Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 28, 2023

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223200795
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2023:4223200795.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Filipom Demom, v spore žalobcu: S. W., A.. XX.XX.XXXX, W. W.

XXX, XXX XX O., zastúpený: JUDr. Tamás Puskás, advokát so sídlom Jókaiho ul. 24, 945 01 Komárno,
IČO: 42162891, proti žalovanej: B. O., A.. XX.XX.XXXX, W. W. A. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpená:
JUDr. Ondrej Tóth, Advokátska kancelária so sídlom Dunajské nábrežie 14, 945 05 Komárno, IČO:
36103462 o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, povinná vypratať nehnuteľnosť vedenú na LV č.
XXXX pre katastrálne územie O., obec O., okres Komárno a to pozemok parcely registra “C“ evidovaný
pod parcelným číslom 3228/6, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 678 m2.

II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu 14.03.2023, domáhal vypratania, vo výroku rozhodnutia
uvedenej, nehnuteľnosti. Uviedol, že je výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti, vyzval žalovanú na
vypratanie nehnuteľnosti, žalovaná však napriek tomu nevypratala predmetný pozemok.

2. Žalovaná sa bránila poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo1703/2005 ako aj tak, že
nehnuteľnosť vydržala, pretože ona a jej právni predchodcovia tento pozemok dobromyseľne užívajú

bez prerušenia od roku 1963. Poukázala na potvrdenie Miestneho národného výboru v Kameničnej z
24.06.1968 ako aj na kúpnu zmluvu o rodinnom domčeku a dohodu o zriadení práva osobného užívania
pozemku zo 17.07.1968, na potvrdenia Obce Kameničná ohľadom platenia dane za pozemok 3228/6 a
na ocenenie č. 13/19.86, kde sa oceňovali stromčeky a vedľajšie stavby, ktoré sa nachádzali na parcele
3228/6.

3. Žalobca argumentoval, že žalovaná nepredložila ani jeden dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaná

alebo jej právni predchodcovia boli dobromyseľní v tom, že sú vlastníkmi pozemku. Práve naopak,
z predložených listín jednoznačne vyplýva, že štát nikdy nepredal právnym predchodcom žalovanej
pozemok 3228/6, pričom o tejto skutočnosti vedeli aj právny predchodcovia žalovanej, pričom poukázal
na list z 15.04.2013 a z 24.11.2022, v ktorých sa právny predchodcovia alebo samotná žalovaná snažili
predmetný pozemok od žalobcu kúpiť alebo prenajať.

4. Na pojednávaní dňa 28.08.2023 vykonal súd dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: výpis

z LV č. XXXX, predžalobná výzva, potvrdenie Miestneho národného výboru v Kameničnej z 24.6.1968,
Kúpna zmluva o rodinnom domčeku a Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku zo
17.6.1968, ocenenie č. 13/19.86, potvrdenie Obce Kameničná z 15.4.2013 a zo 14.11.2022, uznesenieOS TT 19Er/159/01, potvrdenie Obce Kameničná z 10.5.2023, posledný pokus o odkúpenie pozemku
pred podaním žaloby z 15.4.2023.

5. Súd zistil, že ako vlastník je k spornej nehnuteľnosti zapísaný žalobca. Z potvrdenia MNV v
Kameničnej z 24.06.1968 vyplýva, že rada MNV Kameničná potvrdzuje, že stavebný pozemok pod
parcelným číslom 3228/7 nepotrebuje a prideľuje sa do osobného užívania za účelom odpredaja
rodinného domčeka C. Q. a jeho manželke. Z tohto potvrdenia je zrejmé, že bol vyčiarknutý pozemok
číslo 3228/6. Z kúpnej zmluvy o rodinnom domčeku a dohody o zriadení práva osobného užívania

pozemku vyplýva, že C. Q. a jeho manželke sa zriaďuje k pozemku číslo 3228/7 právo osobného
užívania. Obec Kameničná potvrdila listom z 15.04.2013 a zo 14.11.2022, že žalovaná resp. jej právny
predchodca bola platiteľkou dane z nehnuteľnosti, pričom daň bola vyrubená na základe daňovníkom
podaného daňového priznania v roku 1996 a v roku 2005, kde bola uvedená parcela č. 3228/7,
ako pozemok „F“ zast. plochy a nádv. o výmere 961 m2. Taktiež obec Kameničná potvrdila listom z
10.05.2023, že žalobca platí od roku 2007 daň z nehnuteľnosti podľa daňového priznania za pozemok

č. 3228/6 zast. plochy a nádv. o výmere 678 m2. Z listov z 15.04.2013 a z 24.11.2022 vyplýva, že právny
predchodcovia alebo samotná žalovaná sa snažili predmetný pozemok od žalobcu kúpiť alebo prenajať.

6. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

7. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

8. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

9.Podľa§130ods.1Občianskehozákonníkaakjedržiteľsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

10. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

11. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Súd považuje za potrebné sa v krátkosti vyjadriť k tomu, že o odovzdaní spornej nehnuteľnosti
tak, ako to žalobca žiadal nerozhodoval, pretože má za to, že súd nie je viazaný doslovným znením
žalobného návrhu, pričom z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že ide o žalobu o vypratanie

nehnuteľnosti, ktorú logickým výkladom nie je možné, tobôž po jej vyprataní, odovzdať. Súd je preto
názoru, že rozhodol o celom predmete prejednávanej veci.

14. Vzhľadom na to, že obrana žalovanej spočívala v skutkovom tvrdení o vydržaní predmetnej
nehnuteľnosti, musel sa súd s touto otázkou vysporiadať ako s otázkou predbežnou a na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že u žalovanej, respektíve už u jej právnych predchodcov,
nedošlo k jej vydržaniu. Vydržanie je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, je úzko spätý
s držbou a to konkrétne len s držbou oprávnenou (§ 130 OZ), ktorá môže vyústiť do nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním. Účelom vydržania je práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby
do súladu s právnym stavom. Vo všeobecnosti platí, že v prípade inštitútu vydržania sa domnelý

vlastník veci dovoláva svojej dobrej viery v to, že nadobudnutie veci od predchádzajúceho vlastníka
bolo platné, hoci sa aj neskôr ukázalo, že daný titul platný nebol. Vydržanie zásadným spôsobom
prispieva k ochrane dobromyseľného nadobúdateľa. Predpokladom je, že tento nadobúdateľ nadobudol
a počas zákonom stanovenej doby držal vec v dobrej viere, hoci sa aj následne ukázalo že niektorýz predchádzajúcich nadobúdacích titulov bol neplatný. Vydržanie týmto spôsobom odstraňuje právnu
neistotu spojenú s vadami nadobúdacieho titulu, ak oprávnený držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
nemohol o týchto vodách vedieť, resp. ak sa odôvodnenie mohol domnievať, že nadobúdací titul riadne

existuje. Existencia oprávnenej držby a neprerušené trvanie držby počas zákonom stanovenej doby
sú teda dva najzásadnejšie zákonné predpoklady vydržania. Oprávnenou je v zmysle občianskeho
zákonníka taká držba, pri ktorej je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu
vec alebo právo patrí. Inými slovami, držba sa považuje za oprávnenú len v prípade, ak po zvážení
všetkých okolnosti nemožno od držiteľa spravodlivo požadovať, aby mal pochybnosti o tom, či mu vec

alebo právo patrí. Typickým skutkovým omylom, pri ktorom by oprávnená držba mohla prichádzať do
úvahy, je užívanie pozemku, o ktorom sa držiteľ oprávnene domnieva, že je súčasťou pozemku, ktorý
mu patrí, a to napríklad v dôsledku chybného vytýčenia hraníc medzi pozemkami. Dobromyseľná držba
trvajúca počas celej zákonom stanovenej vydržacej doby zhojí nedostatok (neplatnosť) nadobúdacieho
titulu a oprávnený držiteľ sa stane vlastníkom veci. Dobromyseľný držiteľ teda po splnení zákonom
stanovených podmienok nadobúda vlastnícke právo k veci i napriek tomu, že nadobúdací titul bol

neplatný. Argument, že oprávnený držiteľ nemohol vydržať vec pretože príslušný nadobúdací titul je
neplatný, je postavený na chybnej úvahe, resp. nepochopení podstaty inštitútu vydržania. Ústavný súd
SR nálezom vo veci I. ÚS 549/2015 konštatoval, že dva chránené záujmy - vlastnícke právo pôvodného
vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho pravá k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho
dobrej viery sa tak dostanú do vzájomnej kolízie zároveň však dospel k záveru, že pokiaľ nemožno

zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti,
keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho
rozhodované ho prípadu. Vyššie riziko ma niesť viac nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere,
pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala
sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Ústavný súd

okrem iného vo svojom odôvodnením odkázal aj na závery českého ústavného súdu, ktorý judikoval,
že dobromyseľnému nadobúdateľovi treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý
by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Už rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci
5Cdo/260/2008 konštatoval, že oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny

dôvod, stačí ak tu boli domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby
treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne,
ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorne presvedčenie, ktoré sa prejavuje
aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné

okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí
nejaký oprávnený nadobúdací titul. Ústavný súd SR nálezom vo veci II. ÚS 484/2015 rozhodol, že
pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosť držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne
presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,
že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také

nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú
vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o
dar ako bezodplatné plnenie. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva a k tomu, aby
bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené súčasne všetky zákonné
predpoklady: 1. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, 2. nepretržitosť

vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej
doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Subjekt, ktorý sa dovolá súdnej ochrany musí okrem iného
preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o
poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, resp. práva, nie samú dobromyseľnosť ako vnútorné
presvedčenie - psychický stav. Narušenie dobrej viery držiteľa veci alebo vykonávateľa práva nastane

okamihom, keď sa stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u
neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Existencia dobrej viery sa
vždy hodnotí objektívne, teda nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia
samotného držiteľa. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno vždy priamo dokázať;
možno o nej usudzovať z okolností, z ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Okolnosti,

z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci, teda
v tomto prípade žalovaná. Žalovaná však do konania nepredložila ani putatívny titul. Naopak, z ňou
predložených dôkazov, najmä z potvrdenia MNV v Kameničnej a z dohody o zriadení práva osobného
užívania pozemku vyplýva, že ich predmetom bol iba pozemok parc. č. 3228/7 pričom žalovanávedela, že potvrdenie a dohoda nezahŕňajú sporný pozemok. To, či v kúpnej zmluve v časti článku
I. bod 2 došlo k chybe v písaní je irelevanté, pretože táto časť dokumentu sa týka predaja domu
a iných budov, nie predaja pozemku respektíve zriadenia práva jeho osobného užívania. Zriadenia

tohto práva sa týka článok II. dokumentu, ktorý jednoznačne hovorí iba o pozemku 3228/7, pričom
zároveň odkazuje na rozhodnutie finančného odboru ONV v Komárne z 25.05.1968, ktorým mal byť
uvedený pozemok pridelený do osobného užívania. Tomuto nasvedčujú aj listy predchodkyne žalovanej
a samotnej žalovanej žalobcovi z 15.04.2013 a z 24.11.2022, ktoré o tom, že im sporný pozemok nepatrí
vedeli pred podaním žaloby a aj v roku 2013. Čo sa týka dodatku ONV, odbor výstavby Komárno na

spodnej časti potvrdenia MNV v Kameničnej, kde je uvedené, že ONV nemá námietky a dvojdomček
bol odpredaný i so stavebným pozemkom, ktoré tvoria parc. č. 3228/6 hosp. dvor s chlievami a parc.
č. 3228/7 dvojdomček s dvorom a predzáhradkou o výmere 1121 m2, z vykonaného dokazovania sa
nepodarilo ustáliť z akého dôvodu je na tomto mieste uvedený aj pozemok č. 3228/6, avšak keďže
tento pozemok bol pôvodne uvedený aj v samotnom potvrdení v jeho hornej časti, súd sa prikláňa
k názoru, že na tomto mieste došlo k opomenutiu vyčiarknutia, pretože aj výmera pozemkov podľa

dohody o zriadení práva osobného užívania zodpovedá výmere pozemku č. 3228/7, tak ako je uvedené
na súhlase ONV. Podľa názoru súdu nie je vo veci relevantný judikát NS ČR 22 Cdo 1703/2005, na
ktorý žalovaná poukazovala, pretože v predmetnej veci súd posudzuje dobromyseľnosť žalovanej alebo
právnych predchodcov žalovanej od počiatku práve žalovanou predloženými listinami, ktoré jej právni
predchodcovia priamo podpisovali alebo im boli doručené a nejde teda o situáciu, kedy by si osoba, ktorá

predmet držby vydržala, iba neoverila zápis údajov v akomkoľvek verejnom registri. Čo sa týka potvrdení
obce o platení dane žalovanou, súd je toho názoru, že tento dôkaz by v predmetnom prípade mohol
slúžiť iba na podporu argumentov a skutkových tvrdení o vydržaní, nie však ako dôkaz o vydržaní, najmä
ak v potvrdení sa uvádza úplne iná výmera pozemku a zároveň potvrdenie o platení dane zo spornej
nehnuteľnosti predložil súdu aj žalobca a jeho potvrdenie obsahuje správny údaj o výmere sporného

pozemku. Keďže žalovaná nepreukázala súdu, že sporný pozemok vydržala, rozhodol súd tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a nariadil, aby žalovaná sporný pozemok vypratala.

15. V zmysle § 153 ods. 3 CSP sa súd musí v odôvodnení vysporiadať s tým, že na ďalšie návrhy
na vykonanie dokazovania zo strany žalovanej neprihliadal. Sporové konanie sa spravuje zásadou

koncentrácie konania, to znamená, že strany nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony
kedykoľvek v priebehu konania. Ide o prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, medzi ktoré sa
radia aj návrhy na vykonanie dôkazov. Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok
osobitné procesnoprávne sankcie za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia
sporu. Táto je vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného

útoku a obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v
konaní. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu
konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Účelom sudcovskej
koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými
úkonmi. Napríklad nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné

návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a
požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana
sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že
predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Je pravdou,
že oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku alebo obrany môže súd ospravedlniť na

základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť sporu), alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť
strany sporu rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti). Súd je však názoru, že subjektívne dôvody
neprichádzajú do úvahy, keďže žalovaná je zastúpená advokátom a čo sa týka objektívnych kritérií, spor
nie je právne zložitý na to, aby bolo problémom posúdiť, kedy a ktoré návrhy na vykonanie dokazovania
bolo potrebné označiť, pričom zástupca žalovanej ani na pojednávaní nedokázal uviesť, prečo ďalšie

návrhy na vykonanie dokazovania predniesol až na pojednávaní. Súd uplatnil sankciu vychádzajúcu
zo zásady koncentrácie konania tak, že na návrhy na vykonanie dôkazov - výsluchom strany sporu -
žalovanej a svedkyne P. Á. nepripustil, keďže tieto mohla žalovaná navrhnúť vo vyjadrení sa k žalobe
alebo v duplike. Okrem toho, súd by mal spravidla rozhodnúť vo veci na prvom pojednávaní a práve pre
prípad, že by sa malo pojednávanie odročiť za účelom vykonania dôkazu, ktorý mohol byť navrhnutý

skôr, je vhodné postupovať v zmysle sudcovskej koncentrácie sporu.16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške nároku na náhradu
trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej

veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.