Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/363/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315212624
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2315212624.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, proti žalovanému: Q. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 20, IČO: 50 491 300, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor
pod č. C. XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, a ktorou R. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX
T.Á. previedla na Q. C., rodený C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX C., nehnuteľnosti zapísané
Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX pre okres Galanta, obec C.,

katastrálne územie C., a to pozemky C KN parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, C KN parcela č. XXX záhrady o výmere XXXX m2, C KN parcela č. XXX záhrady o výmere XXX m2,
C KN parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, C KN parcela č. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, C KN parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2 a prevádzková stavba č.s. XXX na parcele číslo XXX, dom č.s. XXX na parcele číslo XXX, je
voči žalobcovi Československá obchodná banka a.s. právne neúčinná.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude
rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 20.05.2015 žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva, ktorej
vklad bol povolený pod č. C. XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX Okresným úradom Galanta, katastrálnym
odborom, je voči žalobcovi právne neúčinná.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že eviduje pohľadávku zo zmenky č. XXX/XXXX/XX vystavenej
dňa 11. februára 2013 vystaviteľom R. Q. s.r.o. na sumu 302.897,- Eur s termínom splatnosti 31. október

2014, za ktorú poskytla aval R. D. C.. R. Q. s.r.o. a avalista R. D. C. doposiaľ záväzok zo zmenky
nezaplatili, pričom v zmysle § 47 ods. 1, 2 Zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb.z., všetci,
ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali, alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou
a nerozdielnou a majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od
všetkých dohromady. Žalobca podal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, v ktorom žiadal
zaviazaťzaplatiťspoločneanerozdielneR.Q.s.r.o.aR.D.C.zmenkovúsumuvovýške302.897,-Eurso
6%-tnýmročnýmúrokomod01.11.2014dozaplateniaa1.009,66Eurakoodmenuvovýške1/3percenta

zo zmenkovej sumy. Obchodná spoločnosť R. Q. s.r.o. nevykonáva podnikateľskú činnosť a nedisponuje
žiadnym majetkom. Finančná situácia a majetkové pomery spoločnosti R. Q. s.r.o. boli známe R. D. C.,
nakoľko bola jedinou spoločníčkou v tejto spoločnosti a bola aj konateľkou tejto spoločnosti. R. D. C.
napriek tomu, že mala vedomosť o svojich záväzkoch voči žalobcovi, odpredala nehnuteľnosti:- C KN parcela č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
- C KN parcela č. XXX, záhrady o výmere XXXX m2

- C KN parcela č. XXX, záhrady o výmere XXX m2
- C KN parcela č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
- C KN parcela č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
- C KN parcela Č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
stavby

- č.s. XXX na parcele číslo XXX (prevádzková stavba)
- č.s. XXX na parcele číslo XXX (dom)
vedené Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX kúpnou zmluvou, vklad
povolený pod č. C. XXXX/XXXX dňa 22.09.2014, odpredala svojmu otcovi žalovanému C. Q..

Hodnota nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 14.06.2014 vypracovaného

znalcom X.. O. F. predstavovali sumu 166.000,- Eur. Uzatvorením kúpnej zmluvy dlžníkom R. D. C.,
ktorej vklad bol povolený pod č. C. dňa XX.XX.XXXX, došlo k zmenšeniu hodnoty majetku dlžníka,
čím je ohrozené uspokojenie pohľadávky žalobcu zo zmenky č. XXX/XXXX/XX a tiež výkon súdneho
rozhodnutia.Žalobcavžalobeuviedol,žežalovanýjespoločníkomakonateľomvspoločnostiR.Z.s.r.o..
Žalobcamázato,žekúpnazmluva,ktorejvkladbolpovolenýdňaXX.XX.XXXXpodč.C.XXXX/XXXXna

nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXX, katastrálne
územie C., je odporovateľným právnym úkonom, nakoľko týmto právnym úkonom boli z vlastníctva
dlžníka R. D. C. do vlastníctva žalovaného, ako osoby blízkej podľa § 116 Občianskeho zákonníka,
prevedené nehnuteľnosti, čím došlo k zmenšeniu hodnoty majetku dlžníka R. D. C., dôsledkom čoho je
ohrozené uspokojenie pohľadávky žalobcu zo zmenky č. XXX/XXXX/XX.

3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 23.11.2015, v ktorom namietal aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu, a to z toho dôvodu, že je jedným zo základných predpokladov úspešného odporovania
právnemu úkonu dlžníka je existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, ktorý sa domáha neúčinnosti
právneho úkonu. Podľa právnej praxe za vymáhateľnú sa považuje taká pohľadávka, ktorej splnenie
možno vynútiť cestou výkonu rozhodnutia - exekúciou, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná

vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia.
Keďže podmienkou pre podanie odporovacej žaloby je existencia vymáhateľnej pohľadávky, tak potom
existencia tejto pohľadávky nepochybne súvisí s aktívnou vecnou legitimáciou veriteľa, ktorý sa domáha
neúčinnosti právneho úkonu. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvádzal, že v zmysle
odbornej právnickej literatúry, ako aj ustálenej judikatúry, je zastávaný názor, že na podanie odporovacej

žaloby, ktorou sa veriteľ domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, je aktívne legitimovaný
len ten veriteľ dlžníka, ktorý vo vzťahu k tejto svojej pohľadávke disponuje vykonateľným právnym
titulom oprávňujúcim veriteľa na jeho vykonanie - exekúciu. Žalobca v žalobe žiadnym spôsobom
nepreukázal existenciu jeho vymáhateľnej pohľadávky voči R. D. C., v dôsledku čoho vzniká pochybnosť
o spôsobilosti žalobcu podať žalobu.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že na uplatnenie odporovateľnosti je
rozhodujúce zachovanie trojročnej lehoty, nie kedy sa stala pohľadávka žalobcu vymáhateľnou. Keby sa
žalobca riadil postupom, ako to uviedol žalovaný, vystavil by sa riziku uplynutia trojročnej prekluzívnej
lehoty na podanie odporovacej žaloby. Skôr ak by si mohol žalobca obstarať vykonateľnú pohľadávku

ako predpoklad svojej aktívnej legitimácii, mohlo by mu zaniknúť samotné právo na podanie takejto
žaloby. Ak je odporovacia žaloba podaná na súde v lehote troch rokov od právneho úkonu, ktorý ňou
bol napadnutý, nebráni vyhoveniu tejto žaloby skutočnosť, že pohľadávka žalujúceho veriteľa sa stane
vymáhateľnou až po uplynutí tejto lehoty. Žalobca ďalej uviedol, že pohľadávka zo zmenky vystavenej
dňa 11.02.2013 na sumu 302.897,- Eur bola splatná 31.10.2014 s avalom R. D. C.N.. Keďže záväzok

zo zmenky zaplatený nebol, žalobca si svoje právo uplatnil na súde a Okresný súd Bratislava V vydal
zmenkový platobný rozkaz č. kon. 1CbZm 436/2015 dňa 04.09.2015, ktorým zaviazal spoločne a
nerozdielne R. Q. s.r.o. a R. D. C. na zaplatenie 302.897,- Eur so 6%-tným ročným úrokom z 302.897,-
Eur od 01.11.2014 do zaplatenia a 1.009,66 Eur ako odmenu vo výške 1/3 percenta zo zmenkovej sumy
a trovy konania vo výške 16.596,50 Eur. Zmenkový platobný rozkaz nadobudol voči spoločnosti R. Q.

s.r.o. právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.09.2015. Voči zmenkovému platobnému rozkazu podala
odvolanie R. D. C.. Podľa žalobcu pre vyhovenie odporovacej žalobe je postačujúce, ak pohľadávka
žalujúceho veriteľa sa stane vymáhateľnou v priebehu odporovacieho konania. Žalovaný, ako otecdlžníka, s ktorým vykonáva spoločne aj niektoré podnikateľské aktivity, má vedomosť o pohľadávkach
žalobcu voči dlžníkovi.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchom svedkyne R.Q. D. C., výpisom
z obchodného registra, zmenkou č. XXX/XXXX/XX, listom vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C.,
znaleckýmposudkomX..F.č.XXX/XXXX,ZmenkovýmplatobnýmrozkazomOkresnéhosúduBratislava
V sp. zn. 1CbZm/436/2015 a nadväzujúcim rozhodnutím sudcu, spisom Okresného úradu Galanta -
katastrálny odbor č. C. XXXX/XXXX, Zmluvou o pôžičke zo dňa 06.05.2013, jednostranným zápočtom

pohľadávok zo dňa 18.09.2014, dodatkom č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 15.12.2013 a zistil tento
skutkový stav veci.
6. Dňa 11.02.2013 bola v Nitre vydaná zmenka č. XXX/XXXX/XX, ktorej vystaviteľom bola obchodná
spoločnosť R. Q. s.r.o., IČO: 44 881 584. Za vystaviteľa zmenky konal konateľ R. D. C.. Ako aval za
vystaviteľa zmenky vystupovala R. D. C.. Zmenka bola na sumu 302.897,- Eur. Dátum splatnosti zmenky
v prospech žalobcu bol stanovený na 31. október 2014.

7. Dňa 04.09.2015 bol Okresným súdom Bratislava V vydaný zmenkový platobný rozkaz, kde ako
žalobca vystupovala Československá obchodná banka, a.s., a ako žalovaní R. Q. s.r.o. a R. D. C.. Týmto
zmenkovým platobným rozkazom boli žalovaní zaviazaní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
zmenkovú sumu 302.897,- Eur so 6%-tným ročným úrokom od 01.11.2014 do zaplatenia, zmenkovú

odmenu 1.009,66 Eur a náhradu trov konania vo výške 16.596,50 Eur. Zmenkový platobný rozkaz sa
stal právoplatným voči R. Q. s.r.o. dňa 21.09.2015. Proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu
podala námietky R. D. C..

8. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 18. marca 2020 rozhodol, že zmenkový platobný

rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. kon. 1CbZm 436/2015 zo 4. septembra 2015 voči žalovanej
2/ ponecháva v platnosti. Ako to vyplýva z doložky právoplatnosti a vykonateľnosti Okresného súdu
Bratislava V zmenkový platobný rozkaz vydaný dňa 04.09.2015 sp. zn. 1CbZm 436/2015 nadobudol
právoplatnosť 04.03.2023 a vykonateľnosť 08.03.2023.

9. Dňa 06.05.2013 bolo medzi žalovaným Q. C., ako veriteľom, a R. D. C. a jej manželom K. D., ako
dlžníkmi, uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej veriteľ požičiava dlžníkom sumu 121.000,- Eur
a dlžníci sa zaviazali požičané peniaze spoločne a nerozdielne vrátiť do 31.12.2023. Uvedená pôžička
bola bezúročná. Súčasťou tejto zmluvy o pôžičke bola aj Dohoda o užívaní nehnuteľnosti. Zmluvné
strany sa dohodli, že až do splatenia pôžičky poskytnutej na základe tejto zmluvy veriteľ má právo užívať

bez platenia nájomného tieto nehnuteľnosti:

1. Rodinný dom, ktorý sa nachádza v obci C., súpisné číslo XXX, postavený na pozemku označenom
ako parcela č. XXXX/X
2. Pozemky, ktoré sa nachádzajú v obci C. označené ako parcela č. XXXX/X, XXXX/X O. XXXX/X.

3. Nehnuteľnosti sú zapísané v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Galante, Okres Galanta,
Obec C., Katastrálne územie C.
na Liste vlastníctva č. XXX takto
stavba súpisné čisto XXX na parcele číslo XXXX/X rodinný dom podiel X/X
na Liste vlastníctva č. XXX takto

Parcely registra C evidované na katastrálnej mape
parcelné číslo výmera Druh pozemku
XXXX/X XXXm2 Zastavané plochy a nádvoria
XXXX/X XXX m2 Orná pôda
XXXX/X XXX m2 Zastavané plochy a nádvoria podiel 1/1

10. Dňa 15.12.2013 bol vyhotovený dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 06.05.2013. V zmysle
tohto dodatku sa zmluvné strany dohodli, že dlžníci sú povinní vrátiť požičané peniaze spoločne a
nerozdielnenajneskôrdo30.08.2014.Zmluvnéstranysatieždohodli,ževprípade,aknedôjdekvráteniu
peňazí najneskôr do 30.08.2014 sú dlžníci povinní najneskôr do jedného mesiaca previesť vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam, označených v čl. II zmluvy o pôžičke, na veriteľa alebo strpieť zriadenie
záložného práva na uvedených nehnuteľnostiach v prospech veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávky
voči dlžníkom.11. Dňa 18.09.2014 bola vyhotovená listina o jednostrannom zápočte pohľadávok, kde ako veriteľ je
označený žalovaný - Q. C. a dlžníkmi sú R.Á. D. C. a jej manžel K. D.. V čl. I uvedenej listiny sa uvádza,
že dlžníci požičané peniaze veriteľovi nevrátili a pôžička je po lehote splatnosti. Kúpna cena za prevod

vlastníctva k nehnuteľnostiam predstavuje sumu 136.000,- Eur. Veriteľ týmto úkonom jednostranne
započítava vzájomné pohľadávky veriteľa a dlžníkov, a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, pričom
v dôsledku účinkov tohto zápočtu pohľadávka dlžníkov voči veriteľovi vo výške 121.000,- Eur v celom
rozsahu zaniká a pohľadávka dlžníkov voči veriteľovi v dôsledku účinkov tohto zápočtu predstavuje
sumu vo výške 15.000,- Eur. Veriteľ je povinný uhradiť dlžníkom za prevod nehnuteľnosti kúpnu cenu

vo výške 15.000,- Eur.

12. Dňa 18.09.2014 bola uzavretá kúpna zmluva, kde ako predávajúci vystupuje R.Q. D. C., a ako
kupujúci vystupuje Q. C.. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti evidované Katastrálnym úradom
v Galante, katastrálne územie C. zapísané na liste vlastníctva č. XXX ako parcely registra „C“

Parcelné číslo Výmera v m2 Druh pozemku
XXX XXX Zastavané plochy a nádvoria
XXX XXXX Záhrady
XXX XXX Záhrady
XXX XXX Zastavané plochy a nádvoria

XXX/X XXX Zastavané plochy a nádvoria
XXX/X XXX Zastavané plochy a nádvoria

Stavby

Súpisné číslo na parcele číslo Popis stavby
XXX XXX prevádzková stavba
XXX XXX dom

Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor povolil vklad dňa XX.XX.XXXX pod číslom C. XXXX/XXXX.

13. Žalovaný pri výsluchu v mieste trvalého bydliska uviedol, že mal vážnu chorobu, pričom ju nevedel
pomenovať. Býval vo C. R. H. XXX v dome, ktorý mu bol zobratý. Žalovaný nevedel uviesť, kto je
vlastníkom domu, v ktorom v súčasnosti býva. Vedel uviesť, že je invalidným dôchodcom, a že má dve
dcéry R. O. R.. Nevedel uviesť, či niektorej z dcér požičal peniaze. Taktiež nevedel, či s dcérou R.

uzatváral nejakú zmluvu.

14. Svedkyňa R. D. C. na pojednávaní uviedla, že bola majiteľkou tlačiarne R., a v tejto tlačiarni
robili investíciu, na čo potrebovali peniaze, a preto požiadala svojho otca o pôžičku. Žalovaný požičal
dcére peniaze, a tieto peniaze jej zaslal na jej osobný účet. Svedkyňa použila peniaze na investíciu

do technológie v spoločnosti R.. Žalovaný potreboval vrátiť peniaze, ktoré však svedkyňa k dispozícii
nemala, a tak bolo dohodnuté, že prevedie na neho nehnuteľnosti. Podľa svedkyne cena nehnuteľnosti
bola nižšia, ako pôžička, a preto žalovanému vyplatili 15.000,- Eur. Svedkyňa nevedela uviesť,
nepamätala si, kedy, a akým spôsobom nadobudli vlastníctvo k domu súp. č. XXX vo C.. Svedkyňa
potvrdila, že dom č. XXX vo C. mala vo vlastníctve od roku 2016. Potom bol predaný v roku 2018

spoločnosti I. s.r.o. a teraz je jeho vlastníkom A. W. I..W..V... Ďalej svedkyňa uviedla, že ku kúpnej zmluve
s jej otcom došlo v septembri 2014, a v tom čase nemala žiaden záväzok voči žalobcovi.

15. X.. O. F., znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, vyhotovil dňa
06.07.2014 znalecký posudok, v ktorom ohodnotil nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, katastrálne

územie C.. Tieto nehnuteľnosti ohodnotil na 166.000,- Eur.

16. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým
bol veriteľ dlžníka ukrátený, a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou
jemu blízkou (§ 116 a 117).

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka v platnom znení blízkou osobou je príbuzný v priamom rade,
súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe
navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.
Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,

kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

17. Zmyslom odporovateľnosti je možnosť veriteľa domáhať sa žalobou na súde, aby súd určil, že
dlžníkove úkony, ktorými dlžník ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne
neúčinné, čo mu následne umožňuje dosiahnuť relatívnu neúčinnosť týchto úkonov voči konkrétnej
osobe a možnosť požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.

18. Určenie aktívnej a pasívnej legitimácie odporovateľnosti legitimovaného subjektu musí byť založené
na existencii záväzkového vzťahu žalobcu a jeho dlžníka a vzťahu dlžníka a tretej osoby, ktorá sa má stať
nástupcom majetkových hodnôt dlžníka. Pasívne legitimovaným subjektom je teda tretia osoba alebo
právny nástupca. Všeobecne platným predpokladom pasívnej legitimácie však je, že je to osoba, ktorá

mala z odporovateľného úkonu prospech.

19. Zákon stanovuje podmienky, za ktorých je možno právnemu úkonu odporovať. Týmito podmienkami
sú: a) pohľadávka veriteľa je vymáhateľná
b) právny úkon dlžníka bol uskutočnený v posledných troch rokoch

c) právny úkon bol uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa
d) právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky.

20. Základnou podmienkou úspešnosti žaloby je podanie žaloby v prekluzívnej lehote troch rokov, ktorá
začína plynúť odo dňa, keď bol právny úkon uskutočnený. Pod urobením právneho úkonu dlžníkom

treba rozumieť okamih, ktorým bol dlžník týmto úkonom viazaný. Pri nehnuteľnostiach dochádza k
nadobudnutiu vlastníctva vkladom do katastra a lehotu troch rokov je nutné počítať až dátumom tohto
vkladu.

21. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je existencia úmyslu dlžníka ukrátiť

svojho veriteľa. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať úmysel zaťažuje žalobcu, v
prípade ak došlo k úkonu medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa zákon
predpokladá, že je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v
čase právneho úkonu nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať. Stačí, ak je preukázané, ak vedel, že
právnym úkonom môže ukrátiť svojho veriteľa, a pre prípad, že dôjde ku skráteniu, je s tým uzrozumený.

22. Jednou zo základných podmienok odporovateľnosti a predpokladom pre možnosť uplatnenia tohto
práva je to, že došlo skutočne k ukráteniu veriteľa. Pod ukrátením veriteľa je treba rozumieť také
zmenšenie majetku dlžníka, ktoré neumožní uspokojenie pohľadávky veriteľa celkom alebo aj sčasti.
Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že došlo k ukráteniu zaťažuje žalobcu.

23. Veriteľ je oprávnený odporovať nielen voči právnym úkonom, ktoré urobil dlžník, ale aj voči právnym
úkonom ručiteľa a ďalších osôb, ktoré z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti sú zákonom
zaviazané uspokojiť pohľadávku veriteľa (rozsudok NS ČR 30Cdo/1340/2009).

24. V prípade právneho úkonu medzi dlžníkom a osobou blízkou alebo právneho úkonu urobeného
dlžníkom v prospech osoby jemu blízkej nemusí žalujúci veriteľ tvrdiť ani preukazovať, že žalovanému
musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy; zákon v tomto
prípade predpokladá, že odporca o úmysle dlžníka skrátiť žalujúcim veriteľom v konaní preukázaným
odporovaným právnym úkonom veriteľa vedel a je na žalovanom, aby preukázal, že v čase právneho

úkonu dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohol spoznať. Aj keby bolo
zistené,žežalovanádlžníkoviblízkaosobaojehoúmysleskrátiťodporovanýmprávnymúkonomveriteľa
nevedela ani nemusela vedieť, nepostačuje to samo o sebe k úspešnej obrane proti odporovacej žalobe.
Žalovaná dlžníkovi blízka osoba sa za tejto situácie odporovacej žalobe ubráni, len ak preukáže, žeúmysel dlžníka skrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nemohla aj pri náležitej starostlivosti
poznať. Úspešná obrana žalovanej dlžníkovi blízkej osoby podľa ustanovenia §42a ods. 2 Občianskeho
zákonníka teda spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka skrátiť odporovaným právnym úkonom

veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale aj v tvrdení a preukázanie toho, že o tomto úmysle nevedela
a ani nemohla vedieť, hoci vyvinula „pracovitosť" k poznaniu tohto úmyslu dlžníka a išlo o „preverovaniu".
Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na
okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť,

z jej výsledkov spoznala (t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela). Ak sa jej to pri vynaložení náležitej
starostlivosti nepodarilo, potom sa môže v zmysle ustanovenia §42a ods. 2 Občianskeho zákonníka
ubrániť odporovacej žalobe. Zákon po dlžníkovi blízkej osobe požaduje, aby sa pri právnych úkonoch s
dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto spôsobom presvedčila,
že právny úkon neskracuje veriteľa dlžníka, a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony (neprijímala
podľa nich plnenie) na ujmu práv veriteľov dlžníka; v prípade, že sa tak nezachová, musí byť spokojná s

tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto
právneho úkonu od dlžníka nadobudla (porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu z 23.5.2001, sp. zn.
21 Cdo 1912/2000, ktorý bol uverejnený pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, roč. 2002,
alebo rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 30.10.2013, sp. zn. 21Cdo 2785/2012).

25. V zmysle rozhodnutia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.05.2022, sp. zn. lVCdo/1/2022 k problematike § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov Najvyšší súd uviedol: „Vymáhateľná pohľadávka
v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne
vymáhať v základnom súdnom konaní."

Dôkaz č. 1: Rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.05.2022, sp. zn. lVCdo/1/2022
Veľký senát občianskoprávneho kolégia odklon od doterajšej judikatúry odôvodnil v bode 18.1
rozhodnutia nasledovne: „Senát 6C zmenu judikatúry odôvodňuje účelom a zmyslom odporovacej
žaloby. Tvrdí, že odporovacia žaloba slúži „k uspokojeniu pohľadávky veriteľa v

exekučnom konaní", pričom by tomuto účelu nezodpovedalo, „keby pohľadávka veriteľa nebola priznaná
vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, a keby išlo len o pohľadávku dospelú, teda splatnú."
Senát 6C však opomína, že odporovateľnosť právnych úkonov je inštitút hmotného práva upravený v
§ 42a a § 42b Občianskeho zákonníka a neúčinnosť právneho úkonu je hmotnoprávnym následkom
ukracujúceho charakteru tohto konania. Len zo skutočnosti, že k uspokojeniu pohľadávky veriteľa dôjde

až v exekučnom konaní, nemožno vyvodzovať záver, že vymáhateľnou pohľadávkou je pohľadávka
vykonateľná. Nemožno opomenúť, že v prípade úspešnosti veritelia v konaní o odporovacej žalobe,
môže dôjsť k dobrovoľnému plneniu dlžníka (a teda dôsledkom nemusí byť výkon rozhodnutia
- exekúcia). Niet sporu o tom, že účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa. Interpretácia
vymáhateľnej pohľadávky podľa judikatúry uvedenej v R 44/2001 nepochybne poskytuje veriteľovi širšiu

ochranu, a to vo vzťahu ku všetkým dospelým pohľadávkam, než interpretácia postupujúceho senátu
6C.“ S vyššie uvedeným rozhodnutím veľkého senátu nemožno nič viac než súhlasiť a Žalobca taktiež
zastáva názor, že uvedený postup sleduje lepšiu mieru ochrany práv veriteľov.

26. Žalovaná strana vo svojom vyjadrení zo dňa 10.04.2023 (č.l.309 spisu) tvrdila, že v zmysle

zmluvy o pôžičke a jej dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2013 sa zmluvné strany dohodli, že dlžníci sú
povinní požičanú sumu vrátiť najneskôr do 30.08.2014, a keďže sa dostali do omeškania s vrátením
finančných prostriedkov, došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy so žalovaným. A na základe toho došlo aj
k jednostrannému zápočtu pohľadávok zo strany žalovaného.

27. V zmluve o pôžičke v čl. II sa uvádza „Dohoda o užívaní nehnuteľnosti“, ktoré sú zapísané na LV
č. XXX katastrálne územie C., a to rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č. XXXX/X,
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, parcely registra „C“ č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2. V Dodatku č. 1 Zmluvy o pôžičke zo dňa 06.05.2013, ktorý dodatok

bol uzatvorený 15.12.2013 sa uvádza v čl. II, že v prípade, že nedôjde k vráteniu požičaných peňazí
najneskôr do 30.08.2014 sú dlžníci povinní previesť vlastnícke práva k nehnuteľnostiam uvedených
v čl. II Zmluvy o pôžičke. Z uvedeného vyplýva, že dlžníci previedli na žalovaného kúpnou zmluvou
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX katastrálne územie C., pričom v Zmluve o pôžičke a Dodatku č. 1bolo dohodnuté, že v prípade nesplnenia si povinnosti prevedú na žalovaného nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX a č. XXX katastrálne územie C.. Medzi kúpnou zmluvou zo dňa 18.09.2014, ktorej
neúčinnosť je predmetom konania a Zmluvou o pôžičke uzatvorenou dňa 06.5.2013 v znení dodatku zo

dňa 15.12.2013 nie je žiadny právny vzťah.

28. Z dokazovania bolo preukázané, že v čase, keď R. D. C. na základe kúpnej zmluvy zo dňa
18.09.2014 prevádzala na svojho otca - žalovaného - nehnuteľnosti, mala záväzok voči žalobcovi
vyplývajúci zo zmenky vystavenej dňa 11.02.2014, kde vystupovala ako aval za vystaviteľa R. Q. s.r.o..

V čase vykonateľnosti rozsudku zo zmenky podala R. D. C. návrh na oddlženie, v ktorom uviedla
svoje majetkové pomery a konštatovala, že je poberateľkou mesačného príjmu vo výške 150,- Eur. So
svojím manželom majú rozdelené bezpodielové spoluvlastníctvo. Je majiteľkou účtu v Prima Banke s
kreditom 83,70 Eur. Spoločnosť R. Q. s.r.o., kde bola spoločníčkou, zanikla v auguste 2016 zlúčením so
spoločnosťou K. Q., s.r.o.. Okresný súd Trnava uznesením č. kon. 36Odk/31/2021 zo dňa 11.03.2021
rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníčky R. D. C., ktorý bol skončený z dôvodu, že konkurzná

podstata nepokryje náklady konkurzu.

29. Žalovaný, ako osoba blízka dlžníkovi, mal sa pri právnych úkonoch, ktoré činil, presvedčiť, či by
tento právny úkon neukrátil veriteľa. Dôkazná povinnosť zaťažuje žalovaného, ktorý neuniesol dôkazné
bremeno aj s poukazom na to, že žalovaný bol aj konateľom obchodnej spoločnosti R. Q. s.r.o. a bol

aj spoločníkom tejto spoločnosti.

30. Podľa §-u 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa §-u 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O výške náhrad trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vzhľadom na to, že žalobca mal v
spore plný úspech, súd mu priznal 100% náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.