Uznesenie – Majetok – Poriadok vo verejných… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/68/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619010689
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6619010689.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a
sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre
zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného
zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03. októbra 2023 v Banskej Bystrici, o odvolaní
obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/165/2019

zo dňa 23. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/165/2019 z 23. 03. 2023 bol obžalovaný A. B. uznaný
za vinného zo zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3
písm. a) Trestného zákona, v súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326

ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

ako bývalý primátor mesta Poltár, ktorý bol verejným činiteľom, v rozpočtovom období roku 2018 udelil
jednotlivým zamestnancom Mestského úradu Poltár, nad rámec uzatvorenej Kolektívnej zmluvy zo dňa
01. 01. 2018 odmeny vo výške 68.670,- Eur, čo bolo o 38.758,04 Eur viac ako najvyššia možná hranica
na vyplatenie odmien pre zamestnancov Mestského úradu Poltár, čím zároveň zvýšil aj prislúchajúcu

odvodovú povinnosť o 13.601,11 Eur, čo spolu činí 52.359,15 Eur, čím svojim konaním porušil čl. 31
Kolektívnej zmluvy zo dňa 01. 01. 2018, ako aj konal v rozpore s § 12 ods. 2 a § 14 ods. 1 zákona č.
583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, v rozpore s § 19 ods. 4 zákona č. 523/2004
o rozpočtových pravidlách verejnej správy a spôsobil tak mestu Poltár škodu vo výške 52.359.15 Eur.

Taktiež bol uznaný za vinného z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa §

237 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a prečinu marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

ako štatutárny orgán mesta Poltár po tom, čo mesto Poltár obdržalo dňa 04. 07. 2018 na bankový
účet mesta finančné prostriedky v sume 165.000,- Eur z poskytnutej účelovej dotácie na základe
uznesenia vlády č. 257 zo dňa 30. 05. 2018, po následne vypracovanej projektovej dokumentácii na

rekonštrukciu tribún na Mestskom futbalovom štadióne v Pohári, vyhlásení výberového konania na
zhotoviteľa tohto diela a uzatvorení Zmluvy o dielo zo dňa 17. 09. 2018 medzi objednávateľom mestom
Poltár a zhotoviteľom diela OSP World s. r. o., IČO: 46 532 935, dal pokyn na vyplatenie finančných
prostriedkov položiek zmluvného rozpočtu zhotoviteľovi diela vo výške 5.478,34 Eur vrátane DPH za
búracie a demolačné práce kovových madiel a ostatných doplnkov stavieb a ich presunu, a to napriek
tomu, že vedel, že zhotoviteľ tieto práce nevykonal, ale práce boli vykonané zamestnancami mestského

podniku služieb, ktorý podnik je príspevkovou organizáciou mesta Poltár, čím porušil § 7 ods. 1 zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, § 7 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene adoplneníniektorýchzákonova§31ods.1písm.g),j)zákonač.523/2004Z.z.orozpočtovýchpravidlách
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím svojim konaním spôsobil škodu mestu
Poltár vo výške 5.478,34 Eur,

ako štatutárny orgán mesta Poltár po tom čo mesto Poltár obdržalo dňa 04. 07. 2018 na bankový
účet mesta finančné prostriedky v sume 165.000,- Eur z poskytnutej účelovej dotácie na základe
uznesenia vlády č. 257 zo dňa 30. 05. 2018 po následne vypracovanej projektovej dokumentácii na
rekonštrukciu tribún na Mestskom futbalovom štadióne v Pohári, vyhlásení výberového konania na

zhotoviteľa tohto diela a uzatvorení Zmluvy o dielo zo dňa 17.09.2018 medzi objednávateľom mestom
Poltár a zhotoviteľom diela OSP World s. r. o., IČO: 46 532 935 dňa 07. 12. 2018 odsúhlasil úhradu
konečnej faktúry č. 1112018 v prospech zhotoviteľa diela, dielo v ten istý deň protokolárne aj prevzal, ako
dokončenéatonapriektomu,žedielovskutočnostinebolozostranyzhotoviteľazhotovenéaodovzdané
v rozsahu a kvalite vymedzenej v uzatvorenej zmluve, nakoľko neboli ešte vykonané práce v rozsahu
6.829,13 Eur, čím podstatne sťažil ukončenie vykonania diela, ako dôležitej úlohy.

Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 237 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného
zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1., ods. 3 písm. e)
Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov,
ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1

Trestného zákona určil skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného (mesto Poltár) odkázal s nárokom na náhradu
škody na civilný proces.

Pre skutok uvedený v obžalobe pod bodom 1, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, že ako štatutárny
orgán mesta Poltár, umožnil dňa 24. 11. 2018 z areálu Mestského podniku služieb na C. D. E. XX A.,
odviezť A. D. železné profily (50 železných „I“ profilov o dĺžke 3 m, 4 m, 5m a strešnú konštrukciu o
počte 7 kusov o dĺžke 8 m a šírke 100 cm a 12 cm, 23 kusov stojky o dĺžke 5 m, šírka 25cm) o približnej
hmotnosti cca. 25 ton, na pozemok v katastrálnom území mesta Poltár na parcele č. 2696/1, zapísanej

na LV č. XXXX, ktorá je vo vlastníctve tretej osoby, čím týmto konaním porušil ustanovenú povinnosť
v čl. 9. oddiel VI. bod 12 Zásad hospodárenia s majetkom mesta vydanými Mestským zastupiteľstvom
v Poltári na základe zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a §
9 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov zo dňa 29. 03. 2012,
ktoré zásady sú všeobecne záväzným predpisom a vymedzujú majetok mesta, upravujú podmienky

nadobúdania do vlastníctva, prevody vlastníctva v prospech iných právnych subjektov, prenechávanie
majetku do užívania, spravovanie a hospodárenie s majetkom mesta Poltár, čím mestu Poltár spôsobil
škodu vo výške 3.350,- Eur, okresný súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm.
b) Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom. Zároveň podľa § 288 ods. 3 Trestného
poriadku poškodeného (mesto Poltár) odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali odvolania po jeho vyhlásení obžalovaný a prokurátor, ktoré dodatočne
písomne odôvodnili.

Prokurátor podal odvolanie proti výroku o uloženom treste v neprospech obžalovaného. V podanom

odvolaní uviedol, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre postup podľa § 39 ods. 1 Trestného
zákona. Z odôvodnenia rozsudku, ani z vykonaného dokazovania nevyplývajú také mimoriadne
okolnosti prípadu, či pomery páchateľa, ktoré by mimoriadne zníženie trestu odôvodňovali. Okolnosti,
ktorými okresný súd zdôvodnil mimoriadne zníženie trestu, predstavujú podľa prokurátora dôvod na
priznanie poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. d) a j) Trestného zákona, teda bezúhonnosť a vek

obžalovaného, preto nemôžu byť zároveň aj dôvodom na mimoriadne zníženie trestu. Trest nepovažuje
za primeraný aj s ohľadom na zbiehajúcu trestnú činnosť, pretože obžalovaný bol uznaný vinným zo
spáchania štyroch trestných činov a ide o trestnú činnosť s vyšším stupňom závažnosti. Takto uložený
trest nie je v súlade so zásadou generálnej prevencie, pretože tento trest nepôsobí výchovne vo
vzťahu k potencionálnym páchateľom druhovo rovnakých trestných činov. Preto navrhuje, aby odvolací

súd zmenil napadnutý rozsudok a uložil obžalovanému úhrnný podmienečný trest odňatia slobody
v základnej trestnej sadzbe a zároveň mu určil primeranú skúšobnú dobu s nariadením probačného
dohľadu nad jeho správaním.Obžalovaný podaným odvolaním napadal výrok o vine a treste, nesúhlasil s ustálením viny v bode 2
a 3 výroku napadnutého rozsudku a domáhal sa oslobodenia podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku,
pretože skutok nie je trestným činom a nedopustil sa žiadnej úmyselnej trestnej činnosti. Pri skutku pod

bodom 2 uviedol, že k tomuto skutku boli vykonané tri znalecké dokazovania a okresný súd postupoval
v rozpore so zásadou in dubio pro reo, ak ignoroval znalecký posudok č. 2/2021 znalkyne F. G. H.,
ktorý bol vypracovaný na základe rozhodnutia okresného súdu potom, ako sa ukázalo nepresvedčivé
odborné vyjadrenie F. I. J.. Obžalovaný považuje za nepriliehavé, aby bol následne súdom pribratý do
konania Ústav súdneho inžinierstva, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 120/2022, ktorý považuje

za nepreskúmateľný, všeobecný, nezodpovedajúci vo vzťahu k nesprávnosti znaleckého posudku F.
G. H.. Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva nie je zrejmé, ako bolo použité odborné
vyjadrenie F. I. J.. Obžalovaný je presvedčený, že neporušil všeobecne záväzný predpis a nevykonával
svojuprávomocspôsobomodporujúcimzákonu.Ďalejpoukázalnaobsahznaleckéhoposudkuznalkyne
F. G. H., ktorá sa podrobne zaoberala aj otázkou vzniku škody. Obžalovanému nie je zrejmé, ako sa
Ústav súdneho inžinierstva dopracoval k záverom, ku ktorým dospel vo svojom posudku, ak nepoužil

podklady z účtovníctva a údaje z účtovnej závierky za rok 2019, v ktorej sa v časti manká a škody uvádza
0. Trvá na správnosti záverov znaleckého posudku F. G. H..
Pri vyplácaní odmien sa obžalovaný radil s ostatnými zodpovednými pracovníkmi úradu a dospeli
k rovnakým záverom ako znalkyňa Ing. Helena Bullová. Nešlo preto o jeho individuálne svojvoľné
rozhodnutie. Okresný súd nebral do úvahy názor autorov kolektívnej zmluvy, ktorým bol aj obžalovaný

a okrem neho ešte J. K. a L. C..

Ku skutku v bode 3 uviedol, že sa necíti byť vinný ani v tejto veci. Podrobne vysvetlil situáciu
v prípravnom konaní a aj keď podpísal zmluvu o dielo, pred jej podpisom vymenoval komisiu, ktorá
zasadla a oslovila príslušné firmy výberovým konaním a až tak podpísal s víťazom výberového konania

zmluvu o dielo, žiadnu firmu neuprednostňoval. Pri rekonštrukcii tribún boli činní pracovníci stavebného
úradu a stavebného oddelenia mestského úradu, ktorí sa vyznali vo veci a priebežne kontrolovali
stavebné dielo. Za formálnu správnosť účtovných dokladov boli zodpovední pracovníci ekonomického
oddelenia. Až po prekontrolovaní uvedenými pracovníkmi sa uhrádzali faktúry v zmysle zmluvy o dielo.
Obžalovaný nemal dôvod neveriť pracovníkom mestského úradu, pričom nemal žiadnu pochybnosť

o tom, že dochádza k protiprávnej činnosti. Neexistuje príčinná súvislosť medzi jeho konaním a tvrdeným
nedostatkom,ktorébolivytýkanévprípravnomkonaní,atovtomsmere,žekonalúmyselne.Poskončení
jeho funkčného obdobia sa vyvíjala snaha preukázať mu akúkoľvek trestnú činnosť. Pokiaľ existovali
na diele vady, nemožno hovoriť o nezhotovení diela, ale bolo potrebné vyzvať zhotoviteľa právnymi
prostriedkami, a prinútiť ho k ich odstráneniu, ak tak neurobil dobrovoľne. Obžalovaný už nemohol tento

postup zabezpečiť, pretože od decembra 2018 nebol vo funkcii primátora.

Obžalovaný záverom navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na prehodnotenie dôkazov a na preskúmanie
jeho úmyslu spáchať akúkoľvek činnosť. Primátorom bol od 2005 do 2006 a od 2010 do 2018 a svoju

funkciu vykonával zodpovedne, o čom svedčí dôvera voličov mesta.

Obžalovaný sa písomne vyjadril aj k odvolaniu prokurátora, v ktorom poukázal na nedôvodné
maximalizovanie napadnutého výroku o treste a zopakoval svoje tvrdenia uvádzané v písomnom
odôvodnení odvolania.

Prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na dôvodoch podaného odvolania. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a obžalovanému uložil primeraný trest
na dolnej hranici trestnej sadzby bez použitia § 39 Trestného zákona. Odvolanie obžalovaného navrhol
zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí taktiež zotrval na písomných dôvodoch odvolania
a dodal, že ak by došlo k ekonomickým pochybnostiam, neznamená to, že automaticky došlo
k spáchaniu trestného činu a nevie sa dopátrať, kde bol zistený úmysel v konaní obžalovaného. Navrhol
vyhovieť odvolaniu obžalovaného a odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný požiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, ako to navrhol jeho obhajca, nikdy nič nespáchal
úmyselne, ani nekonal protiprávne, vždy rozhodoval kolektívne.KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,predtýmakozačalplniťsvojupreskúmavaciupovinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného boli podané
včas, v lehote ustanovenej podľa § 309 Trestného poriadku, odvolania boli podané oprávnenou osobou

v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie
odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
V tejto súvislosti zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok tak, ako bol písomne vyhotovený, spĺňa kritéria
obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Z obsahu jeho odôvodnenia je totiž zrejmé,
že okresný súd stručne vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Súd prvého stupňa v
odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil, k akým zisteniam došiel na základe

konkrétnych vykonaných dôkazov, ako tieto dôkazy hodnotil. Závery súdu prvého stupňa, ktoré v
smere skutkových zistení z týchto dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd za logické a zodpovedajúce
vykonaným dôkazom. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v prerokúvanej
veci tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na svoje rozhodnutie. Taktiež zistil, že všetky dôkazy v prerokúvanej veci boli získané

zákonnýmspôsobomasúdprvéhostupňaichhodnotiljednotlivoajvichsúhrnepodľasvojhovnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Odvolací súd, s ohľadom na skutkové zistenia obsiahnuté
vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa, ako sú popísané, vrátane príslušného odôvodnenia
napadaného rozsudku a k nemu nadväzujúceho obsahu spisového materiálu zistil, že obecné kritéria

vymedzujúce zavinenie obžalovaného boli naplnené, pričom súd prvého stupňa sa s nimi vyrovnal
dostatočným spôsobom a odvolací súd ich akceptuje.

Ak súd prvého stupňa postupoval podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, tak odvolací súd nemôže
napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s

iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku
vytknúť žiadnu chybu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd
ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim
výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Obžalovaný namieta hodnotenie dôkazov
súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy

záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa
súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Súd neporuší žiadne práva strany
v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej
výkladom právnych predpisov.

Okresný súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje
rozhodnutie. Na základe rozsiahleho dokazovania dospel podľa odvolacieho súdu k správnemu záveru
ohľadom viny obžalovaného pre skutky uvedené v bodoch 2 a 3 výroku napadnutého rozsudku.
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že odvolaním nebol napadnutý výrok o oslobodení obžalovaného spod

obžaloby pre skutok uvedený v bode 1 výroku napadnutého rozsudku, preto sa ním v odvolacom konaní
ani nezaoberal.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, ktoré sa týkali pribratia znaleckého ústavu za účelom
vypracovania znaleckého posudku, k tomu odvolací súd uvádza, že okresný súd v uznesení z 16.

06. 2021 (č. l. 819), ktorým pribral do konania Ústav súdneho inžinierstva, vysvetlil, že dôvodom
pribratia ústavu boli zásadné rozpory medzi odborným vyjadrením č. 6/2019 vypracovaným F. I. J. (č.
l. 130 – 187) a znaleckým posudkom č. 2/2021 (č. l. 389 – 775) vypracovaným F. G. H.. Odvolací
súd konštatuje, že postup okresného súdu bol v súlade s § 2 ods. 11 a § 147 Trestného poriadku,keďže okresný súd mal pochybnosti ohľadom správnosti znaleckého posudku, ktorý bol v rozpore
s predchádzajúcim odborným vyjadrením, preto do konania pribral Ústav súdneho inžinierstva, aby
boli tieto rozpory jednoznačne odstránené a zároveň boli potvrdené ako správne závery odborného

vyjadrenia. Jedinou výnimkou predstavuje otázka výšky škody, pri ktorej sa nepodarilo odstrániť rozpory,
preto aj v tomto prípade okresný súd postupoval správne, ak poškodeného odkázal s nárokom na
náhradu škody na civilný proces, pretože ďalšie dokazovanie by presahovalo potreby trestného stíhania
a neúmerne by ho predĺžilo. Táto skutočnosť však v konečnom dôsledku nemá za následok nesprávnosť
znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva, ktorý sa podrobne venoval všetkým otázkam, ktoré

mal zodpovedať. Rovnako tento znalecký posudok nie je možné považovať za nesprávny len preto, lebo
jeho závery nesvedčia v prospech obžalovaného. Odvolací súd považuje za správny aj záver o tom, že
súčet mesačných funkčných platov všetkých zamestnancov, ako to má na mysli čl. 31 kolektívnej zmluvy,
ako interný predpis, podľa ktorého sa postupovalo pri vyplácaní odmien, predstavuje súčet platov za
jeden mesiac a nie za 12 mesiacov, čo vyplýva aj z toho, že mesto Poltár pri zostavovaní rozpočtu
vychádzalo práve zo sumy mesačných platov všetkých zamestnancov za jeden kalendárny mesiac.

Takúto prax pri vyplácaní odmien potvrdila aj svedkyňa M. M. H..

Obžalovaný taktiež namietal, že v znaleckom posudku Ústavu súdneho inžinierstva neboli použité údaje
z účtovnej závierky za rok 2019. K tomu odvolací súd uvádza, že znalecký ústav bol povinný zodpovedať
len otázky, ktoré mu boli okresným súdom položené, pričom z obsahu otázok vyplýva, že nebolo jeho

povinnosťou skúmať správnosť údajov v účtovnej závierke za rok 2019. V tomto smere považoval preto
odvolací súd námietky obžalovaného za nedôvodné.

Vo vzťahu k otázke viny obžalovaného je potrebné poukázať na to, že zo spáchania skutkov je okrem
záverov znaleckého dokazovania usvedčovaný aj výpoveďami svedkov M. M. H., F. C. K., F. A. N.,

O. P.. Je potrebné zdôrazniť, že argumentácia obžalovaného v odvolaní poukazuje na to, že vždy
sa radil so zamestnancami mestského úradu a nemal dôvod im neveriť. Odvolací súd obžalovanému
pripomína, že funkcia primátora mesta s odkazom na § 24 ods. 2 a § 13 ods. 1 a ods. 4 a 5 zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, nie je kolektívnym orgánom, ako
je to pri mestskom zastupiteľstve, ale predstavuje najvyšší výkonný orgán mesta a zároveň štatutárny

orgán, ktorý na základe individuálnych rozhodnutí sám rozhoduje o všetkých veciach správy mesta,
vrátane odmeňovania zamestnancov. Preto neobstojí argumentácia obžalovaného, že sa spoliehal na
správnosť zamestnancov, pretože svoju rozhodovaciu činnosť v každej otázke zverenej mu zákonom
vykonáva sám a za svoje rozhodnutia preberá plnú zodpovednosť. Teda aj v týchto prípadoch mali
a mohli mať zamestnanci mestského úradu iba poradný hlas, ale konečné rozhodnutie robil vždy

iba obžalovaný. Taktiež je len ťažko uveriteľné, že o týchto skutočnostiach obžalovaný nemal žiadne
vedomosti, keďže ako sám uvádzal, funkciu primátora vykonával niekoľko rokov. Ako dlhoročný primátor
musel vedieť, že nemohol postupovať v rozpore s kolektívnou zmluvou, ako aj so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, ktorými bol viazaný pri výkone svojej funkcie. Z vykonaného dokazovanie pritom bol
preukázaný úmysel obžalovaného, ktorý nielenže rozhodoval o tom, ktorý zamestnanec a v akej výške

dostane odmenu, ale rozhodoval aj o nakladaní s finančnými prostriedkami mesta, vrátane vyplácania
faktúr, pokynov na vyplatenie finančných prostriedkov, či o prevzatí diela, čo napokon vyplývalo aj
z jeho oprávnení ako primátora. V tomto smere odvolací súd poukazuje na výpoveď svedkyne J. K.,
ktorá uvádzala, že obžalovaný si ju zavolal a zisťoval, do akej výšky je množné vyplácať odmeny
zamestnancom, čo svedčí o tom, že išlo o iniciatívu a rozhodnutie obžalovaného, a teda jednoznačne

preukázaný úmysel z jeho strany. O tom, že obžalovaný rozhodoval o odmenách sám a robil aj presuny
v rozpočte mesta, vo svojej výpovedi potvrdila svedkyňa M. M. H..

Okresný súd sa následne riadne vysporiadal aj s tvrdeniami obžalovaného a z dôvodu, že závery
okresného súdu považuje aj krajský súd za správne, odkazuje v tomto smere na odôvodnenie

napadnutého rozsudku.

Rovnako z výpovedí viacerých svedkov (O. P., F. C. K., F. A. N., F. F. Q.) vyplýva, že tí konali na
pokynobžalovaného,ktorýmalvedomosťovšetkýchskutočnostiachohľadomrekonštrukciefutbalového
štadióna a s tým spojeného vyplácania finančných prostriedkov a preberania diela. Posledné slovo

mal vždy obžalovaný. Pokiaľ obžalovaný namietal, že z dôvodu ukončenia výkonu funkcie primátora
nemohol realizovať ďalšie kroky ohľadom dokončenia diela, odvolací súd uvádza, že táto argumentácia
je bez právneho významu vo vzťahu ku skutočnostiam týkajúcich sa konkrétneho skutku. Rovnako
predmetom skutku nie je postup pri výbere spoločnosti, ktorá mala realizovať samotné dielo, ale postupobžalovaného, ktorý dal pokyn na vyplatenie finančných prostriedkov za búracie a demolačné práce
napriek tomu, že vedel, že zhotoviteľ tieto práce nevykonal a odsúhlasil úhradu končenej faktúry a dielo
protokolárne prevzal ako dokončené napriek tomu, že dielo nebolo riadne zhotovené. Preto aj v tomto

smere považoval námietky obžalovaného za nedôvodné.

Krajský súd ďalej zistil, že okresný súd nepochybil ani vo výroku o uloženom treste, pretože prihliadol
na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona, na ktoré je povinný
prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a

priťažujúceokolnosti,osobupáchateľa,jehopomeryamožnostinápravy,akoajgenerálnuaindividuálnu
prevenciu. Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo
obžalovanému ukladal trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Krajský súd sa
stotožnil aj s odôvodnením výroku o treste, preto naň v podrobnostiach odkazuje.

V súvislosti s ukladaním trestu krajský súd poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona,

ktoré upravuje účel a zásady ukladania trestov. Okrem represívnej a výchovnej funkcie trestu kladie
dôraz na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu ku konkrétnym
okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa. Za základnú funkciu trestu je možné považovať represívnu
(zabránenie v možnej trestnej činnosti), netreba však zabúdať ani na výchovnú funkciu trestu, či už
vo vzťahu k páchateľovi trestného činu v podobe individuálnej prevencie, alebo vo vzťahu k ostatným

občanom, ako potenciálnym páchateľom, na generálnu prevenciu. Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona
trest možno ustanoviť len v intenciách zákona a v takej miere ako ustanovuje zákon, v súlade so zásadou
zákonnosti. Preto súd pri ukladaní konkrétneho druhu trestu a jeho výmery musí dôsledne zvážiť, akým
spôsobom bude naplnený účel trestu, a to aj s ohľadom na proporcionalitu zásahu do práv páchateľa.
Nemenej dôležitá je zásada individualizácie trestu, obsiahnutá v rámci § 34 ods. 4, ods. 5 Trestného

zákona, ktorá ustanovuje povinnosť súdu pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadnuť na konkrétne
okolnosti trestného činu, vrátane priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobné pomery páchateľa a
možnosti jeho sociálnej reintegrácie.

Ďalej je potrebné uviesť, že v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská

individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je
súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové,
rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať
na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste.

Ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona pre jeho aplikovateľnosť v konkrétnom prípade nevyžaduje
priznanie páchateľa ku spáchaniu ani jeho postoj k prejednávanej veci. Súd musí zohľadniť okolnosti
prípadu alebo pomery páchateľa. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba
páchateľatak,abybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.Pretosprávne
okresný súd vzhľadom na osobu obžalovaného dospel k záveru, že je namieste aplikovať ustanovenia

o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona, a napokon uložil trest odňatia
slobody vo výmere 18 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere
18 mesiacov. Takto uložený trest je potom aj podľa názoru krajského súdu postačujúci, spĺňa atribúty
generálnej aj individuálnej prevencie, dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti, ako aj prevýchovu
obžalovaného, a zároveň postihuje len obžalovaného.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku prokurátora ohľadom neprimerane mierneho trestu, odvolací súd
uvádza, že trest uložený okresným súdom nie je možné považovať za neprimerane mierny s ohľadom
na okolnosti tohto konkrétneho prípadu (pomery páchateľa, jeho bezúhonnosť a vysoký vek). Odvolací
súd poukazuje na doterajšiu judikatúru, podľa ktorej aj viaceré okolnosti, ktoré inak samy osebe sú len

všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, v konkrétnom prípade v súhrne nadobudnú taký význam, že
ich bude možné posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného
zákona (R 21/1970).

Krajský súd taktiež pripomína, že nevyhnutným definičným predpokladom primeranosti trestu je už

spomínaná zásada individualizácie trestu obsiahnutá v rámci § 34 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona,
ktorá nepriamo vyplýva aj z čl. 16 ods. 2 Ústavy SR a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie,
aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Trest ako najzávažnejší zásahštátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný bez zváženia všetkých okolností
konkrétnehoprípaduapomerovpáchateľa.Zpožiadavkyprimeranostitrestujednoznačnevyplývazákaz
akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutnej

miere. Trest uložený obžalovanému pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby za takejto
situácie potom nie je možné považovať za neprimerane mierny. Podľa názoru odvolacieho súdu má
uložený trest postačujúci represívny účinok.

Nazákladeuvedenýchskutočnostídospelkrajskýsúdkzáveru,žeprvostupňovýsúdrozhodolsprávnym

a zákonným spôsobom, a preto odvolanie prokurátora a obžalovaného v zmysle ustanovenia § 319 ods.
1 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.