Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/49/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215204920
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8215204920.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. D. E. F. X, G., právne zastúpený advokátkou JUDr. Tatianou Vorobeľovou, Bajzová 2, Košice,
proti žalovanej H. B., I. J., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. E. F. X, G., právne zastúpená BADUCCI Legal,
s.r.o., advokátska kancelária, Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 872 900, o vyporiadanie BSM s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k.
1C/328/2015 – 815 zo dňa 09.06.2022, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výšky plnenia pre žalovanú žalobcovi, ktorá sa mení na sumu

4.700,- eur a výšky dvoch splátok pre žalovanú po 4.700,- eur.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol následovne:
„Žalovaná j e p o v i n n á žalobcovi zaplatiť vyrovnávací podiel na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctvamanželovvovýške16.060,-eur vdvochsplátkach tak,že prvúsplátkuvovýške8.030,-
eur je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku
a druhú splátku vo výške 8.030,- eur je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v lehote 4 mesiacov od

právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade neuhradenia prvej splátky riadne a včas nastane
splatnosť celého plnenia.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 134, § 144, § 145 ods. 1, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 2, 3 a 4
O.z. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že najprv, ako by súd mohol pristúpiť k rozhodovaniu vo veci o

vyporiadaní BSM, bolo potrebné ustáliť okruh vecí, ktoré by mali byť predmetom vyporiadania a patria
do BSM. Počas manželstva sa žalobca a žalovaná stali členmi bytového družstva, nadobudli 3- izbový
družstevný byt na K. D. E. F. X, G. L. XX, ktorý sa nachádza na 3 poschodí bytového domu v bloku V-B-3/
A. Družstevný byt bol pridelený dňa 05.09.1989 a týmto dňom bola uzavretá aj nájomná zmluva k bytu,
čím vzniklo spoločné členstvo a spoločný nájom bytu. Žalobca zaslal žalovanej výzvu na mimosúdnu
dohodu o vyporiadaní BSM a preto, že sa blížila lehota troch rokov na vyporiadanie BSM, požiadal o
vyrovnanie polovice podielu z bytu a to sumu 20.000 Eur. Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila. V súčasnej

dobe v byte býva žalovaná spolu s deťmi. Rozhodnutím o pridelení družstevného bytu z 05.09.1989
bola uzavretá aj zmluva o návratnej pôžičke medzi žalobcom a jeho vtedajší zamestnávateľom, M., B.
A. G. na sumu 26 290 KČS na zloženie členského podielu. Uznesením Okresného súdu Bardejov XX/
XX/XXXX bol nariadený žalobcovi zákaz dočasne vstupovať do bytu č. 39 v dôsledku jeho správania,ktoré by mohlo viesť k ohrozeniu života a zdravia žalovanej a jej detí. Rozsudkom Okresného súdu
v Bardejove, sp.zn. XX/XXX/XXXX, bol žalobca uznaný vinným, kedy bezdôvodne fyzicky napadol
manželku a fyzicky jej aj ublížil, začo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní jedného roku s

podmienečným odkladom. Následne bol spod tohto odsúdenia amnestovaný. V konaní pred Okresným
súdom v Bardejove pod sp.zn. XX/XX/XXXX bolo rozhodnuté o úplnom vylúčení žalobcu z užívania
bytu a z členstva v bytovom družstve. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Dôvodom pre takéto
konanie bolo agresívne správanie sa žalobcu. Žalobca bol účastníkom priestupkového konania pred
N. O. P. G. v r. 2004 a tiež v r. 2011. V priebehu konania nedošlo k prevodu vlastníctva družstevného

bytu na účastníkov tohto konania. V konaní pred Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. XX/XXX/XXXX
prebiehalo konanie o zrušenie spoločného nájmu k bytu medzi stranami sporu. Z tohto dôvodu súd prvej
inštancie prerušil konanie o vyporiadanie BSM a pokračoval v konaní až po právoplatnom skončení tohto
sporu. Spor skončil z dôvodu, že žalobca zobral žalobu o zrušenie spoločného nájmu späť. Následne
účastníci uzavreli dohodu o zrušení spoločného členstva a spoločného nájmu k bytu.

3. Členkou družstva a nájomcom sa stala žalovaná ku dňu 28.09.2016. Hodnota členského podielu
družstevného bytu nie je rozdielna oproti hodnote bytov vo vlastníctve fyzických osôb a hodnota
členského podielu je legitímnym predmetom obchodu a súd vychádza z jeho trhovej hodnoty (napr.
Uznesenie ÚS SR II. ÚS 311/2011). Pri vyporiadaní BSM nakoniec súd nie je viazaný petitom a je možné
vzhľadom na predmet sporu, pristúpiť k vyporiadaniu družstevného bytu v zmysle zásad odvíjajúcich

sa podľa ust. § 705 OZ, teda, že k družstevnému bytu vzniklo spoločné členstvo a spoločný nájom bytu
(zrušený dohodou medzi bývalými manželmi) a predmetom vyporiadania družstevného bytu je výplata
členského podielu jednému z bývalých manželov (v tomto prípade žalobcovi).

4. S ohľadom na uvedené mal súd prvej inštancie zato, že bol daný predmet vyporiadania BSM (za

dodržania ust. § 391 ods. 2 CSP) a to vyporiadaním hodnoty členského podielu v bytovom družstve
k bytu č. XX, na X. posch., vo vchode X, o výmere 62,61 m2, bytového domu súp. č. XXXX, blok P./
D. nachádzajúceho sa na ul. D. H. F. L. X (ďalej aj hodnota členského podielu). Preto neprihliadal na
námietky žalovanej voči neexistencii predmetu konania.

5. Ďalej sa bolo v konaní potrebné vysporiadať s otázkou určenia hodnoty členského podielu spornou
medzi stranami bolo, akým dátumom sa má spravovať určenie hodnoty - t.j. či ku dňu 28.9.2016 - k
zániku spoločného členstva, resp. či sa má jednať o hodnotu aktuálnu) a otázkou disparity podielov na
vyporiadaní BSM (disparita ako taká spornou nebola, spornou ostala jej výška).

6. Čo sa týka otázky určenia hodnoty členského podielu súd prvej inštancie vychádzal zo záveru
odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu a teda, že hodnota členského podielu družstevného bytu
nie je rozdielna oproti hodnote bytov vo vlastníctve fyzických osôb a hodnota členského podielu je
legitímnym predmetom obchodu a súd vychádza z jeho trhovej hodnoty. Súd prvej inštancie uložil
znalcovi úlohu určiť hodnotu členského podielu, doplnil znalecké dokazovanie určením aktuálnej trhovej

hodnoty bytu - členského podielu, avšak ako správne súdny znalec učinil, podľa stavu bytu ku dňu
zániku spoločného členstva bývalých manželov v družstve, t.j. ku dňu 28.9.2016. Hodnota bytu ku dňu
zrušenia spoločného nájmu a spoločného členstva k bytu bola ustálená na sumu 47.000 Eur. Ďalej súd
prvej inštancie uviedol, že k tomuto dátumu strany sporu spoločne uviedli, aký bol stavebno - technický
stav bytu a tento sa ( aj v rámci čiastočných rekonštrukcií ) premietol do jeho hodnoty, v tomto prípade

ku dňu ohliadky bytu dňa 10.9.2021. Rekonštrukcia bytu v roku 2009 udávaná žalovanou na uvedenú
hodnotu nemá žiaden vplyv, preto na jej námietky ohľadne nezohľadnenia rekonštrukcie neprihliadal.
Uvedené nebolo predmetom znaleckého dokazovania a ani byť nemohlo, keďže k nej došlo po dátume
28.9.2016. Znalec mal presne vymedzené úlohy súdom, na základe ktorých podal znalecký posudok
aj jeho doplnenie. Preto súd prvej inštancie ustálil hodnotu bytu / členského podielu určenej na

základe doplnenia znaleckého posudku, t.j. hodnoty podľa stavu bytu k 28.9.2016, avšak z hodnoty
aktuálnej, ku dňu 10.9.2021, ktorú žalobca nenamietal a navrhol z nej vychádzať, teda sumy 80.300,-
eur. Asi by nebolo hospodárne, vykonávať ďalšie znalecké dokazovanie zisťovaním aktuálnej ceny
členského podielu ak ho oprávnená osoba na výplatu nenamieta (zrejme by vzhľadom na okolnosti na
trhunehnuteľnostíbolaajvyššia).Zároveňsúdprvejinštancie spoukazomnauvedené,zamietol návrhy

žalovanej doplnenie dokazovania ohľadne ďalšieho určovania hodnoty členského podielu. Je vecou
súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná v tomto prípade je súd názoru, že vo veci bolo vykonané
rozsiahle dokazovanie v súlade so zákonom a s ustálenou súdnou praxou v obdobných veciach. Ešte
na doplnenie k argumentácii, že realitné kancelárie sú povolanejšie na podanie, resp. určenie hodnotybytov - členského podielu, súd prvej inštancie uviedol, že osobou spôsobilou na vykonávanie znalečnej
činnosti a podanie znaleckého úkonu a určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a s tým napr.
súvisiacich členských podielov je jedine súdny znalec.

7. V tomto prípade bolo namieste využiť zákonnú možnosť tzv. disparity podielov na vyporiadaní BSM
a to s poukazom na skutočnosti zistené v právoplatne skončených konaniach vedených tunajším súdom
pod sp. zn. XX/XXX/XXXX, sp, zn. XX/XX/XXXX a sp. zn. XX/XX/XXXX (oi. aj priestupkové konania
žalobcu a to priestupky voči žalovanej) a to nevhodné, násilné, agresívne správanie sa žalobcu voči

členom svojej rodiny - manželke a deťom. Podľa názoru súdu prvej inštancie odporca od začiatku
manželstvauprednostňovalsebaasvojezáľubypredzáujmamirodiny.Snahuprejavillenohľadomtanca
oboch starších synov, ktorému sa však venoval aj on. Jeho tvrdenia, smerujúce k tomu, že istý čas
zabezpečoval stravu pre deti, sú irelevantné, pretože ako manžel a otec rodiny bol povinný sa o svoju
rodinu starať v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Zákona o rodine, neustále a podľa svojich
možností, čo nečinil. Naopak, dlhodobo fyzicky napádal navrhovateľku a starších synov A. a Q., čo súd

zistil z výsluchov navrhovateľky a svedkov Q. B. a H. B.. Takéto správanie sa odporcu sa odzrkadlilo vo
vzťahu jeho manželky a synov H. a Q. k nemu." a vo veci sp. zn. XX/XX/XXXX : ,, Súd prvej inštancie sa
nestotožnil s argumentom žalovaného o tom, že súd nemôže prihliadať na skutok (trestný čin), za ktorý
bol síce právoplatne odsúdený, ale neskôr bol účastný amnestie. Totiž amnestia je inštitút trestného
práva, ktorého podstata tkvie v odpustení trestu, a teda v akomsi zabudnutí na uložený trest. Tento

inštitút má význam v rámci uplatnenia sa jednotlivca v spoločnosti a v rámci sociálnych vzťahov, keď sa
na takú osobu musí hľadieť, ako keby nebola odsúdená. Udelená amnestia sa musí rešpektovať.

8. Súd prvej inštancie však v rámci tohto konania, keď skúma naplnenie predpokladov podľa § 705a
OZ, nemohol násilný skutok, ktorého sa žalovaný dopustil voči žalobkyni v byte, prehliadnuť. Táto

okolnosť spolu s výsledkami ďalších priestupkových konaní dotvára obraz o opakovanom správaní sa
žalovaného vo vzťahu k žalobkyni a ich deťom. Dotvára obraz o tom, že treba prisvedčiť žalobkyni, že
také správanie robí spolužitie ľudí neznesiteľným. Na tejto okolnosti nemení nič ani fakt, že žalovaný
sa už z bytu odsťahoval. V tejto veci bolo nariadené predbežné opatrenie, ktoré dočasne zakazuje
žalovanému vstupovať do bytu (užívať byt), a to až do právoplatného skončenia tohto konania. Súd prvej

inštancieuzavrel,žeakoprimárnyochrancaprávbolajepovinnýposkytnúťžalobkyniochranuvovzťahu
k jej telesnej a duševnej integrite, a vzhľadom na doterajšie preukázané správanie žalovaného mal
násilný charakter. Uvedené zistenia viedli súd prvej inštancie k záveru, že využitie disparity podielov je
v tomto prípade namieste a žalobcovi v dôsledku takéhoto správania patrí výrazne / podstatne znížený
vyrovnávací podiel z hodnoty členského podielu v družstve. Je neprípustné, aby sa manžel a otec

správal k členom svojej rodiny takýmto nevhodným spôsobom, v rozpore so zákonom o rodine, rozpore
s dobrými mravmi a vôbec v rozpore so všeobecne uznávanou morálkou a kultúrou. Z uvedených
dôvodov bolo na mieste oboznámenie sa súdu prvej inštancie aj s rozsudkami v týchto veciach, rovnako
vo veci trestnej za účelom objasnenia situácie v rodine, kto akým spôsobom sa staral o rodinu, rozvíjal
ju, staral sa o majetok a pod.. Skutočnosť, že na odsúdenie žalovaného sa vzťahovala amnestia

neznamená, že ku skutku nedošlo, resp. že na neho nie je možné prihliadať v rámci posúdenia situácie
v manželstve a z toho vyvodiť patričné následky (obdobne viď odôvodnenie rozsudku vo veci sp. zn.
XX/XX/XXXX). Rovnako neobstojí námietka žalobcu, že by mal byť sankcionovaný za ten istý skutok
dvakrát, raz v trestnoprávnej rovine a druhýkrát pri disparite podielov. Uvedené následky v podobe
disparity podielov pri vyporiadaní BSM práve vyplývajú z jeho nevhodného konania za ktoré bol aj

trestné stíhaný a uznaný za vinného, riešený v priestupkovom konaní, či nevhodné správanie žalobcu
vyplýva z množstva vykonaných dôkazov v civilných konaniach a následne vyplývajú zo samotných
rozhodnutí vo veciach) a sú zákonným nástrojom na vyriešenie otázky vysporiadania vzniknutých
občianskoprávnychvzťahovbývalýchmanželov. Nejednásavžiadnomprípadeoporušeniezásady,,nie
dvakrát o tom istom“. Rovnako neobstojí ani námietka, že násilie nesmerovalo voči spoločnému

majetku. Na dôvažok súd poukazuje aj na záver prijatý odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení a
teda, že : ,,odvolací súd sa plne stotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie o použití disparity, čo je
výnimka zo zásady, že podiely z BSM manželov bývalých manželov sú rovnaké. Ani tvrdenie žalobcu o
jeho pričinení sa k nadobudnutí, financovaniu opráv bytu a domácnosti, nemôže ospravedlniť správanie
žalobcu, ktoré vyústilo v celý rad súdnych a správnych konaní, ktoré konštatovali hrubé narušenie

základov rodiny vo vzťahu k manželke a deťom. Keďže ide o majetkové právo nie je správne rozhodnutie
v tom zmysle, že žalobcovi nepatrí žiadna suma na úplné vyrovnanie, jednoznačne však má žalovaný
nárok na podstatne znížený podiel na spoločnom majetku.“ V tomto teda súd prvej inštancie čiastočneneakceptoval námietky žalovanej (ktorá žiadala určiť mieru disparity 100 %) a námietky žalobcu (ktorý
udával nižšiu mieru disparity).

9.Pozhodnoteníuvedenéhosúdprvejinštanciedospelkzáveru,ževtomtoprípadejenamiestezníženie
vyrovnávacieho podielu titulom disparity podielov v rozsahu 80% ku 20 % v prospech žalovanej,
teda zníženie podielu žalobcu na vyrovnaní o 30 % oproti zákonnému podielu vo výške 50 %, čo
v číselnom vyjadrení činí na výplatu žalobcu sumu 16.060,- eur (20 % zo sumy 80.300,- eur). Súd
prvej inštancie zohľadnil (aj keď samozrejme neospravedlnil týmto správanie sa žalobcu), že aj jeho

pričinením sa obaja manželia stali členmi družstva a vznikol im spoločný nájom k pridelenému bytu, že
sa obaja podieľali na hradení poskytnutých mladomanželských pôžičkách (čo uznala aj žalovaná), že
zrejme nie úplne od počiatku bolo manželstvo zlé, že aj žalobca sa podieľal na čiastočnej rekonštrukcii
bytu (o čom súdu predložil dôkazy aj čestné prehlásenia, ktoré boli aj súčasťou znaleckého posudku),
že žalobca sa tiež istou formou staral o domácnosť, či rodiny, že v byte nebýva, neužíva ho (tvrdil,
že tam zanechal veci) a že si zrejme rovnako potreboval, resp. potrebuje zabezpečiť bytovú otázku.

Platenie služieb za byt žalobcom sa súdu javili skôr špekulatívne. Súd prvej inštancie prihliadol na ľútosť
žalobcu nad svojim konaním voči žalovanej a že uznal nutnosť použitia disparity podielov. Súd prvej
inštancie zohľadnil skutočnosť, že vyporiadaním členských práv a podielu v družstve teda žalobkyňa
získala majetkovú hodnotu, ktorá pôvodne patrila do ich BSM (o čom ani pochybnosti neboli). Zároveň
súd udáva, že v prípade predaja členského podielu v bytovom družstve s nájmom bytu by žalovaná

momentálne získala majetkovú hodnotu vo výške minimálne 80.300,- eur.

10. Čo sa týka námietky žalovanej, že v tomto prípade sa žalobca vzdal svojich členských práv v
prospech žalovanej bez dohody o odmene, súd prvej inštancie uviedol, že nezdieľa právny názor,
že tým pádom by mal byť tento právny úkon žalobcu voči žalovanej bezodplatný. Hodnota členského

podielu predsa tvorí spoločné majetkové práva manželov, teda patria do ich BSM a len tá skutočnosť,
že jeden z manželov po zániku manželstva prenechá, či sa vzdá členských práv a podielu v družstve
v prospech bývalého manžela bez uvedenia jeho ceny, nemôže podľa názoru súdu prvej inštancie
automaticky založiť, že sa druhý manžel vzdal svojho nároku na vyrovnávací podiel z majetku
patriaceho do BSM. Tieto majetkové hodnoty patria do BSM.

11. Súd prvej inštancie tiež dodal, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument strany sporu
- konania. Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcu - žalovanej súd v tejto súvislosti
pripomína, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla

2003: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na

spravodlivý proces“.

12. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol v podstate
zhodné dôvody, ktoré ho viedli k podaniu žaloby, a ktoré ho viedli aj k podaniu jednotlivých
písomných vyjadrení k priebehu konania. Zdôraznil, že je potrebné stanoviť hodnotu členského podielu

družstevného bytu. Na druhej strane nevidel dôvod na žiadnu disparitu, keďže so žalovanou bol
vmanželstve22rokov,aažvroku2009sadostalidoproblémov,ktorévyústilivroku2012doichrozvodu.
Predchádzalo tomu fyzické napadnutie a zlý vzťah medzi manželmi. Obaja stratili zamestnanie, a toto
obdobie bolo veľmi náročné. Trest ublíženia na zdraví bol podmienečne žalobcovi odložený, a vzhľadom
aj na jeho zásluhovosť o nadobudnutie tohto bytu nepovažoval za disparitu, ku ktorej pristúpil súd prvej

inštancie, za spravodlivé riešenie veci. Žiadal rozhodnúť tak, že je potrebné vychádzať z trhovej hodnoty
členského podielu družstevného bytu, ktorá sa rovná všeobecnej trhovej hodnote bytu v danej lokalite,
za uvedené obdobie v ktorom sa vec vyporiadava, a zaviazať žalovanú na zaplatenie polovice tejto sumy
žalobcovi. Preto navrhol zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť vec na ďalšie konanie.

13. Proti rozsudku podala odvolanie aj žalovaná. Žiadala, aby sa bral do úvahy termín členský
podiel a byt. Zároveň je potrebné vychádzať z ustálenia hodnoty bytu tak, ako to urobil znalec, teda
k 28.09.2016, z ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota bytu aj členského podielu bola stanovená na
sumu 47.000,- eur. Nie tak, ako to urobil potom v doplnku k tomuto znaleckému posudku na sumu80.300,- eur. Znova poukázal na to, akým spôsobom sa vyvíjali vzťahy medzi stranami sporu, čo
viedlo k rozvodu manželstva, aké bolo správanie žalobcu k nej a k deťom, a z tohto dôvodu mal za
nespravodlivé, aby mala zaplatiť žalobcovi 16.060,- eur, aj keď dospel súd prvej inštancie k disparite

v pomere 20%:80%, no aj táto suma by zaťažila žalovanú do tej miery, že by došlo k jej zadlženiu.
Žalobca sa správal mimoriadne nevhodne po celú dobu, a o deti ani domácnosť sa nestaral. Na základe
toho žiadal, aby bolo zmenené rozhodnutie súdu prvej inštancie, aby žalobcovi pripadol podstatne
znížený podiel na majetku, aby miera disparity sa blížila k 100%, a aby sa vychádzalo z ceny 47.000,-
eur, teda ku stavu bytu ku dňu zániku BSM.

14. Žalovaná sa vyjadrila aj k odvolaniu žalobcu. Poukázala na svoje dôvody, ktoré zdôraznila v tomto
konaní viackrát, to znamená, že od začiatku uprednostňoval svoje záľuby, fyzicky napádal dlhodobo
nielen žalovanú, ale aj starších synov, išlo o absolútne neprípustné správanie, ktoré vyústilo až v trestné
konanie. Viedli medzi sebou celý rad súdnych a správnych konaní, a všetko toto odôvodňuje podstatné
zníženie jeho nároku na celkové finančné vyrovnanie.

15. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v podstate v odvolaní žalovaná uviedla
to isté, čo v priebehu celého konania, nič nové, a preto zotrváva na svojich postojoch.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu a odvolanie žalovanej nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový
stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol
zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005).

19. Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

20. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je

povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

21. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 19.9.1987,
ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 26.6.2012 sp. zn. XX/XX/XXXX.
Rozhodnutie o rozvode manželstva nadobudlo právoplatnosť dňom 8.8.2012. Týmto dňom teda došlo
k zániku manželstva a tým pádom aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov - účastníkov
konania / strán sporu ( ďalej len BSM ). Žalobca podal na Okresný súd v Bardejove aj žalobu o zrušenie

spoločného nájmu a spoločného členstva k družstevnému bytu. Neskôr zobral žalobu späť, z dôvodu,
že došlo k dohode o zrušení spoločného nájmu a spoločného členstva k bytu a výlučnou nájomkyňou
a členkou bytového družstva sa stala žalovaná od28.09.2016. Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi
konania nedošlo k dohode ohľadne vyporiadania BSM, bol na súde dňa 17.7.2015 podaný návrh na
vyporiadanie BSM v zmysle § 149 OZ. 3 - ročná lehota podľa § 149 ods. 4 OZ uplynula 8.8.2015.

Z manželstva sa narodili tri deti : syn A., nar. XX.XX.XXXX, syn Q., nar. XX.XX.XXXX, syn H., nar.
XX.XX.XXXX. Hodnota bytu ku dňu zrušenia spoločného nájmu a spoločného členstva k bytu bola
ustálená na sumu 47 000 Eur. Hodnota členského podielu určená na základe doplnenia znaleckéhoposudku, t.j. hodnoty podľa stavu bytu k 28.9.2016, avšak z hodnoty ku dňu 10.9.2021 bola stanovená
na sumu 80.300,- eur.

22. Pri vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov v zásade platí princíp parity (rovnosť podielov),
ako vyplýva z ustanovenia § 150 O Z prvá veta „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké“. V rámci vyporiadania BSM sa môžeme stretnúť s odchýlkou od tohto princípu, t.
j. disparita podielov. Disparita podielov spočíva v rozdielnom určení podielov pre jednotlivých manželov.

23. Znenie § 150 Občianskeho zákonníka nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov
pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc na okolnosti konkrétnej vzťahov a pomerov medzi bývalými
manželmi, rodinou. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť
tak vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby
bol zaviazaný finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať. (nález Ústavného súdu
SR z 13. marca 2013, sp. zn. I. ÚS 537/2012-37).

24. Pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a určení výšky podielu
každého z manželov, by mal súd prihliadať na nasledujúce okolnosti:
· potreby maloletých.
· zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku.

· starostlivosť o rodinu, deti a obstarávanie spoločnej domácnosti.
· negatívne okolnosti v manželstve.
· ďalšie okolnosti

25. Ak by prišlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, ktorou by jeden z

nich nadobudol menší podiel, prípadne nenadobudol nič, nebola by takáto dohoda neplatná pre rozpor
s §150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. (Zhodnotenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo
726/1999 (PR,2000, č. 11) a taktiež Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 147/2011).
26. Žalobca namietal jedinú vadu rozhodnutia súdu prvej inštancie vtom, že súd 1. inštancie pristúpil
k nerovnému rozdeleniu podielov v rámci BSM medzi ním a žalovanou. Znova zopakoval okolnosti, ktoré

majú byť plusom pre posudzovanie výšky podielov medzi bývalými manželmi, predovšetkým vtom, že
sa zaslúžil o nadobudnutie družstevného bytu, podieľal sa na jeho údržbe na hradení poplatkov za byt,
a preto nevidí dôvod pre iný postup ako vyplýva z ust. § 150 O.z. Uznal, že jeho správanie voči bývalej
manželke a deťom nebolo správne, v súlade s morálkou a etikou, ale okolnosti straty zamestnania
a nasledovné jeho pôsobenie v občianskom živote vyústili v jeho negatívne správanie.

27. Odvolací súd uvádza, že legitímnou povinnosťou žalobcu, ako hlavy rodiny a manžela,
zabezpečovať rodinu, poskytovať jej ochranu a povinnosti, ktoré vyplývajú z uznávanej všeobecnej
morálky. Ide o povinnosti rýdzo osobné, ktoré nemajú povahu alebo vyústenie do majetkového
charakteru. V danom prípade zohľadnenia pri vyporiadaní BSM, teda predmetu sporu ide o povinnosti,
ktoré vyplývajú z poslania manželského spolužitia a zastávanie korektných zásad medzi manželom

a manželkou, a medzi rodičmi a deťmi. Z pripojených spisov, a to vyhodnotil aj súd prvej inštancie,
vyplýva, že nešlo o jednorazový skrat žalobcu v jeho správaní, ktoré by malo byť dôsledkom toho, že
prišiel o zamestnanie, ale išlo o dlhodobejšie negatívne správanie sa žalobcu vyústenie do trestného
konania, vykázania z užívania bytu, ktorý je predmetom tohto vyporiadania. Odvolací súd už v skoršom
rozhodnutí uviedol, že je potrebné prihliadnuť na tieto okolnosti, ktoré bezosporu tvoria základ pre

rozdielné určeniu podielov pre jednotlivých manželov (nepovažoval celkom za spravodlivé, aby došlo
k disparite v pomere 0:100% v prospech žalovanej ), keďže majetkový substrát bol nadobudnutý za
trvania manželstva, za istých podmienok, a je potrebné súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie o tom,
že disparita v podobe 20 : 80 v prospech žalovanej je tým spravodlivým záverom, pokiaľ išlo o výsledné
stanovenie podielu pre žalobcu v rámci vyporiadania BSM.

28. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej, vo vzťahu k disparite odvolací súd dáva odpoveď už
v predošlom odseku tohto rozhodnutia.
29. Ďalšou námietkou žalovanej vo vzťahu k výške stanovenej hodnote majetkovej podstaty
družstevného bytu, ktorý bol vzatý za základ, a na základe ktorého súd vypočítal hodnotu, ktorú
má žalovaná vyplatiť žalobcovi na úplné finančné vyrovnanie. Možno súhlasiť so závermi súdu prvej

inštancie, že bolo vykonané znalecké dokazovanie, jeho doplnenie a súd 1. inštancie mal podklady pre
východiskové vyčíslenie hodnoty členského podielu bytu.
30. Po, v poradí prvom zrušení rozsudku súdu 1. inštancie odvolacím súdom z 17.02.2020, bola otázka
hodnoty členského podielu družstevného bytu z pohľadu časového, riešená opakovane Najvyššímsúdom SR. Táto problematika vyústila do vydania rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 1VCdo/1/2021, ktorým sa Veľký senát stotožnil s názorom senátu, ktorý mu vec postúpil a
ustálil, že pri oceňovaní členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov treba vychádzať z obvyklej ceny tohto podielu v dobe zániku spoločného
nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve. To znamená, že
v predmetnej právnej veci došlo k zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva
rozvedených manželov dohodou zo dňa 28.09.2016.
31. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2021 sa zaoberal Ústavný súd SR v konaní

vedenom pod sp. zn. III. ÚS 516/2022, v ktorom odmietol sťažnosť sťažovateľa ( strana sporu vo veci
sp. zn. 1VCdo/1/2021 ) .
32. Odvolací súd poukazuje na závery súdov najvyšších súdnych autorít, ktorými bol viazaný ( čl.2
ods. 2 CSP ). Súdu 1. inštancie bola obvyklá hodnota členského podielu ku dňu zrušenia spoločného
členstvaaspoločnémunájmukdružstevnémubytuznáma,ktorápredstavovalasumu47000Eur.Včase
rozhodovania vo veci súdom prvej inštancie, v poradí druhým rozsudkom, už bolo prijaté rozhodnutie

Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, ktorým sú súdy nižšieho stupňa viazané.
33. Preto s ohľadom na všetky zistené skutočnosti a právne závery bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie
vecne správne pokiaľ išlo o povinnosť vyplatiť žalovanou, žalobcovi obvyklú hodnotu členského podielu
( v rozsudku súdu prvej inštancie uvedené ako vyrovnávací podiel ) a poskytnutie výhody splátok na
jej vyrovnanie a tak toto znenie rozsudku prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.

1 , 2 CSP. Pokiaľ však išlo o výšku, na ktorú bola žalovaná zaviazaná vo výroku rozsudku súdu prvej
inštancie, túto odvolací zmenil na sumu 9 400 Eur ( 20 % zo sumy 47 000 Eu r ) a výšku jednotlivých
splátok na dvakrát po 4 700 Eur ( 9 400 Eur : 2 = 4 700 Eur ), podľa ust. § 388 CSP.
34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, a § 257 ods. 1 CSP. Vzhľadom
k tomu, že išlo o konanie na ktorom výsledku mali záujem obe strany sporu, bolo správne rozhodnúť tak,

že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy konania vznikli na oboch
stranách titulom právneho zastúpenia. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd za spravodlivé, aby
každá zo strán si znášala nároky na náhradu trov konania na vlastné náklady.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).