Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315219218
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4315219218.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu

JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. X, D.,
zastúpenej Hrčka - Sabó s.r.o., Obchodná 187/6, Sečovce, IČO: 51 433 842, proti žalovanému: E. E. F.,
nar. XX. XX. XXXX, F. XX/XXX, C. - F., zastúpeného Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom, A. Kmeťa
358/2, Dubnica nad Váhom, IČO: 42 022 339, o neplatnosť darovacej zmluvy, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/722/2015-510 zo dňa 22. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd prvej inštancie) určil, že darovacia
zmluvazodňa 14.09.2015,uzatvorenámedzižalobkyňouakodarkyňouažalovanýmakoobdarovaným
a na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech
žalovaného rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor V 5190/15 zo dňa 05. 10.
2015 je neplatná. Súd zároveň priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo
výške 100 %.

2.Rozsudoksúdprvejinštanciepoprávnejstránkeodôvodnilcitovanímustanovení §80písm.c/zák.č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP), § 34 ods.
2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon), ust. § 137, § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku v znení účinnom od 01. 07. 2016 (ďalej aj CSP), § 31 ods. 1, 4, § 33 ods.
1, 2, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 588, § 628 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

3. Vecne odôvodnil rozsudok tým, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Novúprávnuúpravuprípustnostižalôbpodľa§137vCivilnomsporovomporiadkujepotrebnévzmysle§
470 ods. 1 CSP aplikovať aj na konania začaté a neskončené predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP,
ak nie je v CSP uvedené inak (napr. v ust. § 470 ods. 2 CSP ). V danom prípade predmetom konania
bola žaloba žalobcu o určenie neplatnosti právnych úkonov uzavretých medzi žalobkyňou a žalovaným,
pričom žaloba bola podaná na okresný súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Konanie bolo začaté dňa 12. 11. 2015, kedy

bola žaloba doručená Okresnému súdu Levice, ktorý následne vec postúpil Okresnému súdu Nové
Zámky ako súdu miestne príslušnému. V čase začatia konania platil Občiansky súdny poriadok (OSP),
ktorý s účinnosťou od 01. 07. 2016 bol zrušený a nahradený Civilným sporovým poriadkom (CSP).
Žalobkyňa podala určovaciu žalobu podľa § 80 písmeno c) OSP, ktorý nevylučoval možnosť domáhaťsa neplatnosti právneho úkonu, v súdenej veci darovacej zmluvy zo dňa 14. 09. 2015, pokiaľ na tom bol
naliehavý právny záujem. Civilný sporový poriadok obsahuje pre súdenú vec prechodné ustanovenie v
§ 470 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré nastali pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Súd sa tak musel vysporiadať s otázkou, či určovaciu
žalobu bude posudzovať podľa § 80 písmeno c) OSP, alebo podľa § 137 písmeno c), d) CSP. Súd prvej
inštancie uviedol, že podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak
to nevyplýva z osobitného predpisu, ak však táto právna úprava ešte nebola v čase podania žaloby (v

súdenej veci 12. 11. 2015) účinná, súd musí úkony strán sporu podľa § 470 ods. 2 CSP posudzovať
podľa účinkov a podmienok uvedených v OSP v znení účinnom v čase ich uskutočnenia, a teda osvedčiť
naliehavý právny záujem podľa § 80 písmeno c) OSP. Tým, že žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia
neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 14. 09. 2015, by sa prípadným vyhovením jej žaloby stalo jej právne
postavenie istejším, a to bez toho, aby bolo nutné iniciovať prípadné ďalšie súdne konania, pretože
z ustanovenia § 34 ods. 2 katastrálneho zákona vyplýva, že ak súd rozhodol o neplatnosti právneho

úkonu, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti
bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto
právna zmena týka. Potom, čo bola dňa 14. 09. 2015 uzatvorená žalobou napadnutá darovacia zmluva
a následne na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor prebehlo vkladové konanie V 5190/15,
ktoré bolo zavŕšené rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor V 5190/15 zo dňa

05. 10. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k spornej nehnuteľnosti v
prospech obdarovaného, teda žalovaného, je za výlučného vlastníka nepretržite až doteraz zapísaný v
celosti žalovaný a svedčí o tom LV č. XXXX, k. ú. G., obec H.. Znamená to, že prípadným vyhovujúcim
rozhodnutímvovecisamejbysažalobkyniobnovilojejpredchádzajúcevlastníckeprávoknehnuteľnosti.

4. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal otázkou platnosti plnomocenstva podľa § 33 ods. 2, §
37 ods. 1 a § 40 ods. 1 OZ a darovacej zmluvy z hľadísk ustanovenia § 37 ods. 1 a § 40 ods. 1 OZ.
Plnomocenstvo, ktoré je označené ako splnomocnenie, bolo vyhotovené v písomnej forme a obsahuje
vlastnoručný podpis splnomocniteľky - žalobkyne, úradne overený dňa 27. 09. 2013 a bolo udelené
splnomocnenkyni I. B. (matke žalobkyne) „na nasledovné úkony:“. Malo ísť o úkony, ktoré neboli v tom

čase žiadnym spôsobom konkretizované. Z výsluchu žalobkyne, ale aj svedkov I. B. a predovšetkým I.
B. bolo zistené, že ručne vypísaný text bol do plnomocenstva vykonaný I. B. a v zásade pozostáva zo
zastúpenia v celom rozsahu pri dojednaní, uzavretí a podpise darovacej zmluvy, ktorej predmetom je
sporná nehnuteľnosť. Túto skutočnosť žalovaný počas celého konania nespochybňoval a v tomto smere
ani nenavrhoval vykonanie žiadnych dôkazných prostriedkov, napr. vykonaním znaleckého dokazovania

za účelom preverenia, či ručne vypísaný text na plnomocenstve je, alebo nie je vlastnoručným písmom
žalobkyne. S poukazom na ustanovenie § 470 ods. 1, 2 CSP súd nemôže z vlastnej iniciatívy v sporovom
konaní vykonávať dokazovanie, ale len z tých dôkazov, ktoré navrhnú strany. Ustálené tak bolo, že
žalobkyňa udelila plnomocenstvo splnomocnenkyni I. B. „ na nasledovné úkony“:. Za slovným spojením
nasledovné úkony nebolo už uvedené vôbec nič. S poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ bolo

potrebné vyhodnotiť, či právny úkon plnomocenstvo a označený ako splnomocnenie je platný právny
úkon z hľadiska jeho určitosti alebo či je absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ. Právny úkon sa
považuje za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne
určený. Pri neurčitom právnom úkone nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. O tento prípad ide v
súdenej veci. Plnomocenstvo totiž žiadnym spôsobom nevymedzilo a nekonkretizovalo úkony, na ktoré

bola splnomocnená splnomocnenkyňa I. B., pričom z formulácie „na nasledovné úkony:“ súd nemá
za to, že by sa jednalo o všeobecné, teda generálne plnomocenstvo. Naopak, súd mal za to, že toto
plnomocenstvo je neurčité a nie je možné ani za pomoci výkladových pravidiel podľa § 35 ods. 1, 2, 3
OZ dospieť k jednoznačnému záveru, aký bol vlastne rozsah splnomocnenia pre splnomocnenkyňu. Z
týchto dôvodov a označených ustanovení bolo plnomocenstvo vyhodnotené za právny úkon absolútne

neplatnýprenedostatokurčitostipodľa§37ods.1OZ.Stýmtočiastkovýmzáveromsúvisíďalšiaotázka,
a to konanie splnomocnenca podľa § 33 ods. 2 OZ. Absolútne neplatné plnomocenstvo znamená, ako
by splnomocnenkyňa I. B. konala za iného - žalobkyňu bez plnomocenstva, a tým pádom z tohto konania
bola zaviazaná sama. Žalobkyňa totiž vykonaný právny úkon - darovaciu zmluvu zo dňa 14. 09. 2015
bez zbytočného odkladu neschválila a tým pádom darovaciu zmluvu za darkyňu (žalobkyňu) uzatvárala

osoba, ktorá na to nebola oprávnená, v čom bol vzhliadnutý dôvod neplatnosti darovacej zmluvy podľa
§ 39 OZ pre rozpor so zákonom; darovaciu zmluvu tým pádom v skutočnosti za darkyňu podpisovala
a uzatvárala osoba, ktorá nebola vlastníčkou nehnuteľnosti tvoriacej predmet darovacej zmluvy zo dňa
14. 09. 2015 a súčasne nebola platne splnomocnená na uzatvorenie tohto právneho úkonu.5. Súd prvej inštancie sa ďalej vyjadril aj k eventuálnej situácii, ak by plnomocenstvo bolo formálne
platné. Aj v takom prípade by bolo potrebné žalobe vyhovieť a napadnutú darovaciu zmluvu určiť za

absolútne neplatnú podľa § 37 ods. 1 OZ pre absenciu vážnosti vôle. Z vykonaného dokazovania,
vrátane výsluchu strán, všetkých svedkov, teda I. B., I. B., A. B. a J. B. je nesporná skutočnosť, že prevod
označenej nehnuteľnosti sa mal vykonať zo žalobkyne na žalovaného odplatne, za primeranú náhradu.
Žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal, že by sa malo jednať o bezodplatný prevod; naopak, vo svojej
výpovedi uviedol dohodnutú kúpnu cenu 22.000,- eur. Keď za tejto situácie bola dňa 14. 09. 2015

uzatvorená ohľadom prevodu vlastníckeho práva označenej nehnuteľnosti písomná darovacia zmluva,
ktorá v článku II. konštatovanie, že darca (žalobkyňa) daruje obdarovanému označené nehnuteľnosti
v podiele 1/1 a obdarovaný predmetné nehnuteľnosti na základe uvedeného darovania do svojho
výlučného vlastníctva prijíma, tak mal súd prvej inštancie za to, že v prípade darovacej zmluvy sa jedná
o simulovaný právny úkon, ktorý je absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ pre nedostatok vážnosti
vôle. V skutočnosti totiž (za predpokladu, že plnomocenstvo by bolo platné), strany mali vážnu vôľu

uzatvoriť odplatný právny úkon, a to kúpnu zmluvu pri jasnom stanovení predmetu kúpy - označenej
nehnuteľnosti a kúpnej ceny 22.000,- eur. Aj tento právny úkon by bolo potrebné posúdiť ako absolútne
neplatný podľa § 40 ods. 1 OZ, pretože kúpna zmluva, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, musí na svoju
platnosť bezpodmienečne mať písomnú formu, čo v tomto prípade nebolo dodržané, lebo pri vážnosti
vôle kúpna zmluva bola dojednaná len v ústnej forme. Jej podstatné náležitosti nie je možné vzhliadnuť

v simulovanom právnom úkone - darovacej zmluve zo dňa 14. 09. 2015, pretože darovacia zmluva je na
rozdiel od kúpnej zmluvy bezodplatný právny úkon, takže v nej nie je možné nájsť ustanovenie o odplate
za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

6. V závere svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že otázka, či ústne dojednaná kúpna

cena bola alebo nebola nadobúdateľom vyplatená, prípadne kedy a v akej výške, zostala pre konanie
s vymedzeným predmetom určenia neplatnosti právneho úkonu bezpredmetná a súd sa s ňou ďalej
nevysporiadaval, pretože bez ohľadu na to, či žalovaný má alebo nemá povinnosť poukázať odplatu a
komu, tak nič to nemení na závere, že napadnutý právny úkon, teda darovacia zmluva zo dňa 14. 09.
2015 je absolútne neplatná.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP k § 255 ods. 1 CSP a
žalobkyni úspešnej v konaní priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd vychádzal

z nedostatočne zisteného skutkového stavu, skutkové závery prvostupňového súdu nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní a právne závery okresného súdu sú bez opory v ustanoveniach právnych
predpisov, pričom napadnuté rozhodnutie je tiež nepreskúmateľné a nezrozumiteľné pre nedostatočné
zdôvodnenie.

9. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom
nad rámec podanej žaloby žalobcu (ultra petitum). Žalobkyňa podala dňa 12. 11. 2015 na Okresný
súd Levice žalobu, ktorou sa domáhala vyhovenia nasledovného petitu: „Súd vyslovuje, že darovacia
zmluva uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 14. 09. 2015 je neplatná." Okresný súd
v prvom výroku napadnutého rozsudku vyslovil nasledovné svoje meritórne rozhodnutie: "Súd určuje,

že darovacia zmluva zo dňa 14. 09. 2015, uzatvorená medzi žalobkyňou ako darkyňou a žalovaným
ako obdarovaným a na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
v prospech žalovaného rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor V 5190/15 zo
dňa 05. 10. 2015, je neplatná." Takýmto spôsobom teda súd rozhodol v širšom rozsahu, ako sa žalobca
domáhal v ním podanej žalobe resp. aj samotný text petitu žaloby okresný súd upravil, pričom žalobkyňa

svoju žalobu ani neupravila a ani nerozšírila. Takýto jeho postup namietal, rozporoval a vyjadril voči
nemu nesúhlas.

10. Žalovaný tiež namietal a nesúhlasí so záverom okresného súdu o tom, že žalobkyňa má naliehavý
právny záujem na požadovanom určení podľa jej žaloby pre rozpornosť s ustanoveniami právnych

predpisov. Naliehavý právny záujem je totiž spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo
žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neisté. Za nedovolenú
možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnémurozmnožovaniu sporov a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 31/2011 zo 06.
12. 2012.

11. Namietal tiež záver súdu prvej inštancie, ktorým posúdil plnomocenstvo udelené I. B. ako absolútne
neplatný právny úkon pre nedostatok určitosti podľa § 37/1 OZ. V čase uzavretia zmluvy nemal žalovaný
žiadnu vedomosť o vzájomných dojednaniach medzi žalobkyňou a jej rodičmi. Matka žalobkyne, I. B.
sa preukázala splnomocnením na prevod nehnuteľností, a on nemal žiaden dôvod jej neveriť, keďže
rovnaké tvrdenia mu uvádzal aj jej manžel, I. B., otec žalobkyne. Ak malo dôjsť k nejakému excesu medzi

žalobkyňou ako splnomocniteľom a jej matkou I. B. ako splnomocnencom, tak o tomto žalovaný nevedel,
konal som po celý čas v dobrej viere. Poukázal na ust. § 33 ods. 1 OZ, ak splnomocnenec prekročil svoje
oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil.
Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného
odkladu potom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. Žalobkyňa mu
žiaden svoj nesúhlas s konaním I. B. ako splnomocnenca neoznámila, a to tak po uzavretí zmluvy, ani

neskôr.

12. Poukázal ďalej na to, že forma zmluvy o prevode nehnuteľností a aj ďalšie podmienky s tým spojené
vychádzali výlučne z požiadaviek I. B., matky žalobkyne a jej manžela. Rodičia žalobkyne v celom
rozsahu potvrdili skutočnosti, ktoré uviedol pri jeho vypočutí na pojednávaní, pričom tieto ich zhodné

tvrdenia jednoznačne vyvrátili účelový prednes zo strany svedka A. B.. Zmluvu uzavrel so žalobkyňou,
ktorú zastupovala v celom rozsahu práv jej matka I. B.. Táto disponovala plnou mocou na zastupovanie.
Samotnírodičiažalobkynechceli,abydošlokpodpisuzmluvyavýslovnehožiadali,abypodpísaliprevod
formou darovacej zmluvy. Nikto z nich sa pred ním nevyjadril v tom smere, že nemôžu svoju dcéru
zastupovať. Po podpise darovacej zmluvy pritom sami rodičia žalobkyne odniesli zmluvu na príslušný

katastrálnyodborokresnéhoúraduazabezpečovaliďalšiekroky,abydošlokprevoduvlastníckehopráva
na jeho osobu. Poukázal tiež na to, že darovaciu zmluvu ako aj príslušné splnomocnenie katastrálny
úrad preskúmal a následne rozhodol o jeho zápise ako výlučného vlastníka dotknutých nehnuteľností.
Ak by bola v dokumentoch nejaká nezrovnalosť alebo nezákonnosť, tak by katastrálny úrad nepreviedol
zápis vlastníckeho práva. Žalovaný neporušil žiadnu zmluvu a ani iné dojednanie.

13. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa nemala a ani nemôže mať naliehavý právny záujem na žalobe tak, ako
túto naformulovala v žalobe z 12. 11. 2015. Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti mala
a mohla odstrániť všetky pochybnosti a nejasnosti. Takýto záver súdu je v rozpore so skutočnosťou,
skutkovými a právnymi okolnosťami na vec sa vzťahujúcimi.

14. Ak podľa vyjadrení I. B., ako aj samotnej žalobkyne (prehlásenie na č. l. 90) mala I. B. kompetenciu
plnú moc vypísať podľa konkrétneho prípadu, tak nezhoda týchto osôb o obsahu skutočného vypísania
tejto plnej moci neznamená, že I. B. nesmela plnú moc vypísať. Žalobkyňa tvrdí, že ju vypísať mohla a
mala, ale iným spôsobom. To je však problém vo vzťahu medzi týmito dvoma osobami a nie je možné to

dávať na ťarchu žalovanému ako osobe nezainteresovanej do týchto vzájomných dojednaní. Z výpovedí
svedkov je zrejmé, že bol „zatiahnutý" do vzájomných vzťahov v rodine žalobkyne a to bez toho, aby
o tom vedel, resp. o tom bol upovedomený. Vzhľadom na uvedené argumenty žalovaný navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietne a žalovanému
prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

15. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu (prostredníctvom právnej zástupkyne) uviedla, že
rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a správny. K námietkam žalovaného, ktoré sa týkajú
žalobného návrhu uviedla, že v čase podania žaloby bol tento žalobný návrh formulovaný v súlade s
platnými právnymi predpismi. Zároveň v tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR

z 25. novembra 2020, sp. zn. 7Cdo/268/2019, z ktorého v abstrakte citovala.

16. Čo sa týka ostatných dôvodov, ktoré žalovaný uvádzal vo svojom odvolaní uviedla, že ich uvádzal
aj na pojednávaní a vo svojich podaniach, ktoré nemali oporu vo vykonanom dokazovaní. Z vykonaných
dôkazov je zrejmé, že žalovaný si týmto obchodom chcel vyrovnať dlh medzi ním a A. B., pričom

takýto zápočet dlhu nebol možný, nakoľko žalobkyňa s ich vzájomnými pozdĺžnosťami nič nemala a
s trojstranným zápočtom nikdy nesúhlasila. Vykonaným dokazovaním dokonca nebolo ani ustálené
o aký dlh sa malo jednať, resp. z čoho konkrétne mal vzniknúť. Vo výpovedi žalovaného absentuje
elementárne logika, najmä čo sa má týkať vyplatenia finančných prostriedkov. Z jeho výpovede zo dňa12. 10. 2021 vyplýva, že sa mal stretnúť doma u A. B., kde A. B. mal na stole 22.000,- €, ktoré posunul
k žalovanému, no tento ich posunul späť A. B. a odovzdal aj zmenku na 33.000,- €. To znamená,
že za pozemky by takto uhradil navyše 11.000,- €, čo podľa výpovede žalovaného nepredstavovalo

žiadny problém. Z výpovede A. B. zo dňa 25. 05. 2023 jednoznačne vyplýva, že k takémuto stretnutiu
nikdy nedošlo, žalovaný nikdy nebol u A. B. doma a tieto tvrdenia korešpondujú aj s výpoveďami iných
svedkov. Z výpovedi všetkých svedkov vyplýva, že myšlienka o nevyplatení finančných prostriedkov
prišla práve od žalovaného, ktorý celý tento spôsob plánoval a nikdy nemal záujem na vyplatení
finančných prostriedkov a tieto nevyplatil. Uvedené vyplýva z výpovedí I. B., I. B. ako aj J. B., ktorí všetci

bezpečne preukázali, že na stretnutí v Nitre žalovaný uviedol, že žiadne peniaze nikomu nezaplatí a že
to má zaplatiť A. B., ktorý mu dlhuje peniaze. Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že
finančné prostriedky neboli vyplatené a ani ich žalovaný nemal v úmysle vyplatiť, teda je to práve on,
ktorýpodvodomnadobudolpozemkyanedodržaldohodu,ktorábolauzatvorenámedzinímaúčastníkmi
konania.

17. Žalobkyňa zdôraznila, že nesplnomocnila nikoho na darovanie predmetných nehnuteľností. Ku
skutočnosti, prečo nebolo napísané na počítači konkrétne na „kúpu“ zopakovala, že bolo tomu tak z
dôvodu, že v tom čase vlastnila viacero nehnuteľností, pričom sa vopred nedalo predpokladať, s ktorou
nehnuteľnosťou budú nakladať, a teda či ju budú predávať, prípadne dávať do nájmu. Z uvedeného
dôvodu tam toto vpísané nebolo, aby sa to dalo doplniť podľa záujemcu a špecifikácie nehnuteľnosti.

Navrhla, aby odvolací súd odvolanie zamietol a potvrdil rozsudok okresného súdu s tým, aby jej priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne, v podaní zo dňa 18. 09. 2023 zopakoval
dôvody odvolania tak, ako sú uvedené v samotnom odvolaní. Trval na námietkach spočívajúcich v tom,

že súd prvej inštancie rozhodol nad rámec podanej žaloby, o nedostatku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, keď žalobkyni nič nebránilo podať žalobu o určenie vlastníckeho práva. Zotrval
na svojom názore, že plnomocenstvo udelené I. B. nemohlo byť absolútne neplatným právnym úkonom
a o dohodách medzi žalobkyňou a jej rodičmi sa dozvedel až počas súdnych pojednávaní na súde prvej
inštancie. Zdôraznil, že po celý čas konal v dobrej viere v oprávnenie I. B. zastupovať žalobkyňu.

19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákl. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku – ďalej len
CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné

náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. l CSP), viazaný skutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP)
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a po preskúmaní
zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387

ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

20. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 12. 11. 2015 domáhala určenia
neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi ňou (v zastúpení jej matky I. B.) a žalovaným zo dňa
14. 09. 2015. Potvrdila, že dňa 27. 09. 2013 podpísala splnomocnenie, na ktorom bol overený jej

podpis a ktorým splnomocnila matku I. B. na úkony spojené s predajom (resp. nájmom) nehnuteľností.
Odmietla, že by udelila plnú moc na darovanie nehnuteľností a na uzavretie darovacej zmluvy. Text
dopísaný rukou na plnomocenstve nepísala žalobkyňa, bolo to dopísané bez jej vedomia a súhlasu.
Asi pred mesiacom zistila, že nehnuteľnosti boli darované žalovanému, ktorého nepozná. Žalovaného
vyzvala na mimosúdne vysporiadanie veci, ale ten to odmietol s tým, že vec je vysporiadaná vrátane

finančného usporiadania.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadovuvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

23. Podľa § 80 písm. c/ zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30. 06. 2016,
(teda aj v čase podania žaloby), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

24. Podľa § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

25. Podľa § 31 ods. l zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), pri právnom
úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom
plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 32 ods. 2 OZ, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia
zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi,
ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe
osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

Podľa §33ods.1, 2 3 OZ, aksplnomocnenecprekročilsvojeoprávnenievyplývajúcezplnomocenstva,
je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe,
s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení
oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto
koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo,
právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie
plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca

požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.

Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Podľa § 40 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
je neplatný.

Podľa § 41a ods. 1, 2 OZ, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je
platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno

dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

26. Podľa § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby, 10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo

pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou
zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 10eb)27. V danej veci nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX kat. územie G., ktoré boli darovacou zmluvou prevedené na žalovaného.
Darovaciu zmluvu podpísala matka žalobkyne na základe plnomocenstva vystaveného žalobkyňou

v roku 2013 takým spôsobom, že strojom, resp. počítačom boli vypísané nacionálie splnomocniteľa
(žalobkyne) a splnomocnenca (matky žalobkyne) a uvedené, že A. B. splnomocňuje svoju matku I.
B. na nasledovné právne úkony a podpis žalobkyne bol overený notárom. Medzi základnými údajmi
splnomocniteľa a splnomocnenca a overeným podpisom bolo do plnej moci vpísané rukou - paličkovým
písmom rozsah plnomocenstva na právne úkony - ....aby ju zastúpila v celom rozsahu práv pri dojednaní,

uzavretí a podpise darovacej zmluvy tam uvedených pozemkov s označením ich parcelného čísla,
druhu, výmery a katastrálneho územia. V konaní nebolo rovnako sporné, že rukou dopísaná plná moc
bola vykonaná matkou žalobkyne - splnomocnencom bez vedomia splnomocniteľa - žalobkyne, ktorá
sa o uzavretí darovacej zmluvy v prospech žalovaného dozvedela až následne potom, ako bol povolený
vklad vlastníckeho práva na základe právneho titulu - darovacej zmluvy zo dňa 14. 09. 2015 v prospech
žalovaného ako obdarovaného. Zo spisu Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, ktorý bol

súčasťou súdneho spisu, bolo zistené, že darovacia zmluva zo dňa 14. 09. 2015 bola uzavretá medzi
žalobkyňou, zastúpenou I. B. na základe plnej moci (ako darkyňou) a žalovaným (ako obdarovaným).
Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor rozhodnutím pod č. V 51902/15 dňa 05. 10. 2015 povolil
vkladvlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostívprospechžalovanéhonazákladedarovacejzmluvy,
vklad bol povolený dňa 05. 10. 2015, kedy nastali aj právne účinky vkladu. Zo spisu odvolací súd zistil,

že žalobkyňa v podaní bez uvedenia dátumu, doručeným dňa 26. 10. 2015 na Katastrálny úrad Nové
Zámky označenom ako „Sťažnosť nakladania s majetkom v katastri K. L. kat. územie G., parcela :
XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXX/XXX I. XXXX/XXX“, uviedla skutočnosti z ktorých
vyplýva, že svoju matku nesplnomocnila na podpísanie darovacej zmluvy a táto mala konať na základe
sfalšovaného plnomocenstva a tento neoprávnený prevod mal byť spôsobený psychickou chorobou

splnomocnenej osoby.

28. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku, v tej časti, v ktorej súd prvej inštancie
vyhodnocoval eventuálnu situáciu, ak by plnomocenstvo bolo formálne platné. Súd prvej inštancie
uviedol, že darovaciu zmluvu je potrebné určiť za neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka

pre absenciu vážnosti vôle. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie bolo ustálené, že tak
zástupkyňa žalobkyne, ako i žalovaný mali úmysel uzatvoriť kúpnu zmluvu. Uvedenú skutočnosť
nepoprel ani žalovaný, keď uviedol, že sa s matkou žalobkyne resp. jej rodičmi dohodli na kúpe
nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, pričom si dohodli i kúpnu cenu a spôsob jej zaplatenia. Napriek
takejto ústnej dohode nebola spísaná písomná kúpna zmluva, ale darovacia zmluva, pričom je bez

právneho významu, ktorá zo zmluvných strán dala na takýto postup podnet. Rovnako je bez právneho
významu pre rozhodnutie spornej veci, či žalovaný vyplatil dohodnutú kúpnu cenu 22.000,- eur osobe
A. B., na čom sa mali dohodnúť s rodičmi žalobkyne. Uvedená skutočnosť zostala sporná, keď žalovaný
tvrdil, že sumu zložil u A. B., ktorý to mal, podľa vyjadrenia rodičov žalobkyne, spočiatku potvrdiť a neskôr
to poprel, pričom z výsluchu svedkov matky, otca žalobkyne i A. B. vyplynulo, že sa pri ich stretnutí

žalovaný vyjadril tak, že nikomu nič nezaplatí, lebo A. B. má voči nemu dlhy, a teda kúpnu cenu má
vyplatiť žalobkyni on. Odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej, ak právnym
úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí to, čo predstavovala vôľa zmluvných strán. V predmetnej
veci strany sporu (žalobkyňa v zastúpení svojej matky) uzatvorili písomne darovaciu zmluvu, avšak ich
vôľa smerovala k uzavretiu kúpnej zmluvy, čo nebolo v konaní sporné. Simulovaná zmluva (darovacia

zmluva) obsahovala všetky podstatné náležitosti podľa OZ. Odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalobkyne,
že žalovaný od začiatku vedel, že medzi zmluvnými stranami došlo k simulovanému právnemu úkonu,
čo vyplýva z dokazovania pred súdom prvej inštancie, keď z výpovedí strán sporu, resp. svedkov
vyplýva, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne mal žalovaný v úmysle kúpiť, bola medzi zmluvnými
stranami dohodnutá kúpna cena a spôsob jej zaplatenia. V prípade disimulovaného právneho úkonu

(právneho úkonu, ktorý je simulovaným právnym úkonom zastretý), je tento často platný, ak spĺňa všetky
zákonné náležitosti. V súdenej veci tomu však tak nie je. Darovacou zmluvou, ktorá je simulovaným
právnym úkonom, mal byť skrytý disimulovaný právny úkon - kúpna zmluva, čo nebolo v konaní sporné,
pričom pohnútka, ktorou boli zmluvné strany vedené, je irelevantná. Kúpna zmluva, predmetom ktorej
je prevod nehnuteľnosti, musí spĺňať obligatórne zákonné náležitosti, predovšetkým písomnú formu.

Vyplýva to i z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/223/2016 : „Ak sa pri právnom úkone
zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to
ukazuje jej prejav, ide o nedostatok vážnosti vôle. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca
neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka“(R 12/2017). Problematike ne/platnostidisimulovaného právneho úkonu sa zaoberalo i uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. júna
2020, sp. zn. 3Cdo/43/2019, z ktorého vyplýva: „Predpokladom platnosti zastretej (disimulovanej)
zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti (§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka) je okrem iného jej

uzatvorenie v písomnej forme a tými istými účastníkmi ako zastierajúca (simulovaná) zmluva“. Platný
právny poriadok Slovenskej republiky pri nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zmluvami
predpisuje obligatórnu písomnú formu právnych úkonov, pri prevodoch vlastníckeho práva sprísnenú
navyše požiadavkou na prejavy účastníkov na tej istej listine (§ 46 ods. 2 OZ) a zapisovanie zmien
vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. V zákone ustanovenou podmienkou náhrady zastieracieho

(simulovaného) právneho úkonu úkonom zastretým (disimulovaným), je okrem zhody takého úkonu s
vôľou účastníkov, aj splnenie všetkých jeho náležitostí. Nemôže byť predmetom akejkoľvek polemiky
fakt, že práve splnenie tejto druhej podmienky neprichádza do úvahy u tých právnych úkonov, pre
ktoré zákon ustanovil povinnú písomnú formu (nakoľko v týchto prípadoch - ak ide o nehnuteľnosti -
po výpadku jedného právneho titulu pre jeho vady neexistuje a z povahy veci ani nemôže existovať
žiaden iný alternatívny bezvadný právny titul - ktorý ak by tu bol, neexistoval by žiaden rozumný dôvod

nepoužiť práve ten. Náležitosťou vyžadovanou pre platnosť zastretého právneho úkonu, týkajúceho sa
nehnuteľnosti (§ 41a ods. 2 O. z.), je aj písomná forma úkonu.

29. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o neplatnosti plnomocenstva
vystaveného žalobkyňou pre svoju matku pre jeho neurčitosť. V konaní bolo preukázané, že podpis

splnomocniteľa (žalobkyne) bol overený notárom dňa 27. 09. 2013 a bolo ustálené, že text dopísaný
rukou bol doplnený matkou žalobkyne, pričom nebolo sporné, že týmto konaním matka žalobkyne ako
splnomocnenec prekročila svoje oprávnenie, keď do plnej moci spísala oprávnenie pre svoju osobu,
aby v mene žalobkyne podpísala darovaciu zmluvu v rozpore s dispozíciami, ktoré mala od svojej dcéry
- žalobkyne. Odvolací súd sa tak stotožnil so žalovaným, že uvedené skutočnosti nemôžu byť dané

bez ďalšieho na ťarchu žalovaného, nakoľko išlo o vzťah medzi žalobkyňou a jej matkou a žalovaný
nemusel vedieť o spôsobe, kým a ako bol text do splnomocnenia dopísaný, ani to, že došlo k prekročeniu
oprávnenia splnomocnencom - matkou žalobkyne, ktorá potvrdila, že tak konala na základe vlastného
uváženia bez toho, aby podpis darovacej zmluvy za žalobkyňu, svoju dcéru mala od nej schválený. To
však nič nemení na vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o neplatnosti darovacej zmluvy

z dôvodu nedostatku vážnosti vôle účastníkov zmluvy.

30. K námietke žalovaného, ktorá je obsahom podaného odvolania, že súd prvej inštancie rozhodol
nad rámec podanej žaloby, teda rozhodol v širšom rozsahu, ako sa žalobkyňa domáhala v podanej
žalobe, keď súd sám upravil samotný výrok rozsudku, odvolací súd uvádza, že uvedenú námietku

považuje za nedôvodnú. Žaloba je procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie
podľa jeho obsahu (čl. 11 ods. 1 a § 124 ods. 1 CSP). To znamená, že predmetom civilného procesu
je procesný nárok, ktorý je tvorený predmetom nároku (petitom) a základom nároku, ktorý tvoria právne
významné skutočnosti, na ktorých sa zakladá žalobný návrh a ktoré umožňujú súdu, aby jeho nárok
právne kvalifikoval (iura novit curia). Samotný procesný predpis v § 132 ods. 1 CSP nestanovuje presnú

štruktúru žalobného návrhu; musí byť z neho jasné iba to, čoho sa žalobca domáha a od toho sa potom
odvíja všeobecne uznávaný výklad, že žalobný návrh (petit) musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný ( nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 192/2015), lebo sú ním určené hranice, v ktorých
sa môže súd pri rozhodovaní v priebehu konania pohybovať a ktoré môže prekročiť len za podmienok
uvedených v ustanovení § 216 ods. 2 CSP. Petit však nemusí byť zreteľne oddelený od ďalších častí

žaloby, nemusí mať ani určitú predpísanú formu, iba zo žaloby ako celku musí byť jasné, čo je žiadané. S
ohľadom na určitosť petitu ide o to, do akej miery môže súd tento petit modifikovať, teda do akej miery je
ním viazaný, t. j. je povinný navrhovaný petit prevziať. Platí všeobecné pravidlo, že súd musí z hľadiska
obsahového petit plne vyčerpať, ale nesmie ho prekročiť, čiže návrhom žalobcu na znenie výroku jeho
rozhodnutia nie je viazaný. Pritom musí prihliadať ako k druhu žaloby, tak k typu konania, ďalej i k povahe

práva a právneho odvetvia, ktoré sa veci týkajú a k odbornej terminológii. Iba v tomto zmysle treba
vykladať aplikáciu dispozičnej zásady o zákaze prekročenia, resp. povinnosti vyčerpania petitu. Súd nie
je do najmenšieho detailu viazaný žalobou, resp. jej petitom, ale môže ho modifikovať tak, aby mohol pre
žalobcu prisúdiť ním žiadaný nárok, pretože len súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho
rozhodnutia, aby vyriešil predmet sporu medzi jeho stranami. Účelom civilného procesu je riešiť spory a

prinášať spravodlivosť, a nie to, aby sa z neho samotného stal zmysel celého konania. V zhode s týmto
názorombolovroku2021podč.14vZbierkestanovísknajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskej
republiky uverejnené rozhodnutie z 25. novembra 2020 sp. zn. 7Cdo/268/2019 s právnou vetou: „Obsah
žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami -opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento
petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah
podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.“

31. V súlade s vyššie uvedenými rámcami viazanosti petitom žaloby dospel odvolací súd k tomu, že
pokiaľ súd prvej inštancie vo výroku rozsudku upresnil právny úkon - darovaciu zmluvu zo dňa 14.
09. 2015 (ktorej neplatnosti sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala) tak, že doplnil zmluvné strany
v pozíciách darovacej zmluvy a stotožnil ich s procesným postavením strán v spore (uzavretá medzi

žalobkyňou ako darkyňou a žalovaným ako obdarovaným) a uviedol rozhodnutie Okresného úradu Nové
Zámky,katastrálnyodboračíslokonaniaV5190/15zodňa 05.10.2015,ktorýmbolpovolenýjejvkladdo
katastra nehnuteľnosti (Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor) a číslom konania (V 5190/15
zo dňa 05. 10. 2015), neprekročil žalobný petit žalobkyne. Išlo o precizovanie výroku. Rozhodnutím
súdu teda nebolo prisúdené viac, ako žiadala žalobkyňa, ktorá sa petitom domáhala: „vyslovenia, že
darovacia zmluva uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 14. 09. 2015 je neplatná“.

32. K ďalšej odvolacej námietke o neprípustnosti žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu podľa
§ 137 písm. d/ CSP súd uvádza, že žalobkyňa podala svoju žalobu na súd prvej inštancie dňa 12.
11. 2015 a domáhala sa ňou určenia neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy. Žalobkyňa nárok na
určenie neplatnosti darovacej zmluvy uplatnila na súde za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

Ten v ustanovení § 80 písm. c/ pripúšťal žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo
nie je za predpokladu existencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Medzi takéto žaloby
v zmysle konštantnej ustálenej judikatúry patrila aj žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu. Ak
predmetná žaloba ako procesný úkon žalobkyne bola prípustná v čase začatia konania, t. j. v čase
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, tento procesný úkon žalobkyne vyvoláva procesnoprávne

následky (účinky) aj do budúcnosti, aj keď Civilný sporový poriadok účinný od 01. 07. 2016 už s takouto
žalobou nepočíta. Inými slovami, procesnoprávne účinky žaloby žalobkyne treba hodnotiť podľa právnej
úpravy platnej v čase jej podania, teda podľa Občianskeho súdneho poriadku a nebolo potrebné, aby
žalobkyňa po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku žalobu zmenila. Nie je preto správna
argumentácia žalovaného, ktorej podstata spočíva v názore, že žalobe nemožno vyhovieť z dôvodu,

že Civilný sporový poriadok v § 137 písm. d/ viaže prípustnosť žaloby o určenie (ne)platnosti právneho
úkonu na to, že takúto žalobu pripúšťa osobitný predpis. Je predsa logické, že žalobkyňa v čase podania
žaloby, t. j. v roku 2015 musela vychádzať z vtedy platného procesného predpisu, ktorým bol Občiansky
súdny poriadok.

33. Žalovaný v podanom odvolaní namietal tiež nesprávne právne posúdenie otázky naliehavého
právneho záujmu, ktorý podľa jeho názoru na strane žalobkyne absentoval z dôvodu, že žalobkyňa
mala priamo žalovať o určenie vlastníckeho práva, a nie o neplatnosť darovacej zmluvy. V rozhodnutí
uverejnenom v ZSP 40/96 najvyšší súd uviedol, že zásadne síce platí, že možnosť žaloby na
plnenie spravidla vylučuje právny záujem na žalobe určovacej, tento predpoklad však nemožno chápať

všeobecne. Ak žalobca môže preukázať, že má právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu bolo
určené určité právo, lebo právny pomer napriek tomu, že mohol žalovať priamo na plnenie, nemožno mu
určovaciužalobuodoprieť.Zanedovolenú-primožnostižalobynaplnenie -možnopovažovaťurčovaciu
žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a

môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná
i žaloba na plnenie. Právny záujem, ktorý bol podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v
zmysle § 80 písm. c/ OSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide
o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len nevyvoláva konanie,

po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny
záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa
bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. V prejednávanej veci bol daný naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy, keď v katastri nehnuteľností bol v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie, i odvolacieho súdu, zapísaný ako výlučný vlastník žalovaný na základe žalobou

napadnutej darovacej zmluvy, a teda na základe právoplatných rozsudkov súdov okresný úrad vyznačí
stav pred týmto právnym úkonom, ktorý bol rozhodnutiami určený za neplatný a teda vyrieši spor strán
konania s konečnou platnosťou.34. Žaloba žalobkyne bola podaná za účinnosti predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy OSP. Podľa
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť od 1. júla 2016, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Pokiaľ ide o časový stret starej a novej
procesnej normy, keď podania podané pred 01. 07. 2016 a súdom prvej inštancie i odvolacím súdom
prejednávané už za účinnosti CSP. V týchto prípadoch možno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax
vyslovenúnajvyššímsúdom,podľaktoréhonováprocesnoprávnaúpravaúčinná1.júlom2016vychádza

síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale
procesný účinok úkonov podaných podľa OSP, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2
CSP). Otázky časovej pôsobnosti právnych noriem je režim tzv. intertemporality, teda pravidiel časového
spolupôsobenia „starej“ (zrušenej, ergo neplatnej a neúčinnej) právnej normy s právnou normou
„novou“ (platnou a účinnou) ... princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s
osobitným pravidlom v podobe zachovania právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti skoršej

(zrušenej) procesnej úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom
tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti
a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie
samotné aj počas účinnosti novej procesnej úpravy. Opačný záver by bol porušením právnej istoty
a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže

byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery prijaté v rozhodnutí Ústavného súdu sp.zn. PL.
ÚS 36/1995). V rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 30/2018 najvyšší súd uviedol: „V danom prípade predmetom
konania bola žaloba žalobcu o určenie neplatnosti právnych úkonov uzavretých medzi žalovaným
1/ a žalovaným 2/, pričom žaloba bola podaná na okresný súd za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku. Konajúce súdy preto správne posudzovali podmienky procesnej prípustnosti takejto žaloby

podľa Občianskeho súdneho poriadku (§ 470 ods. 2 veta prvá C. s. p.). V súlade s ustálenou judikatúrou
najvyššieho súdu žalobcom podanú žalobu považovali za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c)
OSP, podľa ktorého návrhom možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem“. Preto ani žalobkynin petit (o neplatnosť
právneho úkonu), ako jej dispozičný úkon viažuci sa k predmetu konania, podaný v čase jeho procesnej

prípustnosti, nemôže byť následne v dôsledku uplynutia času a účinnosti skoršieho zákona (OSP)
odmietnutý ako neprípustný, kvôli režimu novej právnej úpravy. Z LV č. XXXX katastrálne územie G.
je zapísaný ako výlučný vlastník žalovaný, titul nadobudnutia je darovacia zmluva zo dňa 14. 09. 2015
V 5190/15 a teda rozhodnutie súdu, ktorým bola darovacia zmluva určená za neplatnú je možné
považovať za účinný nástroj ochrany práv žalobkyne.

35. Za takejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že darovacia zmluva
je neplatným právnym úkonom, pretože išlo o simulovaný právny úkon a strany sporu mali vôľu
uzavrieť kúpnu zmluvu, čo nebolo v konaní sporné a túto skutočnosť nenamietal ani žalovaný. Sporné
bolo len tvrdenie strán sporu, ktorá zo strán sporu navrhla takýto spôsob prevodu vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, čo je však pre rozhodnutie veci irelevantné. Podstatné pre
vyriešenie súdenej veci je, že strany sporu nemali vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu, ale kúpnu zmluvu.
Kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti musí mať písomnú formu, k čomu v danom prípade nedošlo.

36. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami žalovaného obsiahnutými v podanom odvolaní proti

rozsudku súdu prvej inštancie. V posudzovanom prípade je dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov
sa žalobkyňa domáhala, z ktorých skutočností a dôkazov súd vychádzal, akými úvahami sa riadil.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Súd dostatočne zistil skutkový stav, ktorý má oporu vo vykonanom
dokazovaní a tiež vec správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd považoval za nedôvodné

odvolacie námietky žalovaného, ktorými sa nepodarilo spochybniť podstatu dôvodu vyhovenia žaloby.
Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods.
1 a 2 CSP potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania.

37. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods.

1, 2 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).