Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719204443
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6719204443.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej

a členov JUDr. Dušana Kucbela a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcov: 1./A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., občana SR, 2./E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. XXXX/XX, XXX XX D., občana SR, 3./G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D.,
občana SR, 4./I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., občianky SR, 5./J. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., občianky SR, všetci zastúpení: Advokátska kancelária
Krnáč s.r.o., so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, proti žalovanému:
E. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. H. XXXX/XX, XXX XX N., občanovi SR, zastúpený: JUDr.

Ľubomírom Ivanom, advokátom, AK so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o zriadenie vecného
bremena, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/30/2019-751 zo dňa
4. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. až VI. mení tak, že žalobu z a m i e t a.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania, výrok VII. mení tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznáva .

III. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd výrokmi I. až IV. zriadil vecné bremeno v prospech
žalobcov ako vlastníkov stavieb (rodinných domov) špecifikovaných vo výroku jeho rozhodnutia,
spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok CKN parc. Č. XXXXX, o výmere 1931 m2 – trvalý
trávny porast, ktorý sa nachádza v k.ú. D., obec D., O. N., vedený na LV č. XXXX, a to v rozsahu
vymedzenom v diele 1 Geometrického plánu č. 37056565 – 16/21 (ďalej aj „geometrický plán“ ), ktorý
pozemok je vo vlastníctve žalovaného. Výrokmi V. a VI. uložil okresný súd žalobcom povinnosť vyplatiť

žalovanému náhradu za zriadenie vecného bremena na jeho pozemku, a výrokom VII. priznal žalobcom
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, žalobný návrh odôvodnili tým, že cez dotknutý pozemok
žalovaného bola v minulosti vybudovaná prístupová komunikácia, ktorá je jedinou prístupovou cestou
vedúcou k rodinným domom žalobcov, pričom len prístupovou cestou možno zabezpečiť vstup ku svojim
rodinným domov z verejnej komunikácie. Tuto skutočnosť mal súd za preukázanú okresný súd aj priamo

z ohliadky, ktorú vykonal na mieste samom.

3. Žalobcovia argumentovali, že prístupová komunikácia cez dotknutý pozemok viedla od nepamäti,
pričom neslúžila len ako príjazdová komunikácia k rodinnému domu žalobcov, ale aj ako komunikačnátrasa na pastviny, polia a k rezervoáru pitnej vody. Túto cestu využívali už v minulosti ich právni
predchodcovia. Žalobu podali z dôvodu, že Mesto Hriňová vydalo oznámenie o stavebnom konaní, v
ktorom nájomca pozemku žalovaného žiadal o stavebné povolenie týkajúce sa vybudovania oplotenia

na danom pozemku. Keďže podali námietky a nedošlo k uzavretiu zmieru, boli odkázaní H. D. na súdne
konanie.

4. Žalobcovia svoju žalobu upresnili predložením geometrického plánu č. 37053565 - XX/XX, ktorý
vyhotovil E. H. H., E. K. C., Geodetické práce Zvolen s autorizačným overením E. K. C. dňa 07.05.2021 a

úradne overeným dňa 30.08.2021, v ktorom bolo zachytené trasovanie vecného bremena cez pozemok
žalovaného. Za účelom zistenia odplaty súd v spore ustanovil znalca, ktorý určil všeobecnú odplatu za
zriadenie vecného bremena v zmysle predloženého geometrického plánu.

5. Žalovaný sa v spore bránil tým, že neboli splnené predpoklady na vyhovenie podanej žalobe a
poukázal na to, že žalobcovia majú aj iný možný prístup k svojim stavbám.

6. Návrh žalobcov vyhodnotil súd okresný súd ako dôvodný s poukazom na § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

7. Pokiaľ išlo o dôvodnosť podaného žalobného návrhu, okresný súd odkázal na skutočnosti a reálne

zistenia na mieste samom v deň obhliadky 17.06.2020. Okresný súd na mieste samom vzhliadol v
smere pohľadu zospodu nahor k domom žalobcom, po ľavej strane sa nachádzajúcu cestu, ktorá
podľa prítomného (pôvodného) žalobcu (F. B., nar. XX.XX.XXXX) existuje, čo si len on pamätá, asi 150
rokov. Po tejto ceste vždy podľa jeho vyjadrenia chodili tí ľudia, ktorí na konci cesty mali postavenú
nehnuteľnosť. Doplnil, že už ako 5 - 7 ročné dieťa vnímal túto cestu a skutočnosť, že sa po nej vždy

chodilo hore. Zdôraznil, že keď v roku 1977 nadobudla vlastníctvo k spornému pozemku manželka
žalovaného, dobre vedela, že táto cesta tu existuje; tiež ostatní žalobcovia chodia po ceste z pravej
strany, ktorá ide do oblúka popri každom dome, pričom táto cesta vedie k poliam/pozemkom, ktoré
užívajú minimálne ďalší dvanásti ľudia, ktorí taktiež nemajú inú možnosť prístupu ku svojim poliam len
cez dotknutú cestu. Poznamenal, že na konci cesty sa nachádza rezervoár vody, na ktorú sú všetci

napojení, pričom aj k tomuto je potrebné mať prístup.

8. Žalovaný na mieste ohliadky uviedol, že sa v minulosti viackrát snažil o výmenu s tým, že by dal
žalobcom tento pozemok a oni by mu dali časť pozemku nachádzajúceho sa hore, avšak sa nedohodli.
Taktiež ponúkal mestu Hriňová dotknutý pozemok, aby ho vykúpilo s tým, že pozemok by bol jeho a

sporná časť by bola obecná. Pokiaľ sa však výmena pozemkov nerealizovala a žalobcovia s výmenou
naďalej nesúhlasili, tak teda nesúhlasil ani žalovaný so zriadením vecného bremena. Na mieste samom
bola sudcovi daná informácia, že opäť z toho istého pohľadu v smere zdola nahor (po pravej strane sa
nachádza tzv. „hriňovská cesta“). Určitá komunikácia je aj po ľavej strane, ktorú podľa žalovaného mohli
žalobcovia využiť a nenarúšať jeho vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti.

9. Vykonaným dokazovaním podľa okresného súdu žalobcovia osvedčili všetky zákonné predpoklady k
tomu, aby rozhodol v ich prospech. Okresný súd považoval za zrejmé, že prístupová komunikácia, na
ktorú poukazovali žalobcovia z pohľadu zdola nahor vedúca po pravej strane popred obydlia žalobcov,
je dlhodobo používaná a v prípade potreby je možné uskutočniť jej čiastočnú opravu, úpravu alebo

nenáročnú rekonštrukciu. Pokiaľ by mal zriadiť vecné bremeno z opačnej strany pozemku žalovaného,
okresný súd v tomto smere uzavrel, že by to vyžadovalo neporovnateľne väčšie vyvinutie nákladov na
zriadenie spevnenej plochy, musel by sa urobiť výrub náletovej dreviny, spevniť cestu ťažkými zemnými
mechanizmami, nakoľko sa tam nachádza jarok, cez ktorý pri návalových dažďoch alebo na jar pri
topiacom sa snehu nebolo možné vylúčiť stekanie prúdu spádovej vody. Takéto náklady na zriadenie

prístupovej cesty by boli podľa okresného súdu v rozpore s doterajšou judikatúrou najvyšších súdnych
autorít, ako aj zaužívanou súdnou praxou. Žalobe preto okresný súd vyhovel a pri určení náhrady za
zriadenie vecného bremena vychádzal zo znaleckého posudku.

10. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci,

keďže žalobcovia boli úspešní v celom rozsahu, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.11. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal včas dovolanie žalovaný. Odôvodnil ho s
poukazom na § 389 ods. 1 písmena a), b), c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„CSP“). Namietol, že okresný súd prevzal iba argumenty žalobcov a nevenoval sa skutkovým a právnym

tvrdeniam, ktoré počas celého konania žalovaný produkoval. Namietol, že okresný súd zriadil vecné
bremeno k čiernej stavbe žalobkyne č. 5 so súpisným číslom 846. Tiež namietol, že podmienka, že
prístup vlastníka ku stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku,
ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť predá alebo, že
mu zriadi vecné bremená zmluvou za obvyklú cenu. Žalovaný túto možnosť žalobcom písomne ponúkol.

Ani jedno z tých riešení žalobcovia nevyužili. Okresný súd podľa neho nezohľadnil spravodlivý pomer
medzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by vznikla riadením cesty
vlastníkovi zaťaženého pozemku. Akcentoval, že rodinný dom so súp. č. XXX je stavbou, ku ktorej sa
v súčasnosti vedie stavebné konanie o dodatočné povolenie stavby a zriadením vecného bremena by
žalobcovia mohli legálne užívať neoprávnene stavby. Spochybnil tvrdenia pôvodného žalobcu F. B. o
tom, že cesta sa tam nachádzala aspoň 150 rokov, čo si pamätal. Pamätať si takúto skutočnosť podľa

neho objektívne nie je možné. Nemohlo sa jednať o cestu, ale len o vychodenú a zdevastovanú časť
jeho parcely, ktorú sa rozhodli označiť žalobcovia za cestnú komunikáciu.

12. Žalovaný v odvolaní konštatoval, že považuje za vyslovene nespravodlivé a nezákonné zriadiť na
jeho pozemku právo cesty v prospech žalobcov iba preto, že tretie osoby zabrali verejnú komunikáciu a

rozhodlisaviesťcestupoprinejnajehopozemku.Toplatíajozanedbanípovinnostivlastníkaprístupovej
komunikácie vedúcej pozemkami s parc. č. 21435 a 21433/1, ktorých vlastníkom je mesto Hriňová,
starať sa o svoj majetok a brániť sa proti neoprávneným zásahom do neho. Na uvedených pozemkoch
sa pritom nachádzala aj sčasti zabratá verejná komunikácia, čo je samo o sebe dôvod na zamietnutie
žaloby. Tiež namietol, že zriadením vecného bremena na jeho pozemku dôjde k strate jeho charakteru

a hodnoty, ako aj možnosti využiť ho na iné účely.

13.Žalobcoviaodvolaniežalovanéhopovažovalizanedôvodné.Vplnomrozsahusastotožnilisnázorom
okresného súdu. Rozsudok považovali za zákonný a vecne správny. Z vykonanej ohliadky na mieste
sa samom vyplynuli odlišné závery ako ich interpretuje žalovaný v odvolaní. Majú za to, že preukázali,

že časťou pozemku žalovaného, ktorá bola v konaní vymedzená geometrickým plánom, vedie jediná
prístupová cesta k ich rodinným domom, pričom táto cesta tu bola dávno predtým ako predmetnú parcelu
nadobudolžalovaný.Vykonanýmdokazovanímbolotiežpodľanichpreukázané,že nemajúinúmožnosť
prístupu k svojím nehnuteľnostiam. Žalovaný im deklaroval záujem odpredať len celý pozemok za 50,-
Eur/m2, čo je pre nich neprijateľná suma, vzhľadom na ich majetkové pomery, ako aj na nevyhnutnosť

užívania iba časti pozemku. Pokiaľ svoj návrh upravil na 40,- Eur/m2, tento návrh ich stanovisko nemohol
zmeniť. Spochybnili záver o nelegálnej stavbe so súp. č. XXX, pretože táto stavba má pridelené súpisné
číslo v katastri nehnuteľností. Žalovaný nepochybne pri kúpe pozemku vedel čo nadobúda, preto navrhli
napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v zmysle § 34 CSP prejednal odvolanie žalovaného
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a 380 CSP, nariadil vo veci pojednávanie podľa
§ 385 ods. 1 CSP, na ktorom v zmysle § 384 ods. 1 a 2 CSP zopakoval a doplnil dokazovanie a rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil z nasledovných dôvodov :

15. Odvolací súd pri posudzovaní odvolania žalovaného v intenciách napadnutého rozhodnutia dospel
k záveru, že na vec sa vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri
doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Vzhľadom na to
odvolací súd podľa § 382 CSP vyzval sporové strany, aby sa v lehote desiatich dní vyjadrili k možnej
aplikácii ustanovenia § 1 ods. 2 písm. d) v spojení s § 22 a s poukazom na § 6 ods. 1 zák. č. 135/1961

Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) ďalej v texte len „cestný zákon“), ako aj aplikácie § 22
vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon ( ďalej
len „vyhláška“).

16. Žalovaný vo vzťahu k uvedenej výzve nemal námietky k aplikácii uvedených ustanovení právnych

predpisov na zistený skutkový stav. Aplikáciu uvedených právnych noriem však nepovažoval za možnú
vo vzťahu k nehnuteľnosti so súp. č. XXX, nakoľko táto stavba bola vybudovaná bez stavebného
povolenia. Žalobcovia k tejto stavbe dlhodobo využívajú prístup cez jeho pozemok bez jeho súhlasu
a bez existencie akéhokoľvek oprávnenia. Zriadenie cesty k takto postavenej nehnuteľnosti nemožnopodľa neho spätne legitimizovať cez všeobecný odkaz na cestný zákon. Uzavrel, že cesta nie je verejná
ani účelová komunikácia v zmysle zákonných znakov, ale súkromný pozemok, ktorý nikdy nebol určený
na verejné užívanie. Poukázal na to, že v roku 1986 dom so súp. č. XXX pôvodného žalobcu č. 5 na

mieste, kde stojí dnes, určite nestál. Výpoveď svedka F. B., že cez pozemok parcely č. XXXXX podľa
obyvateľov uvedenej lokality viedla cesta od roku 1920, je podľa ortofotomapy z roku 1950 nepravdivá.
Podľa ortofotomapy z roku 1950 vedie cez pozemok v pozdĺžnom smere len úsek na vyháňanie dobytka
na pastvu, ktorý v druhej tretine pozemku parcely č. XXXXX sa stáča vľavo na parcelu č. XXXXX, teda
na časť spomínanej spoločnej pastvy. Táto odbočka je do dnes identifikovateľná. Takýto výhon pre

dobytok nie je v zákone o cestných komunikáciách kvalifikovaný ako účelová komunikácia. Až kým sa
s manželkou nedostali k realizačnému geometrickému plánu vyhotovenému v roku 1998, boli v tom, že
cesta vedie logicky mimo ich parcelu. Doplnil, že plynová prípojka bola mestom Hriňová realizovaná v
roku 1996. Mal za to, že v roku 1996 Mesto Hriňová pri výkopových prácach plynovej prípojky urobilo
aj terénne úpravy (zárez) na pozemku parcely č. XXXXX ohľadne zriadenia spornej cesty, ktorú pri tej
príležitosti spevnilo štrkom do dnešnej podoby. Dovtedy tam viedol spomínaný výhon pre dobytok „prť“.

V tomto konkrétnom prípade cestu nezriadil vlastník pozemku zapísaný v katastri nehnuteľností v roku
1996 do takej podoby ako je dnes - B. B., narodený XX.XX.XXXX, pretože dňa 30.10.1963 umrel a
takisto nemohol proti takémuto zriadeniu účelovej cesty ani protestovať, pretože už nežil. Akonáhle bolo
vlastníctvo parcely č. XXXXX v katastri nehnuteľnosti zapísané na O. L., tá zistila, že cesta vedie cez
jej pozemok a podala na súd žalobu o zdržanie sa zásahov do jej vlastníckeho práva. Navrhol, aby

na odvolacom pojednávaní bola vypočutá ako svedkyňa znalá miestnych pomerov. K vyjadreniu priložil
fotografie ortofotomapy z roku 1950, nachádzajúcej sa na čísle listu 847, 848, ako aj súčasné fotografie
z ortofotomapy, ktoré sa nachádzajú na č. l. 850, 851.

17. Žalobcovia vo vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedli, že skutkové pomery danej veci

nenapĺňajú znaky verejnej účelovej komunikácie na parcele žalovaného. Keby sa tak aj javilo,
nezabezpečuje to stabilný, určitý a súkromno-právne vykonateľný prístup k rodinným domom žalobcov.
Poukázali na to, že rozhodnutím správneho orgánu boli vyzvaní, aby podali žalobu o zriadenie vecného
bremena. Porovnaním detailného náčrtu oplotenia doručeného na stavebný úrad stavebníčkou O. L.,
ako prílohy jej podania a dostupnej kombinácie katastrálne mapy a ortofotomapy, stavebný úrad zistil,

že cez pozemok s parcelným č. 10319 existuje jediná reálna možnosť pre prejazd po spevnenej
ploche s asfaltovým povrchom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. Vybudovaním oplotenia podľa
situačného výkresu by došlo k zamedzeniu tejto jedinej možnosti. Podľa vyjadrenia Mesta Hriňová
dotknutá spevnená plocha nie je evidovaná ako miestna komunikácia v pasporte a nie je spravovaná
mestom. To, že stavebný úrad odkázal účastníkov stavebného konania na súd, indikuje, že v dotknutej

trase nešlo o nesporný režim verejnej účelovej komunikácie, ktorý by bol riešiteľný v cestnoprávnom
režime. V opačnom prípade by spor riešili cestné správne orgány a nie civilný súd. Nie je podľa nich
preukázaná všeobecná prístupnosť pre každého, skôr ide o individuálne tolerovaný prístup k rodinným
domom žalobcov. Neexistujú ani typické znaky správy verejnej cesty. Ak by aj išlo o verejnú účelovú
komunikáciu, režim všeobecného užívania negarantuje žalobcom určité právo prístupu k ich rodinným

domom. Preto navrhli napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

18. Na pojednávaní pred odvolacím súdom žalovaný uviedol, že pôvodná cesta rozdeľovala jeho
pozemok v určitej časti. Tiež uviedol, že cez jeho pozemok prechádza plynová prípojka. Tuto plynofikáciu
najehopozemkochrobilovroku1996MestoHriňová,ktorézároveňrobiloajterénneúpravynauvedenej

prístupovej ceste. Žalovaný ďalej na pojednávaní vo vzťahu k svojej odvolacej argumentácii uviedol, že
na č. listu 847 spisu sa nachádza fotka prístupovej cesty, respektíve ciest, ktoré sú predmetom konania
z roku 1950. Pri ich popise za účasti oboch strán bolo konštatované, že ide o fotografie z roku 1950 aj
na č. listu 848. Na tomto čísle listu je už doplnená fotografia o katastrálnu mapu a na č. l. 849 ide o
terénnu mapu. Na fotografii na č. listu 850 ide o súčasný stav, kde je už cesta rozšírená.

19. Žalovaný na otázku senátu, aký charakter má vodný zdroj nad rodinným domom so súpisným č.
846 uviedol, že ide o čiernu stavbu. Je to nádrž vodojem, ktorý prevádzkuje asi obec, nevedel to určite.
Uviedol,žesatoutovodouzásobujú ajobyvateliapriľahlýchrodinnýchdomovvrátanežalobcov.Nevedel
odpovedať či v čase, keď sa stal vlastníkom v roku 1984, respektíve jeho manželka, sa tam nachádzal

tento zdroj pitnej vody.

20. Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedli, že
prístupovú cestu nevybudovali, tá bola viac dobudovaná pri plynofikácii mestom Hriňová, pretože aj vroku 1996 existoval rodinný dom, ktorý je predmetom tohto konania a žalovaný nemal pripomienky v
období plynofikácie tejto časti Hriňovej.

21. Odvolací súd na pojednávaní vykonal dôkaz pripojením spisu Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 15C/127/2002, v ktorom konaní sa pôvodná vlastníčka pozemku žalovaného O. L. (manželka
žalovaného) domáhala voči pôvodným vlastníkom rodinného domu (pôvodným žalobcom 6/ F. B., nar.
XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX) so súp. č. XXX odstránenia neoprávnenej stavby a zdržania
sa zásahov do jej vlastníckeho práva k pozemku s parcelným č. XXXXX. Z rozsudku Okresného súdu

Zvolen, č. k. 15C 127/02 - 225 zo dňa 01.02.2007 vyplynulo, že žaloba žalobkyne bola zamietnutá vo
vzťahu k obom vzneseným návrhom. Z výpovedí účastníkov konania, ako aj samotnej navrhovateľky,
ktorá uviedla na pojednávaní dňa 14.11.2002, že táto cesta existovala už aj v čase, keď žili jej rodičia
a chodievalo sa tadeto na spoločnú pastvu, vyplynulo, že nikto nemá vedomosť kto cestu vybudoval
a za akým účelom a následne niekoľkokrát túto skutočnosť vo svojich podaniach a vyjadreniach sama
potvrdila. V uvedenom konaní bolo navrhovateľkou tvrdené, že desiatky rokov bola cesta využívaná

nielenúčastníkmikonania,aleajsvedkami,ktoríbolivkonanívypočutí,akoajichrodinnýmipríslušníkmi,
teda nešlo o prístupovú cestu len k rodinnému domu odporcov, ale aj na pastviny, polia a k rezervoáru
pitnej vody. Tieto skutočnosti potvrdilo aj Mesto Hriňová, ktoré uviedlo, že táto cesta je tam od nepamäti,
je spevnená makadamom, ale aj znalec, ktorý vo svojom znaleckom posudku uviedol, že sa jedná o
starú cestu. Znalec potvrdil aj to, že sčasti vedie cez parcelu č. XXXXX. Okresný súd v uvedenej veci

ďalej uviedol, že išlo o cestu, ktorá tu bola ešte predtým než pozemok odkúpili rodičia žalobkyne a užívali
ho. Táto cesta však ľuďom slúžila dávno predtým než bola navrhovateľka na svete. To znamená, že
v čase, keď sa stala vlastníčkou parcely č. XXXXX, musela mať vedomosť o tom, že cez túto parcelu
vedie cesta, ktorá je využívaná nielen rodinou odporcu, ale aj ostatnými obyvateľmi najmä tými, ktorí
majú nad domom odporcov polia a pastvy. Tak isto je to prístupová cesta k rezervoáru pitnej vody.

Okresný súd na ohliadke vykonanej na mieste samom nezistil, že by k domu odporcov a na pozemky
nachádzajúce sa nad rodinným domom odporcov bola iná prístupová cesta. Jediná cesta, ktorá viedla,
a ktorá bola ako tak spevnená, bola práve cesta, ktorá vedie podľa vyjadrenia navrhovateľky a aj v
zmysle znaleckého posudku práve cez pozemok parc. č. XXXXX. Vzhľadom k tomu, že táto cesta
tu bola dávno predtým než navrhovateľka nadobudla vlastníctvo k uvedenej spornej parcele, nešlo o

neoprávnený zásah do jej vlastníckeho práva, preto jej okresný súd žalobu zamietol. Zároveň z obsahu
spisu Okresného súdu Zvolen vyplynulo, že voči tomuto rozsudku pôvodná vlastníčka parcely č. XXXXX
ako žalobkyňa, nepodala opravný prostriedok a uvedené rozhodnutie je právoplatné.

22. Odvolací súd ďalej vychádzal zo skutkových zistení okresného súdu ohľadne vlastníckych vzťahov

žalobcov k ich rodinným domom a priľahlým pozemkom a vlastníckeho práva žalovaného k ceste na
parceleč.XXXXX,ktorésavšetkynachádzajúvkatastrálnomúzemíD..Odvolaciemusúdubolorovnako
zrejmé, že žalobu podali žalobcovia na základe výzvy stavebného úradu - Mesta Hriňová, v dôsledku
nedosiahnutia zmieru medzi účastníkmi stavebného konania, a to žalobcami a nájomkyňou pozemku
žalovaného O. L., ktorá chcela predmetný pozemok oplotiť.

23. V rámci zopakovania dokazovania odvolacím súdom z listinného dôkazu nachádzajúceho sa na č. l.
21 súdneho spisu vyplynulo, že Mesto Hriňová rozhodnutím zo dňa 17.07.2019 č. spisu 470/2019/ovž
- 11239/2019 odkázalo žalobcov na podanie žaloby na súd. K odkázaniu na podanie žaloby došlo až
po tom, ako vydalo Mesto Hriňová rozhodnutie č. A/2013/1306/5324 – rozhodnutie zo dňa 06.02.2014,
ktorým povolil stavebníčke oplotenie pozemku za podmienky zachovania miestnej komunikácie v

pôvodnom stave, ktorá prechádza uvedenou parcelou. Proti tomuto rozhodnutiu podala stavebníčka v
zákonnej lehote odvolanie a predmetné rozhodnutie bolo zrušené Okresným úradom Banská Bystrica,
odbor výstavby a bytovej politiky dňa 26.03.2014 pod č. OÚ - BB-OVBT - 2014/12276/BX a bola
vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Nové rozhodnutie však Mesto Hriňová nevydalo, ale
odkázalo účastníkov konania na súd, aby sa domáhali zriadenia vecného bremena za účelom prechodu

a prejazdu k svojim nehnuteľnostiam.

24. Pre odvolací súd v rámci dokazovania tiež z fotografie katastrálnej mapy nachádzajúcej sa na č. l.
24 súdneho spisu vyplynulo, že pozemok žalovaného s parcelným č. XXXXX v spodnej časti prekrýva
naznačenú cestu, ktorá sa v tejto spodnej časti rozvetvuje smerom doprava k rodinným domom so súp.

č. 725 vo vlastníctve žalobcu 1/., súp. č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 3/ a 4/, a súp. č.
XXX vo vlastníctve žalobcu 2/, a doľava smerujúcu k lesnému porastu smerom hore k rodinnému domu
so súp. č. XXX vo vlastníctve žalobkyne 5/.25. Z fotografií urobených okresným súdom v rámci ohliadky nachádzajúcich sa na č. l. 253 odvolací súd
zistil, že pravdepodobne v spodnej časti parcely žalovaného, kde dochádza k rozvetveniu cesty smerom
doľava a doprava, sa nachádza stvárnenie pozemku v podobe štrkovej a čiastočne asfaltovej cesty

smerujúcej k rodinným domom doprava (ide o rodinné domy so súpisným č. 725,726,727); a z fotografií
č. l. 254, 255 odvolací súd zistil, že rozvetvenie cesty smerom doľava a hore k rodinnému domu so súp.
č. XXX má charakter štrku, navezeného makadamu a zárezu do terénu, pričom tento zárez je viditeľný
a je v šírke bežnej pre jednosmerný prejazd motorového vozidla. Zároveň z mapy nachádzajúcej sa na
č. l. 24 spisu vyplýva, že nad rodinným domom so súp. č. XXX sa nachádzajú polia a zjavne sa tam

nachádzatiežzdrojpitnejvody,čopotvrdiliobesporovéstrany.ZvýpovedepôvodnéhožalobcuF.B.,nar.
XX.XX.XXXX, pri ohliadke vyplynulo, že cesta smerom zospodu nahor, po ľavej strane, tu existovala od
nepamäti. Po tejto ceste vždy chodili ľudia, ktorí na konci cesty mali postavenú nehnuteľnosť, respektíve
túto obývali. Pôvodný žalobca v tejto lokalite žil 83 rokov a ako 5 až 7 ročné dieťa vnímal túto cestu a
skutočnosť, že sa po nej vždy chodilo hore, preto manželka žalovaného musela v čase, keď nadobudla
nehnuteľnosti, vedieť, že táto cesta tu existuje, keďže na konci cesty sa nachádza aj rezervoár vody.

26. Žalovaný sa v spore bránil tým, že predmetná ľavá časť cesty, ktorá vedie cez jeho pozemok k
rodinnému domu so súp. č. 846 pôvodne bola len takzvanou prťou, kadiaľ sa hnal hovädzí dobytok.
Jej stvárnenie v teréne vyplynulo aj z ortofotomapy z roku 1950. Túto skutočnosť odvolací súd overil
porovnaním ortofotomapy nachádzajúcej sa na č. l. 847 a 848 a súčasného stavu podľa fotky na č. l.

850. Porovnaním týchto fotiek bolo odvolaciemu súdu zrejmé, že pôvodné trasovanie cesty viac menej
kopírovalo terén na hranici pozemku s parcelou č. XXXXX, o čom svedčí aj kľukatenie danej cesty. Je
teda zrejmé, že pôvodne v roku 1950 bolo trasovanie cesty čiastočne iné (viac záhybov) ako je tomu
v súčasnosti. V súčasnosti podľa náhľadu ortofotomapy nachádzajúcej sa na č. l. 850 je táto cesta
priamejšia, menej kľukatá a je lepšie viditeľná v teréne. Tieto zistenia dané do súvisu so zisteniami

Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/127/2002, nasvedčujú tomu, že v tejto časti
spornej parcely sa od nepamäti nachádzala cesta, ktorú využívali osoby za účelom obhospodarovania
svojich pozemkov, ako aj za účelom prístupu k rodinnému domu č. 846. Taktiež sa táto cesta využívala
za účelom údržby a prístupu k rezervoáru pitnej vody. Mesto Hriňová v konaní vedenom pod sp. zn.
15C/127/2002 pred Okresným súdom Zvolen uviedlo, že táto cesta je tam od nepamäti, je spevnená

makadamom, pričom aj znalec uviedol, že sa jedná o starú cestu. Túto skutočnosť nepoprela ani
vtedajšia vlastníčka parcely (manželka žalovaného) č. 10319. Tieto zistenia dal odvolací súd do súvisu
aj s tvrdeniami žalovaného v spore, pričom aj pred odvolacím súdom na pojednávaní uviedol, že v roku
1996 došlo k vybudovaniu plynovej prípojky na tejto časti parcely ( cesty ) a jej následnému spevneniu
navozením makadamu. To je zjavne skutočnosť, ktorá znamenala rozdiel medzi pôvodným trasovaním v

roku 1950 a súčasným stavom, od roku 1996. Skutočnosť, že išlo o cestu, ktorá slúžila nielen vlastníkom
rodinného domu č. 846, ale aj ďalším osobám, potvrdilo aj to, že mesto Hriňová vybudovalo plynofikáciu
na tejto časti parcely žalovaného a naviezlo tam makadam. Nasvedčuje tomu aj zistenie z pôvodného
rozhodnutia stavebného úradu, ktoré bolo neskôr zrušené nadriadeným orgánom, v rámci ktorého pri
povoľovaní oplotenia parcely č. XXXXX stavebný úrad zadal podmienku, že stavebník musí zachovať

miestnu komunikáciu v pôvodnom stave, ktorá prechádza uvedenou parcelou.

27.Nazákladetaktovyhodnotenýchskutkovýchzistenídospelodvolacísúd kskutkovémuzáveru,žena
pozemku žalovaného sa nachádza cesta, ktorá je poznateľná v teréne, v spodnej časti a ďalej smerom
doprava má znaky pôvodného asfaltového povrchu, a v spodnej časti smerom doľava až k rodinnému

domu so súp. č. XXX má charakter zárezu a stvárnenia povrchu tvoriaceho vyjazdeným makadamom
v šírke potrebnej pre prejazd jedného motorového vozidla. Odvolací súd vychádzajúc aj z výsledkov
dokazovania Okresného súdu Zvolen v konaní sp. zn. 15C/127/2002 dospel k záveru, že uvedená cesta
v oboch smeroch sa nachádza na pozemku žalovaného už niekoľko rokov, takzvane od nepamäti a bola
využívaná bez obmedzenia neurčitým počtom osôb, nielen vlastníkmi dotknutých nehnuteľností.

28. Vzhľadom k tomu sa následne odvolací súd zaoberal tým, aký charakter má cesta na pozemku
žalovaného. Hoci z konania pred Okresným súdom Zvolen vyplynulo potvrdenie Mesta Hriňová, že
uvedená cesta sa tam nachádzala od nepamäti, nebolo v tomto spore preukázané, že by táto cesta bola
vedená v pasporte miestnych komunikácií, hoci o tejto ceste malo mesto Hriňová dlhodobo vedomosť.

Z hľadiska charakteru tejto cesty tak podľa názoru odvolacieho súdu mohlo ísť jedine o účelovú
komunikáciu podľa § 1 ods. 2 písm. d) v spojení s § 22 cestného zákona:29. Účelové komunikácie spravidla nie sú stavbou (vecou) podľa občianskeho práva. Predstavujú určité
stvárnenie či spracovanie povrchu pozemku ( viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo
1911/2000 zo dňa 20.03.2002, obdobne sp. zn. 22Cdo 766/2011 zo dňa 24.06.2014). Uvedenému

záveru nasvedčuje aj znenie § 22 vyhlášky, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách,
podľa ktorého účelovými komunikáciami môžu byť aj poľné a lesné cesty, príchodové cesty k závodom,
staveniskám, lomov a k iným objektom. Cestný zákon a ani vyhláška kvalitu účelovej komunikácie
nestanovuje, rozhodujúce je, aby spĺňala podmienky podľa § 22 cestného zákona v spojení s § 1 ods. 3.

30. V rámci skúmania uvedených podmienok súdy ( viď aj uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
22Cdo 4955/2015 zo dňa 02.08.2017, ktoré je aplikovateľná aj na prejednávaný spor) stanovili, že
verejne prístupová účelová komunikácia existuje za splnenia nasledujúcich podmienok : 1. stálosť a
poznateľnosť v teréne, 2. zákonný účel podľa § 22 cestného zákona, 3. súhlas vlastníka s verejným
užívaním, 4. nutná komunikačná potreba.

31. Pokiaľ ide o cestu na pozemku žalovaného, túto možno vyhodnotiť ako stálu a poznateľnú v teréne,
pretože spĺňa podmienky stanovené v § 1 ods. 3 cestného zákona. Skutočnosť, že kvalita cestnej
komunikácie je na daných miesta rôzna, nezakladá prekážku jej efektívneho využívania na účel, pre
ktorý slúži. Tým je prístup k rodinným domom žalobcov, ako aj prístup k pastvinám nachádzajúcimi sa
nad nimi, ako aj k údržbe a k prístupu k rezervoáru pitnej vody. V zmysle § 22 vyhlášky je možné s

určitosťou považovať aj cestu smerujúcu k rodinnému domu so súp. č. XXX za účelovú komunikáciu,
pretože má minimálne charakter poľnej/lesnej cesty.

32. Vo vzťahu k naplneniu zákonného účelu podľa § 22 cestného zákona mal odvolací súd za
preukázané, že cesta na pozemku žalovaného slúži k spojeniu nehnuteľností s ostatnými pozemnými

komunikáciami. Je zrejmé, že táto cesta ďalej nadväzuje na ďalšie pozemné komunikácie v Hriňovej, čo
vyplynuloajzfotografiekatastrálnejmapydanéhoúzemia.Tedaspájanehnuteľnostižalobcovsverejnou
cestnou sieťou. Je tak účelovou komunikáciu so zákona bez toho, aby bolo potrebné o jej kategorizácii,
ako účelovej komunikácii vydať správne rozhodnutie. V tejto súvislosti je možné poukázať na § 4c ods.
1 cestného zákona, podľa ktorého cestnú sieť tvoria diaľnice a cesty, nie však účelové komunikácie.

Podľa § 4c ods. 3 cestného zákona sa cesty, ktoré nie sú potrebné na účelné usporiadanie cestnej
siete, môžu sa z tejto siete vyradiť a zaradiť do siete miestnych ciest alebo preradiť medzi účelové cesty
alebo zrušiť. Z toho vyplýva, že účelové pozemné komunikácie sa ani nezaraďujú do cestnej siete alebo
siete miestnych komunikácií. Preto o ich charaktere sa podľa cestného zákona nevyžaduje osobitné
rozhodnutie správneho orgánu (k tomu porovnaj Spáčil, J. Ochrana vlastníctva a držby v Občanském

zákonníku. Druhé, doplnené vydanie. Praha : C. H. Beck, 2005, strana 136).

33. Odvolací súd mal preukázaný pre splnenie podmienok aj súhlas vlastníka pozemku s parcelným
č. XXXXX s jeho verejným užívaním pre účely účelovej komunikácie. V § 6 ods. 1 cestného
zákona je upravené takzvané právo všeobecného užívania pozemných komunikácií (teda aj účelových

komunikácií, porovnaj § 1 ods. 2 cestného zákona), v zmysle ktorého môže každý v medziach pravidiel
cestnej premávky užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené. Právo
všeobecného užívania účelovej komunikácie je však potrebné vykladať v súvislosti so znením § 22
ods. 3 cestného zákona, ktorý rozdeľuje účelové komunikácie na takzvané verejné a neverejné. Za
neverejné účelové cesty sa považujú cesty v uzavretých priestoroch alebo objektoch. A contrario, možno

všetky ostatné účelové komunikácie považovať za verejné, pokiaľ ich obec nevyhlási so súhlasom
vlastníka účelovej komunikácie za neverejné. Právna doktrína však k skúmaniu toho, či ide o verejnú
alebo neverejnú účelovú komunikáciu, vytvorila takzvanú „teóriu venovania“, podľa ktorej sa vyžaduje
súhlas vlastníka pozemku s verejným užívaním účelovej komunikácie. Ten môže byť daný výslovne,
ako aj konkludentne. Pokiaľ vlastník zriadi pozemnú komunikáciu, ktorá má znaky účelovej komunikácie

podľa § 22 cestného zákona, vznikne k nej právo všeobecného užívania. Je potrebné vychádzať z
toho, že vlastník komunikáciu zriadil s vedomím a predpokladaným súhlasom jej všeobecného užívania.
Pokiaľ chcel toto právo vlastník vylúčiť mohol objekt uzavrieť pred jej zriadením, a tým by došlo k
vzniku neverejnej účelovej komunikácie. V tomto prípade nejde o nútené obmedzenie jeho vlastníckeho
práva, ale aj o obmedzenie vzniknuté na základe dobrovoľného konania vlastníka (porovnaj Spáčil, J.

ochranavlastníctvíadržbyvObčanskémzákonníku.Druhé,doplnenévydanie.Praha:C.H.Beck,2005,
strana 135). Žalovaný v predmetnej veci zjavne súhlas na užívanie svojho pozemku za účelom verejnej
komunikácie neudelil. Ako vyplynulo z dokazovania vlastníkom pozemku sa stal až v roku 2014, pričom
predchádzajúcim vlastníkom pozemku bola jeho manželka O. L.. Z vykonaného dokazovania v danomspore, ako aj v spore pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 15C/127/2002, však vyplynulo, že uvedená
cesta sa tam nachádzala od nepamäti, bola využívaná dlhé roky viacerými osobami na rôzne účely,
a to ešte predtým, ako sa žalovaný a jeho právny predchodca stal vlastníkom tejto nehnuteľnosti. To

znamená, že pozemok nadobudli už v čase, kedy komunikácia na spornom pozemku bola vybudovaná a
užívaná. Žalovaný preto musí prijať stav aký tu bol v čase, keď sa stal vlastníkom pozemku, čo rovnako
platí aj vo vzťahu k jeho právnemu predchodcovi. V tomto ohľade je potrebné aplikovať zásadu ochrany
už nadobudnutých práv vyplývajúcich z práva verejného užívania pozemnej komunikácie a vychádzať zo
stavu v čase jej vybudovania. Hoci nebolo v konaní preukázané, kedy a kto túto pozemnú komunikáciu

vybudoval (zjavne za predchádzajúceho režimu), pred Okresným súdom Zvolen v konaní vedenom pod
sp. zn. 15C/127/2002 bolo preukázané, že tam cesta bola od nepamäti, ešte predtým, ako sa manželka
žalovaného stala jeho vlastníčkou. K časti pozemku žalobcu, ako verejnej ceste, sa zjavne dlhodobo
správali všetky dotknuté osoby, ktoré ju využívali dlhé obdobie. Aj Mesto Hriňová, ktoré tam vykonalo
plynofikáciu a spevnilo túto cestu. Žalovaný tak nadobudol pozemok už v čase, keď časť jeho pozemku
bola „venovaná“ pre verejné užívanie cesty. Žalovaný za tohto skutkového stavu má jedine možnosť

domáhať sa, aby v zmysle cestného zákona obec, ako správca účelovej komunikácie, vyhlásil túto
účelovú komunikáciu za neverejnú.

34. Odvolací súd nemal vykonaným dokazovaním ani pochybnosti o tom, že pozemná komunikácia
na pozemku žalovaného slúži nutnej komunikačnej potrebe. Táto skutočnosť už vyplynula z vyššie

uvedených skutočností, keďže predstavuje prístup žalobcov ku svojím stavbám, ako aj prístup iných
subjektov k pastvinám a k rezervoáru pitnej vody. Túto skutočnosť si zjavne uvedomovalo aj Mesto
Hriňová, ktoré v prípade oplotenia pozemku vo svojom prvšom rozhodnutí dalo podmienku nájomcovi
pozemku žalovaného, aby zabezpečil dostupnosť a prechodnosť miestnej komunikácie (hoci toto
rozhodnutie bolo neskôr zrušené). Je zrejmé že účelová komunikácia na pozemku žalovaného sa

nevyužíva len výnimočne pre lepší a pohodlný prístup žalobcov k svojím nehnuteľnostiam, ale naozaj
slúži naliehavej komunikačnej potrebe.

35. Keďže na pozemku žalovaného sa nachádza účelová komunikácia, ktorá je verejná, potom patrí
žalobcom podľa § 6 ods. 1 cestného zákona právo jej všeobecného užívania, podľa ktorého v zmysle

predpisov upravujúcich premávku, smú užívať uvedenú pozemnú komunikáciu obvyklým spôsobom na
účely, na ktoré je určená. V tomto prípade z hľadiska charakteru ide o právo prechodu ako aj prejazdu,
avšak za podmienok únosnosti danej pozemnej komunikácie, čo však patrí do posúdenia príslušného
orgánu na úseku cestnej dopravy.

36. Toto zistenie odvolacieho súdu bolo ďalej potrebné dať do korelácie s okresným súdom aplikovaným
ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Právo všeobecného užívania pozemnej komunikácie bráni
tomu, aby súd vyhovel podanej žalobe o zriadenie vecného bremena. V tom spočívalo nesprávne
právne posúdenie veci okresným súdom, keďže neaplikoval na nedostatočne zistený skutkový stav
príslušné ustanovenia cestného zákona. Právo prejazdu žalobcom svedčí priamo z § 6 ods. 1 cestného

zákona. Žalobcovia preto nemôžu od žalovaného požadovať obmedzenie jeho vlastníckeho práva v
ich prospech, nakoľko ten je už vo svojom vlastníckom práve obmedzený. Nemôžu požadovať, aby im
osobitne na základe súdneho rozhodnutia bolo priznané právo voči žalovanému, ktoré patrí všetkým,
t.j. vopred neurčitému rozsahu subjektov. Zároveň v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka platí,
že vecné bremeno možno zriadiť len za podmienky, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť

inak. Žalobcovia ako vlastníci stavieb však majú už prístup ku svojim nehnuteľnostiam zabezpečený
prostredníctvom práva všeobecného užívania cesty podľa cestného zákona.
37. Z uvedených dôvodov odkaz stavebného úradu, aby žalobcovia podali žalobu o zriadenie vecného
bremena nebol správny. Stavebný úrad pri zohľadnení práv žalobcov ako aj žalovaného, mal vychádzať
z toho, že na pozemku žalovaného sa nachádza účelová komunikácia, ktorá je verejne prístupná.

Táto skutočnosť mu mala byť zrejmá už z výsledkov konania pred Okresným súdom Zvolen sp. zn.
15C/127/2002, o ktorom konaní malo mesto Hriňová vedomosť. Okrajovo tiež odvolací súd poukazuje
na to, že v uvedených intenciách mohol posúdiť podanie stavebníka ako návrh, aby účelová cesta podľa
§ 22 ods. 3 cestného zákona bola vyhlásená za neverejnú.

38. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že došlo k posunutiu cesty plynofikáciou a navozením
makadamu viac do jeho pozemku v ľavej časti, prípadne, že vybudovaním ďalších čiernych stavieb
v spodnej časti jeho pozemku došlo k rozšíreniu cesty dovnútra jeho pozemku, nie je dôvodom, pre
ktorý by žalobcovia stratili právo všeobecného užívania pozemnej komunikácie. Akékoľvek zásahy dopozemku je potrebné posudzovať z hľadiska subjektu, ktorý zásah vykonal a voči nemu uplatňovať svoje
nároky. Pritom je potrebné však brať na zreteľ právo všeobecného užívania pozemných komunikácii.

39. Odvolací súd nevykonal navrhnutý dôkaz žalovaným, a to výsluchom svedkyne O. L., nakoľko
vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné pre zistený skutkový stav. Uvedená svedkyňa bola
pôvodnou vlastníčkou pozemku žalovaného, bola vypočutá pred súdom prvej inštancie a vo vzťahu ku
skutočnostiam, ktoré vyvstali v odvolacom konaní, vypovedala aj pred Okresným súdom Zvolen sp. zn.
15C 127/2002. Na pojednávaní pred odvolacím súdom žalovaný na návrhu na vykonanie tohto dôkazu

netrval.

40. Odvolací súd tak po tom, ako dospel ku skutkovým a právnym záverom na základe vykonaného
dokazovaniapredokresnýmakoajodvolacímsúdom,napadnutýrozsudok zvyššieuvedenýchdôvodov
zmenil vo výroku I. až VI., teda vo výrokoch o zriadení vecného bremena v prospech vlastníkov stavby
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok a o povinnosti zaplatiť jednorazovú úhradu za jeho

zriadenie, tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.

41. Obiter dictum odvolací súd dáva do pozornosti vyhlášku, v zmysle ktorej podľa § 6 ods. 1 sieť
miestnych komunikácií na území obce tvoria všeobecne prístupné a užívané pozemné komunikácie
nezaradené do cestnej siete, ktoré sú na území zastavanom alebo určenom na súvislé zastavanie. V

zmysle § 6 ods. 2 vyhlášky miestny národný výbor môže zaradiť do siete miestnych komunikácií účelové
komunikácie; pri rozhodovaní o ich zaradení do siete miestnych komunikácií vychádza miestny národný
výbor v súlade s so všeobecne záväznými právnymi predpismi z účelnosti tohto zaradenia vždy podľa
miestnych pomerov, najmä podľa toho do akej miery sa komunikácia verejne užíva a ako je pre toto
užívanie komunikačne potrebná. Podľa § 5 ods. 4 vyhlášky spory o tom, či vyradená cesta alebo jej

časť patrí do siete miestnych komunikácií, prípadne či sa má komunikácia zaradiť do siete miestnych
komunikácií rozhoduje okresný národný výbor (obec). V zmysle uvedeného je teda potrebné hľadať pre
dané subjekty v dotknutom území riešenie, ktoré už natrvalo odstráni spory medzi vlastníkmi stavieb a
vlastníkom pozemku .

42.Vzmysle§396ods.2CSPodvolacísúdrozhodolajonárokunanáhradutrovkonaniapredokresným
súdom, nakoľko zmenil jeho rozhodnutie vo veci samej.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

45. Žalovaný bol po zmene rozhodnutia okresného súdu odvolacím súdom v spore úspešný v plnom
rozsahu, keďže odvolací súd podanú žalobu žalobcov zamietol. Napriek tomu nepristúpil odvolací súd

k tomu, aby na náhradu trov konania zaviazal v konaní neúspešných žalobcom, nakoľko v prejednávanej
vecivzhliadoldôvodyosobitnéhozreteľavzmysle§257CSP.Ichaplikáciunavrholpreprípadneúspechu
právny zástupca žalobcov na odvolacom pojednávaní. Odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 CSP považoval za dané najmä s ohľadom na
skutočnosť, že žalobcovia boli na podanie žaloby odkázaní správnym orgánom v stavebnom konaní.

Žalobcovia konali v súlade s tým, na čo boli vyzvaní stavebným úradom, nemôžu tak spravodlivo
niesť následky straty sporu len preto, že konali v dobrej viere v správnosť postupu stavebného úradu.
Dôvodom pre zamietnutie žaloby tak bolo nesprávne „vyvolanie“ sporu zo strany správneho orgánu,
ktorý mal otázku prístupu žalobcu k svojim stavbám posúdiť sám. Spor medzi stranami nemal byť vôbec
riešený pred súdom v konaní o zriadenie vecného bremena, preto s ohľadom na výnimočné okolnosti

začatia sporu má odvolací súd za to, že existuje v tomto prípade odchýlka od zásady zodpovednosti za
výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Pri okolnostiach, ktoré viedli k podaniu žaloby má
význam zistenie, že konaniu v prejednávanej veci predchádzal spor v stavebnom konaní, výsledkom
ktorého bolo stavebným úradom vydané rozhodnutie, ktorým na spor v súdnom konaní žalobcov
odkázal. V zmysle uvedeného je teda potrebné hľadať pre dané subjekty v dotknutom území riešenie,

ktoré už natrvalo odstráni spory medzi vlastníkmi stavieb a vlastníkom pozemku. Odvolací súd preto
zmenil rozhodnutie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania tak, že úspešnému žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.46. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd z totožných dôvodov ako je uvedené
vyššie. V odvolacom konaní bol tiež úspešným žalovaný, napriek tomu s prihliadnutím na dôvody
osobitného zreteľa ( okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloba ) mu náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

47. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11
ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek

výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).