Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/89/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120200965
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:5120200965.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Mesta Žilina, Žilina, Námestie obetí komunizmu 1,
IČO: 00 321 796, zastúpeného Advokátska kancelária Lukáš Bútora, s. r. o., Žilina, Jána Milca 8, IČO:
55 088 244, proti žalovaným 1/ V. T., narodenej X. M. XXXX, Ž., 2/ G. G., narodenej X. D. XXXX, Ž.,
Z. XX, zastúpeným advokátkou JUDr. Lilianou Smieškovou Kazerooni, Žilina, Mariánske námestie 21,
3/ S. T., narodenej X. P. XXXX, Ž., o vypratanie bytu, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

7C/5/2020, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. októbra 2021 č.
k. 7Co/120/2021-124, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 23. septembra
2020 č. k. 7C/5/2020-53 výrokom I. rozhodol, že žalované v rade 1/ až 3/ sú povinné vypratať a
odovzdať byt č. XX, vo vchode č. XX N. na 1. poschodí, nachádzajúci sa na ulici A. v Ž., v bytovom
dome C. XA so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na parcele KNC 1472/471 a zapísaný na
LV č. XXXX v k.ú. R., obec Ž., okres Žilina a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1/ až 3/ v

celom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca podal žalobu na tom skutkovom základe, že uzatvoril
s otcom žalovaných v 1. až 3. rade G. T., zmluvu o nájme bytu č. Z420/2017, ktorej predmetom bol
byt vo vlastníctve žalobcu na dobu určitú do 28. decembra 2012. Otec žalovaných si svoje zmluvné
povinnosti riadne neplnil a nespĺňal podmienky na obnovenie nájmu, preto s ním ďalšia nájomná zmluva
nebola uzatvorená a byt užíval bez právneho dôvodu. Otec žalovaných dňa 13. marca 2019 zomrel.
Byt aj naďalej užívali jeho deti (žalované 1/ až 3/) a dobrovoľne byt žalobcovi neodovzdali. Súd prvej

inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že vlastníkom predmetného bytu je žalobca, a
že právny predchodca žalovaných bol nájomcom tohto bytu na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej
dňa 30. novembra 2017, v zmysle ktorej nájomný vzťah medzi účastníkmi zmluvy skončil a to uplynutím
doby nájmu dňom 28. februára 2018. Právny predchodca žalovaných zomrel dňa 13. marca 2019. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že po zániku nájomnej zmluvy právny predchodca žalovaných, rovnako
ako aj žalované užívali (aj užívajú) byt bez právneho dôvodu. V konaní súd nemal za preukázané, že

by žalované v čase rozhodovania mali uzatvorenú so žalobcom novú nájomnú zmluvu. Rovnako po
smrti otca žalovaných nedošlo ani k prechodu nájmu bytu na žalované, nakoľko v čase smrti tento už
užíval predmetný byt bez právneho dôvodu, nájomná zmluva pred jeho smrťou zanikla. Konštatoval,
že nie je možné ani konštituovať právo žalovaných užívať byt z dôvodov, že nemajú, kde bývať, resp.
zo zdravotných dôvodov žalovanej 3/. Uzavrel, že žalobca ako vlastník predmetného bytu má právo na
ochranu svojho vlastníckeho práva a tým, že žalované tento byt bez právneho dôvodu užívajú, zasahujú

do jeho vlastníckeho práva. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom z 27. októbra 2021, č.
k. 7Co/120/2021-124 na odvolanie žalovaných v rade 1/ a 3/ rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil,

rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej v rade 2/ zostal nedotknutý a žalobcovi priznal
voči žalovaným v rade 1/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Krajský súd
ako odvolací súd preskúmal vec v intenciách § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiavprvomradeuviedol,žežalované1/až3/netvorianerozlučné

spoločenstvo a preto podanie odvolania žalovanými 1/ a 3/ nemá odkladný účinok aj voči žalovanej 2/
a v tejto časti ostal rozsudok nedotknutý. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že
nájomná zmluva uzatvorená s otcom žalovaných G. T.H. zanikla uplynutím doby dňa 28. februára 2018
a v čase jeho smrti (13. marca 2019) tento byt užíval bez právneho dôvodu. Na základe uvedeného
nemožno konštatovať, že nastal stav v zmysle § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda, že žalované
pokračovali v nájme, keďže nájomný vzťah ich otca v čase jeho smrti neexistoval. Ďalej uviedol, že

čas trvania zmluvy bol v článku II. zmluvy vyjadrený jasne, určite a zrozumiteľne uvedením príslušného
obdobia, z ktorého dôvodu nie je možné vysloviť, že nebol riadne dohodnutý čas, po ktorý má nájomný
vzťah trvať a v zmysle toho mať za to, že nájomný vzťah bol uzavretý na neurčitú dobu. V prípade
nájmu bytu na dobu určitú, tento nájom zaniká predovšetkým uplynutím doby. Konštatoval, že keďže
otecžalovanýchužívalpredmetnýbytajpouplynutídohodnutejdobynájmuaždosvojejsmrti(13.marca

2019), užíval predmetný byt bez právneho dôvodu. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť,
že v čl. VI. ods. 1 veta druhá nájomnej zmluvy bola dojednaná výpovedná lehota tri mesiace pre
prípad výpovede nájmu. V tejto súvislosti uviedol, že sa jedná o neúčinné dojednanie vo vzťahu k čl.
II. zmluvy, v ktorom bola dojednaná doba nájmu. K námietke žalovaných, že žalobca má zabezpečovať
ubytovanie pre sociálne slabé osoby, napriek čomu opakovane uzatváral s otcom nájomné zmluvy

na dobu 3 mesiacov v rozpore s dobrými mravmi, z ktorého dôvodu je dojednanie nájomnej zmluvy
na dobu určitú neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, uviedol že zo strany žalobcu ako
prenajímateľa sa jednalo o výkon práva vlastníka k nehnuteľnosti a nie je možné považovať za rozpor
s dobrými mravmi, ak uzatvorí nájomnú zmluvu na dobu určitú, pričom zároveň v ďalšej časti zmluvy
(čl. II. bod 2) je dohodnuté, že nájomca má právo na opakované uzavretie zmluvy o nájme bytu pri

dodržaní podmienok uvedených v tejto nájomnej zmluve a všeobecne záväzných právnych predpisov.
Za nedôvodnú považoval aj námietku žalovaných ohľadom ich platovej neschopnosti súvisiacej s
pandémiou Covid-19, z dôvodu ktorého výkon práva žalobcu má byť v rozpore s dobrými mravmi a
nie je možné mu poskytnúť právnu ochranu. Odvolací súd uviedol, že otázkou, či výkon práva je v
rozpore s dobrými mravmi, sa súd zaoberá až potom, čo je preukázaná existencia práva. Výkon práv

a povinností podľa tohto ustanovenia predpokladá existenciu práva alebo povinnosti a ak takéto právo
alebo povinnosť neexistuje, nemôže ho súd založiť svojím rozhodnutím. Ani prostredníctvom § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka totiž nemožno eliminovať zákonom požadované podmienky pre prechod práva
nájmu. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou, že u žalovanej v 3. rade došlo k odňatiu možnosti
konať pred súdom s poukazom na jej zdravotný stav, ktorá nie je schopná riadne konať v konaní a bolo jej

potrebné ustanoviť opatrovníka. Poukázal na priebeh ústneho pojednávania pred súdom prvej inštancie,
na ktorom sa náležite k veci vyjadrovala, dokonca v prípade udelenia záverečných rečí žalovaná v 1.rade
uviedla, že sa za ňu vyjadrí žalovaná v 3. rade (č.l. 49), ktoré právo žalovaná v 3.rade aj využila. K
námietke zmätočnosti a nezrozumiteľnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie uviedol, že
rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP,

a preto ho nemožno považovať za nedostatočne odôvodnený. O nároku na náhradu trov odvolacieho
konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods.
1 CSP a žalobcovi ako plne úspešnému v odvolacom konaní priznal v plnom rozsahu trovy odvolacieho
konania.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalované 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolateľky“),
prípustnosťktoréhovyvodzovalizustanovenia§420písm.f)CSPa§421ods.1písm.b)CSP,navrhujúc
napadnuté rozhodnutie ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

4. Dovolateľky v podanom dovolaní namietali, že odvolací súd nesprávne právne posúdil v bode 14.
napadnutého rozhodnutia otázku neplatnosti nájomnej zmluvy č. Z420/2017, ktorú dovolateľky namietali
v konaní a tvrdili, že je neplatná z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, nakoľko žalobca od počiatku
záväzkového vzťahu z pozície silnejšieho opakovane uzatváral nájomné zmluvy na dobu určitú a tolen na krátke obdobie 3 mesiacov. Dovolateľky sa ďalej vyjadrili k využívaniu krátkodobých nájomných
zmlúv a v tejto súvislosti poukázali na Správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2019. Mali za
to, že konanie žalobcu, ktorý cielene uzatváral s nájomcom nájomnú zmluvu na obdobie 3 mesiacov

je konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa
názoru žalovaných mal odvolací súd ako predbežnú otázku posúdiť platnosť či neplatnosť predmetnej
nájomnej zmluvy. Mali za to, že odvolací súd sa odklonil od názoru verejného ochrancu práv a
že otázka opakovaného krátkodobého nájmu na 3 mesiace nebola rozhodovacou praxou vyriešená.
Ďalej uviedli, že odvolací súd ako aj súd prvej inštancie sa nezaoberali skutočnosťou, že žalované

sú marginalizovanou skupinou obyvateľstva, v spoločnej domácnosti s nimi žije dieťa útleho veku, a
nesprávne právne zhodnotil platnosť neplatnosť nájomnej zmluvy v rozpore s dobrými mravmi, čím došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za procesné pochybenie dovolateľky považovali nenariadenie
predbežného prejednania sporu v zmysle ustanovenia § 168 ods. 1 CSP súdom prvej inštancie s
ohľadom na skutočnosť, že v konaní na strane žalovaných vystupovala slabšia strana. Rovnako tiež, že
sa súd nepokúsil o zmierlivé riešenie sporu, najmä ak súd mal vedomosť o tom, že žalované nemajú inú

možnosť bývania. V neposlednom rade uviedli, že odvolací súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s
ich tvrdením, že v čase vyhlásenia rozhodnutia žalovaná 2/ už nebývala v predmetom nájomnom byte.
V závere dovolateľky uviedli, že sa nestotožňujú so záverom odvolacieho súdu, že neexistujú dôvody
podľa § 257 CSP pre nepriznanie trov konania žalobcovi a tento názor odvolacieho súdu považujú za
formalistický.

5. Žalobca sa k podanému dovolaniu vyjadril a navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaných odmietol
a priznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§

35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna

úpravajehoprípustnosti.Vzmysle§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné,
(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu
- ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť
dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

8. Podľa § 424 CSP dovolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

9. Aj keď žalovaná 1/ a žalovaná 2/ podali dovolanie spoločne (ako jedno podanie), splnenie procesných
podmienok je potrebné posudzovať vo vzťahu ku každej z nich osobitne.

10. Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka
sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného
prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je
dovolanie prípustné (§ 419 až § 423 CSP), či bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 427 CSP) a

či spĺňa zákonom vyžadované náležitosti, vrátane osobitnej podmienky povinného právneho zastúpenia
advokátom v dovolacom konaní (§ 428 a § 429 CSP). Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa
naopak viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie
- či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie (§ 424 až § 426 CSP). Skúmanie
prípustnostidovolaniazhľadiskaobjektívnehonasledujeažposkúmanísubjektívnejstránkyprípustnosti

dovolania. Pokiaľ dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie nie je subjektívne prípustné, nepristúpi
už k skúmaniu prípustnosti dovolania z objektívneho hľadiska (vrátane naplnenia dôvodov prípustnosti
dovolania podľa § 420 a § 421 CSP) a dovolanie ako podané neoprávnenou osobou bez ďalšieho
odmietne.

11. Subjektívna prípustnosť dovolania reflektuje stav procesnej ujmy v osobe určitej strany sporu,
ktorý sa prejavuje v porovnaní najpriaznivejšieho výsledku, ktorý odvolací súd pre účastníka mohol
založiť svojím rozhodnutím a výsledku, ktorý svojím rozhodnutím skutočne založil (napr. sp. zn.
3Cdo/46/2001). Ujma môže mať podobu formálnu, ktorá sa navonok prejavuje v odlišnosti napadnutéhovýroku rozhodnutia od posledného návrhu účastníka vo veci samej v jeho neprospech, a podobu
materiálnu, ktorá je daná vtedy, ak rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu
opravný prostriedok alebo zhoršuje jej právne postavenie (zúžením jej práv, rozšírením jej povinností),

a preto u nej existuje právny záujem požadovať na súde vyššej inštancie odlišné rozhodnutie vo svoj
prospech. Dovolací súd osobitne zdôrazňuje, že posúdenie otázky, či dovolaním napadnutý výrok
rozhodnutia odvolacieho súdu vyznel v prospech alebo neprospech účastníka, a teda či účastník je
oprávnenou osobou na podanie dovolania, prislúcha výlučne dovolaciemu súdu (R 50/1999). Pri tomto
posudzovaní nemožno brať do úvahy subjektívne presvedčenie účastníka o ujme, ale len objektívnu

skutočnosť, že rozhodnutím odvolacieho súdu bola účastníkovi spôsobená určitá, aj nepatrná ujma,
ktorú možno odstrániť zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia (napr. sp. zn. 5Cdo/215/2010,
sp. zn. 4Cdo/172/2017).

12. Z uvedeného vyplýva, že pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania je potrebné
zohľadniť, či napadnuté rozhodnutie má negatívny dopad na dovolateľa a či mu bola spôsobená ujma

dopadajúca na jeho pomery, či prípadným zrušením rozhodnutia sa dosiahne náprava dôsledkov, ktoré
vyvolalo (napr. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/46/01 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe
2003 pod č. 49).

13. Ak je úlohou civilného súdneho konania ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov

- jednotlivcov (čl. 2 ods. 1 Základných princípov CSP), nemôže opravný prostriedok podať osoba,
ktorej práva nie sú porušené. To znamená, že právo (účinne) podať dovolanie nie je dané tomu
subjektu, v neprospech ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím
nebol negatívne dotknutý na svojich právach, pretože nie je splnená podmienka subjektívnej prípustnosti
takéhoto dovolania.

14. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v záhlaví označeným rozsudkom uložil žalovaným 1/ až
3/ rade povinnosť vypratať a odovzdať byt (pozri bod 1.). Proti tomu rozsudku podala žalovaná 1/ a
3/ odvolanie. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie výrokom I. vo vzťahu k žalovaným 1/ a
3/ potvrdil. Výrokom II. vyslovil, že rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej 2/ zostáva

nedotknutý.

15. Na základe uvedeného dovolací súd vo vzťahu k žalovanej 2/ konštatuje, že žalovanej 2/ z
procesného hľadiska nielenže nebola spôsobená žiadna (formálna ani materiálna) ujma, ale predmetné
rozhodnutie sa jej žiadnym spôsobom netýkalo. Keďže žalovaná v 2. rade nevyužila možnosť podať

riadny opravný prostriedok a nepodala voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie, toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 8. decembra 2020 a vykonateľnosť dňa 24. decembra 2020. Žalovaná
2/ teda vo vzťahu k rozsudku odvolacieho súdu nie je stranou subjektívne oprávnenou na podanie
dovolania, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu nie je v jej neprospech. Z tohto dôvodu dovolací súd
dovolanie žalovanej 2/ ako dovolanie podané neoprávnenou osobou podľa § 447 písm. b) CSP odmietol.

16. Vo vzťahu k dovolaniu žalovanej 1/ dovolací súd uvádza nasledovné:

17. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.19. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

20. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

21. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §

431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

22. Žalovaná 1/ v dovolaní namietala ustanovenia § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.
Dovolaciemu súdu sa v prvom rade žiada uviesť, že dovolanie je písané mätúco, dovolacie námietky

v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) a v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP sa v dovolaní opakovane
prekrývajú, resp. žalovaná 1/ neuvádza konkrétne ustanovenie, ktoré namieta a z dovolania tak nie
je zrejmé, v zmysle ktorého ustanovenia, čo namieta. Napriek uvedenému, dovolací súd nemôže byť
formalistický a preto posúdil dovolanie podľa jeho obsahu (čl. 11 CSP a § 124 ods. 1 CSP).

23. Dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) žalovaná 1/ vecne zdôvodnila tým, že súd prvej inštancie
nepostupoval v zmysle ustanovenia § 168 ods. 1 CSP v spojení s § 170 ods. 2 CSP a pred prvým
pojednávaním nenariadil predbežné prejednanie sporu. Podstata inštitútu predbežného prejednania
sporu, tak ako ho definuje civilný sporový poriadok, spočíva v ujasnení predmetu sporu, ustálení
procesných podmienok ako aj možnosti ukončiť spor zmierlivým spôsobom. Je však vždy výlučne len na

súde, ktorý vec prejednáva, aby posúdil potrebu nariadenia predbežného prejednania sporu pred prvým
pojednávaním, k čomu možno dospieť gramatickým výkladom ustanovenia § 168 CSP. Preto možno
konštatovať, že vznesená dovolacia námietka je bezpredmetná, nakoľko nariadenie resp. nenariadenie
predbežného prejednania sporu je výslovne v kompetencii súdu, ktorý vec prejednáva. Z uvedeného
vyplýva, že nenariadením predbežného prejednania nemohlo ani dôjsť k porušeniu práva žalovanej 1/

na spravodlivý proces.

24. Za nedôvodnú považoval dovolací súd aj námietku, že odvolací súd sa nevysporiadal s tvrdením,
že žalovaná 2/ v čase vyhlásenia rozhodnutia už nebývala v predmetnom nájomnom byte. Odvolací súd
sa v bodoch 8. - 10 .vyčerpávajúco vyjadril, že podanie odvolania žalovanými 1/ a 3/ nemá odkladný

účinok aj voči žalovanej 2/, ktorá odvolanie nepodala.

25. Žalovaná 1/ ďalej namietala, že „odvolací ako aj prvostupňový súd sa vôbec nezaoberali
skutočnosťou, že dovolateľky sú marginalizovanou skupinou obyvateľstva, žije v spoločnej domácnosti
s nimi dieťa, nesprávne právne zhodnotil platnosť neplatnosť nájomnej zmluvy v dôsledku rozporu s

dobrýmimravmi“,čímpodľanejdošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Vtejtosúvislostidovolací
súd poukazuje na bod 17. rozhodnutia súdu prvého stupňa, v ktorom uviedol nasledovné: „Nie je možné
ani konštituovať právo žalovaných užívať byt z dôvodov, že nemajú, kde bývať, resp. zo zdravotných
dôvodov žalovanej 3/. Žalobca ako vlastník predmetného bytu má právo na ochranu svojho vlastníckeho
práva a tým, že žalované tento byt bez právneho dôvodu užívajú, do jeho vlastníckeho práva zasahujú.“.

Z uvedeného je zrejmé, súd prvej inštancie sa zaoberal tvrdením žalovaných, avšak dospel k záveru,
že ani uvádzané skutočnosti nie sú spôsobilé založiť ich právo užívať predmetný byt. Pokiaľ ide
o námietku nesprávneho právneho posúdenia platnosti nájomnej zmluvy, dovolací súd uvádza, že
už podľa predchádzajúcej úpravy občianskeho súdneho konania dospel najvyšší súd k záveru, že
realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením veci (viď R 54/2012

a tiež 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011,
7Cdo/26/2010, 8ECdo/170/2014). Podľa právneho názoru najvyššieho súdu nie je ani po 1. júli 2016
žiadny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia
veci (nesprávneho vyriešenia niektorej právnej otázky súdom) na možnosť strany civilného sporovéhokonania uskutočňovať jej patriace procesné oprávnenia. Na tom, že ani prípadné nesprávne právne
posúdenie veci nezakladá dovolateľom tvrdenú vadu zmätočnosti, zotrval aj judikát R 24/2017 a tiež
viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu (lCdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017,

5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018, 9Cdo/278/2020, 9Cdo/248/2021). Právne posúdenie
môže zakladať dovolací dôvod v zmysle § 421 CSP cez prizmu niektorej zo skutkových podstát
uvedených pod písmenom a) až c) (§ 421 ods. 1 CSP).

26. Napokon dovolateľka namietala aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, potvrdené

odvolacím súdom pričom v tejto súvislosti vyjadrila iba svoj všeobecný nesúhlas s rozhodnutím súdov.
Je potrebné pripomenúť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to,
aby bol účastník konania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových
tvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených

námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho
vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov
konania, vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010).

27. Dovolateľka uviedla tiež dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, v zmysle ktorého je

dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

28. Aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie

odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady
prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia
ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem
iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným

v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté
rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť, len ak
sú splnené uvedené predpoklady (po prijatí záveru o prípustnosti dovolania).

29. Pokiaľ dovolateľ zastáva názor, že jeho dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP,

musí to v dovolaní tvrdiť a v spojitosti s tým vysvetliť svoje presvedčenie, že odvolací súd riešil dosiaľ
dovolacím súdom neriešenú otázku. Dovolateľ by mal a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím
súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) dôvodiť, že právna otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho
súdu ešte nebola vyriešená, a napokon c) uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená.

30. Ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 CSP, nevymedzí
právnu otázku, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú
vymedzené. V takom prípade nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach;
ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. V prípade absencie vymedzenia právnej
otázky nemôže najvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych

otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu
dovolateľa; v opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací
prieskum, priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho
konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP (pozri Števček M., Ficová
S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár,

Praha: C. H. BECK 2016, str. 1382). Pokiaľ v dovolaní absentuje vyššie uvedené vymedzenie, súd
nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania.

31. Z obsahu podaného dovolania je zrejmé, že dovolateľka, zastúpená kvalifikovaným právnym
zástupcom (advokátom), odkazuje na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b) CSP, z ktorého vyvodzovala

prípustnosť svojho dovolania, následne však len všeobecne uvádza nesúhlas s právnym záverom
odvolacieho súdu. Za právnu otázku, ktorá by bola vymedzená v súlade s § 432 v spojení s § 421 ods. 1
písm. b) CSP, nemožno považovať námietku dovolateľky, že „Odvolací súd mal ako predbežnú otázku
posúdiť platnosť či neplatnosť nájomnej zmluvy, ktorú dovolateľky opakovane namietali. Odvolací súdvšak len stroho skonštatoval odklonil od názoru verejného ochrancu práv a máme za to, že táto otázka
opakované krátkodobého nájmu na 3 mesiace nebola rozhodovacou praxou vyriešená.“.

32. Dovolací súd uvádza, že v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I.
ÚS 51/2020, III. ÚS 387/2021) v prípade posudzovania prípustnosti dovolania je dovolací súd
viazaný vymedzením právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolateľka pri
namietanom nesprávnom právnom posúdení veci nezadefinovala, dostatočne nekonkretizovala právnu
otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, neuviedla v čom nesprávnosť

riešenia takej otázky odvolacím súdom podľa jej názoru spočíva a ako mala byť táto otázka
správne vyriešená. Samotné polemizovanie dovolateľky s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté
spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu
prípadu (sporu), významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP, resp. § 432 ods.
2 CSP (3Cdo/28/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/50/2017, 8Cdo/78/2017, 9Cdo/8/2020,
9Cdo/216/2021).

33. Dovolací súd na uvedenom základe dospel k záveru, že žalovaná 1/ neopodstatnene namietala
nesprávny procesný postup súdov nižších inštancií, ktorý mal znemožniť uskutočňovanie jej procesných
práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Prípustnosť
dovolania z tohto ustanovenia nevyplýva a dovolací súd preto dovolanie žalovanej 1/ odmietol podľa

§ 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je
prípustné. Dovolanie, v ktorom namietala nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 CSP súd
odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako dovolanie, v ktorom dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom
uvedeným v § 431 až § 435 CSP.

34. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

35. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.