Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/91/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222010153
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2222010153.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny

Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin podvodu podľa §
221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21.09.2022 č.k. 4T/18/2022-607, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 30.11.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. F. XXXX/XX, C. D.
odsudzuje:

Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, s použitím §§ 36 písmeno l), 37 písmeno m), § 38 odsek 2
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21.09.2022 č.k. 4T/18/2022-607 bol
obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona ma tom skutkovom základe, že
ako zamestnanec Štátnej rozpočtovej organizácie Centrum pre deti a rodiny Dunajská Streda, so
sídlom Dunajská Streda, Nezábudková 474/3, IČO: 00 130 513, funkčne zaradený na pracovnú
pozíciu personalista a mzdový účtovník, disponujúci legálne pridelenými prístupovými právami pre
vykonávanie autorizovanej činnosti v podnikovom informačnom a účtovnom systéme SOFTIP Profit,

v ktorom sa viedla personálna a mzdová agenda označenej organizácie, v období od 22.03.2018
do 30.06.2019 v sídle uvedeného zamestnávateľa v Dunajskej Strede, okres Dunajská Streda,
rôznymi konkrétnymi zadaniami dát, administratívnymi výkonmi a účtovnými operáciami uskutočnenými
elektronicky v systéme SOFTIP Profit, zámerne svojvoľne, bez právneho dôvodu a bez poverenia svojho
zamestnávateľa utvoril pri zostavovaní jeho funkčných mesačných platov individuálne prispôsobené
zvýhodňujúce podmienky na vznik jeho nárokov na také peňažné benefity (navýšené nemocenské
dávky, mesačné mzdy, mimoriadne odmeny, odvody do poisťovní, príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu,

vo sviatok, v noci, preplatenie nevyčerpanej dovolenky, navyšovanie rozsahu prináležiacej dovolenky,
prípadne iné a aj neudané z toho vzniknuvšie pridružené sekundárne výhody (vyššia suma povinných
odvodov), ktoré by mu inak bez takých nedôvodných zásahov v účtovnej evidencii podľa práva pri jeho
funkčnom a pracovnom zaradení a za ním zrealizovaný skutočný výkon práce neprináležali a ktoré siv rámci mandátneho spracovávania účtovnej a personálnej agendy v systéme SOFTIP Profit uplatnil ö
inicioval ich vyplatenie takto:
- za mesiac marec roku 2018 mu bol vyplatený plat v sume 270,07 Eur, namiesto prináležiacej sumy

275,86 Eur, kde rozdiel činí 3,21 Eur,
- za mesiace apríl roku 2018 mu bol vyplatený plat v sume 1.147,07 Eur, namiesto prináležiacej sumy
1.136,93 Eur, kde rozdiel činí 10,14 Eur,
- za mesiac máj roku 2018 mu bol vyplatený plat v sume 1.147,07 Eur, namiesto prináležiacej sumy
1.136,93 Eur, kde rozdiel činí 10,14 Eur,

- za mesiac jún roku 2018 mu bol vyplatený plat v sume 1.624,79 Eur, namiesto prináležiacej sumy
1.136,93 Eur, kde rozdiel činí 487,86 Eur,
- za mesiac júl roku 2018 mu bol vyplatený plat v sume 1.306,32 Eur, namiesto prináležiacej sumy
1.136,93 Eur, kde rozdiel činí 169,39 Eur,
- za mesiac august roku 2018 mu bol vyplatený plat v sume 1.306,32 Eur, namiesto prináležiacej sumy
1.136,93 Eur, kde rozdiel činí 169,39 Eur,

- za mesiac september roku 2018 mu bol vyplatený plat v sume 1.306,31 Eur, namiesto prináležiacej
sumy 1.136,93 Eur, kde rozdiel činí 169,38 Eur,
- za mesiac október roku 2018 mu bol vyplatený plat v sume 1.306,31 Eur, namiesto prináležiacej sumy
2.760,41 Eur, kde rozdiel činí 169,38 Eur,
- za mesiac november roku 2018 mu bol vyplatený plat v sume 2.930,04 Eur, namiesto prináležiacej

sumy 2.700,41 Eur, kde rozdiel činí 169,63 Eur,
- za mesiac december roku 2018 mu bol vyplatený plat v sume 2.339,17 Eur, namiesto prináležiacej
sumy 1.138,61 Eur, kde rozdiel činí 1.200,56 Eur,
- za mesiac január roku 2019 mu bol vyplatený plat v sume 1.945,22 Eur, namiesto prináležiacej sumy
1.290,68 Eur, kde rozdiel činí 654,54 Eur,

- za mesiac február roku 2019 mu bol vyplatený plat v sume 1.792,87 Eur, namiesto prináležiacej sumy
1.290,68 Eur, kde rozdiel činí 502,19 Eur,
- za mesiac marec roku 2019 mu bol vyplatený plat v sume 2.027,47 Eur, namiesto prináležiacej sumy
1.290,68 Eur, kde rozdiel činí 736,79 Eur,
- za mesiac apríl roku 2019 mu bol vyplatený plat v sume 2.968,57 Eur, namiesto prináležiacej sumy

1.290,68 Eur, kde rozdiel činí 1.577,89 Eur,
- za mesiac máj roku 2019 mu bol vyplatený plat v sume 2.158,41 Eur, namiesto prináležiacej sumy
448,91 Eur, kde rozdiel činí 1 .709,50 Eur,
- za mesiac jún roku 2019 mu bol vyplatený plat v sume 2.378,94 Eur, namiesto prináležiacej sumy
129,04 Eur, kde rozdiel činí 2.249,90 Eur,

a to na v jeho dispozičnej sfére existujúce bankové účty - čísla IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, vedený v G., H., D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v I. J., a, s, a D. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, vedený v G., a, s. a takým konaním Centru pre deti a rodiny Dunajská Streda, so sídlom
Dunajská Streda, Nezábudková 474/3, IČO: 00 180 513, spôsobil škodu spolu v sume 9.989,89 Eur,
podľa záverov znaleckého posudku.

Za to ho odsúdil: Podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, § 53 odsek 1 Trestného zákona, §
36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona
k trestu domáceho väzenia vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 53 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona
súd obžalovanému ukladá na kontrolu prítomnosti a na kontrolu pohybu a pobytu počas výkonu trestu
domáceho väzenia príkaz zdržiavať sa každý pracovný deň uloženého trestu domáceho väzenia v čase

od20:00hoddo08:00hod.nasledujúcehopracovnéhodňavmiestevýkonutrestudomácehoväzeniana
adrese C. D., E. F. XXXX/XXX, príkaz zdržiavať sa počas víkendov a dní pracovného pokoja nepretržite
v mieste výkonu trestu domáceho väzenia C. D., E. F. XXXX/XXX. Obžalovaný je povinný počas výkonu
domáceho väzenia viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami. Podľa § 53 odsek
5 Trestného zákona po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže obžalovaný opustiť svoje obydlie

len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Dunajská Streda
a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný zaplatiť náhradu spôsobenej škody
poškodenému Centrum pre deti a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Dunajská Streda, Nezábudková
474/3, IČO: 00 180 513 vo výške 9.989,89 Eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, proti výroku o treste, v neprospech obžalovaného.
Podané odvolanie odôvodnil nasledovne (skrátene):
2.1. Ukladanie trestu odňatia slobody je v súčasnosti v rámci uplatňovania tzv. restoratívnej justície
chápané ako posledný možný prostriedok, ktorý má byť aplikovaný v prípadoch, kedy s ohľadom nazávažnosť spáchaného trestného činu či vzhľadom k osobe páchateľa nie je vhodné uplatniť iný druh
trestu. Dĺžka trvania alternatívnej sankcie však musí byt' priamo úmerná trestnému činu a dĺžke trestu
odňatia slobody, ktorý by bol inak za trestný čin uložený. Zároveň u odsúdenej osoby musia byť reálne

predpoklady, že vyhovie stanoveným podmienkam. Vychádzajúc z uvedeného sa nie je možné stotožniť
so záverom súdu o dostatočnosti trestu domáceho väzenia v trvaní troch rokov, a to s poukazom na
osobu páchateľa, ktorý bol v minulosti 6 krát súdne trestaný, pričom tento skutok páchal v čase kedy
mu už bolo vznesené obvinenie v inej trestnej veci za závažnú daňovú trestnú činnosť, za ktorú bol aj
následne právoplatne odsúdený a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody, pričom napriek

tomu v páchaní tohto skutku pokračoval aj počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
2.2. Trest domáceho väzenia je zakotvený ako trest samostatný v § 32 Trestného zákona, hneď za
trestom odňatia slobody. Z jeho hierarchického postavenia (hneď za trestom odňatia slobody) možno
usudzovať, že trest domáceho väzenia sa mal stať významnou alternatívou k nepodmienečnému trestu
odňatia slobody.
2.3. V danom konkrétnom prípade pri prihliadnutí na osobu obžalovaného je veľmi dôležitý fakt, že

sa nejedná o tzv. prvopáchateľa, ale ide o recidivistu, ktorý bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný za
násilnú a majetkovú trestnú činnosť. Obžalovaný bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Bratislava V, sp. zn. 1T/69/2018 zo dňa 29.04.2019 (V RT doposiaľ nevyznačený), za zločin skrátenia
dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. b) Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu so zločinom daňového podvodu podľa

§ 277a ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, za ktorý mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov so súčasným uložením probačného dohľadu
a s príslušnými obmedzeniami (špecifikovanými tak, ako je to uvedené v predmetnom rozsudku).
Zároveň súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a to finančných prostriedkov vo výške

10.000,- Eur a zákaz činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu,
člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu v
obchodnej spoločnosti vo výmere 8 rokov. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MVSR vyplýva,
že obžalovaný bol pred spáchaním predmetného skutku 2-krát postihnutý za priestupok.
2.4. Vychádzajúc z osobného profilu obžalovaného, predovšetkým vzhľadom na jeho predchádzajúci

život, je potrebné konštatovať, že sa jedná o osobu opakovane sa dopúšťajúcu rôznej, prevažne
majetkovej trestnej činnosti, a preto v nadväznosti na uvedené možno v rámci hodnotenia osoby
páchateľa vyvodiť jednoznačné závery, pokiaľ ide o jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti, jeho vzťah
k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom, možnosti jeho nápravy a podobne. Súd
prvého stupňa preto podľa názoru tunajšej prokuratúry nepostupoval zákonne súladným spôsobom, keď

obžalovanému uložil trest domáceho väzenia v trvaní 3 rokov (s príslušnými obmedzeniami), nakoľko
takýto trest vzhľadom na samotnú osobu obžalovaného nie je možné považovať za dostatočný a
primeraný.
2.5. V súvislosti s osobou obžalovaného považujem za potrebné zdôrazniť, že obžalovaný sa majetkovej
trestnej činnosti dopúšťa v pravidelne sa opakujúcich obdobiach, a to zo zrejmého dôvodu, ktorým je

navýšenie si svojho legálneho príjmu. Od takéhoto konania ho neodradili ani predchádzajúce odsúdenia
a napriek tomu, že bol ako zamestnanec na plný úväzok zamestnaný v Štátnej rozpočtovej organizácii
Centrum pre deti a rodiny Dunajská Streda, kde mal pravidelný a stály príjem a mohol po jeho
predchádzajúcich opakovaných odsúdeniach preukázať, že vie viesť riadny život, v získavaní, resp.
navyšovaní si svojho príjmu nelegálnou cestou opäť pokračoval. S poukazom na odpis z registra trestov

(vrátane rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T/69/2018 zo dňa 29.04.2019, v RT doposiaľ
nevyznačený) je teda zjavné, že obžalovaný si opakovane hľadá spôsoby ako by si navýšil svoj legálny
príjem nelegálnou cestou, pričom je potrebné zdôrazniť, že obžalovanému boli už v minulosti opakovane
dané šance na to, aby sa začlenil späť do spoločnosti a viedol riadny život, avšak obžalovaný tieto šance
nikdy nevyužil a k získavaniu nelegálneho príjmu sa opakovane vracia, a preto možno nepochybne

konštatoval', že doterajší výchovný prístup k osobe obžalovaného je zjavne neúčelný.
2.6. Okrem vyššie uvedeného uloženie takéhoto druhu trestu (alternatívny trest domáceho väzenia)
sa podľa môjho názoru minie účinku naplnenia základného účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1
Trestného zákona, ktorým je ochrana spoločnosti. Vzhľadom k osobe obžalovaného a ku skutočnosti,
že v minulosti už bol opakovane odsúdený za majetkovú trestnú činnosť na podmienečný trest odňatia

slobody, pričom je zrejmé, že uvedený trest nenaplnil požiadavku tzv. individuálnej prevencie vo vzťahu
k obžalovanému, nemožno predpokladať, že v danom prípade tomu bude inak. Takisto odsúdenie
páchateľa, ktorý je recidivista, na trest domáceho väzenia, nemožno považovať za dostačujúce ani vo
vzťahu k pôsobeniu trestu smerom k ostatným členom spoločnosti tak, aby jednoznačne vnímali, žeza porušenie spoločenských pravidiel (chránených Trestným zákonom), budú spravodlivo a primerane
potrestaní, a teda uložením trestu domáceho väzenia nedôjde ani k naplneniu tzv. generálnej prevencie
trestu.

2.7. Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trnave zrušil napadnutý rozsudok
Okresného súdu v Dunajskej Strede, sp. zn. 4T/18/2022 zo dňa 21.09.2022 v napadnutej časti a
obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace so
zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
3. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný, prostredníctvom svojho obhajcu, pričom uviedol :

3.1. Ja obratom odmietam prijať odôvodnenie prokurátora, ktorý v podstate zhodne a obsahovo rovnako
odôvodňuje účel trestu a prevenciu ako v čase ú činnosti platného materiálne postaveného trestného
zákona č.140/1962 Zb. Ja sa stotožňujem aj odôvodnením výchovného účelu trestu odňatia slobody
aj s tzv. generálnou prevenciou a aj s odstrašovaním aj zabránením páchaniu majetkovej trestnej
činnosti. Obsah právnych inštitútov sa pri prijatí Európskeho práva, pri zmene Ústavy SR a pri záväznom
aplikovaní medzinárodných zmlúv, ktoré sú podľa čl. 154c ústavy Prameňom práva SR žiada obsahu

dať zmysel a podstatu aj v zmysle čl. 13 ods. 4 ústavy.
3.2. Odôvodnenie obsahovo mohlo byť akceptované do účinnosti trestného zákona hore spomenutého
Dňom1.1.2006užnietmateriálnehoponímaniazávažnostíspáchanejtrestnejčinnosti.Aksaobjaviltrest
domácehoväzeniatakjebezmožnéhovysvetleniaurčiť,žetrestodňatiaslobodyvporadíprvýadomáce
väzenie v poradí druhý druh trestu je trestnom miernejším. Dodám, že ak by obžalovaný nemal vážny

citový vzťah a vzťah k maloletému dieťaťu bol by výkon trestu pri jeho pracovnom obmedzení (invalidite)
a bez príjmu nižšom ako životné minimum by mal A. B. istejšiu životnú situáciu v base. Nedomysleli
sme, že VTOS stojí nemalé peniaze nás poplatníkov. Výkon TOS takmer isto neprevychováva. Možno
je hanbou a možno je u niekoho sloboda v chudobe a neistote viac, ako denne zabezpečená strava a
strecha nad hlavou vo VTOS. Naopak vývoj penitencionárnej starostlivosti, zaobchádzanie so skupinami

odsúdených, ale aj generálna prevencia je niekde inde ako sa nám to stereotypne až dogmatický snaží
odôvodniť pán prokurátor.
3.3. Pán prokurátor podal odvolanie a nesporne na to má ako ochranca zákonnosti právo a právomoc.
NepresvedčilodvolanímaneodôvodnilvčombolporušenýzákonkeďsudkyňaJUDr.MáriaKépessyiová
pri nespornom správnom zistení spáchaného prečinu (menšej závažnosti v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák.)

potrestala takým trestom a takými obmedzeniami, ktoré nemožno označiť za porušenie zákona. Právny
názor ochrancu zákonnosti treba zamietnuť!
3.4. Ochrancu práv nezaujíma osoba „páchateľa“, jeho vývoj zahladenej trestne činnosti. Jeho tragédie
- havárie so zázračným koncom. Obžalovaný prežil haváriu a prežil časť života bez pohybu v sadrovom
koryte. Je čiastočne invalidným a vážnymi obmedzeniami. Je nezaraditeľný do práce vo VTOS. Teda

prevýchova vo VTOS je nulová. Účel trestu nie je naplniteľný aj to na úkor sociálnej starostlivosti štátu.
Náhrada svojich nákladov trestného stíhania a aj VTOS zostanú na pleciach daňových poplatníkov.
3.5. Skrátka uložený trest je aj z pohľadu oprávneného záujmu štátu v zmysle čl. 149 ústavy je v súlade
s jeho záujmom. Na mysli treba mať, či je nevyhnutné premeniť podmienku, ktorú týmto odsudzujúcim
konaním porušil. Ak prokurátor podal odvolanie a vedel ,že obžalovanému hrozí premena PO trestu, tak

je podané odvolanie v neprospech A. B. na zamietnutie.
4. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka zotrvala na svojom odvolaní a uviedla,
že v prípade vyhovenia podanému odvolaniu krajským súdom, považovala by trest odňatia slobody
uložený pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona za dostatočný
a primeraný. Obhajca obžalovaného uviedol, že uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody

by sme v prvom rade zlikvidovali možnosť obžalovaného nahradiť škodu, pričom o toto sa opakovane
už pokúšal. Obžalovaný si hľadá aj ďalšiu prácu na dohodu, ktorú však zatiaľ neuzavrel kvôli tomu,
že sa čaká na výsledok tohto súdneho konania. Pokiaľ prokurátor v odvolaní poukazuje na princípy,
resp. zásady restoratívnej justície, má za to, že tieto zásady nie sú zohľadnené pri návrhu prokurátora
na ukladanie trestu. Rovnako považuje za nesprávne, že prokurátor poukazuje, že obžalovaný bol

v minulosti 6-krát súdne trestaný. Prokurátor na jednej strane zastupuje štát ako ochranca zákonnosti,
na druhej strane to bol štát prostredníctvom zamestnávateľa obžalovaného, ktorý obžalovaného do
pracovného pomeru prijal a vytvoril mu podmienky na páchanie trestnej činnosti. Dovoľuje si poukázať
aj na potrebu, aby súdy pri svojom rozhodovaní dodržiavali ust. čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, ktoré nemožno
pri rozhodovaní obchádzať. Podľa jeho názoru neprichádza do úvahy uloženie trestu odňatia slobody

a to ani po tej úprave, ako ju predniesla pani prokurátorka. Odvolanie navrhol zamietnuť.
5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste
v neprospech obžalovaného, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní

napadnutého rozsudku, v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolateľom, dospel odvolací súd k
záveru, že odvolanie je dôvodné.
7. Prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie o uložení trestu domáceho väzenia tým, že prihliadol
na jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t. j. že sa priznal ku spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Súd zároveň prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa

§ 37 písm. m) Trestného zákona, t. j. že už bol v minulosti odsúdený. V prípade obžalovaného je tak
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v rovnováhe, v zmysle zákona sa teda trestná sadzba
trestu odňatia slobody nijakým spôsobom neupravuje.
8. Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností prvostupňový súd má za to, že sú splnené všetky
podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Trestného zákona a uložil obžalovanému trest domáceho väzenia vo

výmere 3 roky. Súd pri konečnom rozhodovaní o druhu trestu, prihliadol na základné zásady ukladania
trestov popísané vyššie ako aj na samotný postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu, teda, že
sa k spáchaniu priznal, trestný čin úprimne oľutoval a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je
vinný a prijal tak neodvolateľne všetky právne účinky uznania viny, ďalej na samotné okolnosti prípadu.
Teda na to, že obžalovaný je invalidným dôchodcom. Má problémy s operovanou nohou a pravidelne

navštevuje lekárov, neurológa a angiológa. Obžalovaný pracuje na dohodu pre viacero spoločností ako
účtovník. Zo správy probačného a mediačného úradníka vyplýva, že materiálno- technické podmienky
u obžalovaného spĺňajú požiadavky na nainštalovanie technických prostriedkov spojených s výkonom
trestu domáceho väzenia. Obžalovaný ako aj jeho družka boli poučení a dali písomný sľub k výkonutrestu domáceho väzenia. Súd teda pri uložení druhu trestu prihliadol na zdravotný stav obžalovaného,
ako aj na skutočnosť, že obžalovaný okrem poberania invalidného dôchodku má aj ďalší príjem, z čoho
by bol schopný uhradiť poškodenému spôsobenú škodu. V prípade uloženia trestu odňatia slobody

obžalovaný by už nemohol vykonávať svoju prácu naďalej, ostal by tak bez vedľajšieho príjmu a v
konečnom dôsledku by to spôsobilo jeho neschopnosť vrátiť poškodenému spôsobenú škodu.
9. Odvolací súd nesúhlasí s dôvodmi, ktoré sú citované v predchádzajúcom bode a ktoré viedli
prvostupňový súd k uloženiu miernejšieho trestu ako trestu odňatia slobody. Chybou napadnutého
rozhodnutia bolo, že vzal do úvahy predovšetkým postoj obžalovaného k podanej obžalobe, zdravotný

stav obžalovaného a záujem poškodeného na náhrade škody. Správne mal dať dôraz na naplnenie
účelu trestu, ktorý sleduje ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
10. Trest domáceho väzenia nie je spôsobilý splniť účel tzv. individuálnej prevencie, ani účel tzv.

generálnej prevencie.
11. Obžalovaný bol v minulosti už opakované súdne trestaný, celkovo šesťkrát. Pokiaľ pominieme tri
odsúdenia z rokov 1986 až 1994, ktoré sú staršieho dáta a preto nemajú veľký význam pre súčasné
rozhodovanie o treste, je potrebné vziať do úvahy odsúdenia v období rokov 1999 až 2019. V tomto
období bol celkovo trikrát odsúdený. V roku 1999 za trestný čin sprenevery na podmienečný trest

odňatia slobody na 2 roky, v roku 2001 za trestné činy porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku a krádeže, opäť na podmienečný trest odňatia slobody na 2 roky, peňažný trest a na zákaz
činnosti výkonu funkcie s hmotnou zodpovednosťou na päť rokov. Naposledy bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T/68/2018 zo dňa 29.04.2019, za zločin skrátenia dane a
poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. b) Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu so zločinom daňového podvodu podľa
§ 277a ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, za ktorý mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov so súčasným uložením probačného dohľadu
a s príslušnými obmedzeniami (špecifikovanými tak, ako je to uvedené v predmetnom rozsudku).

Zároveň súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a to finančných prostriedkov vo výške
10.000,- Eur a zákaz činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu,
člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu v
obchodnej spoločnosti vo výmere 8 rokov. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.4.2019.
12. Prehľad uvedených odsúdení svedčí o osobe obžalovaného ako o recidivujúcom páchateľovi

rovnakéhodruhutrestnejčinnosti,naktoréhonemalipredchádzajúcetresty,ktorýchvýkonnebolspojený
s odňatím slobody, výchovný účinok, nakoľko ho neodradili od ďalšieho spáchania rovnakého druhu
úmyselnej trestnej činnosti. Závažnosť aktuálne súdenej trestnej činnosti, je znásobená tým, že časti
konania, pre ktoré bol rozsudkom citovaným v bode 1 tohto rozsudku odvolacieho súdu uznaný za
vinného, sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby stanovenej pri podmienečnom odklade výkonu

trestu odňatia slobody predchádzajúceho odsúdenia (rozsudoko Okresného súdu Bratislava V, sp.
zn. 1T/68/2018). Preto je odvolací súd toho názoru, že účel tzv. individuálnej prevencie môže splniť
iba uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Na tomto záver nič nemení ani priznanie sa
obžalovaného a jeho vyhlásenie o vine, ktoré urobil na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na spôsob
spáchania trestnej činnosti, ktorá sa vyznačuje systematickosťou a plánovaním, v spojení s vyššie

popísanou trestnou minulosťou obžalovaného, nemá jeho priznanie a vyhlásenie o vine zásadný
význam. Spoľahlivo nepreukazuje zmenu jeho postoja k vlastnému konaniu, ani prejav uvedomenia si
nesprávnosti, či škodlivosti jeho konania, ktoré by mohlo mať význam pre rozhodnutie o druhu trestu.
Priznanie sa obžalovaného, ako i jeho zdravotný stav, je možné zohľadniť pri rozhodovaní o výške
uloženého trestu. Zahladenie niektorých z predchádzajúcich odsúdení obžalovaného, nemá význam

pre posúdenie jeho osoby ako páchateľa rovnakého druhu trestnej činnosti. Zahladenie odsúdenia
neznamená, že samotný fakt spáchania trestného činu v minulosti prestáva existovať a preto naň možno
v tomto smere prihliadať pri rozhodovaní o druhu trestu. Predchádzajúce zahladené odsúdenia nebral
tunajší sú do úvahy ako priťažujúcu okolnosť, alebo okolnosť, ktorá by mala vplyv na zmenu hranice
trestnej sadzby.

13. Uložený trest domáceho väzenia nenapĺňa ani účel tzv. generálnej prevencie, pretože vysiela signál
ďalším občanom, že opakované páchanie majetkovej trestnej činnosti väčšieho rozsahu, nie je tak
spoločensky závažné, či škodlivé, aby sa museli obávať uloženia trestu odňatia slobody, teda trestu,ktorý je svojou povahou prísnym trestom. Účel tzv. generálnej prevencie má v tomto prípade však
sekundárny význam, prioritné je naplnenie účelu tzv. individuálnej prevencie.
14. Pokiaľ ide o záujem poškodeného, teda o možnosť nahradiť škodu, ktorá bola spôsobená trestným

činom, k tomuto je potrebné uviesť, že obžalovaný iba deklaruje záujem nahradiť škodu. Ku dňu konania
verejnéhozasadnutiaodvolaciehosúdu,uplynulaodvyhlásenianapadnutéhoprvostupňovéhorozsudku
doba viac ako jedného roka a dvoch mesiacov, pričom výrok o náhrade škody nebol odvolaní napadnutý
a stal sa tak právoplatný. Obžalovaný nepreukázal súdu, že by aspoň časť spôsobenej škody zaplatil,
alebo urobil úkony, ktoré priamo vedú k jej zaplateniu. Záujem nahradiť spôsobenú škodu tak zostal iba

v rovine ústnych a písomných deklarácii.
15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd bral pri rozhodovaní o druhu trestu do úvahy
skutočnosti, ktoré nemali v tomto prípade prioritu a naopak, opomenul vziať do úvahy hľadiská, ktoré sú
s pohľadu naplnenia účelu trestu rozhodujúce. Preto bolo potrebné napadnutý výrok o treste a spôsobe
jeho výkonu zrušiť ako vecne nesprávny.
16. Právne úvahy uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku odvolacieho súdu, bolo možné

realizovať v rámci odvolacieho konania. Prvostupňový súd zistil skutočnosti, potrebné na rozhodnutie
o treste v dostatočnom rozsahu, čo umožňovalo odvolaciemu súdu, po zrušení napadnutého výroku o
treste, postupovať v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolací súd preto zrušil
napadnutý výrok o treste a sám rozhodol o uložení trestu, ktorý považuje za primeraný a spravodlivý. Pri
úvahe nad výškou trestu, prevzal správne zistenia vo vzťahu k existencii poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností. Z vyššie uvedených dôvodov uložil obžalovanému trest odňatia slobody a to v minimálnej
výmere 1 rok. Pri rozhodovaní o výške trestu zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný sa k trestnej činnosti
priznal,resp.,žeurobilvyhlásenieovine,zároveňzohľadniljehozhoršenýzdravotnýstavato,žedoteraz
vo výkone trestu odňatia slobody nebol. Keďže pred spáchaním tejto trestnej činnosti, nebol vo výkone
trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, postupom podľa ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a)

Trestného zákona, zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.