Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317218552
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2317218552.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdGalantavkonanívedenomsudkyňouJUDr.NaďouPethőovouvprávnejvecižalobcov:1/Y.

A., W.. XX.XX.XXXX, F. S. XXXX/XX, Q. W. T., 2/ K. A., W.. XX.XX.XXXX, F. S. XXXX/XX, Q. W. T., obaja
zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., IČO: 53598806, Dolné Dubové 249, proti
žalovanému: A. N., W.. XX.XX.XXXX, zastúpená splnomocnencom: R.. V. U., W.. XX.XX.XXXX, F. Š.
XXXX/X, Y., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k.ú. Y.,
Obec Y., okres Š., evidovaných Okresným úradom Šaľa, odbor katastrálny, na LV č. XXX ako parcela
CKN č. XXX o výmere 773 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ich rozdelením, a to tak, že do vlastníctva

žalobcov 1/ a 2/ prikazuje novovytvorenú parcelu CKN č. XXX/X o výmere 602 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, každý zo žalobcov v podiele 1; do vlastníctva žalovanej prikazuje novovytvorenú parcelu CKN
č. XXX/X o výmere 171 m2 - zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/1, v zmysle návrhu rozdelenia č.
X znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného K.. Ľ. C..
II. Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu vo výške 6118,90
eur do troch dní.
III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboupodanousúdudňa09.10.2017žalobcovia1/a2/žiadali,abysúdzrušilavyporiadalpodielové

spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, a to tak, že v súlade s návrhom č. 4 znaleckého posudku
č. XX/XXXX novovzniknutú parcelu č. XXX/X o výmere 602 m2 prikáže do podielového spoluvlastníctva
žalobcov 1/ a 2/ v 1, žalovanej prikáže do výlučného vlastníctva parcelu č. XXX/X o výmere 171 m2 s
tým, že žalobcom uloží povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu za rozdiel vo výmere v sume 6118,90 eur,
pričom ide o náhradu za rozdiel 215 m2 pri cene 28,46 eur/m2 a náhradu trov konania.

2. Žalovaná s návrhom nesúhlasila resp. súhlasila len v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva,

žiadala vyporiadať podielové spoluvlastníctvo v zmysle návrhu č. 1, 2, 3 alebo č. 6 znaleckého posudku
č. XX/XXXX.

3. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom OS Galanta č.k. 26C/56/2017-506 zo dňa 15.06.2021 tak, že
(I.) zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k.ú. Y., Obec Y.,
okres Š., evidovaných Okresným úradom Š., odbor katastrálny, na LV č. XXX ako parcela CKN č. XXX
o výmere 773 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ich rozdelením, a to tak, že do vlastníctva žalobcov

1/ a 2/ prikázal novovytvorenú parcelu CKN č. XXX/X o výmere 387 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
každý zo žalobcov v podiele 1; do vlastníctva žalovanej prikázal novovytvorenú parcelu CKN č. XXX/X o
výmere 386 m2 - zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/1, v zmysle návrhu rozdelenia č.6 znaleckého
posudku č. XX/XXXX vyhotoveného K.. Ľ. C.; (II.) žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania.4. Odvolací súd o odvolaní žalobcov proti vyššie uvedenému rozhodnutiu rozhodol tak, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi strán sporu, LV č. XXX, geometrickým plánom, LV č. XX,
č. XXX, č. XXXX, fotodokumentáciou, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, odborným vyjadrením K.. E..
Y. Q., T.., znaleckým posudkom č. XX/XXXX, svedeckou výpoveďou, Doplnením č. 1 znaleckého úkonu
č. XX/XXXX, ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami, na základe čoho dospel k nasledovným

zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

6. Zo žaloby a vyjadrení žalobcov vyplynulo, že žalobcovia žiadajú zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k.ú. Y., evidovaných Okresným úradom Šaľa,
odbor katastrálny, na LV č. XXX ako parcela CKN č. XXX o výmere 773 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, pričom žalobca 1/ je spoluvlastníkom s podielom 1/4 , žalobkyňa v podiele 1, a žalovaná

v podiele 1; pričom zároveň žalobcovia majú v BSM parcelu č. XXX/X a stavbu na nej a žalovaná
vlastní parcelu Č.. XXX a stavbu na nej ako výlučná vlastníčka. Žalobcovia vzhľadom na pretrvávajúce
komunikačné problémy nemajú záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanou, pričom
pokusy o mimosúdne vyporiadanie zlyhali. Vzhľadom na skutočnosť, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti
je podľa znaleckého posudku možné, definitívne žiadali rozdeliť nehnuteľnosť a prikázať do vlastníctva

strán sporu podľa návrhu č. 4 znaleckého posudku č. XX/XXXX s tým, že vzhľadom na záver znaleckého
posudku č. XX/XXXX, rozdiel vo výmere 215 m2 by žalovanej kompenzovali sumou 6118,90 eur pri
jednotkovej cene 28,46 eur/m2. Žiadali pri vyporiadaní zohľadniť skutočnosť, že sú spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti 20 rokov a majú k nej citovú viazanosť. Čiastočne pripustili možnosť deľby podľa návrhu č.
3,avšakkbudovenaparceleč.XXX/Xbyžalobcanemalprístup,nakoľkoparcelač.XXX/Xjezastavaná,

pri nákrese č. 6 je nevyhovujúcou šírka prístupovej cesty. Nepovažujú za prijateľnú argumentáciu
žalovanej, že pri jej úmysle v budúcnosti postaviť na jej pozemku nový dom, sa javí návrh č. 4 ako
neprijateľný, nakoľko s najväčšou pravdepodobnosťou by sa na časti parcely o šírke 8,66 m nepovolilo
vykonávať stavbu rodinného domu, keďže by museli byť dodržané odstupy od susediacich parciel,
čiže návrh č. 6 jej v tomto smere lepšie možnosti v porovnaní s návrhom č. 4 nedáva. Vo vzťahu k

problematike inžinierskych sietí uviedli, že každý jeden znalecký návrh s nimi ako vecným bremenom
rátal, pričom spoluvlastnícky podiel k delenej nehnuteľnosti žalovaná už takto nadobudla, o inžinierskych
sieťach vedomosť mala. Nesúhlasili s ohodnotení nehnuteľnosti na sumu 70 eur/m2, ide o nepodložené
tvrdenie žalovanej, nesúhlasili s preložením inžinierskych sietí, nakoľko ich už raz financovali a bolo to
náročné, keďže je to cca 40 m/káblu na elektrinu, rúra na kanalizáciu, hadica na vodu, kábel na optickú

TV, kanalizácia sa musela dva razy rozkopávať a prerábať kvôli problému s vyspádovaním, pričom
prekládkou by sa zvýšili náklady o cca 15 m viac materiálu. Návrh na deľbu č. 6 im nevyhovuje najmä z
dôvodu, žalovaná by mala stále dvor v celku, ale žalobcovia by museli obchádzať celý dvor žalovanej a
cca 320 m2 ich podielu by využili len ako prístupovú cestu, mali by od svojho domu múr 2,1 m, čiže k
domu by už nič pre svoju maloletú dcéru nemohli pristaviť. Tým by bol ich pozemok znehodnotený. Voči

žalobcom bolo dva razy porušené predkupné právo, keď v roku 2012 kúpil nehnuteľnosti brat žalovanej
M. F., s ktorým je žalovaná len fiktívnou vlastníčkou, reálne ide o vlastníctvo ich otca; potom v roku 2017.

7. Žalovaná prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu nemala výhrady voči potrebe zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, avšak zásadne nesúhlasila so

žalobcami preferovaným návrhom č. 4 znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý by nereflektoval výšku
spoluvlastníckeho podielu a prišla by tak o výmeru 215 m2; nesúhlasila s finančnou kompenzáciou
v jednotkovej cene 28,46 eur za m2; mala za to, že reálna cena je 70 eur/m2, preferuje spôsob
rozdelenia navrhnutý pod č. 1 a 2 znaleckého posudku č. XX/XXXX, prípadne č. 3, ktorý ale podmienila
bezodplatným prevodom skladu do jej výlučného vlastníctva; pripúšťa aj návrh č. 6, ktorý reálne

zodpovedá veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu. Má v úmysle v budúcnosti stavať na nehnuteľnostiach
v jej vlastníctve nový dom, ktorá skutočnosť by mala byť súdom zohľadnená v konaní, poukázala na
to, že pri riešení podľa návrhu č. 4 by žalobcovia prišli k rozľahlému pozemku na jej úkor, pričom oni
sú v porovnaní s ňou minoritnými vlastníkmi (každý po 1), spoluvlastnícky podiel žalovanej je pritom 1.
Žiadala opakovane predvolať na pojednávanie, prípade miestnu obhliadku K.. C.Á.. V krajnom prípade

by bol ešte prijateľný návrh č. 7 a č. 11, počítajúci so zriadením spoločnej prístupovej cesty strán
sporu. Spochybnila relevanciu odborného vyjadrenia jednak vzhľadom na formu (odborné vyjadrenie
nedosahuje úroveň znaleckého posudku), jednak s poukazom na účelovosť v prospech žalobcov, ako aj
na skutočnosť, že nemala možnosť položiť vlastné otázky. Mala za to, že vystúpenie pôvodného žalobcu3/ z konania bolo účelové, t.j., aby na ťarchu pôvodného žalobcu 3/ nemohlo byť v konaní v zmysle
návrhu č. 1 a 2 znaleckého posudku č. XX/XXXX zriadené vecné bremeno prechodu cez pozemok
vo vlastníctve pôvodného žalobcu 3/. Odborné vyjadrenie Obce Močenok označila za jednostranné a

zavádzajúce, produkujúce závery jednoznačne v prospech návrhu deľby č. 4, t.j. v prospech žalobcov,
pričom nesúhlasila so záverom ohľadne rozporu návrhu č. 6 s § 82 Vyhl. MV SR č. 94/2004 Z.z. , a
to s poukazom na rozmery novovytvorenej parcely s dĺžkou 36,11 m, šírkou 3,05 m, s celkovou dĺžkou
pozemku 41,67 m a celkovou šírkou 22,65 m, z ktorého hľadiska návrh č. 6 spĺňa zákonné podmienky
pre protipožiarne opatrenia.

8. Z LV č. XXX vyplynulo (vyhotovenie z 24.03.2020) vyplynulo, že žalobcovia 1/ (na základe darovacej
zmluvy z roku 2003 a 2019, ako aj osvedčenia o dedičstve z roku 2002)a 2/(na základe darovacej zmluvy
z roku 2003) sú spoluvlastníkmi parcely č. XXX o výmere 773 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, a to
každý v 1 v pomere k celku; žalovaná je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v 1 v pomere k celku (na základe
darovacej zmluvy z roku 2017). Ťarchy na nehnuteľnosti neviaznu.

9. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného v rámci súdom v konaní nariadeného znaleckého
dokazovania K.. Ľ. C. vyplynulo, že sporná nehnuteľnosť je reálne deliteľná, pričom znalkyňa
vypracovala spolu 11 variant možnej deľby. Varianty pod č. 1, 2, 8, 9 a 11 pritom rátajú s nevyhnutnosťou
zriadenia vecného bremena v podobe práva prechodu, varianty pod č. 5, 7, 10a 11 sú realizovateľné len

v prípade prikázania (ponechania) časti spornej nehnuteľnosti v spoluvlastníctve strán sporu.

10. Zo súkromného znaleckého posudku č. XX/XXXX v priebehu konania predloženého žalobcami,
vypracovaného K.. R. T. vyplynulo, že všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti je 22000 eur, pri
jednotkovej cene 28,46 eur/m2.

11. Z odborného vyjadrenia K.. E.. Y. Q., T.. predloženého v rámci konania žalobcami, vyplynulo, že
spomedzi11znaleckýmposudkomnavrhnutýchvariantmožnejreálnejdeľbynehnuteľnostisúzhľadiska
architektonických a inžinierskych kritérií najvhodnejšími riešenia č. 4 a 6. Návrh č. 4 obstojí po všetkých
posudzovaných hľadiskách, avšak návrh č. 6 neobstojí z hľadiska legislatívy protipožiarnej ochrany pre

rozpor s § 82 Vyhl. MV SR č. 94/2004 Z.z.

12. Z výpovede svedka T. A. (pôvodne vystupujúceho v konaní ako žalobca 3/), brata žalobcu 2/,
vyplynulo, že je výlučným vlastníkom parcely č. XXX, ktorá bezprostredne susedí so spornou parcelou,
využívajuakozáhraduamávydanéstavebnépovolenie navybudovanienáraďovne.Vžiadnomprípade

by nesúhlasil so zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu tretích osôb cez jeho
pozemok č. XXX, navyše žiadal Obec o prístup z ulice M. R. Štefánika, ale nebol mu umožnený. Uviedol,
že by nesúhlasil ani v minulosti, ani teraz so zriadením spoločnej prístupovej cesty cez pozemok č. XXX
na jeho pozemok s tým, že spoluvlastníčkou by bola aj žalovaná, uviedol, že určite nie, lebo sú tam zlé
vzťahy, parcelu č. XXX nadobudol v roku 2013 darovaním od žalobcov za účelom kompenzácie podľa

želania jeho matky, ide o výmeru 88 m2.

13. Z výpovede svedka Y.. T. L., zamestnanca Obce Y., vyplynulo, že v roku 2017 a 2018 žiadala
žalovaná stanovisko Obce Y. na vybudovanie a umožnenie vstupu cez pozemky č. XXX/XX a XXX/
X, prvá bola zamietnutá, druhá umožnila prechod len pešo alebo osobným motorovým vozidlom a za

predpokladu existencie dohody všetkých spoluvlastníkov. Rovnako bola zamietnutá žiadosť T. A. z roku
2020 v totožnej veci.

14. Z Doplnenia znaleckého posudku č. XX/XXXX K.. C. vyplynulo, že táto nedisponuje odbornou
spôsobilosťou posudzovať účelnosť využitia pozemku z pohľadu požiarnej bezpečnosti, hygieny,

ochranyzdravia,svetlotechniky,mechanickejodolnostiatď.,onavyhotovujetechnicképodkladyslúžiace
súdu na posúdenie možnosti reálnej deľby nehnuteľností, pričom návrhy č. 1, 2 a 3 sú vypracované na
základe návrhu žalovanej, nákresy č. 4 a 5 podľa návrhu žalobcov, Obec Y. doporučila využívať parcelu
č. XXX a XX2 cez obecné pozemky. Vzhľadom na absenciu kompetencie sa nevyjadrila k potenciálnemu
rozširovaniu zastavania pozemku, ani z pohľadu vhodnosti nákresov s ohľadom na protipožiarnu

bezpečnosť, ani k záverom odborného vyjadrenia K.. E.. Y. Q., T.. K možným modifikáciám nákresov č.
3, 4 a 6 uviedla, že možných modifikácií je veľké množstvo, avšak pri absencii konkrétnej požiadavky
(rozmery a pod.) ich nie je dôvod realizovať; je potrebné jednoznačne zadať úlohu - konkrétnu - s
uvedením odstupov, šírky a dĺžky pozemkov, šírky prístupovej cesty a pod. Ak by strany sporu navrhliiné riešenia rozdelenia nehnuteľnosti, tieto je možné zohľadniť a zakresliť do katastrálnej mapy, pričom
môžu byť ďalším technickým podkladom na rozdelenie nehnuteľností, jedinou podmienkou je zadanie
znaleckej úlohy.

15. Žalobcovia považovali postup súdu v spočívajúci v zadaní doplnenia znaleckého posudku K.. C.
bez predchádzajúceho overenia si existencie jej odbornej spôsobilosti na posúdenie účelnosti využitia
pozemku za nesprávny, súd mal predmetné doplnenie zadať inému znalcovi, trvali na tom, že z
vykonanéhodokazovanianaďalejvyplýva,ženimiodpočiatkupreferovanýnákresč.4zodpovedánielen

technickej možnosti deľby, ale ako jediný preukázateľne spĺňa aj predpoklady požiarnej bezpečnosti a
účelnej využiteľnosti. Apelovali na to, že aj v zmysle záveru vysloveného odvolacím súdom, nemožno na
úkor účelného využitia pozemkov tieto rozdeliť len v zmysle spoluvlastníckych podielov, pričom ak by na
tom súd trval, za vhodný považujú aj návrh deľby č. 10, nakoľko reálne tak žalovaná parc. č. XXX užíva,
pričom z trávnatej plochy zachytenej vo fotodokumentácii, by sa stala prístupová cesta a žalovaná by
tak mala presnú 1 výmery pozemku a obe strany rovnakú šírku pozemku.

16. Žalovaná uviedla, že s nákresom č. 10 nesúhlasí, trval na modifikácii existujúcich návrh delenia tak
ako uviedol odvolací súd, prípadnou modifikáciou dosiahnuť prienik funkčného využitia novovzniknutých
pozemkov s čo najviac možným zachovaním výmer. Dokazovanie navrhol doplniť miestnou obhliadkou
za účelom posúdenia reálnej deľby pozemku z aspektu jeho účelného využitia.

17. Podľa § 137 OZ Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

18. Podľa § 142 ods. 1 OZ Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na

návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

19. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti.
Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s

navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo
v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Len v prípade, keď by pred súdom došlo k
uzavretiu súdneho zmieru (tak pred začatím konania, ako aj v jeho priebehu), si sami spoluvlastníci
môžu zvoliť spôsob vyporiadania a prejav ich vôle, ak zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi, nie
je prekážkou schválenia zmieru. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je

rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu
zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je
aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).

20. Prvá možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením podľa
spoluvlastníckych podielov síce nevylučuje, aby sa v prípadoch hodných osobitného zreteľa
vyporiadanie reálnym rozdelením uskutočnilo pri plošnom rozdelení inak, než v presnom pomere k
spoluvlastníckym podielom (napr. pri nerovnakej kvalite vydelených častí, pri nerovnakých prístupových
možnostiach a pod.). Keďže reálnym rozdelením stavby nevzniknú vždy samostatné časti rovnakej

hodnoty, treba tieto nerovnosti vyjadriť primeranou peňažnou náhradou, teda tzv. kombinovaným
spôsobom vyporiadania.

21. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pretrvanie ich podielového spoluvlastníctva k

nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Y., evidovaným Okresným úradom Šaľa, odbor katastrálny,
na LV č. XXX ako parcela CKN č. XXX o výmere 773 m2 - zastavané plochy a nádvoria, kde žalobca 1/
je spoluvlastníkom s podielom 1/4 , žalobkyňa v podiele 1, a žalovaná v podiele 1; by bolo neúnosné, ato s prihliadnutím na negatívne vzťahy medzi stranami sporu, na základe čoho dospeli ohľadne nutnosti
zrušenia a určitého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva ku konsenzu.

22. Strany sporu nedospeli však ku konsenzu v súvislosti s konkrétnou podobou vyporiadania
ich podielového spoluvlastníctva, pričom v rámci výsledkov znaleckého dokazovania zachytených v
znaleckom posudku K.. C. č. XX/XXXX žalobcovia 1/ a 2/ jednoznačne preferovali návrh reálnej
deľby č. 4, (tzv. kombinovaný návrh, kde výmery novovzniknutých parciel nezodpovedajú veľkosti
spoluvlastníckych podielov strán sporu, z ktorého dôvodu by deficit na strane žalovanej o veľkosti 215

m2 mal byť kompenzovaný peňažnou náhradou), s ktorým však rezolútne nesúhlasila žalovaná, ktorá
primárne nemala záujem o peňažnú náhradu, ale vzhľadom na veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu
(1/2) by mal byť podľa nej rešpektovaný jej záujem, ktorý spočíva v prikázaní pozemku vo výmere
zodpovedajúcej jej podielu.

23. Súd vychádzajúc z ust. § 142 ods. 1 OZ v prvom rade skúmal, či je sporná nehnuteľnosť reálne

deliteľná, za ktorým účelom bolo vykonané znalecké dokazovanie ako jeden z rozhodujúcich dôkazných
prostriedkov v predmetnom konaní. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného v rámci súdom
v konaní nariadeného znaleckého dokazovania K.. Ľ. C. vyplynulo, že sporná nehnuteľnosť je reálne
deliteľná, pričom znalkyňa vypracovala spolu 11 variant možnej deľby. Varianty pod č. 1, 2, 8, 9 a 11
pritom rátajú s nevyhnutnosťou zriadenia vecného bremena v podobe práva prechodu, varianty pod

č. 5, 7, 10a 11 sú realizovateľné len v prípade prikázania (ponechania) časti spornej nehnuteľnosti v
spoluvlastníctve strán sporu.

24. Súd pri selektovaní najvhodnejšej varianty rozdelenia nehnuteľnosti zároveň prihliadal aj na
zásadu konečného riešenia sporov, t.j. tak, aby právoplatné rozhodnutie v predmetnej veci nazdalo

dôvod potenciálneho súdneho konania v budúcnosti pre ďalšie nezhody strán. Z uvedeného dôvodu
súd primárne eliminoval z okruhu vhodných návrhy počítajúce s nutnosťou ponechania (zriadenia)
podielového spoluvlastníctva strán sporu čo i len k časti nehnuteľnosti, pričom ide o návrhy pod číslami
5, 7, 10, 11. Návrhy pod číslami 8 a 9 pre ich realizáciu rátajú s nutnosťou zriadenia vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu v prospech žalobcov, čo je v zásade pri tomto druhu konania možné,

avšak návrhy 8 a 9 nevykazujú výrazný prínos v porovnaní s návrhom č. 6 (ktorý neráta s nutnosťou
zriadenia vecného bremena práva prechodu), na základe čoho mal súd za neefektívne za týchto
okolností v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva zvoliť formu reálnej deľby nehnuteľnosti so
zriadením vecného bremena práva prechodu ako formy kontaktu strán sporu, nakoľko práve prechod
cez nehnuteľnosti bol jednou z hlavných príčin iniciovania konania žalobcami.

25. Návrhy preferované žalovanou pod č. 1 a 2 podľa vykonaného dokazovania sú neprijateľné, nakoľko
novovzniknutá parcela č. XXX/X žalobcov by nemala prístup ani k jednej z dvoch komunikácií. Uvedené
návrhy totiž vychádzali z predpokladu, že pri zachovaní zodpovedajúcej výmery (vo vzťahu k veľkostiam
spoluvlastníckych podielov) novovzniknutých parciel, žalobcovia ako vlastníci prístupovo oklieštenej

parcely č. XXX/X sa dohodnú s vlastníkom susednej parcely č. XXX, ktorým je brat žalobcu 1/ a ktorý
zároveň nie je stranou sporu (a teda prípadné zriadenie vecného bremena na ťarchu tretej osoby súdom
v tomto konaní je vylúčené) o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu žalobcov
1/ a 2/ cez parcelu č. XXX, ktorý predpoklad je pre rozhodnutie súdu neprijateľný, nakoľko nebolo
preukázané, že by k obdobnej dohode došlo, práve naopak, z výpovede svedka T. A. vyplynulo, že

rezolútne odmieta vecné bremeno práva prechodu cez svoj pozemok. Rovnako nebolo preukázané, že
by došlo k prevodu parcely č. XXX zo žalobcu 1/ na svedka v priebehu resp. bezprostredne pred začatím
tohto konania účelovo, ako tvrdila žalovaná.

26. Návrh rozdelenia pod č. 3 znaleckého posudku bol podmienený nutnosťou bezodplatného prevodu

parcely č. XXX/X, ktorá nie je predmetom sporu a ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/, za účelom
dorovnania výmery podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, s čím žalobca 2/ nesúhlasil a súd nemá
zákonný dôvod nerešpektovať jeho rozhodnutie, na základe čoho bolo nutné variant delenia pod č. 3
vylúčiť.

27. V poradí ďalším (z vyššie uvedených dôvodov doposiaľ neeliminovaným) bol návrh delenia č.
4 preferovaný ako jediný vhodný žalobcami. Nedostatkom uvedeného návrhu z pohľadu súdu bola
skutočnosť, že ako jeden z menšiny navrhnutých spôsobov reálnej deľby výmerou novovzniknutých
parciel č. XXX/X a XXX/X nezodpovedá veľkosti spoluvlastníckych podielov strán sporu (nereflektuje ichvýmerou presne), nakoľko parcela majúca byť prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej s veľkosťou
podielu1jerozlohoumenšiao215m2(výmeraparcelyč.XXX/Xbybolalen171m2),kdebolonavrhnuté
finančné vyrovnanie zo strany žalobcov vo výške podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX pri jednotkovej

cene 28,46 eur/m2.

28. V prípade návrhu č. 6 rozdelenia v prvom rade zodpovedá čo do výmery novovzniknutých pozemkov
veľkostiam spoluvlastníckych podielov, nakoľko parcela č. XXX/X majúca byť prikázaná do výlučného
vlastníctva žalovanej by bola o výmere 386 m2, parcela č. XXX/X majúca byť prikázaná žalobcom 1/

a 2/ by bola o výmere 387 m2, bez potreby zriaďovania či už vecného bremena práva prechodu alebo
spoluvlastníctva strán sporu čo i len k časti nehnuteľnosti eliminujúc tak možné budúce spory. Vecné
bremeno práva uloženia inžinierskych sietí cez parcelu č. XXX/X v prospech vlastníkov parcely č. XXX/
X tak ako aj pri ďalších 10 z navrhnutých možností rozdelenia nehnuteľnosti aj tu síce je, avšak s
existenciou uvedenej problematiky strany sporu boli oboznámené, s tým svoje spoluvlastnícke podiely aj
nadobudli. Z obsahu odborného vyjadrenia K.. E.. Q. však vyplynulo, že nákres č. 6 je bezpredmetným

z pohľadu protipožiarnej bezpečnosti, nakoľko nie je možné splniť § 82 Vyhl. MV SR č. 94/2004 Z.z. v
podobe prístupovej komunikácie, čo zabraňuje v budúcnosti získať stavebné povolenie na zveľadenie
časti B riešeného územia.

29. Strany sporu opakovane poukazovali na to, že pod pojmom „reálne rozdelenie“ nemožno chápať

len existujúcu možnosť technického rozdelenia nehnuteľnosti, ale je nutné mať na zreteli aj účelné
využitie takto rozdelenej nehnuteľnosti. Uvedenú nevyhnutnosť súd v rámci posúdenia stavu veci
neopomenul, práve naopak. Mal za to, že strany sporu proti postupu a záverom znaleckého dokazovania
produkovaného K.. C. námietky nevzniesli, nedostatky znaleckého dokazovania nemohol konštatovať
ani súd. Je logické, že každá zo strán sporu za prijateľný považuje práve ten variant rozdelenia

nehnuteľnosti, ktorý najviac vyhovuje jej potrebám a predstavám riešenia v budúcnosti. Úlohou súdu
v predmetnom konaní je však v súlade s účelom ust. § 142 OZ vyporiadať podielové spoluvlastníctvo.
Súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania, kde nosným a rozhodujúcim dôkazným prostriedkom
(vzhľadom na potrebu odborného posúdenia) bol znalecký posudok K.. C. č. XX/XXXX a odborné
vyjadrenie vypracované na účely tohto konania K.. E.. Q. T.., ktorých závery neboli stranami sporu

relevantne spochybnené, nepochybne vyplynulo, že aktuálne (vzhľadom na preukázaný skutkový a
právny stav veci) najvhodnejším riešením spornej veci sa javí okrem (stranami sporu nespochybnenej)
potreby zrušenia podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti vyporiadanie zrušeného spoluvlastníctva
nehnuteľnosti jej reálnym rozdelením v zmysle návrhu č. 4 znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý síce
v súlade s ust. § 142 ods. 1, 2 OZ reflektuje veľkosť spoluvlastníckych podielov strán sporu a práva a

povinnosti s nimi súvisiace (ide o tzv. kombinovanú deľbu), zároveň zabezpečuje reálne a účelné využitie
novovzniknutých parciel. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.

30.Súdplnesivedomýzáväznostiprávnehozáveruvyslovenéhoodvolacímsúdom(ods.20uznesenia),

striktne postupujúc v jeho zmysle, nariadil doplnenie znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného
K.. C. so závermi ako je uvedené vyššie. Argumentácia o nesprávnosti postupu súdu produkovaná po
vyhotovení doplnenia znaleckého dokazovania žalobcami je irelevantná, žalobcovia boli oboznámení
so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, v danej súvislosti nič nenamietali, rovnako ako
nenamietali nariadenie doplnenia znaleckého dokazovania K.. C., vo vzťahu ku ktorému v súdom

zadanej lehote následne formulovali okruh otázok pre doplnené znalecké dokazovanie. Požiadavka
predbežnej potreby overenia si obsahu odbornej spôsobilosti znalca súdom vznesená (napriek
dostatočnému časovému priestoru) až po realizácii znaleckého úkonu sa javí byť účelovou.

31. Návrh na doplnenie dokazovania vykonaním miestnej obhliadky za účelom posúdenia účelného

a funkčného využitia nehnuteľnosti pre prípad konkrétneho spôsobu deľby produkovaný na ostatnom
pojednávaní splnomocnencom žalovanej súd zamietol ako nehospodárny s poukazom na skutočnosť,
že ním poukazovaný právny názor odvolacieho súdu ohľadne potreby realizácie reálnej deľby v prieniku
technických možností a možností čo možno najlepšieho účelného využitia pozemku pri dodržaní
podmienokjehofunkčnostiabezpečnostizpohľaduosobitnýchbezpečnostnýchastavebnýchpredpisov

súd plne rešpektuje, avšak pod možnou modifikáciou doposiaľ vyhotovených znaleckých nákresov
odvolací súd nepochybne nemal na mysli priamu modifikáciu nákresov súdom prvej inštancie po
realizácii doplnenia dokazovania obhliadkou miesta. Súd prvej inštancie rovnako ako súd odvolací
celkom zjavne predsa nedisponuje odbornou spôsobilosťou vo vzťahu k posúdeniu funkčnosti avyužiteľnosti pozemku, v dôsledku čoho sa posúdenie odborných skutočností prenecháva osobám
disponujúcim konkrétnou odbornou spôsobilosťou.

32.Civilnésporovékonaniejekonanímkontradiktórnym,súdrozhodujenazákladeprevalenciedôkazov,
pričom je základným procesným právom (a povinnosťou) strán sporu produkovať nielen tvrdenia, ale
v prípade ich účinného popretia protistranou predkladať relevantné dôkazy ich tvrdenia podporujúce,
prípadne navrhnúť relevantné dokazovanie včas a riadne, t.j. plne v súlade s koncentráciou konania.
Dôkaznú iniciatívu náležiacu zásadne stranám sporu podľa názoru súdu nemožno suplovať dôkaznou

iniciatívou súdu (len výnimočne), nakoľko by mohlo dôjsť k narušeniu rovnováhy strán sporu, čo je v
priamom rozpore so zásadou kontradiktórnosti civilného sporového konania.

33. Súd nemal dôvod nestotožniť sa s argumentáciou žalobcov o tom, že žalovaný v priebehu
konania okrem popretia tvrdení protistrany nepredložil relevantné dôkazy, nenavrhol žiadne relevantné
dokazovanie, v podstate na uvedenú procesnú povinnosť rezignoval. Žalobcovia súdu predložili za

účelom posúdenia nákresov deľby pozemku z pohľadu funkčného a účelného využitia novovzniknutej
nehnuteľnosti odborné vyjadrenie K.. E.. Q., T.., ktorého odborné vyjadrenie obsahovalo všetky formálne
náležitosti, pričom žalovanou v rámci jej vyjadrenia účinne spochybneným tento dôkaz byť nemohol
(vzhľadom na absenciu potrebnej odbornej spôsobilosti žalovanej a jej splnomocnenca) a ani nebol.
Žalovaná nepredložila odborné vyjadrenie ani znalecký posudok prezentujúci odlišný záver a ani

nenavrhla súdu relevantné dokazovanie nariadiť.

34. Súd následne tak mohol vymedziť tzv. prienik medzi technickými možnosťami a možnosťami
funkčného a účelného využitia novovzniknutých nehnuteľností na základe dokazovania, ktoré do času
vyhlásenia rozsudku bolo navrhnuté a vykonané. Rozhodnutie determinujúcim prienikom na základe

prevahy dôkazov bola tak možnosť reálnej deľby č. 4, ktorá síce výmerou plne nereflektuje veľkosť
spoluvlastníckych podielov, ktorý nedostatok je však možné vo vzťahu k žalovanej kompenzovať
finančnou náhradou zodpovedajúcou náhrade všeobecnej hodnoty nehnuteľností v rozsahu chýbajúcej
výmery, avšak z pohľadu účelného a funkčného využitia pozemkov je jednoznačne preferovaným nákres
č. 4.

35. Nákres č. 10, ktorý za ako prijateľný spôsob rozdelenia žalobcovia v závere konania doplnili
vyhodnotilo ako funkčne a účelne úplne neprijateľné riešenie práve nimi predložené odborné vyjadrenie
K.. E.. Q. T.., v dôsledku čoho sa súd touto možnosťou delenia nemal dôvod zaoberať.

36. O výške primeranej náhrady žalovanej súd rozhodol na podklade súkromného znaleckého posudku
č. XX/XXXX v priebehu konania predloženého žalobcami, vypracovaného K.. R. T. vyplynulo, že
všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti je 22000 eur, pri jednotkovej cene 28,46 eur/m2, t.j. výška
finančnej náhrady zodpovedá sume 6118,90 eur. Žalovaná s výškou náhrady podľa znaleckého
posudku nesúhlasila, považovala ju za podhodnotenú, avšak toto svoje tvrdenie relevantným spôsobom

nepodložila, najmä súdu nepredložila znalecký posudok s odlišným záverom, ani v danom smere
nenavrhla doplniť dokazovanie.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 257 CSP, pričom za dôvody hodné osobitného
zreteľa považoval viazanosť súdu zákonným poradím spôsobu vyporiadania zrušeného podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré záviselo najmä od záverov odborného znaleckého dokazovania,
t.j. výsledok konania nebol závislý na vôli strán sporu, pričom súd návrhmi o spôsobe vyporiadania
produkovanými stranami sporu rovnako viazaný nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana v neprospech ktorej bolo vydané do 15 dní odo dňa

jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.