Uznesenie – Majetok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 5, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011808
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3115011808.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Milána Straku v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v
Bratislave, bytom C., D. E. XXXXX/XX, trestne stíhaného pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek
3 písmeno a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, na neverejnom
zasadnutí dňa 05. decembra 2023, prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti

rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/149/2015, zo dňa 26. mája 2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/149/2015, zo dňa 26. mája 2022 bolo podľa § 285 písm.
a)TrestnéhoporiadkurozhodnutéooslobodeníobžalovanéhoA.B.spodobžalobyOkresnejprokuratúry
Trenčín,sp.zn.1Pv230/15/3309,zodňa12.11.2015,preskutok,obžalobouprávneposúdenýakozločin
podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek
1 Trestného zákona, ktorého sa obžalovaný mal dopustiť tak, že
v úmysle obohatiť sa uviedol dňa 12.05.2014 pri osobnom stretnutí uskutočnenom v čase od 14:27

hodinydo15:22hodinyvkaviarniCAFEDELCENTROvnákupnomcentreF.naA.G.H.C.doomyluI.J.
K., keď mu sľúbil, že prostredníctvom sprostredkovateľky, ktorej meno mu vtedy neuviedol, bude presne
nešpecifikovaným spôsobom vplývať na výkon právomoci sudcov odvolacieho senátu Krajského súdu
v Trenčíne konajúcich v trestnej veci vedenej pod spisovou značkou 3To/56/2012 v takom rozsahu, aby
docielil zrušenie rozsudku Okresného súdu v Trenčíne spisová značka 8T 47/2006 zo dňa 16.09.2011,
ktorým bol obžalovaný I. J. K. odsúdený na 13 rokov nepodmienečne, hoci vedel, že uvedené splniť

nemôže, pretože so sudcami Krajského súdu v Trenčíne sa osobne nepozná a s nikým z nich sa
nikdy nekontaktoval, následne dňa 15.05.2014 v čase od 15:59 hodiny do 16:50 hodiny v priestoroch
osobného motorového vozidla značka VW Touareg, evidenčné číslo vozidla: C. XXX C., odparkovaného
na parkovisku obchodného centra Laugaricio v Trenčíne a opakovane dňa 15.05.2014 v čase od 17:43
hodiny do 18:09 hodiny v priestoroch reštaurácie McDonald's pri obchodnom centre B. H. L. ponúkol
I. K. novú alternatívu riešenia jeho trestnej veci s tým, že ak sa osobne zúčastní pojednávania dňa

21.05.2014, tak mu vie zabezpečiť oslobodenie spod obžaloby cez sprostredkovateľku, ktorej meno
je J. M. tak, že prostredníctvom podpredsedu Krajského súdu v Trenčíne bude ovplyvnený odvolací
senát 3To/56/2012, za čo si vyžiadal finančné prostriedky v celkovej sume 40.000,- €, z čoho 10.000,- €
mala byť podľa vyjadrenia obžalovaného vopred poskytnutá záloha a na zvyšných 30.000,- € určených
pre troch sudcov uvedeného súdu mal vystaviť I. K. zmenku, čo aj vykonal na pokyn obžalovaného
dňa 17.05.2014 počas stretnutia uskutočneného v čase od 10:10 hodiny do 11:22 hodiny v priestoroch

reštaurácie McDonald's pri obchodnom centre Laugaricio v Trenčíne, predtým, ako od neho obžalovaný
B. prijal požadované finančné prostriedky v sume 9.000,- € pod prísľubom, že vyššie popísanýmspôsobom mu na príslušnom súde v dotknutej trestnej veci sprostredkovane vybaví oslobodenie spod
obžaloby, pričom z uvedenej sumy následne obžalovaný B. v priestoroch prevádzky firmy ASEMID s.
r.o., na Bratislavskej ulici 78 v L. poskytol J. M. finančnú hotovosť v sume 500,- €, potom sa vrátil do

priestorov obchodného centra Laugaricio v Trenčíne, kde sa v kaviarni Glacio Caffe v čase od 13:05
hodiny do 13:48 hodiny opätovne stretol s I. K., od ktorého prijal zvyšnú požadovanú zálohu v sume
1.000,- € ako údajné náklady, ktoré doposiaľ s vybavením veci mal, čím podvodným spôsobom vylákal
od I. J. K. finančnú hotovosť v celkovej sume 40.000,- €,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného.
Prokurátor podané odvolanie dodatočne písomne odôvodil nasledovne:

„Okresný súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. č. 2T 149/2015 zo dňa 26.05.2022 podľa § 285
písmeno a) Trestného poriadku, obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín, pre skutok
právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona
v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona , na tom skutkovom základe, že obžalovaný
v úmysle obohatiť sa uviedol dňa 12.05.2014 pri osobnom stretnutí uskutočnenom v čase od 14:27

hodiny do 15:22 hodiny v kaviarni CAFE DEL CENTRO v nákupnom centre Eurovea na Pribinovej ulici v
Bratislave do omylu I. J. K., keď mu sľúbil, že prostredníctvom sprostredkovateľky, ktorej meno mu vtedy
neuviedol, bude presne nešpecifikovaným spôsobom vplývať na výkon právomoci sudcov odvolacieho
senátu Krajského súdu v Trenčíne konajúcich v trestnej veci vedenej pod spisovou značkou 3To/56/2012
v takom rozsahu, aby docielil zrušenie rozsudku Okresného súdu v Trenčíne spisová značka 8T 47/2006

zo dňa 16.09.2011, ktorým bol obžalovaný I. J. K. odsúdený na 13 rokov nepodmienečne, hoci vedel, že
uvedené splniť nemôže, pretože so sudcami Krajského súdu v Trenčíne sa osobne nepozná a s nikým
z nich sa nikdy nekontaktoval, následne dňa 15.05 2014 v čase od 15:59 hodiny do 16:50 hodiny v
priestoroch osobného motorového vozidla značka WV Touareg, evidenčné číslo vozidla: C. B. XXX C.,
odpar kované ho na parkovisku obchodného centra Laugaricio v Trenčíne a opakovane dňa 15.05.2014

v čase od 17:43 hodiny do 18:09 hodiny v priestoroch reštaurácie McDonald's pri obchodnom centre
Laugaricio v Trenčíne ponúkol I. K. novú alternatívu riešenia jeho trestnej veci stým, že ak sa zúčastní
pojednávania dňa 21.05 2014 tak mu vie vybaviť oslobodenie spod obžaloby cez sprostredkovateľku,
ktorej meno je J. M., že prostredníctvom podpredsedu Krajského súdu v Trenčíne bude ovplyvnený
odvolací senát, za čo si vyžiadal finančné prostriedky v celkovej sume 40 000 €, čo aj vykonal na

pokyn obžalovaného dňa 17.05.2014 počas stretnutia v McDonalds v Trenčíne, predtým ako od neho
obžalovaný B. prijal požadované finančné prostriedky v sume 9000 € pod prísľubom, že v danej trestnej
veci na súde sprostredkovane vybaví oslobodenie spod obžaloby, pričom z uvedenej sumy obžalovaný
odovzdal J. M. 500 € vo firme ASEMID, s.r.o., potom sa vrátil do obchodného centra Laugaricio, kde sa
stretol s I. K. , od ktorého prijal zvyšnú požadovanú zálohu 1000 €, ako náklady, ktoré mal s vybavením

veci, čím podvodne vylákal od Ing. Ševca celkovú sumu 40.000 €, oslobodil, pretože nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Samosudca Okresného súdu v Trenčíne v odôvodnení rozsudku uvádza, že konanie obžalovaného A.
B. nenaplnilo pojmové znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu nakoľko nebolo preukázané,

že by obžalovaný niekoho uvádzal do omylu, resp. či využil niečí omyl, dodržanie resp. nedodržanie
obvyklej miery opatrnosti na strane poškodeného. K znakom základnej skutkovej podstaty trestného
činu podvodu je potrebné v prvom rade uviesť, že len uvedenie určitých nepravdivých skutočností nie je
možné samo o sebe považovať za uvedenie do omylu, v zmysle základnej skutkovej podstaty trestného
činu podvodu, pretože uvádzanie, či deklarovanie pravdy, nič nehovorí o tom, či tieto nepravdivé

skutočnosti boli alebo mohli byť aj objektívne spôsobilé oklamať klamanú (poškodenú osobu), resp. či
k oklamaniu poškodeného by došlo len preto, že tento celkom zanedbal svoju povinnosť vyplývajúcu
z § 415 Občianskeho zákonníka teda o dodržanie obvyklej miery opatrnosti. Zločin podvodu v danej
veci kvalifikovaný podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona má vo svojej skutkovej podstate ako
obligatórny znak spôsobenie majetkovej ujmy a teda škody poškodenému. V danej trestnej veci nemôže

I. K. vystupovať ako poškodená osoba, nakoľko v predmetnej veci konal ako agent a teda v dôsledku
neúspešnej policajnej akcie zameranej na odhalenie korupcie na KS v Trenčíne nevznikla žiadna škoda
a nebola I. K. spôsobená ani žiadna iná ujma. Logicky si preto ani pred súdom žiadny nárok na náhradu
škody neuplatňoval. S poukazom na rozdielne právne postavenie osoby agenta a osoby poškodeného jesúbehobidvochprocesnýchpostavenívtejistejtrestnejvecivylúčený.Vpôvodnomkonanípredzmenou
právnej kvalifikácie bol I. J. K. vypočúvaný ešte v postavení súčasne agenta a svedka. V danom prípade
súd poukazuje na to, že veľmi dôležitým do úvahy pripadajúcim je aj zámer poškodeného úmyselne

vytvoriť takú situáciu preukazujúc okolnosti a informácie o možnom manipulovaní súdneho orgánu, aby
týmto mohol zvrátiť nepriaznivé rozhodnutie v trestnej veci, v ktorej bol v tom čase sám (v postavení
spoluobžalovaného 8T/47/2006).

S rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. sp. zn. č. 2T 149/2015 zo dňa 26.05.2022, nesúhlasím,

a mám za to, že súd rozhodol na základe nesprávneho posúdenia skutkových zistení a dostatočne
sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Okresný súd Trenčín v
predmetnom rozsudku posúdil skutkový stav výlučne v prospech obžalovaného, pričom v prípravnom
konaní, ako aj konaní pred súdom, boli preukázané skutočnosti, ktoré podľa nášho názoru pri ich
správnom právnom posúdení, dostatočne preukazujú vinu obž. A. B..

Obžalovaný A. B. je zo spáchania skutku usvedčovaný najmä svedeckou výpoveďou poškodeného I. J.
K. vykonanou v prípravnom konaní, od ktorej sa v podstatných okolnostiach neodchýlil ani v konaní pred
súdom. Poškodený vo svojom výsluchu uviedol, že po podaní trestného oznámenia na A. B. vypovedal
v postavení svedka poškodeného na NAKA Nitra protikorupčná jednotka dňa 23.07.2015, pretože od
svojho advokáta sa dozvedel, že ho hľadal pán B. ohľadne podpísania zmenky, pričom nechal na seba

telefonický kontakt XXXX XXX XXX. Bolo to niekedy v roku 2013. Pri telefonickom kontakte mu pán B.
povedal, že sa chce s ním stretnúť, pretože zastupuje klienta N. C., BMG INVEST, a že v roku 1998
podpísal pre tento subjekt zmenku a tak chce plnenie tejto zmenky. Upozornil pána B., že na zmenkách
(celkovo boli 3), nebola určená doba splatnosti, boli to zmenky ručiteľské, kedy N. C. žiadal podpísať
tieto zmenky na spoločnosť GOLDEN, ktorú vlastní. Potreboval ručenie inej firmy na pozemky a boli

dohodnutí tak, že ak svoj zámer nezrealizuje, tak tie zmenky roztrhá. Naviac voči Brtvovi má zmenky vo
vyššej hodnote cca v sume 22 miliónov SK. Koncom roku 2013 sa stretol s Landsmannom v kaviarni
OC Eurovea v Bratislave vedľa Billy, kde v prítomnosti nejakého neznámeho muža uplatňoval na ňom
pohľadávky zmenku na meno Brtva. Oznámil mu, že Brtva je vo výkone trestu, svedok mu ukázal
originál inej zmenky, ktorú mal voči C. na sumu cca 20 miliónov korún. B. sa dotazoval, ohľadne iných

zmeniek a svedok bol prekvapený, že B. vedel o jeho problémoch, ktoré sa riešia na Okresnom súde v
Trenčíne. Vedel, že bol svedok odsúdený na nepodmienečný trest a vedel, kto sa o to postaral, aby bol
na odvolacom Krajskom súde v Trenčíne odsúdený a súčasne mu ponúkal, že mu s tým vie pomôcť, ale
že ho to bude niečo stáť. Dohodli sa, že sa stretnú zhruba o týždeň, prišla SMS, že chce, aby mu svedok
doručil rozsudok. Nevedel presne, kedy toto žiadal a k akému dátumu, ale keď sa stretli opäť po pár

týždňochvEuroveivBratislave,bolomupovedané,žedruhástranapožadujevyplatiť55tisíceur,abybol
na Krajskom súde v TN oslobodený. Svedok chcel podrobne vedieť, ako to chcel spraviť a čo s peniazmi,
a on mu povedal len toľko, že cez bývalú prokurátorku J. D. a bývalú sudkyňu JUDr. J. to celé vybaví. Že
tieto panie pomohli aj jeho známemu, s ktorým bol na tom prvom stretnutí, a požadované peniaze mu
samozrejmenedal.TietoskutočnostipísomneoznámilnaKrajskomsúdevTrenčíneatamsasvecounič

nedialo. Onedlho ho opätovne telefonicky prostredníctvom SMS kontaktoval pán B., dátum si nepamätal,
a žiadal od neho sumu 15.000 EUR s tým, že je informovaný, o jeho podaní na KS Trenčín. Svedok a to
nereagoval, a on mu po určitom čase poslal SMS, že keď mu neodpovie, tak zakrátko bude blízko svojho
bydliska v llave. Asi tým myslel „basu". B. ho kontaktoval na teľ č. 0918/325 966 a 0948/110 315. Všetky
SMS správy, ktoré od neho prijal predložil do svojho trestného konania. B. sa snažil byť s ním sám,

bez svedkov keď boli v osobnom kontakte. Asi dvakrát bol pri ich stretnutiach nejaký chlap z Trenčína,
ktorý bol údajne naviazaný na pani D.. Pred ním hovoril, že aj jemu sa cez ňu v minulosti podarilo niečo
vybaviť, a že dostal len podmienku. S B. bol v osobnom kontakte v roku 2013 asi 5-6 krát. Okrem prvého
stretnutia sa vždy stretli v E u rove i v BA bez prítomnosti svedkov. Vždy ho kontaktoval B. z telef. č.
XXXX/XXX XXX. On mu chcel vlastne pomôcť vo veci, ktorej bol Okresným súdom v Trenčíne pod sp.

značkou 8T/47/2006, odsúdený na nepodmienečný trest na 13 rokov, pričom sa voči tomuto rozsudku
odvolal, a teraz v tom koná odvolací senát JUDr. H. na Krajskom súde v Trenčíne v konaní 3To/56/2012.
B. mu tvrdil, že je právnik ale toho času má pozastavenú licenciu a pracuje cez iných právnikov, a že vie,
že v tej jeho veci je nevinný, nepraje mu nepodmienečný trest, pretože sám zažil nepodmienečný trest
v trvaní 5 rokov. Svedok sa s ním pôvodne vôbec nechcel stretávať, ale on ho stále kontaktoval, nikdy si

nezisťoval nič, ohľadne tejto osoby B., a preto to radšej celé nahlásil na protikorupčnú jednotku, s ktorou
potom v danej veci v postavení agenta spolupracoval a získaval dôkazy, ktoré by mali byť súčasťou tohto
spisového materiálu. Dňa 12.05.2014 sa v poobedňajších hodinách stretol po telefonickej dohode s A. B.
vEuroveivBratislave,atumuB.naznačil,žejehovecnebudevybavovaťcezD.aJ.,aleprostredníctvomnejakej inej známej, ktorá pozná podpredsedu Krajského súdu v Trenčíne, a tento potom vie vybaviť,
aby sudcovia odvolacieho Krajského súdu v Trenčíne vo veci 3To/56/2012 zrušili rozsudok Okresného
súdu Trenčín, 8T/47/2006 ktorým bol odsúdený na 13 rokov nepodmienečne a žiadal od neho finančné

prostriedky, ak si dobre pamätá, 35-tisíc Eur a ich rozhovor bol nahrávaný políciou. Detaily si presne
nepamätal, lebo to bolo pred rokom. Následne sa stretli 15.05.2014 v Trenčíne v Mc-Donalde, odkiaľ ho
B. vytiahol von s odôvodnením, že sa v týchto priestoroch s ním baviť nebude, lebo by ich mohol niekto
počuť, resp. nahrávať. Tak potom spolu išli do osobného vozidla VW Turan s bratislavskými ŠPZ, kde
začal rozoberať čo všetko má zariadené prostredníctvom bývalej sudkyne Okresného súdu v Trenčíne,

nejakej J., ktorá je rodinnou príslušníčkou podpredsedu Krajského sudu v Trenčíne a vie mu s jeho
trestnou vecou pomôcť, samozrejme za finančnú odmenu. Svedok si chcel overiť, či v skutočnosti má B.
záujem mu pomôcť. Tak na základe jeho požiadavky B. telefonoval tej pani J., a z rozhovoru mal dojem,
že o celej veci vie, ale detailne si pre rozhovor pre odstup času nespomenul. Zdôraznil, že bol v tom
čase v postavení agenta a polícia dokumentovala toto jeho stretnutie s B.. Ešte zabudol povedať, že po
krátkom úvode rozhovoru ho B. prešacoval, aby si overil, že nemá na sebe nahrávacie zariadenie. Po

tomto rozhovore sa dohodli, že si svedok potrebuje overiť isté skutočnosti, teda či naozaj podpredseda
krajského súdu JUDr. O. má možnosť ovplyvniť senát JUDr. H. a preto požiadal B. že sa opäť o 2 hodiny
stretnú v Mc- Donalde. Po dvoch hodinách, mu B. oznámil, že ak sa osobne zúčastní pojednávania,
ktoré bolo už vtedy vytýčené na 21.05.2014 tak mu vie zabezpečiť oslobodenie spod obžaloby cez tu
J. a J. O. za sumu 40-tisíc eur, z čoho mala byť poskytnutá záloha 10.000,-Eur vopred a zvyšok mal

byť rozdaný zvyšným sudcom senátu Krajského súdu v Trenčíne, a mal svedok vystaviť zmenku alebo
notársku úschovu. V závere stretnutia sa dohodli, že sa dňa 17.05.2014 opäť stretnú a že svedok mu
prinesie zálohu 10.000,-Eur. O stretnutí 17.05.2014 mu B. predložil tlačivo zmenky a prikázal mu, aby
ho vypísal s dátumom 19.05.2014, pričom do tlačiva mal napísať sumu 30.000,-Eur so splatnosťou dňa
23.05.2014 v prospech neho (B.). Preto zmenku vypísal, súčasne aj podpísal a v obálke mu odovzdal

9.000,- Eur, B. vypísal tlačivo zmenky, pričom začiernil údaje a dopísal potvrdenie o prevzatí sumy
9.000,- Eur. Po prijatí uvedenej sumy B. odišiel s odôvodnením, že tieto peniaze ide odovzdať J. a J.
O. a ide sa dohodnúť na detailoch, ako to celé vybavia. Svedok si ponechal 1.000,- Eur z tej zálohy s
tým, že ich B. odovzdá, keď sa vráti a povie mu, ako to vyriešili. Do dvoch hodín sa B. vrátil, stretli sa pri
hlavnom vchode OC Laugarício v Trenčíne, kde mu začal rozprávať, že sa celým jeho odsúdeným je I.

P.. Následne sa presunuli do reštauračných častí, kde sa usadili v kaviarni, išli hore do Glaciokafé, kde
mu B. začal rozprávať, že po príchode za Janou s ňou odišli za JUDr. O. do jeho rodinného domu, kde
si v záhrade u neho sadli a otvorene sa s JUDr. O. mal o veci rozprávať. Svedok si ešte spomenul, že B.
poukázal na zmenku vystavenú na sumu 30.000 Eur s tým, že s ňou J. O. nesúhlasí, a že mu poskytne
číslo účtu, kde bude potrebné tie peniaze vložiť, resp. previesť na účet do pojednávania, k čomu ale

nedošlo. Priebeh tohto stretnutia bol zdokumentovaný v trestnom spise. Vzhľadom na odstup času si
na konkrétne detaily nespomínal, on osobne sudkyňu J. nepozná, nepozná ani J. O. a nevie sa vyjadriť
ani do akej miery mu B. hovoril pravdu.

Nakoľko som presvedčený, že Okresný súd v Trenčíne rozhodol na základe nesprávneho posúdenia

skutkových zistení a dostatočne sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie, odvolaciemu Krajskému súdu v Trenčíne
navrhujem:
Podľa§321odsek1písmenob)TrestnéhoporiadkuzrušiťnapadnutýrozsudokOkresnéhosúduTrenčín
sp. zn. 2T 149/2015 zo dňa 26.05.2022, a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátiť vec súdu

prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, kde uviedol
nasledovne:

„Okresný súd v Trenčíne rozsudkom sp.zn. č. 2T 149/2015 zo dňa 26.05.2022 podľa ust. § 285 písm.
a) Tr. por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný. S uvedeným rozhodnutím sa plne stotožňujem a považujem ho za vecne a
obsahovo správne.

Okresný prokurátor sa vo svojom odvolaní ani po viac ako ôsmich rokoch trvajúcom trestnom stíhaní
nevysporiadal so základnými otázkami, ktoré mal povinnosť vyriešiť ešte pred samotným podaním
obžaloby na súd. V prvom rade či má k dispozícii zákonné dôkazy, ktoré by relevantným spôsobom
preukazovali naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu. V odvolaní saprokurátor zameral výlučne na výpoveď I. J. K., ktorý bol v prípravnom konaní vedenom pôvodne
pre trestný Čin nepriamej korupcie vypočutý v postavení svedka (agenta polície). Po zmene právnej
kvalifikácie sa jeho postavenie zmenilo na poškodeného pričom sa on sám za poškodeného nepovažuje.

Žiadne iné dôkazy prokurátor priamo nezmieňuje, čím v podstate plne akceptuje argumentáciu súdu, že
v predmetnej veci nedisponuje právne relevantnými dôkazmi preukazujúcimi vinu obžalovaného.

Prokurátor sa nevysporiadal ani s početnými námietkami obhajoby, ktorá už v prípravnom konaní
namietala porušenie práva obvineného na obhajobu ako aj na hrubé procesné chyby OČTK ako aj

dozorujúceho prokurátora, ktoré v konečnom dôsledku boli spôsobilé zmariť trestné stíhanie.

Oznámením ČVS: PPZ-222-/NKA-PK-BA-2014, zo dňa 26.02.2015 bola obvinenému na “čiastočne
modifikovanom“ skutkovom základe oznámená zmena z právnej kvalifikácie prečinu nepriamej korupcie
podľa § 336 ods.l. Trestného zákona na zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.3 písm. a) Trestného
zákona v štádiu pokusu. Uvedené oznámenie bolo vydané na základe toho, že pôvodne vyšetrovanie

vedené pre prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu
(Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 27.08.2014) nepreukázalo spáchanie prečinu nepriamej
korupcie obvineným. Vyšetrovateľka miesto toho aby konanie zastavila, preklasifikovala dňa 26.02.2015
konanie na “čiastočne modifikovanom“ skutkovom základe z prečinu nepriamej korupcie podľa § 336
ods. 1 Trestného zákona na zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.3 písm. a) Trestného zákona v

štádiu pokusu.

V prvom rade oznámenie zo dňa 26.02.2015 hovorí o akomsi modifikovanom skutkovom základe, bližšie
neurčeného skutku ktorý ma byť zločinom podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona
v štádiu pokusu. Oznámenie nehovorí o tom či sa mení miesto, čas alebo spôsob spáchania skutku a

nehovorí nič ani o prípadnej zmene zákonných znakov skutkovej podstaty. Vzhľadom na uvedené je
predmetný postup vyšetrovateľky nepreskúmateľný. Nie je možné z neho vyvodiť aký skutok je trestným
činom podvodu, kto je poškodený a ani to ktorý orgán je miestne a vecne príslušný na rozhodovanie
v tejto veci. Konkrétny skutok, pre ktorý sa má viesť trestné stíhanie musí byť v súlade s ustanovením
§ 199 ods. 2, aj § 206 ods. 3 Trestného poriadku popísaný tak, aby zodpovedal príslušným znakom

skutkovej podstaty trestného činu. Pokiaľ tomu tak nie je, trestnému stíhaniu chýba jeho predmet a teda
niet skutku, o ktorom by bolo možné rozhodovať.
Zločin podvodu podľa § 221 ods. f, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona, nepatrí do vecnej príslušnosti NAKA. Všetky úkony prípravného konania realizované
od 9.3.2015 (oznámenie o zmene právnej kvalifikácie) považujeme za nezákonné, v rozpore s Trestným

poriadkom, Ústavou SR a Dohovorom o ochrane základných práv a ľudských slobôd.

Vyšetrovateľka útvaru národnej kriminálnej agentúry v predmetnej trestnej veci konala na základe
výberovej príslušnosti v zmysle článku 3 odsek 7 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č.
175/2010 zo dňa 30.12.2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v
trestnom konaní v znení iných nariadení ministra vnútra Slovenskej republiky. O tejto skutočnosti sme sa
dozvedeli až z prednesu prokurátora na hlavnom pojednávaní. K samotnému začatiu trestného stíhania
za vyššie uvedený zločin došlo pravdepodobne na základe realizačného návrhu operatívneho oddelenia
Národnej kriminálnej agentúry Odboru Západ.

Nariadenia ministerstva nie je možné považovať za všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydáva
ministerstvo vnútra na podklade splnomocnenia § 10 ods. 10 Tr. por. ani podľa obsahu, ale ani podľa
formy, lebo interné nariadenie ministerstva vnútra nie je všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa
uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ako to predpokladajú ustanovenia §§ 4 ods. 2, 5 ods.

2 zák. č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

V súdnom spise sa nenachádza žiaden dôkaz preukazujúci schválenie uvedeného procesného postupu
príslušným riaditeľom uvedeného odboru NAKA, a preto je takýto postup v rozpore s Trestným
poriadkom, Ústavou SR a Dohovorom o ochrane základných práv a ľudských slobôd.

V súdnom spise sa nenachádza ani opatrenie krajského prokurátora v Trenčíne ktorým malo byť
rozhodnuté podľa § 51 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len
"zákona o prokuratúre") s poukazom na ustanovenie § 6 odsek 1 písmeno b) zákona o prokuratúre, nazabezpečenie plnenia úloh prokuratúry podľa § 3, § 4 odsek 1 písmeno a), písmeno c) a § 17 zákona o
prokuratúreourčenívýnimkyzustanovenia§46odsek5zákonaoprokuratúrevkontextesustanovením
§ 15 Trestného poriadku (per analogiam) s tým, že dozor a všetky úkony prokurátora v rámci celého

trestného konania v predmetnej trestnej veci vykoná krajský prokurátor v Trenčíne, resp. ním poverený
prokurátor Krajskej alebo Okresnej prokuratúry Trenčín.

Na základe vyššie uvedených skutočností mám za to, že uznesenie vyšetrovateľky o začatí trestného
stíhania podľa § 199 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku ako aj úkony po ňom nasledujúce boli

nezákonné a uznesenie malo byť ešte v prípravnom konaní zrušené. Ide o podstatnú vadu obžaloby a
výsledky konania, ktoré sú touto vadou zaťažené sú nepoužiteľné v konaní pred súdom.

Podľa § 119 ods.2 Tr. por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci
a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že podstatou dokazovania je jeho zákonnosť, nakoľko za dôkaz v

trestnom konaní môže slúžiť len to čo sa získalo z dôkazných prostriedkov v zmysle Trestného poriadku,
respektíve podľa osobitného zákona.
Dôkazy, ktoré majú určité vady môžu byť absolútne neúčinné, t. j. ide o dôkazy vykazujúce podstatné
vady, ktoré nie je možné napraviť a spôsobujú absolútnu nepoužiteľnosť dôkazu v trestnom konaní
(napríklad dôkaz získaný nezákonným donútením, vykonanie domovej prehliadky bez príkazu súdu

a podobne) alebo relatívne neúčinné, t. j. ide o dôkazy, ktoré vykazujú odstrániteľné vady a ktoré
spôsobujúnepoužiteľnosťdôkazulendodoby,kedyjetakátovadaodstránená(napríkladvýsluchsvedka
viazanéhopovinnosťoumlčanlivosti,ktorýbolzbavenýmlčanlivostiaždodatočnepovykonanívýsluchu).
Podstatným kritériom prípustnosti dôkazu v konaní pred súdom je zákonnosť získania dôkazu.

Podľa § 129 ods. 2 Trestného poriadku: „Svedok nesmie byť vypočúvaný ani vtedy, keby svojou
výpoveďou porušil zákonom alebo medzinárodnou zmluvou uloženú alebo uznanú povinnosť
mlčanlivosti okrem prípadu, že by bol od tejto povinnosti oslobodený príslušným orgánom alebo tým, v
ktorého záujme má túto povinnosť.“

Na povinnosť mlčanlivosti sú orgány činné v trestnom konaní povinné prihliadať ex offo. V zmysle ust.
§ 115 ods. 1) Tr. por. v trestnom konaní o zločine, korupcii, trestných činoch extrémizmu, trestnom čine
zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo pre
iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno vydať príkaz na
odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, ak možno dôvodne predpokladať, že budú zistené

skutočnosti významné pre trestné konanie. Príkaz možno vydať, ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť
inak alebo ak by bolo jeho dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené.

Podľa ust. § 115 ods. 7) Tr. por. v inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam
telekomunikačnej prevádzky vykonal, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v

tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin podľa odseku 1.

Podľa ust. § 117 ods. 12) Tr. por. skutočnosti týkajúce sa trestných činov nesúvisiacich s vecou, v ktorej
bol agent použitý, môžu sa v inom konaní použiť ako dôkaz iba vtedy, ak ide o zločin, korupcie, trestný
čin zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

Ak je na základe svedeckých výpovedí začaté trestné stíhanie pre iný trestný čin spáchaný tým istým
skutkom, je potrebné k tomuto novému skutku svedkov znova vypočuť, pretože tá časť ich pôvodnej
výpovede týkajúcej sa tohto nového skutku nie je procesné použiteľným dôkazom (R 62/1999).

Predmetné príkazy na odposluchy a záznam telekomunikačnej prevádzky sú súčasťou utajenej
prílohy, môžu byť ako jeden z rozhodujúcich dôkazov oboznámené iba za vylúčenia verejnosti, resp.
splnenia všetkých podmienok, uvedených v ustanoveniach zákona č. 215/2004 o ochrane utajovaných
skutočností.

Pokiaľ boli ohľadne skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, vykonávané úkony tvoriace obsah
prípravného konania, hoci nebolo začaté trestné stíhanie, ide o podstatnú vadu obžaloby. Výsledky
konania, ktoré sú touto vadou zaťažené sú nepoužiteľné v konaní pred súdom (R 15/1991 - 1).Odposluchy a záznam telekomunikačnej prevádzky rozhovorov osôb, ktoré boli vyhotovené v rozpore
so zákonom sú dôkazom absolútne neúčinným. Prepisy takýchto záznamov nie je možné zaradiť do
trestného spisu a pokiaľ k tomu dôjde, nie je možné ich použiť v trestnom konaní ako dôkaz (R 33/1995)

Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna
alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.

Agent nekoná na základe vlastnej vôle, plní úlohy na základe pokynov operatívca, príslušníka PZ, čo

v praxi vylučuje aj jeho prípadnú tresnú zodpovednosť ale súčasne vylučuje jeho možnosť vystupovať
v tom istom konaní ako poškodený nakoľko uvedenú situáciu sám na základe pokynov navodil a na
vyprovokovanie v tomto prípade použil prostriedky PZ.

Zločin podvodu podľa § 221 ods. 1.. ods. 3 písm. a) Trestného zákona má vo svojej skutkovej podstate
ako obligatórny znak spôsobenie majetkovej ujmy a teda škody u poškodeného. V skutočnosti agentovi

v dôsledku neúspešnej policajnej akcie zameranej na odhalenie korupcie na Krajskom súde v Trenčíne
žiadna škoda nevznikla a nebola mu spôsobená ani žiadna iná ujma. Preto si ani žiadnu škodu
neuplatňoval. Navyše konanie I. J. K. mohlo byť motivované snahou a zmiernenie trestu, ktorý mu bol
uložený v inej trestnej veci, závažnej trestnej činnosti organizovanej skupiny páchateľov, vedenej na
Okresnom súde v Trenčíne.

Vzhľadom na rozdielne právne postavenie agenta a poškodeného je súbeh obidvoch procesných
postavení v tej istej trestnej veci vylúčený. V konaní pred zmenou právnej kvalifikácie bol vypočutý ešte
v právnom postavení agenta a svedka.

Zavinenie tvorí základ trestnej zodpovednosti. Bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. Zavinenie
sa musí vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré tvoria znaky skutkovej podstaty trestného činu a
musí existovať v čase činu. Zavinením sa vlastne rozumie aj vnútorný psychický vzťah páchateľa k
skutočnostiam tvoriacim trestný čin. Tvorí obligatórnu zložku subjektívnej stránky trestného činu a jej
ďalšou zložkou môže byť aj pohnútka. Je budované na dvoch zložkách a to vedomostnej (intelektuálnej,

racionálnej) a vôľovej. Je veľmi dôležité, aby zložky zavinenia zahŕňali skutočnosti tvoriace objekt a
objektívnu stránku trestného činu (chránený záujem, zavinenie, konanie a následok).

Čin policajne vyprovokovaný, z pohľadu osoby takto vyprovokovanej, v skutočnosti objekty
trestnoprávnej ochrany nezasahuje, pretože to v dôsledku práve policajnej provokácie vylučuje

materiálnu stránku vyprovokovaného činu, ktorý je preto len činom inak trestným, nie činom súdne
trestným.

Odvolanie prokurátora neobsahuje žiadne nové skutočnosti ani právne závery, ktoré by odôvodňovali
zmenu napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadomnauvedenénavrhujempodľa§319Tr.por.odvolanieprokurátoraakonedôvodnézamietnuť.“

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 trestného poriadku
(ďalej len „Tr. por.“), na podklade podaného odvolania na neverejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu

a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku
okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací

súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom uvedie, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa

súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto.Podľa názoru odvolacieho súdu obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku nezodpovedá uvedenému
ustanoveniu.

Ako to vyplýva z výrokovej časti napadnutého rozsudku, obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby
podľa § 285 písm. a) Tr. por., teda preto, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd v ňom na stranách 2 až 10

poukazoval len na obsah jednotlivých vykonaných dôkazov. Pokiaľ ide o vlastné úvahy okresného súdu,
v odôvodnení napadnutého rozsudku je uvedené nasledovné:

„Okresný súd poukazuje na skutočnosť, že pôvodne realizovaná trestná vec na základe trestného
oznámenia I. K. nedospel k zdarnému výsledku v snahe vylúčiť z odvolacieho konania sudcov
z Krajského súdu v Trenčíne z dôvodu korupčného konania. I. K. v snahe vylúčiť ich iným

spôsobom podával ďalšie trestné oznámenia a ďalšie podania na viacero inštitúcií, či už OČTK alebo
prostredníctvom súdov SR. Oznámením OČTK zo dňa 26.02.2015 bola vtedy obvinenému A. B.
oznámená zmena právnej kvalifikácie z prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Tr. zákona
na zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3, písm. a/ Tr. zákona v štádiu pokusu na základe čiastočne
zmodifikovaného skutku. Vyšetrovateľ pôvodné vyšetrovanie pozmenil z prečinu nepriamej korupcie na

zločin podvodu na čiastočne zmodifikovanom skutkovom základe a popise skutku z pôvodného konania.
Oznámením o tejto zmene právnej kvalifikácie nekorešpondovalo s pôvodne ustáleným skutkom a
vyšetrovateľnezmenilmiesto,čas,resp.spôsobspáchaniamožnéhoskutkuanezaoberalsaanizmenou
zákonných znakov z pôvodnej na novú skutkovú podstatu. Z daného teda nie je možné vyvodiť kto,
akým spôsobom, kedy, kde spáchal trestný čin podvodu, kto je poškodeným a absentuje aj skutočnosť,

ktorý orgán je miestne a vecne príslušný na rozhodovanie v novej prekvalifikovanej veci. S poukazom
na uznesenie podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku zo dňa 14.05.2014 nie je presne špecifikované kto,
komu, kedy, akým spôsobom a čoho sa mal dopustiť. Uznesenie o začatí trestného stíhania vôbec
nekorešpondujesuznesenímzodňa27.08.2014,kedyužpopisskutkujeúplneiný apopisujespáchanie
skutku na základe výpovede a trestného oznámenia I. J. K.. Vznikajú tu pochybnosti o zachovaní

totožnosti skutku, pre ktoré sa viedlo celé trestné konanie. Naviac čo sa týka príslušnosti táto mala byť
založená opatrením prokuratúra ÚŠP GP SR zo dňa 14.05.2014. Následne už dňa 24.04.2015 konala
vo veci Okresná prokuratúra Trenčín, pričom nie je zrejmé na základe akého opatrenia príslušnosť z
ÚŠP prešla na Okresnú prokuratúru v Trenčíne, ktorá vo veci naďalej konala. V spise sa nenachádza
opatrenie prokuratúry o určení príslušnosti konať v predmetnej trestnej veci Okresnou prokuratúrou v

Trenčíne v zmysle § 51 zákona č. 153/2001 Zb. zákonov o prokuratúre v znení neskorších predpisov s
poukazom na ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b/., § 34 ods. 1 písm. a/ c/ a § 17 Zákona o prokuratúre o
určení výnimky v zmysle ustanovenia § 46 ods. 5 Zákona o prokuratúre. Na základe týchto uvedených
skutočností je podľa názoru súdu uznesenie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania podľa § 199
Tr. poriadku ako aj všetky nasledujúce úkony nezákonné. Keďže ide o podstatnú vadu obžaloby a

výsledky konania, ktoré boli touto nezákonnosťou ,,postihnuté“ sú nepoužiteľné v konaní pred súdom,
a teda súd sa s nimi nezaoberal a v rámci súdneho konania ich ani neoboznamoval. Úkony, ktoré boli
takto vykonané vykazujú podstatné vady, ktoré súd nemohol napraviť nakoľko súd v konaní nemôže
vychádzať z nezákonných dôkazov a nemôže znovu vytvárať dôkazy na základe nezákonných dôkazov.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú súdnu prax v rámci použiteľnosti dôkazov pred súdom (R

62/1999, R XX/XX-X., R 33/1995).

Súd v predmetnej trestnej veci opakovane poukazuje na skutočnosť, že I. J. K., bol odsúdený rozsudkom
OS Trenčín sp. zn. 8T/47/2006 zo dňa 16.09.2011 pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm.
b/ Tr. zákona účinného do 30.06.2005, z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, 2, písm. a/, b/,

ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 v súbehu s trestným činom porušovania domovej slobodu
podľa § 238 ods. 1, 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody na 13 rokov pre
ktorý bol zaradený do 3 nápravno-výchovnej skupiny. Z dôvodu podaných odvolaní voči uvedenému
rozsudku, bola vec 16.05.2012 predložená Krajskému súdu v Trenčíne, kde odvolacie konanie bolo
vedené pod sp. zn. 3To/56/2012. Od tejto doby je možné zistiť nielen zo spisu 8T/47/2006, ale aj

z predmetného trestného spisu 2T/149/2015, že obžalovaný I. J. K. opakovane vznášal nedôvodné
námietky voči konajúcim sudcom Krajského súdu v Trenčíne, ale aj voči ostatným, neustále a opakovane
podával trestné oznámenia nielen na sudcov Krajského súdu v Trenčíne, ale aj na zákonného sudcu,
ktorý vo veci konal v I. stupni. Na základe týchto jeho podaní bolo rozhodované viacerými rozhodnutiamiKS ale aj NS SR s tým, že všetky boli považované za nedôvodné a na podklade týchto jeho podaní boli
od roku 2012 vypočúvaní rôzni sudcovia z vyššie uvedených súdov, boli spracovávané ich vyjadrenia
a z tohto celého konania vtedy obžalovaného I. J. K. bolo zrejmé, o aký zámer mu predovšetkým ide

a snažil sa preukazovať, že poškodený z predmetnej veci 8T/47/2006 (Krajčovič) manipuloval konanie,
že ma podplatený odvolací senát a že celé jeho konanie vo veci 8T je ovplyvňované jeho neprajníkmi aj
zo strany pracovníkov SIS a ním označovanými osobami (čo je možné zistiť z predmetného trestného
spisu 8T/47/2006). I. J. K. ako bývalý pracovník vojenskej kontrarozviedky v rokoch 1983 až 1989 mal
vedomosť, akým spôsobom môže zasiahnuť do legálneho priebehu trestného konania v jeho trestnej

veci a keďže jeho podnety na začatie trestného stíhania voči sudcom Krajského súdu v Trenčíne
neskončili tak, ako predpokladal, podal trestné oznámenie vo veci 2T/149/2015 sledujúc ten istý cieľ a
zámer zdiskreditovať sudcov Krajského sudu, ktorí mali rozhodovať v jeho odvolacom konaní vo veci
8T/47/2006 Okresného súdu v Trenčíne. Súd sa teda priklonil k záveru, že snaha poškodeného v tejto
trestnej veci v postavení agenta mala zvrátiť pre neho nepriaznivé rozhodnutie vo veci, v ktorej bol
v podstavení spoluobžalovaného z vyššie uvedených závažných zločinov. Je možné, že toto si I. K.

uvedomil, a preto na hlavnom pojednávaní pred súdom prehlásil: ,,že ho mrzí čo sa stalo, že vlastne
nechce, aby bol pán B. odsúdený a v skutočnosti mu žiadna škoda nevznikla a aj keď to tak pociťuje
iba ako duševnú škodu, stále verí, že mu pán B. chcel iba pomôcť“. Pred súdom na otázku prokurátora,
prečo, keď veril pánovi B., že mu pomôže, podal na tohto trestné oznámenie odpovedal, že jeho problém
spočíval v tom ,,že sa so svojim trestným stíhaním nezveril svojim nadriadeným a známym sudcom,

nakoľko mu to bolo trápne, a keby to bol býval urobil, boli by mu určite pomohli a nebol by nikdy
odsúdený a nebol by teraz vo výkone trestu“. Uviedol, že na to, ak by sa akcia odovzdania peňazí urobila
hneď, mohol by ešte pred jeho pojednávaním v jeho trestnej veci tlačiť bližšie nestotožnený prokurátor
špeciálnej prokuratúry. Potvrdil, že v predmetnej trestnej veci bol agentom od februára do konca mája
2014 a nemá vedomosť o tom, že by bol oslobodený od povinnosti mlčanlivosti príslušným orgánom,

alebo tým, v ktorého záujme túto povinnosť mal.

Na základe vykonaného dokazovania pred súdom súd skonštatoval, že konanie obžalovaného A. B.
nenaplnilo pojmové znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu nakoľko nebolo preukázané,
že by obžalovaný niekoho uvádzal do omylu, resp. či využil niečí omyl, dodržanie resp. nedodržanie

obvyklej miery opatrnosti na strane poškodeného. K znakom základnej skutkovej podstaty trestného
činu podvodu je potrebné v prvom rade uviesť, že len uvedenie určitých nepravdivých skutočností nie je
možné samo o sebe považovať za uvedenie do omylu, v zmysle základnej skutkovej podstaty trestného
činu podvodu, pretože uvádzanie, či deklarovanie pravdy, nič nehovorí o tom, či tieto nepravdivé
skutočnosti boli alebo mohli byť aj objektívne spôsobilé oklamať klamanú (poškodenú osobu), resp. či

k oklamaniu poškodeného by došlo len preto, že tento celkom zanedbal svoju povinnosť vyplývajúcu
z § 415 Občianskeho zákonníka teda o dodržanie obvyklej miery opatrnosti. Zločin podvodu v danej
veci kvalifikovaný podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona má vo svojej skutkovej podstate ako
obligatórny znak spôsobenie majetkovej ujmy a teda škody poškodenému. V danej trestnej veci nemôže
I. K. vystupovať ako poškodená osoba, nakoľko v predmetnej veci konal ako agent a teda v dôsledku

neúspešnej policajnej akcie zameranej na odhalenie korupcie na KS v Trenčíne nevznikla žiadna škoda
a nebola I. K. spôsobená ani žiadna iná ujma. Logicky si preto ani pred súdom žiadny nárok na náhradu
škody neuplatňoval. S poukazom na rozdielne právne postavenie osoby agenta a osoby poškodeného
je súbeh obidvoch procesných postavení v tej istej trestnej veci vylúčený. V pôvodnom konaní pred
zmenou právnej kvalifikácie bol I. J. K. vypočúvaný ešte v podstavení súčasne agenta a svedka. V

danom prípade súd poukazuje na to, že veľmi dôležitým do úvahy pripadajúcim je aj zámer poškodeného
úmyselne vytvoriť takú situáciu preukazujúc okolnosti a informácie o možnom manipulovaní súdneho
orgánu, aby týmto mohol zvrátiť nepriaznivé rozhodnutie v trestnej veci, v ktorej bol v tom čase sám (v
postavení spoluobžalovaného 8T/47/2006).“

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že v jeho odôvodnení
absentujú konkrétne skutkové zistenia ohľadne skutočností, ku ktorým mal okresný súd dospieť na
základe výsledkov vykonaného dokazovania, ak podľa výrokovej časti napadnutého rozsudku mal
dospieť k záveru o pochybnosti, či sa skutok v procesnom význame, pre ktorý bola podaná obžaloba
vôbec stal. Okresný súd vo svojich úvahách, citovaných vyššie, dospel k záveru, že v žalovanej dobe

na mieste činu malo dôjsť ku stretnutiam medzi obžalovaným a poškodeným, pričom mali medzi nimi
prebehnúť aj určité dohody a rozhovory, avšak konanie obžalovaného A. B. nemalo naplniť pojmové
znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu nakoľko nebolo preukázané, že by obžalovaný
niekoho uvádzal do omylu, resp. či využil niečí omyl. Ak teda podľa výrokovej časti napadnutéhorozsudku okresný súd nemal mať preukázané, že sa skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba mal stať
v zmysle ustanovenia § 285 písm. a) Tr. por., bolo jeho povinnosťou podľa § 168 ods. 1 Tr. por. uviesť,
k akým odlišným skutkovým zisteniam oproti obžalobe dospel. Keďže tieto konkrétne skutkové zistenia

okresného súdu úplne absentujú v odôvodnení napadnutého rozsudku, je nepreskúmateľná správnosť
výrokuooslobodeníobžalovanéhospodobžalobypodľa§285písm.a)Tr.por.,tedazdôvodu,ženebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Napriek uvedenému nedostatku odvolací
súd vo všeobecnosti pre prípad oslobodenia spod obžaloby považuje za formálne správny postup, ak
súd, ako v tomto prípade, vo výroku oslobodzujúceho rozsudku uvedie skutok v zhode s obžalobou,

aj keď by prípadne dospel k iným skutkovým zisteniam pri zachovaní totožnosti skutku, ktoré odlišné
skutkové závery je však v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. povinný uviesť v odôvodnení rozsudku.

Z hľadiska vyššie uvedeného záveru okresného súdu o nepreukázaní, že sa skutok stal, odvolací súd
považuje za potrebné poukázať na to, čo je potrebné rozumieť pod pojmom „skutok“.

Podľa ustálenej súdnej praxe "skutok" je pojmom trestného práva procesného aj hmotného. Treba pritom
rozlišovať medzi "skutkom" a "trestným činom". Skutok ako pojem procesného práva vyjadruje udalosť
vo vonkajšom svete vyvolanú človekom. Trestný čin ako hmotnoprávny pojem je súhrnom skutočností,
ktorénapĺňajúznakyskutkovejpodstatykonkrétnehotrestnéhočinuapodmieňujútrestnúzodpovednosť
páchateľa činu. Totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku

spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z
hľadiska trestného práva. Z hľadiska ustanovenia § 278 ods. 1 Tr. por. podstata skutku teda spočíva
v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu
a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť (aktivita) obžalovaného a ani
následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú aspoň sčasti zachované v

rozhodnutí súdu (na základe výsledkov vykonaného dokazovania) v porovnaní s obžalobou, aby bola
zachovaná totožnosť skutku.

V danom prípade sú v skutkovej vete obžaloby popisované stretnutia medzi obžalovaným a poškodeným
s výslovne uvedenými následkami u poškodeného. Hoci okresný súd konštatoval možnú existenciu

rôznych verzií opisu udalostí v žalovanej dobe a na mieste činu, vo výpovediach vypočutých osôb podľa
obsahu spisového materiálu možno konštatovať, že odhliadnuc od dôkazov, svedčiacich o odovzdaní
finančných prostriedkov poškodeným obžalovanému, všetky tieto verzie vypočutých osôb spája jedno,
a to opis stretnutí a rozhovorov medzi obžalovaným a poškodeným. Za tejto dôkaznej situácie a pri
absencii uvedenia konkrétnych skutkových zistení v odôvodnení napadnutého rozsudku, ku ktorým na

rozdiel od obžaloby mal dospieť okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, je preto
podľa názoru odvolacieho súdu nepreskúmateľná správnosť záveru okresného súdu podľa § 285 písm.
a) Tr. por. o nepreukázaní, že sa stal skutok (v procesnom význame), pre ktorý bola podaná obžaloba
(udalosť opísaná v obžalobe, pri ktorej v čase činu a na mieste činu mal byť poškodený uvedený
obžalovaným do omylu, uvedené v skutkovej vete obžaloby), keďže obsah výpovedí vypočutých osôb,

aj samotného obžalovaného, hovorí o účasti obžalovaného na mieste činu, v čase činu, o stretnutiach
a rozhovoroch (účasť na udalosti) a obsah niektorých ďalších dôkazov hovorí o odovzdaní finančných
prostriedkov obžalovanému (následok udalosti).

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok trpí vadou v zmysle § 321

ods. 1 písm. b) Tr. por., pričom pre absenciu vlastných konkrétnych skutkových zistení v odôvodnení
napadnutého rozsudku, vyvodených okresným súdom súdu na základe vyhodnotenia vykonaných
dôkazov, odvolací súd v zmysle § 322 ods. 1, 3 Tr. por. nemôže vo veci sám rozhodnúť. Preto odvolací
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. ustáliť
konkrétne skutkové zistenia, ku ktorým dospeje v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. vykonaným
vyhodnotením zákonným spôsobom vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní a uviesť, na základe
ktorých dôkazov dospel k svojim skutkovým zisteniam. Až potom bude možné posúdiť ďalšie skutkové
(napr. aj zachovanie totožnosti skutku v procesnom význame) a právne otázky, podstatné pre správne

rozhodnutie vo veci, teda otázky, ktoré ukladá súdu riešiť ustanovenie § 169 ods. 1 písm. a), b), c), d),
e), f), g), h), i) Tr. por.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.