Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319010375
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5319010375.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na neverejnom zasadnutí konanom 7. októbra 2025 prejednal
odvolanie podané prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. CA-2T/107/2019
z 15.4.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa§320ods.1písm.a)Tr.por. zrušuje rozsudokOkresnéhosúduŽilina,sp.zn.CA-2T/107/2019

z 15.4.2025.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. trestnú vec

obžalovaného A. A., B. C., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom
E. XXX, F. D., t.č. bytom D., G. XXX,

stíhaného pre skutok obžalobou právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1 Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.,
s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák., na skutkovom základe, že:

dňa 7.11.2018 v čase okolo 10.00 h v D. na ulici A. D. XXXX/XX, F. D., po tom, ako H. C. otvorila
dvere bytu, odstrčil H. C. od dverí a zaútočil na B. C., nar. X.X.XXXX, bytom I. J. K., J. K. XXX, tak,
že ho v blízkosti vchodových dverí udieral päsťou do tváre, v dôsledku čoho B. C. ušiel do kúpeľne,
kde ho však dobehol a udieral päsťami a kopal do rôznych častí tela, a počas toho, ako B. C. chcel
telefonicky kontaktovať políciu, mu povedal slová: „Ak ma udáš ku policajtom, tak si najmem ľudí a
zabijem ťa!“, čím vzbudil u B. C. obavu o svoj život, pričom počas útoku utrpel B. C. pomliaždenie

záhlavia, pravého ramena, pravej strany hrudníka a ľavého predlaktia, ktoré poranenia si nevyžadovali
liečenie ani vystavenie práceneschopnosti,

p o s t u p u j e

Okresnému úradu Čadca, odboru všeobecnej vnútornej správy, nakoľko nejde o trestný čin, ale žalovaný

skutok by mal byť prejednaný ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. CA-2T/107/2019 z 15.4.2025 bol obžalovaný A. A., B. C.,
podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca, č.
Pv 677/18/5502-31 zo dňa 11.9.2019 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189
ods. 1 Tr zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.
2 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že:dňa 7.11.2018 v čase okolo 10.00 h v D. na ulici A. D. XXXX/XX, F. D., po tom, ako H. C. otvorila
dvere bytu, odstrčil H. C. od dverí a zaútočil na B. C., nar. X.X.XXXX, bytom I. J. K., J. K. XXX, tak,
že ho v blízkosti vchodových dverí udieral päsťou do tváre, v dôsledku čoho B. C. ušiel do kúpeľne,

kde ho však dobehol a udieral päsťami a kopal do rôznych častí tela, a počas toho, ako B. C. chcel
telefonicky kontaktovať políciu, mu povedal slová: „Ak ma udáš ku policajtom, tak si najmem ľudí a
zabijem ťa!“, čím vzbudil u B. C. obavu o svoj život, pričom počas útoku utrpel B. C. pomliaždenie
záhlavia, pravého ramena, pravej strany hrudníka a ľavého predlaktia, ktoré poranenia si nevyžadovali
liečenie ani vystavenie práceneschopnosti,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti rozsudku súdu podal riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor.
V písomných dôvodoch podaného odvolania uviedol, že za súčasnej dôkaznej situácie sa s rozhodnutím
súdu, pokiaľ ide o oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, nemožno stotožniť. Okresný súd pri

rozhodovaní neprihliadol na všetky dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, a teda
nepostupoval dôsledne pri ich hodnotení, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym právnym záverom. Je
toho názoru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sa žalovaný skutok sa stal, je trestným
činom a že sa ho dopustil práve obžalovaný A. A. tým, že za použitia násilia neoprávnene vnikol do
obydlia B. C. a H. C., ktorú pri vstupe bytu odstrčil, následne

v obydlí neoprávnene zotrval, pričom B. C. opakovane fyzicky napadol, a keď chcel B. C. udalosť
telefonicky oznámiť polícii, pod hrozbou násilia ho nútil, aby tak nekonal so slovami „Ak ma udáš ku
policajtom, tak si najmem ľudí a zabijem ťa!“, čo možno právne kvalifikovať ako zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1 Tr. zák., v súbehu
s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.,

s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. Obžalovaný vo svojom vyjadrení na hlavnom pojednávaní okrem
iného opísal okolnosti vstupu do bytu, poprel, že by H. C. pri dverách odstrčil, a tak vstúpil do bytu. Podľa
obžalovaného poškodená H. C. ho s L. pozvala do bytu slovami „Poďte dnu.“, na čo obžalovaný vošiel do
bytu, pričom do bytu vstúpil ako prvý L. a obžalovaný išiel za ním, išiel k poškodenému B. C., ktorého sa
opýtal, prečo ho ohovára, dal mu dve facky a poškodeného odsotil, na čo poškodený spadol do kúpeľne,

následne H. C. s L. obžalovaného odtiahli od poškodeného, H. C. odpadla a obžalovaný podľa svojho
vyjadrenia bez slova odišiel. Obžalovaný okrem iného opísal, že ako ho odťahovali, tak poškodená H. C.
mu hovorila, aby ho nechal tak, nech ho nebije, ak ju má rád, pričom podľa obžalovaného aj poškodený
mu počas fyzického útoku hovoril, nech ho nechá tak. Svedok poškodený B. C. vo svojom vyjadrení
ozrejmil okolnosti, za akých obžalovaný vstúpil do bytu, fyzicky napadol poškodeného a aké slová

adresoval poškodenému po tom, ako chcel poškodený uvedené oznámiť polícii. Poškodený vyslovene
opísal, že obžalovaného do bytu dobrovoľne nepustili, a že po tom, ako L. zaklopal na dvere a na otázku
poškodenej H. C. sa ozval slovami „To som ja, L..“, poškodená H. C. otvorila dvere a obžalovaný hneď,
ako sa otvorili dvere, skočil pred L., lakťom odstrčil poškodenú H. C. a išiel k poškodenému, povedal
mu, že šíri o ňom reči, fyzicky na poškodeného zaútočil, pričom mu vulgárne nadával. Poškodený B. C.

opísal spôsob vedenia fyzického útoku obžalovaným
a miesta, na ktoré bol predmetný útok smerovaný, a tiež okolnosť, že spadol na zem po tom, ako ho
obžalovaný počas útoku odsotil. Poškodený podľa svojho vyjadrenia počas útoku hovoril obžalovanému,
nech ho nebije, nech ho nechá na pokoji. Poškodený zvlášť ozrejmil, že obžalovaný prestal útočiť kvôli
tomu, že H. C. odpadla, ako aj uviedol slová, aké mu obžalovaný adresoval po tom, ako chcel zavolať

políciu, a to „Ak ma udáš policajtom, najmem si ľudí a zabijem ťa!“, pričom sa podľa svojho vyjadrenia
obával, že obžalovaný svoje vyhrážky splní a vykoná. V obave telefonoval policajtom s tým, že „bol
napadnutý a bolo mu vyhrážané“, a ešte toho istého dňa bol aj na lekárskom ošetrení. Poškodený B.
C., podľa svojho vyjadrenia, obžalovaného tiež posielal z bytu preč s tým, že nech im dá pokoj a nech
ide preč. Poškodená H. C. vo svojom vyjadrení v prípravnom konaní okrem iného opísala, že po tom,

ako počula klopanie na dvere, opýtala sa, kto je, a ozval sa jej brat L., na čo otvorila dvere, kde za L.
stál A. A., pričom do bytu ako prvý vstúpil A. A. a až následne za ním L.. Poškodená nebránila vstupu
do bytu, obžalovaný, ako vstúpil do bytu, išiel rovno k B. a chcel si s ním niečo vydiskutovať, pričom
videla, ako po asi facke od A. spadol B. na zem. Poškodená, podľa svojho vyjadrenia, skočila na A. A.,
nech sa nebijú, a ak ju má rád, nech nechá B. na pokoji, pričom odpadla. Poškodená H. C. vo svojom

vyjadrení výslovne poprela, že by obžalovanému a L. po otvorení dverí povedala, nech idú dovnútra,
a tiež potvrdila, že poškodený B. C. hovoril privolanej policajnej hliadke, že do bytu vtrhol Peter, ktorý
ho napadol tak, že ho začal biťa kopať. Poškodená vo svojom vyjadrení tiež potvrdila, že po tom, ako policajná hliadka odišla, B.
jej povedal o tom, že A. sa mu vyhrážal, keď bola odpadnutá, že ak ho udá policajtom, niekoho si
najme a zabije ho. Svedok H. H. M. vo svojom vyjadrení okrem iného potvrdil, že ako zasahujúcemu

policajtovizaradenémunaObvodnomoddeleníPolicajnéhozboruČadca,popríchodenamiestočinumu
poškodený C. uviedol, že bol napadnutý iným mužom, ktorý ho udrel a sotil. Podľa záznamu z tiesňovej
linky, poškodený B. C. dňa 7.11.2018 o 09.39 hod. telefonicky oznámil udalosť, že bol v byte na ulici A.
v D. napadnutý A. C.. Podľa záznamu z tiesňovej linky zo dňa 7.11.2018 o 09.50 hod., poškodený B. C.
tiež oznámil, že pred chvíľou telefonoval, bol napadnutý a vyhrážali sa mu. Podľa lekárskych správ zo

dňa 7.11.2018, B. C. pri lekárskom ošetrení okrem iného subjektívne uviedol, že bol toho dňa napadnutý,
udretý do hlavy, zhodený na zem, kopnutý do hrudníka vpravo vpredu, tiež si narazil rameno vpravo,
poškriabaný na predlaktí vľavo, pričom minimálne povrchové poranenia v podobe oderkov na ramene
vpravo 2 x 2 cm a predlaktí vľavo 5 x 1 cm boli objektívne zistené aj lekárom pri ošetrení poškodeného
a podľa lekárskej správy zo dňa 7.11.2018 boli pri lekárskom ošetrení vyčistené a vydezinfikované (viď
záznam o použití dezinfekčného roztoku Betadine a briliantovej zelene). Uvedené lekárske správy v tejto

súvislosti verifikujú lekárske ošetrenie poškodeného B. C. dňa 7.11.2018
o 11.02 hod., 11.26 hod. a 12.41 hod. Zaistený kamerový záznam zachytáva situáciu pred objektom, v
ktorom sa nachádza byt poškodených, vrátane osôb, ktoré v čase skutku k objektu prichádzali a vstúpili
doň, ich poradia, resp. osôb, ktoré ostali pred objektom, a tiež poskytuje, dopĺňa časové údaje súvisiace
so skutkom. Prokurátor má tak za to, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že

poškodení H. C. a B. C. nepozvali obžalovaného do bytu, nesúhlasili s jeho vstupom do ich bytu
a prítomnosťou v byte. Obžalovaný pri vstupe do bytu využil prítomnosť L. C., brata poškodenej H.
C., ktorý, stojac bezprostredne pred vchodovými dverami do bytu, po zaklopaní na vchodové dvere do
bytu, sa ozval ako prichádzajúca osoba, pričom následne, ihneď po otvorení uvedených vchodových
dverí poškodenou, sa obžalovaný dostáva pred L. C. a vstupuje do bytu ako prvý, bez toho, aby bol

či už H. C. alebo L. C. pozvaný do bytu, čo potvrdzuje vyjadrenie oboch poškodených. Okolnosť, že
obžalovaný pri vstupe do bytu odstrčil poškodenú H. C., vyplýva z vyjadrenia poškodeného B. C., pričom
opäť obaja poškodení vo svojich vyjadreniach potvrdili, že obžalovaný bezprostredne po vstupe do
bytu verbálne a aj fyzicky napadol poškodeného B. C., pričom obaja poškodení žiadali obžalovaného,
aby s útokom prestal, poškodená H. C. sa uvedenému útoku pokúšala aj zabrániť, avšak odpadla.

Neskoršiu vyhrážku obžalovaného smerom k poškodenému B. C., že ak ho udá, tak si najme ľudí a
zabije ho, tak opísal len poškodený B. C., ktorému bola vyhrážka adresovaná, ktorý tiež ozrejmil, ako
danú vyhrážku vnímal a akú obavu mal. Uvedené však nepriamo potvrdzuje tak obsah telefónnych
hovorov na tiesňovú linku bezprostredne po čine, v ktorých poškodený B. C. opakovane uvádza, že
bol v byte napadnutý a bolo mu vyhrážané, ale aj vyjadrenie poškodenej H. C., ktorej bezprostredne

po čine poškodený B. C. povedal, že sa mu A. A. vyhrážal a akými slovami. Okolnosti a priebeh
skutku nepriamo potvrdzujú, a to aj v časových súvislostiach, tiež ďalšie zabezpečené dôkazy, či už
obsah kamerových záznamov, záznamov z telefónnych hovorov na tiesňovej linke bezprostredne po
čine, či správ z lekárskeho ošetrenia poškodeného bezprostredne po čine, alebo podaného trestného
oznámenie a jeho doplnenia poškodenými B. C., či H. C., ktorá v tomto vyjadrení okrem iného potvrdila,

že obžalovaný A. A. ju pri vstupe do bytu odstrčil. V nadväznosti na uvedené sa nemožno stotožniť s
výhradami prvostupňového súdu, a to či už pokiaľ ide o formuláciu skutkovej vety, alebo so závermi súdu
vo vzťahu k množstvu, kvalite zabezpečených dôkazov, rozsahu a významu skutočností, ktoré sú nimi
preukázané. Skutková veta obsahuje vecné, miestne, časové a iné súvislosti vytvárajúce skutkový dej,
parametre skutku rozhodné pre jeho právne posúdenie

z hľadiska jednotlivých znakov skutkových podstát stíhaných trestných činov, pričom pod uvedené
možno nepochybne zaradiť aj opis násilia použitého pri vstupe do bytu, resp. ihneď po vstupe do bytu
voči poškodeným, či špecifikovanie obavy, ktorú vyhrážka u poškodeného vyvolala. Podružne možno
tiež poznamenať, že súd nie je viazaný právnym posúdením skutku podľa podanej obžaloby a pokiaľ
vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní má za to, že žalovaný skutok je iným

trestným činom, môže zmeniť právnu kvalifikáciu skutku. Vo vzťahu k zabezpečeným dôkazom v danej
trestnej veci možno uviesť, že Trestný priadok neupravuje ani minimálne množstvo a kvalitu dôkazov
potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, a tak vzhľadom na už skôr uvedené možno konštatovať,
že na podklade súhrnu vykonaných priamych a nepriamych dôkazov bol v danej veci zistený skutkový
stav predstavujúci logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vo

svojom celku bez pochybnosti preukazujú všetky rozhodné skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť
jednoznačný záver o tom, že sa žalovaný skutok stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný A. A..
Pokiaľ súd vo svojom rozhodnutí vyjadruje pochybnosť nad vierohodnosťou vyjadrenia poškodenéhoB. C., tak uvedené je neopodstatnené a nedôvodné, nakoľko výpoveď tohto priameho svedka bola
preverená a podporená ostatnými už spomínanými zabezpečenými dôkazmi, ktoré
v obsahových aj časových súvislostiach verifikujú pravdivosť obsahu jeho vyjadrenia. Prokurátor je tak

toho názoru, že takéto komplexné posúdenie vyjadrenia svedka poškodeného B. C. vedie k záveru o
pravdivosti skutočností ním uvádzaných,
a to tak vo vzťahu k okolnosti, že sa žalovaný skutok stal, ako aj, že sa ho dopustil práve obžalovaný A.
A..Obdobnejepotrebnéodmietnuťajpochybnosť,čizraneniapoškodenéhokonštatovanéprilekárskom
ošetrení dňa 7.11.2018 sú z toho dňa alebo súvisia

s pracovným úrazom zo dňa 18.9.2018, nakoľko minimálne v lekárskej správe zo dňa 7.11.2018
spomínané oderky na ramene a predlaktí, vzhľadom na ich lokáciu, rozsah a spôsob ošetrenia,
nasvedčujú ich vzniku v čase skutku. Rovnako tak sa nemožno stotožniť
s konštatovaním súdu, ktorý zo skutočnosti, že poškodená H. C. po poučení podľa § 211 a nasl. Tr. por.
neudelila súhlas na trestné stíhanie obžalovaného A. A. pre trestný čin porušovania domovej slobody
podľa § 194 Tr. zák., automaticky vyvodil záver, že poškodená H. C. súhlasila so vstupom obžalovaného

do bytu. Uvedený záver je nesprávny, nakoľko v prípade neudelenia súhlasu na trestné stíhanie ide
o podmienku procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdu, a v prípade súhlasu
so vstupom osoby do obydlia ide o skutkovú okolnosť preukazujúcu oprávnenosť vstupu do obydlia,
ktorá vylučuje trestnosť činu. Na základe vykonaného dokazovania tak možno prijať záver, že okolnosti
uvedené v podanej obžalobe, t.j. spáchanie skutku tam uvedeného bolo obžalovanému preukázané

a ním prezentovaná obrana bola výpoveďou poškodených v kontexte s ďalšími dôkazmi spoľahlivo
vyvrátená. Vykonané dôkazy teda potvrdzujú, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol opísaný v
obžalobe, čím naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods.
1 Tr. zák., v súbehu
s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.,

s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. S poukazom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby krajský
súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina a
podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec okresnému súdu, aby ju
v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Obžalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu uviedol,
že sa s odvolacími námietkami nestotožňuje. Okresný súd správne vyhodnotil vykonané dôkazy v tom
smere, že jeho vina nebola v konaní preukázaná bez akýchkoľvek pochybností. Okresný súd komplexne
hodnotil tak výpoveď obžalovaného, ako aj výpovede poškodeného B. C., svedkyne H. C., svedka H. H.
M., svedkyne N. K. a svedka O. K.. Pokiaľ ide o prečin porušovania domovej slobody, okresný súd dospel

správne k záveru, že jeho konaním nebola naplnená skutková podstata tohto trestného činu. Vykonaným
dokazovaním nebolo bez pochybností preukázané, že vstúpil do bytu proti vôli jeho užívateľov H. C.
a B. C.. Aj v prípade, ak by poškodený B. C. nesúhlasil s jeho vstupom do bytu, vstup do bytu alebo
do domu iného so súhlasom niektorej osoby, ktorá je v ňom oprávnená bývať, nemôže napĺňať znaky
trestného činu porušovania domovej slobody aj v prípade, ak ďalší z oprávnených užívateľov alebo

vlastníkov bytu alebo domu so vstupom do bytu alebo domu konkrétnej osoby nesúhlasia. Okresný
súd správne poukázal na skutočnosť, že svedkyňa H. C. nepotvrdila, že by vstúpil do bytu proti jej
vôli. Uviedla, že obžalovanému vo vstupe do bytu nebránila, jeho konaním nebola poškodená. Okresný
súd správne poukázal aj na to, že nebolo vykonaným dokazovaním bez pochybností preukázané, že
by sa vyhrážal poškodenému spôsobom, ako je to uvedené v podanej obžalobe. Nemohol naplniť

svojím konaním znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. Jediným
priamym svedkom, ktorý ho usvedčuje, je poškodený. Vo výpovediach poškodeného sú rozpory medzi
jeho výpoveďou z prípravného konania a hlavného pojednávania. Obsah zvukovej nahrávky telefonátu
poškodeného na linku 158 výpoveď poškodeného taktiež nepotvrdzuje. Svedkovia H. H. M. a O. K.
– príslušníci polície nepotvrdzujú tvrdenia poškodeného, že im hneď po príchode povedal, že sa mu

obžalovaný vyhrážal. Súd sa vysporiadal aj so zraneniami poškodeného, keď nemal bez pochybností
preukázané, že zranenia, ktoré boli konštatované pri vyšetrení dňa 7.11.2018, sú z toho dňa, alebo
či nesúvisia aj s pracovným úrazom, ktorý utrpel poškodený dňa 18.9.2018. Poškodený uvádzal, že
úraz utrpel aj dňa 2.10.2018. Keď bol poškodený vyšetrený a ošetrený u lekára H. H. P. dňa 7.11.2018
po tom, ako mal na neho obžalovaný útočiť spôsobom, aký poškodený popisoval, neboli na jeho tele

zistené také poranenia, ktoré by zodpovedali fyzickému útoku na poškodeného z jeho strany a takou
intenzitou a počtom úderov a kopancov, ako vypovedal poškodený. Nemožno sa stotožniť s hodnotením
dôkazov zo strany prokurátora v podanom odvolaní, nakoľko neprihliada na dôkazy, ktoré svedčia v jeho
prospech, potvrdzujú jeho obhajobu a spochybňujú výpovede svedka poškodeného. Prokurátor v konaníneuniesol dôkazné bremeno. Okresný súd rozhodol správne a v súlade so zásadou „in dubio pro reo“,
keďhospodobžalobyoslobodil.Navrhol,abykrajskýsúdodvolanieprokurátoraakonedôvodnézamietol
podľa § 319 Tr. por.

Poškodený v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol, že sa s ním plne stotožňuje.
S rozsudkom súdu, pokiaľ ide o oslobodenie obžalovaného, sa nemôže stotožniť, nakoľko bolo v konaní
preukázané, že sa žalovaný skutok stal, je trestným činom a dopustil sa ho obžalovaný. Navrhol, aby
krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd, ako odvolací súd, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že
odvolanie prokurátora je dôvodné, avšak pre iné skutočnosti, než ktoré v ňom uviedol.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho vnútorného presvedčenia,

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd sa dôsledne neriadil citovanými
zákonnými ustanoveniami. Podľa názoru krajského súdu oslobodzujúci výrok prvostupňového súdu nie

je správny a zákonný.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné
apotrebnédôkazyvzáujmezisteniaskutkovéhostavuveci,atopriplnomuplatnenívšetkýchzákladných
zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov, najmä zásad ústnosti, priamosti a bezprostrednosti.

V odôvodnení rozsudku v súlade s ust. § 168 Tr. por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, taktiež, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov a vysvetlil, prečo dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu.

Treba uviesť, že okresný súd z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nesprávne vyvodil,

že skutok uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Čadci, sp. zn. Pv 677/18/5502
z 11.9.2019 sa nestal. V tejto časti je preto záver okresného súdu nesprávny a nezodpovedá dôkaznej
situácii.
Krajský súd po preskúmaní spisu, hodnotiac každý z dôkazov zvlášť a všetky vo vzájomnej súvislosti,
zistil, že skutok tak, ako bol preukázaný, sa nezhoduje s popisom v obžalobe, nie je trestným činom

vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., ani trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr zák., ale je možné postúpiť ho Okresnému úradu Čadca, odboru všeobecnej
vnútornej správy na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Zoskutku,ktorýsaobžalovanémukládolzavinu,bolonepochybnepreukázané,žedňa7.11.2018včase
okolo 10.00 hod. v D. na ulici A. č. XXXX/XX, po tom, ako H. C. otvorila dvere bytu, obžalovaný do
neho vošiel a zaútočil na B. C. (C.), pričom počas útoku utrpel B. C. (C.) pomliaždenie záhlavia, pravého
ramena, pravej strany hrudníka a ľavého predlaktia, ktoré porania si nevyžadovali liečenie ani vystavenie
práceneschopnosti.

Obžalovaný vypovedal, že v kritický deň prišiel do bytu, dvere mu otvorila H. C.. On išiel k B. C. (C.)
so slovami, že prečo ho ohovára a či sa spolu poznajú. Ako B. C. (C.) zdvihol metlu, myslel si, že hoide udrieť, a tak dal B. C. (C.) dve facky otvorenou dlaňou slabšej intenzity a strčil do neho, pričom B.
C. (C.) padol do kúpeľne.

Poškodený B. C. (C.) uviedol, že obžalovaný odstrčil H. od dverí, jeho napádal a udieral päsťou do tváre
a ešte ho aj kopol do oblasti hrudníka a do nohy. Obžalovaný ho sotil do kúpeľne. Po sotení spadol
a vtedy ho začal udierať päsťami do oblasti hlavy, hrudníka a začal ho tam kopať aj nohou do oblasti
hrudníka a nohy. Po útoku mal modriny na nohách, pod rebrami, bol poškriabaný na ľavej ruke, mal
bolesti hlavy, tieto zranenia ho nijako neobmedzovali v obvyklom spôsobe života.

Svedkyňa H. C. potvrdila, že počula zaklopanie na vchodové dvere, a keď sa opýtala, kto je, ozval sa jej
brat L.. Ona otvorila dvere, povedľa dverí stál obžalovaný, ktorý vošiel do bytu ako prvý a L. následne za
ním. Ona mu vo vstupe do bytu nebránila. Obžalovaný, ako vošiel dnu, išiel rovno k B. C. (C.). Videla,
ako asi po facke od obžalovaného, spadol poškodený na zem. Potom boli zrazu v kúpeľni, poškodený
bol spadnutý v sprchovacom kúte. Ona skočila na obžalovaného, nech sa nebijú, ak ju má rád, nech

nechá poškodeného na pokoji.

Svedok L. C. rovnako uviedol, že sestra im otvorila dvere, obžalovaný si dal H. nabok a chcel si vyjednať
účty s poškodeným, že sa nejaké reči spravili po K.. Poškodený potom zdvihol metlu, chcel sa brániť, ale
obžalovaný mu dal dve facky. Obžalovaný napadol poškodeného ručne, skrátka bitka sa tam odohrala,

on potom obžalovaného zdrapil za ruky, aby už poškodeného prestal biť. On nevidel žiadne kopačky,
žiadne údery päsťou, zranenia poškodený nemal. On videl, že obžalovaný poškodeného iba štúril, boli
tam také facky.

Podľa záznamu z tiesňovej linky poškodený dňa 7.11.2018 o 09.39 hod. telefonicky oznámil, že bol

v byte na A. ulici v D. napadnutý A. C..

Podľa lekárskych správ zo dňa 7.11.2028 poškodený pri lekárskom ošetrení okrem iného uviedol, že
toho dňa bol napadnutý, udretý do hlavy, zhodený na zem, kopnutý do hrudníka vpravo vpredu, tiež
si narazil rameno vpravo, bol poškriabaný na predlaktí vľavo, pričom minimálne povrchové poranenia

v podobe oderkov na ramene vpravo 2 x 2 cm a predlaktí vľavo 5 x 1 cm boli objektívne zistené aj
lekárom pri ošetrení poškodeného a podľa lekárskej správy zo dňa 7.11.2018 boli pri lekárskom ošetrení
vyčistené a vydezinfikované (viď záznam o použití dezinfekčného roztoku Betadine a briliantovej zelene,
bol mu doporučený liek Novalgin).

Z lekárskych správ podľa názoru krajského súdu vyplýva, že poškodený v kritickom čase utrpel drobné
ublíženie na zdraví, ktoré nedosahuje intenzitu poruchy zdravia predpokladanej v ustanovení § 156 Tr.
zák.Zároveňzlekárskychsprávvyplývaajto,žeideozraneniačerstvéhocharakteru,ktoréboliošetrené
dezinfekčným roztokom Betadine a briliantovou zeleňou. V tomto smere neboli závery okresného súdu
správne, keď konštatoval, že zranenia mohol poškodený utrpieť aj pri pracovnom úraze, ku ktorému

malo dôjsť v období pred skutkom.

Z vykonaného dokazovania krajský súd uzavrel, že zo skutku, ktorý sa kládol obžalovanému za vinu,
bolo preukázané len to, že obžalovaný po tom, ako vošiel do bytu na ul. A. č. XXXX/XX v D., fyzicky
napadol poškodeného, pričom počas útoku utrpel B. C. (C.) pomliaždenie záhlavia, pravého ramena,

pravej strany hrudníka a ľavého predlaktia, ktoré porania si nevyžadovali liečenie ani vystavenie
práceneschopnosti. Práve toto konanie, keď obžalovaný fyzicky napadol poškodeného, javí znaky
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch, keď narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví. Preto krajský súd
trestnú vec obžalovaného postúpil príslušnému Okresnému úradu Čadca, odboru všeobecnej vnútornej

správy, príslušnému podľa § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, na prejednanie ako
priestupku. Záväzné rozhodnutie však v tomto smere urobí orgán príslušný na jeho prejednanie.

K zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.

Po posúdení zisteného skutkového stavu krajský súd dospel k záveru, že neboli bez dôvodných
pochybností naplnené znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu vydierania podľa § 189 ods.
1 Tr. zák. z dôvodu, že zistený skutkový stav s uplatnením zásady in dubio pro reo bez dôvodných
pochybností nepreukazuje objektívnu a subjektívnu stránku trestného činu vydierania, ktorého sa malobžalovaný dopustiť tak, že v byte na A. ulici č. XXXX/XX v D. poškodenému po fyzickom útoku a po tom,
ako poškodený chcel telefonicky kontaktovať políciu, mal povedať slová: „Ak ma udáš ku policajtom, tak
si najmem ľudí a zabijem ťa!“, čím vzbudil u poškodeného obavu o svoj život.

Poškodený B. C. (C.) vypovedal, že po fyzickom útoku povedal svedkovi L. C., nech zavolá policajtov.
Keď hovoril L., aby zavolal policajtov, obžalovaný bol pri dverách a povedal mu slová „ak ma udáš
policajtom, najmem si ľudí a zabijem ťa“. On tie slová nevnímal hneď, lebo bol v šoku. Keď bolo H. trochu
lepšie, uvedomil si, čo to bolo, ako konal, že sa mu vyhrážal zabitím. Potom sa bál, že obžalovaný svoje

vyhrážky splní a vykoná to. Keď si toto uvedomil, tak volal policajtom druhýkrát už zo svojho mobilu, či
už sú na ceste, a povedal im do telefónu, že mu bolo vyhrážané, bližšie neuvádzal ako a kým.

V prejednávanom prípade bolo podstatným dôsledné posúdenie otázky vierohodnosti svedeckých
výpovedí poškodeného, a to s uvážením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich súhrne. Krajský
súd z rovnakých dôvodov ako súd prvého stupňa výpovede poškodeného považuje za nedostatočne

spôsobilé na vyslovenie záveru o vine obžalovaného. Odvolací súd prihliadol najmä na ďalšie vykonané
dôkazy.

Obžalovaný poprel, že by sa poškodenému akýmkoľvek spôsobom vyhrážal a vydieral ho.

Svedkyňa H. C. počas fyzického útoku obžalovaného na poškodeného odpadla. Čo sa dialo v byte,
nevie. Keď prišla k sebe, ležala na posteli a poškodený bol vedľa nej. L., ani obžalovaný už v byte
neboli. V čase, keď už bola pri vedomí a v byte bol len poškodený spoločne s došlou hliadkou polície,
počula, ako poškodený policajtom hovoril, že do bytu vtrhol obžalovaný, ktorý ho napadol, že ho začal
biť a kopať. Vtedy hliadke nehovoril „ak ma udáš policajtom, najmem si ľudí a zabijem ťa“. O vyhrážkach

jej poškodený povedal až vtedy, keď policajná hliadka odišla.

Krajský súd, na rozdiel od okresného súdu, z hľadiska obsahu vyhodnotil aj výpoveď svedka L. C.
z hlavného pojednávania. Svedok L. C., ktorý bol ďalším priamym svedkom konfliktu, uviedol, že žiadne
vyhrážky nepočul, žiadne vydieranie tam nebolo. Ak poškodený povedal, že sa mu obžalovaný vyhrážal,

tak nehovoril pravdu.

Vierohodnosť svedeckej výpovede nenarušila ani skutočnosť, že svedok bol na základe právoplatného
rozsudku vydaného v civilnom konaní pozbavený spôsobilosti na právne úkony (č.l. 156-157 spisu).

Pri výpovedi svedka platí tzv. všeobecná povinnosť svedčiť, ktorá znamená, že každý je povinný dostaviť
sa na predvolanie pred orgán činný v trestnom konaní, súd a vypovedať o tom, čo mu je známe
o trestnom čine, resp. o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. S povinnosťou svedčiť úzko súvisí
spôsobilosť svedčiť. Právnu spôsobilosť svedčiť má každá fyzická osoba, bez ohľadu na to, či má
spôsobilosť na právne úkony alebo nie, aký má vek, v akom psychickom a fyzickom zdravotnom stave

je. Právna spôsobilosť svedčiť je limitovaná jedine faktickou spôsobilosťou svedčiť, teda vylúčená je
len v prípade absolútnej psychickej alebo fyzickej nespôsobilosti svedčiť (takáto osoba je v kóme alebo
osoba absolútne nechápe zmysel žiadnej položenej otázky, a to ani pri využití postupov špeciálnej
pedagogiky a psychológie). Samozrejme dôkazy získané z výpovedí takejto osoby bude potrebné
v ďalšom konaní osobitne testovať a pri hodnotení dôkazov osobitne zvažovať, najmä ak ide o zistenie

ich hodnovernosti.

Podľa § 150 Tr. por. ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie
obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, možno znalecky
vyšetriť aj duševný stav svedka. V takom prípade je vždy potrebný príkaz súdu, v prípravnom konaní

sudcu pre prípravné konanie. Vyšetrenie duševného stavu svedka pozorovaním v zdravotníckom ústave
nie je prípustné.

Odvolací súd uvádza, že rozhodnutím súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony
sa od právoplatnosti tohto rozsudku mení právne postavenie občana v tom zmysle, že nie je naďalej

celkom alebo sčasti spôsobilý svojimi právnymi úkonmi (prípadne len niektorými) nadobúdať práva
a povinnosti. Pozbavením alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony sa sleduje tak ochrana
osôb, ktoré nie sú schopné, resp. spôsobilé obstarávať svoje veci buď vôbec, alebo náležite, ako aj
ochrana tretích osôb, ktoré s nimi môžu prísť do styku v rámci občianskoprávnych vzťahov. Cieľompozbavenia spôsobilosti na právne úkony, laicky povedané, je najmä skutočnosť, aby si človek neublížil
zlým rozhodnutím. Takáto osoba potrebuje pomoc v mnohých veciach, nemôže podpisovať žiadne
právne dokumenty.

Po preskúmaní výpovede svedka L. C. z hlavného pojednávania krajský súd nenadobudol dojem,
že svedok vzhľadom na svoj zdravotný (psychický, resp. psychiatrický zdravotný stav) je absolútne
nespôsobilý vo veci vypovedať. Naopak, z obsahu zápisnice o priebehu hlavného pojednávania vyplýva,
že svedok bol zorientovaný v priestore, aj v čase a ku skutku súvisle vypovedal a odpovedal aj

na otázky procesných strán. Prítomný prokurátor, obhajca obžalovaného, ani samotná samosudkyňa
nekonštatovali nespôsobilosť svedka vypovedať.

Svedok H. H. M. – príslušník polície uviedol, že si nepamätá, kvôli čomu prišli do bytu poškodeného,
pravdepodobne išlo o problémy s občianskym spolunažívaním. Poškodený im uviedol, že ho napadol
cudzí chlap a ten neznámy ho mal aj sotiť. Nepamätá si, či im poškodený hovoril niečo aj ohľadom

vydierania alebo vyhrážania.

Svedok O. K. – príslušník polície uviedol, že ku skutku spísali úradný záznam. Do úradného záznamu
píše to, čo subjektívne vnímali, aj to, čo im na mieste uvádzajú osoby, čo sa tam stalo. Poškodený volal
kvôli tomu, že tam boli nejaké nezhody, o čo konkrétne išlo, si nepamätá, má odvtedy milión zásahov.

V prejednávanom prípade boli v prípravnom konaní zadovážené a na hlavnom pojednávaní okresným
súdom vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporovali. Na jednej strane výpoveď
poškodeného B. C. (C.), ktorý obžalovaného usvedčoval zo spáchania súdeného trestného činu
vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. Na druhej strane výpoveď obžalovaného, ktorý spáchanie

súdeného skutku v tejto časti popieral. Ďalší svedok L. C., vypočutý ohľadne skutkových okolností,
bol priamym svedkom celého skutku a nepočul žiadne vyhrážky, žiadne vydieranie zo strany
obžalovaného voči poškodenému. Svedkyňa H. C. kvôli svojmu nepriaznivému zdravotnému stavu (bola
„odpadnutá“)nevnímalakonieckonfliktumedziobžalovanýmapoškodenýmavyhrážky,resp.vydieranie
poškodeného nepočula. Povedal jej o tom len poškodený. Svedkovia H. H. M. a O. K., ktorí boli privolaní

na miesto činu, zhodne vypovedali, že poškodený im bezprostredne po skutku nehovoril nič o vydieraní,
resp. vyhrážaní sa zo strany obžalovaného. Zo zvukovej nahrávky na tiesňovú linku zo dňa 7.11.2018
v čase o 09.50 hod. vyplýva, že poškodený oznámil len to, že „sa mu vyhrážali a bol napadnutý“.

Vzhľadom na existujúcu dôkaznú situáciu okresný súd musel precízne vyhodnotiť dve skupiny dôkazov,

najmä z hľadiska ich vierohodnosti, aby na ich základe mohol rozhodnúť o vine obžalovaného. Čo sa
týka hodnotenia dôkazov vo vzťahu k obsahu svedeckých výpovedí, odvolací súd sa stotožnil s názorom
okresného súdu, že výpoveď poškodeného je nedostatočná na preukázanie viny obžalovaného za
súdený trestný čin vydierania.

V uvedených súvislostiach treba uviesť, že súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti,
pravdivosti a vierohodnosti, a to každý dôkaz jednotlivo, ale zároveň i v ich súhrne. Pri hodnotení
výpovede svedka súd skúma, či je logická, či sa svedok neodchyľuje od svojej skoršej predchádzajúcej
výpovede, pričom v prípade odchýlok musí zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka dochádza. Pri
hodnotení dôkazu vychádza z celej výpovede svedka, z rozsahu a závažnosti prípadných rozdielov

v jeho výpovediach a z vysvetlenia, prečo k nim došlo. Pravdivosť tvrdení svedka treba posudzovať
aj z hľadiska jeho osoby a zistenia, či má motív uvádzať nepravdu a „škodiť“ obžalovanému. Pritom
nemožno opomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu,
apretologickyiprávnevždymusíplatiťprezumpciapravdivostitvrdeniasvedka,atoaždookamihu,kým
nie je preukázaný opak. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu,

postupom v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov
je vierohodná a ktorá vierohodná nie je.

Odvolací súd poukazuje tiež na to, že súhrn priamych a nepriamych dôkazov na preukázanie viny
obžalovaného musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov,

ktorévosvojomcelkunielenspoľahlivopreukazujúvšetkyokolnostižalovanéhoskutkuaktoréusvedčujú
z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru (Rt 38/68).
Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že
sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípadeexistujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú, a súd sa musí oprieť o vierohodnosť jednej
alebo druhej skupiny dôkazov.

V súvislosti s výpoveďou poškodeného krajský súd uvádza, že ak má slúžiť výpoveď tohto svedka
ako dôkaz, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný
a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený. Podľa názoru krajského
súdu verziu poškodeného v časti týkajúcej sa vydierania slovami „ak ma udáš policajtom, tak si najmem
ľudí a zabijem ťa“, ktorých sa mal voči nemu dopustiť obžalovaný, bezpečne a nepochybne nepotvrdzujú

ďalšie v konaní vykonané dôkazy.

Krajský súd v závere konštatuje, že v súdenom prípade na základe vykonaného dokazovania možno
pripustiť len určitý, a to pomerne nízky stupeň pravdepodobnosti viny obžalovaného za súdený trestný
čin vydierania. S ohľadom na uvedené skutočnosti krajský súd po preskúmaní spisového materiálu
zistil, že v danom prípade dôkazná situácia neposkytuje dostatočný podklad na rozhodnutie o vine

obžalovaného.

Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) prichádza do úvahy
vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní
a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému skutkovému stavu,

a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

K prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Po posúdení zisteného skutkového stavu krajský súd dospel k záveru, že neboli bez dôvodných

pochybností naplnené ani znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., z dôvodu, že zistený skutkový stav s uplatnením
zásady in dubio pro reo bez dôvodných pochybností nepreukazuje objektívnu a subjektívnu stránku
trestného činu porušovania domovej slobody, ktorého sa mal obžalovaný podľa obžaloby dopustiť tak,
že mal neoprávnene vniknúť do obydlia iného, mal tam neoprávnene zotrvať a čin spáchať závažnejším

spôsobom konania (násilím).

Vykonaným dokazovaním aj podľa názoru krajského súdu nebolo bez pochybností preukázané, že
obžalovaný vstúpil do predmetného bytu proti vôli jeho užívateľov H. C. a B. C. (C.). Svedkyňa H. C.
vo svojej výpovedi doslova uviedla, že ona otvorila dvere. Obžalovaný vošiel do bytu ako prvý a jej brat

L. ako druhý. Ona vo vstupe do bytu nebránila. Na otázku vyšetrovateľa, či nejakým spôsobom bránila
obžalovanému vstúpiť do bytu, odpovedala, že nebránila.

Vstupdodomualebobytuinéhosprávnerelevantnýmsúhlasomniektorejzosôb,ktorévbyteoprávnene
žijú, nemôže naplňovať znaky trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zák., a to

ani za situácie, keď ďalšia z takýchto osôb so vstupom do bytu nesúhlasí (R 28/1997).

S poukazom na uvedené skutočnosti obžaloba podaná pre konanie obžalovaného, ktorým mal
neoprávnene vniknúť do obydlia iného, neobstojí, nakoľko bolo nepochybne preukázané, že H. C. ako
jedna z osôb, ktoré v byte na ulici A.

č. XXXX/XX, D., oprávnene žije, obžalovanému udelila súhlas na vstup do predmetného bytu.

Pokiaľ sa obžalovanému kládlo za vinu aj konanie, ktorým mal neoprávnene v obydlí iného zotrvať,
krajský súd pripomína, že neoprávneným zotrvaním sa rozumie taký prípad, kedy páchateľ do domu
alebo do bytu iného sa dostane oprávnene, ale potom sa vzoprie vôli (prejavenej výslovne alebo

konkludentne) oprávneného užívateľa a bez oprávnenia sa odmieta vzdialiť.

V okolnostiach danej veci krajský súd pripomína, že v priebehu trestného konania došlo k zmene
Trestného poriadku v ustanovení § 211 Tr. por. a v začatom trestnom stíhaní pre trestný čin podľa § 194
Tr. zák. bolo možné pokračovať iba so súhlasom poškodeného.

Obžalovaný je bratranec poškodenej H. C., a teda obžalovaný je voči nej osobou, voči ktorej má
poškodená ako svedok právo odoprieť výpoveď. Poškodená toto právo využila a v prípravnom konanívo svojej ďalšej výpovedi odoprela voči obžalovanému vypovedať. Svoje právo odmietnuť vypovedať
využila aj na hlavnom pojednávaní.

Z výpovede poškodenej H. C. z prípravného konania, ktorú je možné hodnotiť z hľadiska jej obsahu,
nevyplýva nič také, že by obžalovanému ústne alebo konkludentne dávala najavo, aby z bytu, do ktorého
ho dobrovoľne pustila, odišiel. Z jej výpovede vyplýva len to, že prosila obžalovaného, aby sa nebil
s poškodeným, aby ho nechal na pokoji, ak ju má rád.

Keďže poškodená, ako jeden z oprávnených užívateľov predmetného bytu, nedala obžalovanému
najavo, či už ústne alebo konkludentne, aby z bytu odišiel, nemohla byť konaním obžalovaného, ktorý
mal v byte aj neoprávnene zotrvať, naplnená základná skutková podstata prečinu neoprávneného
porušovania domovej slobody. Tým, že nedošlo k naplneniu základnej skutkovej podstaty trestného činu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., je posudzovanie naplnenia kvalifikovanej
skutkovej podstaty už nadbytočné.

Rozhodnutie o postúpení veci mal urobiť už prvostupňový súd, a keďže tak neurobil
a dôkazná situácia zistená okresným súdom bola dostatočným podkladom pre záver, že skutkový dej,
ktorý sa stal 7.11.2018, by mohol iný príslušný orgán posúdiť ako priestupok, krajský súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

S ohľadom na uvedené krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 320 ods. 1 písm. a)
Tr. por., s použitím § 280 ods. 2 Tr. por. zrušil a trestnú vec vedenú proti obžalovanému postúpil na
prejednanie Okresnému úradu Čadca, odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorý by mohol tento skutok
posúdiť ako priestupok.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.