Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, December 1, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200484
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:7017200484.1

Uznesenie

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvprávnejvecižalobcu(sťažovateľa):G.T.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. XX, T., právne zastúpeného: JUDr. Richard Kovalčík, advokát so sídlom Rázusova 1,
Košice, IČO: 35 536 781, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky,
Komenského 52, Košice a ďalších účastníkov konania: 1. Mestská časť Košice - Sídlisko Ťahanovce,
Ťahanovská 28, Košice, 2. W.. C. X., W. XX, T., 3. Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava,

4. C. V., Q. XX, 5. C. T., O. X, T., 6. I. T., X. XX, D., 7. C. T., O. X, T., 8. I. T., Y. X, T., 9. C. T., B. X, T., 10.
W.. I. K., I. X, T., 11. T. V., V. X, T., 12. C. V., C. XX, T., ako právna nástupkyňa po pôvodnom zomrelom
ďalšom účastníkovi I. V., E. XXX, 13. C. V., H. XX, T., 14. I. V., B. X, T., 15. W.. S. P., C. XX, T., 16. W.. C.
P., C. XX, T., 17. S. P., D. XX, T., 18. I. J., E. XX, T., 19. I. J., O. X, T., 20. C. T., O. X, T., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia č. OU-KE-OVBP2-2017/022355 z 01.júna 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti
proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/73/2017-139 z 25. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy a správnym súdom

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) napadnutým uznesením č. k. 7S/73/2017-139
z 25. mája 2022 správne súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-KE-
OVBP2-2017/022355 z 01. júna 2017 postupom podľa § 99 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zastavil. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia §
175 ods. 1 v spojení s § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu
trov konania, keďže konanie bolo zastavené a súčasne neboli splnené podmienky na postup podľa §

171 ods. 1 SSP, keďže zastavenie konania procesne nezavinil žiaden z účastníkov konania.

2. Napadnutým rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2017/022355 z 01. júna 2017 žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Mesta Košice, pracovisko Košice - Staré Mesto (ďalej len ako
„stavebný úrad“) č. k. MK/A/2017/03592-30/I/KRA z 19. januára 2017, ktorým stavebný úrad rozhodol o
umiestnení stavby „Ťahanovce - Lipová tôňa, bytový dom s 22 BJ, Repná ul., Košice“.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že správnemu súdu bolo 11. mája 2022 doručené
oznámenie žalobcu, v ktorom uviedol, že rozhodnutie stavebného úradu z 19. januára 2017, ktoré bolo
potvrdené správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného z 01. júna 2017, v čase po podaní
správnej žaloby podľa § 40 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) stratilo platnosť, keďže od jeho právoplatnosti uplynula doba 2 rokov a navrhovateľ

tohto rozhodnutia (ďalší účastník konania - 1. Mestská časť Košice - Sídlisko Ťahanovce) nepodal
žiadosť o stavebné povolenie, ani nepožiadal o predĺženie času platnosti. Uvedené skutočnosti podľažalobcu vyplývajú z rozhodnutia stavebného úradu č. MK/A/2022/04856-18/I/BAB z 31. januára 2022
(str.č.8),ktoréhokópiužalobcapredložilakoprílohuuvedenéhooznámenia.Vsúčasnostipodľažalobcu
prebieha nové územné konanie o umiestnení tej istej stavby, nakoľko uvedené rozhodnutie napadol

žalobca odvolaním. Vzhľadom na uvedené je tak podľa žalobcu daný dôvod na zastavenie predmetného
konania podľa § 99 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“).

4. Správny súd z obsahu spisu, vrátane pripojeného administratívneho spisu zistil, že 19. januára 2017
Mesto Košice ako stavebný úrad vydalo rozhodnutie č. k. MK/A/2017/03592-30/I/KRA o umiestnení

stavby „Ťahanovce - Lipová tôňa, bytový dom s 22 BJ, Repná ul., Košice“ (ďalej aj ako: „Rozhodnutie o
umiestnení stavby z 19. januára 2017“). Súčasťou výroku predmetného rozhodnutia stavebného úradu
je výrok odkazujúci na ust. § 40 ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorého Rozhodnutie o umiestnení
stavbyz19.januára2017platídvaroky ododňa,kedynadobudloprávoplatnosť,nestrácavšakplatnosť,
pokiaľ bude v tejto lehote podaná žiadosť o vydanie stavebného povolenia.

5. Proti Rozhodnutiu o umiestnení stavby z 19. januára 2017 podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný
rozhodnutímč.OU-KE-OVBP2-2017/022355z01.júna2017zamietolapotvrdilrozhodnutiestavebného
úradu. Rozhodnutie o umiestnení stavby z 19. januára 2017 tak nadobudlo právoplatnosť 01. júna 2017.
Uvedené rozhodnutie žalovaného napadol žalobca správnou žalobou.

6. S ohľadom na žalobcom podané oznámenie doručené správnemu súdu 11. mája 2022 správny súd
preveril splnenie podmienok na zastavenie konania podľa § 99 písm. g) SSP. Keďže Rozhodnutie o
umiestnení stavby z 19. januára 2017 nadobudlo právoplatnosť 01. júnom 2017, správny súd zisťoval,
či počas dvoch rokov od právoplatnosti Rozhodnutia o umiestnení stavby, predmetné rozhodnutie
nestratilo platnosť v dôsledku podania žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Z obsahu (na strane č.

8 v odstavci označenom ako „K bodu č. 1“) žalobcom predloženého rozhodnutia stavebného úradu č.
MK/A/2022/04856-18/I/BAB z 31. januára 2022 o umiestnení stavby „Ťahanovce - Lipová tôňa, bytový
dom s 22 BJ, Repná ul., Košice“ vyplynulo, že Rozhodnutie o umiestnení stavby z 19. januára 2017
stratilo platnosť, keďže uplynuli dva roky a stavebník nepodal žiadosť o stavebné povolenie.

7. Správny súd mal za to, že stratou platnosti Rozhodnutia o umiestnení stavby z 19. januára 2017
zanikli účinky tohto rozhodnutia, na základe čoho v danom prípade ani správnou žalobou vydané
rozhodnutie, ktorým žalobca potvrdil rozhodnutie, ktorého platnosť uvedeným spôsobom zanikla, nie je
spôsobilé samo o sebe zakladať, meniť alebo rušiť práva a povinnosti fyzických či právnických osôb - v
tomto prípade žalobcu, resp. kedy by uvedeným rozhodnutím žalovaného mohli byť jeho práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. Na základe uvedeného tak správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie nenapĺňalo legálnu definíciu rozhodnutia tak, ako je ustanovená v § 3 ods. 1
písm. b) SSP. Správny súd v tejto súvislosti poukázal na to, že spôsobilým predmetom prieskumu v
správnom súdnictve podľa § 6 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 1 písm. b) SSP je len také rozhodnutie orgánu
verejnej správy, ktoré zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo

povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

8. Krajský súd ďalej uviedol, že Správny súdny poriadok v ustanovení § 99 písm. g) SSP upravuje
ako samostatný dôvod zastavenia správneho súdneho konania skutočnosť, ak odpadol dôvod na
pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). Pod odpadnutím dôvodu

na pokračovanie v konaní je nutné rozumieť stav, keď predovšetkým odpadol dôvod prieskumu a
súčasne okrem výslovne uvedených prípadov podľa § 99 písm. c) a d) logicky nejde ani o tie prípady,
s ktorými spája zastavenie konania priamo zákon v zmysle ustanovenia § 99 písm. h) SSP. Takýmto
dôvodom je podľa právnej doktríny strata účinkov preskúmavaného rozhodnutia, v odôvodnených
prípadoch podľa správneho súdu nepochybne aj rozhodnutia alebo opatrenia prvostupňového orgánu,

ktoré predchádzalo preskúmavanému rozhodnutiu, bez jeho formálneho zrušenia na základe protestu
prokurátora alebo mimoriadneho opravného prostriedku, pričom o takýto prípad pôjde najmä uplynutím
lehoty,naktorúbolorozhodnutiealeboopatrenieorgánuverejnejsprávyvydané,čistratoujehoplatnosti.

9. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že práve v prejednávanej veci ide o prípad,

kedy odpadol dôvod prieskumu, tým aj dôvod na pokračovanie v konaní, a to v dôsledku straty platnosti
rozhodnutia prvostupňového orgánu a súčasne nejde o prípad ustanovený v § 99 písm. c) alebo d)
SSP. V prejednávanej veci teda nastala skutočnosť, s ktorou Správny súdny poriadok v ustanovení §
99 písm. g) SSP viaže právny následok spočívajúci v povinnosti správneho súdu obligatórne takétosprávne súdne konanie zastaviť, na základe čoho správny súd správne súdne konanie podľa § 99 písm.
g) SSP zastavil.

II. Kasačná sťažnosť

10. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len
„sťažovateľ“) riadne a včas, prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, kasačnú sťažnosť
z dôvodov podľa § 440 ods. 1 SSP, a to v časti výroku č. II, v ktorej navrhol, aby kasačný súd zrušil

napadnuté uznesenie a vrátil vec správnemu súdu na ďalšie konanie.

11. Sťažovateľ uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím o trovách konania a so záverom správneho súdu,
že by ďalší účastník konania nezavinil zastavenie konania, pretože mal za to, že práve ďalší účastník
konania 1/ svojou pasivitou, hoc disponoval právoplatným rozhodnutím o umiestnení stavby, toto nechal
bez akýchkoľvek relevantných dôvodov exspirovať a následne, ako bolo v konaní preukázané, podal

nový návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení identickej stavby. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé
procesné zavinenie účastníka na zastavení konania. Zákon, ani ustálená súdna prax nepodmieňujú
vznik a existenciu procesného zavinenia účastníka na zastavení konania porušením nejakej povinnosti.
Sťažovateľ mal za to, že účastník konania 1/ si musel byť vedomý podania žaloby vo veci, a preto aj
toho, že expirovaním rozhodnutia stavebného úradu, ktoré záviselo len od jeho aktivity, či pasivity, bude

konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zastavené a dôjde k zmareniu vecného prerokovania
žaloby.

12. Ďalej sťažovateľ uviedol, že účastník konania 1/ podal opätovne návrh na rozhodnutie o
umiestnení identickej stavby, v dôsledku čoho sa sťažovateľ musel opätovne brániť, nové rozhodnutie

stavebnéhoúradubolonazákladeodvolaniasťažovateľazrušené,čomápodľasťažovateľapotvrdzovať
oprávnenosť jeho nesúhlasu s umiestnením stavby. Za daných okolností sa domnieval, že rozhodnutie
správneho súdu o nepriznaní nároku na náhradu trov konania je ešte viac v rozpore so zásadou
elementárnej spravodlivosti a ide o de facto sankciu voči sťažovateľovi za to, že realizoval svoje zákonné
právo domáhať sa súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu.

13. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s výrokmi správneho súdu
a navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že je výsostným právom subjektu,
ktorému bolo na základe jeho návrhu vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby, ako s týmto
po jeho právoplatnosti naloží a nie je jeho povinnosťou podať následne žiadosť o vydanie stavebného

povolenia na predmetnú stavbu počas platnosti územného rozhodnutia a ani prípadne požiadať o
predĺženie jeho platnosti, ale je to jeho právo. Žalovaný mal za to, že nie je možné v tomto prípade MČ
Košice- Ťahanovce, pripisovať zrejmé procesné zavinenie na zastavení konania.

14. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj ďalší účastník konania 3/, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s oboma

výrokmi rozhodnutia správneho súdu.

III. Konanie na kasačnom súde

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1
písm. c/, ods. 2, § 453 ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou
osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je

kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie
a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a
preto ju zamietol podľa § 461 SSP.

16. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v preskúmavanej veci bolo uznesenie správneho súdu,

ktorým správne súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU- KE-OVBP2-2017/022355
z01.júna2017postupompodľa§99písm.g)zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalejlen
„SSP“) zastavil. V časti výroku II., ktorý bol aj napadnutý kasačnou sťažnosťou, žiadnemu z účastníkov
konania, vrátane ďalších účastníkov konania, nepriznal právo na náhradu trov konania s odôvodnením,že o trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 175 ods. 1 v spojení s § 170 písm. b)
SSP, keďže konanie bolo zastavené a súčasne neboli splnené podmienky na postup podľa § 171 ods.
1 SSP, keďže zastavenie konania procesne nezavinil žiaden z účastníkov konania.

17. Sťažovateľ namietal, že účastník konania 1/ svojou pasivitou, i keď disponoval právoplatným
rozhodnutím o umiestnení stavby, toto nechal bez akýchkoľvek relevantných dôvodov exspirovať čím
mal zaviniť zastavenie konania a zároveň, ako bolo v konaní preukázané, podal nový návrh na
vydanie rozhodnutia o umiestnení identickej stavby, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania. S

touto námietkou sa kasačný súd nestotožnil. Kasačný súd má rovnako, ako aj správny súd uviedol,
z administratívneho spisu za preukázané, že v prejednávanej veci ide o prípad, kedy odpadol dôvod
prieskumu, tým aj dôvod na pokračovanie v konaní, a to v dôsledku straty platnosti rozhodnutia
prvostupňového orgánu.

18. Kasačný súd uvádza, že podať žiadosť o vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu nie

je povinnosťou daného subjektu, a to ani prípadne požiadať o predĺženie jeho platnosti, ale je to jeho
právo, a to bez ohľadu na to, že podanie novej žiadosti, sa vo svetle rozhodnutia správneho súdu, v
časti nepriznania práva na náhradu trov konania, môže javiť ako nespravodlivé.

19. V danom prípade krajský súd zastavil následne konania aplikujúc ust. § 99 písm. g) SSP, a síce, že

odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, pričom pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval
ust. § 170 b SSP.

20. Kasačný súd konštatoval, že v tomto prípade nemohol krajský súd aplikovať ust. § 171 ods. 2 SSP,
nakoľko zastavenie konania procesne nezavinil účastník konania, pretože právna úprava zakotvená v

tomto ustanovení vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Ide o špeciálne
ustanovenie§170písm.b)SSP,podľaktoréhožiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania,
ak bolo konanie zastavené a predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady. Aplikuje sa za situácie, keď
účastníkovikonaniamožnopričítaťprocesnézavinenietrov,ktorébyinaknebolivznikli.Vdanomprípade
však ale nejde o takúto situáciu.

21. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

22. V medziach sťažnostných bodov teda kasačný súd nezistil nezákonnosť napadnutého uznesenia

či jemu predchádzajúceho postupu správneho súdu, ktorá by musela viesť k zrušeniu napadnutého
uznesenia, preto kasačná sťažnosť bola ako nedôvodná zamietnutá.

23. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP a contrario k §§ 167
ods. 1 a 168 SSP, tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože

sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.