Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Csp/45/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122376629
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:6122376629.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., zastúpený zvoleným zástupcom advokátskou kanceláriou JUDr.
Peter Vachan, advokát, s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie
1.713,51 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.713,51 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.713,51 eur od 08.07.2022 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 14.07.2022, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým
by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 1.713,51 eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.713,51 eur od 08.07.2022 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 15.01.2018 uzavrel so žalovaným zmluvu o účte č.
5126431001 (ďalej len „zmluva o účte“), na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet
žalovaného č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX tak, ako preukazujú výpisy z účtov. Podľa príslušných

ustanovení zmluvy sa táto spravuje aj znením VOP a sadzobníkom poplatkov, pričom žalovaný sa
s ich znením pred podpisom zmluvy riadne oboznámil, čo potvrdil svojím podpisom. Podľa príslušných
ustanovení zmluvy o účte bola banka (žalobca) oprávnená za poskytovanie produktov a služieb účtovať
na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. V ďalšom žalobca uviedol,
že strany uzavreli dňa 04.06.2021 zmluvu o spotrebiteľskom úvere – povolené prečerpanie na účte, ako
zmluvu uzatvorenú na diaľku – cez internetbanking (ďalej len „zmluva o povolenom prečerpaní“), ktorou
žalobca poskytol žalovanému limit povoleného prečerpania vo výške 1500,- eur s variabilnou úrokovou

sadzbou vo výške 19,90 % ročne. Na základe žiadosti žalovaného sa uvedený limit mohol meniť (VOP
účinné ku dňu zatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní, body 8.5.2 a 8.5.3). Výška aktuálneho limitu
povoleného prečerpania bola uvedená v tom ktorom výpise z účtu. Na základe dostupnej zmluvnej
dokumentácie a VOP banka rozlišuje povolený debet (služba „povolené prečerpanie“) a nepovolený
debet. Žalovaný mal poskytnutú službu povolené prečerpanie na účte, ktoré sa riadi okrem zmluvy
o povolenom prečerpaní aj bodom 8 VOP (účinných ku dňu zatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní).
Povolené prečerpanie je úverom, ktorý dlžník čerpá naraz alebo po častiach, vo výške a termínoch podľa

svojej potreby, až do výšky poskytnutého limitu, a to nad rámec aktuálneho zostatku bankového účtu.
Splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného
salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené, teda nie vo vopred
určených mesačných splátkach. Klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky, poskytnuté formoupovoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného
prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní. Za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania
sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0,- eur. (bod 8.9 VOP účinných ku

dňu zníženia limitu povoleného prečerpania na 0,- eur). Žalovaný opakovane porušoval zmluvu tým,
že prekračoval povolený limit povoleného prečerpania, na základe čoho žalobca pristúpil k postupu
v zmysle bodu 8.9 VOP účinných ku dňu zníženia limitu povoleného prečerpania na 0,- eur a znížil
žalovanému limit povoleného prečerpania na 0,- eur dňa 21.06.2022, ako to vyplýva z výpisu z účtu
za dané obdobie. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy vo vyššie uvedenej

lehote sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení
limitu na 0,- eur sa dlh žalovaného navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje ustanovenie
§ 2 písm. f) a § 18) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a bod 3.12 VOP (účinných
ku dňu zníženia limitu povoleného prečerpania na 0,- eur). Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej
povinnosti žalovaným tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej
istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet žalovaného č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,

o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom
nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 07.07.2022 internú účtovnú transakciu
(prevod),kedydebetnýzostatoknaúčteklientapreviedolnasvojvnútornýpohľadávkovýúčetč.E.XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX – táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod – vyrovnanie
zostatku zatvoreného účtu“ alebo „Prevedenie dlhu klienta“, pričom ide o internú transakciu banky, nie o

úhraduzostranyžalovaného.Žalobcavyzvalžalovaného,abysvojupohľadávkuvočinemubezodkladne
vyrovnal, to však žalovaný do dňa podania žaloby neurobil. Žalovaná suma 1.713,51 eur predstavuje
rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi, vykonanými na účte žalovaného.
Súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého
výpisu. Žalobca v prílohe predložil prehľad všetkých transakcií na účte žalovaného, od jeho otvorenia

až po jeho zatvorenie – prehľad obratov. V priloženom prehľade obratov uviedol zoznam transakcii
žalovaného na bežnom účte v členení na kreditné a debetné operácie. Celá žalovaná suma predstavuje
(záporný) rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami na účte, ktorý vznikol na základe omeškania
žalovaného s úhradou peňažnej sumy, poskytnutej mu v rámci služby povolené prečerpanie. V prehľade
sú debetné a kreditné transakcie žalovaného, účtované poplatky, úroky a dane. Pri každej operácii je

uvedený počet a celková suma. Ide o zoznam, prehľadne opisujúci celú históriu vedenia účtu. Poplatky
boli účtované na základe zmluvy o účte, v zmysle ktorej je banka za poskytovanie produktov / služieb
oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov banky v platnom znení a všetky takéto
poplatky účtuje na ťarchu účtu, zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu / služby
týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu, vedeného v banke. Výška poplatkov je

uvedená v sadzobníku poplatkov. Okrem toho v zmysle bodu 3.12 VOP, účinných ku dňu zníženia
limitu povoleného prečerpania na 0,- eur: „S nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho
vyrovnanie je spojená povinnosť zaplatiť poplatok“. Na základe čl. 2 zmluvy o povolenom prečerpaní
v súvislosti s povolením prečerpaní si môže banka inkasovať poplatok za potvrdenia a súhlasy (20,-
eur + DPH), za upomienku 15,- eur a výzvu 30,- eur. Na základe zmluvy o bežnom účte, zmluvy o

spotrebiteľskom úvere – povolené prečerpanie a príslušných VOP sa rozlišujú tieto tri režimy debetného
úročenia zostatku na osobnom účte: A. Sadzba úroku 19,90 % ročne je platná počas trvania povoleného
prečerpania a vyplýva z príslušných ustanovení zmluvy o povolenom prečerpaní, v spojitosti s bodom
8.8 VOP (účinných ku dňu zatvorenia účtu) a vývesky úrokových sadzieb (účinnej ku dňu zatvorenia
účtu). B. Zo zmluvy o povolenom prečerpaní vyplýva aj úrok z omeškania 5 % z čiastky, ktorou žalovaný

prekročil limit povoleného prečerpania, ktorý je účtovaný počas trvania nepovoleného prekročenia limitu
povoleného prečerpania až do zníženia limitu na 0,- eur, resp. do vyrovnania prečerpania do výšky
povoleného prečerpania. C. Sadzba úroku 28 % ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva
z bodu 3.12 VOP (účinných ku dňu zníženia limitu na 0,- eur) v spojení s výveskou úrokových sadzieb,
časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ a v spojení s ustanoveniami § 2 písm. f) a § 18 zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu
náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Naopak, podľa § 18 ods.
1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej
sadzbe. Žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen
aktuálne vývesky, ale i historické: F., F.. Uvedené sú dostupné aj na pobočkách banky. Žalobca mal

za to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu a ich prístupnosťou v
pobočkách banky bola splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Čo
sa týka povinnosti podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nedodržanie tejto
povinnosti zákon nesankcionuje bezúročnosťou prekročenia.2. V podanom odpore žalovaný uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu.
V zmluve o povolenom prečerpaní absentujú povinné náležitosti, a to doba trvania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) v spojení
s § 10 ods. 1 písm. a) ZoSÚ), bližšia špecifikácia zmluvného úroku, keďže v zmluve je uvedená len výška
úrokovej sadzby, bez toho, aby bolo uvedené, že sa jedná o úrokovú sadzbu variabilnú, ktorú môže
bankameniť,akoajpodmienky,odktorýchsaodvíjajejvýška(§9ods.2písm.i),právonaodstúpenieod
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť a ďalšie podmienky jeho

vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa §
13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu (§ 9 ods. 2 písm. w) v spojení s
§ 10 ods. 1 písm. a) ZSÚ), povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa
v plnej výške (§ 10 ods. 1 písm. b) ZSÚ), výška poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť (§ 10
ods. 1 písm. c) ZSÚ). Obligatórne náležitosti zmluvy o povolenom prečerpaní musia byť spotrebiteľovi

známe už pred podpisom zmluvy a musia
byť jednoznačne a zrozumiteľne uvedené v samotnej zmluve. Slovná formulácia v zmluve o povolenom
prečerpaní, v zmysle ktorej klient zaškrtnutím kolónky vyhlasuje, že prevzal a oboznámil sa pred
uzatvorením tejto zmluvy s jej súčasťami: Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa
povolených prečerpaní; VOP; Sadzobník je nedostatočná. Na to, aby sa všeobecné zmluvné podmienky

stali riadnou súčasťou zmluvy je potrebné, aby tieto boli zmluvnými stranami začlenené (inkorporované)
do zmluvy. Jedným zo spôsobov inkorporácie zmluvných podmienok do zmluvy je tzv. inkorporačná
klauzula, ktorou boli danom prípade VOP Prima banky, a.s. začlenené do zmluvy o povolenom
prečerpaní. Okrem inkorporácie všeobecných podmienok do zmluvy je však pre ich záväznosť pre
zmluvné strany potrebné, aby zmluvné strany mali možnosť sa s obsahom všeobecných zmluvných

podmienok oboznámiť pred alebo v rámci kontraktačného procesu. Táto požiadavka sa odvíja od
toho, že podpisom zmluvy strany vyslovujú súhlas zároveň s inkorporovanými všeobecnými zmluvnými
podmienkami. Na to, aby takýto súhlas mohli udeliť, musí im byť obsah všeobecných podmienok
známy, resp. im musí byť daná aspoň možnosť sa s ním oboznámiť (čo však neznamená tak aj
nevyhnute musia urobiť). Tento základný predpoklad vyplýva zo všeobecných podmienok platnosti

právnych úkonov s ohľadom na náležitosti vôle subjektu uskutočňujúceho právny úkon (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka). K nutnosti znalosti obsahu všeobecných zmluvných podmienok zmluvnými
stranami alebo existencii možnosti zoznámenia sa s ich obsahom ako podmienky ich záväznosti pre
právny vzťah sa vyjadrila aj právna teória. Aj samotná zákonná úprava v prípadoch, kde výslovne
predpokladá možnosť použitia všeobecných zmluvných podmienok pri uzatváraní zmlúv (§ 273 ods. 1

Obchodného zákonníka, § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka) stanovuje, že sa zmluvné podmienky
stanú súčasťou zmluvy len ak boli k zmluve, resp. návrhu zmluvy priložené, alebo ak sú stranám
uzavierajúcim zmluvu známe. Pre platné začlenenie všeobecných podmienok do zmluvy teda samotný
podpis pod inkorporačnou doložkou nestačí, je potrebné, aby bol naplnený aj druhý predpoklad,
oboznámenie sa zmluvných strán so všeobecnými podmienkami, resp. ich pripojenie k zmluve (aby

zmluvné strany mali možnosť sa s nimi oboznámiť). Dôkazné bremeno o tom, že sa strany s obsahom
všeobecných zmluvných podmienok zoznámili, resp. mali možnosť tak urobiť leží na osobe, ktorá
sa ich ustanovení dovoláva. Napriek účtovaným poplatkom zmluva o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje zmluvné dojednanie o
povinnosti žalovaného platiť akékoľvek poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu jeho bežného účtu

a ani ich výšku. Ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach
aSadzobníkpoplatkovaslužiebžalobcu,naktorýzmluvaodkazuje,nemožnopovažovaťzaindividuálne
zmluvne dojednané ustanovenia, ktorých obsah pred podpisom zmluvy by žalovaný mal reálnu
možnosť ovplyvniť, a ako také spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v jej neprospech, ako spotrebiteľa. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu vykazuje znaky

typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej žalobcom pri výkone svojej podnikateľskej
činnosti, ku ktorej môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Pri jej kontrahovaní býva zo strany veriteľa v
mnohých prípadoch využívaná neskúsenosť spotrebiteľa a moment jeho prekvapenia, čomu svedčí aj
zapracovanie rôznych poplatkov do všeobecných zmluvných podmienok a následne do sadzobníka.
Napriek ustanoveniu zákona o platobných službách, sadzobník poplatkov banky zákonnú požiadavku

individuálneho dojednania nespĺňa čo potvrdzuje rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 03.05.2018 sp.
zn. 10Co/89/2018: „Charakteristiku individuálneho zmluvného dojednania v prípade nároku na poplatok,
úrok nemôžu spĺňať iba všeobecné ustanovenia obchodných podmienok (na ktoré odvolateľka odkazuje
v odvolaní a ich aj cituje). Všeobecné obchodné podmienky v ustanoveniach na ktoré odvolateľkaodkazuje neobsahujú údaj o tom, v akej konkrétnej výške je banka oprávnená zúčtovať si poplatky na
ťarchu osobného účtu majiteľa. Iba všeobecný odkaz vo všeobecných obchodných podmienkach (bod
3.8. bod 3.12) na sadzobník poplatkov banky zákonnú požiadavku individuálneho dojednania nespĺňa,

je všeobecná, neadresná, splynula s ostatnými zmluvnými podmienkami. Krajský súd v Žiline už vo
viacerých svojich rozhodnutiach (napr. viď č.k. 10Co/236/2017 zo dňa 14.12.2017 ) konštatoval, že
Sadzobník poplatkov charakter individuálneho (dvojstranne písomne vyjednaného) dokumentu nemá,
ide o tzv. interný, jednostranný dokument dodávateľa služieb, ktorý dodávateľ môže meniť a aj mení
(vrátane aj výšky poplatkov v ňom uvedených) kedykoľvek v priebehu trvania zmluvného vzťahu.

Individuálne dojednanie o úrokoch, poplatkoch v písomnej spotrebiteľskej zmluve hoc odvolateľkou
citované znenia ustanovení zákona o platobných službách nevyžadujú, ale ako obligatórnu obsahovú
náležitosť písomnej spotrebiteľskej zmluvy vyžaduje (vyžadovala už aj v dobe vzniku právneho vzťahu)
špeciálna právna norma, ktorým je zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá absenciu
tejto obligatórnej náležitosti v spotrebiteľskej zmluve sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou,
čo platí aj pre súdenú vec.“ Krajský súd Trnava vo svojom rozsudku zo dňa 08.04.2019 sp.

zn. 23Co/67/2018, potvrdil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 10.11.2017 sp. zn.
16Csp/170/2017, ktorým ustanovenie všeobecných obchodných podmienok o nepovolenom prečerpaní
v znení: „Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom
zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v
iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je

automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane,
musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ
účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri
nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Výšku sadzby „Úrok pri

nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť. Nepovolené prečerpanie sa považuje za
porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle
Sadzobníka. Banka upozorní klienta na nesplnenie povinnosti formou krátkej textovej správy (SMS)
alebo písomnou upomienkou, ktorú klientovi zašle bežnou listovou zásielkou alebo prostredníctvom
elektronickej pošty (e-mailom), alebo ju klientovi uloží do priečinka Správy v internet bankingu klienta.

V prípade, že je účet klienta v nepovolenom prečerpaní aj po upozornení banky, toto nepovolené
prečerpanie sa považuje za ďalšie porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka“ bolo vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. V zmysle § 710 Obchodného zákonníka: „Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do
určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa

práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).“ Ustanovenie
VOP týkajúce sa nepovoleného prečerpania nie je takou dohodou, akú predpokladá § 710 ObZ.
Citované ustanovenie sa totiž netýka len zaťaženia účtu žalovaného výbermi v hotovosti a realizovanými
platobnými príkazmi v prospech iných osôb, ale umožňuje žalobcovi zaťažiť tento účet aj pohľadávkami z
tituluúrokov,poplatkovapodobne,tedapohľadávkami,ktorécelkomzjavnevznikajúlenmedzižalobcom

a žalovaným. Citované ustanovenia sú navyše svojím obsahom nejasné. Tieto ustanovenia navodzujú
dojem, že má ísť o tzv. prekročenie v zmysle § 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, teda o osobitnú formu spotrebiteľského úveru. Cit. ust. VOP umožňuje vznik nepovoleného
prečerpania aj zúčtovaním napr. úrokov, poplatkov alebo opravného zúčtovania, čo celkom zreteľne nie
je „disponovanie peňažnými prostriedkami“ dlžníkom, spotrebiteľom.

3.Vreplikežalobcauviedol,žemázato,žezmluvaopovolenomprečerpanízodňa04.06.2021obsahuje
všetky podstatné náležitosti v zmysle zákona, a to náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. a), b), c) a d)
Zákona o spotrebiteľských úveroch sú obsiahnuté v hlavičke predmetnej zmluvy; náležitosť v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. e) – celkovú výšku spotrebiteľského úveru – obsahuje bod 1 Zmluvy o povolenom
prečerpaní zo dňa 04.06.2021; náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských

úveroch – obsahuje bod 1 zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 04.06.2021 v spojení s VOP,
Sadzobníkom poplatkov a Výveskou úrokových sadzieb platných ku dňu podpisu predmetnej zmluvy,
ktoré boli súčasťou zmluvy a ktoré žalobca priložil k žalobe zo dňa 14.7.2022; náležitosť v zmysle § 9
ods. 2 písm. u) Zákona o spotrebiteľských úveroch – právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane

informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o
výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu – uvedené právo je obsahom bodu 4. EURÓPSKYCH
INFORMÁCIÍ O SPOTREBITEĽSKOM ÚVERE TÝKAJÚCICH SA POVOLENÝCH PREČERPANÍ, ktoré
boli súčasťou zmluvy Prima banka Slovensko, a.s. Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951, IČ DPH:E. Registrácia: Obchodný register Okresného súdu Žilina oddiel: Sa, vložka č.: 148/L Infolinka: 0850
700 007 www.primabanka.sk a s ktorých obsahom bola žalovaná pred podpisom zmluvy oboznámená v
zmysle bodu 8. zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 04.06.2021. Všeobecné obchodné podmienky

(VOP) sú súčasťou zmluvy, a to jednak vzhľadom na text zmluvy, ktorý VOP uvádza ako neoddeliteľnú
súčasť zmluvy, s ktorou sa žalovaný oboznámil a vyslovil súhlas svojím podpisom a jednak tiež s
odkazom na rozhodnutie SD EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti G. D.,
podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. V neposlednom
rade tento záver vyplýva aj zo samotného § 273 Obchodného zákonníka (OBZ) v spojení s povahou

úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu; konkrétne poukazujeme na ust. § 261 ods. 6 písm. d)
OBZ, ktoré výslovne možnosť úpravy povinností zo zmluvy v obchodných podmienkach upravuje.
Klient preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojim podpisom na zmluve, t. j.
preukázateľne sa oboznámil so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný vzťah. Záväzok zo
zmluvy prevzal ako dospelá osoba plne spôsobilá na právne úkony, preto nie je dôvod spochybňovať,
že k dohode pristúpil so všetkou vážnosťou a zodpovednosťou. Pokiaľ z dokazovania nevyplynie, že

osoba dlžníka pri uzatváraní zmluvy nemala dostatočné rozpoznávacie schopnosti, súd nemôže bez
ďalšieho predpokladať, že spotrebiteľ nie je schopný posúdiť obsah právneho úkonu, ktorý uzatvára s
veriteľom a vyjadriť s ním súhlas. Jeden podpis žalovaného na konci zmluvy je postačujúci a kvantita
podpisov neznamená a ani nezaručuje „vyššiu právnu silu“ resp. „silnejšie“ vyjadrenie prejavu vôle
žalovaného o tom, že sa oboznámil s VOP a že sa ich zaväzuje dodržiavať. Žalovaný jedným podpisom

na konci zmluvy vyjadril súhlas s podmienkami zmluvy a teda aj súhlas s obsahom VOP a ak nesúhlasil
s podmienkami, nemusel zmluvu podpísať. Žalovaný po preštudovaní uvedených dokumentov mohol
zvážiť, či hodlá vstúpiť so žalobcom do právneho vzťahu alebo nie a pretože so všetkými náležitosťami
či už samotnej zmluvy, ako aj Všeobecných obchodných podmienok súhlasil, zmluvu dobrovoľne a
slobodne uzatvoril. Súkromné právo, ako aj právny poriadok SR (§ 273 Obch.z.) umožňuje, aby bola

uzatvorená zmluva obsahom viacerých na seba nadväzujúcich listín. Je bežnou praxou v súkromnom
práve, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú jej prílohy, prípadne všeobecné obchodné podmienky.
Písomná zmluva môže mať neobmedzený počet častí, s ktorými zmluvné strany môžu prejaviť súhlas
jedným podpisom, čo žiadny právny predpis nezakazuje; žiadne ustanovenie zákona nepredpisuje, kde
má byť umiestnený podpis zmluvných strán. V podmienkach k zmluve, resp. vo VOP sú upravené

také práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré sú nemenné s ohľadom na akéhokoľvek účastníka
zmluvného vzťahu. Jedná sa o také dojednania v spotrebiteľskej zmluve, ktoré nemusia byť z povahy
vecí dojednané individuálne. S poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-42/15 zo dňa
09.11.2016 v obdobnej veci, zmluva nemusí byť vyhotovená ako jeden dokument, ale všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 smernice č. 48/2008/ES z 23.04.2008 musia byť vyhotovené písomne a

musia byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V zmluve je pritom uvedený riadny odkaz na VOP, pričom
tento dokument bol žalovanému predložený. Žalobca rovnako poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 v obdobnej veci, kde Najvyšší súd v rámci bodu
28.1 akceptoval uvedenie základných náležitostí zmluvy o úvere v rámci VOP a poznamenal, že zmluva
o úvere nemusí byť uzatvorená v jedinom dokumente. Je nepochybné, že VOP sú platnou súčasťou

zmluvy. Pokiaľ ide o úroky a poplatky, zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu
náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Naopak, podľa ust. § 18
ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej
sadzbe. Zákon uvedený nárok podmieňuje výlučne splnením informačnej povinnosti veriteľa (banky)
vo vzťahu k majiteľovi účtu. Žalobca si túto informačnú povinnosť, ktorou zákon podmieňuje možnosť

uplatnenia úroku z prekročenia, nepochybne splnil odovzdaním VOP, Sadzobníka poplatkov a Vývesky
úrokových sadzieb pri uzatvorení Zmluvy o účte na oboznámenie sa žalovanému, ktorý oboznámenie sa
s dokumentáciou potvrdil; Zverejnením VOP ako i výšku úrokových sadzieb v Úrokovej výveske na web
stránke,atonielenaktuálne,aleihistorické;ZverejnenímVOPakoivýškuúrokovýchsadziebvÚrokovej
výveske na každom obchodnom mieste v aktuálnom znení; Zasielaním Výpisov z účtu, z ktorých

jednoznačne vyplývajú všetky obraty a teda aj výška a obsah prekročenia a účtovaný úrok; Uvedením
údajov v Internetbankingu, do ktorého mal žalovaný prístup počas celého obdobia vedenia účtu a v
ktorom sú taktiež všetky informácie ohľadom stavu na účte, výške a rozsahu prekročenia a účtovaných
úrokoch. V zmysle § 31 ods. 2 zákona o platobných službách poskytovateľ platobných služieb poskytuje
platobné služby používateľovi platobných služieb na základe a) zmluvy o poskytnutí jednorazovej

platobnej služby alebo b) rámcovej zmluvy. V zmysle § 31 ods. 4 sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej
zmluvy obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb. V zmysle § 31 ods. 5 písm. d) rámcová
zmluva obsahuje o. i. informácie o poplatkoch a úrokoch. Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení,
zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služiebmusiabyťindividuálnedojednané.ZnenieustanoveniaVOPonepovolenomprečerpanítakmerdoslovne
kopíruje zákonnú úpravu, keďže ide o inštitút prekročenia v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.
Nejedná sa teda o špecifickú zmluvnú podmienku alebo princíp zavedený žalobcom. Zmluva bola

uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom účte (§
708 a nasl. Obchodného zákonníka). V zmysle § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené,
že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na
účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
V zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať

úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. V zmysle § 2
písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom
veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku
na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Nepovolené
prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a ako vyplýva z vyššie

uvedeného, dotknuté ustanovenie bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa iba
reflektuje ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a
vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. S oprávnením banky požadovať
úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v
§ 18 ods. 1. Tak kreditné ako aj debetné úroky sú na bežných účtoch žalobcu kapitalizované, a to tak,

že príslušná suma úroku je zohľadnená (kapitalizovaná) v zostatku na účte v posledný deň mesiaca.
V prípade kladného účtovného zostatku sa tento v príslušnej výške úročí danou kreditnou úrokovou
sadzbou počas celého mesiaca a takto naakumulovaný úrok je zaúčtovaný v posledný deň mesiaca
ako kreditná transakcia. Analogicky potom, v prípade debetného účtovaného zostatku, sa tento v
príslušnejvýškeúročídanoudebetnouúrokovousadzboupočasceléhomesiacaataktonaakumulovaný

úrok je zaúčtovaný v posledný deň mesiaca ako debetná transakcia. Uvedený spôsob úročenia, teda
kapitalizácia úroku na bežnom účte, je inherentnou súčasťou mechanizmu úročenia zostatku bežných
účtov bánk a (aj) z dôvodu totožného postupu, t. j. kapitalizácie tak kreditného ako i debetného úroku,
nie je tento postup porušením zásady zákazu anatocizmu. Vylúčenie kapitalizácie úroku na bežnom účte
by vyžadovalo, aby bol kreditný úrok na konci mesiaca (alebo v inom momente) buď bezhotovostne

prevedenýnainýúčetmajiteľaúčtualebovyplatenýmajiteľoviúčtuvhotovostiadebetnýúrokprevedený
a evidovaný na inom (pohľadávkovom) účte banky, čo by, samozrejme, nebolo rentabilné a ani praktické
pre žiadnu zo zúčastnených strán, s ohľadom na požiadavky, ktoré by na ne takýto alebo obdobný
postup nevyhnutne kládol (nutnosť osobne vyzdvihnúť hotovosť alebo vedenie ďalšieho účtu majiteľom
účtu, resp. bankou. V súvislosti s debetných úročením debetného zostatku účtu je dôležité pripomenúť,

že s kapitalizáciou debetného úroku na bežnom účte počíta aj zákonná úprava inštitútu Prekročenia
obsiahnutá v § 2 písm. f) Zák. č. 129/2010 Z.z. a naň priamo nadväzujúce ust. § 18 ods. 1 cit. zákona,
ktoré implicitne avšak nevyhnutne počítajú s úročením celého zostatku účtu (prekročenia), bez rozdielu
v tom, ako (akým typom transakcii) vznikol.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku obhajuje náležitosti
zmluvy o povolenom prečerpaní odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú podľa jeho
názoru neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o povolenom prečerpaní. Žalovaný však s týmto jednoznačne
nesúhlasí, nakoľko žalobca neoboznámil žalovaného pred podpisom zmluvy o povolenom prečerpaní
so znením VOP, na týchto VOP nie je podpis žalovaného a preto nemôžu byť súčasťou zmluvy o

povolenom prečerpaní. V náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013, sp. zn. I.ÚS 3512/11 je uvedené,
že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute (argumentum a minori ad maius tým
skôr o predmete hlavného záväzku resp. o podstatných náležitostiach zmluvy) v zásade nemôžu byť
súčasťou tzv. všeobecných zmluvných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (na ktorú
spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi,

ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu
ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v
oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v

často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania,
ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú.
Hoci vyššie uvedené rozhodnutie sa týka zmluvnej pokuty, je možné ho aplikovať aj v prípade úrokov
z nepovoleného prečerpania. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, akide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie,
veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré

upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a
podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. Pokiaľ má žalovaný platiť úrok z nepovoleného
prečerpania, je potrebné, aby spotrebiteľ mal vedomosť nielen o výške úrokovej sadzby, ktorej výška by
mala byť uvedená v samotnej zmluve, ale zároveň mal prehľad a vedomosť za čo úrok platí. (Rozsudok

Krajského súdu Trnava zo dňa 08.04.2019 sp. zn. 23Co/67/2018) Žalobca vo svojom vyjadrení
poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom
konaní v smernici 2008/48/ES - VEC C-42/15 z 09. 11. 2016. Čo táto smernica obsahuje vo vyjadrení
žalobca v podstate vystihol. Ide o to, že časť podstatných náležitostí zmluvy o úvere sa môže uviesť aj
osobitne v prílohe. Nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jeden ucelený dokument. Príloha však musí
byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a taktiež musí byť spotrebiteľovi odovzdaná, aby sa s ňou mohol

oboznámiť. Európsky súd sa nevyjadril k tomu, či musí byť zmluvnými stranami osobitne podpísaná
zmluva, aj všetky jej prílohy. To znamená, napr. aj všeobecné podmienky resp. sadzobník poplatkov.
Toto európska smernica neupravuje a rozhodovanie v tomto smere prináleží slovenským súdom.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že sadzobník poplatkov ako aj všeobecné obchodné
podmienky neboli žalovaným podpísané, resp. neboli s ním individuálne dohodnuté. Zo strany žalobcu

nebola preukázaná informačná povinnosť vo vzťahu k majiteľovi účtu, čo sa týka uplatnenia úroku z
prekročenia. Z podaného žalobného návrhu tiež nie je zrejmé z čoho pozostáva debetný zostatok vo
výške 1.713,51 eur, teda akú sumu predstavuje reálne čerpanie povoleného prečerpania, teda debetné
transakcie na ťarchu bankového účtu, akú sumu predstavujú poplatky, zmluvný úrok a sankcie za
omeškanie, ktoré predstavujú nepovolené prečerpanie. Žalovaný napokon navrhol, aby súd žalobu

v celom rozsahu zamietol.

5. Vo vyjadrení k duplike žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný v nej neuvádza žiadne nové
skutočnosti, ku ktorým by žalobca nezaujal stanovisko v žalobe a predošlých vyjadreniach. Žalobca sa
v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 26.08.2022 a ďalej uvádza, že naďalej zotrváva

na tom, že Všeobecné obchodné podmienky (VOP) sú súčasťou zmluvy. A opätovne uvádza, že
klient preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojim podpisom na zmluve, t. j.
preukázateľne sa oboznámil so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný vzťah. Záväzok
zo zmluvy prevzal ako dospelá osoba plne spôsobilá na právne úkony, preto nie je dôvod spochybňovať,
že k dohode pristúpil so všetkou vážnosťou a zodpovednosťou. Pokiaľ z dokazovania nevyplynie, že

osoba dlžníka pri uzatváraní zmluvy nemala dostatočné rozpoznávacie schopnosti, súd nemôže bez
ďalšieho predpokladať, že spotrebiteľ nie je schopný posúdiť obsah právneho úkonu, ktorý uzatvára s
veriteľom a vyjadriť s ním súhlas. Jeden podpis žalovaného na konci zmluvy je postačujúci a kvantita
podpisov neznamená a ani nezaručuje „vyššiu právnu silu“ resp. „silnejšie“ vyjadrenie prejavu vôle
žalovaného o tom, že sa oboznámil s VOP a že sa ich zaväzuje dodržiavať. Žalovaný jedným podpisom

na konci zmluvy vyjadril súhlas s podmienkami zmluvy a teda aj súhlas s obsahom VOP a ak nesúhlasil
s podmienkami, nemusel zmluvu podpísať. Žalovaný po preštudovaní uvedených dokumentov mohol
zvážiť, či hodlá vstúpiť so žalobcom do právneho vzťahu alebo nie a pretože so všetkými náležitosťami
či už samotnej zmluvy, ako aj Všeobecných obchodných podmienok súhlasil, zmluvu dobrovoľne a
slobodne uzatvoril. Ďalej žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že nie je zrejmé z čoho pozostáva

žalovaná suma 1713,51 eur. S uvedeným tvrdením žalobca absolútne nesúhlasí nakoľko zo žaloby,
prehľadu obratov na účte a najmä z predložených výpisov z účtu je zrejmé ako žalovaný čerpal v rámci
povoleného prečerpania, aké poplatky mu boli účtované a taktiež ako mu boli účtované úroky. Žalobca
zotrval na podanej žalobe a doterajších vyjadreniach a požiadal súd, aby rozhodol v zmysle podanej
žaloby.

6. Súd na pojednávaní dňa 18.05.2023, ktoré sa konalo v neprítomnosti strán sporu, vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil
nasledovný skutkový stav.

7. Dňa 15.01.2018 uzavrel žalobca, ako banka, so žalovaným, ako majiteľom účtu, zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej bola okrem iného zmluva o zriadení
bežného účtu – Osobného účtu č. ú. IBAN E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v mene EUR. Žalovaný
sa zaviazal dodržiavať všeobecné obchodné podmienky banky. Podľa IV. časti zmluvy „Záverečnéustanovenia“, bodu 3 vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán, bližšie nešpecifikované touto
zmluvou, sa riadia všeobecnými obchodnými podmienkami Prima banka Slovensko, a.s. v platnom
znení. Podľa bodu 5 žalovaný, ako majiteľ účtu, vyhlásil, že sa oboznámil s poplatkami, súvisiacimi so

zmluvou a so sadzobníkom, oboznámil sa s VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy a zaviazal sa ich dodržiavať.

8. Dňa 04.06.2021 uzavrel žalobca, ako banka, so žalovaným, ako klientom spotrebiteľskú zmluvu
o povolenom prečerpaní na účte, ktorou žalobca zriadil žalovanému povolené prečerpanie do výšky
limitu povoleného prečerpania 1.500,- eur, s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,90 % ročne,

pričom v bode 3. sa žalovaný výrazne upozorňuje na povinnosť dodržiavať dohodnutú výšku limitu
povoleného prečerpania. Prekročenie limitu povoleného prečerpania bude nepovoleným prečerpaním
a bude mať za následok vznik povinnosti platiť pri dohodnutom úroku tiež úrok z omeškania vo výške 5
% ročne z prekročenej časti limitu povoleného prečerpania a prípadne tiež zrušenie limitu, stanovenie
okamžitej splatnosti povoleného prečerpania a následné vymáhanie súdnou cestou. V bode 8 žalovaný
vyhlásil, že bol informovaný o úrokovej sadzbe, poplatkoch a nákladoch, súvisiacich s úverom a prevzal

a oboznámil sa pred uzavretím zmluvy s jej súčasťami, a to európskymi informáciami o spotrebiteľskom
úvere, týkajúcimi sa povolených prečerpaní, VOP a sadzobníkom.

9.Podľabodu3.8VšeobecnýchobchodnýchpodmienokPrimabankaSlovenskoa.s.,klientmusímaťna
bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov, postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií,

splátokúveru,poskytnutéhobankou,napoplatkyvzmyslesadzobníkaaakýchkoľvekďalšíchfinančných
záväzkov voči banke.

10. Podľa bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko a.s., pri zúčtovaní
úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej

dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť
k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie,
pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného
odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky

úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods.
8.8 sa použijú primerane. Výšku sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť
alebo zvýšiť.

11. Z výpisu z bankového účtu žalovaného vyplýva, že ku dňu 30.06.2022 nevysporiadané nepovolené

prečerpanie účtu žalovaného predstavovalo sumu 1.713,51 eur.

12. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

13. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným

osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

14. Podľa § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom

úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
musí obsahovať tieto náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), g) a u),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

15. Podľa § 18 ods. 1 ZoSÚ, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť,
že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne vlistinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe,
ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania

a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

16. Nepovolené prečerpanie je stav, pri ktorom majiteľ účtu minie z bežného účtu viac peňažných
prostriedkov, než mal na účte k dispozícii. Nepovolene prečerpaný môže byť účet aj v prípade, ak je na
účte nastavené povolené prečerpanie (v prejednávanej veci bolo medzi stranami dohodnuté povolené

prečerpanie). Do nepovoleného prečerpania sa klient banky môže dostať napríklad aj zaúčtovaním
poplatkov alebo úrokov, ak sú tieto účtované v čase nulového disponibilného zostatku (keď majiteľ účtu
nemá žiadne zdroje na bežnom účte).

17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bola platne uzatvorená
zmluva o bežnom účte, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol žalovanému osobný účet. Žalovaný

porušil svoju povinnosť dodržiavať na účte zostatok najmenej vo výške potrebnej na vykonanie
požadovaných transakcií a na zaplatenie poplatkov banke, úrokov a iných finančných záväzkov voči
banke, pričom v konaní bolo zároveň zistené, že medzi žalobcom a žalovaným bolo neskôr dohodnuté
povolené prečerpanie účtu podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.06.2021, s výškou
limitu povoleného prečerpania v sume 1.500,- eur, s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,90

% ročne, ktorý povolený limit prečerpania žalovaný opakovane prekračoval, na základe čoho mu
žalobca znížil limit povoleného prečerpania na 0,- eur. Zrušením povoleného prečerpania sa žalovaný
následne dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku, ktorá výška debetného zostatku
jednoznačne vyplýva z výpisu z účtu žalovaného, podľa ktorého výška sumy na vyrovnanie zostatku
zatvoreného účtu predstavovala k 30.06.2022 sumu 1.713,51 eur. Táto suma predstavuje záporný

zostatok, teda sumu, o ktorú žalovaný prečerpal finančné prostriedky na účte nad rámec svojich na
účte dostupných peňažných prostriedkov. Pokiaľ ide o jednotlivé námietky žalovaného, produkované
v podanom odpore proti platobnému rozkazu a v duplike, tieto súd v nadväznosti na vykonané dôkazy
posúdilakonedôvodnéavcelomrozsahusastotožnilspodrobnýmiskutkovýmiaprávnymiargumentmi,
produkovanými žalobcom v žalobe, ako aj nadväzujúcich vyjadreniach. Žalobca správne konštatoval,

že zmluva o povolenom prečerpaní obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa § 10 ods. 1 ZoSÚ,
a to náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), c) a d) ZoSÚ, obsiahnuté v záhlaví zmluvy, náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. e) obsiahnuté v bode 1 zmluvy, náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. g), obsiahnuté
v bode 1 zmluvy v spojitosti s VOP, sadzobníkom a výveskou úrokových sadzieb, ako aj náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. u), obsiahnuté v bode 4. Európskych informácií o spotrebiteľskom úvere,

týkajúcich sa povolených prečerpaní, ktoré tvorili neoddeliteľnú a platnú súčasť zmluvy. V súlade s §
18 ods. 1 ZoSÚ žalobca ďalej správne konštatoval, že zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí
ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ a postačuje, že veriteľ informoval
spotrebiteľa o úrokovej sadzbe na trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Žalobca si takúto
povinnosť riadne splnil odovzdaním VOP žalovanému, zverejnením VOP a výšky úrokových sadzieb na

úrokovej výveske na web stránke, ako aj obchodnom mieste, zasielaním výpisov z účtu žalovanému
a taktiež uvedením údajov v internetbankingu. Z jednotlivých ustanovení zákona o platobných službách,
konkrétne § 31 ods. 2, § 31 ods. 4 a § 31 ods. 5 písm. d) v ďalšom výslovne nevyplýva, že by poplatky
za poskytovanie platobných služieb mali byť individuálne dojednané. Pokiaľ ide o námietky žalobcu,
týkajúce sa inkorporácie VOP do zmluvy, tieto súd posúdil rovnako ako nedôvodné a stotožnil sa

s argumentmi žalobcu v tom smere, že VOP tvoria neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy, nakoľko
klient výslovne potvrdil svojím podpisom, že si predloženú zmluvnú dokumentáciu riadne preštudoval,
oboznámil sa s ňou a záväzok zo zmluvy prevzal ako osoba plne spôsobilá na právne úkony, a teda bol
schopný posúdiť obsah právneho úkonu, ktorý s veriteľom uzatvára. Žalobca správne konštatoval, že
pokiaľ žalovaný s VOP nesúhlasil, nemusel zmluvu podpísať. Z predložených dôkazov (výpisov z účtu

žalovaného) napokon nepochybne vyplýva, z čoho pozostáva žalovaná suma vo výške 1.713,51 eur,
je z nich zrejmé, ako žalovaný čerpal peňažné prostriedky v rámci povoleného prečerpania a ako mu
boli účtované úroky a poplatky.

18. Súd tak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je skutkovo a

právne dôvodná, plne sa stotožnil so skutkovými a právnymi tvrdeniami žalobcu a jeho žalobe pri
aplikácii citovaných zákonných ustanovení vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.713,51
eur žalobcovi.19.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Žalovaný sa nevrátením poskytnutého úveru v lehote splatnosti dostal do omeškania, a preto súd,
v súlade s citovaným zákonným ust. § 517 OZ, priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške,
ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Výška
úrokovej sadzby bola určená ku dňu 08.07.2022, ako ku dňu, nasledujúcemu po dni 07.07.2022, ku
ktorému bol zatvorený pôvodný účet žalovaného. Odo dňa 08.07.2022 je preto žalovaný v omeškaní
s úhradou peňažného dlhu. Ku dňu 08.07.2022 úroková sadzba predstavovala 5 % ročne, ako základná

úroková sadzba ECB 0,00 % + 5 percentuálnych bodov.

22. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol vo
veci v plnom rozsahu úspešný, keďže súd jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel, a preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu účelne vynaložených trov konania proti neúspešnej
strane, t. j. žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.