Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 24, 2023

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/91/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420205373
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2023:4420205373.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: Sociálna

poisťovňa, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30807484, zast. JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokát,
Bratislava, Námestie Biely kríž 3, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., C. XX, zast. JUDr.
Katarína Kaňková, PhD., advokát, Hurbanova 81, Hlohovec, o zaplatenie 28 551,91 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I.) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 26 015,64 € s 5% úrokom z omeškania ročne od 16.7.2020 do
zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

II.) V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III.) Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia vyššie uvedenej sumy ako vydania
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ, ktoré malo žalovanému vzniknúť tým, že žalobca na základe
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky 12C/62/1995-341 zo dňa 27.5.2010 v spojení s rozsudkom
KrajskéhosúduNitra25Co/384/2014-620zodňa17.6.2015aopravnýmuznesením25Co/384/2014-650
zo dňa 17.6.2015 v prospech žalovaného plnil povinnosť uloženú mu týmito rozhodnutiami KS Nitra
( dňa 4.8.2015 a 6.8.2015 ) a uhradil v jeho prospech sumu 37 685,30 € ( istinu v sume 8690,16

€ a úrok v sume 34 758,32 € ), pričom neskôr bol tento rozsudok KS Nitra zrušený rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR 3Cdo/63/2016-738 zo dňa 17.10.2018, resp. zmenený a následne KS Nitra
rozsudkom 25Co/37/2019-765 zo dňa 11.3.2020 rozhodol o nároku žalobcu tak, že žalobcovi bola
uložená povinnosť uhradiť žalovanému sumu len 4516,27 €, teda tvrdil, že plnil v prospech žalovaného
nazákladeprávnehotitulu(dôvodu),ktorýodpadolapretoježalovanýpovinnýbezdôvodnéobohatenie,
ktoré pozostáva zo sumy presahujúcej sumu 4516,27 € ( ktorú žalobca bol v prospech žalovaného
povinný plniť ), vydať. Taktiež sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania, pretože žalovaný je s platením

peňažného dlhu v omeškaní.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť, keď tvrdil, že žalovaný sa na úkor žalobcu
neobohatil, jeho majetok sa nezväčšil a majetok žalobcu nezmenšil, pretože žalobca mal podľa
uvedených rozsudkov súdov plniť nielen sumu 4516,27 €, ale aj sumu 29 945,13 € a to solidárne spolu
so žalovaným v I. rade a keď v prospech žalovaného žalobca plnil, bol žalovaný v dobrej viere, že
plnenie mu patrí a že žalobca plní svoj dlh podľa rozsudku. Žalovaný taktiež namietal správnosť výpočtu

žalovanej sumy a tvrdil, že nie je v konaní pasívne legitimovaný, pretože na jeho strane k bezdôvodnému
obohateniu nedošlo.3. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 13C/91/2020-341 zo dňa 23.3.2022 rozhodol tak, že zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 26 015,64 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 16. 07. 2020
do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku (I.). V zostávajúcej časti žalobu zamietol (II.). O

trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85%.
Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 451, § 511 ods. 1, § 454, § 456, § 458 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy
ako vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré malo žalovanému
vzniknúť tým, že žalobca na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 12C/62/1995-341

zo dňa 27. 05. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/384/2014-620 zo
dňa 17. 06. 2015 a opravným uznesením č. k. 25Co/384/2014-650 zo dňa 17. 06. 2015 v prospech
žalovaného plnil povinnosť uloženú mu týmito rozhodnutiami KS v Nitre (dňa 04. 08. 2015 a 06. 08.
2015) a uhradil v jeho prospech sumu 37 685,30 eura (istinu v sume 8 690,16 eura a úrok v sume
34 758,32 eura), pričom neskôr bol tento rozsudok KS v Nitre zrušený rozhodnutím Najvyššieho súdu
SR č. k. 3Cdo/63/2016-738 zo dňa 17. 10. 2018, resp. zmenený a následne KS v Nitre rozsudkom č.

k. 25Co/37/2019-765 zo dňa 11. 03. 2020 rozhodol o nároku žalobcu tak, že žalobcovi bola uložená
povinnosť uhradiť žalovanému sumu len 4 516,27 eura, teda tvrdil, že plnil v prospech žalovaného na
základe právneho titulu (dôvodu), ktorý odpadol, a preto je žalovaný povinný bezdôvodné obohatenie,
ktoré pozostáva zo sumy presahujúcej sumu 4 516,27 eura (ktorú žalobca bol v prospech žalovaného
povinný plniť), vydať. Taktiež sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania, pretože žalovaný je s platením

peňažného dlhu v omeškaní. Súd prvej inštancie konštatoval, že z hmotného práva, podľa ktorého je
len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých
solidárnych dlžníkov, vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o
sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba
vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov. Okrem

toho, aj keby boli žalovaní všetci solidárni dlžníci, nemusí sa rozsudok vzťahovať na všetkých, lebo
každému z nich prislúchajú jeho (resp. aj jeho) osobné námietky, ktoré budú posudzované iba vo
vzťahu k nemu samému. Výsledok sporu tak môže vyznieť inak pre solidárneho dlžníka, ktorý vzniesol
námietku premlčania svojho dlhu, než pre jeho spoludlžníka, ktorý tak neurobil. Rôznosť rozsudku
môže byť dôsledkom aj napr. odpustenia dlhu voči jednému zo spoludlžníkov, ktoré nemá vplyv na

povinnosťostatných,alebonemožnosťouplnenianastranejednéhoznich,pričomajsplatnosťzáväzkov
jednotlivých solidárnych dlžníkov nemusí byť totožná a záväzok každého z nich sa premlčí zvlášť.
(Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 203/2005).

4. Krajský súd Nitra uznesením 9Co/74/2022-418 zo dňa 3.8.2023 zrušil vyššie uvedený rozsudok súdu

prvej inštancie a okrem iného v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol:
Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní dôvodil, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
neposkytol náležitú odpoveď na jeho procesnú obranu a prednesenú argumentáciu, s ktorou sa
nevysporiadal, s takouto odvolacou argumentáciou žalovaného je potrebné sa stotožniť, keď závery
súdu prvej inštancie skutočne neposkytujú odpoveď na relevantné právne otázky nastolené v tomto

konaní.
Žalovaný dôvodne poukázal na to, že už v odpore proti platobnému rozkazu predniesol argumentáciu
týkajúcu sa jednak nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, a to v dôsledku zrušenia právoplatného rozsudku odsudzujúceho na plnenie, ako i
argumentáciu týkajúcu sa nedostatku jeho pasívnej legitimácie v tomto konaní. Žalovaný v priebehu

celého konania poukazoval na to, že rozsudok Krajského súdu v Nitre, ktorý bol zrušený uznesením NS
SR, je rozhodnutím deklaratórnym, nekonštituujúcim nový právny stav a právnym dôvodom plnenia v
danom prípade je hmotnoprávna skutočnosť, a to škoda, v dôsledku ktorej došlo k ublíženiu na zdraví
a vecnej škode a k vzniku uplatnených nárokov. Podľa názoru žalovaného nebol splnený základný
predpoklad na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca nepreukázal právny dôvod, ktorý

odpadol a na základe ktorého malo dôjsť k plneniu a získaniu majetkového prospechu na jeho strane,
tvrdiac, že právnym dôvodom plnenia nie je samotný rozsudok súdu, ale hmotnoprávny dôvod, ktorý
bol rozhodnutím len autoritatívne chránený. Ďalej vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaný v priebehu
konania argumentoval, že nie je pasívne legitimovaným subjektom, nakoľko jeho majetok sa na úkor
iného neoprávnene nezväčšil a plnenie, ktoré prijal, bolo plnením na základe právneho dôvodu, ako i to,

že pokiaľ žalobca plnil povinnosť, na ktorú bol a stále je zaviazaný C. D., nie je oprávnený požadovať
vydanie bezdôvodného obohatenia voči nemu, naopak, ak došlo k bezdôvodnému obohateniu, tak na
straneKarolaBielika-škodcu,ktoréhomajetoksanezmenšil,ajkeďktomuvsúladesprávommalodôjsť,nakoľko bol zaviazaný poskytnúť mu plnenie, ktoré za neho uhradil žalobca. Plnením žalobcu zanikla
povinnosť druhého, t. j. C. D., ktorá mu vyplýva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu.
Na túto nosnú argumentáciu žalovaného, prezentovanú žalovaným v priebehu celého konania vo

vzťahu k bezdôvodnému obohateniu v kontexte zrušenia právoplatného rozhodnutia súdu neposkytol
súd prvej inštancie vôbec žiadnu odpoveď a vo vzťahu k rozsiahlej argumentácii týkajúcej sa pasívnej
vecnej legitimácie v konaní sa súd prvej inštancie vyjadril len tak, že považuje žalovaného za pasívne
legitimovaného v tomto konaní, a to bez toho, že by tieto jeho závery boli založené na preskúmateľných
dôvodoch.

Pokiaľ potom žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho zásadnou právnou
argumentáciou prezentovanou v tomto konaní, táto jeho odvolacia námietka je dôvodná a smerovala
k postupu odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu neposkytuje odpoveď na
zásadné právne otázky nastolené v tomto konaní (uvedené vyššie), a je tak v tomto ohľade rozhodnutím
nepreskúmateľným.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový
a právny stav:

6. Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky 12C/62/1995-341 zo dňa 27.5.2010 súd zistil, že ním súd

zaviazal žalovaných v I. a III. rade k zaplateniu sumy 29 945,13 € a k plateniu straty na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti ( úrazovej renty ) v sume 221,25 € mesačne a k zaplateniu úroku
z omeškania ( v rozsudku uvedeného ) a to všetko solidárne s tým, že plnením jedného z nich
v rozsahu tohto plnenia zaniká povinnosť druhého z nich, v zostávajúcej časti súd žalobu zamietol. Tento
rozsudok v časti týkajúcej sa žalovaného v I. rade nadobudol právoplatnosť z dôvodu, že tento žalovaný

odvolanie nepodal, podal ho iba žalovaný v III. rade.

7. Z rozsudku Krajského súdu Nitra 25Co/384/2014-620 zo dňa 17.6.2015 súd zistil, že ten v časti
o zaplatenie 5016 €, v ktorej žalobca vzal žalobu späť, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie
v tejto časti zastavil, vo vzťahu k žalovanému v III. rade rozsudok zmenil a rozhodol tak, že žalovaný

v III. rade bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 450,60 € náhrady bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia, náhradu za stratu na zárobku v sume 209,75 €, náhradu za stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti v sumách tam uvedených, úrazovú rentu v sumách v tomto rozsudku uvedených
a úrok z omeškania podľa tabuľky v tomto rozsudku uvedenej, pričom zročný dlh žalovaného v III. rade
v sume 38 308,04 € ( pozostávajúci z nárokov uvedených vyššie ) bol žalobca povinný uhradiť do

15 dní a určil tiež, že plnením jedného z odporcov ( v I. a III. rade ) zanikne v rozsahu tohto plnenia
povinnosť druhého odporcu, pričom v zostávajúcich častiach zostal rozsudok Okresného súdu Nové
Zámky 12C/62/1995-341 zo dňa 27.5.2010 nezmenený.

8. Z uznesenia Krajského súdu Nitra 25Co/384/2014-650 zo dňa 17.6.2015 súd zistil, že ním súd

odstránil chyby v písaní rozsudku uvedeného v bode 5 tohto rozsudku týkajúce sa druhej vety bodu 3
a 5 ( uvedených výšok priznaných súm ) a zročný dlh žalovaného v III. rade ( pozostávajúci z nárokov
uvedených vyššie ) bol stanovený na sumu 38 308,04 €.

9. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/63/2016-738 zo dňa 17.10.2018 súd zistil, že ním bol

rozsudok KS Nitra uvedený v bode 5 tohto rozsudku zrušený v časti o zaplatenie úrazovej renty od
1.1.2004 s príslušenstvom a v tejto časti bolo konanie zastavené, dovolanie žalobcu ( v tomto konaní
žalovaného ) v časti konania, v ktorej bolo konanie o sume 5016 € zastavené, bolo odmietnuté a vo
zvyšnej napadnutej časti bol tento rozsudok zrušený a vec vrátená krajskému súdu na nové konanie.

10. Z rozsudku Krajského súdu Nitra 25Co/37/2019-765 zo dňa 11.3.2020 súd zistil, že ním bol rozsudok
súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa sumy 4516,27 € vo vzťahu k žalovanému v III. rade potvrdený
s tým, že tento bol zaviazaný sumu 4516,27 € v hrubom uhradiť do 3 dní po právoplatnosti rozsudku
stým,žeplnenímjednéhozodporcov(vI.aIII.rade)zaniknevrozsahutohtoplneniapovinnosťdruhého
odporcu ( I. výrok tohto rozsudku ), v časti úroku z omeškania z tejto sumy bol žalovaný zaviazaný

zaplatiť úrok tak ako to súd v tomto rozsudku vyčíslil ( v II. výroku ), v III. výroku tohto rozsudku súd
žalobu v časti o zaplatenie 5503,44 € s príslušenstvom súd žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal
nárok na náhradu trov konania.11. Z potvrdenia žalobcu zo dňa 30.1.2019 súd zistil, že ním žalobca potvrdil, že v dôsledku uznesenia
NS SR 3Cdo/63/2016 uhradil v prospech žalovaného sumu 43 448,48 € ( náhradu za stratu na zárobku
v sume 8690,16 € a úrok z omeškania v sume 34 758,32 € ).

12. Z výzvy žalobcu zo dňa 18.6.2020 súd zistil, že ňou žalobca vyzval žalovaného k vydaniu
bezdôvodného obohatenia v sume 28 511,91 € a to do 15 dní od doručenia výzvy. Tú opatrovníčka
žalovaného prevzala 30.6.2020.

13. Z podania žalobcu zo dňa 9.9.2020 súd zistil, že ním žalobca urgoval žalovaného k vydaniu
bezdôvodného obohatenia, urgenciu prevzala vtedajšia právny zástupkyňa žalovaného dňa 24.9.2020.

14. Z odporu ( podania zo dňa 29.1.2021 ) žalovaného súd zistil, že tento bol podaný opatrovníčkou
žalovaného, ktorá v ňom uviedla, že so zaplatením nesúhlasí a nakoľko jej neboli doručené žiadne
podklady k nemu, žiada o ich doručenie, pretože inak nevie na základe čoho takto súd rozhodol.

15. Podľa § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

17. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

18. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

19.Podľa§458ods.1OZmusísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodnýmobohatením.Aktonieje
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

20. Pri solidárnych záväzkoch má veriteľ samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môže

vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť voči jednému, alebo niekoľkým alebo
proti všetkým spoludlžníkom, a to súčasne alebo postupne. Splnenie záväzku však jedným z dlžníkov
spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov. Rovnaké účinky ako poskytnutie
plnenia veriteľovi má i zánik záväzku spôsobom, ktorý splnenie nahradzuje, t. j. započítanie a uloženie
do úradnej úschovy.

21. Žalovaní solidárni dlžníci sú zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní.
Právny základ záväzku každého z nich a prípadné námietky proti nemu môžu byť u každého
spoločníka posúdené nezávisle. Samotná povaha solidarity sa vyznačuje mnohosťou právnych vzťahov
spätých iba totožnosťou plnenia či predmetu plnenia. Solidárny záväzok sa ale nemusí vyznačovať

totožným obsahom, rôznosť práv a povinností k tomu istému plneniu je tu prípustná. Ak teda ide o
samostatné záväzky, ktoré nemusia byť ani obsahovo totožné, potom už táto skutočnosť vylučuje, že
by mohlo ísť medzi solidárnymi dlžníkmi o také spoločné práva, aby sa rozsudok musel vzťahovať na
všetkých. Rozsudok sa nemusí vzťahovať na všetkých žalovaných solidárnych dlžníkov a o nerozlučné
spoločenstvo nepôjde tiež preto, že veriteľ si môže zvoliť, či bude o celé plnenie žalovať všetkých alebo

len niektorých spoludlžníkov.
Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať
len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov, totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný
je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi
solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o

samostatnostispoločníkov.Okremtoho,ajkebyboližalovanívšetcisolidárnidlžníci,nemusísarozsudok
vzťahovať na všetkých, lebo každému z nich prislúchajú jeho (resp. aj jeho) osobné námietky, ktoré budú
posudzované iba vo vzťahu k nemu samému. Výsledok sporu tak môže vyznieť inak pre solidárneho
dlžníka, ktorý vzniesol námietku premlčania svojho dlhu, než pre jeho spoludlžníka, ktorý tak neurobil.Rôznosť rozsudku môže byť dôsledkom aj napr. odpustenia dlhu voči jednému zo spoludlžníkov, ktoré
nemá vplyv na povinnosť ostatných, alebo nemožnosťou plnenia na strane jedného z nich, pričom aj
splatnosť záväzkov jednotlivých solidárnych dlžníkov nemusí byť totožná a záväzok každého z nich sa

premlčí zvlášť. ( Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 203/2005 )

22. Žalobca v konaní tvrdil, že majetok žalobcu bol ukrátený o plnenie, ktoré poskytol žalovanému
na základe v tom čase právoplatného rozsudku KS Nitra, neskôr totiž bol tento rozsudok zrušený a
poukazujeme na to, že sú tu dve vývojové etapy veci, prvou je zrušenie v poradí druhého rozsudku KS

Nitra, ktorým bol nárok žalovaného priznaný a druhou je právoplatnosť následného rozsudku KS Nitra,
ktorým bolo určené aký nárok žalovaný má. Tvrdíme, že žaloba je dôvodná a poukazujem na to, že
žalobca neplnil za C. D., pretože ten mal svoju samostatnú povinnosť, keď v poradí druhý rozsudok
KS v bode 21 odôvodnenia uvádza, že ide o prípad, kedy mali subjekty rovnaký dlh, ale každý z iného
právneho dôvodu. Tvrdíme, že ide o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol hoci si uvedomujeme, že
existujú na to rôzne právne názory. Tvrdíme však, že KS určil, že nárok existoval aj keď iba čiastočne.

Nesporné však je, že existoval a poukazujem tiež na skutočnosť, že voči v poradí druhému rozsudku
KS bolo podané dovolanie, ktoré bolo odmietnuté.

23. Žalovaný v konaní tvrdil, že rozhodnutie 12C/62/1995-341 z 27.05.2010 vo vzťahu ku C. D.
nadobudlo právoplatnosť dňa 12.06.2010 a vykonateľnosť dňa 16.06.2010. C. D. a v tejto veci žalobca

boli vo výroku uvedeného rozsudku zaviazaní na plnenie tak, že plnením jedného z nich zaniká v
rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého z nich, pričom žalobca v tejto veci nenamietal, že tento výrok je
voči nemu nevykonateľný. Okamihom úhrady istiny v prospech žalovaného to znamená pripísaním fin.
prostriedkov na účet žalovaného došlo k úhrade v zmysle citovaného rozhodnutia zo strany žalobkyne
v pôvodnom konaní v postavení žalovaného v 2.rade a v intenciách právoplatného a vykonateľného

rozhodnutia okamihom úhrady došlo k zániku povinnosti plniť C. D. v rozsahu plnenia poskytnutého
žalovanou v 2.rade t. j. žalobkyňou v tomto konaní, čím nastala situácia, že plnením jedného zo
žalovaných v tomto prípade postavení žalobkyne zaniklo povinnosť druhého žalovaného t. j. C. D.. V
prípade ak by žalovaný pán B. bol zaviazaný na vydanie údajného bezdôvodného obohatenia, dostal
by sa do situácie, že by si nemohol uplatňovať nároky voči D., nakoľko okamihom úhrady došlo k

zániku jeho povinnosti plniť a už aj stým poukazom, že od práv. a vykonateľnosti uplynulo 10 rokov
takže žalovaný sa dostal do stavu právnej neistoty, pochybností, nakoľko by si svoj nárok už nemohol
uplatňovať už ani v exekučnom konaní. Máme za to, že práve tým, že majetok D. sa v dôsledku konania
žalobkyne nezmenšil sa dostal do bezdôvodného obohatenia a žalobkyňa si môže uplatňovať svoje
nároky priamo voči D.. Žalovaný pán B. prijatím plnenia sa na úkor žalobkyne bezdôvodne neobohatil,

nakoľko jeho majetok sa nezväčšil, nakoľko len prijal plnenie, ktoré mu vyplýva z právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia. Uvádzame, že časť nároku žalovaného na úrazovú rentu po skončení PN
po 01.01.2004 bola postúpená na Sociálnu poisťovňu, ktorá dodnes o tom to nároku nerozhodla. Tento
nárok však nezanikol. Je to zrejmé z rozhodnutia Najvyššieho súdu 3Cdo/3/2016. Pokiaľ ide o posúdenie
otázky, či je tu právny dôvod, ktorý odpadol, poukazujeme na to, že rozsudky sú deklaratórnymi

rozhodnutiami, ktoré konštatujú určitý právny stav, nezakladajú žiadne práva a povinnosti a teda, že
nebol naplnený zákonný dôvod pre vydanie bezdôvodného obohatenia.

24. Bezdôvodným obohatením je v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, alebo plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením

z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Treba
zdôrazniť, že bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo to, čo mal podľa práva plniť sám. Napríklad
z rozhodnutia NS ČR z 18.5.1999, sp. zn. 33Cdo 973/1998 vyplýva, že pre vznik bezdôvodného
obohatenia podľa § 451ods. 1 OZ je rozhodujúce to, že došlo k obohateniu určitej osoby na úkor iného a
pre toto obohatenie nebol právom uznaný dôvod, t. j. išlo o bezdôvodné obohatenie a nie je významné,

či skutočnosť, na základe ktorej došlo k obohateniu, zavinil obohatený.

25. Z vykonaného dokazovania má súd za nepochybne preukázané, že vyššie uvedenými rozsudkami
Okresného súdu Nové Zámky, Krajského súdu Nitra a Najvyššieho súdu SR bol žalobca zaviazaný plniť
v prospech žalovaného sumu 4516,27 € v hrubom uhradiť do 3 dní po právoplatnosti rozsudku s tým,

že plnením jedného z odporcov ( v I. a III. rade ) zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého
odporcu ( I. výrok tohto rozsudku ) a v časti úroku z omeškania z tejto sumy bol žalovaný zaviazaný
zaplatiť úrok tak ako to súd v tomto rozsudku vyčíslil ( v II. výroku ).26. Taktiež je nesporne preukázané ( z potvrdenia žalobcu zo dňa 30.1.2019, pričom toto tvrdenie
žalovaný nepoprel a preto ho súd považuje za nesporné ), že žalobca v prospech žalovaného uhradil
sumu 37 685,30 € ( istinu v sume 8690,16 € a úrok v sume 34 758,32 € ).

27. Sporné medzi stranami zostalo akú sumu mal podľa týchto rozhodnutí súdov žalobca v prospech
žalovaného plniť, resp. to, či plnenie, ktoré poskytol žalobca žalovanému nad rámec posledného
rozsudku KS Nitra, bolo plnením za pôvodne žalovaného v I. rade alebo nie, keď žalovaný tvrdil, že aj
v tejto časti ( 29 945,13 € a k plateniu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti ( úrazovej

renty ) v sume 221,25 € mesačne a k zaplateniu úroku z omeškania ( v rozsudku uvedeného ) a to
všetko solidárne s tým, že plnením jedného z nich v rozsahu tohto plnenia zaniká povinnosť druhého
z nich, v zostávajúcej časti súd žalobu zamietol ) bol žalobca ( vtedy žalovaný v III. rade ) zaviazaný
k solidárnemu plneniu spolu so žalovaným v I. rade.

28. V danom prípade je potrebné uvedomiť si, ktorá časť povinnosti uloženej vyššie uvedenými

rozsudkami súdov bola povinnosťou solidárnou ( v pôvodnom konaní žalovaných v I. a III. rade ) a ktorá
bola povinnosťou iba jedného z nich ( či už v tomto konaní žalobcu – Sociálnej poisťovne alebo C. D.
– pôvodne žalovaného v I. rade ) a to vzhľadom k tomu, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky
12C/62/1995-341 zo dňa 27.5.2010 boli žalovaní v I. a III. rade zaviazaní solidárne ( v časti týkajúcej
sa žalovaného v I. rade nadobudol tento rozsudok právoplatnosť, pretože tento žalovaný sa voči nemu

neodvolal ), avšak konečným rozsudkom KS Nitra ( ktorým definitívne pôvodný spor medzi stranami
skončil)25Co/37/2019-765zodňa11.3.2020bolžalovanývIII.rade(vtomtokonanížalobca)zaviazaní
solidárne plniť v prospech žalovaného ( v pôvodnom konaní žalobcu ) len sumu 4516,27 € a úrok
z omeškania.

29. Z vyššie uvedených rozsudkov a uznesení súdov ( uvedených v bodoch 4 – 8 tohto rozsudku )
je podľa názoru súdu nepochybne zrejmé, že žalobca v prospech žalovaného uhradil sumu vyššiu,
než mu to nakoniec uložil posledný ( konečný rozsudok KS Nitra ). Toto je nutné konštatovať napriek
tomu, že v čase kedy žalobca v prospech žalovaného plnil túto vyššiu sumu, robil tak na základe vtedy
právoplatného a vykonateľného rozsudku KS Nitra 25Co/384/2014-650 zo dňa 17.6.2015 a že žalovaný

toto plnenie nesporne prijal v dobrej viere ako plnenie na základe uvedeného rozsudku.

30. Neskôr však po zrušení rozsudku krajského súdu uznesením NS SR došlo k tomu, že právny titul
( dôvod ), na základe ktorého žalobca v prospech žalovaného plnil, odpadol, pretože zanikol dôvod
k tomu, aby žalobca tam uvedenú sumu v prospech žalovaného plnil.

31. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o tom, že § 451 OZ hovorí o odpadnutí právneho dôvodu, nie
titulu, považuje súd za potrebné uviesť len toľko, že v prípade oboch týchto pojmov ide o pojmy totožné,
v tomto prípade bol dôvodom ( a tým aj titulom ), pre ktorý žalobca v prospech žalovaného plnil, rozsudok
súdu ( v poradí prvý rozsudok KS Nitra v spojení s opravným uznesením ). Pokiaľ teda má § 451 OZ na

mysli plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ide práve o prípad, keď sa plní na základe právneho
dôvodu, ktorý v čase plnenia existuje, no potom dôjde k jeho odpadnutiu ( zániku ). V tomto prípade
práve k tomu došlo.

32. Keďže v pôvodnej veci na strane žalovaných v I. a III. rade išlo o samostatné spoločenstvo, v

dôsledku nepodania odvolania žalovaným v I. rade rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k nemu
nadobudol právoplatnosť. Rozhodnutie odvolacieho súdu ( KS Nitra ) , ktorý rozhodoval o odvolaní
žalovaného v III. rade ( v tomto konaní žalobcu ) ako o odvolaní vzťahujúcom sa len na tohto žalovaného,
sa preto nemohlo dotknúť právneho postavenia žalobcu v I. rade, rovnako tak ako právoplatnosť
pôvodného rozsudku ( 12C/62/1995-341 z 27.5.2010 ), ktorej došlo vo vzťahu v žalovanému v I. rade

z dôvodu, že tento žalovaný odvolanie nepodal, sa nemohla dotknúť práv a povinností žalovaného v
III. rade.

33. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že pokiaľ sa niekto plnením žalobcu obohatil, je to pôvodne
žalovanývI.rade(C.D.),čojevlastnepoukazna§454OZ,keďsatvrdí,žezatohtožalovanéhožalobca

plnil, súd sa s týmto tvrdením nestotožňuje. Je zrejmé, že povinnosťou žalobcu vo vzťahu žalovanému
( ako je to už vyššie uvedené ) bolo uhradiť sumu 4516,27 € vo vzťahu k žalovanému v III. rade, pričom
žalovaný v III. rade bol zaviazaný túto sumu v hrubom uhradiť do 3 dní po právoplatnosti rozsudku s tým,
že plnením jedného z odporcov ( v I. a III. rade ) zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhéhoodporcu ( I. výrok tohto rozsudku ) a tiež bol zaviazaný k zaplateniu v časti úroku z omeškania z tejto
sumy tak ako to súd v tomto rozsudku vyčíslil ( v II. výroku ). Takto o tom rozhodol vo svojom poslednom
rozsudku KS Nitra ( rozsudok 25Co/37/2019-765 zo dňa 11.3.2020 ).

34. O bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol, pôjde tiež v prípade
poskytnutia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia ( zmieru, ktorého
účinky uznesenia o schválení sú rovnaké ako pri právoplatnom rozsudku ), ktoré bolo neskôr, v
rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku ( obnovy konania, dovolania, či mimoriadneho

dovolania ), zrušené. Vo všetkých týchto prípadoch môže dôjsť k novému prejednaniu veci a k vydaniu
rozhodnutia, ktoré je buď totožné alebo iné, než rozhodnutie pôvodné, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a
splnenie si hmotnoprávnej povinnosti. Tento právny dôvod trvá aj v prípade zrušenia rozsudku ( zmieru ),
ktorý ho deklaroval, takže v takomto prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení až dovtedy,
kým súd opätovne nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku. ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23.
11. 2011, sp. zn. 5 M Cdo 17/2009 )

35. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že rozsudkom KS Nitra 25Co/37/2019-765 zo dňa
11.3.2020 bol rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa sumy 4516,27 € vo vzťahu k žalovanému
v III. rade potvrdený s tým, že tento bol zaviazaný sumu 4516,27 € v hrubom uhradiť do 3 dní po
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov ( v I. a III. rade ) zanikne v rozsahu tohto

plnenia povinnosť druhého odporcu ( I. výrok tohto rozsudku ) a v časti úroku z omeškania z tejto sumy
bol žalovaný zaviazaný zaplatiť úrok tak ako to súd v tomto rozsudku vyčíslil ( v II. výroku ).

36. Na základe toho súd konštatuje, že žalobca mal povinnosť uhradiť žalovanému jednak sumu 4516,27
€ v hrubom uhradiť do 3 dní po právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov ( v I. a

III. rade ) zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu a jednak úrok z omeškania tak
ako je to uvedené v nasledujúcom odseku tohto rozsudku.

37. V rozsudku uvedenom v bode 31 tohto rozsudku bol tiež žalovaný v III. rade ( v tomto konaní
žalobca ) zaviazaný zaplatiť úrok z omeškania zo sumy 4516,27 € takto: vo výške 17,6 % ročne zo sumy

125,84 eura od 15.09.2000 do zaplatenia, vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.10.2000 do
zaplatenia, vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.11.2000 do zaplatenia, vo výške 17,6 %
ročne zo sumy 166,77 eura od 15.12.2000 do zaplatenia, vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od
15.01.2001 do zaplatenia, vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.02.2001 do zaplatenia, vo
výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.03.2001 do zaplatenia, vo výške 17,6 % ročne zo sumy

166,77 eura od 15.04.2001 do zaplatenia, vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.05.2001 do
zaplatenia, vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.06.2001 do zaplatenia, vo výške 17,6 %
ročne zo sumy 177,72 eura od 15.07.2001 do zaplatenia, vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura od
15.08.2001 do zaplatenia, vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura od 15.09.2001 do zaplatenia, vo
výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura od 15.10.2001 do zaplatenia, vo výške 17,6 % ročne zo sumy

177,72 eura od 15.11.2001 do zaplatenia, vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura od 15.12.2001
do zaplatenia, vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura od 15.01.2002 do zaplatenia, vo výške 17,6
% ročne zo sumy 177,72 eura od 15.02.2002 do zaplatenia, vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura
od 15.03.2002 do zaplatenia, vo výške 15,5 % ročne zo sumy 54,54 eura od 15.04.2002 do zaplatenia,
vo výške 15,5 % ročne zo sumy 54,54 eura od 15.04.2002 do zaplatenia, vo výške 16,5 % ročne zo sumy

54,54 eura od 15.05.2002 do zaplatenia, vo výške 16,5 % ročne zo sumy 54,54 eura od 15.06.2002 do
zaplatenia, vo výške 16,5 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.07.2002 do zaplatenia, vo výške 16,5 %
ročne zo sumy 58,45 eura od 15.05.2002 do zaplatenia, vo výške 16,5 % ročne zo sumy 58,45 eura
od 15.09.2002 do zaplatenia, vo výške 16,5 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.10.2002 do zaplatenia,
vo výške 16 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.11.2002 do zaplatenia, vo výške 13 % ročne zo sumy

58,45 eura od 15.12.2002 do zaplatenia, vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.01.2003 do
zaplatenia, vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.02.2003 do zaplatenia, vo výške 13 %
ročne zo sumy 58,45 eura od 15.03.2003 do zaplatenia, vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura od
15.04.2003 do zaplatenia, vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.05.2003 do zaplatenia, vo
výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.06.2003 do zaplatenia, vo výške 13 % ročne zo sumy

70,70 eura od 15.07.2003 do zaplatenia, vo výške 13 % ročne zo sumy 70,70 eura od 15.08.2003 do
zaplatenia, vo výške 13 % ročne zo sumy 70,70 eura od 15.09.2003 do zaplatenia, vo výške 12,5 %
ročne zo sumy 70,70 eura od 15.10.2003 do zaplatenia, vo výške 12,5 % ročne zo sumy 70,70 eura od
15.11.2003 do zaplatenia, vo výške 12,5 % ročne zo sumy 70,70 eura od 15.12.2003 do zaplatenia a todo 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

38. Ako je vyššie uvedené, je z nesporných tvrdení strán sporu a tiež z potvrdenia žalobcu zo dňa
30.1.2019 ( bod 9 tohto rozsudku ) preukázané, že žalobca uhradil 43 448,48 € ( istinu v sume 8690,16
€ a úrok v sume 34 758,32 € ) a to dňa 4.8. 2015 a dňa 6.8. 2015.

39.VychádzajúczrozsudkuKSNitra25Co/37/2019-765zodňa11.3.2020malkudňu30.1.2019žalobca

( vtedy žalovaný v III. rade ) uhradiť žalovanému ( vtedy žalobcovi ) sumu 4516,27 € ako istinu a úroku
tak ako je uvedené v bode 37 tohto rozsudku.

40. V zmysle uvedeného mal žalobca povinnosť na úroku uhradiť žalovanému tieto sumy:
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 125,84 eura od 15.09.2000 do zaplatenia, teda sumu 406,99 € ( ročne
22,147 € a denne 0,06 € ),

vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.10.2000 do zaplatenia, teda sumu 537 € ( ročne
29,35 € a denne 0,08 € ),
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.11.2000 do zaplatenia, teda sumu 535,14 € ( ročne
29,35 € a denne 0,08 € ),
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.12.2000 do zaplatenia, teda sumu 533,34 € ( ročne

29,35 € a denne 0,08 € ),
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.01.2001 do zaplatenia, teda sumu 531,48 € ( ročne
29,35 € a denne 0,08 € ),
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.02.2001 do zaplatenia, teda sumu 529,62 € ( ročne
29,35 € a denne 0,08 € ),

vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.03.2001 do zaplatenia, teda sumu 527,94 € ( ročne
29,35 € a denne 0,08 € ),
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.04.2001 do zaplatenia, teda sumu 526,08 € ( ročne
29,35 € a denne 0,08 € ),
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.05.2001 do zaplatenia, teda sumu 524,28 € ( ročne

29,35 € a denne 0,08 € ),
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 166,77 eura od 15.06.2001 do zaplatenia, teda sumu 522,42 € ( ročne
29,35 € a denne 0,08 € ),
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura od 15.07.2001 do zaplatenia, teda sumu 548,59 € ( ročne
31,27 € a denne 0,085 € ),

vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura od 15.08.2001 do zaplatenia, teda sumu 545,96 € ( ročne
31,27 € a denne 0,085 € ),
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura od 15.09.2001 do zaplatenia, teda sumu 543,33 € ( ročne
31,27 € a denne 0,085 € ),
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura od 15.10.2001 do zaplatenia, teda sumu 540,70 € ( ročne

31,27 € a denne 0,085 € ),
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura od 15.11.2001 do zaplatenia, teda sumu 538,15 € ( ročne
31,27 € a denne 0,085 € ),
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura od 15.12.2001 do zaplatenia, teda sumu 535,52 € ( ročne
31,27 € a denne 0,085 € ),

vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura od 15.01.2002 do zaplatenia, teda sumu 532,97 € ( ročne
31,27 € a denne 0,085 € ),
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura od 15.02.2002 do zaplatenia, teda sumu 530,34 € ( ročne
31,27 € a denne 0,085 € ),
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 177,72 eura od 15.03.2002 do zaplatenia, teda sumu 527,79 € ( ročne

31,27 € a denne 0,085 € ),
vo výške 15,5 % ročne zo sumy 54,54 eura od 15.04.2002 do zaplatenia, teda sumu 141,89 € ( ročne
8,45 € a denne 0,024 € ),
vo výške 16,5 % ročne zo sumy 54,54 eura od 15.05.2002 do zaplatenia, teda sumu 150,10 € ( ročne
8,99 € a denne 0,024 € ),

vo výške 16,5 % ročne zo sumy 54,54 eura od 15.06.2002 do zaplatenia, teda sumu 149,36 € ( ročne
8,99 € a denne 0,024 € ),
vo výške 16,5 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.07.2002 do zaplatenia, teda sumu 159,44 € ( ročne
9,64 € a denne 0,026 € ),vo výške 16,5 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.08.2002 do zaplatenia, teda sumu 158,64 € ( ročne
9,64 € a denne 0,026 € ),
vo výške 16,5 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.09.2002 do zaplatenia, teda sumu 157,84 € ( ročne

9,64 € a denne 0,026 € ),
vo výške 16,5 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.10.2002 do zaplatenia, teda sumu 157,06 € ( ročne
9,64 € a denne 0,026 € ),
vo výške 16 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.11.2002 do zaplatenia, teda sumu 151,52 € ( ročne
9,35 € a denne 0,025 € )

vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.12.2002 do zaplatenia, teda sumu 122,38 € ( ročne
7,59 € a denne 0,02 € ),
vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.01.2003 do zaplatenia, teda sumu 121,76 € ( ročne
7,59 € a denne 0,02 € ),
vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.02.2003 do zaplatenia, teda sumu 121,14 € ( ročne
7,59 € a denne 0,02 € ),

vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.03.2003 do zaplatenia, teda sumu 120,58 € ( ročne
7,59 € a denne 0,02 € ),
vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.04.2003 do zaplatenia, teda sumu 119,96 € ( ročne
7,59 € a denne 0,02 € ),
vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.05.2003 do zaplatenia, teda sumu 119,36 € ( ročne

7,59 € a denne 0,02 € ),
vo výške 13 % ročne zo sumy 58,45 eura od 15.06.2003 do zaplatenia, teda sumu 118,74 € ( ročne
7,59 € a denne 0,02 € ),
vo výške 13 % ročne zo sumy 70,70 eura od 15.07.2003 do zaplatenia, teda sumu 142,85 € ( ročne
9,19 € a denne 0,025 € ),

vo výške 13 % ročne zo sumy 70,70 eura od 15.08.2003 do zaplatenia, teda sumu 142,08 € ( ročne
9,19 € a denne 0,025 € ),
vo výške 13 % ročne zo sumy 70,70 eura od 15.09.2003 do zaplatenia, teda sumu 141,31 € ( ročne
9,19 € a denne 0,025 € ),
vo výške 12,5 % ročne zo sumy 70,70 eura od 15.10.2003 do zaplatenia, teda sumu 135,04 € ( ročne

8,83 € a denne 0,024 € ),
vo výške 12,5 % ročne zo sumy 70,70 eura od 15.11.2003 do zaplatenia, teda sumu 134,30 € ( ročne
8,83 € a denne 0,024 € ),
vo výške 12,5 % ročne zo sumy 70,70 eura od 15.12.2003 do zaplatenia, teda sumu 133,58 € ( ročne
8,83 € a denne 0,024 € ),. Spolu teda na úroku z omeškania mal podľa vyššie uvedeného rozsudku

žalobca žalovanému uhradiť sumu 12 916,57 €.

41. Pokiaľ žalobca v prospech žalovaného plnil sumu vyššiu než sumu, ktorú zaplatiť mal – teda sumu
17 432,84 ( istinu 4516,27 € a úrok 12 916,57 € ), k čomu ako je zrejmé, nesporne došlo ( keď dňa
30.1.2019 uhradil sumu 43 448,48 € ), žalovaný sa obohatil.

42. Rozdiel medzi sumou, ktorú žalobca mal žalovanému zaplatiť a sumou, ktorú v skutočnosti
žalovanému uhradil, je 26 015,64 €.

43. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca v prospech žalovaného plnil sumy uvedené v bode

39 tohto rozsudku na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky 12C/62/1995-341 zo dňa
27.5.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra 25Co/384/2014-620 zo dňa 17.6.2015 a
opravným uznesením 25Co/384/2014-650 zo dňa 17.6.2015. Neskôr bol tento rozsudok KS Nitra
zrušený rozhodnutím Najvyššieho súdu SR 3Cdo/63/2016-738 zo dňa 17.10.2018, resp. zmenený a
následne KS Nitra rozsudkom 25Co/37/2019-765 zo dňa 11.3.2020 rozhodol o nároku žalobcu tak,

že žalobcovi bola uložená povinnosť uhradiť žalovanému sumu len 4516,27 €. Medzitým žalobca
v prospech žalovaného uhradil sumu 43 448,48 €. Z uvedeného vyplýva, že v čase, kedy žalobca
v prospech žalovaného plnil sumu 43 448,48 €, bol k tomu zaviazaný rozsudkami súdov, teda plnil na
základe právneho dôvodu, ktorým bolo súdne rozhodnutie. Neskôr po zrušení rozhodnutia, na základe
ktorého žalobca v prospech žalovaného plnil ( majetok žalovaného sa rozšíril o sumu, ktorú mu žalobca

uhradil nad rámec povinnosti stanovenej rozsudkom KS Nitra rozsudkom 25Co/37/2019-765 zo dňa
11.3.2020, došlo k zániku uvedeného právneho dôvodu a ku vzniku bezdôvodného obohatenia podľa §
451 OZ na strane žalovaného, a to prijatím plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol a toto bezdôvodné
obohatenie je žalovaný povinný žalobcovi vydať.44. Žalovaný argumentoval tým, že pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol ( v dôsledku zrušenia právoplatného rozsudku odsudzujúceho

na plnenie ) a nedostatkom jeho pasívnej legitimácie v tomto konaní. Žalovaný v priebehu konania
poukazoval na to, že rozsudok Krajského súdu v Nitre, ktorý bol zrušený uznesením NS SR, je
rozhodnutím deklaratórnym, nekonštituujúcim nový právny stav a právnym dôvodom plnenia v danom
prípade je hmotnoprávna skutočnosť a to škoda, v dôsledku ktorej došlo k ublíženiu na zdraví a vecnej
škode a k vzniku uplatnených nárokov. Podľa názoru žalovaného nebol splnený základný predpoklad

na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca nepreukázal právny dôvod, ktorý odpadol a
na základe ktorého malo dôjsť k plneniu a získaniu majetkového prospechu na jeho strane, tvrdiac,
že právnym dôvodom plnenia nie je samotný rozsudok súdu, ale hmotnoprávny dôvod, ktorý bol
rozhodnutím len autoritatívne chránený. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaný v priebehu konania
argumentoval, že nie je pasívne legitimovaným subjektom, nakoľko jeho majetok sa na úkor iného
neoprávnene nezväčšil a plnenie, ktoré prijal, bolo plnením na základe právneho dôvodu, ako i to, že

pokiaľ žalobca plnil povinnosť, na ktorú bol a stále je zaviazaný C. D., nie je oprávnený požadovať
vydanie bezdôvodného obohatenia voči nemu, naopak, ak došlo k bezdôvodnému obohateniu, tak na
straneKarolaBielika-škodcu,ktoréhomajetoksanezmenšil,ajkeďktomuvsúladesprávommalodôjsť,
nakoľko bol zaviazaný poskytnúť mu plnenie, ktoré za neho uhradil žalobca. Plnením žalobcu zanikla
povinnosť druhého, t. j. C. D., ktorá mu vyplýva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu.

45. K uvedenému súd uvádza, že obrna žalovaného neobstojí. Je zrejmé, že o rovnakej povinnosti
žalobcu súd opakovane rozhodol rôzne ( najprv rozhodnutiami uvedenými v bodoch 6-8 tohto rozsudku
a následne rozhodnutiami uvedenými v bodoch 9 a 10 tohto rozsudku, pričom medzitým došlo zo
strany žalobcu k zaplateniu súm určených rozhodnutiami uvedenými v bodoch 6-8 tohto rozsudku

v prospech žalovaného a to v rozsahu vyššom, než bol následne priznaný konečnými rozhodnutiami
súdov. S poukazom aj na rozhodnutie NS SR uvedené v bode 34 tohto rozsudku súd konštatuje, že
prevzatie sumy nad rámec konečného rozhodnutia súdu o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému sumu
4516,27 € je nepochybne bezdôvodným obohatením.

46. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom
súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

47. Súd konštatuje, že žalovaný nepochybne je v konaní pasívne vecne legitimovaný, pretože je
nositeľom povinnosti z právneho vzťahu medzi nimi vzniknutého – je povinný bezdôvodné obohatenie
vydať. Jeho argumentácia o tom, že žalovaný nie je v danej veci právne legitimovaný, nakoľko jeho
majetok sa na úkor druhého neoprávnene nezväčšil, avšak plnenie, ktoré prijal bolo plnením na základe

právneho dôvodu, ktorým je hmotnoprávna skutočnosť, a to škoda v dôsledku, ktorej došlo k ublíženiu
na zdraví a vecnej škode, a v dôsledku ktorej vznikol nárok žalovaného na náhradu za stratu na
zárobku po skočení PN, a to z dôvodu, že Okresnom súde Nové Zámky bol vydaný rozsudok Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 12 C/62/1995-341 zo dňa 27.05.2010, ktorým boli žalovaní v 1. rade C.
D., žalovaný v 2. rade JUDr. Danica Birošová, správca konkurznej podstaty úpadcu (zamestnávateľa

žalobca) Strojovej a traktorovej stanice P, š.p. v likvidácii, Rovinka, v tom čase za účasti vedľajšieho
účastníka Sociálna poisťovňa, zaviazaní zaplatiť žalovanému – A. B. tam uvedené sumy, s tým že
v tomto rozhodnutí ako aj vo všetkých ďalších (keď už žalobca vystupoval na strane odporcu –
žalovaného) bolo uvedené, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého
odporcu. Toto rozhodnutie z 27.05.2010 nadobudlo voči žalovanému v 1. rade C. D. právoplatnosť dňa

12.06.2010 a vykonateľnosť 16.06.2010. Tvrdil, že z uvedeného vyplýva, že ak ktorýkoľvek žalovaný
plnil v rozsahu plnenia zanikla povinnosť druhého žalovaného. Ak žalovaný obdržal sumu, ktorú uhradil
žalobca, nemohol sa bezdôvodne obohatiť, nakoľko rozsah jeho nárokov bol stanovený už rozhodnutím
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 12 C/62/1995-341 zo dňa 27.05.2010 voči ktorému žalovaný 1,
rade – C. D. odvolanie nepodal. Voči uvedenému rozsudku sa odvolal len žalobca – Sociálna poisťovňa,

pričom v časti voči žalovanému – C. D. uvedené rozhodnutie bolo a je stále právoplatné a vykonateľné t.j.
ak žalobca - Sociálna poisťovňa v priebehu konania plnila žalovanému plnila aj povinnosť C. D., nakoľko
ako vyplýva z vyššie uvedených rozhodnutí boli zaviazaní tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, a preto sa žalovaný – J. Sabo nemohol na úkoržalobcu – Sociálnej poisťovne bezdôvodne obohatiť, nakoľko akékoľvek plnenie, ktoré prijal neprijal ani
bez právneho dôvodu ani z právneho dôvodu, ktorý odpadol a jeho majetok sa ani na úkor druhého
neoprávnene nezväčšil.

48. S poukazom na skutočnosti uvedené v bodoch 20 a 21 tohto rozsudku súd konštatuje, že je
pravdou, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 12C/62/1995-341 zo dňa 27.5.2010 súd zaviazal
žalovaných v I. a III. rade ( C. D. a Sociálnu poisťovňu ) k zaplateniu sumy 29 945,13 € titulom náhrady
škody z ublíženia na zdraví a k plateniu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti ( úrazovej

renty ) v sume 221,25 € mesačne a k zaplateniu úroku z omeškania ( v rozsudku uvedeného ) a to
všetko solidárne s tým, že plnením jedného z nich v rozsahu tohto plnenia zaniká povinnosť druhého z
nich, v zostávajúcej časti súd žalobu zamietol a že tento rozsudok v časti týkajúcej sa žalovaného v I.
rade nadobudol právoplatnosť z dôvodu, že tento žalovaný odvolanie nepodal, podal ho iba žalovaný
v III. rade, pričom po ďalších rozhodnutiach súdov v uvedenej veci bolo právoplatne rozhodnuté tak,
že v časti náhrady škody bol žalobca zaviazaný k zaplateniu sumy 4516,27 € s príslušenstvom. Z toho

vyplýva, že solidárna povinnosť žalobcu platiť spolu s C. D. ( žalovaným v pôvodnom konaní v I. rade )
sa týka len sumy 4516,27 €, nie pôvodne priznanej sumy 29 945,13 €, pretože v časti presahujúcej sumu
4516,27 € nebol žalobca v konaní úspešný, preto ani neobstojí obrana žalovaného o tom, že solidárna
povinnosť žalobcu plniť spolu s C. D. trvá. Žalobca bol rozsudkom zaviazaný plniť v prospech žalobcu
iba sumu 4516,27 € ( nemal povinnosť plniť za C. D. sumu vyššiu a to ani solidárne ), preto sumy, ktoré

žalobca zaplatil nad rámec tejto sumy, sú bezdôvodným obohatením žalovaného, keďže nad rámec tejto
sumy mal povinnosť platiť iba C. D..

49. Z tohto dôvodu súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 26 015,64 € ako vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré mu vzniklo z právneho dôvodu, ktorý odpadol a tiež k zaplateniu úroku z tejto sumy od

16.7.2020 ( pretože na základe výzvy žalobcu uvedenej v bode 10 tohto rozsudku lehota na dobrovoľné
splnenie dlhu uplynula žalovanému dňa 15.7.2020 ) a to vo výške stanovenej podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb., vo výške
základnej úrokovej sadzby ECB zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech
približne v rozsahu 26/28 oproti úspechu žalovaného 2/28 ( teda pomer úspechu strán sporu v konaní
bol 24/28, t.j. 6/7 ) priznal súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85 %, čo zodpovedá úspechu
žalobcu v konaní v rozsahu 6/7. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.