Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 34P/102/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325202130
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2325202130.2

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako
matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta,
dieťa rodičov: matky: C. D., E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XX, v konaní zastúpená: Jóža
apartneri,s.r.o.,advokátskakanceláriasosídlomSládkovičova7,Nitra,aotca-H.B.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. J. K. XXX, o návrhu matky o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a

na nariadenie neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie, ktorým sa maloleté dieťa dočasne ponecháva v starostlivosti
matky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Otcovi sa ukladá povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou XXX,- Eur
mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, a to až do

právoplatného skončenia konania vo veci samej.

III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý kalendárny týždeň vo štvrtok od XX:XX
hod. do XX:XX hod., až do právoplatného skončenia konania vo veci samej s tým, že matka je povinná
maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a styk otca s maloletým dieťaťom v určenom čase umožniť.

Miestom preberania maloletého dieťaťa je bydlisko matky, ktoré je súčasne miestom odovzdávania
maloletého dieťaťa. Matka je oprávnená byť prítomná pri styku otca s maloletým dieťaťom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka – matka maloletého dieťaťa sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa
XX.XX.XXXX domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil rodičovské práva a povinnosti
k maloletému dieťaťu a nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloleté dieťa
do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca maloletého dieťaťa prispievať na výživu maloletého dieťaťa

mesačne sumou vo výške XXX,- Eur, vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca k rukám matky maloletého
dieťaťa a styk otca s maloletým dieťaťom ponechal neupravený.

2. Navrhovateľka - matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že sa
s otcom spoznala v roku XXXX. Ich partnerský vzťah nebol od začiatku stabilný ani harmonický, po
tom, ako matka otehotnela, otec sa nepodieľal na výdavkoch súvisiacich s tehotenstvom, neposkytoval

matke žiadnu finančnú podporu a nezúčastňoval sa ani na potrebných zdravotných vyšetreniach. Po
narodení maloletého dieťaťa rodičia dočasne zdieľali spoločnú domácnosť, bezprostredne po narodení
maloletého dieťaťa bol poberateľom materskej dávky otec. Po ukončení materskej dovolenky sa o
každodennú starostlivosť o maloleté dieťa starala prevažne matka. Otec sa v tom čase zdržiaval v
domácnosti len minimálne, keďže odchádzal do zamestnania v ranných hodinách a prichádzal často
až v neskorých večerných, resp. nočných hodinách. Jeho osobná prítomnosť pri bežnej starostlivosti

omaloletédieťatakbolaminimálna.Navrhovateľkaďalejuviedla,žepočastrvaniaspoločnejdomácnosti
sa u otca začali postupne prejavovať agresívne sklony, ktoré v priebehu času nadobudli intenzituso znakmi psychického i fyzického násilia voči matke. Spoločné spolužitie bolo sprevádzané častými
konfliktmi a hádkami, pričom vytvorené domáce prostredie bolo z pohľadu starostlivosti a výchovy
maloletého dieťaťa nevhodné a potenciálne ohrozujúce. Vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu a

stupňujúcusaagresiuotcavočimatkedieťaťa,ktorávyvrcholiladofyzickýchútokov,scieľomzabezpečiť
stabilné, pokojné a bezpečné prostredie pre maloleté dieťa sa matka rozhodla opustiť spoločnú
domácnosť. Od XX.XX.XXXX žije spolu s maloletým dieťaťom u svojich rodičov, ktorí jej poskytli
zázemie potrebné na riadnu starostlivosť o dieťa. Navrhovateľka ďalej uviedla, že od ich odchodu zo
spoločnej domácnosti dochádza k stretávaniu otca s maloletým dieťaťom len sporadicky, maximálne

raz mesačne, stretnutia prebiehajú tak, že matka čaká otca pri zastávke v blízkosti svojho aktuálneho
bydliska a následne spoločne odchádzajú do obchodného centra, kde navštívia detský kútik. Každé
stretnutie trvá maximálne dve hodiny. Obmedzený kontakt je okrem iného dôsledkom skutočnosti,
že starý otec maloletého dieťaťa z matkinej strany s otcom maloletého dieťaťa neudržiava žiadny
kontakt, z dôvodu jeho predchádzajúceho násilného správania voči matke si neželá jeho prítomnosť v
spoločnej domácnosti, ani v jej blízkom okolí. Vzťahy v širšej rodine sú v dôsledku násilného správania

otca voči matke natoľko narušené, že neexistuje iná možnosť, ktorá by umožňovala pravidelný alebo
prirodzenejšie prebiehajúci styk otca s maloletou. Navrhovateľka ďalej uviedla, že otec si k maloletému
dieťaťu vytvoril určitú citovú väzbu, avšak nie v takej miere, aby bol schopný samostatne zabezpečiť
jeho starostlivosť bez prítomnosti matky. Maloleté dieťa otca vníma ako blízku osobu, avšak vzhľadom
na svoj vek a veľmi silnú citovú väzbu k matke nie je schopné zotrvať v jeho prítomnosti bez jej fyzickej

blízkosti,pokiaľsamatkavzdialičoilennakrátkuvzdialenosť,maloletédieťareagujeplačomadožaduje
sa jej prítomnosti. Matka sa opakovane snažila podporovať a umožniť vytváranie a udržiavanie vzťahu
medzi otcom a maloletým dieťaťom, avšak napriek jej ústretovosti otec dlhodobo vykazuje agresívne
a vulgárne správanie voči matke, pričom sa u neho prejavujú aj sklony k fyzickému násiliu. Vzhľadom
na túto skutočnosť, ako aj na vek maloletého dieťaťa a jeho silné citové naviazanie na matku, nemá

matka inú možnosť, ako podmieňovať osobné stretnutia otca s maloletým dieťaťom výlučne svojou
prítomnosťou. Navyše maloleté dieťa vzhľadom na svoj vek a postupný vývin, už dokáže vnímať
napätie, slovné útoky, hádky a fyzické útoky voči matke, ktorých sa síce priamo nezúčastňuje, no je
ich pasívnym svedkom. Navrhovateľka tiež uviedla, že po odlúčení sa vzájomný vzťah medzi ňou a
otcommaloletéhodieťaťavýraznezhoršildotakejmiery,ženiesúschopnípriamejosobnejkomunikácie.

Ich kontakt prebieha prevažne prostredníctvom elektronickej komunikácie, najmä cez aplikácie L. a
H.. Aj táto forma komunikácie je však zo strany otca poznačená urážlivými a vulgárnymi vyjadreniami
voči matke. Otec matku opakovane verbálne napáda, prejavuje voči nej nenávisť a používa voči nej
hanlivé výrazy, ako napríklad „chudera“ a iné. Navrhovateľka uviedla, že maloleté dieťa nemá žiadny
kontakt s príbuznými z otcovej strany, pričom napriek dlhodobo problematickému správaniu sa otca,

matka rešpektovala postavenie otca maloletého dieťaťa a v rámci možností mu umožňovala kontakt
s maloletým dieťaťom. Rozsah tohto styku bol a je však nevyhnutne obmedzený jednak nepriaznivými
vzťahmi medzi rodičmi, ako aj narušenými vzťahmi medzi otcom maloletého dieťaťa a starým otcom
maloletéhodieťaťazmatkinejstrany,vdôsledkučohonebolomožnézabezpečiťpravidelnéanirozšírené
formy osobného kontaktu. Navrhovateľka ďalej v návrhu uviedla, že otec prostredníctvom elektronickej

komunikácie opakovane vyjadruje úmysel získať maloleté dieťa do svojej výlučnej starostlivosti, a to
formou vyhrážok a nátlaku voči matke. V správach uvádza napríklad ...M. N. H. C. H. C....C. F. O. N.
P. N. A. Q. C. H. J....F. N. N. H., N. G. F., P.. Navrhovateľka uviedla, že sa v prítomnosti otca necíti
bezpečne, keďže zo strany otca dlhodobo pretrváva vyššie opísané správanie, ktoré tiež znemožňuje
komunikáciu medzi rodičmi a výrazne sťažuje dohodu v otázkach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté

dieťa. K plneniu si vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa navrhovateľka uviedla, že odkedy
matka odišla s maloletým dieťaťom zo spoločnej domácnosti, riadne a pravidelne neplní svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť. Do dňa podania návrhu otec prispel na výživu maloletého dieťaťa len formou
troch jednorazových platieb na bankový účet matky, a to v celkovej výške XXX,- Eur (dňa X.X.XXXX vo
výške XX,- Eur, dňa XX.X.XXXX vo výške XX,- Eur a dňa X.X.XXXX vo výške XX,- Eur). Navrhovateľka

v súčasnosti poberá rodičovský príspevok vo výške XXX,- Eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške
XX,- Eur mesačne, čo predstavuje jej jediný pravidelný príjem v celkovej výške XXX,XX Eur mesačne.
Matkanemáďalšiepríjmyavýlučnezabezpečujebežnéživotnépotrebymaloletéhodieťaťazuvedených
finančných prostriedkov. Navrhovateľka záverom uviedla, že považuje za nevyhnutné, aby súd okamžite
zasiahol v záujme ochrany maloletého dieťaťa z dôvodu opakovaného vyhrážania sa otca odobratím

dieťaťa od matky, ako aj jeho stupňujúceho sa agresívneho správania.

3. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s návrhom matky a jeho prílohami, vyjadrením sa otca,
vyjadrením sa matky k vyjadreniu otca, správou z prešetrených pomerov od Úradu práce, sociálnychvecí a rodiny R. a so správou z prešetrených pomerov od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. F.
– pracovisko S.. Súd zistil, že práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu ešte neboli upravené
žiadnym rozhodnutím. Navrhovateľka - matka si dňa XX.XX.XXXX spolu s návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia podala aj návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

4. Z vyjadrenia otca maloletého dieťaťa zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že s návrhom matky v časti určenia
výživného v požadovanej výške XXX,- Eur mesačne nesúhlasí, nakoľko vzhľadom na jeho finančné
možnosti je podľa názoru otca táto suma neprimeraná. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že jeho čistý

mesačný príjem je približne XXXX,- Eur, z ktorého pravidelne hradí splátku pôžičky vo výške XXX,- Eur
mesačne, energie vo výške XXX,- Eur, telefón vo výške cca XX,- Eur, pričom po odpočítaní tejto sumy
mu ostáva iba približne XXX,- Eur, z čoho musí pokrývať náklady na bývanie, cestovanie do práce,
stravu a bežné výdavky. Otec ďalej uviedol, že navrhuje výživné vo výške XXX,- Eur mesačne, ktoré
je z jeho strany finančne udržateľné a zohľadňuje aj potreby maloletého dieťaťa. Záverom požiadal o
stretnutia s maloletým dieťaťom aspoň 1 x týždenne bez prítomnosti matky maloletého dieťaťa, nakoľko

si s matkou nerozumejú.

5. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta (ďalej ako kolízny opatrovník) zo dňa
XX.XX.XXXX vyplýva, že domácnosť matky navštívili dňa XX.XX.XXXX. Šetrením bolo zistené, že
matka spolu s maloletým dieťaťom obývajú X T. E. C., ktorý je vo vlastníctve jej sestry F. B.. Rodinný

dom je C. J., v ktorej bývajú aj starí rodičia maloletého dieťaťa. Rodinný dom pozostáva z obývacích
izieb, zo spální, detských izieb, 4 kúpeľní, dom bol vkusne, čisto zariadený. Izba matky a maloletého
dieťaťa bola čisto, účelne zariadená k potrebám maloletého dieťaťa, nachádzala sa tam posteľ, skriňa
s množstvom detského oblečenia, hračky a detský nábytok. Súčasťou izby je kúpeľňa so sociálnym
zariadením. Pre maloleté dieťa boli vytvorené vhodné podmienky pre jeho osobný rast a rozvoj. Matka

maloletého dieťaťa počas šetrenia uviedla, že je aktuálne na rodičovskej dovolenke, poberá spolu s
rodinnými prídavkami sumu XXX,- Eur. Otec maloletého dieťaťa sa nijako nepodieľa na jeho výžive, s
financiami a starostlivosťou o maloleté dieťa pomáhajú matke starí rodičia. Detským lekárom maloletého
dieťaťajeH.G.D.,maloletédieťamávaibabežnédetskéochorenia.Kolíznyopatrovníkvspráveuviedol,
že podľa vyjadrenia matky, maloleté dieťa nemá s otcom žiadny kontakt, posledný krát ho otec videl pred

X H.. Matka uviedla, že zo spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom odišla dňa XX.XX.XXXX, keďže
otec inklinuje k alkoholu a drogám. V ich domácnosti podľa tvrdenia matky bolo násilie, vyhrážanie,
obmedzovanie, preto s maloletým dieťaťom odišla k svojim rodičom. Matka maloletého dieťaťa počas
šetrenia uviedla, že na svojom podanom návrhu trvá, avšak by chcela upraviť styk s otcom maloletého
dieťaťa a to na každý nepárny piatok v čase od XX:XX do XX:XX hodine v mieste jej bydliska a za jej

prítomnosti. Neodkladné opatrenie si podľa vyjadrenia matky podala z dôvodu, že sa jej otec maloletého
dieťaťa vyhráža, že jej ho zoberie do zahraničia - P. a viac ho matka neuvidí. Kolízny opatrovník v závere
správy uviedol, že pohovor s maloletým dieťaťom nebol možný vzhľadom na jeho vek, rozumovú a
vôľovú vyspelosť, maloleté dieťa sedelo pri mame, bolo hanblivé a aj keď sa mu pracovníčky prihovorili,
otočilo sa k mame.

6. Z vyjadrenia navrhovateľky – matky maloletého dieťaťa doručeného dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že
trvá na svojom návrhu v rozsahu v akom ho podala, pričom nesúhlasí s návrhom otca v časti určenia
výživného vo výške XXX,- Eur a zároveň nesúhlasí s úpravou styku otca s maloletým dieťaťom bez
prítomnosti matky, pretože je na ňu maloleté dieťa silne citovo naviazané a na akékoľvek vzdialenie sa

matky reaguje intenzívnym plačom a zreteľným dožadovaním sa svojej matky.

7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky – pracovisko S. zo dňa XX.XX.XXXX
vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bolo vykonané šetrenie rodinných, bytových a sociálnych pomerov na
strane otca maloletého dieťaťa na adrese I. J. K. XXX. Otec maloletého dieťaťa spolu so svojou sestrou

E. B. a jej dvomi maloletými deťmi obýva jednopodlažný, X-XXXXXX E. C. s kuchyňou a príslušenstvom,
ktorý je vo výlučnom vlastníctve ich brata – p. N. C. B.. Náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti
sú tvorené mesačnými zálohovými platbami za vodu v sume XX,- Eur; elektrinu XX,- Eur; plyn –
XXX,- Eur; internet + TV + paušál na mobilný telefón – XXX,- Eur; komunálny odpad – XX,- Eur/os./
rok, ktoré hradí otec maloletého dieťaťa a zároveň prispieva mesačne na domácnosť sumou XXX,-

Eur. Zariadenie domácnosti je prispôsobené potrebám maloletého dieťaťa, hygiena a čistota priestorov
bola v čase návštevy na veľmi dobrej úrovni, okolie domu bolo upravené, dvor oplotený, na úrovni
priemerného štandardu, bez ohrozujúcich vplyvov. V správe zo šetrenia pomerov na strane otca je tiež
uvedené, že otec maloletého dieťaťa je slobodný, má ukončené základné vzdelanie. Od XX/XXXX je,prostredníctvom pracovnej agentúry zamestnaný v spoločnosti P. U. G. G. v pracovnej pozícii skladník,
s dosahovaným priemerným mesačným príjmom, podľa jeho vyjadrenia, cca X.XXX,- Eur/netto. Iný
príjem neuvádza. Okrem maloletého dieťaťa nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, nie je vlastníkom

žiadneho nehnuteľného resp. hnuteľného majetku väčšej hodnoty. Otec počas šetrenia uviedol, že je
zdravý, nemá zvýšené výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou. Medzi svoje pravidelné mesačné
výdavky zahrnul výdavky na stravu – XXX,- Eur; hygienu - XX,- Eur; ošatenie a obuv – XX,- Eur; náklady
spojené s dochádzkou do práce – XX,- Eur, splátku spotrebného úveru – XXX,- Eur. Otec maloletého
dieťaťa sa vyjadril, že s matkou maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od januára XXXX,

kedy sa odsťahoval do rodinného domu v obci I. J. K.. Do júna tohto roku bol s maloletým dieťaťom v
pravidelnom osobnom kontakte – cca 2-krát mesačne, pričom stretávanie prebiehalo vždy na vopred
dohodnutom mieste, mimo miesta aktuálneho pobytu matky a trvalo v rozmedzí od 1 do 3 hodín. Dĺžka
stretnutia záležala od toho, ako dlho matke maloletého dieťaťa dovolili rodičia zostať vonku. Otec počas
šetrenia uviedol, že matka maloletého dieťaťa musela svojich rodičov údajne vždy oklamať, napr., že ide
s maloletým dieťaťom na ihrisko, nakoľko v prípade, že by jej rodičia poznali skutočný dôvod jej odchodu

z domácnosti, zobrali by jej auto a stretnutiu by zabránili. Styk s maloletým dieťaťom prebiehal za
prítomnosti matky, čo otec dieťaťa nenamietal, s matkou vychádzal dobre, dokázali spolu komunikovať,
dokonca plánovali spoločné bývanie, čo však prekážalo starým rodičom maloletého dieťaťa. Otec
verbalizoval, že pri každom stretnutí prispel matke na výživu maloletého dieťaťa finančnou čiastkou od
XX,- do XXX,- Eur. Okrem finančného plnenia neposkytoval dieťaťu žiadne iné (vecné) plnenia, nakoľko

by sa týmto spôsobom rodičia matky maloletého dieťaťa dozvedeli, že matka umožňuje otcovi kontakt
s dieťaťom. Ďalej otec počas šetrenia uviedol, že vo februári XXXX sa pokúsil navštíviť maloleté dieťa
v mieste bydliska matky, no jej rodinní príslušníci mu rozbili auto. Od júna XXXX sa styk s maloletým
dieťaťom nerealizuje vôbec, matka bráni otcovi v kontakte s ním a zablokovala si ho na telefóne i na
sociálnych sieťach. K správam, priložených matkou maloletého dieťaťa k návrhu uviedol, že nie je ich

pôvodcom, niekto neznámy sa prihlasoval na jeho konto na U., z dôvodu ktorého si musel nastaviť 2-
stupňové overenie. Čo sa týka návrhu matky, otec počas šetrenia verbalizoval, že bude súhlasiť so
zverením dieťaťa do starostlivosti matky, namieta však výšku výživného navrhovaného matkou dieťaťa.
Uviedol, že v jeho aktuálnych možnostiach a schopnostiach je prispievať na výživu dieťaťa sumou XXX,-
Eur mesačne. Rovnako nesúhlasí ani s neobmedzeným stykom, keďže má obavu z toho, že matka by

mu styk s maloletým dieťaťom neumožňovala a nakoľko pracuje v 2-smennej prevádzke, aktuálne by si
vedel u zamestnávateľa prehodiť s kolegami smeny a to tak, že by sa s dieťaťom stretával každý štvrtok v
kalendárnom mesiaci od XX:XX hod. do XX:XX hod., kedy by si dieťa vyzdvihol v mieste bydliska matky
maloletého dieťaťa a po ukončení styku by maloleté dieťa v určenom čase v mieste bydliska matke vrátil.
Žiada, aby súd v rámci nariadeného neodkladného opatrenia striktne upravil styk s maloletým dieťaťom

aspoň v základnej úprave v zmysle jeho návrhu.

8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný

okresný súd.

11. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné

miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo
duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

14. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

17. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

19. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

20. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

21. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

22. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

23. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym právam, je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť

nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým

osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí
zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania
alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia.

24. V konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné
opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný, prihliada sa
najmä na jeho citové väzby k rodičom, príbuzným, prostrediu, vývinové potreby, denný režim, vzťahk rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, stabilitu výchovného
prostredia a podobne. Je nepochybne v záujme maloletého dieťaťa stabilizovať výchovné prostredie
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V danom prípade mal súd dostatočne osvedčené,

že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä z dôvodu, že rodičia maloletého
dieťaťa spolu nežijú, práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu ešte neboli upravené žiadnym
rozhodnutím, pričom aktuálnu situáciu v rodine maloletého dieťaťa nemožno považovať za pokojnú.
Osobnú starostlivosť o maloleté dieťa toho času zabezpečuje matka maloletého dieťaťa, avšak
komunikácia medzi rodičmi je narušená, čo výrazne sťažuje dosiahnutie akejkoľvek dohody ohľadom

výkonu rodičovských práv a povinností. I keď zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. F.
vyplýva, že otec vyjadril súhlas so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, na
základe elektronickej komunikácie medzi rodičmi maloletého dieťaťa, ktorá je prílohou návrhu matky,
mal súd osvedčené, že otec maloletého dieťaťa svoje vyjadrenia o tom, že maloleté dieťa matke
zoberie, používa ako prostriedok nátlaku na matku, aby mu táto umožnila styk s maloletým dieťaťom.
Tvrdenia otca o tom, že nie je pôvodcom týchto správ, súd nemá osvedčené, pričom súd poukazuje na

komunikáciunačl.XXspisu,vktorejsao.i.uvádza:„J.G.K.G.D.H.J.U.“.Obsahuvedenejkomunikácie
korešponduje s vyjadrením otca, ktorý tvrdil, že niekto sa snažil neoprávnene prihlásiť do jeho konta
– uvedené podľa názoru súdu osvedčuje, že pôvodcom minimálne tejto komunikácie bol práve otec.
Odhliadnuc od uvedeného, otec tiež potvrdil, že si s matkou nerozumejú, matka mu podľa jeho slov
bráni v kontakte s dcérou a zablokovala si ho na telefóne, i na sociálnych sieťach. Vzťahy medzi otcom

a rodinnými príslušníkmi matky sú konfliktné, čo potvrdili obaja rodičia maloletého dieťaťa. Súd sa na
základe uvedených skutočností stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia a mal za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, nakoľko si to
vyžaduje záujem na výchove a zdravom sociálnom, fyzickom a psychickom vývine maloletého dieťaťa.
Vzhľadom na narušené vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa, je potrebné podľa názoru súdu

zabezpečiť čo možno najpokojnejší stav, kedy budú mať rodičia dočasne upravený výkon rodičovských
práv formou neodkladného opatrenia a matka tak bude môcť zabezpečovať plnohodnotnú starostlivosť
o maloleté dieťa, bez toho, aby prežívala stresové situácie, ktoré negatívne vplývajú aj na maloleté
dieťa. Maloleté dieťa sa nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky, pričom súdu neboli doposiaľ
signalizované žiadne nedostatky tejto starostlivosti. Aktuálne pomery vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa prešetril aj kolízny opatrovník a tiež Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny J. F. – pracovisko
S.. Zo zistenia kolízneho opatrovníka je jednoznačné, že matka má vytvorené vhodné podmienky
na zabezpečovanie adekvátnej starostlivosti o maloleté dieťa, čo nespochybňuje ani otec maloletého
dieťaťa. Z uvedených dôvodov má súd za to, že dočasné ponechanie maloletého dieťaťa v starostlivosti
matky formou neodkladného opatrenia je v danom prípade nepochybne v súlade s najlepším záujmom

maloletého dieťaťa.

25. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si
svoju vyživovaciu povinnosť a nie je možné vylúčiť rodiča z plnenia vyživovacej povinnosti k dieťaťu.
Z návrhu a tvrdení v ňom obsiahnutých mal súd dostatočne osvedčené, že sú splnené zákonné

podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia aj vo veci platenia výživného v nevyhnutnej miere,
a to najmä z dôvodu potreby maloletému dieťaťu zabezpečiť nevyhnutné prostriedky na uspokojovanie
jeho základných životných potrieb, keďže otec maloletého dieťaťa si svoju vyživovaciu povinnosť vo
vzťahu k maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní, resp. nie v takom rozsahu, ktorý by postačoval na
uspokojenie základných existenčných potrieb dieťaťa. Súd má vzhľadom k uvedeným skutočnostiam

za to, že úprava výživného na maloleté dieťa neodkladným opatrením je v záujme maloletého dieťaťa.
Z návrhu matky vyplýva, že s maloletým dieťaťom býva v spoločnej domácnosti so starými rodičmi
maloletého dieťaťa, aktuálne nepracuje z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa, poberá rodičovský
príspevok a prídavok na dieťa v celkovej výške XXX,XX,- Eur. Matka maloletého dieťaťa pravidelné
výdavky na maloleté dieťa konkrétnymi sumami nevyčíslila, uviedla, že ich uhrádza ona, nakoľko otec

prispel od ich odchodu zo spoločnej domácnosti, na výživu maloletého dieťaťa trikrát sumou v celkovej
výške XXX,- Eur. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 366 CMP, v zmysle ktorého môže
súd neodkladným opatrením nariadiť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere. Výživné v nevyhnutnej
miere predstavuje inštitút umožňujúci zabezpečiť maloletému dieťaťu dočasne finančné prostriedky zo
strany rodiča, ktorý nemá dieťa v starostlivosti aspoň v rozsahu umožňujúcom pokrytie jeho základných

nevyhnutných výdavkov, a to formou nariadenia neodkladného opatrenia. Pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia v zmysle § 366 CMP neurčuje súd výšku výživného v rozsahu zodpovedajúcom odôvodneným
potrebámmaloletéhoacelkovýmschopnostiam,možnostiamamajetkovýmpomerompovinnéhorodiča,
ale len v nevyhnutnej výške, v rozsahu, ktorý umožňujú osvedčené majetkové a príjmové pomerypovinnej osoby. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa citovaného ustanovenia §
366 CMP je tak rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí,
je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce,

že povinný jeschopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Z uvedených dôvodov, s poukazom tiež
na absentujúce vyčíslenie mesačných výdavkov na maloleté dieťa matkou maloletého dieťaťa, uložil
otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou XXX,- eur mesačne (s ktorou sumou
súhlasil aj otec maloletého dieťaťa), majúc za to, že pokiaľ matka prispeje na výživu maloletého dieťaťa
aspoň v zákonnej minimálnej výške, t.j. v sume XX,XX eur mesačne v zmysle § 62 ods. 3 ZR, tak

maloleté dieťa bude mať k dispozícii sumu, ktorá postačuje na pokrytie výdavkov na základné životné
potreby dieťaťa, t.j. predovšetkým výdavkov na stravu, hygienu a oblečenie dieťaťa. Z vykonaného
dokazovania má súd osvedčené, že otec je zamestnaný v agentúre H. G. G., s pravidelným čistým
mesačným príjmom vo výške približne XXXX,- Eur, a teda je nepochybne v jeho možnostiach dočasne,
do skončenia konania vo veci samej prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou XXX,- Eur mesačne.
Pre úplnosť súd uvádza, že v rámci konania vo veci samej súd vykoná riadne dokazovanie za

účelom zistenia skutočného stavu veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie (vrátane zákonných
podmienok upravených v hmotnoprávnych ustanoveniach vzťahujúcich sa na vyživovaciu povinnosť
rodičov k maloletému dieťaťu) a nie je v ňom viazaný rozhodnutím vydaným v konaní podľa § 366 CMP.

26. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, v danom prípade mal súd taktiež dostatočne

osvedčené, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä z dôvodu, že rodičia sa
nevedia dohodnúť na úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Na základe zhodných tvrdení rodičov mal
súd osvedčené, že starí rodičia maloletého dieťaťa zo strany matky neumožňujú plnohodnotnú realizáciu
stykuotcasmaloletýmdieťaťomvichdomácnosti(vktorejžijeajmatkasmaloletýmdieťaťom),resp.vjej
blízkosti, v dôsledku čoho sa styk otca s maloletým dieťaťom toho času nerealizuje. V tejto súvislosti súd

podotýka, že z petitu podaného návrhu matky síce vyplýva, že matka nežiada neodkladným opatrením
upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, tento svoj návrh však pred kolíznym opatrovníkom modifikovala
a žiadala upraviť styk každý nepárny piatok od XX.XX hod. do XX.XX hod v mieste jej bydliska a za
jej prítomnosti. Vo svojom následnom vyjadrení matka uviedla, že prípadné stretnutia otca s maloletou
bez prítomnosti matky by mohli mať negatívny vplyv na psychickú stabilitu dieťaťa, keďže má vytvorenú

mimoriadne silnú citovú väzbu k matke. Otec navrhol upraviť styk tak, že bude oprávnený stretávať sa
s maloletým dieťaťom každý štvrtok od XX.XX hod. do XX.XX hod., ktorému rozsahu styku by dokázal
prispôsobiť svoje pracovné povinnosti.

27. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky

pri ich výkone, pričom je v záujme maloletého dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený
osobný kontakt s oboma rodičmi. Súd sa s poukazom na skutočnosť, že posledný osobný kontakt
maloletého dieťaťa s otcom sa realizoval v mesiaci jún 2025, stotožnil s názorom otca maloletého
dieťaťa, ktorý žiadal aspoň o základnú úpravu styku s maloletým dieťaťom s tým, že súd pri úprave styku
vzal do úvahy skutočnosti osvedčené obsahom spisového materiálu a prihliadol na rodičmi navrhovanú

úpravu styku, ktorú primerane modifikoval s prihliadnutím na doposiaľ zistené okolnosti prípadu, resp.
na pracovné povinnosti otca. Čo sa týka prítomnosti matky počas styku maloletého dieťaťa s otcom,
súd vychádzal z tvrdení matky o tom, že maloletá má vytvorenú mimoriadne silnú citovú väzbu k matke
a reaguje na jej akékoľvek krátkodobé vzdialenie intenzívnym plačom. Zároveň súd prihliadol na zhodné
tvrdenia rodičov, že styk maloletého dieťaťa s otcom sa toho času vôbec nerealizuje, preto má súd za to,

že aj vzhľadom na nízky vek dieťaťa je potrebné, aby si opätovne zvyklo na prítomnosť otca, k čomu je
podľanázorusúdunevyhnutnepotrebnásúčinnosťmatky akoprvejvzťahovejosobyvživotemaloletého
dieťaťa. Súd však podotýka, že matka má právo a nie povinnosť byť prítomná pri styku s otcom a toto
môže využiť v závislosti od toho, či bude jej účasť na stretnutiach potrebná. Súdom určený rozsah
styku je spôsobilý zabrániť strate vzájomného kontaktu, prípadne odcudzeniu otca a maloletého dieťaťa,

ako i rozvíjať emocionálnu väzbu dieťaťa a otca, ďalej zabezpečí pravidelný režim pre maloleté dieťa,
nakoľko súd má za to, že maloleté dieťa je v citlivom veku, kedy pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin
je dôležité zabezpečiť mu pravidelnosť stretávania sa s otcom, ale zároveň zachovať jeho denný režim,
ktorý mu zabezpečuje a najlepšie pozná jeho matka. Keďže v danom prípade ide o neodkladné opatrenie
a nie o rozhodnutie vo veci samej a neodkladným opatrením sa pomery medzi účastníkmi upravujú iba

dočasne,súdpovažovalzadostatočnúúpravustykuvuvedenomrozsahustým,žeposúdenievhodnosti
prípadnej rozsiahlejšej úpravy bude predmetom dokazovania vo veci samej.28. Pre úplnosť súd uvádza, že tvrdenia matky o fyzickom násilí zo strany otca súd nemá doposiaľ
osvedčené, pričom súd poukazuje na samotný návrh matky, z ktorého o.i. vyplýva, že rozsah styku
otca s maloletým dieťaťom je aktuálne limitovaný nielen z dôvodu narušených vzťahov medzi rodičmi,

ale najmä v dôsledku zásahov zo strany starých rodičov zo strany matky, ktorí majú s otcom konfliktný
vzťah. Súd nadobudol presvedčenie, že vzájomné vzťahy medzi rodičmi sa mohli (ešte viac) zhoršiť
aj v dôsledku vplyvu starých rodičov, ktorí svojej dcére zakazujú kontakt s otcom maloletého dieťaťa.
V tejto súvislosti súd opätovne zdôrazňuje, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby mu nebolo odňaté
právo mať zabezpečený osobný kontakt s oboma rodičmi.

29. Súd dáva do pozornosti oboch rodičov, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby rodičia vyvinuli
maximálne úsilie na vzájomné kultivované správanie sa, ktoré je základným predpokladom zdravého
vývinu maloletého dieťaťa a ktorým dieťa získava aj pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií
aj v budúcnosti. Dieťa by malo vyrastať v atmosfére lásky, šťastia, porozumenia, stability, tolerancie,
harmónie tak, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových

a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju. Uvedené možno len ťažko
docieliť, keď medzi rodičmi, resp. ďalšími rodinnými príslušníkmi prebiehajú neustále konflikty a dieťa
je pravidelne svedkom nepriateľského, až agresívneho správania sa z ich strany. Súd preto apeluje na
rodičov, aby k vzniknutej situácii pristupovali zodpovedne a aby uprednostnili záujmy svojho maloletého
dieťaťa a konštruktívne riešenia problémov pred zbytočným prehlbovaním konfliktov. Súd zdôrazňuje,

že sú to predovšetkým rodičia, ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojich detí.

30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako
je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Nakoľko súd pri neodkladnom opatrení nemá dostatok
priestoru na vykonanie potrebného dokazovania za účelom preukázania tvrdení účastníkov, okolnostiam

zodpovedajúca úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu bude predmetom konania vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie

je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z. z.) elektronicky
do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú
schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno
podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995

Z. z.).Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej

časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.