Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8822200246
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8822200246.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka , IČO: 53
255 739 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XX XXX C., o zaplatenie 2.540,98
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k.
7Csp/8/2022-74 zo dňa 06.04.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a II.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku IV. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
takto:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.119,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne od 17.05.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.063,81,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5% ročne od 05.06.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 72% s tým, že o výške tejto
náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 2.540,98 eura spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 30 % ročne zo sumy

1.132,81 eur od 17.05.2019 do zaplatenia, 18 % ročne zo sumy 1.080,24 eur od 05.06.2019 do
zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.327,23 eur od 17.05.2019 do zaplatenia
a zo sumy 1.173,75 eur od 05.06.2019 do zaplatenia, ako aj náhradiť trov konania.

3. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.09.2018 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom
zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len "úverová zmluva I.")
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a rámcovú

zmluvu o poskytovaní platobných služieb podľa zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách
Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dnešného
dňa len časť dlžnej sumy, a to 60 eur, čo žalobca preukázal výpisom z úverového účtu žalovaného.
Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo stranyžalovaného žalobca vyhlásil dňa 16.05.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného
splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi k
dnešnému dňu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1.347,23 eur (1.132,81 eur z

titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 168,23 eur z titulu dlžných úrokov z úveru; 26,19 eur z titulu dlžného
poistného z úveru; 20,00 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky;). Okrem toho je
žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 30 % ročne zo sumy 1.132,81
eur od 17.05.2019 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.327,23 eur od
17.05.2019 do zaplatenia (žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky).
Dňa 05.10.2018 žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej
len "úverová zmluva II") podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom tejto
úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 1.096
eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve a súčasne

záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou
48 mesačných splátok vo výške 32,19 eura, t.j. celkom 1.545,12 eura so splatnosťou prvej splátky
15.11.2018. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne
dohodnutým splátkam poskytnutého úveru žalovaný uhradil žalobcovi do dnešného dňa len časť dlžnej
sumyvovýške32,19eura,čožalobcapreukázalvýpiszúverovéhoúčtužalovaného.Zdôvoduneplnenia

dohodnutýchsplátokzostranyžalovanéhožalobcavyhlásildňa04.06.2019mimoriadnusplatnosťúveru,
čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Žalovaný má voči žalobcovi k dnešnému dňu
neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1.193,75 eura (1.080,24 eura z titulu zvyšku
dlžnej úverovej istiny; 93,51 eura z titulu dlžných úrokov z úveru; 20 eur z titulu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej

istiny vo výške 18 % ročne zo sumy 1.080,24 eura od 05.06.2019 do zaplatenia a úroky z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.173,75 eura od 05.06.2019 do zaplatenia (žalobca si neuplatňuje úroky
z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky).

4. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 25.09.2018 súd prvej inštancie nesporne zistil, že táto

neobsahuje zákonné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch (ďalej len ,,ZoSú“). Z predmetnej zmluvy nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového
rámca bol žalovanému poskytnutý úver, keďže v predmetnej zmluve je v bode 1.1 uvedené, že výška
úverového rámca je 5000 eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 1.500 eur. Na základe
tejto nejasnosti nemožno ustáliť, aký úverový rámec si strany dohodli. Keďže v zmluve sú uvedené

dva rôzne údaje o celkovej výške úveru, hoci v zmysle § 9 ods. 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch musí byť uvedený (jeden) údaj o celkovej výške úveru, a to jasne,
určito a zrozumiteľne, čo nepochybne platí aj pre revolvingový úver, mal súd prvej inštancie za to, že
použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z..

Z obsahu samotnej úverovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že v základných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v bode 1.1. je uvedený medzi ostatnými náležitosťami aj poplatok za poistenie
5,29 %, pričom údaj o poistení je rovnako ako ostatné základné podmienky úveru vopred pripravený
žalobcom a samotný formulár zmluvy neumožňoval žalovanému zasiahnuť akýmkoľvek spôsobom do
zmluvy. Získanie úveru za ponúkaných podmienok bolo podmienené tým, že žalovaný poistí svoju

schopnosť splácať úver a zaviaže sa na platenie poistného. Poplatky za poistenie preto spadajú do
celkových nákladov žalovaného ako spotrebiteľa spojených s predmetnými spotrebiteľskými úvermi
a mali byť preto zahrnuté do výpočtu RPMN úverov. Je nepochybné, že pri výpočte RPMN nebola
zohľadnená suma určená na úhradu poistného, čo vyplýva aj zo základných podmienok úverovej zmluvy
zbodu1.1.,pretojeúdajoRPMNúveruvpredmetnejúverovejzmluveuvedenýnesprávnevneprospech

spotrebiteľa. V zmysle uvedeného je úver, ktorý žalovaný na základe predmetnej úverovej zmluvy čerpal
bezúročný a bezpoplatkový.
Súd prvej inštancie mal za preukázané, že predmetná zmluva nemá náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm.
l) ZoSú a to výšku splátky. V zmluve o revolvingovom úvere je síce uvedené, že výška mesačnej
splátky je „minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur“ a následne

výška mesačnej splátky v sume 146,23 eur, avšak súd uvedené dojednanie o výške mesačnej splátky
revolvingového úveru považuje za absolútne neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
keďže nie je určité a zrozumiteľné. Žalobca ako dodávateľ v zmluve o revolvingovom úvere stanovil pre
žalovaného ako spotrebiteľa vyššie citovaný matematický vzorec výpočtu pravidelnej mesačnej splátkyúveru, tento však prvoinštančný súd vzhľadom na nie práve jednoduchý výpočet považoval pre bežného
spotrebiteľa za nezrozumiteľný, keďže vyžaduje určitú mieru matematických znalostí.
Čo sa týka dojednania poistenia súd prvej inštancie mal za to, že tak ako bolo poistenie v predmetnej

úverovej zmluve dojednané, nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka
o poistných zmluvách. Žalovaný ako klient mal súhlasiť so zvoleným súborom poistenia, pričom
dojednané poistné predstavovalo 5,29 %. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k
dojednaniu poistenia. Žalovaný z takto dojednaného postenia nevie aká je výška poistného, kedy
má nárok na poistné plnenie. Žalobca taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik

poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Súd prvej inštancie mal taktiež pochybnosti o skutočnom
oboznámení sa s uvedenými dokumentmi žalovaným v zmysle čl. 6 - Poistenie, pretože podmienky s
názvompoisteniesúsúčasťouvoprednaformulovanéhozneniaobchodnýchpodmienokanievýsledkom
dojednania. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd prvej inštancie nárok v časti uplatneného poistenia
zamietol.
Vzhľadom na nedodržanie vyššie uvedených obligatórnych náležitostí zmluvy II., sa táto považuje za

bezúročnú a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSú a žalovaný je povinný zaplatiť sumu 1.119
eur, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutým spotrebiteľským úverom vo výške 1.179 eur a úhradami
žalovaného vo výške 60 eur , tak ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad k zmluve zo dňa 25.09.2018.
Tým, že sa žalovaný dostal do omeškania s platením dlhu, súd prvej inštancie ho zaviazal zaplatiť aj úrok
zomeškaniavovýške5%ročneod17.05.2019zosumyistinyododňanasledujúcehopodnizosplatnení

úveru do zaplatenia dlhu. K zosplatneniu došlo v súlade so zákonom, keďže žalovaný neuhradil splátky
včas. Úrok z meškania bol priznaný odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Pokiaľ ide o výšku
úroku z omeškania, tak od dňa 17.05.2019 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo
výške 0,00 %, a preto výšku úroku z omeškania stanovil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

5. V súvislosti so zmluvou zo dňa 05.10.2018 sa súd prvej inštancie zaoberal výškou dohodnutého úroku
z úveru, ktorý bol v prvej časti zmluvy 18 % ročne a v druhej časti zmluvy 27,48 % ročne. Súd preveril
úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že v spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1
do 5 rokov v októbri 2018 bol úrok 5,28 %. Na základe tejto skutočnosti dospel k záveru, že sadzba
dohodnutého úroku medzi účastníkmi viac ako trojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných

v tomto období bankami. V danom prípade ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané
v rozpore s dobrými mravmi, preto je s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka zmluva o úvere
v tejto časti neplatným právnym úkonom. Súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú
podľa § 41 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu má žalobca nárok iba na vrátenie poskytnutého
úveru mínus vykonané úhrady.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri overovaní bonity žalovaného veriteľ nemal údaje o
výške príjmu žalovaného a nebolo preukázané, či s odbornou starostlivosťou pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zhromaždenie
informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si
povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade nebolo

preukázané, aby žalobca mal k dispozícií doklady o príjme žalovaného (potvrdenie zamestnávateľa), a
doklady o výdavkoch žalovaného pri uzatváraní zmluvy.
Ďalej mal prvoinštančný súd za preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.. Aj keď uvedená zmluva obsahuje
výšku RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, neobsahuje však všetky predpoklady,

použité na výpočet tejto RPMN. Spôsob výpočtu RPMN je uvedený v prílohe č. 2 citovaného zákona,
pričom podkladom pre výpočet RPMN je číslo posledného čerpania, výška čerpania, interval vyjadrený
v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho
čerpania, číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov, výška splátky alebo platby poplatkov a interval
vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky

alebo platby poplatkov. Súd má za to, že zmluva uvedené neobsahuje. Z dôvodu chýbajúcej tejto
náležitosti - predpokladov pre výpočet RPMN aj preto súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný
a bezpoplatkový, ako to predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSú a žalovaný je povinný zaplatiť iba
sumu 1.063,81 eura, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutým spotrebiteľským úverom vo výške 1.096
eur a úhradami žalovaného vo výške 32,19 eura vyplývajúcich z prehľadu splátok a úhrad k zmluve zo

dňa 05.10.2018.
Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku a to istiny dostal do omeškania, preto ho súd prvej
inštancie zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 05.06.2019 zo sumy istiny odo dňa
nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru do zaplatenia dlhu. K zosplatneniu došlo v súlade so zákonomdňa 04.06.2019, keďže žalovaný neuhradil splátky včas. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, tak od
dňa 05.06.2019 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 0,00 %, a preto
výšku úroku z omeškania stanovil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

6. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd
žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 1.119 eur a v časti o zaplatenie 1.063,81 eura., čo predstavuje

úspech 86 % a neúspech 14 %, v časti v ktorej žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného.
Žalobcovi tak po odpočítaní úspechu žalovaného vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 72 %.

7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že svoj dlh
v bode I. a v bode II. neuznáva v plnej výške. Poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá
mu nedovoľuje uhradiť dlh žalobcovi. V tejto súvislosti dodal, že poberá starobný dôchodok vo výške

137,30 eur mesačne a dávku v hmotnej núdzi vo výške 85,70 eur čo neprevyšuje ani životné minimum.
Žiadal o odpustenie úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 1119 eur, úroku z omeškania vo výške 5%
zo sumy 1063,81 eura a úhrady trov konania v rozsahu 72 %.

8. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Stotožnil sa s rozsudkom súdu prvej inštancie

v plnom rozsahu. Mal za to, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol v čom rozhodnutie alebo postup
súdu prvej inštancie považuje za nesprávny. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že dôvody
uvedené v odvolaní žalovaného mohli byť žalovaným uplatnené už v priebehu konania na súde prvej
inštancie. Odvolanie žalovaného nespĺňa náležitosti podľa § 363 CSP a žalobca je toho názoru, že

odvolací súd by mal odvolanie odmietnuť podľa § 386 ods. 1 písm. d) CSP.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civiný sporový poriadok - CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 CSP) osobou oprávnenou podať odvolanie (§ 359 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej

inštancie v rozsahu vyplývajúcom z obsahu odvolania, ako aj konanie, ktoré rozhodnutiu súdu prvej
inštancie predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), vychádzajúc z toho, že nariadenie
pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý
verejný záujem. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi uvedenými

v odvolaní do tej miery, že nebol oprávnený rozsudok preskúmať z iných dôvodov než z tých, ktoré
boli explicitne uvedené do uplynutia odvolacej lehoty (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom
vyhlásení rozsudku zverejnil odvolací súd na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu
v Prešove dňa 08.11.2023 (§ 219 ods. 3 CSP).

10. Odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia v jeho vyhovujúcej časti (výroky I. a II.), preto sa obmedzuje len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

11. Žalobca v rámci vyjadrenia k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že odvolanie nespĺňa náležitosti

ustanovenia § 363 CSP, a preto by mal odvolací súd odvolanie žalovaného odmietnuť. Odvolací súd
k tomu uvádza, že z obsahu odvolania vyplýva proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje a v akom
rozsahu sa napáda, keďže žalovaný uviedol, že napáda výroky I. a II. z dôvodu že mobilný telefón
nemohol stať 2.540,98 eura. Z obsahu odvolania taktiež vyplýva, že žalovaný sa nestotožňuje s týmto
rozhodnutím (aj keď priamo neuviedol či ho navrhuje zrušiť resp. zmeniť ). Odvolací súd má za to že

odvolanie žalovaného, podľa jeho obsahu, spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, a preto odvolanie
žalovaného prejednal.

12. Odvolací súd však zistil že odvolanie žalovaného v napadnutých výrokoch I. a II. nie je dôvodné.
Žalovaný okrem argumentácie, že mobilný telefón nemohol stať 2.540,98 eura neuviedol žiadne ďalšie

konkrétne dôvody na základe, ktorých by odvolací súd mohol posúdiť opodstatnenosť jeho tvrdenia. Súd
prvej inštancie náležite ozrejmil, že predmetom žaloby boli dve zmluvy, a to zmluva o revolvingovom
úvere na základe ktorej, podľa predložených listinných dôkazov, ktoré žalovaný nespochybnil, čerpal
žalovaný platbami na obchodných miestach celkovú sumu 1.179 eur, pričom na základe tejto zmluvyuhradil iba sumu 60 eur, preto zostatok predstavuje dlh vo výške 1.119 eur a na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere čerpal sumu 1.096 eur, pričom na základe tejto zmluvy uhradil iba sumu 32,19
eur, preto zostatok predstavuje dlh vo výške 1.063,81 eura. Žalovaný nepreukázal, aby tieto úvery nebol

čerpal, resp. aby bol na jednotlivé zmluvy uhradil vyššiu sumu. Odvolací súd zároveň poukazuje na to,
že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplýva, aby jej predmetom mal byť iba mobilný telefón, keďže
ako opis tovaru alebo služby je uvedené "neurčené 1796/1976 hromadný nákup“. Súd prvej inštancie
sa náležite vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré mali vplyv na posúdenie žaloby žalobcu a
správne dospel k záveru, že úvery ktoré boli poskytnuté žalovanému, sú bezúročné a bez poplatkov,

čo znamená, že žalovaný je povinný vrátiť iba poskytnuté istiny bez zmluvných úrokov a akýchkoľvek
poplatkov. Súd prvej inštancie taktiež správne posúdil nárok žalobcu na priznanie zákonného úroku
z omeškania vo výške 5 % ročne, keďže nasledujúci deň po zosplatnení jednotlivých úverov už bol
žalovaný nepochybne v omeškaní s plnením dlhu, preto správne priznal žalobcovi aj zákonný úrok z
omeškania. V súvislosti so správnymi závermi súdu prvej inštancie odvolací súd opätovne poukazuje
na náležité a presvedčivé odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý správne posúdil jednotlivé

zmluvy ako zmluvy spotrebiteľské a taktiež správne vyhodnotil absenciu obligatórnych zákonných
náležitostí týchto zmlúv, v dôsledku čoho sú predmetné zmluvy bezúročné a bez poplatkov.

13. Súd prvej inštancie správne posúdil nároky žalobcu a zároveň správne zaviazal žalovaného na
zaplatenie poskytnutých istín z jednotlivých zmlúv (bez zmluvných úrokov, a akýchkoľvek poplatkov),

spolu so správne priznanými úrokmi z omeškania, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne, v napadnutých výroch I. a II. potvrdil.

14. Žalobca v rámci svojho odvolania taktiež žiadal o odpustenie úrokov z omeškania. Odvolací súd
vyššie konštatoval, že súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi popri jednotlivé istiny spolu so

zákonným úrokom z omeškania, pričom nie je v kompetencii odvolacieho súdu odpustiť tieto úroky.
Takúto kompetenciu má iba samotný veriteľ, ktorý taktiež môže žalobcovi umožniť prípadné splatenie
dlhu v primeraných splátkach.

15. V časti rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v

rozsahu72%(správnemalobyťpriznanienárokunanáhradutrovkonaniavtomtorozsahu)odvolacísúd
rozsudok súdu prvej inštancie ohľadom tohto súvisiaceho výroku zrušil z dôvodu, že súd prvej inštancie
nevyhodnotil žiadnym spôsobom slabú sociálnu situáciu žalovaného s ohľadom na jeho minimálny
príjem, resp. celkovú sociálnu situáciu a tejto súvislosti prípadnú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.
Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní je potrebné vykonať dokazovanie ohľadom komplexného zistenia

sociálnych pomerov žalovaného, nie je účelné vykonať dokazovanie odvolacím súdom, preto odvolací
súd s poukazom na ust. § 389 písm. c) CSP rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti (IV. výrok) zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Úlohou súdu prvej inštancie bude zistiť sociálne pomery žalovaného z hľadiska jeho mesačných

príjmov a výdavkov, ako aj komplexne posúdiť jeho rodinné pomery a následne aplikovať ust. § 257
CSP, pričom o aplikácii tohto ustanovenia upovedomí vopred aj žalobcu tak, aby mal možnosť vyjadriť
sa k tomu.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).