Rozsudok – Ostatné – Pracovné právo ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/158/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613201041
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:8613201041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej

a sudkýň JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a JUDr. Viery Nevedelovej, v spore žalobkyne : K. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, E., zastúpenej JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov
200/33, Svidník, IČO: 42 227 534, proti žalovaným : 1/ Ing. N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo E., N.. G.
XXX/XX, zastúpenej JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom so sídlom vo Stropkove, Zámocká 525/28, 2/
GURMÁN-AKTIV, s. r. o., so sídlom v Nových Zámkoch, Bitúnková č. 13, IČO 44 693 532, o zaplatenie 1
813,62 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. SK-7Cpr/1/2013 (predtým
na pôvodnom Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7 Cpr/1/2013), o dovolaní žalovanej 1/ proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 28. februára 2022, sp. zn. 8CoPr/2/2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalobkyni priznáva voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalovanej 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Okresný súd Svidník (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 8. júna 2021,
č. k. 7 Cpr/1/2013-240, uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 813,62 € s 8,75% ročným

úrokom z omeškania zo sumy 392,64 € od 1. decembra 2012 do zaplatenia, zo sumy 392,64 € od 1.
januára 2013 do zaplatenia, zo sumy 243,06 € od 1. februára 2013 do zaplatenia a zo sumy 785,28
€ od 1. februára 2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), žalobu
proti žalovanej 2/ zamietol (výrok II.), žalobkyni priznal proti žalovanej 1/ náhradu trov konania v plnom
rozsahu (výrok III.) a žalovanej 2/ náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.).
1.2.Vdôvodochrozhodnutiasúdprvejinštancieuviedol,žezmluvuopredajipodniku,ktorábolauzavretá
medzi žalovanou 1/ a právnym predchodcom žalovaného 2/ považoval len za fiktívnu. Konštatoval, že

zmluva o predaji podniku je neplatným právnym úkonom. Žalovaná 1/ nesplnila povinnosť najneskôr
jednej mesiac predtým ako došlo k prechodu práv a povinností, písomne informovať zamestnancov o
dátume prechodu, dôvodoch prechodu, pracovných, ekonomických a sociálnych dôsledkoch prechodu
na predávajúceho. Za mesiac október 2012 žalobkyňa a ostatné spolupracovníčky neobdržali vyplatenú
mzdu, žalovaná 1/ im oznámila, že toto urobí, ak predá podnik. Súd prvej inštancie poukázal na odpor
voči platobnému rozkazu, kde žalovaná 1/ uznala pohľadávku žalobkyne, čo sa týka nevyplatenej
mzdy za mesiace október, november a december 2012. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že žalobkyňa bola na základe pracovnej zmluvy zaradená ako predavačka. Jednalo sa o výkon
práce spojený s hmotnou zodpovednosťou, na ktorú je potrebné odborné vzdelanie. Z uvedeného
dôvodu žalobkyňa mala byť zaradená najmenej do druhého stupňa náročnosti práce s koeficientom 1,2
minimálnej mzdy, čo predstavuje sumu 392,64 €. Z vymeriavacích základov na platenie poistného vnezamestnanosti za rok 2012 však vyplýva, že priemerná mesačná mzda žalobkyne v 3. štvrťroku 2012
dosiahla sumu 343,31 €, a teda nezodpovedá hodnote minimálnej mzdy. Z uvedených dôvodov v zmysle
ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákonník

práce“ alebo „ZP“) súd priznal žalobkyni minimálnu mesačnú mzdu za mesiace október, november a
december od 01.12.2012 do 20.12.2012 v celkovej výške 1.028,34 € a zároveň aj nárok na náhradu
mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa § 69
ods. 4 ZP vo výške 785,28 €, čo spolu predstavuje sumu 1.813,62 €.

2.1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 28. februára 2022, sp. zn.
8CoPr/2/2021 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100% vo vzťahu k žalovanej 1/ a nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania medzi žalobkyňou a žalovanou 2/.
2.2. Stotožnil sa so svojimi inými rozhodnutiami týkajúcimi sa obdobných nárokov ďalších zamestnankýň
žalobkyne 1/ a nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) III. ÚS 18/2016

z 29.11.2016, ktorým bolo jedno z týchto rozhodnutí preskúmavané, pričom išlo o takmer identickú
skutkovú i právnu situáciu. Podľa ústavného súdu konanie žalovanej 1/ nemôže požívať právnu
ochranu, preto záver krajského súdu, že „nepriznanie postavenia žalovanej ako pasívne legitimovaného
subjektu by nebolo voči navrhovateľke spravodlivé“, nemožno v okolnostiach prípadu považovať
za arbitrárny, resp. za zjavne neodôvodnený. Ústavný súd konštatoval, že krajský súd dospel k

záveru o neplatnosti zmluvy o predaji podniku pre rozpor prevodu s dobrými mravmi práve na
základe vyhodnotenia rozhodných skutočností vyplývajúcich z vykonaných dôkazov. Pre doplnenie sa
vysporiadal s námietkami o konateľstve A. W.. Odhliadnuc od skutočnosti, že v danom prípade išlo o
fiktívny predaj podniku, odvolací súd pripomenul, že je nutné rozlišovať formálneho konateľa spoločnosti
od toho, kým je spoločnosť reálne ovládaná. Za stavu neplatnosti zmluvy o predaji podniku z dôvodu

rozporu s dobrými mravmi, všetky námietky odvolateľky (žalovanej 1/) sú neopodstatnené.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 1/ (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, prípustnosť
ktorého vyvodzovala z ustanovení § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Namietala
nedostatky odôvodnenia, pričom za zásah do svojich procesných práv považovala právne závery súdu

prvej inštancie o fiktívnosti zmluvy o predaji podniku. Dovolateľka údajne nebola upovedomená, že súd
prvej inštancie vyhodnotí zmluvu o predaji podniku ako neplatný právny úkon a taktiež nerešpektoval
viazanosť rozhodnutím odvolacieho súdu. Pokiaľ šlo o prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia §
421 ods. 1 písm. b/ CSP nesprávne odvolací súd vyriešil vymedzené právne otázky od ktorých záviselo
rozhodnutie : 1. „Je potrebné, aby pre platnosť zmluvy o predaji podniku boli priamou súčasťou tejto

zmluvy v rámci jej podpísaného znenia aj všetky na ňu sa vzťahujúce prílohy ?“; 2. „Je potrebné
považovať za absolútne neplatný právny úkon - zmluvu o predaji podniku, ktorou sa prevádzajú
všetky práva a povinnosti vyplývajúce aj z pracovnoprávnych vzťahov, len z dôvodu, že túto uzatvára
fyzická osoba - živnostník a právnická osoba, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je totožná
fyzická osoba ?“; 3. „Má zamestnanec nárok na odmenu/mzdu iba voči osobe, na základe pokynov

ktorej vykonával závislú prácu ?“. V prípade negatívnej odpovede na otázky č. 1. a 2., dovolateľka
predložila ďalšiu otázku : 4. „Je v konaní o náhradu mzdy pasívne vecne legitimovaný subjekt, ktorý je
právnym predchodcom nového zamestnávateľa na základe platnej zmluvy o prevode podniku ?“ Ďalej
poukazovala na odlišný skutkový stav, ako bol zistený z vykonaných dôkazov. Poukázala na rozpor
záverov súdov s § 28 ZP a § 480 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších

predpisov(ďalej„ObZ“)atiežnasvojuargumentáciuvkonanípredokresnýmsúdom.Upozornilanapríliš
formalistické požiadavky na formuláciu zmluvy a ich ústavnú neudržateľnosť a princíp výkladu zmlúv,
kedy má prioritu výklad, ktorý smeruje k platnosti a nie k neplatnosti. Z uvedených dôvodov navrhla, aby
dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4.1. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu považovala argumentáciu dovolateľky za nedôvodnú.
4.2. Žalovaná 2/ sa k dovolaniu nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená advokátom (§ 429

ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovanej 1/ treba zamietnuť, pretože nie je
dôvodné.6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach
§ 420 a 421 CSP.

7. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

8.1. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.
Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní.
8.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny
názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale

rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

9.1. Dovolateľka v dovolaní namietala nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, porušenie
zásady predvídateľnosti rozhodnutia a svojvoľný postup konajúcich súdov.
9.2. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah

súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane,abysvojouprocesnouaktivitouuskutočňovalajejpatriaceprocesnéoprávnenia.Podstatoupráva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne

konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,

I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
9.3. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na
spravodlivésúdnekonanievyplývatotižajpovinnosťvšeobecnéhosúduzaoberaťsaúčinnenámietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I.

ÚS 46/05). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody,
na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak
skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnomkonanínemusíodpovedaťnakaždúnámietkualeboargumentvopravnomprostriedku,aleiba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Treba
zdôrazniť, že len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje žiadne dôvody alebo
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť a súčasne aj dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP.
9.4. Najvyšší súd po preskúmaní veci nezistil, že by v danej veci išlo o takýto extrémny prípad vybočenia

z medzí ustanovenia § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva žalovanej 1/ na spravodlivý
proces. Rozsudok súdu prvej inštancie podrobne uvádza, prečo súd žalobe vyhovel. Z rozsudku
odvolacieho súdu vyplýva ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah odvolania žalovanej 1/,
zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a za týmto účelom aj doplnenie ďalších dôvodov,
najmä vysporiadanie sa s podstatnými odvolacími námietkami. Treba mať na pamäti, že konanie

pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku
odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v takomto prípade
postačí, ak odvolací súd v rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a právne posúdenieveci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie a musí byť preto posudzované v kontexte s dôvodmi uvedenými v napadnutom
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým ako už bolo uvedené, vytvára organickú jednotu. Z odôvodnenia

rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Žalovaná 1/ nedôvodne argumentuje, že rozsudok odvolacieho súdu v spojení
s rozsudkom súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nedostatočne odôvodnený a nepresvedčivý;
pričom za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky. Odvolací i súd prvej inštancie
dostatočne vysvetlili aj to, prečo považujú žalovanú 1/ za pasívne vecne legitimovanú v tomto spore (ako
vyhodnotili okolnosti predaja podniku medzi žalovanými) a prečo bolo potrebné žalobu voči žalovanej
2/ zamietnuť.
9.5. Dovolací súd v tejto súvislosti tiež pripomína, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na
riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne

relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Pokiaľ
dovolacia argumentácia žalovanej 1/ mala smerovať aj k spochybneniu správnosti právneho posúdenia
veci súdmi nižšej inštancie (napr. o nesprávnom použití ustanovení právnych predpisov súdmi), potom
namietaná nesprávnosť právneho posúdenia veci nie je procesnou vadou zmätočnosti v zmysle § 420
písm. f/ CSP a nezakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia (viď R 24/2017). Ako vyplýva

aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného
súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).

10.1. Pokiaľ žalovaná 1/ v dovolaní tiež mienila tvrdiť, že k procesnej vade uvedenej v § 420 písm.

f/ CSP došlo prípadne aj nevykonaním navrhnutých dôkazov, resp. nesprávnymi skutkovými závermi,
k tejto námietke dovolací súd uvádza, že rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa ustálila na názore,
že nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných
dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu bez ďalšieho nezakladá procesnú vadu
konania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP (porovnaj tiež rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/26/2017,

4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej
republiky posudzoval ústavný súd v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k záveru o jeho
ústavnej neudržateľnosti.
10.2. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané
súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP

viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva
v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov.
I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie
je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,
porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery

nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/
CSP, avšak dovolací súd tieto vady v prejednávanej veci nezistil.

11. Pokiaľ dovolateľka namietala možné porušenie princípu predvídateľnosti rozhodnutia, táto

argumentácia nie je relevantná. Akoby náznakovo žalovaná 1/ tvrdí, že by mohlo dôjsť k porušeniu
zákazu vydávania prekvapivých rozhodnutí. Toto sa však týka iba rozhodovania odvolacieho súdu,
pokiaľ by nebolo rešpektované ustanovenie § 382 CSP, o čom v súdenej veci nemožno hovoriť. Pokiaľ
k záveru o neplatnosti zmluvy o predaji podniku dospel súd prvej inštancie, mala možnosť takéto
právne posúdenie namietať v odvolaní a súd odvolací mal možnosť posúdiť závery súdu i argumentáciu

odvolateľky, čo sa aj stalo. Pokiaľ malo dôjsť zo strany súdu prvej inštancie k nerešpektovaniu viazanosti
jeho právnym názorom zo strany okresného súdu, mal samotný odvolací súd priestor túto nesprávnosť
odstrániť. Keďže sa však so súdom prvej inštancie zhodli na podstatných otázkach pre meritórne
rozhodnutie, nie je dovolaciemu súdu jasné, v čom by prípadné porušenie procesných práv žalovanej
1/ malo spočívať.

12. Na základe vyššie uvedeného možno vysloviť záver, že nebolo preukázané, že by odvolací súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolací súd po zistení, že dovolaniežalovanej 1/ je podľa § 420 písm. f/ CSP prípustné, avšak nedôvodné, pristúpil k skúmaniu existencie
dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 a § 432 CSP.

13. Druhým dôvodom prípustnosti v zmysle dovolania bola prípustnosť podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP,
teda dovolacím dôvodom bolo nesprávne právne posúdenie.

14. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

15. V ustanovení § 421 CSP je zakotvená záväznosť judikatúry ako nepriama záväznosť vyplývajúca
z jej osobitnej povahy, kde rozpor s judikatúrou zakladá možnosť dovolacieho prieskumu. Prípustnosť

dovolania je upravená tak, že je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená
alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky,

ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou)
povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v
dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/126/2017,
1Cdo/206/2017, 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 3Cdo/132/2017, 4Cdo/89/2017, 4Cdo/207/2017,
7Cdo/20/2017, 8Cdo/78/2017, 8Cdo/221/2017).

16. Pre všetky tri procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny
význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní.
Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť pritom len otázka právna (teda v žiadnom
prípade nie skutková otázka). Civilný sporový poriadok v § 432 ods. 2 CSP uvádza spôsob, ako

má dovolateľ dovolací dôvod podľa tohto ustanovenia vymedziť. Dovolateľ je povinný uviesť právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

17. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu. Zo zákonodarcom zvolenej formulácie

tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka
hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo
na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd
riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení

ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v
rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže
byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1
CSPmusíbyťprocesnoustranounastolenávdovolaní,atojasným,určitýmazrozumiteľnýmspôsobom.

18. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá
vymedzenie, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Právnym posúdením
veciječinnosťsúduspočívajúcavpodradenízistenéhoskutkovéhostavupríslušnejprávnejnorme,ktorá
vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši
právne otázky. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t.

j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú
právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť
právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového
stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej
interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto argumentácia v podanom

dovolaní absentuje.

19.1. Dovolateľka v dovolaní označila za dovolací dôvod § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, pričom vymedzila tri
otázky a podmienene štvrtú. Pokiaľ ide o otázky č. 2 a 3, ich dôvodnosť dovolací súd neskúmal, nakoľkonejde o otázky na riešení, ktorých je napadnuté rozhodnutie založené. Dôvodom neplatnosti zmluvy
o predaji podniku totiž nie je výhradne ako tvrdí dovolateľka, že táto zmluva bola uzatvorená medzi
živnostníkom a právnickou osobou, ktorej konateľom je tá istá fyzická osoba ako protistrana. Rovnako

dôvodom, pre ktorý bola žalovanej 1/ uložená povinnosť doplatiť mzdu žalobkyni, nespočíval v tom, že
žalobkyňa na základe jej pokynov vykonávala závislú prácu, ale skutočnosť, že z dôvodu neplatnosti
zmluvy o predaji podniku ostala zamestnávateľom žalovaná 1/, žalobkyňa prácu naďalej v prospech
dovolateľky vykonávala, a teda tá jej aj bola povinná platiť mzdu.
19.2. Podľa názoru dovolacieho súdu ani pokiaľ ide o otázku č. 1 nebola táto vymedzená v súlade

so zákonom. Platí rovnaký záver o tom, že na jej riešení nebolo napadnuté rozhodnutie založené.
Nekompletnosť príloh zmluvy o predaji podniku nebola jediným dôvodom určenia jej neplatnosti. Došlo
aj k rozporu s dobrými mravmi a neplatnosť bola konštatovaná z dôvodu, že šlo o zmluvu fiktívnu (§
39 Občianskeho zákonníka). Ak by totiž aj odvolací súd dospel v otázke potreby doplnenia príloh k
zmluve k nesprávnemu záveru, na záver o fiktívnosti predmetnej zmluvy, resp. o rozpore s dobrými
mravmi, by to nemalo žiadny vplyv. Pri tomto úsudku vychádzali konajúce súdy totiž i z iných skutkových

okolností (nenahlásenie takejto zmeny Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam, porušenia ZP a
pod.). Naviac pri otázke č. 1 dovolateľka okrem jej sformulovania neuviedla žiadnu ďalšiu argumentáciu,
nerozvinula svoje myšlienky, ani neuviedla v čom spočíva nesprávnosť právnych záverov konajúcich
súdov. Preto dovolací súd nemohol svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach,
ktorú otázku eventuálne mala dovolateľka na mysli. Za týchto okolností dovolací súd nemohol pristúpiť

ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili
prvoinštančný, či odvolací súd. Dovolací súd je v súlade s dispozičnou zásadou viazaný uplatnenými
dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), vrátane ich obsahového i rozsahového vymedzenia, a z iných, než
dovolateľom uplatnených dôvodov, napadnuté rozhodnutie preskúmavať nemôže.
19.3. Ak v dovolaní absentuje vyššie uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu

k doplneniu dovolania. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa ustálila na názore, podľa ktorého
sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo
nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP, resp. § 432 ods. 2 CSP (9Cdo/73/2020).
19.4. Napriek tomu, že zo strany dovolateľky neboli závery o neplatnosti zmluvy o predaji podniku

z dôvodu nepredloženia všetkých príloh pre potreby dovolacieho konania dostatočne spochybnené,
považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že povinnou súčasťou zmluvy o predaji podniku sú náležitosti
pomerne jednoznačne ustanovené v príslušných ustanoveniach ObZ (§ 476 až § 482). Ide napríklad
o údaje o súhrne vecí, práv a záväzkov patriacich k podniku. Pokiaľ tieto náležitosti neboli súčasťou
zmluvy o predaji podniku mali byť povinnou súčasťou jej príloh, tak ako je to bežné v obchodnom styku.

Základnou zásadou zmluvného práva je, že príloha zmluvy musí byť jej neoddeliteľnou časťou, ak sa
má na ňu prihliadať.
19.5. Otázkou č. 4. sa už dovolací súd nezaoberal, nakoľko bola podmienená negatívnou odpoveďou
na otázky 1. a 2., k čomu dovolací súd nedospel.
19.6. Právne posúdenie okolností predaja podniku v predmetnej súvislosti si odvolací súd osvojil okrem

iného zo svojich rozhodnutí, ktoré sa zaoberali obdobnými nárokmi spolupracovníčok žalobkyne a teda
zamestnankýň žalovanej 1/. Okrem toho, že v dvoch prípadoch obstáli tieto rozhodnutia pred dovolacím
prieskumom najvyššieho súdu (porovnaj uznesenia sp. zn. 3Cdo/262/2015 a sp. zn. 6Cdo/233/2019),
prešlo toto právne posúdenie aj kontrolou ústavnosti viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
18/2016.

20.1. Dovolacia argumentácia dovolateľky tak nezodpovedá požiadavkám stanoveným v § 421 ods. 1
písm. b/ v spojení s § 431 až 435 CSP, pretože jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom neuviedla
(konkrétnu) právnu otázku, na ktorej odvolací súd založil svoje rozhodnutie, dostatočne neuviedla, ako
ju riešil odvolací súd ani to, ako mala byť (konkrétna) právna otázka správne riešená. Dovolací súd

poznamenáva, že samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov
súdom, či sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti jeho
rozhodnutia, prípadne kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní žalobou uplatneného
nároku, významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP a § 431 až § 435 CSP
20.2. Dovolací súd preto dospel k záveru, že prípustnosť dovolania uplatneného dovolateľkou podľa

ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP nie je daná.

21. Dovolací súd konštatuje, že dovolanie v časti namietajúcej nesprávne právne posúdenie veci v
zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP nie je prípustné a v časti namietajúcej vadu zmätočnosti podľa § 420písm. f/ CSP je síce prípustné, ale nie je dôvodné. Vzhľadom na uvedené dovolanie ako celok zamietol
(§ 448 CSP).

22. Žalobkyňa bola v dovolacom konaní úspešná, preto jej dovolací súd na základe ustanovenia § 453
ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči dovolateľke
v plnom rozsahu. Žalovanej 2/ najvyšší súd trovy dovolacieho konania nepriznal, lebo jej žiadne trovy
nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.