Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714206335
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7714206335.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudkýň

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Moniky Géciovej, v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom v Brne,
Přikop 843/4, Zábrdovice, Česká republika, IČO : 26 429 705 proti žalovanému: E. L., F.. XX.XX.XXXX,
T. A., J. X, o zaplatenie 858,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce č.k. 20C/182/2014-98 zo dňa 05. decembra 2016

r o z h o d o l :

O d mi e t a odvolanie proti výroku o zastavení konania o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku o
trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej iba „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne konanie zastavil. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov

konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), ktorým sa žalobca domáhal plnenia zo zmenky vystavenej
žalovaným.

3. Žalobca písomným podaním zo dňa 21.12.2015 vzal svoj návrh v rozsahu zmenkového úroku vo
výške 0,19% denne späť.

4. Súd prvej inštancie čiastočnému späťvzatiu žalobcu vyhovel a konanie o zaplatenie zmenkového
úroku v predmetnej časti zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP.

5. Súd prvej inštancie po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu

aj s prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď doručil žalovanému.

6. Žalobca sa na pojednávanie napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania nedostavil a vytýkal
súdunesprávnyprocesnýpostup,keďvovecibolonariadenépojednávaniesuvedenímsvojichdôvodov.V tejto súvislosti považoval za potrebné poukázať na neakceptovateľné a zarážajúce zasahovanie do
oprávnení súdu zo strany žalobcu, keďže je výlučne v kompetencii súdu posúdiť potrebu nariadenia
pojednávania, ak naviac sám žalobca tak, ako je to uvedené vyššie, poukazuje na článok 5 bod 1

príslušného nariadenia, v zmysle ktorého súd môže nariadiť pojednávanie aj vtedy, ak to považuje
za potrebné. Naviac nariadenie pojednávania súd vykonal v súvislosti s posudzovaním vyplňovacieho
práva na zmenku ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom vzťahu vzniknutým medzi
pôvodným veriteľom žalovaného (obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.) ako aj v súvislosti s
posudzovaním, aký má charakter predmetný spotrebiteľský úver. Súd pre úplnosť uviedol, že vzhľadom

na skutočnosť, že zmenková odmena prekračuje jej maximálnu výšku ustanovenú zákonom, táto
skutočnosť je tiež dôvodom, pre ktorý súd vo veci nariadil pojednávanie.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to originálom
zmenky predloženej žalobcom, exekučným spisom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 7Er/437/2012
a Zmlúv o úvere. Zo zmenky predloženej žalobcom vyplýva, že listina je označená ako zmenka,

vystavená v Michalovciach dňa 08.10.2009 s textom: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598, Bratislava sumu 858,17 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od
10.09.2010.SplatnéPOHOTOVOSŤ,s.r.o.Bratislava.Bezprotestunaplateniepredložiťvlehote4rokov
od vystavenia. Vystaviteľom je žalovaný. Na opačnej strane, na rube zmenky je uvedené: Namiesto nás
na rad CD Consulting, s.r.o. - žalobca.

8. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi POHOTOVOSŤOU, s.r.o. Bratislava (predchádzajúci veriteľ) a
žalovaným, č. XXXXXXXXX zistil, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 350,00 eur a žalovaný sa
zaviazal zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 322,00 eur, t.j. celkovo zaplatiť
sumu 672,00 eur v 12-tich mesačných splátkach po 56,00 eur na účet veriteľa. V zmluve o úvere nie

sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN.

9. Z pripojeného exekučného spisu vyplýva, že tú istú pohľadávku, z tej istej zmenky a z úverovej
zmluvy, t.j. z toho istého spotrebiteľského právneho vzťahu si na základe rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu uplatnil voči žalovanému ako povinnému predchádzajúci veriteľ ako oprávnený-

Pohotovosť s.r.o.. Z uznesenia Okresného súdu Michalovce zo dňa 12.11.2012 sp. zn. 7Er/437/2012,
vyplýva, že súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Dôvodom bolo, že súd konštatoval, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a je preto
na neho potrebné použiť právne normy o ochrane spotrebiteľa. Zmenka bola vystavená v rozpore s ust.
§ 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch a exekučný súd poukázal aj na neprimerané úroky 0,25%

denne, t.j. 91,25% ročne a absenciu údaja RPMN a úrokov z úveru v samotnej zmluve.

10. Súd prvej inštancie vzniknutý vzťah posúdil ako vzťah spotrebiteľský poukazujúc na § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle bodu 17
Všeobecných obchodných podmienok mal veriteľ vystavenú blankozmenku doplniť o zmenkovú sumu

a limit ustanovený § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v tejto dohode o vyplnení zmeny dohodnutý nebol.
S poukázaním na § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. uviedol, že uvedená zmenka znela na sumu vyššiu
neždovoľuje§4ods.6zákonač.258/2001Z.z.,čímsadostaladorozporusozákonomavzmysle§39a
§ 3 OZ sa stala absolútne neplatnou a to pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň tým, že svojim obsahom
a účelom odporuje zákonu. Poukázal zároveň na Stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v ktorom cit.: „Vo vzťahu
k aplikácii nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať
doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom
právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a
zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť

súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd
vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne,
čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou
mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa
len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa

Nariadenia." Súd taktiež poukazuje na spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho
súdu SR a obchodno-právneho Najvyššieho súdu SR č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, podľa ktorého cit.
„Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesnéhonástroja,ktorýnavrhovateľpoužil,že:1.pokiaľzakýchkoľvekokolnostívprejednávanejvecivyplyniekonajúcemusúdusúvislosťsnekaloupovahou,čineprípustnosťouuplatnenéhonároku,jetento
ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu,

súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc
ich rozsah a povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonov, ak
to z vykonaného dokazovania vyplynie. Zároveň považoval za potrebné poukázať už na ustálenú
judikatúru súdov SR a EÚ, že veriteľ má dôkaznú povinnosť preukázať, že uvedený právny vzťah nie
je spotrebiteľským právnym vzťahom, respektíve aj to, že dlžník bral úver ako podnikateľ v rámci svojej

podnikateľskej činnosti, respektíve ako nepodnikateľ na výkon svojho povolania. Samotné odškrtnuté
políčka v predtlačených zmluvách, takýmto dôkazom nie sú. V tomto prípade žalobca takéto skutočnosti
nepreukázal a neuniesol svoje dôkazné bremeno a dôkaznú povinnosť. Ak je vystaviteľom zmenky
spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu
platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky, ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti prípadu

posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Uvedené platí aj vzhľadom na to, že
obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom
zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný.
Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne

dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.

11.Onáhradetrovkonaniarozhodolpodľa§262ods.1 vspojenís§255ods.1CSP,nakoľkoneúspešný
žalobca právo na náhradu trov konania nemá a samotný nárok na náhradu trov konania úspešnejšiemu
žalovanému nepriznal z dôvodu, že žalovaný náhradu trov nepožadoval a zároveň zo súdneho spisu

žalovanému žiadne trovy nevyplývajú.

12. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie odôvodnil
dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d/, písm. b/ a písm. h/ CSP.

13. Namietal, že súd vykonal dokazovanie listinami, pričom strany sporu takéto dokazovanie nenavrhli.
Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, voči forme a obsahu ktorej
zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by
odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Neboli tak splnené

podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania v zmysle ustanovenia §
120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom pre vydanie rozsudku bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods.
6 Nariadenia, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na

uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky
za žalovanú. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter žalovaného ako
spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku
nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a

práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvekspotrebiteľskéhovzťahu.Zmenkajepritomplatná,jesamostatnýmabstraktnýmzáväzkom,
neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke
uvedené.Namietal,žesúdsaaplikáciouzákonač.191/1950Sb.nezaoberal,hocipredmetomkonaniaje
výlučnezmenkaanieinýzáväzkovýprávnyvzťah.Predovšetkýmignorovalustanovenie§17citovaného

zákona, v zmysle ktorého žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky
voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak
nemôže urobiť žalovaný, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na
ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a
nie je možné ho preniesť na žalobcu. Nesúhlasil s nepriznaním zmenkového úroku v plnej výške,

pričom je zrejmé, že v rozpore s dobrými mravmi nemôže byť každý úrok, ale iba neprimerane
vysoký. Argumentoval žalovanými rozhodnutiami súdov. Nesúhlasí so záverom súdu, že dohoda o
vypĺňacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní
spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka odvolacieho súdu) úverov. Samotný zákon ospotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského
úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške
dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné

sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v
dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť
neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,
keďže právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.

14. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

15. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016,
ďalej len „CSP“) procesne prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže na
jeho nariadenie neboli dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 CSP, verejne vyhlásil rozsudok dňa 22.

februára 2018, preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je neprípustné voči výroku o čiastočnom zastavení konania a vo vzťahu k rozhodnutiu
vo veci samej je nedôvodné, keďže rozsudok je v tomto výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v
zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, v spojení s výrokom o trovách konania.

16. Odvolaním bol napadnutý aj výrok o čiastočnom zastavení konania o zaplatenie zmenkového úroku
vo výške 0,19% denne, ktorý je následkom dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorým sám vzal žalobu
čiastočne späť. Týmto výrokom nebola odvolateľovi spôsobená žiadna ujma, preto nie je subjektívne
legitimovanou osobou na podanie odvolania podľa § 359 CSP. Odvolací súd preto odvolanie v tejto časti
odmietol podľa § 386 písm. b) CSP.

17. Rozsudok je vo výroku o zamietnutí žaloby, ak aj vo výroku o trovách konania vecne správny, preto
ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Žalobca namietal existenciu odvolacích dôvodov § 365 ods. 1 písm. d/, b/ a h/ CSP t.j. konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd dospel k záveru,

že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie,
na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom

nebola zistená žiadna iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo by bola
dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 CSP.

20. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o
zamietnutí žaloby okrem iného na zistení, že zmenka bola vyplnená v zjavnom rozpore s ustanovením §

4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., pretože právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský
úvervovýške350,00eurazmenkovásumauvedenánazmenkebola858,17eur,čojeviacakozákonom
dovolené prípustné navýšenie o 30%. Preto žalobca takúto zmenku nesmel prijať a ak ju prijal, konal v
rozpore so zákonom. S týmto záverom odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí a v tejto časti sa stotožňuje
s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich vecnú správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Ďalej súd prvej

inštancie správne skúmal zmenku až po úroveň dohody o vyplnení zmenky. Na zdôraznenie správnosti
tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné:

21. Podľa § 185 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu
vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy

nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,
ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené
procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.22. V sporovom konaní v zásade platí, že strany sporu sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, súd však pri aplikácii uvedeného ustanovenia nebol obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba na
dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale mohol sám vykonať aj ďalšie dôkazy a ak to bolo pre rozhodnutie

vo veci nevyhnutné tieto si aj sám zabezpečiť. V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný
pre rozhodnutie vo veci, a to aj s ohľadom na bod I.1 Stanoviska č. 93/2015, podľa ktorého bolo
povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku so
zreteľom na možnú absolútnu neplatnosť úkonu, v ktorom má zabezpečovať nároky zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Jeho postup tak bol v súlade s § 185 CSP, keď si zabezpečil listinné dôkazy, z

ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu, v ktorom má uplatňovaný nárok základ (úverovej zmluvy),
ale aj platnosť dohody o vyplnení zmenky, ktorá bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako jediného
dôkazu predloženého žalobcom na preukázanie jeho nároku.

23. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. v
tom zmysle, že hoci žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd

sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi
neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Prijatie výkladu
smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky
a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ
zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na

spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný. V prípade
záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah
spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť
zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného stanoviska č. 93/2015).

24. Napriek skutočnosti, že žalovaný v konaní výslovne nenamietal neplatnosť zmenky, súd správne
skúmal jej platnosť, vychádzajúc z názoru, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým)
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. Rovnaký názor opakovane prezentoval vo svojich rozhodnutiach Najvyšší

súd Slovenskej republiky (napr. uznesenia sp. zn. 6MCdo/9/2012, 6Cdo/1/2012, 5Cdo/61/2012).
Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života odporuje
požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec sa
vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a

dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa.

25. Ustanovenie § 17 zák. č. 191/1950 Sb. neurčuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale
kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva
len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá

aj z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa výkladu
smernice 93/13/EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v
spotrebiteľskýchzmluváchexoffo,neskôrvyslovil,žeichmusískúmaťexoffoažeodporujeeurópskemu
právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch
musínárodnýsúdvykladaťnárodnéprávokonformnesprávomEÚ.AnisamotnéNariadenieneobsahuje

ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie
je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá
rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo
skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky.

26. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon č.
191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Podľa novelizovaného znenia ust. § 17
ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnejpovinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1 ktoré by ten, kto je žalovaný zo
zmenkymoholuplatniť,akjehozaviazanosťzozmenkyvzniklavsúvislostisospotrebiteľskouzmluvou.V
prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek je podľa novej právnej úpravy povinnosťou súdu ex offo prihliadať

na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto
povinnosť je súdu určená zákonom, pričom citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo
upravuje procesnú činnosť súdu a vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia k úprave účinnej od
23.12.2015 je potrebné vychádzať z toho, že sa vzťahuje aj na konania začaté na súde pred účinnosťou
zák. 438/2015 Z.z. Procesná norma pôsobí na všetky prebiehajúce spory odo dňa nadobudnutia svojej

účinnosti, pokiaľ zákon neurčuje osobitný (intertemporálny) režim.

27. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie
námietkyžalobcusúnedôvodnéapretopotvrdilnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypodľaust.§387
ods. 1 CSP vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, v spojení s výrokom o trovách konania,
keďže odmietol odvolanie žalobcu proti výroku o zastavení konania o zaplatenie zmenkového úroku vo

výške 0,19 % denne (§ 386 písm. b) CSP).

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP, 255 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy odvolacieho
konania mu nevznikli s tým, že neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).