Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722203078
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8722203078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX B., toho času bytom B. D. XXX/XX, XXX XX B., právne zastúpenej:
Mgr. Marcel Lesňák, advokát so sídlom Murgašova 87/6, 058 01 Poprad, IČO: 50 654 578, proti
žalovaným: 1/ E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom B. D. XXX/XX, XXX XX B., 2/ D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom
B. D. XXX/XX, XXX XX B., obaja právne zastúpení: JUDr. Martin Tomas, advokát so sídlom Francisciho
3288, 058 01 Poprad, v konaní o odstránenie stavebných prác, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č. k. 19C/70/2022 – 127 zo dňa 20.3.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol
a žalovaným voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.Vodôvodnenírozsudkuokreminéhouviedol,žežalobkyňapodanoužaloboužiadala,abysúdzaviazal

žalovaných na svoje náklady odstrániť stavebné práce už uskutočnené v rámci prestavby podkrovnej
časti rodinného domu s. č. XXX postavenom na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. F. B. G. (vo vlastníctve žalovaných), ktoré presahujú
cez hranicu medzi pozemkom parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie, k. ú. F. B. G. (vo vlastníctve žalobkyne) a pozemkom parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. F. B. G. (vo vlastníctve žalovaných), určenú rozsudkom
Okresného súdu Poprad zo dňa 16.11.2016, č. k. 7C/344/2015-168 na podklade geometrického plánu č.

XXX/XXXX zo dňa 24.9.2014, ktorý vypracoval H. I. J.. Druhým výrokom žalobného návrhu žiadala, aby
súd uložil žalovaným povinnosť doložiť novú projektovú dokumentáciu pre potreby konania č. XXXXX/
XXX/XXXX vedeného na stavebnom úrade - Mesto Poprad, podľa ktorej budú vykonané stavebné práce
uskutočnené v rámci prestavby podkrovnej časti rodinného domu s. č. XXX takým spôsobom, aby žiadna
časť prestavby v podkroví nepresahovala na pozemok parcely registra „C“, parc. č. XXX/X a rovnako
aby žiadna časť prestavby v podkroví nebola žiadnym spôsobom spojená s rodinným domom s. č. XXX.

3. V žalobe uviedla, že rozhodnutím stavebného úradu Mesta Poprad o prerušení konania o dodatočnom
povolení stavby zo dňa 12.8.2022 bola žalobkyňa vyzvaná na podanie návrhu na rozhodnutie, keďže
žiada, aby uvedená rekonštrukcia bola riešená tak, aby žiadna časť prestavby v podkroví nepresahovala
na jej pozemok a na kamenný múr a nebola nijako spojená s jej rodinným domom, a aby boli realizovanétaké stavebné úpravy, na základe ktorých by rodinný dom s. č. XXX bol výlučne na pozemku parc. č.
XXX/X k. ú. F. B. G..

4. Žalovaní napriek tomuto rozsudku zrealizovali stavebné práce v rámci prestavby podkrovnej časti
rodinného domu tak, že tieto stoja na kamennom múre a zároveň presahujú nad kamenný múr vo
vlastníctve žalobkyne, ktorého vonkajším okrajom prechádza hranica medzi nehnuteľnosťami určená
uvedeným rozsudkom. Stavebnými úpravami je zasiahnuté aj do priestoru, ktorý je vo vlastníctve
žalobkyne.

5. Žalovaní uviedli, že doposiaľ žiadne stavebné práce v rámci prestavby podkrovnej časti rodinného
domu č. XXX, ktoré presahujú cez hranicu medzi nehnuteľnosťami nevykonali. Jediné, čo bolo v rámci
úpravy podkrovnej časti rodinného domu urobené je to, že bolo vymenené strešné okno (ktoré zatekalo)
za normálne. Všetko ostatné bolo vykonané v rámci prestavby rodinného domu na základe stavebného
povolenia z roku 2002 a skolaudované v roku 2004.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR č.460/1992 Zb. ust. § 124, §
126 ods. 1 a § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno,

keď v konaní vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by od roku 2004 žalovaní vykonali vo
svojom rodinnom dome nejaké stavebné úpravy, ktorých odstránenia sa žalobkyňa domáha. Jediné,
čo bolo preukázané, aj žalovanými tvrdené, bola výmena strešného okna za okno zvislé, čím nijakým
spôsobom nezasiahli do vlastníckeho práva žalobkyne. Žiadne úpravy, ktoré by presahovali nad
pozemok žalobkyne žalovaní nevykonali, strecha je pôvodná, šindeľ je pôvodný, nabitý v rokoch

2003-2004, keď sa stavalo. Kamenný múr je súčasťou jeho obytnej časti tak, ako to bolo skolaudované
v roku 2004.

8. Nakoniec súd žalobu považuje v prvom bode žalobného návrhu aj za neurčitú a nie je možné z
nej vyvodiť odstránenia ktorých stavebných prác sa žalobkyňa domáha. Chýba ich jasná špecifikácia.

Rovnako druhý bol žalobného návrhu je zmätočný, nie je v kompetencii súdu nariaďovať žalovaným
doložiť novú projektovú dokumentáciu pre potreby stavebného konania.

9. Možno súhlasiť so žalovanou stranou, že v danom prípade dochádza ku konkurencii dvoch
nezávislých režimov vlastníctva, a to vlastníctva žalobkyne k pozemku a vlastníctva žalovaných k

stavbe, čiastočne na tomto pozemku stojacej. K tomu, aby tento stred bol vyriešený za použitia ust.
§ 126 Občianskeho zákonníka bráni skutočnosť, že zásah do vlastníctva žalobkyne nebol a nie je
neoprávnený, žalovaným k vybudovaniu stavieb svedčil spôsobilý právny titul, a to stavebné povolenie
a kolaudačné rozhodnutie. V konečnom dôsledku v konaní žalobkyňa relevantne ani len nepreukázala,
že by bola vlastníčkou predmetného kamenného múra, na ktorom sčasti má byť postavená stavba

rodinného domu žalovaných.

10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobu považuje súd za neopodstatnenú, jej žalobný návrh za
neurčitý, stavebné práce, ktoré by mali byť žalovanými odstránené nie sú ani len špecifikované, sčasti

sa žalobný návrh vymyká z kompetencie súdu.

11. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní mali v tomto konaní plný
úspech, majú teda nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v rozsahu 100 %.

12. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov
uvedenýchv§365ods.1písm.b),f),h)CSP.Vodvolanípoukázalanato,žezrozhodnutiamestaPoprad
o prerušení konania o dodatočnom povolení stavby zo dňa 12.8.2022 jasne vyplýva, že stavebný úrad
toto konanie prerušil do doby právoplatného rozhodnutia súdu v spornej veci z dôvodu, že stavebnými
úpravami, ktoré sú predmetom dodatočného povolenia, je zasiahnuté aj do priestoru, ktorý je predmetom

sporu. Uvedené svedčí o tom, že po roku 2004 boli žalovanými vykonávané stavebné úpravy bez
platného stavebného povolenia, inak by nežiadali o vydanie dodatočné povolenie stavby. Žalobkyňa,
preto považuje konštatovania prvoinštančného súdu o oprávnenosti zásahu žalovaných do vlastníckeho
práva žalobkyne ako aj o ich údajnej dobromyseľnosti za arbitrárne a nepreskúmateľné. Čo sa týkavlastníctva kamenného múru je zrejmé, že tento je súčasťou nehnuteľnosti žalobkyne. Uvedené vyplýva
z bodov č. 12., 20., 24., 26. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 7C/344/2015-168 ako aj
zvýpovedesvedkaE.,ktorývosvojejvýpovedipotvrdil,žepôvodnýdomžalovanícelýzbúralisvýnimkou

suterénu. Súčasný stav podkrovia nehnuteľnosti žalovaných sa nezhoduje so stavom podkrovia v čase
jeho kolaudácie v roku 2004. Dôkazom toho je jednak fotodokumentácia z obhliadky v rámci súdneho
sporu sp. zn. 7C/344/2015 vedeného na Okresnom súde Poprad ako aj fotodokumentácie vyhotovenej
v rámci aktuálneho konania. Žalobkyňa namietala aj porušenie svojich procesných práv, keď nebola
prítomná na obhliadke. Z vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa žiada, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žiadne stavebné práce, ktoré presahujú cez hranicu
medzi nehnuteľnosťami, nevykonali. Žalovaní 1/ a 2/ poukazujú na to, že v danom prípade tu dochádza
ku konkurencii dvoch relatívne samostatných a nezávislých režimov vlastníctva a to žalobcovho
vlastníctva k pozemku a vlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade k stavbe čiastočne na tomto pozemku

stojacej. Okrem uvedeného v konaní nebolo preukázané, že by žalovaní 1/ a 2/ od roku 2004 uskutočnili
stavebné práce na svojom rodinnom dome, ktoré by presahovali na pozemok vo vlastníctve žalobkyne.
Majú za to, že žalobkyňa koná v rozpore s dobrými mravmi. Vstup do rodinného domu č. XXX na
obhliadku bol umožnený právnemu zástupcovi žalobkyni, ktorý si z obhliadky vyhotovoval fotografie.
Na základe uvedeného žalovaní 1/ a 2/ navrhli, aby odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie potvrdil

a priznal žalovaným 1/ a 2/ proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vrátane trov právneho
zastúpenia v rozsahu 100 %.

14. Žalobkyňa vo svojim vyjadrení popiera všetky právne ako aj skutkové tvrdenia uvedené vo vyjadrení
žalovanýchkodvolaniu.Pokiaľsúpodľažalovanýchvšetkystavebnéprácevykonanédoroku2004nieje

zrejmé,prečosažalovanívstavebnomkonanídomáhajúdodatočnéhopovoleniastavbyazlegalizovania
žalobkyňou namietaných stavebných prác. Žalobkyňa nesúhlasí so stavebnými prácami zrealizovanými
žalovanými, pretože tieto bezdôvodne a neoprávnene (nemajú na ich vykonanie žiadny právny dôvod)
zasahujú do jej vlastníckeho práva tým, že sú realizované na kamennom múre v jej vlastníctve (ktorého
vonkajší okraj je zároveň aj hranicou medzi nehnuteľnosťami), presahujú nad neho, tento kamenný múr

si svojvoľne zabrali a stavebné úpravy realizovali až po štítový múr jej nehnuteľnosti - rodinného domu,
s. č. XXX, ktorý si omietli za účelom zobytnenia zabratého priestoru.

15. Vo svojom ďalšom vyjadrení žalovaní zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

16. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku,
konania, ktoré mu predchádzalo, odvolania žalobcu aj žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP,
pri viazanosti dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným
súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdil.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

18. K námietke nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b)
CSP odvolací súd poznamenáva, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno

zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý
a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na
riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy
a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz
ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu,

právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek
čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie
odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celékonanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte
celého konania.

19. Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu žalobkyňa videla v tom, že jej nebolo umožnené zúčastniť sa
na obhliadke.

20.Podľaust.§178ods.1CSP,akjestranazastúpenázástupcomnacelékonanie,súdnapojednávanie
spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

21. Podľa ust. § 211 ods. 2 CSP, obhliadka veci, ktorú nemožno dopraviť na súd, sa vykonáva na mieste.
Súd na ňu predvolá tých, ktorí sa predvolávajú na pojednávanie.

22. Podľa citovaných ustanovení sa na obhliadku predvolávajú tí, ktorí sa predvolávajú aj na
pojednávanie. Ak je strana v konaní zastúpená zástupcom na celé konanie, súd vždy predvolá zástupcu

strany. Zákon stanovuje, že strana sa na pojednávanie predvolá len v takom prípade, ak je nevyhnutné
vykonať jej výsluch. Keďže táto úprava platí obdobne aj pre obhliadku, postačuje ak je na obhliadku
prevolaný, a teda aj prítomný, len zástupca strany. Uvedené platí za predpokladu, že súd nepovažuje
za potrebné pri obhliadke dopytovať stranu sporu ohľadom bližšieho vysvetlenia vecí, pre objasnenie
ktorých súd obhliadku nariadil. Keďže v prejednávanej veci súd prvej inštancie na obhliadku predvolal

len právnych zástupcov strán sporu, nepovažoval osobnú účasť žalobkyne za potrebnú. V kontexte
uvedeného tak skutočnosť, že žalobkyni nebolo umožnené vstúpiť na pozemok a do rodinného
domu žalovaných, tak nemožno považovať za porušenie jej procesných práv. Prítomnosť žalobkyne
bola zabezpečená prostredníctvom jej právneho zástupcu, a žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa
s fotodokumentáciou vyhotovenou pri obhliadke. Navyše žalobkyni nebola odopretá účasť na celom

úkone obhliadky, ale len v tej časti, ktorá sa konala na nehnuteľnostiach žalovaných. Žalobkyňa sa
obhliadky vo zvyšnej časti zúčastnila a predniesla aj svoje vyjadrenie.

23. Dôležité je tiež uviesť, že obhliadka sa vykonávala v obydlí žalovanej strany, pričom ani pri súdnej
obhliadke bez súhlasu oprávnených osôb nie je možné vstúpiť na miesta, ktoré nie sú verejne prístupné.

24.Nadôvažok,účelomobhliadkyjevprvomradeumožniťsúdu,niestranámsporu, vlastnýmizmyslami
vnímať stav veci, ktoré sú predmetom sporu, alebo inak so sporom súvisia. Obhliadka je procesný
inštitút, prostredníctvom ktorého sa súd oboznamuje so skutočným stavom vecí tak ako sa nachádzajú
v teréne (v prípade nehnuteľností), za účelom získať čo najpresnejšiu vedomosť o tom, čo je medzi

stranami sporné. Strany sporu obvykle dobre poznajú stav veci, preto cieľom obhliadky nie je získanie
informácií stranami sporu, a teda ani ich účasť na obhliadke nie je za každých okolností nevyhnutná.
Vychádzajúc z uvedeného, ani osobná prítomnosť žalobkyne v dome žalovaných by nič nezmenila na
tom, čo mal súd možnosť vidieť a s čím mal možnosť sa oboznámiť.

25. V Nadväznosti na uvedené táto odvolacia námietka naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého
konania pred súdom prvej inštancie nebolo odvolacím súdom zistené porušenie žiadneho čiastkového
procesného práva odvolateľa v takej miere, ktorá by odôvodňovala záver o tom, že celé konanie sa javí
ako nespravodlivé.

26. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1
CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený
na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam
dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový
stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu

právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne
zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je
základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný
však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré
je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR

sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesnéúkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke

nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.
2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí
jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne

súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky.

27. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy
nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými stranami

napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť dôkazov)
a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

28. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7 Cdo 7/2010).

29. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho
dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd za to, že výklad a
aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie)
musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej

ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán
sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a
zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

30. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva odstránením
stavebných prác, ktoré podľa jej tvrdení presahujú nad jej pozemok a sú realizované na kamennom
múre, ktorý je postavený pozdĺž hranice pozemkov. Ako uviedla žalobkyňa, hranica medzi pozemkami
vo vlastníctve strán sporu bola určená rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 7C/344/2015 zo dňa
16.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 20Co/92/2017 zo dňa 30.4.2019

a to tak, že hranica prechádza bodmi 19-17-16-13-20-11-10-9 určených podľa geometrického plánu č.
XXX/XXXX zo dňa 24. 9. 2014, ktorý vypracoval H. I. J., t.j. hranica prechádza po vonkajšom obvode
kamenného múra z pohľadu žalobkyne.

31. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie ďalej vyplynulo, že žalovaní kúpili rodinný dom v roku

1997.Nazákladestavebnéhopovoleniazodňa23.1.2002uskutočnilijeho prestavbu.Dombolnásledne
skolaudovaný rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 16.12.2004. V roku 2017 žalovaní vykonali ďalšie
stavebné úpravy (výmena strešného okna za okno zvislé a i.), ktoré čiastočne, podľa tvrdení žalobkyne,
presahujú nad jej pozemok.

32. Súd prvej inštancie žalobu zamietol jednak z dôvodu nepreukázania rozhodujúcich tvrdení zo strany
žalobkyne a neurčitosti a zmätočnosti žalobného petitu.

33. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobkyňa ohľadom svojho tvrdenia o zásahu do jej
vlastníckych práv realizovaním stavebných prác na rodinnom dome žalovaných neuniesla dôkazné

bremeno.

34. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jehoneprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

35. V občianskom súdnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Súd rozhoduje (len)
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. I keď súd môže výnimočne vykonať
aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120
ods. 1 veta tretia O.s.p.), zodpovednosť za zistenie skutkového stavu spočíva na procesných stranách.

Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil.
Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.
Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje
tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že
v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v

jeho neprospech. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/294/2012 zo dňa 23.1.2014).

36. Žalobkyňa, pokiaľ tvrdila, že žalovaní zasiahli stavebnými prácami do jej vlastníctva, mala jednak
povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť, t.j. bola povinná uviesť, akými konkrétnymi prácami
bolo zasiahnuté do jej majetku, v akom rozsahu, a predložiť o tom súdu relevantné dôkazy.

37. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila rozhodnutia stavebného úradu o prerušení
stavebného konania zo dňa 18.10.2018 a 12.8.2022, záznam zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa
9.5.2018, odpoveď mesta Poprad zo dňa 11.11.2020 na podnet žalobkyne. Ani jeden z týchto dôkazov
však nepreukazuje, že by žalovaní uskutočňovanými stavebnými prácami zasiahli do vlastníctva

žalobkyne, nakoľko ani v jednom z týchto dokumentov nebol s právnou relevanciou konštatovaný zásah
do vlastníckych práv žalobkyne, ani z nich inak nevyplýva. Rovnako ani projektová dokumentácia a
obhliadka na mieste nepreukázala, že by žalovaní vykonávali stavebné práce v rozsahu prekračujúcom
cez ich pozemok a nad rámec stavby skolaudovanej v roku 2004.

38. Žalobkyňa má za to, že žalovaní zasahujú do jej vlastníctva stavebnými prácami vykonávanými nad
kamenným múrom, pričom žalobkyňa tento múr považuje za svoje vlastníctvo. Pokiaľ je dom žalovaných
v akejkoľvek časti napojený na kamenný múr, ktorého vlastníctvo je medzi stranami sporné, stalo sa
tak ešte v rámci pôvodnej prestavby, za stavu pred posunutím hranice, kedy pozemok pod kamenným
múrom patril žalovaným. Odvolací súd nad rámec uvedeného a k odvolacím námietkam žalobkyne

považuje za potrebné dodať, že v čase pôvodnej prestavby domu žalovaných v rokoch 2002 až 2004
hranica pozemku pod kamenným múrom, ktorá bola neskôr rozhodnutím súdu (rozsudok Okresného
súdu Poprad č.k. 7C/344/2015 zo dňa 16.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.
20Co/92/2017 zo dňa 30.4.2019) posunutá v prospech žalobkyne viedla tak, že sporná časť pozemku
pod kamenným múrom bola súčasťou pozemku žalovaných. Žalovaní teda pri prestavbe domu v rokoch

2002 až 2004 rešpektovali vtedy platný právny stav a v súlade s tým ich stavba nepresahovala cez
hranicu pozemkov. Na tomto mieste je nevyhnutné uviesť, že je potrebné rozlišovať neoprávnenú stavbu
a nepovolenú stavbu. Neoprávnenou je taká stavba, ktorá bola postavená na cudzom pozemku bez
toho, aby vlastník stavby mal k jej postaveniu občianskoprávne oprávnenie (vlastnícke právo, vecné
bremeno, obsahom ktorého je právo zriadiť stavbu a obligačné právne úkony). Nepovolenou je stavba,

ktorá bola zrealizovaná v rozpore so stavebnoprávnymi predpismi, najmä bez stavebného povolenia.
Dodatočné odpadnutie občianskoprávneho oprávnenia po postavení stavby nezakladá neoprávnenosť
stavby. Odvolací súd nepopiera, že v dôsledku súdneho rozhodnutia o zmene priebehu hranice je časť
domu žalovaných postavená na pozemku žalobkyne, avšak ako bolo uvedené, dodatočné odpadnutie
občianskoprávneho oprávnenia po postavení stavby, v tomto prípade strata vlastníckeho práva k časti

pozemku, nezakladá neoprávnenosť stavby. Preto ak žalovaní v neskoršom období od roku 2017
vykonávali stavebné (rekonštrukčné) práce aj v priestore nad kamenným múrom (ktorého vlastníctvo je
sporné, avšak pozemok pod ním je vo vlastníctve žalobkyne), konali len v rámci toho, čo bolo oprávnene
postavené v rokoch 2002 až 2004. Opak v konaní preukázaný nebol.

39. Ak stavebné práce v rokoch 2002 až 2004 žalovaní vykonávali aj v časti nad kamenným múrom,
v súlade s vtedy platným právnym stavom, kedy im svedčal zápis o vlastníckom práve aj k pozemku pod
kamenným múrom, nemožno hovoriť o neoprávnenej stavbe, a preto nie je možné žiadať odstránenie
stavby, resp. ani dodatočných stavebných prác nadväzujúcich na pôvodnú oprávnenú stavbu. Pokiaľv dôsledku neskorších súdnych rozhodnutí došlo k zmene tohto právneho stavu a teda aj k faktickému
zásahu do vlastníctva žalobkyne, je potrebné využiť iné právne inštitúty na nápravu tohto stavu.

40. V súvislosti s vlastníctvom múra je potrebné uviesť, že vlastnícke právo k pozemku nezakladá
vlastnícke právo k stavbám na ňom stojacich a to v zmysle zásady „superficies solo non cedit“.
Z uvedeného vyplýva, že vlastníctvo žalobkyne k pozemku pod kamenným múrom neznamená, že
žalobkyňa je aj vlastníčkou samotného kamenného múra. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť,
že v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 7C/344/2015 zo dňa 16.11.2016 súd dospel

k opačnému názoru. Výrokom spomínaného rozsudku bol určený priebeh hranice medzi pozemkami,
nie vlastnícke právo k múru, pričom tak pre strany sporu, ako aj pre súd je záväzná len výroková časť
rozsudku. Pokiaľ vlastnícke právo, ktoré je medzi stranami sporné, nebolo určené vo výroku rozsudku,
nemožno otázku vlastníctva považovať za uzavretú.

41. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalobný petit je neurčitý a zmätočný. Petit je najdôležitejšou

obsahovou náležitosťou návrhu. V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť,
resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany
a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku,
kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a
určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí

byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom
má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než
sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností
v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku
súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky

nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a
aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97).

42. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha odstránenia doposiaľ uskutočnených stavebných prác.
K tomuto je potrebné uviesť, že takýto petit je neurčitý a nevykonateľný. Z takto naformulovaného petitu

nie je zrejmé, čo konkrétne majú žalovaní odstrániť. Rozhodnutie o tom, čo je potrebné odstrániť, by aj
po vydaní vyhovujúceho rozsudku zostalo na uvážení žalovaných. Ak by súd prevzal takto navrhovaný
žalobný petit do výroku rozsudku a uložil by žalovaným povinnosť odstrániť stavebné práce uskutočnené
v rámci prestavby rodinného domu, tak, ako žiada žalobkyňa, nevyriešil by sa tým spor medzi stranami,
nakoľko naďalej by ostalo sporné, ktoré stavebné práce majú žalovaní odstrániť.

43. Ani druhá časť žalobného petitu nemôže byť podkladom pre vyhovujúci výrok rozsudku.

44. Podľa ust. § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne
veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

45. Súdy neprejednávajú a nerozhodujú právne veci vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov. Stavebné
konanie ako konanie správne spadá pod oblasť verejného práva. Povinnosť predložiť projektovú
dokumentáciu stavebnému úradu v správnom konaní je vecou výlučne tohto správneho konania,
rovnako aj oprávnenie vyžadovať od účastníka projektovú dokumentáciu v potrebnej kvalite je v výlučne

v kompetencii a právomoci správneho orgánu. Súdy ako orgány prejednávajúce súkromnoprávne spory
nie sú oprávnené ukladať povinnosti účastníkom správneho konania.

46. K námietke nepreskúmateľnosti odvolací súd dodáva, že je nepochybné, že jedným z aspektov
práva na spravodlivý proces je tiež právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I.
ÚS 46/05). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (aj keď tento
ich vníma ako relevantné), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a

jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (porovnaj IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Treba
maťnazreteliajto,ževadanedostatkudôvodovrozhodnutiasamaosebe(priinaksprávnomrozhodnutí)nemusí (ale) disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou k porušeniu označeného
práva (III. ÚS 228/06, I. ÚS 53/10, III. ÚS 99/08).

47. Za daného stavu, keď žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaní dodatočnými stavebnými prácami
realizovanými v rámci pôvodnej oprávnenej stavby, zasiahli do jej vlastníckeho práva, odvolací súd
napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane
správneho súvisiaceho výroku o trovách konania.

48. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. § 396
ods. 1, 2 CSP a úspešným žalovaným, ktorí, vzhľadom na potvrdenie zamietavého rozsudku, boli
v odvolacom konaní plne úspešní, priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku (ust. § 262 ods. 2 CSP).

49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).