Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoCsp/104/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322200342
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2322200342.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: A. B., nar. X.XX.XXXX,
trvalý pobyt C. XX/XX, D., zastúpenej: Sidor a partneri, s.r.o., Železničná 4/A, Hlohovec IČO: 52 635 970,
proti žalovanej: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724
803, zastúpenej: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255

739, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Galanta zo dňa 12. mája 2022 č. k. 26Csp/8/2022-165, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom (I.) zamietol žalobu o určenie, že úver je
bezúročný a bezpoplatkov a druhým výrokom (II.) bola žalovanej priznaná náhrada trov konania a trov

právneho zastúpenia v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1 až 4, § 52a
ods. 2, § 53 ods. 1, 2, 3, § 53c, § 54 ods. 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov), § 9 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 ZoSÚ (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov). Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o splátkovom úvere dňa 10.7.2017 medzi žalobkyňou
a právnou predchodkyňou žalovanej (Slovenská sporiteľňa, a.s.), na základe ktorej jej bol poskytnutý

spotrebiteľskýúvervovýške12.000eur,regulovanýZoSÚ.Zprocesnéhohľadiskasúdpovažovalžalobu
za prípustnú v zmysle § 137 písm. d) CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z. v znení
neskorších predpisov) v spojení s § 3 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje obligatórne
obsahové náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, vrátane predpokladov použitých pri výpočte RPMN (§

9 písm. k/ ZoSÚ), inak by žalobkyňa konkrétnu výšku tohto údaja, ktorý by mal byť v správnej výške
18,04 % (údaj v zmluve 17,81 %), uviesť nevedela. Žalobkyňa uviedla ako predpoklady pre výpočet
RPMN podľa internetovej kalkulačky, kam zahrnula aj poplatok z poistenia 9,99 eur mesačne, ktorý
v rozpore s legislatívou žalovaná ako údaj pre výpočet RPMN nepoužila. Súd prvej inštancie poukázal
na skutočnosť, že poplatok za poistenie úveru je potrebné zahrnúť do výpočetu RPMN v prípade ak
existenciapoisteniaúverubolapodmienkouuzatvoreniazmluvy,čovdanomprípadenebolopreukázané

ani tvrdené.

2. S poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia vyjadril názor, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovala číselné vyjadrenie konkrétnej vnútornej skladby anuitnej splátky. Údaj o výške odplaty podľa
§ 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ je obsiahnutý v úvode druhej strany zmluvy vo výške 17,40 % ročne, pričom

nebolo preukázané, že odplata presahuje dvojnásobok priemernej RPMN. Doba trvania zmluvy je podľa
názoru súdu prvej inštancie podmienená a určiteľná konečnou splatnosťou úveru, ktorý je v zmluveuvedený ako deň 20.7.2025. Žalovaná preukázala skúmanie bonity žalobkyne, overením jej osobných
a zárobkových pomerov. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie nepovažoval úver za bezúročný
a bezpoplatkov. O náhrade trov konania rozhodol súd inštancie odkazom na ustanovenie § 255 ods.

1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne jeho zmenu vyhovením žalobe.
Odvolanie odôvodnila nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorým jej znemožnil

aby uskutočňovala procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej
inštancie dospel podľa názoru žalobkyne na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok
žalobkyňa označila za arbitrárny a nepreskúmateľný, s poukazom na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP
upravujúci obsahové náležitosti rozsudku, ako aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, tiež

judikatúru Ústavného súdu SR (v zmysle ktorých je povinnosťou všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí
dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, a to vo vzťahu ku skutkovej
ako i právnej stránke rozhodnutia). Žalobkyňa namietala, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé
ako sa súd vysporiadal s podstatnými argumentmi strán konania. Rozhodnutie fakticky odôvodnenie
neobsahuje, ktorá skutočnosť bráni žalobkyni riadne uplatňovať svoje procesné práva, pretože nepozná

dôvody, na základe ktorých sa súd k svojim záverom dopracoval. Súd na jednej strane konštatoval,
že všetky náležitosti v zmysle ZoSÚ predmetná zmluva obsahuje, súčasne konštatuje, že žalovaná do
RPMN nezahrnula poplatok za poistné, čo považoval za rozporné s právnou úpravou a úvahu uzavrel,
že poistné nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy. Zjavne ani súd nedokázal určiť, či poistné bolo
súčasťou výpočtu RPMN alebo nie. Zákon v čase uzavretia zmluvy vyžadoval, aby v nej boli uvedené

predpoklady pre výpočet RPMN, ktoré v predmetnej zmluve neboli v súlade s dikciou zákona (§ 9 ods. 2)
prehľadne uvedené, pričom nebolo úlohou žalobkyne ich dohľadávať. Žalovaná nepreukázala správnosť
výpočtu RPMN. V tejto súvislosti nebolo vykonané žiadne dokazovanie a súd záver o výpočte RPMN
neuviedol. Úvaha súdu týkajúca sa rozpisu splátok nebola predmetom sporu. V zmluve uvedená výška
odplaty nekorešponduje platnému údaju zverejnenému v zmysle príslušnej platnej úpravy, konkrétne

ustanoveniu § 53 ods. 6 O. z. v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., korešponduje informácii
zo Súhrnu informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk za druhý štvrťrok 2017, ktorým platným údajom je odplata, ktorá predstavuje 9,08
%. Žalobkyňa o svojom tvrdení pripojila dôkaz – súhrnné informácie RPMN druhý štvrťrok 2017
z banky. S argumentáciou žalobkyne o tejto vade zmluvy sa súd prvej inštancie nevysporiadal, neskúmal

jej dôvodnosť a konštatoval bez akéhokoľvek prieskumu, že nebola preukázané dojednanie odplaty
presahujúcej dvojnásobok priemernej RPMN.

4. Žalobkyňa na základe dedukcie konštatovala v odvolaní, že súd prvej inštancie údaj o termíne
konečnej splatnosti a údaj o dobe trvania zmluvy stotožnil. Podľa judikatúry R5/2021 je uvedenie doby

trvania zmluvy pri spotrebiteľských úveroch jednou z jej obsahových náležitostí. To znamená, že doba
trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. Vyjadrenie tejto podstatnej náležitosti musí byť preto
vymedzené tak, že je určený začiatok a koniec trvania zmluvy. Je úlohou dodávateľa, aby vstupné údaje
premietol do konkrétneho časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť predstavovať. Doba trvania
zmluvyjeúdajomodlišnýmotermínekonečnejsplatnosti,pričomupravujedokedyjespotrebiteľzmluvou

viazaný. Právna teória pritom pojem doba chápe ako presne ohraničený časový úsek.

5. Žalovaná napokon v odvolaní namietala nepreskúmateľný záver súdu prvej inštancie týkajúci sa
skúmaniabonityžalobkyneposkytovateľomúveru.Žalovanážiadendôkazopostupevuvedenomsmere
nepredložila. Záver súdu tak nevychádzal zo zisteného skutkového stavu a nemal oporu v obsahu spisu.

Posudzovanie úverovej bonity žalobkyne žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, túto skutočnosť
tak nemohol mať preukázanú ani súd. Žalobkyňa sa proti takémuto rozhodnutiu nedokáže relevantne
brániť, pretože je zmätočné do takej miery, že bráni akejkoľvek právnej argumentácii.

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne

potvrdiť. Odôvodnenie rozhodnutia označila za preskúmateľné, pričom súd sa vysporiadal s námietkami
žalobkyne. Na podporu svojej argumentácie žalovaná poukázala na rozhodnutie ÚS SR sp. zn.
PL ÚS 11/2016. Žalobkyňa používa pri výpočte internetové kalkulačky, ktoré nie sú relevantným
zdrojom informácií. Poistné do RPMN vstupuje len ak bolo nevyhnutnou podmienkou pre uzatvoreniespotrebiteľskej zmluvy. V zmysel prílohy k zmluve žalobkyňa žiadala o poistenie. Poistenie bolo teda
dobrovoľné a nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Predpoklady RPMN boli v zmluve uvedené
zrozumiteľne a nezameniteľne. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 13CoCsp/49/2021, ako aj 9CoCsp/12/2022, tiež rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
9CoCsp/70/2021. Tak ako nevyplýva zo zákona, že v zmluve má byť uvedený vzorec pre výpočet RPMN,
nevyplýva z neho ani to, že by predpoklady použité pre výpočet RPMN mali byť uvedené v samostatnom
bode úverovej zmluvy.

7. Vo vzťahu k odplate žalovaná vo vyjadrení poukázala na ustanovenie § 53 ods. 6 O. z. v relevantnom
znení, podľa ktorého nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovaná na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Ustanovenie § 1a ods. 1 v spojení s § 1 ods.
4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. stanovuje, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere.
Pri prepočte je smerodajná priemerná hodnota RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre

jednotlivé tipy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená Ministerstvom financií SR. Súd
prvej inštancie zistil, že úroková sadzba zo zmluvy o úvere neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty, ktorá bola 18,16 % (v zmluve je uvedená 17,81 %). Vo vzťahu k obsahovej náležitosti zmluvy
doby trvania zmluvy žalovaná poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR R 16/2022, v zmysle ktorej
v zmluvách o spotrebiteľských úveroch uzatváraných podľa ZoSÚ v znení do 30.4.2018 nie je potrebné

uvádzať presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Náležitosti uvedené v § 9 ods. 2
písm. f ) ZoSÚ sú splnené ak zmluva obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a údaje, z ktorých je možné
určiť dokedy povinnosť splatiť úver s príslušenstvom trvá. Ak sú v zmluve uvedené údaje ako termín
prvejsplátky,termínkonečnejsplatnosti,početsplátok,umožňujetospotrebiteľovipoznaťčasovýrozsah
záväzku a napĺňa požiadavku informácie o dobe trvania zmluvy, ktorá nemusí byť v zmluve explicitne

uvedená. V súvislosti so skúmaním bonity žalobkyne žalovaná poukázala na rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 23CoCsp/3/2022, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/19/2021.
Veriteľ si splnil povinnosť odbornej starostlivosti a skúmanie bonity sa uskutočnilo obidvoma zákonom
predpokladanými spôsobmi, a to faktickým zisťovaním a lustráciou v databáze.

8. Žalobkyňa v odvolacej replike zotrvala na podanom odvolaní. Zdôraznila, že žalovaná v priebehu
prvoinštančného konania neprodukovala jediný dôkaz o tom, že ňou urobený výpočet RPMN k zmluve je
súladný s právnou úpravou ZoSÚ, resp. s prílohou č. 2 ZoSÚ. Na podporu svojej argumentácie označila
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/55/2019, sp. zn. 22Co/86/2018. Z rozhodovacej
praxeodvolaciehosúdumožnodedukovať,žeinteraktívnukalkulačkuakceptujeakorelevantnéoverenie

súladnostiRPMNvzmluve(rozhodnutieKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.24Co/83/2012).Abyspotrebiteľ
pochopil údaje o RPMN, mal by mať informáciou o tom, ktoré údaje sa použijú pre jej výpočet.
Predpoklady pre výpočet RPMN musia byť preto v zmluve uvedené. Táto povinnosť nie je splnená,
ak jednotlivé údaje potrebné pre výpočet RPMN nie sú v zmluve uvedené ako iná jej povinná
náležitosť. Žalobkyňa argumentovala v odvolaní absenciou údaja o odplate v zmluve, keďže jej výška

nekorešpondujesplatnýmúdajomzverejnenýmvzmyslepríslušnejprávnejúpravy.Vposudzovanejveci
bola zmluva uzatvorená na dobu určitú, do vyporiadania všetkých záväzkov zo zmluvy, ktoré vznikli na
základe alebo v súvislosti s úverom. Uvedená formulácia nepredstavuje splnenie povinnosti v zmysle §
9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, ako ani vyjadrenie doby trvania zmluvy v súlade s čl. 10 ods. 2 písm. c) smernice.
Aj v zmysle judikatúry (R 5/2021) doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. Uvedenému

korešponduje záver, že stanovenie doby trvania zmluvy ako jednej z obligatórnych náležitostí vyžaduje
presné a jasné vymedzenie informácie a nepostačuje, aby si spotrebiteľ takýto údaj odvodzoval.
Žalovaná nekorektne citovala judikatúru Najvyššieho súdu SR v uvedenom smere. Najvyšší súd SR
vrozhodnutíR16/2022uzavrel,žeustanovenie§9ods.2písm.f)ZoSÚnevyžaduje,abyzmluvaoúvere
obsahovala presné uvedenie požadovaných informácií vo vzťahu ku každej náležitosti (t. j. k dobe

trvania zmluvy a aj termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru), ale len vyjadruje požiadavku na
uvedenie doby, či dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vo vzťahu k skúmaniu bonity žalobkyňa
uviedla, že jej nie je zrejmé aké dôkazy žalovaná mienila, ak v konaní žiadne predložené neboli.

9. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),

oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné.

10. RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na
úver a spotrebiteľovi pomáha spoznať, aké náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým,
že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa spotrebiteľovi porovnanie
obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber toho najvhodnejšieho úveru.

11. Ustanovenie § 19 ods. 1 ZoSÚ odkazuje pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov
spotrebiteľského úveru na vzorec uvedený v prílohe č. 2 k tomuto zákonu. Nemožno preto pri výpočte
RPMN vychádzať z internetových kalkulačiek na výpočet RPMN, keďže spôsob výpočtu RPMN je
exaktne regulovaný právnou normou.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva vykonanie obligatórneho

prieskumu v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, t. j. údaja o ročnej
percentuálnej miere nákladov, ako ani vo vzťahu k všetkým predpokladom použitým na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, v spojení s ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) a písm. d) ZoSÚ (ak v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa).

13. Ustanovenie § 2 písm. i) ZoSÚ definuje ročnú percentuálnu mieru nákladov ako celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej
výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, pričom celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom sa podľa § 2 písm. g) ZoSÚ rozumejú zase všetky náklady vrátane úrokov,

provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou
ospotrebiteľskomúvereaktorésúveriteľoviznáme,okremnotárskychpoplatkov;docelkovýchnákladov
patria aj poistné a náklady spojené zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,
ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných
podmienok.

14. Hoci súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že poplatok za poistenie
úveru 9,99 eur mesačne, v rozpore s legislatívnou žalovaná ako údaj pre výpočet RPMN nepoužila,
protirečivo v ďalšej vete súd skonštatoval, že zahrnutie tohto poplatku do vzorca pre výpočet RPMN sa
vzťahuje len na prípady, keď poistenie úveru bolo podmienkou uzatvorenia zmluvy. Súd pritom musí

byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia konzistentný a jeho argumenty majú
podporovať príslušný záver, vyúsťujúci do výrokovej časti súdneho rozhodnutia, čo v tomto prípade
naplnené nebolo. Absentoval argumentačný základ vyhodnotenia preukázaného skutkového stavu vo
vzťahu k prieskumu obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2
písm. k) ZoSÚ, v spojení s vyhodnotením následkov nesplnenie tejto obligatórnej obsahovej náležitosti

podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ (údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a všetky predpoklady použité na
výpočet RPMN, pričom vzorec výpočtu je uvedený v prílohe č. 2 zákona ZoSÚ podľa § 19 ods. 1 tohto
zákona), ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.

15. Podľa § 53 ods. 6 O. z. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,

nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, v kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto
nariadenia vlády sa obdobným úverom a pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou
najbližší k forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

17. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk prejednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov, zverejnená podľa osobitného predpisu,
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

18. Ustanovenie § 53 ods. 6 O. z. normuje posudzovanie zmluvných podmienok pre prípad poskytnutia
peňažných prostriedkov, ako tomu bolo i v danom prípade. Platí tu vyššie uvedený zákaz, že odplata
nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri
obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v prípade
tohto údaja o výške odplaty, nevyplýva žiadne vyhodnotenie preukázaného skutkového stavu, ako ani

aplikácia vyššie uvedených relevantných ustanovení právnych noriem a tiež právna úvaha, ktorá by
odôvodňovala záver, že dojednaná odplata nepresahovala dvojnásobok priemernej RPMN.

19. Obdobne bolo potrebné vyhodnotiť aj ďalšiu obligatórnu obsahovú náležitosť zmluvy podľa § 9
ods. 2 písm. f) ZoSÚ doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú žalobkyňa namietala ako
neuvedenú v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Aj v prípade tejto obsahovej náležitosti chýbal

argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.

20. V spotrebiteľských zmluvách sú súdy povinné ex offo skúmať nielen existenciu neprijateľných
zmluvných podmienok, ale aj bonitu spotrebiteľa (porov. rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie
C-679/18) a v prípade zistených nedostatkov na tieto pri rozhodovaní prihliadnuť.

21. Smernica č. 2005/29/ES z 11.5.2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči
spotrebiteľom na vnútornom trhu definuje odbornú starostlivosť podnikateľa ako úroveň špeciálnej
schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od obchodníka pri jeho konaní voči
spotrebiteľom, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery

uplatňujúcej sa v oblasti obchodníkovej činnosti. Daná je aj potreba verifikácie spotrebiteľom
poskytnutých informácií. Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretí zmluvy bonitu spotrebiteľa predstavuje
pre spotrebiteľa určitú záruku, že veriteľ bude pri poskytovaní úveru postupovať tak, aby ho do
určitej miery chránil pred neschopnosťou splácať úver. Primárnym chráneným záujmom je tu ochrana
spotrebiteľa pred nezodpovedným poskytnutím úveru, ktoré by viedlo k jeho insolvencii so všetkými

negatívnymi dôsledkami, a to ako ekonomickými v podobe straty majetku, tak i spoločnými v podobe
spoločenskej stigmatizácie (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/25/2017).
Odborná starostlivosť je preto komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál
spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. V neposlednom rade
ide aj o odbornú starostlivosť vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou

potenciálne negatívne taktiež ohrozené.

22. Súd prvej inštancie obsah odbornej starostlivosti, ku ktorej je povolaný každý dodávateľ, či
predávajúci, teda aj poskytovateľ úveru, náležite neskúmal a v napadnutom rozhodnutí dostatočne
nevyhodnotil.

23. Ak zákonodarca v prípade nezodpovedného prístupu dodávateľa na finančnom trhu, pre porušenie
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, sankcionuje veriteľa nepriznaním úrokov (ako i poplatkov),
bolo potrebné aj v tomto prípade vyhodnotiť preukázaný skutkový stav a následne ho podriadiť pod
relevantné ustanovenia právnych predpisov (§ 7 ods. 1 ZoSÚ v spojení s § 11 ods. 2 ZoSÚ), k čomu

podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nedošlo.

24. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,

teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb.
v znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie
FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS
209/04). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam (sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).25. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne

odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03).

26. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedalo požiadavkám
kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keďže chýbal vyššie uvedený argumentačný základ,
ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Odvolacia námietka žalobkyne o nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozhodnutia v uvedenom smere bola dôvodná.

27. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktoré nenahrádza
prvoinštančné konanie.

28. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný vyššie uvedenými právnymi
názormi a pokynmi odvolacieho súdu, vychádzať z preukázaného skutkového stavu, na ktorý budú
aplikované relevantné ustanovenia všetkých dotknutých právnych noriem. Súd prvej inštancie posúdi
nárok žalobkyne z hľadiska naplnenia predmetných obligatórnych zákonom stanovených náležitostí
zmluvy, ako aj splnenie si povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobkyne

(spotrebiteľa) splácať spotrebiteľský úver, všetko na základe vykonaného dokazovania tak, aby bol daný
skutkový základ pre vecné posúdenie sporu, so špecifikami pre spotrebiteľské spory (§ 290 a nasl. CSP).

29. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade
s procesnými pravidlami a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na

základe ktorých vec posúdil a rozhodol. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa súd prvej inštancie
náležite vysporiada s argumentáciou žalobkyne, ako i s procesnou obranou žalovanej, a to vo vzťahu ku
každej predmetnej obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako i k skúmaniu
bonity spotrebiteľa.

30. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé s uvedením
aké skutočnosti žalobkyňa tvrdila, aké dôkazy označila, aké prostriedky procesného útoku použila, ako
sa vo veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použila. Vysvetlí ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, vrátane úvah, ktorými sa pri

hodnotení dôkazov riadil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými
námietkami strán konania.

31. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám

konania poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho
problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06,
III. ÚS 198/07).

32. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

33. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.