Rozsudok – Zmluvy ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-37C/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219202137
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7219202137.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v spore žalobcu: ST ENERGY s.r.o., IČO:

45 318 212, so sídlom Rozvojová 2, Košice, zast.: KRAL PARTNERS s.r.o., IČO: 47 244 143, so sídlom
Kukučínova 7, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, IČO: 00691135, so sídlom Trieda SNP 48A,
Košice, v konaní o zaplatenie sumy 504.686,60 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 431.998,72 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne 193.983,06 eura od 5.7.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne 158.893,88
eura od 24.6.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne 17.982,22 eura od 5.8.2020
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne 61.139,56 eura od 3.3.2021 do zaplatenia, do

15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamieta.

Žalobkyňa má právo proti žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 71,20 % s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.3.2019 domáhala voči žalovanému

zaplatenia sumy 169.857,50 eura spolu s príslušenstvom (úroky z omeškania) vrátane náhrady trov
konania.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností – pozemkov, zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXXX, pre katastrálne územie A., ktorých celková výmera predstavuje 25149 m2.
Napriek tomu, že v katastri nehnuteľností sú predmetné nehnuteľnosti vedené ako zastavané plochy
a nádvoria v Územnom pláne hospodárstva – sídelnej aglomerácie, sú predmetné parcely definované
ako verejná zeleň a sú súčasťou lokality Borovicový háj, ktorá je definovaná v miestnom územnom

systéme ekologickej stability ako mestské biocentrum regionálneho významu. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že
v dôsledku územného plánu mesta Košice a v dôsledku užívania predmetných nehnuteľností žalovaným
bez právneho dôvodu, nemôže realizovať svoje vlastnícke právo a disponovať so svojim majetkom, to
znamená, že nemôže vec riadne užívať a brať z nej úžitky. Žalobkyňa ďalej uviedla, že listom zo dňa
18.1.2016 vyzvala žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, avšak bezúspešne, keďže
žalovaný na výzvu nereagoval. Žalobkyňa si predmetnou žalobou uplatnila voči žalovanému nárok na
zaplatenie bezdôvodného obohatenia, a to za obdobie od 4.7.2017 do 31.12.2017, t.j. za 181 dní, vo

výške 49.909,53 eura, za rok 2018 vo výške 100.646 eur a za obdobie od 1.1.2019 do 11.3.2019, t.j. za
70 dní, vo výške 19.301,97 eura. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia žalobkyňa vychádzala
zo Znaleckého posudku č. 17/2018, vyhotovenom znalcom Ing. Jozefom Fajtom, PhD., ktorý stanovil
obvyklú výšku nájomného v sume 4,002 eura m2/rok.3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 5.8.2019, v ktorom žalobkyňou uplatnený
nárok v konaní neuznal a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaný na
svoju obranu uviedol, že na jeho strane nedochádza bezdôvodnému obohateniu tvrdenému žalobkyňou.

V tejto súvislosti žalovaný argumentoval, že územnoplánovacia dokumentácia, resp. jej záväzné
časti, ktoré sú svojou povahou spôsobilé zasiahnuť do výkonu vlastníckeho práva, vyhlasuje obec
všeobecne záväzným nariadením, ktoré predstavuje právom zakotvené medze s územne obmedzenou
pôsobnosťou, v rámci ktorých je možné vlastnícke právo vykonávať a za ktorými by sa výkonom
vlastníckeho práva dostal do rozporu so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Územný plán

mestaKošicestanovenímfunkčnéhovyužitialokalityBorovicovýháj,akoverejnejzelene,stanovilmedze
vlastníckeho práva, konkrétnejšie jeho obsahovej zložky, ktorou je právo vec užívať. Ak teda vlastník
nemá právo vec užívať v určitom rozsahu, nemôže toto právo prenechať inému, napr. formou nájmu.
Podľa žalovaného z logiky veci vyplýva, že neexistujúce právo vlastníka nemožno speňažiť, resp. sa
na jeho úkor obohatiť. Preto, ak by aj dochádzalo k užívaniu predmetnej lokality verejnosťou, nedošlo
by na strane žalobkyne k žiadnej majetkovej ujme a na strane žalovaného k získaniu majetkového

prospechu,keďžeprávožalobkynevecužívaťbyjejvrozsahuprávaverejnostivyplývajúcehozregulácie
územným plánom nepatrilo. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia je daný, nemožno ho podľa žalovaného priznať z dôvodu jeho rozporu
s dobrými mravmi. Pri posúdení nároku, ako nároku rozporného s dobrými mravmi zohrávajú podľa
žalovaného významnú úlohu okolnosti za ktorých došlo k nadobudnutiu nehnuteľností, akou je napr.

vedomosť žalobkyne o obmedzeniach týkajúcich sa nadobúdanej nehnuteľností a s nimi súvisiaca výška
kúpnej ceny. Žalobkyňa nadobudla predmetné pozemky za cenu podstatne nižšiu oproti cene trhovej,
pričom už v čase nadobudnutia nehnuteľnosti vedela o tom, že svoje vlastnícke právo nebude môcť
realizovať v plnom rozsahu a teda vedela o obmedzeniach týkajúcich sa uvedených pozemkov. Napriek
tomu sa rozhodla nadobudnúť pozemky s obmedzenou možnosťou užívania. Toto obmedzenie bolo

však kompenzované nízkou cenou, za ktorú boli „zaťažené“ nehnuteľnosti nadobudnuté. V prípade
žalobkyne bola odhadovaná cena dražených nehnuteľností 2.030.000 eur a žalobkyňa ich nadobudla
za cenu 600.000 eur, pričom v čase predaja vedela o skutočnosti, že pre dané územie je územným
plánom definované funkčné využitie verejnej zelene s obmedzením výstavby, keďže územný plán je
schvaľovaný vo forme všeobecne záväzného nariadenia, ktoré je všeobecné záväzným predpisom

na území obce. Žalovaný taktiež nesúhlasil s výškou uplatneného nároku a z tohto dôvodu predložil
Znalecký posudok č. 9/2018, vypracovaný Inštitútom znalcov súdneho inžinierstva, družstvo. Podľa
žalovaného týmto znaleckým posudkom preukazuje, že všeobecná hodnota nájmu, od ktorej žalobkyňa
odvodzuje výšku bezdôvodného obohatenia je podstatne nižšia, ako suma uplatnená žalobou. Žalovaný
nesúhlasil takisto ani so žalobkyňu uplatneným nárokom na úroky z omeškania, ktoré si žalobkyňa

uplatnila vždy odo dňa nasledujúceho po období, za ktoré požaduje vydať bezdôvodné obohatenie.
Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že v prípade bezdôvodného obohatenia zákon nestanovuje
splatnosť dlhu vzniknutého z bezdôvodného obohatenia, preto pre určenie momentu, kedy bude osoba,
ktorá sa bezdôvodne obohatila povinná vydať takto získaný majetkový prospech, je zásadné ust. §
563 Občianskeho zákonníka. Pri nepreukázaní výzvy na plnenie je potrebné za kvalifikovanú výzvu

považovať doručenie návrhu na začatie konania do dispozičnej sféry žalovaného. Žalobkyňa si uplatnila
nárok žalobou, ktorá bola doručená žalovanému dňa 3.7.2019, pričom žalovaný mohol plniť s účinkami
riadneho plnenia ešte dňa 4.7.2019 a do omeškania sa mohol dostať najskôr až dňa 5.7.2019.
4. Žalobkyňa v rámci repliky dala do pozornosti súdu skutočnosť, že argumentácia žalovaného je
identická ako v konaní vedenom medzi tými istými sporovými stranami na Okresnom súde Košice

II pod sp. zn. 42C/334/2016, v ktorom konaní súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
náhradu za bezdôvodné užívanie nehnuteľností, t.j. pozemkov v Borovicovom háji. Žalobkyňa tiež
zdôraznila, že vtedajší Okresný súd Košice II už viacerými rozsudkami rozhodol, že v užívaní pozemkov
mestom Košice v lokalite známej ako tzv. Borovicový háj, ide zo strany mesta Košice o bezdôvodné
užívanie pozemkov jednotlivých vlastníkov, pričom výmera pozemkov žalobkyne je najvyššia. Pokiaľ ide

o námietku žalovaného, že žalobkyňou uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi, poukazujúc na
okolnosti za ktorých žalobkyňa nadobudla predmetné nehnuteľnosti a to na dražbe, podľa žalovaného
za nízku kúpnu cenu, ktorou malo byť žalobkyni kompenzované obmedzenie v možnosti užívania
predmetných pozemkov, žalobkyňa túto argumentáciu označila za scestnú a dala do pozornosti, že
v už spomínanom konaní vedenom na vtedajšom Okresnom súde Košice II, pod sp. zn. 42C/334/2016

súd správne zistil skutkový stav ohľadom nadobudnutia predmetných pozemkov žalobkyňou v dražbe,
pričom v tomto konaní nebolo preukázané nadobudnutie predmetných pozemkov žalobkyňou v rozpore
s dobrými mravmi a preto žalobkyňa navrhla na túto námietku a tvrdenie žalovaného neprihliadať.
Žalovaný navyše žiadnym spôsobom nešpecifikoval o aké konkrétne okolnosti v údajnom správanížalobkyne v rozpore s dobrými mravmi ide. Procesná obrana žalovaného v tomto smere preto neobstojí,
keďže neuniesol dôkazné bremeno. Žalobkyňa zastávala stanovisko, že predmetné pozemky nadobudla
jedným z najlegitímnejších a najčistejších spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, t.j. dražbou.

Žalobkyňa opätovne zdôraznila, že žalovaného upozornila na bezdôvodné užívanie jej nehnuteľností
už v predchádzajúcom konaní, pričom žalovaný na výzvu nereagoval a pozemky užíva naďalej.
Dôkazom toho, že žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu je to, že Mestské
zastupiteľstvo v Košiciach v apríli 2017 rozhodlo o kúpe pozemkov žalobkyne, pričom u žalobkyne
ide o najvyššiu výmeru pozemkov vlastníkov v Borovicovom háji. Žalobkyňa nesúhlasila ani s ďalšou

procesnou obranou žalovaného týkajúcou sa výšky bezdôvodného obohatenia. Znalecký posudok, na
ktorý žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení č. 9/2018 zo dňa 20.9.2018, žalobkyňa považovala za
nesprávny.Namietalahoanavrhovala,abysúdnaňneprihliadal.Žalobkyňaopätovnedaladopozornosti
konanie vedené pod sp. zn. 42C/334/2016 v ktorom konaní predložila Znalecký posudok č. 17/2018,
vyhotovený znalcom, B. C. D., E., v ktorom znalec stanovil výšku nájmu 4,002 eura za m2/rok, ktorú
výšku žalovaný nenamietal a rovnako s touto výškou súhlasil aj súd a pri svojom rozhodnutí o výške

bezdôvodného obohatenia z uvedeného znaleckého posudku aj vychádzal.
5. Žalovaný v rámci dupliky na podporu svojej argumentácie, že žalobkyni nemožno priznať v konaní
uplatnenýnárok,keďžesihouplatnilavrozporesdobrýmimravmi,poukázalnarozhodnutieEurópskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.7.2019, ktorý riešil prípad, ktorý sa v podstatných skutočnostiach
zhoduje s prejednávanou vecou. Za podstatné pri kvalifikovaní nároku ako nároku, ktorý je v rozpore

s dobrými mravmi, Európsky súd pre ľudské práva považoval tri znaky, a to dobrovoľné nadobudnutie
majetku s plným vedomím jeho stavu, pričom žalobkyňa v prejednávanej veci si musela byť vedomá
funkčného využitia pozemkov v lokalite Borovicový háj a nadobudla takýto majetok s plným vedomím
jeho stavu. Ďalším znakom je absencia skutočnej snahy o úpravu vzťahov medzi vlastníkom a užívaním.
Ajtentoznakjepodľažalovanéhovdanomprípadedaný,keďžežalobkyňasanepokúsilaousporiadanie

vzťahov s mestom Košice. Výzvou doručenou žalovanému dňa 21.1.2016 žalobkyňa bez pokusu
o vysporiadanie vzájomného vzťahu napr. nájmom, alebo kúpou, len vyzvala žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia a následne podala žalobu. Posledným znakom je aspoň jeden podobný
prípad, v ktorom súdy na všetkých stupňoch aplikovali § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa
žalovaného takýmto podobným prípadom je práve prípad rozhodnutia Okresného súdu v Prešove,

podrobený prieskumu Krajského súdu v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn. 15Co/103/2010, o ktorej
bolo právoplatne rozhodnuté dňa 13.4.2011, následne Ústavný súd uznesením zo dňa 28.9.2011
odmietol ústavnú sťažnosť, ktorou žalobca namietal porušenie práva na súdnu ochranu v konaní
vedenom pod sp. zn. 15Co/103/2010. Teda pred podaním žaloby v tejto veci existoval aspoň jeden
prípad, v ktorom súdy na všetkých stupňoch aplikovali § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

6. Žalovaný doplnil svoju procesnú obranu podaním doručeným súdu dňa 26.1.2022. Vo svojom
vyjadrení uviedol, že samotným definovaním určitej lokality územným plánom ako plochy verejnej zelene
nedochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva a že za danej situácie vlastníkovi dotknutého pozemku
nepatrínáhrada.Ktomu,abymalvlastníknároknanáhradu,resp.navydaniebezdôvodnéhoobohatenia
zo strany obce je nevyhnutné, aby bol pozemok v jeho vlastníctve reálne užívaný verejnosťou. Užívanie

pozemku verejnosťou nemožno vyvodiť len zo skutočnosti, že tento je definovaný územným plánom
ako verejná zeleň. V súvislosti s tým žalovaný uviedol, že pozemky vo vlastníctve žalobkyne sú
užívané len v rozsahu existujúcich chodníkov, keďže na zvyšku sa nachádza hustý porast, neumožňujúci
užívanie verejnosťou. Žalovaný ďalej uviedol, že nakoľko pozemky žalobkyne sú definované ako plochy
verejnej zelene, je odôvodnené v danom prípade primerané použitie zákona č. 66/2009 Z.z., na

základe ktorého vzniklo k pozemkom žalobkyne zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného, ktoré
zakladá právny titul k užívaniu pozemkov a zároveň vylučuje možnosť uplatnenia si nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o samotnú náhradu za zákonom zriadené vecné bremeno,
žalovaný dal do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Cdo/17/2019 zo
dňa 30.11.2020 a rozhodnutie zo dňa 26.8.2019, sp. zn. 2Cdo/194/2019 ako aj rozhodnutie Ústavného

súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.10.2020, sp. zn. IV.ÚS 539/2020-21, v zmysle ktorých za zákonom
č. 66/2009 Z.z, zriadené vecné bremeno vzniká nárok na náhradu jednorázovo tomu, kto bol vlastníkom
zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti zákona, teda k 1.7.2009, pričom žalobkyňa nadobudla vlastnícke
právo k dotknutým pozemkom až v roku 2012. Pre prípad, ak by žalobkyňa preukázala nadobudnutie
pohľadávky z vecného bremena od pôvodného vlastníka, žalovaný uviedol, že právo na náhradu vzniklo

právnemu predchodcovi žalobkyne 1.7.2009 a žalobkyňa si nárok uplatnila na súde až po uplynutí
trojročnej premlčacej doby, z ktorého dôvodu žalovaný vzniesol námietku premlčania voči nároku
uplatnenému v tomto konaní. V závere sa žalovaný vyjadril aj k otázke výšky uplatneného nároku.
Konštatoval, že žalobkyňa v tomto konaní sa pôvodne domáhala vydania bezdôvodného obohateniaza obdobie od 4.7.2017 do 11.3.2019, pričom výška vychádzala zo Znaleckého posudku č. 17/2018
vypracovaného Ing. Jozefom Fajtom, PhD.. Tento znalecký posudok bol vypracovaný na základe
objednávky Okresného súdu Košice II v konaní, sp. zn. 42C/334/2016, v ktorom konaní si žalobkyňa

uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k tým istým pozemkom v lokalite
Borovicový háj, avšak za obdobie od 1.1.2013 do 3.7.2017. Uvedeným znaleckým posudkom bola
okrem iného stanovená výška bezdôvodného obohatenia (všeobecná hodnota nájmu) za rok 2017,
v jednotkovej cene 4,002 eura za m2/rok. Aj keď táto suma je vyššia ako suma stanovená znaleckými
posudkami spracovanými na základe objednávky žalovaného, žalovaný uviedol, že rešpektuje závery

daného znaleckého posudku a považuje ho za správny a hlavne objektívny, keďže zadávateľom bol súd
a nie niektorá zo strán sporu. Vo vzťahu k ďalšiemu Znaleckému posudku predloženému žalobkyňou, č.
29/2020, ktorý bol vyhotovený znalcom, B. F. G., E., ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nájmu
v jednotkovej cene vo výške 6,565 eura za m2/rok za rok 2018, vo výške 6,543 eura za m2/rok za rok
2019 a vo výške 6,197 eura za m2/rok za rok 2020, žalovaný uviedol, že všeobecná hodnota nájmu za
rok 2018 vo výške 6,565 eura za m2/rok predstavuje nárast o 2,563 eura za m2/rok oproti všeobecnej

hodnote nájmu stanovenej za predchádzajúci rok 2017 znaleckým posudkom, ktorého zadávateľom
bol súd, čo predstavuje medziročný nárast o vyše 64%. Takýto obrovský rozdiel medzi všeobecnou
hodnotou nájmu stanovenou znaleckým posudkom objednaným súdom a všeobecnou hodnotou nájmu
stanovenou súkromným znaleckým posudkom objednaným žalobkyňou, jednoznačne svedčí o tom, že
znalecký posudok vypracovaný na základe objednávky žalobkyne je neobjektívny, nesprávny a ako

dôkaz neakceptovateľný, pretože tak extrémny nárast všeobecnej hodnoty nájmu v priebehu jedného
roka je nereálny.
7. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 31.1.2022. Vo svojom
podaní uviedla, že medzi stranami sporu už bola založená prejudicialita na základe rozsudku Okresného
súduKošiceIIzodňa8.10.2018,sp.zn.42C/334/2016,ktorýbolpotvrdenýodvolacímsúdomrozsudkom

zo dňa 25.3.2020, sp. zn. 11Co/99/2019. V danej veci súd posúdil skutkový stav ako bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného a k zmene skutkového stavu zistenému v uvedenej veci medzi
totožnými stranami konania nedošlo a preto sa nemôže rovnaký skutkový stav ani inak právne posúdiť.
Pretože medzi stranami konania bola založená prejudicialita na základe prechádzajúcich rozhodnutí,
je toto záväzné nielen pre strany sporu ale aj pre súd, ktorý musí z toho pri rozhodovaní vychádzať.

Nemožno preto pri posudzovaní rovnakého skutkového stavu toto inak právne posúdiť. Žalobkyňa
nesúhlasila s aplikáciou zákona č. 66/2009 Z.z. na právny vzťah strán konania a to vzhľadom na
ust. čl. 1 ods. 2 uvedeného zákona, ktorý prípustnosť zákona vzťahuje iba na pozemky aj verejnú
zeleň, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu, čo sa v danom prípade nestalo.
Žalobkyňa v ďalšom poukázala na početné rozhodnutia vydané tunajším súdom ako aj odvolacím

súdom ohľadne bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo vo vzťahu k pozemkom nachádzajúcich sa
v areály Borovicového hája, ktoré rozhodli a ustálili, že o žiadne vecné bremeno sa nejedná, ale ide
o bezdôvodné obohatenie. Vo vzťahu k rozhodnutiam Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré
poukazoval žalovaný, žalobkyňa uviedla, že tieto neriešia problematiku tohto konania, iba odmietajú
ústavné sťažnosti v iných veciach. Rovnako uvádzané ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sú podľa žalobkyne na daný skutkový stav neaplikovateľné. Stanovenie výšky bezdôvodného
obohatenia je vecou odbornou – znaleckou a podľa žalobkyne ňou predložený Znalecký posudok znalca
B. F. G., E., je správny.
8. Podaniami doručenými súdu dňa 25.5.2020 a 15.7.2020 žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žaloby,
spočívajúcu v rozšírení v konaní uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to za

ďalšie obdobie od 12.3.2019 do 25.5.2020 a od 26.5.2020 do 15.7.2020. Žalobkyňa si tak uplatňovala
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v jednotlivých rokoch a obdobiach nasledovne: 1) za rok
2017, od 4.7.2017 do 31.12.2017, t. j. 181 dní, vo výške 49.909,53 eura (4,002 eura/m2/rok), 2) za
rok 2018, od 1.1.2018 do 24.5.2018, t. j. 144 dní vo výške 39.706,56 eura, (4,002 eura/m2/rok) , za
obdobie od 25.5.2018 do 14.7.2018, t. j. 41 dní 18.483,66 eura (5,07 eura/m2/rok) a za obdobie od

15.7.2018 do 31.12.2018, t. j. 169 dní, vo výške 76.188,75 eura (6,56 eura/m2/rok) spolu za rok 2018
vo výške 134.378,97 eura, 3) za rok 2019 365 dní vo výške 164.549,91 eura (6,54 eura/m2/rok), 4) za
rok 2020, za obdobie od 1.1.2020 do 14.7.2020, t. j. 196 dní vo výške 83.688,28 eura (6,197 eura/m2/
rok), spolu uplatňované bezdôvodné obohatenie vo výške 432.526,68 eura za obdobie od 4.7.2017 do
14.7.2020. Uznesením zo dňa 27.7.2020, č. k. 37C/13/2019-280, súd žalobkyňou navrhovanú zmenu

žaloby pripustil v znení „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 432.526,68 eura, spolu s 5%
ročnými úrokmi z omeškania : zo sumy 49.909,53 eura od 1.1.2018 do zaplatenia, zo sumy 39.706,56
eura od 15.7. 2018 do zaplatenia, zo sumy 18.483,66 eura od 15.7.2018 do zaplatenia, zo sumy
76.188,75 eura od 1.1.2019 do zaplatenia, zo sumy 164.549,91 eura od 1.1.2020 do zaplatenia, zo sumy83.688,28 eura od 15.7.2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť
žalobcovi trovy konania.“
9. Podaním doručeným súdu dňa 18.2.2021 žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žaloby spočívajúcu

vrozšírenívkonaníuplatnenéhonárokunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,atozaďalšieobdobieod
15.7.2020 do 31.12.2020, t. j. 169 dní, vo výške 72.159,92 eura (6,197 eura/m2/rok). Uznesením zo dňa
3.5.2021, č. k. 37C/13/2019-296, súd žalobkyňou navrhovanú zmenu žaloby pripustil v znení ,,Žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 504.686,60 eura, spolu s 5% ročnými úrokmi z omeškania : - zo sumy
49.909,53 eura od 1.1.2018 do zaplatenia - zo sumy 39.706,56 eura od 15.7. 2018 do zaplatenia - zo

sumy 18.483,66 eura od 15.7.2018 do zaplatenia - zo sumy 76.188,75 eura od 1.1.2019 do zaplatenia
- zo sumy 164.549,91 eura od 1.1.2020 do zaplatenia - zo sumy 83.688,28 eura od 15.7.2020 do
zaplatenia, - zo sumy 72.159,92 eura od 16.7.2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania.“

10. Ako z nesporných súd postupom podľa ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej

len „CSP“) vyšiel z tvrdení žalobkyne, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXXX, pre okres Košice II, obec H. - I., katastrálne územie A. a to pozemkov registra „C“ -
parcela č. 4354/3, o výmere 16103 m2, zastavané plochy a nádvoria, - parcela č. 4354/5, o výmere 1031
m2, zastavané plochy a nádvoria, - parcela č. 4354/7, o výmere 1274 m2, zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. 4354/8, o výmere 1344 m2, zastavané plochy a nádvoria, - parcela č. 4354/9, o výmere 993

m2, zastavané plochy a nádvoria, - parcela č. 4354/10, o výmere 1058 m2, zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. 4354/11, o výmere 1157m2, zastavané plochy a nádvoria, - parcela č. 4354/12, o výmere
2189 m2, zastavané plochy a nádvoria. Nesporné bolo aj to, že predmetné pozemky sa nachádzajú
v lokalite „Borovicový háj“ a že ich v žalovaný užíval v žalovanom období. V zmysle strategického
dokumentu mesta Košice – MÚSES schváleného uznesením č. 811/2013 mestským zastupiteľstvom, je

táto lokalita špecifikovaná ako mestské biocentrum regionálneho významu BC-RN. Nesporné bolo tiež
tvrdenie žalobcov, že za žalované obdobie žalovaný neposkytol žalobkyni žiadnu náhradu za užívanie
jej pozemkov.

11. Ako z nesporných súd postupom podľa ust. § 151 ods. 1 CSP vyšiel z tvrdení žalovaného, že

žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k predmetným pozemkom evidovaných na liste vlastníctva č.
XXXXX v roku 2012, ako vydražiteľ na dražbe za kúpnu cenu 600.000 eur, pričom, odhadovaná cena
dražených predmetných nehnuteľností predstavovala výšku 2.030.000 eur.

12. Medzi stranami konania rovnako nebolo sporné, že žalobkyňa si voči žalovanému už uplatnila nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia na Okresnom súde Košice II, a to na tom istom skutkovom
základe ako v prejednávanej veci, len za iné, skoršie obdobie, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn.
42C/334/2016. V uvedenom konaní súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 224.000
eur a úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 24.349 eur od 10.12.2016 do zaplatenia a vo
výške 5% ročne zo sumy 199.651 eur od 4.7.2017 do zaplatenia. Súd v uvedenom konaní žalobkyňou

uplatnený nárok právne posúdil ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, vzniknutého
v dôsledku užívania pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobkyne žalovaným, bez právneho dôvodu.

13. Odbor výstavby Obvodného národného výboru č. Vyst./2224-a1985-Bk zo dňa 15.3.1985 vydal
Rozhodnutie o využití územia pre Borovicový háj v lokalite Košice - Západ zo stanovením nasledujúcich

podmienok : 1/ pri vypracovaní projektovej dokumentácie je potrebné dodržať podmienky všetkých
zainteresovaných zložiek, 2/ stavenisko je potrebné označiť orientačnou tabuľou, 3/ pred vydaním
stavebného povolenia je nutné pozemok majetkovo – právne usporiadať a predložiť LV (Rozhodnutie
odboru výstavby Obvodného národného výboru na č. l. 427).

14. Na základe Hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku zo dňa 10.11.1987 prešiel
Borovicový háj o rozlohe 11,4245 ha, katastrálne územie H. – I. v obstarávacej cene 398.054 Kčs
zo správy Záhradnícky a sad. podnik mesta Košíc na Záhradnícky a sad. podnik mesta Košice –
Správa verejnej zelene Košice. Dôvodom prevodu správy podľa bodu 5 Hospodárskej zmluvy bolo, že
„úpravu Borovicového hája na obvodový park bude prevádzať preberajúci“ (Hospodárska zmluva zo dňa

10.11.1987 na č. l. 428).

15. Dňa 28.6.1991 uzavreli odovzdajúca organizácia Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košíc,
š. p. rozpočtová zložka Správy verejnej zelene a preberajúca organizácia Správa mestskej zeleneDelimitačný protokol. Podľa čl. 1 Delimitačného protokolu, predmetom delimitácie bol prevod práv,
povinností a záväzkov zo štátneho podniku Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košice, organizácie
bývalého NVmK na Magistrát mesta Košice – Správu mestskej zelene ako rozpočtovú organizáciu

celomestskej povahy. Rozsah delimitácie vyplýva z čl. 2 Delimitačného protokolu, podľa ktorého
Záhradnícky a sadovnícky podnik – Správa verejnej zelene, delimitoval na Správu mestskej zelene
Košice a) hospodárske prostriedky vedené v účtovníctve : základné prostriedky, predmety postupnej
spotreby v používaní, peňažné prostriedky na bankových účtoch, pokladničnú hotovosť uvedené
v prílohe č. 1, b) hospodárske prostriedky vedené v operatívnej evidencii – pozemky v celkovej hodnote

7.955.858,20 Kčs, uvedené v prílohe č. 3 so stavom k 30.4.1991, c) dokladovú agendu súvisiacu
s prechodom na Správu mestskej zelene, d) rozpočet na rok 1991, e) ročné rozbory o výsledkoch
hospodárenia bývalej rozpočtovej organizácie ZaSP-SVZ k 31.12.1990. Z Prílohy č. 3 Delimitačného
protokolu, bod 430 vyplýva, že predmetom delimitácie bol aj Borovicový háj (Delimitačný protokol zo
dňa 28.6.1991 na č. l. 429 a príloha č. 3 k Delimitačnému protokolu na druhej strane č. l. 430).

16. Dňa 3.5.2004 na základe Protokolu o prechode vlastníctva majetkových práv a záväzkov
v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, odovzdala Správa mestskej zelene v Košiciach, so
sídlom Rastislavova 79, Košice preberajúcemu Mestu Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice,
nehnuteľnosti, okrem iného Borovicový háj o rozlohe 11,4245 ha, k. u. H. – I. s prechodom vlastníctva ku
dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí 1.5.1991. Prílohou č. 7 Protokolu bola inventárna

a technická karta budovy s názvom Borovicový háj – rozloha 11,4245 ha. Protokol zo dňa 3.5.2004
odkazuje na Delimitačný protokol zo dňa 28.6.1991, ktorým majetok, ktorý bol predmetom odovzdania
Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košice odovzdal Správe mestskej zelene v Košiciach, ktorá
delimitácia sa uskutočnila na základe uznesenia mestského zastupiteľstva č. 7/B zo dňa 14.5.1991,
ktorým bola zriadená Správa mestskej zelene Košice ako rozpočtová organizácia mesta (Protokol zo

dňa 3.5.2004 na č. l. 393 a Inventárna a technická karta budovy na č. l. 396).

17. Pokiaľ ide o charakter predmetných pozemkov, v konaní nebolo sporné, že na pozemkoch žalobkyne
sa nachádza lesný porast a že na predmetných pozemkoch sa nachádzali aj asfaltové chodníky, toho
času už v zdevastovanom stave. Žalovaný k svojmu tvrdeniu o existencii chodníkov navyše predložil

snímku mapy z geografického informačného systému GISPLAN (č. l. 494). Na preukázanie existencie
objektov svedčiacich o zriadení Borového hája ako verejnej zelene – parku, žalovaný predložil súdu
kolaudačné rozhodnutie vydané Odborom výstavby, ÚPAaD, ObNV Košice II zo dňa 27.12.1990, ktorým
rozhodnutím sa povolilo „uviesť akciu Borovicový háj – vonkajšie osvetlenie“ do trvalého užívania
(kolaudačné rozhodnutie na č. l. 613). V konaní nebolo sporné, že v súčasnosti už verejné osvetlenie

v areáli Borovicový háj neexistuje, keďže bolo zničené.

18. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa Čl. 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej

rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.
Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľaust.§494Občianskehozákonníka,zplatnéhozáväzkujedlžníkpovinnýniečodať,konať,niečoho
sa zdržať alebo niečo strpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenie nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru
o dôvodnosti podanej žaloby, avšak nie v celom rozsahu v konaní uplatneného nároku.

20. V tomto svojom závere súd vyšiel z nesporných skutočností, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, pre okres Košice II, obec H. - I., katastrálne
územie A. a to pozemkov registra „C“ - parcela č. 4354/3, o výmere 16103 m2, zastavané plochy a
nádvoria, - parcela č. 4354/5, o výmere 1031 m2, zastavané plochy a nádvoria, - parcela č. 4354/7,
o výmere 1274 m2, zastavané plochy a nádvoria, - parcela č. 4354/8, o výmere 1344 m2, zastavané

plochy a nádvoria, - parcela č. 4354/9, o výmere 993 m2, zastavané plochy a nádvoria, - parcela č.
4354/10, o výmere 1058 m2, zastavané plochy a nádvoria, - parcela č. 4354/11, o výmere 1157m2,
zastavané plochy a nádvoria, - parcela č. 4354/12, o výmere 2189 m2, zastavané plochy a nádvoria,
ktoré pozemky sa nachádzajú v lokalite „Borovicový háj“.
21. Čo sa týka charakteru predmetných pozemkov, v konaní nebolo sporné, že na pozemkoch vo

vlastníctve žalobkyne sa nachádzajú stromy, že pozemkami prechádzajú spevnené chodníky. Územie
Borovicového hája vo všeobecnosti, nielen pozemky vo vlastníctve žalobkyne, nie sú udržiavané, o čom
svedčí aj skutočnosť, že v minulosti vybudované verejné osvetlenie toho času už neexistuje, keďže bolo
zničené.

22. Vykonaným dokazovaním bolo súdom zistené, že nielen na pozemkoch žalobkyne, ale v lokalite
Borovicovýhájakotakej,nikdeniesúžiadnestavby,ktorébyprešlidovlastníctvaobce,tedažalovaného.
Svedčí o tom aj vyjadrenie zástupcu žalovaného, prednesené v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. K2-37C/73/2020, a to na pojednávaní konanom dňa 20.2.2023, ktorý uviedol, že žalovaný nikdy
netvrdil, že by v lokalite Borovicový háj bola zriadená stavba, park. Aj keď takýto zámer tu bol ešte

v období socialistických organizácii, ktoré mali v pláne vytvoriť verejný park pre obyvateľov mesta, o čom
svedčí aj rozhodnutie odboru výstavby ONV zo dňa 15.3.1985, tento zámer nebol nikdy realizovaný.
Uvedené tvrdenie zástupcu žalovaného podporuje nesporná skutočnosť, a to chýbajúce prvky napr.
parkovej architektúry, mestského mobiliáru ako lavičky, odpadkové koše a pod..
23. Podľa názoru súdu, pozemky vo vlastníctve žalobkyne umiestnené v lokalite „Borovicový háj“ sú

súčasťou verejného priestranstva s využitím územia ako verejnej zelene, prístupné neobmedzenému
okruhu užívateľov, spĺňajúce znaky verejného priestranstva tak, ako to má na mysli jeho vymedzenie
v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/52/2009. Predmetné pozemky môžu
slúžiť a aj slúžia verejnosti na relaxáciu a ďalšie využitie. Vďaka tomu mohol žalovaný, disponujúci
majetkom žalobkyne, plniť svoje verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním potrieb občanov užívaním

týchto pozemkov, čo je jeho povinnosť ustanovená zákonom (§ 4 ods. 3 písm. f) zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení) , ktoré by však musel plniť iným spôsobom, to znamená kúpiť alebo prenajať, napr.
podobné pozemky s verejnou zeleňou za rovnakým účelom, prípadne tu osadiť zeleň. V takom prípade
žalovanému celkom iste vznikol majetkový prospech na úkor žalobkyne, a to užívaním jej majetku
bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať majetok žalobkyne, čím nepochybne bola

založená pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní.
24. Súd žalobkyňou v konaní uplatnený nárok právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Toto právne posúdenie vyplynulo nielen z vyššie uvedeného, ale predovšetkým z nespornej
skutočnosti, že otázka charakteru nároku žalobkyne bola už vo vzťahu medzi tými istými stranami sporu
a vo vzťahu k totožným pozemkom právoplatne vyriešená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn.

42C/334/2016 zo dňa 8.10.2018, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 25.3.2020 sp. zn. 11Co/99/2019 a v tu prebiehajúcom spore sa rozhoduje o totožnom nároku
žalobkyne voči žalovanému, avšak už za ďalšie obdobie.25. Základným atribútom právnej istoty podľa citovaného článku 2 CSP je požiadavka zásadnej
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Tá je zase spätá s postulátom, že zásadne právne rovnaké
(obdobné) prípady sa skrátka majú posudzovať rovnako, a rozdielne prípady rozdielne. To, či ide

o zásadne rovnakú právnu vec, alebo či táto právna vec vykazuje naopak zásadné diferencie od iných,
už rozhodnutých prípadov, je záležitosťou právneho posúdenia súdu reflektovaného v odôvodnení
rozhodnutia. Táto paradigma tvorí základnú obsahovú náplň princípu právnej istoty podľa Civilného
sporového poriadku (Civilný sporový poriadok, Komentár, 2. vydanie, 2022, Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič).

26. Otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa zaoberala aj judikatúra Ústavného
súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze II. ÚS 349/09-36 z 20. januára
2010 rozhodol o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „dohovor“) zdôrazniac, že vzhľadom na zásadu
prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 2 O.s.p., ako aj na zásadu viazanosti súdu

právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 O.s.p. všeobecný súd nemá
možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré
rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu. Keďže súd nemôže ako
predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov,
nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne

posúdil. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného
rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej „nové“ právne posudzovanie v inom
(ďalšom) konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Iné riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť
viazanosťuloženúmuzákonomv§159ods.2O.s.p.Pokiaľsúdspomenutýprejudiciálnyúčinokignoruje
(nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah a rozhodne v rozpore s

prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom), nerešpektuje záväzné súdne rozhodnutie a koná v rozpore
s ústavou, v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon (viď čl. 2 ústavy). Zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou práva
na spravodlivý proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená
zásah do stability práva a právnych vzťahov, ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti. Aj Európsky súd

pre ľudské práva vo svojej judikatúre venuje ochrane právnej istoty ako základnému aspektu právneho
štátu náležitú pozornosť [viď najmä rozsudky vo veci Brumărescu proti Rumunsku z 28. októbra 1999
a vo veci Ryabykh proti Rusku z 24. júla 2003].

27. K problematike prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia sa Ústavný súd SR

vyjadril aj v náleze sp.zn. I.ÚS 171/2021-72, kde poukázal na to, že „so subjektívnou záväznosťou
rozsudku úzko súvisí otázka tzv. prejudiciálneho účinku súdneho rozhodnutia vyjadrená v § 193 a §
194 CSP, v zmysle ktorej musí súd v novom konaní rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného
rozhodnutia u tých istých účastníkov (totožnosť účastníkov nie je dotknutá rozdielnosťou ich procesného
postavenia v oboch konaniach). Na iné osoby než účastníkov konania, v ktorom bolo rozhodnuté o

prejudiciálnej otázke, resp. ich právnych nástupcov sa účinky právoplatného rozsudku môžu vzťahovať
len v tých prípadoch, keď tak stanoví zákon (napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 133/2019).
Prejudicialita súdneho rozhodnutia znamená, že súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to,
o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov, preto nie je rozhodujúce, či
súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. So zreteľom na

právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia nesmie byť
táto otázka položená a akékoľvek jej „nové“ právne posudzovanie v inom (ďalšom) konaní tých istých
účastníkov je neprípustné. Iné riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu
zákonomv§159ods.2OSP(vsúčasnosti§228CSP,pozn.).Pokiaľsúdspomenutýprejudiciálnyúčinok
ignoruje (nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah a rozhodne

v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom), nerešpektuje záväzné súdne rozhodnutie a
koná v rozpore s ústavou, v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ústavy). Zásada právnej istoty je
integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného
súdneho rozhodnutia znamená zásah do stability práva a právnych vzťahov, ako aj do riadneho výkonu

spravodlivosti (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 44/2010)“.

28. V prejednávanom prípade žalobkyňa predmetnou žalobou žiadala vydať bezdôvodné obohatenie
za obdobie od 4.7.2017 do 31.12.2020, vychádzajúc pritom z rozhodnutia Okresného súdu Košice II,č. k. 42C/334/2016-216, zo dňa 8.10.2018, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 25.3.2020 sp. zn. 11Co/99/2019, ktorým rozhodnutím súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 224.000 eur a úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 24.349 eur od 10.12.2016

do zaplatenia a vo výške 5% ročne zo sumy 199.651 eur od 4.7.2017 do zaplatenia, pričom súd
v uvedenom konaní žalobkyňou uplatnený nárok právne posúdil ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného
obohatenia. Súd tento nárok žalobkyni priznal za obdobie od 29.9.2014 do 31.12.2014, od 3.7.2015 do
31.12.2015, od 1.1.2016 do 31.12.2016 a od 1.1.2017 do 3.7.2017

29. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala plnenia za užívanie tých istých pozemkov žalovaným,
avšak za iné obdobie, a teda sa domáhala plnenia, ktorého priznanie je závislé od posúdenia
hmotnoprávnej otázky a táto už bola právoplatne vyriešená vo vyššie uvedenom konaní Okresného
súdu Košice II sp. zn. 42C/334/2016, kde súd dospel k záveru, že žalobkyňa má nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

30. Uvedeným právoplatným rozhodnutím tak došlo k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným a súd preto z neho vychádzal pri právnom
posúdení žalobkyňou uplatneného nároku.

31. Žalobkyňa predmetnou žalobou žiadala vydať bezdôvodné obohatenie za obdobie od 4.7.2017 do

31.12.2020. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola v žalovanom období vlastníkom nehnuteľností
- pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX. V konaní tiež nebolo sporné, že predmetné
pozemky v celkovej výmere 25149 m2 sa nachádzajú v lokalite „Borovicový háj“, že žalovaný
v žalovanom období disponoval majetkom žalobkyne bez toho, aby mu prináležal nejaký právny titul
oprávňujúci ho na užívanie predmetných pozemkov.

32. Žalobkyňa si svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila nasledovne: od 4.7.2017 do
24.5.2018 vo výške 4,002 eura/m2/rok (stanovená znalcom Ing. Jozefom Faithom, PhD. v Znaleckom
posudku č. 17/2018, vyhotovenom v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.
42C/334/2016), od 25.5.2018 do 14.7.2018 vo výške 5,07 eura/m2/rok, od 15.7.2018 do 31.12.2018 vo
výške 6,56 eura/m2/rok (stanovená znalcom Ing. Matejom Špakom, PhD. mult. v Znaleckom posudku č.

29/2020 v spise na č. l. 249), za rok 2019 vo výške 6,54 eura/m2/rok (stanovená znalcom Ing. Matejom
Špakom, PhD. mult. v Znaleckom posudku č. 29/2020 v spise na č. l. 249), od 1.1.2020 do 14.7.2020 vo
výške 6,197 eura/m2/rok (stanovená znalcom Ing. Matejom Špakom, PhD. mult. v Znaleckom posudku
č. 29/2020 v spise na č. l. 249), od 16.7.2020 do 31.12.2020 vo výške 6,197 eura/m2/rok (stanovená
znalcom Ing. Matejom Špakom, PhD. mult. v Znaleckom posudku č. 29/2020 v spise na č. l. 249).

33. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe vyjadril nesúhlas so všeobecnou hodnotou nájmu pozemkov,
z ktorej vychádzala žalobkyňa vo svojej žalobe, t. j. z hodnoty 4,002 eura/m2/rok za žalované obdobie
od 4.7.2017 do 11.3.2019, ktorú hodnotu stanovil znalec B. C. D., E. v znaleckom posudku č.
17/2018, vyhotovenom v konaní 42C/334/2016. Svoje námietky voči hodnote 4,002 eura/m2/rok, z ktorej

vychádzal aj súd v spomenutom konaní, ktorého predmetom bol rovnaký nárok medzi tými istými
sporovými stranami, len za iné, skoršie obdobie, žalovaný neuviedol a bez ďalšieho predložil znalecký
posudok č. 9/2018 (č. l. 58), vypracovaný Inštitútom znalcov súdneho inžinierstva, družstvo. Znalecká
organizácia stanovila všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov nachádzajúcich sa v lokalite Borovicový háj
na rok 2017 vo výške 2.454 eura/m2/rok a na rok 2018 vo výške 2,473 eura/m2/rok.

34. Žalobkyňa reagoval predložením znaleckého posudku č. 29/2020, vyhotoveného znalcom Ing.
Matejom Špakom, PhD. mult., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov vo vlastníctve
žalobkyne tak, ako je to uvedené v bode 36 tohto odôvodnenia.

35. Žalovaný namietal správnosť záverov znalca Ing. Mateja Špaka, PhD. mult., argumentujúc tým, že
znalcom stanovená všeobecná hodnota nájmu za rok 2018 vo výške 6,565 eura/m2/rok, predstavuje
nárast o 2,563 eura/m2/rok oproti všeobecnej hodnote nájmu stanovenej za predchádzajúci rok 2017
znaleckým posudkom č. 17/2018 znalca C. D., E., t. j. 4,002 eura/m2/rok , čo predstavuje medziročný
nárast o vyše 64%. V rámci svojej procesnej obrany žalovaný predložil ďalší znalecký posudok č.

182/2021 (č. l. 312), vyhotovený znalcom B. J. K., predmetom ktorého bolo stanovenie všeobecnej
hodnoty nájmu pozemkov vo vlastníctve žalobkyne za roky 2018, 2019, 2020 a 2021. Znalec stanovil
všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov vo vlastníctve žalobkyne na rok 2018 vo výške 3,375 eura/m2/
rok, na rok 2019 vo výške 3,458 eura/m2/rok a na rok 2020 vo výške 3,621 eura/m2/rok.36. Žalobcovia v priebehu konania nechali vypracovať nový znalecký posudok č. 8/2023 (č. l. 516)
vyhotovený znalcom B. F. G., a to za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov vo

vlastníctve žalobkyne za rok 2018 až 2023 (poznám. súdu: predmetom konania nie sú roky 2021 až
2023). Znalec stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov vo vlastníctve žalobkyne na rok 2018 vo
výške 6,613 eura/m2/rok, na rok 2019 vo výške 6,613 eura/m2/rok a na rok 2020 vo výške 6,613 eura/
m2/rok.

37. Žalovaný na presadenie svojej obrany, resp. argumentácie ohľadne výšky bezdôvodného
obohatenia, predložil ďalší znalecký posudok č. 16/2022 (č. l. 579), vyhotovený Ústavom súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, predmetom ktorého, okrem iného, bolo aj stanovenie všeobecnej
hodnoty nájmu pozemkov nachádzajúcich sa v lokalite Borovicový háj za obdobie rokov 2015 až
2017, pričom znalecká organizácia stanovila všeobecnú hodnotu nájmu za uvedené obdobie vo výške
2,924 eura/m2/rok. Žalovaný v tejto súvislosti opätovne zdôraznil rozdiel o vyše 100% medzi uvedenou

všeobecnou hodnotou nájmu 2,924 eura/m2/rok a všeobecnou hodnotou stanovenou znalcom B. F. G.
v znaleckom posudku č. 8/2023 za rok 2018, vo výške 6,613 eura/m2/rok.

38. Tak žalobkyňa ako aj žalovaná predložili teda v priebehu konania viacero znaleckých posudkov, ktoré
však priniesli diametrálne odlišné závery, pokiaľ ide o všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov.

39. Pokiaľ ide znalecké posudky predložené žalovaným č. 9/2018, č. 182/2021 a č. 16/2022, na ich
závery podľa názoru súdu nebolo možné prihliadnuť, nakoľko v nich stanovená všeobecná hodnota
nájmu sa súdu javila ako podhodnotená, nezodpovedajúca hodnotám nájmov za pozemky v lokalite
Borovicový háj, priznávaných súdmi v minulosti a tiež nereflektujúca situáciu a vývoj na realitnom trhu.

Navyše v prípade znaleckého posudku č. 16/2022 predmetom znaleckého skúmania bolo obdobie rokov
2015 a 2016, ktoré obdobie nebolo predmetom v prejednávanej veci.

40. Na druhej strane, v prípade znaleckých posudkov predložených žalobkyňou súd považoval za
dôvodnú námietku žalovaného o značnom náraste všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov pri porovnaní

rokov 2017 a 2018. Je nepochybné, že v žalovanom období mal vývoj cien na realitnom trhu skôr
stúpajúcu tendenciu, avšak nárast zo sumy 4,002 eura/m2 rok za rok 2017, na sumu 6,565 eura/m2/rok
za rok 2018, t. j. o 2,563 eura/m2/rok, ktorý nárast predstavuje 64% zo všeobecnej hodnoty nájmu v roku
2017, je nárast významný a znalcom ničím neodôvodnený, ktorý by sa dal vysvetliť napr. extrémnymi
zmenaminarealitnomtrhu,ktorévšakvžalovanomobdobínenastali.Pochybnevyznievaajzáverznalca

B. F. G. v znaleckom posudku č. 8/2023, podľa ktorého všeobecná hodnota nájmu v období rokov 2018,
2019 a 2020, kedy vývoj cien nehnuteľností z roka na rok kontinuálne rástol, ktorú skutočnosť je možné
dohľadať z údajov Národnej banky Slovenska, sa vôbec nemenila, keďže ju stanovil v rovnakej výške
6,613 eura/m2/rok.

41. Súd k vyhotoveniu kontrolného znaleckého posudku, ako to navrhoval žalovaný, nepristúpil,
zdôvodovhospodárnostikonaniaakoajznižšieuvedenýchdôvodov.Pristanovenívýškybezdôvodného
obohateniasúdtakvychádzalzovšeobecnejhodnotynájmuvovýške4,002eura/m2/rok,atozaobdobie
od 4.7.2017 do 24.5.2018, tak ako si to uplatnila žalobkyňa. Všeobecná hodnota nájmu v uvedenej výške
bola stanovená na základe znaleckého posudku č. 17/2018, ktorého zadávateľom bol súd v konaní

vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 42C/334/2016, predmetom ktorého konania bol
totožný nárok medzi tými istými sporovými stranami ako v prejednávanej veci, ktorého závery žalovaný
rešpektoval a považoval za správne a objektívne, ako to uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 24.1.2022
(č. l. 308).

42. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia za obdobie od 25.5.2018 do 14.7.2018 súd vychádzal
zo všeobecnej hodnoty nájmu vo výške 5,07 eura/m2/rok, tak ako si to uplatnila žalobkyňa, považujúc
uvedenú výšku nájmu za zodpovedajúca hodnotám nájmov za pozemky v lokalite Borovicový háj,
priznávaných súdmi v minulosti a tiež nereflektujúcu situáciu a vývoj na realitnom trhu.

43. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia za obdobie od 15.7.2018 do 31.12.2020 súd
vychádzal zo všeobecnej hodnoty nájmu vo výške 5,234 eura/m2/rok. Súd považoval za spravodlivé,
pri tak diametrálne odlišných hodnotách stanovených znalcami v znaleckých posudok predložených
sporovými stranami, vychádzať z hodnoty, ktorá je rovnaká, resp. veľmi blízka sumám priznaných v inýchobdobných právoplatných súdnych konaniach, vedených na tunajšom súde ohľadom tzv. „Borovicového
hája“, v ktorých je totožný žalovaný, ktorý voči rozhodnutiam, v ktorých súd pri stanovení výšky
bezdôvodného obohatenia vychádzal práve zo sumy 5,234 eura/m2/rok, ani nepodal odvolanie, ako

napr. v konaní vedenom na vtedajšom Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 20C/61/2018.

44. Žalobkyni vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov v jej výlučnom
vlastníctve, v celkovej výmere 25149 m2, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX, pre katastrálne
územie A.:

- za obdobie od 4.7.2017 do 31.12.2017 (181 dní) vo výške 49.909,53 eura, t. j. 4,002 eura x 25149 m2
= 100.646,298 eura / 365 dní = 275,743 x 181 dní,
- za obdobie od 1.1.2018 do 24.5.2018 (144) vo výške 39.706,56 eura, t. j. 4,002 eura x 25149 m2 =
100.646,298 eura / 365 dní = 275,743 x 144 dní
- za obdobie od 25.5.2018 do 14.7.2018 (51 dní) vo výške 17.815,83 eura, t. j. 5,07 eura x 25149 m2
= 127.505,43 eura / 365 dní = 349,33 x 51 dní,

- za obdobie od 15.7.2018 do 31.12.2018 (170 dní) vo výške 61.307,06, t. j. 5,234 eura x 25149 m2 =
131.629,87 eura/ 365 dní = 360,63 eura x 170 dní,
- za obdobie roku 2019 (od 1.1.2019 do 31.12.2019) vo výške 131.629,87 eura, t. j. 5,234 eura x 25149
m2,
- za obdobie roku 2020 (od 1.1.2020 do 31.12.2020) vo výške 131.629,87 eura, t. j. 5,234 eura x 25149

m2.

45. Žalobkyni tak vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov v jej
výlučnom vlastníctve za celé žalované obdobie spolu vo výške 431.998,72 eura, v ktorej výške súd
žalobe vyhovel a v prevyšujúcom rozsahu súd žalobu zamietol

46. Žalobkyňa sa popri istine domáhala aj priznania úrokov z omeškania a nakoľko žalovaný svoj
dlh riadne a včas nesplnil, dostal sa preto do omeškania a žalobkyni ako veriteľovi vzniklo právo na
úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka. Začiatok omeškania sa spája
so splatnosťou dlhu. Pri určení splatnosti súd vychádzal zo všeobecného ust. § 563 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo

určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
V danej veci žalobkyňa nepreukázala a ani netvrdila, že by žalovaného vyzvala na plnenie ešte pred
podaním žaloby. Výzvou na plnenie je teda samotná žaloba, ktorá bola žalovanému doručená dňa
3.7.2019. Splatnosť dlhu vo výške 193.983,06 eura vo vzťahu k prvému žalobou uplatnenému obdobiu
od 4.7.2017 do 11.3.2019 preto nastala dňa 4.7.2019 a prvým dňom omeškania je 5.7.2019. Výzvou

na plnenie za ďalšie, druhé uplatnené obdobie od 12.3.2019 do 25.5.2020, je návrh na pripustenie
zmeny žaloby zo dňa 25.5.2020, ktorý bol žalovanému doručený dňa 22.6.2020. Splatnosť dlhu vo
výške 158.893,88 eura nastala dňa 23.6.2020 a prvým dňom omeškania je 24.6.2020. Výzvou na
plnenie za ďalšie, tretie uplatnené obdobie od 26.5.2020 do 14.7.2020, je návrh na pripustenie zmeny
žaloby zo dňa 15.7.2020, ktorý bol žalovanému doručený dňa 3.8.2020. Splatnosť dlhu vo výške

17.982,22 eura nastala dňa 4.8.2020 a prvým dňom omeškania je 5.8.2020. Výzvou na plnenie za
ďalšie, štvrté uplatnené obdobie od 15.7.2020 do 31.12.2020, je návrh na pripustenie zmeny žaloby
zo dňa 18.2.2021, ktorý bol žalovanému doručený dňa 1.3.2021. Splatnosť dlhu vo výške 61.139,56
eura nastala dňa 2.3.2021 a prvým dňom omeškania je 3.3.2021. Výšku úrokov z omeškania súd určil
v súlade s vyššie citovaným vykonávacím predpisom k Občianskemu zákonníku. Základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, zvýšená
o 5 perc. bodov, bola ku dňu vzniku omeškania za jednotlivé žalované obdobia vo výške 0,00 % ročne.
Na základe uvedeného preto súd žalobkyni priznal, v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z. v znení účinnom od 1.2.2013, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých dlžných súm
a v prevyšujúcom rozsahu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

47. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany vzniesol pre prípad, ak by súd žalobcami uplatnený
nárok právne posúdil ako nárok na náhradu za obmedzenie ich vlastníckeho práva zákonným vecným
bremenom, námietku premlčania. Nakoľko súd žalobcami uplatnený nárok posúdil ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, nepovažoval súd za potrebné sa vznesenou námietkou zaoberať.
48. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

49. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.50. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal
náhradu trov konania v rozsahu 71,20%, nakoľko mala vo veci čiastočný úspech. Rozsah v akom
súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania vyplýva zo skutočnosti, že súd žalobe vyhovel
v časti o zaplatenie sumy 431.998,72 eura, čo predstavuje úspech žalobkyne a žalobu zamietol
v časti o zaplatenie sumy 72.687,88 eura, teda v tejto časti bola žalobkyňa neúspešná. Vychádzajúc

z uvedeného, miera úspechu žalobkyne vo vzťahu k predmetu konania (504.686,60 eura), predstavuje
85,60% a miera úspechu žalovaného predstavuje 14,40%. V konečnom dôsledku to znamená, že
žalobkyňa má vo veci samej úspech vo veľkosti 71,20% (85,60% - 14,40%), a preto má v rovnakej
veľkosti proti žalovanému aj nárok na náhradu trov konania, ktoré jej počas konania vznikli.
52. Súd v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Košice písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.