Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114210144
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5114210144.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: CASH COLLECTORS SK

s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, zastúpeného zástupcom AK Herceg,
s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 XXX XXX, proti žalovaným: 1/ X. I., o zaplatenie 6.000
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ až 3/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi:
- sumu vo výške 6.000 eur,
- zmluvný úrok vo výške 9,30% ročne zo sumy 6.000 eur od 15.12.2011 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.000 eur od 15.12.2011 do zaplatenia, a to do troch

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 6.000 eur s príslušenstvom. Svoju
žalobcu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa uzatvorila so žalovanými
zmluvu, na základe ktorej poskytla žalovanému 1/ úver vo výške 9.958,18 eur. Zároveň právny
predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným 2/ ako aj so žalovaným 3/ dohodu o ručení. Žalovaný 1/ si
riadne a včas neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z tejto zmluvy o úvere, pričom dňom 4.12.2012

vzhľadom na neplatenie úveru vyhlásil mimoriadnu splatnosť tohto úveru.

2. Žalovaný 1/ sa k žalobe nevyjadril. Žalovaní 2/ a 3/ uviedli, že za predmetný úver ručili v tomto vzťahu.
Nevedeli sa vyjadriť z akého dôvodu si žalovaný 1/ neplnil svoje úverové záväzky.

3. Súd na tomto mieste podotýka, že vo veci už raz rozhodol a to rozsudkom č.k. 2C/140/2014-84 zo
dňa 2.4.2015. Vtedy v plnom rozsahu žalobe vyhovel.

4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný 2/. Na základe odvolania rozhodoval súd
druhej inštancie, ktorý uznesením č.k. 8Co/106/2017-138 zo dňa 28.9.2017 rozsudok okresného súdu
v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z tohto rozhodnutia vyplynulo,
že i keď žalovaný - odvolateľ v odvolaní absenciu právneho posúdenia veci či premlčanie uplatneného
nároku nenamietal, vzhľadom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. a povinnosť (každého) súdu ex offo
skúmať, či nárok uplatnený žalobcom nie je premlčaný, bol odvolací súd povinný skúmať, či sú splnené

podmienky pre aplikáciu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., a tento prípadne aplikovať ex offo. Vzhľadom
na nedostatočnú špecifikáciu uplatneného nároku v žalobe však bolo odvolaciemu súdu znemožnené
otázku premlčania uplatneného nároku náležite posúdiť. Súdu prvej inštancie prikázal, aby v prvom
rade ustálil predmet konania (čo konkrétne suma 6.000 eur predstavuje), posúdiť povahu záväzkovéhovzťahu strán konania v zmysle právnych predpisov, následne sa vyrovnať aj s aktívnou legitimáciou
žalobcu s poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

5. V zmysle citovaných ustanovení súd prvej inštancie opätovne vo veci nariadil pojednávanie.

6. Žalovaný 1/ sa pojednávania nezúčastnil, písomne sa ospravedlnil, pričom okrem poštovej doručenky
bol informovaný aj kanceláriou o tom, že pojednávanie sa uskutoční. Napriek tejto skutočnosti sa

pojednávania nezúčastnil. Pojednávania sa nezúčastnil ani žalovaný 3/, ktorý sa ospravedlnil zo
zdravotných dôvodov. Doložil doklad o PN. Neuviedol, že trvá na svojej účasti na pojednávaní. Dostavil
sa len žalovaný 2/ a PZ žalobcu.

7. Súd vypočul sporové strany, oboznámil sa so žalobou, so zmluvou o splátkovom úvere, s dohodami
o ručení, s oznámeniami o postúpení pohľadávok, so špecifikáciou žalovanej sumy, s uznesením

Krajského súdu v Žiline 8Co/106/2017 a zistil nasledovné:

8. Dňa 9.2.2004 si žalovaný 1/ zobral úver od právneho predchodcu terajšieho žalobcu Slovenská
sporiteľňa, a.s. Premetom zmluvy bol úver v tom čase vo výške 300.000,-Sk (9.958,18 eur). Končená
splatnosť úveru bola stanovená na deň 20.1.2014. Žalovaný sa zaviazal splácať tento úver v mesačných

splátkach po 3.950 Sk. S ručiteľmi t.j. žalovanými 2/ a 3/ bola podpísaná dohoda o ručení toho istého
dňa.

9. Predmetom sporu je zaplatenie istiny v sume 6.000 eur s príslušenstvom.

10. Po tom, ako súd druhej inštancie zrušil prvotné rozhodnutie okresného súdu, opätovne predvolal na
pojednávanie prvostupňový súd sporové strany. Žalovaní 1/ a 3/ sa písomne ospravedlnili. Žalovaný 2/
na pojednávaní vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že táto jeho pripomienka nebola zohľadnená,
túto nikto v minulosti neakceptoval. Navyše sa jedná o spor, ktorý trvá viac ako 17 rokov a ten, ktorý si
zobral úver a ktorý si neplní svoje povinnosti, ostal mimo záväzkového vzťahu. Zodpovedný by mal byť

predovšetkým žalovaný 1/, ktorý si tento úver od žalobcu zobral.

11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že Krajský súd v Žiline má za to, že súd prvého
stupňa sa nedostatočne vyporiadal s otázkou, či v danom prípade nejde o spotrebiteľský vzťah. V tejto
súvislosti dal do pozornosti, že v samotnej zmluve o úvere sa uvádza, že účelom úveru je investícia do

nehnuteľnosti. V zmysle ust. § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase
uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, v zmysle ktorého sa takýto typ zmluvy nemôže subsumovať
pod vyššie citovaný zákon. V samotnej zmluve o úvere sa uvádza, že účelom úveru je investícia do
nehnuteľnosti. Poukázal na to, že súd druhej inštancie prikázal súdu prvej inštancie skúmať podmienky
v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., a teda či ex offo nedošlo k premlčaniu pohľadávky. Ďalej uviedol,

že žalobca si v tomto konaní uplatňuje len časť nároku, pričom túto nie je možné v žiadnom ohľade
považovať za premlčanú. Žalovaný 2/ v podstate odôvodnil svoje odvolanie tou skutočnosťou, že je v
zlej finančnej situácii, že má vlastné dlhy, a teda z uvedeného dôvodu sa necíti byť zodpovedný za dlh
žalovaného 1/.

12. Súd sa zaoberal predovšetkým zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, či túto zmluvu je
možno subsumovať pod ustanovenia zák. o spotrebiteľských úveroch. Súd musí poukázať, že táto
zmluva o splátkovom úvere bola podpísaná dňa 9.2.2004.

13. Z pripojenej dohody o ručení vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzatvoril s ručiteľmi A. S. a J.

K. dve dohody o ručení, podpísané toho istého dňa. Zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že táto bola
uzatvorená v zmysle ustanovení § 497 až 507 Obchodného zákonníka.

14. Súd tu musel konštatovať, že táto úverová zmluva nespadá pod tzv. spotrebiteľské zmluvy. V zmysle
§ 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere je nepochybné,

že takýto typ zmluvy sa nevzťahuje pod vyššie citované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súd dáva do pozornosti, že účelom zmluvy o úvere bola investícia do nehnuteľnosti. Táto skutočnosť
vyplýva aj z predmetu zmluvy, kde je uvedené, že na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcuposkytol žalovanému splátkový úver, a to na základe žiadosti dlžníka zo dňa 9.2.2004, kedy sa domáhal
poskytnutia tohto úveru „investícia do nehnuteľnosti“.

15. Súd znova dáva do pozornosti ustanovenie § 1 ods. 2 písm. a/ o poskytnutí úveru, zák. č. 258/2001
Z. z., na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektových nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie
stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu je možné považovať úver za spotrebiteľský, pokiaľ
skutočne na základe takýchto vecí bol poskytnutý. Pokiaľ bol však poskytnutý ako úver, investícia do
nehnuteľnosti, nemožno ho považovať za spotrebiteľský. Túto skutočnosť súd dáva do pozornosti. Nejde

o spotrebiteľský vzťah medzi žalobcom a žalovanými 1/ až 3/.

16. Čo sa týka ďalšej požiadavky súdu druhej inštancie, aby súd podrobne skúmal otázky použitia
ustanovení § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., teda skúmať ex offo, či nedošlo k premlčaniu nároku, súd tu
poukazuje na Nález ÚS sp. zn. PL ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018, v ktorom ÚS jednoznačne konštatoval,
že ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. je protiústavné, čím toto ustanovenie stratilo účinnosť, tak i

platnosť, a z toho dôvodu jednostranného zvýhodnenia dlžníka, teda spotrebiteľa, čo je jednoznačne v
rozpore s princípmi nestrannosti súdu a právneho štátu. Na základe uvedeného je možné konštatovať,
že tento argument je v súčasnej dobe absolútne irelevantný.

17. Z pripojenej špecifikácie, ako aj z pripojenej žaloby vyplývajú ďalšie podstatné okolnosti a to, že

žalobca mal voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 13.173,63 eur, pričom táto pozostáva z
istiny úveru po splatnosti vo výške 12.228,10 eur a z úrokov z omeškania z nezaplatených splátok
vyčíslených od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia
predmetnej pohľadávky, t.j. na sumu 945,54 eur.

18. Žalobca napokon uviedol, že žalobou sa domáha iba časti nároku vo výške 6.000 eur, pričom sa však
v žiadnom prípade nevzdáva svojho nároku na zvyšnú časť dlžnej pohľadávky, ktorá mu bola pôvodným
veriteľom postúpená.

19. Súd znova dáva do pozornosti, že žalobca zotrval aj po rozhodnutí súdu druhej inštancie na svojej

žalobe. Upravil však petit v tom rozsahu, že žiadal úroky z omeškania od 15.12.2011, resp. zmluvný
úrok vo výške 9,30 % ročne od 15.12.2011.

20. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá OZ, ak dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní.

21. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. Žalovaní tým, že si neplnili povinnosť voči žalobcovi riadne a včas uhradiť poskytnutý úver, dostali
sa do omeškania so splatením svojho záväzku, preto má žalobca nárok aj na úrok z omeškania.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní
plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).