Medzitýmny rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414202431
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4414202431.7

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: R.. Y. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. E., M. XX, IČO: 40 618 528, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Timoranská & Štofková s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 36 613 401 proti žalovaným: v 1. rade:
V. O., nar. 10.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, B., v 2. rade: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 3, B. a v 3.
rade: L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 3, B., žalovaní v 1. rade až v 3. rade právne zastúpení: W.. W.

F., advokátka, AK I. E., B. XX o zaplatenie 55 598,60 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Základ uplatneného procesného nároku žalobcu je d a n ý.

O výške nároku a o trovách konania b u d e r o z h o d n u t é v rozsudku, ktorým súd rozhodne o
celom uplatnenom procesnom nároku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanej v 1. rade zaplatenia 37 668,- eur
s príslušenstvom, voči žalovanej v 2.rade zaplatenia 16 080,60 eur s príslušenstvom a napokon voči
žalovanýmv2.rade,v3.radeapôvodnémužalovanémuv4.radeMarekoviBujačekovi,nar.30.06.1981,
zomrelý 20.02.2014, naposledy bytom Mládežnícka 3, Palárikovo, zaplatenia spoločne a nerozdielne 1
850,- eur s príslušenstvom, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých mali žalované v 1. rade, v
2. rade a právna predchodkyňa žalovaných v 2. rade, v 3. rade a pôvodného žalovaného v 4. rade Eva

Bujačková byť jeho zamestnankyňami v maloobchodnej predajni v Palárikove od roku 2004 a napriek
nadštandardným vzťahom mal v ďalšom období zistiť, že menované zamestnankyne napriek zákazu si
mali brať z pokladne hotovosť pre svoje súkromné účely. Nasledovať malo trestné oznámenie na polícii
a trestné stíhanie vo veci malo byť prerušené.

2. Žalovaná v 1. rade so žalobou nesúhlasila a tvrdenia žalobcu spochybňovala, zároveň

vzniesla námietku premlčania.

3. Žalovaná v 2. rade so žalobou nesúhlasila a tvrdenia žalobcu spochybňovala, zároveň
vzniesla námietku premlčania.

4. Žalovaný v 3. rade, ktorý je manželom nebohej Evy Bujačkovej so žalobou nesúhlasil

a zdôraznil, že o celej veci nemá žiadne vedomosti, zároveň vzniesol námietku premlčania.

5. Pôvodným žalovaným v 4. rade bol Marek Bujaček, nar. 30.06.1981, naposledy bytom
Mládežnícka 3, Palárikovo, zomrelý 20.02.2014. Osvedčením o dedičstve Mgr. Petra Dancziho,
notára so sídlom v Nových Zámkoch, Turecká ulica 24 8D/173/2014-41 Dnot. 147/2014 zo dňa
02.10.2014, právoplatné 17.10.2014 v dedičskej veci po poručiteľovi Marek Bujaček, rodený Bujaček,

nar. 30.06.1981, naposledy bytom Mládežnícka 3, Palárikovo, zomrelý 20.02.2014 bola určená čistá
hodnota dedičstva vo výške 148,64 eur, ktoré dedičstvo nadobudla Lucia Šulková, rodená Bujačková,nar. 14.06.1982, bytom Palárikovo, Mládežnícka 3, bez povinnosti vyplatiť ustupujúcemu dedičovi
náhradu za jeho dedičský podiel (citované osvedčenie o dedičstve). Uvedenú skutočnosť súd musel
vyhodnocovať v rámci skúmania procesných podmienok konania vo vzťahu k pôvodnému žalovanému v

4. rade. Okrem toho je nutné uviesť, že konanie bolo začaté dňa 07.02.2014, kedy bola žaloba doručená
tunajšiemu súdu a potrebné je dodať, že do 30.06.2016 bol účinný Občiansky súdny poriadok (O.s.p.),
ktorý s účinnosťou od 01.07.2016 bol nahradený Civilným sporovým poriadkom (C.s.p.). Z hľadiska
prechodných ustanovení uvedených v § 470 ods. 1, 2 C.s.p. sa uvádza, že C.s.p. platí aj na konania
začaté pred 01.07.2016, teda aj na súdenú vec. Pôvodný žalovaný v 4. rade však zomrel ešte dňa

20.02.2014 ( po začatí konania ) a dedičkou po ňom je na základe vyššie citovaného osvedčenia o
dedičstve Lucia Šulková, nar. 14.06.1982, bytom Mládežnícka 3, Palárikovo, teda žalovaná v 2. rade
a preto súd s ňou pokračoval v konaní aj ako s právnou nástupkyňou pôvodného žalovaného v 4. rade
podľa § 107 ods. 3 O.s.p..

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných v 1. rade, v 2. rade a v 3.

rade, výsluchom svedka Ing. Jozefa Ivaniča, oboznámením pripojených správ a dokladov pracovných
zmlúv, dohôd o hmotnej zodpovednosti, dohody o vykonaní práce, uznaní záväzku a dohôd o spôsobe
náhrady škody, spisu tunajšieho súdu 16D/1297/2012, spisu Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky
ČVS:ORP-1080/OEK-NZ-2009 a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

7. Dňa 30.03.2005 bola medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou v 1. rade
uzatvorená dohoda o vykonaní práce s dohodnutou pracovnou úlohou predavačka - zastupovanie v
dobe od 01.04.2005 do 31.12.2005. Predpokladaný rozsah práce bol maximálne 300 hodín počas PN a
RD. Toho istého dňa bola medzi menovanými uzatvorená aj písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti,
podľa ktorej žalovaná v 1. rade prevzala dňa 30.03.2005 inventár, tovarové zásoby, pokladničnú

hotovosť a zodpovednosť za denné mzdy. Dňa 03.02.2006 bola medzi žalobcom ako zamestnávateľom
a žalovanou v 1. rade uzatvorená dohoda o vykonaní práce s dohodnutou pracovnou úlohou predavačka
- zastupovanie v dobe od 03.02.2006 do 31.12.2006. Predpokladaný rozsah práce bol maximálne
300 hodín počas PN a dovoleniek. Toho istého dňa bola medzi menovanými uzatvorená aj písomná
dohoda o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej žalovaná v 1. rade prevzala dňa 03.02.2006 inventár,

peniaze, tovarové zásoby, pokladničnú hotovosť a zodpovednosť za denné tržby. Dňa 03.07.2007 bola
medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou v 1. rade uzatvorená dohoda o vykonaní práce
s dohodnutou pracovnou úlohou predavačka - zastupovanie v dobe od 03.07.2007 do 31.12.2007.
Predpokladaný rozsah práce bol maximálne 300 hodín. Toho istého dňa bola medzi menovanými
uzatvorená aj písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej žalovaná v 1. rade prevzala

dňa 03.07.2007 inventár, tovarové zásoby, pokladničnú hotovosť a zodpovednosť za denné tržby. Dňa
20.10.2004 bola medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou v 1. rade ako zamestnancom
uzatvorenápracovnázmluva,keďdeňnástupudoprácebolurčenýna20.10.2004navykonávaniepráce
predavačky s miestom výkonu práce Fortuna potraviny, Remeselnícka 6, Palárikovo, pracovný pomer
bol dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2004. Toho istého dňa bola medzi menovanými uzatvorená aj

písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej žalovaná v 1. rade prevzala dňa 20.10.2004
inventár predajne, tovarové zásoby, pokladničnú hotovosť a zodpovednosť za denné tržby. Dňa
02.08.2007 bola medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou v 1. rade ako zamestnancom
uzatvorená pracovná zmluva, keď deň nástupu do práce bol určený na 03.08.2007 na vykonávanie
práce predavačky s miestom výkonu práce Fortuna potraviny, Remeselnícka 6, Palárikovo, pracovný

pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Toho istého dňa bola medzi menovanými uzatvorená aj
písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej žalovaná v 1. rade prevzala dňa 03.08.2007
inventár predajne, tovarové zásoby, pokladničnú hotovosť, kľúče, kód alarmu (písomné pracovné
zmluvy, písomné dohody o hmotnej zodpovednosti a písomné dohody o vykonaní práce uzatvorené
medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade). Dňa 06.03.2009 bol medzi žalobcom ako zamestnávateľom

a žalovanou v 1. rade ako zamestnankyňou uzatvorený právny úkon s označením uznanie záväzku a
dohoda o spôsobe náhrady škody. Podľa jeho znenia došlo k uzatvoreniu právneho úkonu podľa § 191
ods. 3 Zákonníka práce, keď žalovaná v 1. rade je zamestnaná u žalobcu od 20.10.2004 s uzatvorenou
dohodou o hmotnej zodpovednosti. Zamestnávateľ v septembri 2008 zistil nedovolenú manipuláciu s
pokladničnou hotovosťou a to nedovolené a neodôvodnené výbery hotovosti z registračnej pokladne

a následnou fyzickou kontrolou všetkých založených pások zistil, že žalovaná v 1. rade vo viacerých
prípadoch zrealizovala výbery z pokladne a to až do výšky 37 407,25 eur. Žalovaná v 1. rade ako
zamestnankyňa voči týmto zisteniam žalobcu - zamestnávateľa nič nenamietala, a zároveň vyhlásila,
že v plnom rozsahu uznáva svoj záväzok voči zamestnávateľovi vo výške 37 407,25 eur titulom náhradyškody spôsobenej tým, že v priebehu rokov 2004 až 2008 si vybrala z registračnej pokladnice hotovosť,
ktorú neodvádzala spolu s ostatnou tržbou zamestnávateľovi a túto si ponechávala pre vlastnú potrebu.
Zaviazala sa, že sumu 37 407,25 eur uhradí žalobcovi do 31.05.2009 a na tento účel si vybaví úver.

Citovaný právny úkon obsahuje vlastnoručné podpisu žalobcu a žalovanej v 1. rade (písomné uznanie
záväzku a dohoda o spôsobe náhrady škody).

8. Dňa 08.09.2006 bola medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou v 2. rade
uzatvorená dohoda o vykonaní práce s dohodnutou pracovnou úlohou výpomoc v potravinách počas

dovoleniek a PN potraviny Fortuna, Remeselnícka 6, Palárikovo v dobe do 31.12.2006. Predpokladaný
rozsah práce bol maximálne do 200 hodín. Toho istého dňa bola medzi menovanými uzatvorená aj
písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej žalovaná v 2. rade prevzala dňa 08.09.2006
inventár predajne, tržby, tovarové zásoby, pokladničnú hotovosť. Dňa 29.01.2007 bola medzi žalobcom
ako zamestnávateľom a žalovanou v 2. rade
uzatvorená dohoda o vykonaní práce s dohodnutou pracovnou úlohou výpomoc v potravinách počas

dovoleniek a PN potraviny Fortuna, Remeselnícka 6, Palárikovo v dobe do 31.12.2007. Predpokladaný
rozsah práce bol maximálne do 300 hodín ročne. Toho istého dňa bola medzi menovanými uzatvorená
aj písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej žalovaná v 2. rade prevzala dňa 29.01.2007
inventár predajne, zodpovednosť za tržby, tovarové zásoby a pokladničnú hotovosť. Dňa 02.01.2008
bola medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou v 2. rade uzatvorená dohoda o vykonaní

práce s dohodnutou pracovnou úlohou výpomoc v potravinách - predavačka v dobe do 31.12.2008.
Predpokladaný rozsah práce bol maximálne do 300 hodín ročne. Toho istého dňa bola medzi
menovanými uzatvorená aj písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej žalovaná v 2.
rade prevzala dňa 02.01.2008 inventár predajne, denné tržby, tovarové zásoby a zodpovednosť za
pokladničnú hotovosť (písomné dohody o hmotnej zodpovednosti a písomné dohody o vykonaní práce

uzatvorené medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade).

9. Dňa 10.08.2004 bola medzi žalobcom ako zamestnávateľom a Evou Bujačkovou, nar.
24.09.1962,bytomMládežnícka3,Palárikovo(ďalejajEvaBujačeková),akozamestnancomuzatvorená
pracovná zmluva, keď deň nástupu do práce bol určený na 22.08.2004 na vykonávanie práce

predavačka - zodpovedná vedúca s miestom výkonu práce Fortuna potraviny, Remeselnícka 6,
Palárikovo, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2004. Toho istého dňa bola medzi
menovanými uzatvorená aj písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej Eva Bujačková
prevzala dňa 22.08.2004 inventár predajne, tovarové zásoby 1 000,- Sk a zodpovednosť za denné tržby.
Dňa 01.01.2005 bola medzi žalobcom ako zamestnávateľom a Evou Bujačkovou, ako zamestnancom

uzatvorená pracovná zmluva, keď deň nástupu do práce bol určený na 01.01.2005 na vykonávanie
práce predavačka s miestom výkonu práce Fortuna potraviny, Remeselnícka 6, Palárikovo, pracovný
pomerboldohodnutýnadobuurčitúdo31.12.2005.Tohoistéhodňabolamedzimenovanýmiuzatvorená
aj písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej Eva Bujačková prevzala dňa 01.01.2005
pokladničnú hotovosť, zodpovednosť za denné tržby. Dňa 30.12.2005 bola medzi žalobcom ako

zamestnávateľom a Evou Bujačkovou, ako zamestnancom uzatvorená pracovná zmluva, keď deň
nástupu do práce bol určený na 01.01.2006 na vykonávanie práce predavačka s miestom výkonu
práce Fortuna potraviny, Remeselnícka 6, Palárikovo, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.
Toho istého dňa bola medzi menovanými uzatvorená aj písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti,
podľa ktorej Eva Bujačková prevzala dňa 01.01.2006 inventár predajne, tovarové zásoby, pokladničnú

hotovosť a zodpovednosť za dennú tržby. Dňa 26.02.2009 bol medzi žalobcom ako zamestnávateľom
a Evou Bujačkovou ako zamestnankyňou uzatvorený právny úkon s označením uznanie záväzku a
dohoda o spôsobe náhrady škody. Podľa jeho znenia došlo k uzatvoreniu právneho úkonu podľa
§ 191 ods. 3 Zákonníka práce, keď Eva Bujačková bola zamestnaná u žalobcu od 22.08.2008 do
07.07.2008 s uzatvorenou dohodou o hmotnej zodpovednosti, keď pracovný pomer skončil dohodou.

Zamestnávateľ v septembri 2008 zistil nedovolenú manipuláciu s pokladničnou hotovosťou a to
nedovolené a neodôvodnené výbery hotovosti z registračnej pokladne a následnou fyzickou kontrolou
všetkých založených pások zistil, že Eva Bujačková vo viacerých prípadoch zrealizovala výbery z
pokladne a to až do výšky 2 534,15 eur. Eva Bujačková ako zamestnankyňa voči týmto zisteniam
žalobcu- zamestnávateľaničnenamietala,azároveňvyhlásila,ževplnomrozsahuuznávasvojzáväzok

voči zamestnávateľovi vo výške 2 534,15 eur titulom náhrady škody spôsobenej tým, že v priebehu
rokov 2004 až 2008 si vybrala z registračnej pokladnice hotovosť, ktorú neodvádzala spolu s ostatnou
tržbou zamestnávateľovi a túto si ponechávala pre vlastnú potrebu. Zaviazala sa, že sumu 2 534,15 eur
uhradí žalobcovi do 31.05.2010 a to v 15 splátkach po 168,94 eur mesačne, počnúc mesiacom marec2009. Citovaný právny úkon obsahuje vlastnoručné podpisy žalobcu a Evy Bujačkovej (písomné uznanie
záväzku a dohoda o spôsobe náhrady škody). Eva Bujačková však následne od uvedeného právneho
úkonu písomne odstúpila podaním zo dňa 16.03.2009. Osvedčením o dedičstve JUDr. Petra Šulaia

notára so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 14 16D1297/2012-25 Dnot. 206/2012 zo dňa 18.02.2013
v dedičskej veci po poručiteľke Eve Bujačkovej ako dedičia zo zákona prichádzali do úvahy deti Marek
Bujaček, nar. 30.06.1981, Lucia Šulková, nar. 14.06.1982 a manžel Róbert Bujaček, nar. 07.11.1959,
všetci v tej dobe bytom Palárikovo, Mládežnícka 3. Čistá hodnota dedičstva bola určená na 20 362,81
eur, keď celé dedičstvo, teda aktíva, ako aj pasíva nadobudol pozostalý manžel Róbert Bujaček bez

povinnosti vyplatiť spoludedičov ( pripojený spis tunajšieho súdu 16D/1297/2012).

10. Na pojednávaní konanom dňa 06.09.2016 boli vo veci vypočutí žalobca a žalovaní
v 1. až v 3. rade a na pojednávaní dňa 25.10.2016 bol vypočutý svedok Ing. Jozef Ivanič. Žalobca
k maloobchodnej predajni Fortuna v Palárikove uviedol, že spoločne so svojím dlhoročným priateľom
Jozefom Ivaničom, ku ktorému má bezvýhradnú dôveru, spoločne nadobudli po roku 2000 nehnuteľnosť

v Palárikove, v ktorej už v predošlom období bola predajňa potravín s vedúcou Evou Bujačkovou.
Žalobca sa s Jozefom Ivaničom dohodli, že by mohli prevádzkovať predajňu potravín oficiálne na meno
žalobcu, ktorý mal na to živnosť, no dohľad nad prevádzkou a riešením bežných záležitostí by mal
na starosti Ing. Ivanič. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj výpoveďou menovaného svedka Ing. Jozefa
Ivaniča. Žalobca a označený svedok, ktorý potvrdil, že je dlhoročným priateľom žalobcu, v priateľskom

vzťahu je aj so žalovaným v 3. rade a k žalovaným v 1. a v 2. rade nie je v žiadnom vzťahu, zhodne
potvrdili, že aj prijímanie zamestnancov zabezpečoval označený svedok so súhlasom žalobcu. Predaj
tovaru prebiehal bez vážnejších problémov, no napriek tomu príjem z tejto činnosti nebol podľa predstáv.
Uvedený problém sa snažil v jednom prípade vyriešiť žalobca v bližši neurčenom čase návštevou
vedúcej predajne Evy Bujačkovej u nej doma, no podľa žalobcu k definitívnemu riešeniu nedospeli.

Je potrebné zdôrazniť, že vo viacerých prípadoch sa začalo s vykonávaním inventúr, no ani v jednom
prípadenedošlokriadnemuukončeniusodôvodnením,ževedúcapredajnedisponovalahárkamitovaru,
pri ktorých absentovali sumy, za ktoré boli nakúpené. Pracovný týždeň v predajni trval od pondelka do
nedele so zmenami od 6:00 hod. do 14:00 hod. a od 12:00 hod. do 20:00 hod.. Od roku 2004, kedy sa
začala prevádzkovať predajňa potravín, boli zamestnané okrem žalovaných v 1. rade, v 2. rade a Evy

Bujačkovej v určitých obdobiach aj manželka svedka Ing. Jozefa Ivaniča Eva Ivaničová a jeho dcéra
Petra Ivaničová, ako aj Gabriela Sýkorová a ďalej v prípade nutnosti, napr. počas dovoleniek alebo PN
tam na krátke obdobie boli zamestnané aj iné osoby. Podľa zhodných prejavov žalobcu a svedka Ing.
Ivaniča podozrenie nadobudlo vážny charakter v letnom období roku 2008, kedy Eva Ivaničová pri plnení
svojich pracovných úloh zistila neoprávnenú transakciu na výdaj hotovosti z pokladne vo výške 500,-

Sk. Uvedenú skutočnosť oznámila manželovi, ten následne žalobcovi a nasledovala podrobná kontrola
pokladničných blokov a následné opakované osobné pohovory žalobcu so žalovanými v 1. rade, v 2.
rade a Evou Bujačkovou, ktoré v prípade žalovanej v 1. rade a Evy Bujačkovej viedli k uzatvoreniu
písomných právnych úkonov označených ako uznanie záväzku a dohoda o spôsobe náhrady škody a
ktoré sú v podrobnostiach špecifikované vyššie. V prípade žalovanej v 2. rade k uzatvoreniu takéhoto

právneho úkonu nedošlo, každopádne však žalobca ukončil so žalovanými v 1. rade, v 2. rade ako
aj s Evou Bujačkovou ďalšiu spoluprácu. Boli teda vyvinuté konkrétne kroky k skončeniu pracovného
pomeru, resp. dohody o vykonaní práce a následne žalobca podal trestné oznámenie na políciu, ktoré
bude bližšie vymedzené v nasledujúcej časti odôvodnenia. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa
06.09.2016 nespochybňovala, že bola u žalobcu zamestnaná v období a v pracovnej pozícii uvedenej

vyššie.Akopredavačkanemalaoprávnenievyberaťhotovosťzpokladne,okremprípadovkeď bolotreba
vydať peniaze zákazníkovi z nakúpeného tovaru, alebo keď svedok Ing. Ivanič dal súhlas na preplatenie
nejakej faktúry. Prehlásila, že na úkor prevádzky sa neobohacovala, peniaze nevyberala pre svoju
potrebu a pri ďalších kolegyniach si nič také nevšimla. Napriek tomu nedokázala súdu vysvetliť, prečo
uzatvorila so žalobcom právny úkon uznanie záväzku a dohodu o spôsobe náhrady škody a doteraz

žalobcovi nezaplatila žiaden finančný obnos. V súvislosti s rozdelením finančných prostriedkov medzi
zamestnankyne vysvetlila, že sa jednalo výlučne a peniaze, ktoré pochádzali z tringeltov od zákazníkov,
čo zvyčajne predstavovalo mesačne do 1 000,- Sk. Tringelty pritom rozdeľovala vedúca predajne Eva
Bujačková. Na pojednávaní dňa 06.09.2016 vypovedala aj žalovaná v 2. rade, ktorá potvrdila, že u
žalobcu bola zamestnaná ako predavačka na základe dohody o vykonaní práce s podpísanej dohodou

o hmotnej zodpovednosti. Pracovala cez víkendy, teda v sobotu a v nedeľu. Účtovnú uzávierku na konci
pracovného dňa nevykonávala, vykonávali ju iné zamestnankyne. Ráno chodieval pre tržbu Ing. Ivanič
a za seba prehlásila, že peniaze z pokladne nezobrala, neobohatila sa a nie je ochotná nič zaplatiť, čo
opakovane v minulosti oznámila tak žalobcovi ako aj Ing. Ivaničovi a v konečnom dôsledku aj právnejzástupkyni žalobcu. Tento postoj bol dôvodom, prečo nebola ochotná podpísať dohodu o uznaní dlhu.
Tringelty sa skutočne rozdeľovali, no väčšinou medzi Evou Bujačkovou a Jitkou Vitekovou. Napokon vo
veci vypovedal pred súdom aj žalovaný v 3. rade Róbert Bujaček, ako pozostalý manžel Evy Bujačkovej.

Vysvetlil pred súdom, že o veci nemá žiadne vedomosti, že jeho manželka ho nezaťažovala svojimi
pracovnými problémami. Nespochybnil, že jeho manželka pracovala v potravinách žalobcu, no to je
všetko čo vedel k veci uviesť až na jednu udalosť, kedy v bližšie nekonkretizovanom čase bol svedkom,
ako jeho manželku u nich doma navštívil žalobca, no svedok sa ich rozhovoru osobne nezúčastnil.

11. Súd si zaobstaral spis OR PZ Nové Zámky ČVS:ORP-1080/OEK-NZ-2009 a zistil
z neho nasledovné. Dňa 13.08.2009 bolo Okresnej prokuratúre Nové Zámky doručené trestné
oznámenie žalobcu zo dňa 11.08.2009 voči žalovaným v 1. rade, 2. rade a Eve Bujačkovej. Trestné
oznámenie obsahovalo konštatovanie, že menované v jeho predajni potravín v Palárikove boli
zamestnané, mali podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti a spoločne s Ing. Ivaničom žalobca
vykonal revíziu pokladničných pások z registračnej pokladne so záverom, že menované sa v priebehu

rokov 2005-2008 obohatili o hotovosť z pokladne a to žalovaná v 1. rade o 37 407,25 eur, žalovaná
v 2. rade 16 487,- eur a Eva Bujačková o 2 534,15 eur. Dňa 03.09.2009 bola na polícii so žalobcom
spísanázápisnicaotrestnomoznámení,ktorejobsahomjepotvrdenieskutočnostíuvedenýchvtrestnom
oznámení žalobcu zo dňa 11.08.2009 a žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu škodu vo výške
56 428,40 eur. Uznesením OR PZ Nové Zámky ČVS:ORP-1080/OEK-NZ-2009Dk zo dňa 04.09.2009

bolo začaté trestné stíhanie vo veci pokračujúceho zločinu sprenevery, lebo na podklade zistených
skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že doposiaľ nestotožnený páchateľ, ako predavač s
hmotnou zodpovednosťou v období od roku 2004 do 2008 v predajni potravín Fortuna v Palárikove na
Remeselníckej 6 si postupne prisvojoval finančné hotovosti v rôznych čiastkach a to takým spôsobom,
že zrealizoval fiktívny nákup rôzneho tovaru cez pokladňu, pričom žiaden tovar nenakúpil, finančné

prostriedky si ponechal a neodovzdal majiteľovi predajne, čím mu spôsobil svojim konaním škodu vo
výške najmenej 56 428,40 eur. V prípravnom trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok č.
27/2009 zo dňa 31.12.2009 znalca Ing. Ladislava Burkovského, Rudná 48, Rožňava, znalca z odboru
ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo (ďalej aj „znalecký posudok č. 27/2009“).
Znalec na zadané otázky odpovedal nasledovne. Podľa predložených dokladov stavu zásob tovaru

na sklade od roku 2004 do roku 2008 v zmysle peňažného denníka bol v predajni potravín Fortuna v
Palárikovenasledujúcistav:rok2004-nedásazistiť,rok2005-4573655,90Sk,rok2006-3796376,18
Sk, rok 2007 - 3 872 703,- Sk, rok 2008 - 4 548 322,40 Sk, spolu za roky 2005 až 2008 to predstavovalo
16 791 057,48 Sk. V uvedenej predajni sa od roku 2004 do roku 2008 nedajú presne zistiť predané
zásoby, ale predané zásoby sa rovnajú nákupu zásob za jednotlivé kalendárne mesiace, čo vypovedá,

že zásoby sa pravidelne dopĺňali a počas skúmaného obdobia bolo v predajni dostatok tovarových
zásob. Podľa predložených dokladov za kalendárne roky 2004-2008 predstavovali z denných výstupov
registračnej pokladnice mínusové položky, ktoré neboli podložené v zmysle vyhlášky č. 55/1994 Z.z. za
kalendárne roky nasledovne: rok 2004 - 158 355,60 Sk, rok 2005 - 409 784,90 Sk, rok 2006 - 715 293,20
Sk, rok 2007 - 279 443,40 Sk, rok 2008 - 645 224,90 Sk, teda celkom za roky 2004 až 2008 činí suma

2 208 102,- Sk. Podľa predložených dokladov finančné výbery (storná) a stavy zásob za kalendárne
roky 2004 až 2008 sú nasledovné: rok 2004 - storno 158 355,60 Sk, stav zásob nepredložený, rozdiel
mínus 158 355,60 Sk, rok 2005- storno 409 784,90 Sk, stav zásob 4 573 655,90 Sk, rozdiel 4 163 871,-
Sk, rok 2006 - storno 715 293,20 Sk, stav zásob 3 796 376,18 Sk, rozdiel 3 081 082,98 Sk, rok 2007 -
storno 279 443,40 Sk, stav zásob 3 872 703 Sk, rozdiel 3 593 259,60 Sk, rok 2008 - storno 645 224,90

Sk, stav zásob 4 548 322,40 Sk, rozdiel 3 903 097,50 Sk. Celkom za kalendárne roky 2004 až 2008
storno 2 208 102,- Sk, stav zásob 16 791 057,48 Sk, rozdiel 14 582 955,48 Sk. K otázke vyčíslenia
výšky škody pre jednotlivé zamestnankyne znalec uviedol nasledovné: Celkom EVA koeficientom od
08.07.2004 do 07.08.2008 - 357 695,50 Sk, celkom GABIKA koeficientom od 25.11.2004 do 23.06.2006
- 8 398,60 Sk, celkom JITKA koeficientom od 05.09.2004 do 06.08.2008 1 449 852,50 Sk, celkom

LUCIA koeficientom od 13.09.2007 do 01.08.2008 - 183 679,80 Sk, celkom Machatová koeficientom od
11.07.2004 do 11.07.2004 -6 647,50 Sk, storno od 13.08.2008 do 31.12.2008 Viteková - 201 828,10 Sk.
Znalec napokon skonštatoval, že vykázané storná za jednotlivé denné pásky z registračnej pokladnice
neboli dokladovo podložené, čo vypovedá o tom, že podnikateľský subjekt doposiaľ nepredložil žiadny
stornovaný doklad, ktoré by dokumentovali oprávnenosť jednotlivých vybratých finančných čiastok z

registračnej pokladnice. Zo strany zamestnancov bola povinnosť predložiť a zdokumentovať, zo strany
podnikateľského subjektu ich prekontrolovať po obsahovej a formálnej stránke. V ďalšom priebehu
trestného konania boli v prípravnom konaní vypočutí poškodený Ing. Ladislav Marenčák a svedkoviaJozef Ivanič, Eva Ivaničová, Petra Ivaničová, Ing. Berkeš, Eva Bujačková, Jitka Viteková, Lucia Šulková,
Gabriela Sýkorová, Dana Illéšová, Jaroslava Jankulárová, Paulína Garaiová, Katarína Lukáčová.
Poškodený, teda žalobca Ing. Ladislav Marenčák bol na polícii vypočutý 25.09.2009, 14.12.2009,

09.11.2010 a 20.04.2011, ktorý vypovedal obdobne ako pred súdom, ozrejmil, že za obdobie rokov
2005 až 2008 nebola zistená neoprávnená manipulácia s pokladničnou hotovosťou, pretože denné
pokladničné uzávierky, teda pásky sa neotáčali a denná tržba bola odovzdaná na základe sumára
dennej uzávierky, pričom už táto bola ukrátená o spreneverené peniaze. Poškodený sa opakovane
pripojil k trestnému stíhaniu a požiadal o náhradu škody spôsobenej vo výške 56 428,40 eur. Predniesol,

že nedisponuje žiadnymi dôkazmi o sprenevere finančných prostriedkov zamestnankyňou Gabrielou
Sýkorovou a z toho dôvodu ani menovaná nebola predmetom trestného oznámenia.
Na polícii bol v dňoch 25.09.2009, 14.12.2009, 09.11.2010, 18.01.2011 a 14.04.2011 vypočutý svedok
Jozef Ivanič, ktorý vypovedal zhodne ako pred súdom a okrem toho doplnil, že po zistení finančných
rozdielov v auguste 2008 od jeho manželky a následne vykonanej kontroly požiadal s poškodeným o
právnu pomoc JUDr. Tatianu Timoranskú, ktorá vypracovala listiny a to uznanie záväzku a dohoda o

spôsobe náhrady škody. Žalovaná v 2. rade uvedenú listinu nepodpísala vôbec, žalovaná v 1. rade listinu
podpísala a Eva Bujačková listinu najskôr podpísala, no následne od nej písomne odstúpila.
Svedkyňa Eva Ivaničová bola v prípravnom trestnom konaní vypočutá v dňoch 14.12.2009, 14.04.2011
a z jej výpovede bolo zistené, že v lete 2008 v mesiaci august Eva Bujačková ukončila pracovný pomer u
žalobcu a na jej miesto nastúpila označená svedkyňa. Pri jednom striedaní smeny so žalovanou v 2. rade

zistila, že bola roztrhnutá kontrolná páska, pričom vyšla aj kontrolná páska, z ktorej zistila uskutočnenie
fiktívneho výdaja v hodnote 500,- Sk, čo oznámila manželovi Jozefovi Ivaničovi a následne sa urobila
kontrola všetkých pások spätne.
Ďalšia svedkyňa Petra Ivaničová je dcérou Ing. Jozefa Ivaniča a Evy Ivaničovej a na polícii bola
vypočúvaná dňoch 14.12.2009 a 18.01.2011. Oznámila, že na požiadanie otca alebo žalobcu boli

vykonané fyzické inventúry v predajni Fortuna Palárikovo, pri ktorých boli prítomné aj zamestnankyne,
ako aj jej matka. Kontrola prebiehala tak, že boli vytvorené dvojice, každý jeden kus tovaru sa
spočítal a zaznamenal na inventúrny hárok a hárky sa odovzdali vedúcej. Obdobne v tomto smere
vypovedala aj vyššie uvedená svedkyňa Eva Ivaničová, ktorá okrem toho doplnila, že dodatočne bolo
zistené, že vedúca p. Bujačková predložené hárky neodovzdala určenému účtovníkovi na porovnanie s

účtovným stavom. Účtovníkom žalobcu bol Ing. Miloš Berkeš, ktorý na polícii bol vypočutý 05.10.2009,
09.11.2010 a 18.11.2010. Potvrdil spracovávanie jednoduchého účtovníctva maloobchodnej predajne
Fortuna potraviny v Palárikove žalobcu na základe zmluvy zo dňa 23.05.2005. Svedok v marci 2007
začal upozorňovať žalobcu, že za predošlé mesiace im vychádzajú zrazu nadmerné odpočty DPH, čo
nie je možné pri bežnej prevádzke. Svedkovi vyplývalo, že tovar sa síce nakupoval a aj predával, ale na

tržbách sa to nezobrazilo. Žalobca preveril denné pásky za obdobie 2004 až 2008 a zistil veľký počet
storno položiek. Svedok Ing. Berkeš výslovne uviedol, že zamestnankyne žalobcu sa obohacovali na
jeho úkor tým, že urobili fiktívny nákup veľkého počtu tovaru, pričom v skutočnosti tento tovar nakúpený
nebol a ani v takom počte a tá ktorá predavačka si peniaze nechala pre seba. Žalobca so svojimi
zamestnankyňami robili fyzické kontroly stavu zásob na sklade, no nikdy neprišlo k tomu, aby tento

fyzický stav bol porovnaný s účtovným. Svedok ozrejmil, že predaj tovaru znamená predaj tovaru, ktorý
bol nakúpený za účelom ďalšieho predaja. Predajňa žalobcu nemala výrobky a služby. Mala iba tovar.
V dňoch 25.09.2009, 19.11.2010, 13.04.2011 bola na polícii vypočutá v procesnom postavení svedkyne
Jitka Viteková, teda žalovaná v 1. rade. Vypovedala, že u žalobcu pracovala ako predavačka od júla
2007 do júla 2009 na základe pracovnej zmluvy a mala podpísanú aj hmotnú zodpovednosť. Pracovala

na zmeny ranná od 05:30 hod. do 14:00 hod a od 12:00 hod do 20:00 hod.. V predajni sa striedala s
vedúcou predajne Evou Bujačkovou a jej dcérou Luciou Šulkovou, ktorá pracovala na dohodu. Každý
deň sa viedla dochádzka, na konci sa vykonala denná tržba a výstup z pokladne, pričom ráno sa tržba
odovzdala Jozefovi Ivaničovi. Podľa jej výpovede mali zamestnankyne povolené robiť iba malé nákupy
od dílerov a vtedy fyzicky vybrali peniaze z pokladne, ktorý nákup sa v pokladni nenahadzoval, no bola

vystavená faktúra alebo pokladničný doklad a všetko sa dielo s vedomím Jozefa Ivaniča, pričom po
ukončení zmeny sa tieto nákupy odrátali z tržby. V lete 2008 bola na stretnutí s Jozefom Ivaničom, ktorý
jej oznámil, že žalovaná v 2. rade robila fiktívne výbery z pokladne a nechala si peniaze. Svedkyňa
Jozefovi Ivaničovi potvrdila, že aj sama robila takéto výbery vtedy, keď nemala peniaze a to buď 500
alebo 800 Sk. Svedkyňa Jitka Viteková ďalej na polícii potvrdila, že v jednom prípade, keď sa jej roztrhla

páska, tak zistila, a že takéto výbery pred ňou robila aj Lucia. Potvrdila podpísanie uznania záväzku a
dohody o spôsobe náhrady škody, chcela celý dlh splatiť do 31.05.2009, snažila sa vybaviť pôžičku, no
bezúspešne, pretože sa jej zhoršil zdravotný stav. Záverom svojej výpovede dodala, že je ochotná svoj
dlh splatiť voči bývalému zamestnávateľovi, aj keď v splátkach.V procesnom postavení svedkyne bola vypočutá na polícii aj Lucia Šulková, teda žalovaná v 2. rade
a to v dňoch 25.09.2009, 19.11.2010, 13.04.2011. Lucia Šulková oznámila, že bola zamestnaná u
žalobcu od 08.09.2006 do 31.08.2008 ako predavačka, na základe dohody o vykonaní práce, pričom

pracovala iba cez víkendy alebo keď niektorá z predavačiek mala dovolenku alebo bola chorá a mala
podpísanú hmotnú zodpovednosť. V predajni sa striedala s Jitkou Vitekovou, Evou Bujačkovou a
Gabrielou Sýkorovou, ktorá tam pracovala od 07.07.2004 do júna 2007 a po odchode na jej mieste
nastúpila Jitka Viteková. Každý deň sa v predajni viedla dochádzka a na konci dňa sa vykonávala denná
tržba, ktorá sa nasledujúce ráno odovzdávala p. Ivaničovi. Rovnako ako žalovaná v 1. rade potvrdila,

že bolo možné za peniaze z pokladne robiť malé nákupy od dílerov. V lete 2008 žalobca jej, ďalej Eve
Bujačkovej a Jitke Vitekovej oznámil, že z pokladne boli robené fiktívne výbery a spreneverili sa peniaze,
pričom Lucia Šulková mu oznámila, že o tom nemá vedomosť a že sama žiadne peniaze nespreneverila.
Predvolaná bola aj k JUDr. Tatiane Timoranskej, kde bolo pripravené podanie - uznanie záväzku a
dohoda o spôsobe náhrady škody, ktorú Lucia Šulková nepodpísala.
Ďalšou svedkyňou vypočutou na polícii bola Eva Bujačková a to v dňoch 25.09.2009, 19.11.2010,

13.04.2011. Menovaná nespochybnila, ale potvrdila, že pracovala u žalobcu v predajni potravín v
Palárikove od 07.07.2004 do 07.07.2008 ako vedúca predajne, na základe pracovnej zmluvy a mala
podpísanú aj hmotnú zodpovednosť. V predajni sa striedala s Jitkou Vitekovou a svojou dcérou Luciou
Šulkovou. Gabriela Sýkorová tam pracovala od 07.07.2004 do júna 2007 a po odchode na jej miesto
nastúpila Jitka Viteková. Každý deň sa viedla dochádzka a na konci dňa denná tržba, ktorá sa následne

ráno odovzdávala p. Ivaničovi. Eva Bujačeková rovnako potvrdila, že bolo povolené robiť malé nákupy
od dílerov za peniaze z pokladne, o čom bol p. Ivanič informovaný a uvedené nákupy od dílerov boli
na konci zmeny odpočítané z tržby. Svedkyňa potvrdila vykonávanie fyzických inventúr a nikdy neboli
zistené žiadne nezrovnalosti. Pri skončení jej pracovného pomeru nebola robená žiadna inventúra.
V jednom prípade ju navštívil doma žalobca za účelom zistenia nízkych tržieb, na čo mu menovaná

oznámila, že ľudia nemajú peniaze a preto nemôžu byť ani vysoké tržby. V lete 2008 jej však žalobca
oznámil za prítomnosti Lucie Šulkovej a Jitky Vitekovej, že z pokladne boli robené fiktívne výbery a
spreneverili sa peniaze, pričom menovaná mu oznámila, že nemá vedomosť o tom, že by nejaké peniaze
spreneverila. Bola následne predvolaná k JUDr. Timoranskej, kde bolo pripravené podanie - uznanie
záväzku a dohoda o spôsobe náhrady škody, ktorú podpísala podľa vlastného vyjadrenia pod nátlakom.

Domasicelúvecpremyslelaanáslednezaslalažalobcovilist-odstúpenieoddohodyzodňa16.03.2009.
GabrielaSýkorovábolavprocesnompostavenísvedkynevypočutánapolíciivNovýchZámkochvdňoch
05.10.2009, 18.01.2011, 13.04.2011. Podľa vlastnej výpovede bola zamestnaná v predajni žalobcu v
Palárikove od júla 2004 do júla 2007 ako predavačka a mala podpísanú hmotnú zodpovednosť. V
predajni sa striedala s Evou Bujačkovou, vedúcou predajne, nejaký čas aj s Jitkou Vitekovou, ktorá tam

pracovala na dohodu a Luciou Šulkovou. Každý deň sa viedla dochádzka a na konci dňa denná tržba,
ktorá bola ráno odovzdaná Jozefovi Ivaničovi. Aj svedkyňa Gabriela Sýkorová potvrdila povolenie robiť
malé nákupy od dílerov za peniaze z pokladne, čo sa do pokladne nenahadzovalo, no na druhej strane
za nakúpený tovar bola vystavená faktúra alebo pokladničný doklad a o všetkom bol vystavený doklad.
Podľa jej výpovede sa vykonávali aj inventúry za prítomnosti Jozefa Ivaniča alebo žalobcu a zoznam

vykonanej inventúry sa odovzdal účtovníkovi. V jednom prípade jej Jozef Ivanič oznámil, že chýbajú
peniaze z pokladne, bola predvolaná aj k JUDr. Tatiane Timoranskej, no obom vysvetlila, že žiadne
peniaze nespreneverila a ani nemá vedomosť o tom, že by jej kolegyne robili výbery peňazí.
Ďalšie svedkyne vypočuté v trestnom konaní boli Dana Illésová, predtým Machatová, Jaroslava
Jankulárová a Paulína Garaiová, ktoré zhodne potvrdili, že pracovali v predajni potravín Fortuna v

Palárikove len veľmi krátku dobu a to Dana Illésová v mesiaci júl 2004, Jaroslava Jankulárová v júli 2004
a Paulína Garaiová iba 6 hodín koncom leta 2007 a Katarína Lukáčová v skutočnosti v potravinách nikdy
ani nepracovala. Vzhľadom na odstup času si na bližšie detaily nepamätali.
Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky ČVS: ORP-1080/OEK-NZ-2009 zo dňa 29.04.2011
boloprerušenétrestnéstíhaniezapokračujúcizločinsprenevery,lebonapodkladezistenýchskutočností

je dostatočne odôvodnený záver, že doposiaľ nestotožnený páchateľ ako predavač s hmotnou
zodpovednosťou v období od roku 2004 do roku 2008 v predajni potravín Fortuna v Palárikove na
Remeselníckej 6 s postupne prisvojoval finančné hotovosti v rôznych čiastkach a to takým spôsobom,
že zrealizoval fiktívny nákup rôzneho tovaru cez pokladňu, pričom žiaden tovar nenakúpil, finančné
prostriedky si ponechal a neodovzdal majiteľovi predajne, čím majiteľovi predajne Ing. Marenčákovi

spôsobil svojím konaním škodu vo výške najmenej 56 428,40 eur, nakoľko sa nepodarilo zistiť
skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.
Listom zo dňa 09.06.2016 a zaslanému OR PZ Nové Zámky dňa 13.06.2016 (podací lístok) žalobca ako
poškodený oznámil do trestného konania ČVS: ORP-1080/OEK-NZ-2009, že už ďalej nepožaduje, aby onárokuonáhraduškodyuplatnenomvrámciadhéznehokonaniabolorozhodnutévrámcitohtotrestného
konania, nakoľko si predmetný nárok na náhradu škody uplatňuje v občianskom súdnom konaní na
OkresnomsúdeNovéZámkypodspisovouznačkou5C/33/2014,pričomtrestnékonanieboloprerušené.

12. Podľa § 35 ods. 2 Zákonníka práce peňažné nároky zamestnávateľa zanikajú smrťou
zamestnanca s výnimkou nárokov, o ktorých sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré zamestnanec pred
svojou smrťou písomne uznal čo do dôvodu aj sumy, a nárokov na náhradu škody spôsobenej úmyselne
alebo stratou predmetov zverených zamestnancovi na písomné potvrdenie.

Podľa § 182 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok

spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť
písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že
schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § 184 ods. 1 Zákonníka práce inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej

zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho
preložení a pri skončení pracovného pomeru.

Podľa § 225 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi, s ktorým uzatvoril
dohodu podľa § 223, za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo

priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere. Náhrada škody spôsobená
z nedbanlivosti nesmie presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako tretina odmeny
dohodnutej za vykonanie tejto práce okrem prípadov podľa § 182 až 185.

Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu

spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.
Podľa § 179 ods. 2 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným
konaním proti dobrým mravom.

Podľa § 222 ods. 1 Zákonníka práce ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa
alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

Podľa § 222 ods. 2 Zákonníka práce bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu

a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený

uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Smrťou zamestnanca zásadne zanikajú peňažné nároky zamestnávateľa, ktoré mal v čase trvania
pracovného pomeru voči zamestnancovi. Výnimku v tomto smere tvoria peňažné nároky:

- o ktorých bolo pred smrťou zamestnanca právoplatne rozhodnuté,
- ktorých dôvod a výšku zamestnanec písomne uznal,
- na náhradu škody, ktorú zamestnanec úmyselne spôsobil,
- na náhradu škody spôsobenej stratou zverených predmetov na písomné potvrdenie.
Ide o štyri druhy nárokov zamestnávateľa, ktoré nezanikajú smrťou zamestnanca, a ktoré sa stávajú
predmetom dedičstva. Ak by dedičia po zomretom zamestnancovi odmietli nahradiť tireto peňažné

nároky musel by zamestnávateľ požiadať súd o rozhodnutie v danej veci.
Osobitosťou zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec
povinný vyúčtovať je, že pri tejto zodpovednosti sa vychádza z prezumpcie viny zamestnanca a úhrádza
sa celá skutočná škoda. Ak je naplnená skutková podstata tohto druhu zodpovednosti jej uplatnenie má
prednosť pred uplatnením všeobecnej zodpovednosti. Zamestnávateľ preukazuje len platné uzavretie

dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný
vyúčtovať. Predpokladom tejto zodpovednosti je
- škoda vo forme schodku na zverených hodnotách,
- platná dohoda o hmotnej zodpovednosti,
- zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá,

- existencia pracovného pomeru,
- ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že schodok vznikol z časti alebo celkom bez jeho
zavinenia. Predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti môžu byť len predmety určené na obeh a obrat,
napríklad hotovosť, ceniny, tovar, zásoby tovaru. Dohoda o hmotnej zodpovednosti je platná aj v prípade,

ak nebola uskutočnená inventúra. Schodkom je rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt,
ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav
nižší, ako účtovný stav.
Právna úpravu bezdôvodného obohatenia má vo vzťahu k právnej úprave zodpovenosti subsidiárnu
povahu. Ustanovenia Zákonníka práce o bezdôvodnom obohatení sa použijú vtedy, keď nie je

možné založiť konkrétny druh zodpovednosti za škodu. Všeobecným predpokladom vzniku záväzkov
bezdôvodného obohatenia je, že niekto sa obohatil na úkor iného a že toto obohatenie je bezdôvodné.

Ak nie je schodok zistený (preukázaný) inventarizáciou, bez ďalšieho to neznamená, že by
zamestnávateľ nemal voči zamestnancovi s hmotnou zodpovednosťou nárok na náhradu škody

podľa osobitnej zodpovenosti zamestnanca za schodok. Zamestnávateľ, ale musí inými dôkaznými
prostriedkami preukázať stav hodnôt, ktoré zamestnanec prevzal k vyúčtovaniu a skutočnosť, že došlo
ku škode na zverených hodnotách ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo 244/2007
zo dňa 25.09.2008).
Z ustanovenia § 179 Zákonníka práce vyplýva, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca

za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo
v priamej súvislosti s týmto plnením, protiprávny úkon, porušenie povinnosti pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom, príčinná
súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, zavinenie na strane zamestnanca. Pre
zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie všetkých

uvedených predpokladov. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa
tohto ustanovenia nezodpovedá (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 21. 10. 2010, sp. zn. 3 Cdo
318/2009).
Ustanovenie § 106 ods. 1 O.Z. viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej premlčacej doby na
podmienku vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a o škodcovi, teda osobe, ktorá za vzniknutú

škodu zodpovedá. Vzhľadom na to, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený
o škodcovi a o vzniknutej škode skutočne dozvedel treba vychádzať z preukázanej vedomosti
poškodeného o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nestačí samotný predpoklad, či
možnosť dozvedieť sa o škode o osobe, ktorá za vzniknutú škodu zodpovedá, pričom začiatok plynutiasubjektívnej doby môže byť odlišný vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škode, a k jeho vedomosti o
osobeškodcu.Prezáver,kedysapoškodenýdozvedelotom,činiektorýzviacerýchškodcovzodpovedá
za vzniknutú škodu spolu s ostatnými, nie je významné, kedy si poškodený na základe jemu skôr

známych skutkových okolností vytvoril právny záver o zodpovednosti konkrétneho škodcu, alebo do
akej miery je schopný tieto skutkové okolnosti preukázať v prípadnom súdnom konaní. Rozhodujúce je
kedy sa poškodený dozvedel o skutkových okolnostiach podstatných pre vymedzenie zodpovedného
subjektu; nemusí ísť o zistenie, teda istotu, ale stačí aby tieto skutkové okolnosti, ktorými poškodený
disponuje boli spôsobilé urobiť záver o možnej zodpovenosti konkrétnej osoby (rozsudok Najvyššieho

súdu ČR 25 Cdo 723/2008).
Inštitút spočívania plynutia premlčacej doby zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas doby, v
ktorej sa účastník právneho vzťahu domáha svojho práva na súde, alebo na inom príslušnom orgáne,
teda po dobu súdneho alebo iného konania, a ak v ňom účastník riadne pokračuje neplynie premlčania
doba vo vzťahu k právu, ktoré sa v tomto konaní uplatňovalo. Prípadom takéhoto konania je aj adhézne
konanie, teda konanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania. Pokiaľ poškodený podá

návrh v období, ktoré pripúšťa Trestný poriadok, je riadne podaný z hľadiska doby podania návrhu; aby
všaktakýtonávrhspĺňalnáležitostiriadnehonávrhupoškodenéhonanáhraduškodyvadhéznomkonaní
a mal za dôsledok spočívanie plynutia premlčacej doby, musí byť z neho zrejmé z akých dôvodov a
v akej výške sa uplatňuje. Za riadne uplatnenie nároku sa nepovažuje vyjadrenie poškodeného v tom
smere, že sa pripája k trestnému konaniu s požiadavkou na náhradu škody, ako bude orgánmi činnými

v trestnom konaní zistená. Riadnym uplatnením nároku na náhradu škody v adhéznom konaní nie je
samo podanie trestného oznámenia, ak neobsahuje požiadavku, aby konkrétnej osobe bola uložená
povinnosť na náhradu škody v určitej výške ( uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25 Cdo 2478/2004 zo
dňa 24.5.2006).
Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného procesného nároku. Súd

ním rozhoduje o právnom základe veci. Týmto rozsudkom sa súd vyjadruje k tomu, či žalobca má
vôbec na požadované plnenie právo. Medzitýmnym rozsudkom musí byť rozhodnuté o celom základe
prejednávanej veci, nielen o určitej spornej právnej otázke týkajúcej sa uplatneného žalobného nároku.
Základom uplatneného nároku sú totiž všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, ktoré
musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť. Je to rozhodnutie o skutkovom základe sporu, ktorým je

uplatnený nárok charakterizovaný a z ktorého sa odvíja právne posúdenie základu veci. Ide o všetky
skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku, s výnimkou okolností,
ktoré sa týkajú samej výšky nároku. Skutočnosť, že súd rozhoduje len o základe prejednávanej veci, je
potrebné výslovne vyjadriť nielen v záhlaví rozsudku, ale predovšetkým v jeho výroku a je preto potrebné
výslovne uviesť tiež to, že o výške nároku a o náhrade nákladov konania bude rozhodnuté v konečnom

rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Cdo 78/2013 zo dňa 24. októbra
2013 ).

13. V danom prípade súd rozhodol za splnenia podmienky účelnosti medzitýmnym
rozsudkom podľa § 214 ods. 1 C.s.p. potom, čo sa v priebehu konania pozitívne k tomuto postupu

účastníci vyjadrili prostredníctvom svojich právnych zástupcov. Účelnosť medzitýmneho rozsudku bola
vzhliadnutá v skutočnosti, že je účelnejšie a hospodárnejšie sa v prvom rade vysporiadať so základom
uplatneného procesného nároku a po definitívnom doriešení tejto otázky v závislosti od jeho výsledku
postupovať spôsobom zameraným buď na zistenie výšky uplatneného procesného nároku a to pre
prípad, že by právoplatným medzitýmnym rozsudkom bolo určené, že základ uplatneného procesného

nároku žalobcu je daný, prípadne sa výškou uplatneného procesného nároku nezaoberať vôbec a to
za situácie, ak by právoplatne bolo v konečnom dôsledku rozhodnuté, že procesný nárok žalobcu daný
nie je. Súd pritom dospel k záveru, že procesný nárok žalobcu je daný z nasledovných dôvodov. Právny
vzťah medzi žalobcom na jednej strane a žalovanou v 1. rade, v 2. rade a nebohou Evou Bujačkovou súd
vyhodnotil ako pracovnoprávny vzťah, ktorý sa upravuje Zákonníkom práce a podporne Občianskym

zákonníkom. Vyššie menované boli zamestnané v predajni potravín žalobcu Fortuna v Palárikove.
Žalovaná v 1. rade bola od 01.04.2005 do júla 2009 zamestnaná najskôr na základe dohôd o vykonaní
práce a následne na základe pracovnej zmluvy uvedenej v bode 7 odôvodnenia, pričom uzatvorené boli
ajdohodyohmotnejzodpovednosti.Žalovanáv2.radebolazamestnanáod08.09.2006do31.08.2008u
žalobcu na základe dohôd o vykonaní práce, pri ktorých sa uzatvárala dohoda o hmotnej zodpovednosti

a to tak, ako je uvedené v bode 8 odôvodnenia. Napokon Eva Bujačková bola zamestnaná v predajni
potravín žalobcu v Palárikove ako vedúca predajne od 22.08.2004 do 07.07.2008 a to na základe
pracovných zmlúv uvedených v bode 9 odôvodnenia, keď v ten istý deň, ako pracovné zmluvy, boli
uzatvárané aj dohody o hmotnej zodpovednosti. Znamená to, že žalované v 1. rade, v 2. rade a EvaBujačková zodpovedali počas uvedených období za schodok na zverených hodnotách podľa § 182 až
§ 184 Zákonníka práce. Súd opakovane zdôrazňuje, že ak je naplnená skutková podstata tohto druhu
zodpovednosti, jej uplatnenie má prednosť pred uplatnením všeobecnej zodpovednosti zamestnanca

za škodu podľa § 179 až § 181 Zákonníka práce a zároveň nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa § 222 ods. 1, 2 Zákonníka práce sa použije len vtedy, keď nie je možné založiť
konkrétny druh zodpovednosti za škodu. O tento prípad však v konaní nejde. Hoci si žalobca uplatnil svoj
procesný nárok s poukazom na bezdôvodné obohatenie, súd uvádza, že nie je rozhodujúce a pre súd
záväzné, aká je právna kvalifikácia uplatneného nároku; podstatné je, že si žalobca uplatnil procesný

nárok na peňažné plnenie voči žalovaným a v akej výške. Predpoklady zodpovednosti zamestnanca
za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať sú uvedené vyššie
a v tejto súvislosti sa uvádza. Žalované v 1. rade, v 2. rade a Eva Bujačková boli zamestnané v
maloobchodnej predajni potravín žalobcu a pri každodennom plnení si pracovných úloh dochádzali do
styku so zverenými hodnotami, čo predstavovali v danom prípade predovšetkým predmety určené na
obeh a obrat ako hotovosť, tovar a zásoby tovaru. Prvým predpokladom je škoda vo forme schodku na

zverených hodnotách. Škoda je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch. Z vykonaného dokazovania
a to nielen z výpovede žalobcu, svedka Ing. Jozefa Ivaniča, ktorý je dlhoročným priateľom žalobcu,
ale aj z pripojeného trestného spisu Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky ČVS:ORP-1080/OEK-
NZ-2009 a z neho z výpovede svedka Ing. Miloša Berkeša, účtovníka žalobcu a znaleckého posudku
č. 27/2009 je zrejmé, že škoda vo forme schodku na zverených hodnotách žalobcovi vznikla, hoci

presná výška nie je zrejmá. Druhým predpokladom je platná dohoda o hmotnej zodpovednosti. Je
pravdou, že ako je uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia, že jednotlivé dohody o hmotnej
zodpovednosti boli uzatvárané individuálne s každým zamestnancom, čo však samo o sebe nemôže
mať za následok ich neplatnosť a to obzvlášť, keď spĺňajú požiadavku písomnej formy podľa § 182 ods.
2 Zákonníka práce. V konaní nebolo preukázané a ani žiadnou stranou namietané, že by niektorá zo

strán odstúpila od dohody o hmotnej zodpovednosti postupom podľa § 183 ods. 1 Zákonníka práce.
Tretím predpokladom je existencia pracovného pomeru. K tomuto predpokladu sa poznamenáva, že
pracovnýpomervsúdenejvecivznikalnazákladepracovnejzmluvyuzatvorenejmedzižalobcomaEvou
Bujačkovou a čiastočne medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade, čomu ale predchádzalo uzatvorenie
dohôd o vykonaní práce tak, ako je uvedené vyššie. Dohody o vykonaní práce boli uzatvorené aj medzi

žalobcom a žalovanou v 2. rade. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 223 ods. 1 k § 225
ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorých zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi, s ktorým uzatvoril
dohodu o vykonaní práce za škodu spôsobenú zavineným porušením povinnosti pri výkone práce alebo
v priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere, teda vrátane zodpovednosti
zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Štvrtý

predpoklad je zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá a nedokazuje. Piatym predpokladom je,
že k škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Súd
vychádza z vykonaného dokazovania a preto konštatuje, že predajňa potravín žalobcu v Palárikove sa
uviedla do prevádzky v roku 2004, pričom skutočnosť, že dochádza k neoprávnenému výberu hotovosti z
pokladne bola zistená v auguste 2008 Evou Ivaničovou a následne vykonanou kontrolou žalobcu. Počas

tohto obdobia si žalovaná v 1. rade plnila svoje pracovné úlohy, ktoré jej vyplývali z dohôd o vykonaní
práce a neskôr z pracovnej zmluvy, žalovaná v 2. rade z dohôd o vykonaní práce a Eve Bujačkovej
z pracovných zmlúv. Dôležité je, že zamestnanec sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že schodok
vznikol z časti alebo celkom bez jeho zavinenia. Súd má za to, že v prípade žalovaných v 1. rade a v
2. rade uvedené preukázané nebolo. Obe žalované ako aj Eva Bujačková vo svojich výpovediach pred

súdom (v prípade žalovaných v 1. a v 2. rade), ako aj na polícii (v prípade žalovaných v 1. a v 2. rade
a Evy Bujačkovej) neuviedli, nepreukázali a ani nenavrhli vykonanie žiadneho dôkazu, ktorým by svoju
zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách spochybnili, prípadne úplne vyvrátili. Naopak, v ich
neprospech svedčí nielen výpoveď svedka Ing. Miloša Berkeša a znalecký posudok č. 27/2009, ktorý
jasne vymedzil, že v rozhodnom období schodok vznikol, ale aj výpoveď žalovanej v 1. rade na polícii. Tá

jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností potvrdila, že z pokladne napriek zákazu vyberala finančné
prostriedky, ktoré používala na svoju potrebu a to potom, čo zistila z pokladničnej pásky, že výber
urobila aj Lucia, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že jedinou Luciou je Lucia Šulková, teda
žalovaná v 2. rade. Žalovaná v 1. rade uzatvorila právny úkon - uznanie záväzku a dohoda o spôsobe
náhrady škody a na polícii vo svojej výpovedi prehlásila, že je ochotná vzniknutý dlh žalobcovi uhradiť,

i keď v splátkach. Jej zmenená výpoveď pred súdom v tom, že finančné prostriedky, teda hotovosť z
pokladne nebrala na svoju potrebu, že v skutočnosti si zamestnankyne rozdeľovali len tringelty, sa tak
považuje za účelovú a bez racionálneho základu. Súdu nedokázala jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností potvrdiť, prečo prejavila ochotu vzniknutý schodok uhradiť, ak by ho nespôsobila. Výpovedežalovanej v 2. rade pred súdom i na polícii sú prakticky zhodné a ich záverom je tvrdenie žalovanej o
tom, že finančné prostriedky z pokladne nebrala a schodok nespôsobila. Uvedeným výpovediam však
súd nie je naklonený a nepovažuje ich za hodnoverné. V tejto súvislosti sa opakovane poukazuje jednak

na výpoveď žalovanej v 1. rade na polícii, ktorá bez akýchkoľvek pochybností pomenovala a uviedla,
že z pokladničnej pásky zistila, že žalovaná v 2. rade vykonala operáciu, na základe ktorej vybrala
finančné prostriedky z pokladne pre svoju potrebu. Podpornými dôkazmi sú, tak ako je uvedené vyššie,
výpoveď účtovníka žalobcu Ing. Miloša Berkeša a znalecký posudok č. 27/2009 vypracovaný v trestnom
konaní, ktorého závery sú uvedené vyššie. Pri Eve Bujačkovej je súd tak isto toho názoru, že zodpovedá

za schodok na zverených hodnotách s poukazom na znalecký posudok, výpoveď účtovníka Bereša,
ktorému ani v jednom prípade výsledky inventúry neboli predložené na jej úplné dokončenie, hoci touto
povinnosťou ako vedúca predajne bola poverená. Nie celkom logicky vyznieva aj postup Evy Bujačkovej
v tom, že najskôr uzatvorila so žalobcom právny úkon - uznanie záväzku a dohodu o spôsobe náhrady
škody a až dodatočne svoj postoj zmenila a od tohto právneho úkonu odstúpila.
Výpovede ďalších svedkov, ktorí boli vypočutí v trestnom konaní a to Kataríny Lukáčovej, Paulíny

Garaiovej, Jaroslavy Jankulárovej, Dany Illéšovej sú bez vážnejšieho významu, pretože uvedené
osoby boli zamestnané u žalobcu len krátkodobo, dokonca Katarína Lukáčová vôbec a na konkrétne
skutočnosti si už nepamätali. K objasneniu skutkového stavu neprispela výraznejším spôsobom ani
výpoveď Petry Ivaničovej a Gabriely Sýkorovej, pretože menované nedokázali jasne odpovedať, či
si všimli neoprávnené nakladanie s hotovosťou pokladne zo strany ďalších zamestnancov. Gabriela

Sýkorová bola dokonca podľa vlastnej výpovede vyzvaná Ing. Jozefom Ivaničom na oznámenie, či
finančné prostriedky, teda hotovosť z pokladne počas plnenia si svojich pracovných povinností si brala,
čo však poprela a žalobca na základe ním získaných podkladov dospel k záveru, že nie je potrebné
si nárok na náhradu škody voči nej uplatňovať. Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení
tak súd dospel k záveru, že u žalovaných v 1. rade, v 2. rade, ako aj u Evy Bujačkovej za obdobie

rokov 2004 až 2008 sú naplnené všetky predpoklady zodpovednosti zamestnanca za schodok na
zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať podľa § 182 až § 184 Zákonníka práce.
Na tomto závere nič nemení ani fakt, že zamestnávateľ, teda žalobca nepostupoval dôsledne podľa §
184 ods. 1 Zákonníka práce v súvislosti s vykonávaním inventarizácie pri uzatvorení dohody o hmotnej
zodpovednosti a pri skončení pracovného pomeru. Poukazuje sa na právnu vetu rozsudku Najvyššieho

súdu SR 5Cdo244/2007 zo dňa 25.09.2008, podľa ktorej ak nie je schodok zistený (preukázaný)
inventarizáciou, bez ďalšieho to neznamená, že by zamestnávateľ nemal voči zamestnancovi s hmotnou
zodpovednosťou nárok na náhradu škody podľa osobitnej zodpovednosti zamestnanca za schodok.
Zamestnávateľ ale musí inými dôkaznými prostriedkami preukázať stav hodnôt, ktoré zamestnanec
prevzal k vyúčtovaniu a skutočnosť, že došlo ku škode na zverených hodnotách. Z vykonaného

dokazovania vyššie a to predovšetkým znaleckým posudkom č. 27/2009, výpoveďou svedka Ing. Miloša
Berkeša,aleajvýpoveďoužalovanejv1.rade(všetkovovyššiecitovanomtrestnomkonaní)sažalobcovi
ako zamestnávateľovi podarilo preukázať, že u hodnôt, ktoré žalované v 1. rade, v 2. rade a Eva
Bujačková prevzali k vyúčtovaniu, došlo ku škode na zverených hodnotách. Výsledkom týchto úvah
je záver, že základ uplatneného procesného nároku žalobcu voči žalovaným v 1. rade a v 2. rade je

daný. V prípade Evy Bujačkovej je situácia odlišná v tom, že menovaná dňa 05.08.2012, teda ešte pred
začatím tohto sporového konania zomrela a dedičské konanie po nej bolo vedené na tunajšom súde pod
spisovou značkou 16D/1297/2012. V bode 9 odôvodnenia je presne vymedzený obsah osvedčenia o
dedičstve notára JUDr. Petra Šulaia 16D 1297/2012-25 Dnot. 206/2012 zo dňa 18.02.2013, na základe
ktorého celé dedičstvo aktíva, ako aj pasíva nadobudol pozostalý manžel Róbert Bujaček, teda žalovaný

v 3. rade. Je pravdou, že v ustanovení § 35 ods. 2 Zákonníka práce je zakotvené, že peňažné nároky
zamestnávateľa zanikajú smrťou zamestnanca. Sú však výnimky, medzi ktoré patrí aj nárok na náhradu
škody spôsobenej úmyselne. Z výsledkov vykonaného dokazovania si súd nedokáže predstaviť, že by
v prípade Evy Bujačkovej došlo k schodku na zverených hodnotách v inej forme, ako vo forme úmyslu,
pretože žiadne skutočnosti tomu nenasvedčujú. V predajni žalobcu pôsobila ako vedúca, jej úlohou

bolo, okrem iného, dodať inventarizačné hárky účtovníkovi žalobcu Ing. Milošovi Berkešovi, k čomu však
nedošlo ani v jednom prípade. Celkový rozsah schodku nie je jednoznačne určený, no jeho výška sa
pohybuje v rádovo desať tisícoch eur, čo nie je zanedbateľná finančná hotovosť a k čomu nemohlo dôjsť
nielen v prípade Evy Bujačkovej, ale aj v prípade žalovaných v 1. rade a v 2. rade z nedbanlivosti, to
je jednoducho pre súd nepredstaviteľné. Pasívna legitimácia žalovaného v 3. rade je v konaní daná

s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 1 OZ. Nič to nemení na fakte, že žalovaný v 3. rade nebol
zamestnancomžalobcuaosamotnomschodkusvojejmanželkyEvyBujačkovejnemalžiadnukonkrétnu
vedomosť.Záverom sa súd vyjadruje k námietke premlčania vznesenej žalobcami v 1. rade, v 2. rade a v 3.
rade nasledovne. Trestné konanie na Okresnom riaditeľstve PZ Nové Zámky ČVS:ORP-1080/OVK-
NZ-2009 bolo začaté na základe trestného oznámenia žalobcu ako poškodeného zo dňa 11.08.2009

dňom 13.08.2009. Trestné oznámenie poškodeného neobsahuje nárok na náhradu škody v adhéznom
konaní. Táto situácia sa však zmenila dňa 03.09.2009, kedy bola so žalobcom spísaná zápisnica o
trestnom oznámení a v nej si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 56 428,40 eur. Ak
teda bolo konanie tunajšieho súdu 5C/33/2014 začaté dňa 07.02.2014, vyššie citované trestné konanie,
ktoré začalo skôr a v ktorom si žalobca skôr podľa § 46 ods. 3 Tr. por. uplatnil nárok na náhradu

škody vo výške 56 428,40 eur, tak predstavovalo pre vec tunajšieho súdu 5C/33/2014, v ktorom si
žalobca uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške 55 598,60 eur (menej, ako v trestnom konaní)
prekážku veci začatej podľa § 83 O.s.p.. Uvedené by malo za následok, že súdne konanie by bolo
nutné zastaviť z hľadiska uvedeného nedostatku procesnej podmienky konania, k čomu však napokon
nebolo nutné pristúpiť, pretože listom zo dňa 09.06.2016 poškodený, teda žalobca oznámil polícii Nové
Zámky, že si nárok na náhradu škody v adhéznom konaní už ďalej neuplatňuje, pretože si ho uplatnil

v občianskom súdnom konaní. Žalobca sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najskôr v
auguste 2008, kedy o tom získal poznatky od Evy Ivaničovej, svedka Ing. Jozefa Ivaniča a následne
vykonanej kontroly pokladničných hárkov. Nárok na náhradu škody v adhéznom konaní podľa § 46 ods.
3 Tr. por. bol žalovaným uplatnený 03.09.2009, keď uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom
konaní spĺňa predpoklady uvedené v § 46 ods. 3 Tr. por.. V citovanom trestnom konaní poškodený riadne

a zodpovedne pokračoval, zúčastňoval sa všetkých výsluchov vyžadovaných orgány činnými v trestnom
konaní, čo je napokon celkom zrejmé z predchádzajúcej časti odôvodnenia. K prerušeniu trestného
stíhania došlo uznesením OR PZ Nové Zámky ČVS:ORP-1080/OEK-NZ-2009 zo dňa 29.04.2011,
pričom súd zastáva názor, že na základe uvedeného uznesenia nedošlo k právoplatnému skončeniu
trestného konania, ale len k jeho prerušeniu. Preto s poukazom na ustanovenie § 112 OZ treba mať

za to, že žalobca ako veriteľ a poškodený tak v rámci subjektívnej premlčacej dvojročnej subjektívnej
doby podľa § 106 ods. 1 OZ a zároveň aj v rámci desať ročnej objektívnej premlčacej doby (škoda
bola spôsobená úmyselne z dôvodov uvedených vyššie) podľa § 106 ods. 2 OZ, si uplatnil svoj nárok
na náhradu škody v adhéznom konaní včas a to malo za následok, že od 03.09.2009 premlčacie
doby neplynuli. Nič na tomto závere nezmenilo ani oznámenie poškodeného zo dňa 09.06.2016 a

adresovaného a odoslaného OR PZ Nové Zámky dňa 13.06.2016, pretože v tej dobe, presnejšie už od
07.02.2014 si žalobca svoj nárok a náhradu škody uplatnil v občianskom súdnom konaní, na Okresnom
súde Nové Zámky pod spisovou značkou 5C/33/2014. Vyššie uvedené má za následok, že námietka
premlčania vznesená žalovanými v 1. a ž v 3. rade nie je dôvodná.

14. Rešpektujúc právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR 4 Cdo78/2013
zo dňa 24.10.2013 súd vyslovil samostatným výrokom, že o výške nároku a trovách konania bude
rozhodnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodne o celom uplatnenom procesnom nároku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.