Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224243
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2115224243.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová sudcov:

JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: SPP – distribúcia, a.s., so
sídlom Plátennícka 19013/2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 910 739, zastúpeného
splnomocnencom: Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO:
47 255 706, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XX B., D., zastúpenej advokátkou:
JUDr. Jana Hreňová, so sídlom Krížna 14, Bratislava, o zaplatenie 1.183,30 eura s príslušenstvom, na
odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 14C/443/2015-202 zo dňa 17. marca
2022, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.183,30 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.183,30 eura od
02.10.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. rozhodol, že žalobca
má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 101, § 106 ods. 2, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1,
§ 488, § 489, § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ust. § 76 ods.
1, ods. 11, § 82 ods. 1 písm. d), ods. 2, 3, 4 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, ust. § 15 ods. 6 písm.
d) zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii v znení účinnom ku dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, §
1 ods. 9, ods. 14 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa upravuje spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ako aj ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. Vecne súd argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 19.11.2013
vykonali pracovníci žalobcu, ktorý je prevádzkovateľom distribučnej siete a vykonáva distribúciu
plynu, kontrolu odberného miesta na adrese Odbojárska 36, Trnava, u žalovanej ako odberateľa. Zo
znaleckého posudku znalca Ing. Petra Leška č. 9/PL-2014 zo dňa 02.01.2014 vyplýva, že znalcovi bol
v nepoškodenom obale predložený plynomer výr. č. 9711393, vizuálnou prehliadkou ktorého znalec

zistil, že v mieste určenom pre osadenie plomby sa nenachádza žiadna plomba. Žalobca vystavil dňa
17.01.2014 žalovanej faktúru č. 9000172855, ktorou jej vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným
odberom zemného plynu za obdobie od 19.07.2013 do 19.11.2013, výšku ktorej vypočítal v súlade s
vyhláškou za 2.579,20 m3 zemného plynu vo výške 1.766,43 eura, pričom zohľadnil jeden spotrebična plynové vykurovanie kombinovanými kotlami a uplatnil si aj náklady spojené so zisťovaním a
odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 260,51 eura, a to za zaistenie
neoprávneného odberu vrátane dopravy 185,80 eura, za posudok na meradlo 40 eur, za overenie

plynomeru G4-G6 15,14 eura a za overenie plynomeru G1,6-G6 19,57 eura v zmysle cenníka externých
služieb. Dátum splatnosti faktúry bol 14.02.2014, žalovaná dlžnú sumu nezaplatila. Žalobca si z celkovo
fakturovanej sumy 1.766,43 eura žalobou uplatnil len sumu vo výške 1.183,30 eura.

4. Súd dôvodil, že skutková podstata neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm.

d) Zákona o energetike je v danom prípade naplnená odberom plynu, ktorý je realizovaný meradlom
s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Hoci žalovaná v konaní namietala, že si
nebola vedomá žiadneho poškodenia meradla plynu ani zabezpečovacieho zariadenia a nedisponuje
technickými ani odbornými znalosťami, ktoré by jej umožňovali akúkoľvek manipuláciu so zariadením,
súd poukázal na to, že zodpovednosť odberateľa plynu (žalovanej) za odber meraný meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má charakter objektívnej

zodpovednosti, t.j. odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn, pričom
porušenietohtozabezpečeniamoholspôsobiťktokoľvek.Vtakomprípadestačílensamotnáskutočnosť,
že zabezpečovacie zariadenie bolo poškodené. Pokiaľ teda žalovaná poukazovala na to, že si nebola
vedomá žiadneho poškodenia meradla plynu, prípadne že nevykonala zásah do meradla, je táto
skutočnosť pri úprave objektívnej zodpovednosti za škodu koncipovanú ustanovením § 82 ods. 1

písm. d) Zákona o energetike bezvýznamná. Žalovaná ako odberateľ by sa mohla zodpovednosti za
neoprávnený odber totiž zbaviť iba vtedy, ak by tvrdila a preukázala (čo sa nestalo), že poškodenie
meradla spôsobila tretia osoba, prípadne že k poškodeniu došlo mimo sféry jej zodpovednosti (napr. k
poškodeniu meradla došlo až po jej odňatí zamestnancom dodávateľa). Porušenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii, v prejednávanej veci v podobe úplne chýbajúcej plomby, bolo potvrdené

znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška č. 9/PL-2014.

5. K obrane žalovanej, že žalobca nepreukázal, že by mu akákoľvek škoda vôbec vznikla a nepreukázal
ani splnenie podmienok uplatňovania nároku na náhradu škody, súd uviedol, že v konaní nebolo sporné,
že žalovaná v predmetnom období plyn odoberala, zároveň znaleckým posudkom bolo preukázané

porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle nachádzajúcom sa na odbernom
mieste žalovanej. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Obdo/32/2018 konštatoval, že v prípade odberu
plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, vzniká žalobcovi
ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu
odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu treba považovať aj náklady, ktoré

žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli.
Nakoľko podľa znaleckého posudku bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, keď v
mieste určenom pre osadenie plomby sa žiadna plomba nenachádzala, nie je zrejmé, či údaj o spotrebe
zemného plynu uvedený na plynomeri, predstavuje skutočne odobrané množstvo plynu, a teda nie je
možné na základe objektívnych skutočností toto množstvo plynu určiť. Meradlo za rozhodné obdobie

síce vykazovalo určité množstvo odobratého plynu, avšak vzhľadom na charakter porušenia meradla,
platnosť jeho overenia zanikla, preto s poukazom na § 15 ods. 1 písm. d) zákona č. 142/2000
Z. z. o metrológii, nie je možné použiť toto meradlo na účely vyfakturovania spotrebovaného plynu,
pričom z rovnakého dôvodu nie je potrebné preukazovať, či meradlo meralo správne, a teda či údaj
na číselníku je alebo nie je možné akceptovať. V posudzovanom prípade teda ide o priamu príčinnú

súvislosť medzi tým, že žalovaná odoberala plyn meradlom s porušenou plombou a tým, že v dôsledku
takéhoto odberu spotrebovala nemerané množstvo plynu, čím žalobcovi vznikla škoda. Ak zanikne
platnosť meradla a k odberu plynu dochádza, nie je možné bez meradla zistiť, koľko plynu žalovaná
v skutočnosti spotrebovala. Nie sú teda k dispozícii žiadne relevantné údaje, z ktorých by bolo možné
zistiť, aká škoda žalobcovi neoprávneným odberom vznikla. Nakoľko stav spotreby zemného plynu

indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba nebolo možné v zmysle zákona č. 142/2000
Z. z. o metrológii v spojení s ustanoveniami Zákona o energetike použiť, musel žalobca určiť spotrebu
zemnéhoplynunaodbernommiestežalovanejprostredníctvomvyhláškyč.449/2012Z.z.,ktorázároveň
zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu
dochádzalo a ich skutočnú spotrebu, a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho

dňu odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla, teda
v období od 19.07.2013 do 19.11.2013. Výšku škody žalobca vypočítal v súlade s vyhláškou za 2.579,20
m3 odobratého plynu vo výške 1.766,43 eura a vo výpočte škody si uplatnil aj náklady spojené so
zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 260,51 eura, a to zazaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy 185,80 eura, za posudok na meradlo 40 eur, za
overenie plynomeru G4-G6 15,14 eura a za overenie plynomeru G1,6-G6 19,57 eura, a to podľa § 1
ods. 14 vyhlášky.

6. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t.j.
spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady),
v hodnote neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca
musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli, ak by k

neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Náhrada škody za neoprávnený odber plynu má špeciálnu
právnu úpravu uvedenú v Zákone o energetike, ktorý upravuje neoprávnený odber plynu a nároky
prevádzkovateľa distribučnej siete voči odberateľovi z neho vyplývajúce. Zodpovednostný vzťah
vzniknutý z titulu neoprávneného odberu plynu je vzťahom občianskoprávnym medzi škodcom a
poškodeným (prevádzkovateľ). V zmysle ustanovenia § 82 ods. 3 Zákona o energetike, ak nemožno
vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob

výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym
predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). V súdenom spore bolo bezpochyby znaleckým
posudkom preukázané porušenie zabezpečenia na meradle proti neoprávnenej manipulácii, pričom
následkom porušenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii je nemožnosť vykonania
riadneho vyúčtovania plynu dodávateľom. V rozhodnom období bol plyn na odberné miesto žalovanej

dodaný. Odber zemného plynu poškodeným meradlom je vždy neoprávneným odberom a neoprávnený
odberpredstavujeexistenciuprotiprávnehoúkonu.Vpríčinnejsúvislostisneoprávnenýmodberomplynu
vznikla žalobcovi škoda, ktorá škoda vznikla už len tým, že sa odoberal plyn poškodeným meradlom,
teda, že došlo k neoprávnenému odberu plynu. Príčinná súvislosť v danom prípade existuje, keďže
meradlo, ktoré bolo poškodené a ktorým sa realizoval neoprávnený odber plynu, bolo predmetom

zmluvného vzťahu medzi žalovanou ako odberateľom a jej dodávateľom, ktorý dodávateľ zasa odoberá
plyn od žalobcu ako prevádzkovateľa a distribútora siete podľa distribučnej zmluvy. V zmysle Zákona
o energetike neoprávnený odber sa rovná škode, pričom výška škody sa určí v zmysle citovaného
ustanovenia zákona o energetike všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods.
1 písm. l) Zákona o energetike.

7. Na námietku žalovanej, že žalobca mal na výpočet údajnej škody aplikovať typový diagram a nemal
byť použitý postup v zmysle vyhlášky, keďže ide o prvý neoprávnený odber plynu v domácnosti,
súd uviedol, že v prejednávanej veci sa nejednalo o neoprávnený odber plynu v domácnosti, ale v
podnikateľskej prevádzke, konkrétne v prevádzke autoumyvárne. Uvedené súdu žalobca preukázal

fotografiami, pričom v konaní toto sporné ani nebolo. Z toho dôvodu súd považoval výpočet škody
zo strany žalobcu za správny, keď postup pri určení ceny neoprávnene odobratého množstva plynu
pomocou typového diagramu sa v zmysle § 82 ods. 4 Zákona o energetike použije pri neoprávnenom
odbere plynu v domácnosti.

8. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že v zmysle zákona o energetike boli splnené všetky zákonné
predpoklady zodpovednosti za škodu, preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú
pohľadávku vo výške 1.183,30 eura s príslušenstvom, ktorá bola určená v súlade s ustanovením § 1
vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Žalobca pôvodne vyfakturoval žalovanej

sumu 1.766,43 eura, z ktorej sumy si žalobou uplatnil len sumu vo výške 1.183,30 eura. Žalovaná na
úhradu faktúry nezaplatila žiadnu sumu. Žalobca uviedol, že k rozdielu medzi fakturovanou sumou a
žalovanou sumou došlo na základe započítania medzi žalobcom a spoločnosťou SPP ako dodávateľom,
čo v konaní sporné nebolo. Z toho dôvodu súd rozhodoval len o sume v uplatnenej výške.

9. K žalovanou vznesenej námietke premlčania, podľa ktorej za začiatok plynutia objektívnej premlčacej
doby treba považovať ten konkrétny deň, v ktorom došlo k odstráneniu plomby, súd prvej inštancie
uviedol, že dňa 19.11.2013 vykonanou kontrolou odberného miesta žalobca u žalovanej ako odberateľa
zistil poškodenie meradla. Žalobca určil dobu trvania neoprávneného odberu od 19.07.2013 do
19.11.2013, pričom žalovaná nepoprela, že plyn odoberala aj v tomto období. Podľa príslušných

ustanovení Občianskeho zákonníka, sa právo na náhradu škody premlčí najneskoršie za 3 roky odo
dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Čo sa týka plynutia objektívnej premlčacej lehoty,
pretože čas porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii sa nedá zistiť, bola doba začatia
neoprávneného odberu plynu stanovená v súlade s § 1 ods. 9 vyhlášky č. 449/2012 Z.z. ku dňuposledného fyzického odpočtu na danom odbernom mieste. Od tohto dňa, resp. od nasledujúceho dňa
je potom potrebné počítať začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby. Žalobca sa o škode mohol
dozvedieť najskôr dňa 19.11.2013, teda v deň vykonanej kontroly pri ktorej poškodenie meradla bolo

zistené. Žalobu na súd podal dňa 29.9.2015, teda pred uplynutím tak objektívnej 3-ročnej premlčacej
doby ako aj subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby.

10. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že v prípade naplnenia skutkovej podstaty podľa § 82 ods.
1 písm. d) Zákona o energetike, je striktne daná objektívna zodpovednosť a teda zavinenie sa ako

predpoklad naplnenia objektívnej zodpovednosti nevyžaduje. Žalobca teda počíta dobu neoprávneného
odberu podľa § 1 ods. 9 vyhl. č. 449/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom nasledovne: „Ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré
nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu, alebo na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu
plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete

vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného
odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.“ V tomto prípade
bol posledný fyzický odpočet vykonaný dňa 19.07.2013, pričom žalobca podozrenie na neoprávnený
odber zemného plynu nadobudol dňa 19.11.2013, teda v deň, kedy sa o škode mohol teoreticky najskôr
dozvedieť.

11. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu v nasledujúci deň po dni splatnosti
faktúry, ktorou jej bola žalobcom vyúčtovaná škoda. Žalobca si však v konaní uplatnil úrok z omeškania
až od 02.10.2015 v sadzbe 5,05 % ročne. Preto súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 02.10.2015, kedy výška základnej
úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,05 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 5,05 % (5 + 0,05 %) ročne zo sumy 1.183,30 eura od 02.10.2015 do
zaplatenia.

12. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

13. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho

zastúpenia odvolanie, a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) CSP.
Poukazujúc na procesné podmienky konania a argumentujúc tým, že súd môže rozhodnúť len o takom
nároku, ktorý je určený žalobou a nemôže priznať taký nárok, ktorý zo skutkového stavu určeného v
žalobe nevyplýva, žalovaná dôvodila, že žalobca v samotnej žalobe netvrdil, že došlo ku škode na
plyne – a rovnako tak nijako v žalobe nepreukazoval vznik škody na spotrebe plynu, napriek tomu sa

tejto škody domáha podanou žalobou. Žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu.
Žalobca v žalobe žiadne skutkové tvrdenie – že došlo konaniu, v dôsledku ktorého došlo ku škode na
plyne neurobil a rovnako nijako tento vznik škody nepreukazoval. Žalobca iba konštatoval, že došlo k
poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (pozn.: poškodenie plomby), a teda je zrejmé,
že navrhovateľovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu. Z tohto tvrdenia žalobcu uvedeného v

žalobe nie je možné vyvodiť ako na základe toho, že došlo k poškodeniu plomby (konkrétne konanie) –
zabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii-dospelžalobcakzáveru,ževzniklaškodaneoprávneným
odberom plynu – rozumej škoda na odobratom plyne, čo je úplne iné konanie ako poškodenie plomby.
Žalobca v žalobe nikde netvrdil, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému odberu plynu –
stočenie plynomera a svoju argumentáciu založil iba na tom, že samotné poškodenie plomby znamená

automaticky neoprávnene odobratý plyn – stočenie plynomera, pričom túto argumentáciu prebral aj súd
prvej inštancie. Sú to však dve rôzne konania, ktoré majú dva rôzne právne dôsledky vo vzťahu ku
škode a jej výške. Tak žalobca ako aj súdy, v rámci rozhodovacej činnosti, používajú pojem neoprávnený
odber plynu v dvoch rôznych zmysloch, jednak ako odber plynu, ktorý je neoprávnený – čiže konkrétne
skutkové konanie a ďalej ako legislatívny pojem, ktorý označuje viacero skutkových podstát v zákone,

ktoré ale spočívajú aj v iných konaniach ako je odber plynu samotný (napríklad neumožnenie prístupu
k meradlu § 82 ods. 1 písm. h/ alebo nedodržanie zmluvných platobných podmienok § 82 ods. 1 písm.
g/). Tým, že sa dôsledne nerozlišuje medzi konaním a legislatívnym pojmom, opakovane vznikajú zlé
interpretácie zákona a doslova chybné nelogické a zmätočné závery. Súd prvej inštancie ohľadomuvedeného prevzal argumentáciu žalobcu. Avšak porušenie plomby a neoprávnený odber plynu sú
dva rôzne skutkové deje a majú dva rôzne následky. Len samotné poškodenie plomby bez ďalšieho
nespôsobí aj nezákonný a protiprávny odber plynu a stočenie plynomera. Súd prvej inštancie sa vôbec

nevysporiadal s tým, že na podporu tvrdení žalovaná predložila nález Ústavného súdu z 9. marca
2021 sp. zn. III. ÚS 114/2020-81, v ktorom sa ústavný súd zaoberal otázkou právneho posúdenia
vzniku škody a výšky škody v súvislosti s nárokom na náhradu škody podľa § 82 ods. 2 zákona č.
251/2012 Z. z. o energetike pri neoprávnenom odbere plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d). Opakovane bolo
zdôraznené, že na to, aby si žalobca mohol úspešne uplatňovať náhradu škody predstavujúcu množstvo

plynu, nestačí preukázať len poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (poškodenie
plomby), ale je nevyhnutné preukázať aj samotnú neoprávnenú manipuláciu – stočenie plynomeru,
teda zásah do meradla, v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva
odber plynu, pretože skutočná škoda predstavujúca množstvo plynu nevzniká porušením zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii, ale vzniká až samotnou neoprávnenou manipuláciou (neoprávneným
zásahom, v dôsledku ktorého vzniká rozdiel medzi nameraným množstvom plynu /napr. 700m3/ a

skutočne odobratým množstvom plynu /napr. 1000m3/, pričom tento rozdiel predstavuje škodu na
množstve plynu /napr. 300m3/). Samotný neoprávnený zásah nebol žalobcom tvrdený a ani preukázaný,
no napriek tomu súd žalobe vyhovel. Súd však svoje odlišné právne závery žiadnym spôsobom
nezdôvodnil, a už vôbec neuviedol, prečo sú právne závery uvedené žalovanou nesprávne, resp.
prečo ich nepoužil a diametrálne sa od nich odchýlil. Súd sa zásadne odchýlil od mnohých rozhodnutí

Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave, t.j. toho istého súdu a jeho odvolacieho súdu,
ktoré túto problematiku opakovane riešili. Rozpor vo vnútroštátnej judikatúre, teda situácie, kedy súd
v dvoch obdobných veciach rozhodne odlišne predstavuje navyše aj porušenie Dohovoru o ochrane
ľudských práv, čo konštatoval Európsky súd pre ľudské práva vo veci Beian v. Rumunsko (č. 1)
zo dňa 6. decembra 2007. Preto došlo postupom súdu k porušeniu práva žalovanej na spravodlivé

konanienedostatočnýmodôvodnenímrozhodnutia,vktoromsúdnevysvetlil,včomspočívanesprávnosť
argumentácie použitej žalovanou. V danej veci vyvstáva polemika o správnosti názoru vysloveného
ústavným súdom a najvyšším súdom, keď podľa názoru žalobcu má súd uprednostniť názor najvyššieho
súdu, ktorý žalobca prezentuje ako ustálenú rozhodovaciu prax. Avšak v prípade, ak v nejakej právnej
otázke bolo ústavným súdom rozhodnuté a ústavný súd vyslovil protiústavnosť v konkrétnej veci, je

toto rozhodnutie pre ostatné súdy záväzné. Samotný fakt, že existuje rozhodnutie najvyššieho súdu,
ktoré je podľa žalobcu v súlade s zákonom, samo o sebe nehovorí nič o tom, že by takéto rozhodnutie
obstálo v teste ústavnosti. Rozhodnutie ústavného súdu rieši daný právny problém, síce v kontexte
predloženého mu rozhodnutia, avšak toto reviduje predovšetkým z hľadiska ústavnosti. Zo strany súdu
prvej inštancie bolo nevyhnutné, aby sa v odôvodnení rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysporiadal s

námietkou žalovanej a vysvetlil, v čom je rozhodnutie ústavného súdu, na ktoré žalovaná odkazovala
nesprávne, resp. prečo ho nebolo možné v danej právnej veci aplikovať. Nie je možné, aby najvyšší súd
prelomil následnými rozhodnutiami neodôvodnený odklon od ustálenej rozhodovacej súdnej praxe, ktorý
vykonal ústavný súd rozhodnutím, o ktoré sa súd v napadnutom rozsudku opiera, tak ako opakovane
uvádza žalobca vo svojich vyjadreniach.

14. Ďalej žalovaná dôvodila, že žiadny z navrhovaných a vykonaných dôkazov nepreukazuje vznik
skutočnej škody v zmysle § 82 ods. 2 Zákona o energetike, ktorej náhrady sa žalobca domáha. Súd
prvej inštancie tiež nesprávne posúdil námietku premlčania, a v tejto súvislosti nesprávne právne posúdil
ustanovenia § 106 ods. 1, 2 OZ. Žalovaná vo vznesenej námietke premlčania primárne namietala

nepreukázanie objektívnej premlčacej doby zo strany žalobcu – teda 10 ročnej lehoty, od kedy došlo
k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Ak žalobca tvrdí, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii – poškodená plomba, a len toto konanie preukazuje (znaleckým posudkom),
potom objektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa, kedy k tvrdenému poškodeniu plomby
skutočne došlo. Nakoľko zo skutkového stavu uvedeného žalobcom nie je možné zistiť, kedy k

tvrdenému poškodeniu plomby skutočne došlo, nie je možné zistiť, či žaloba bola podaná včas. Je na
dôkaznom bremene žalobcu, aby preukázal, že žalobu podal včas tak v rámci subjektívnej premlčacej
doby, ako aj v rámci objektívnej premlčacej doby. Žalobca neuviedol, ktorým dňom začala plynúť
objektívna premlčacia lehota, aj keď v tomto prípade je na žalobcovi, aby preukázal, že žaloba bola
podaná včas a súd prvej inštancie určil začiatok plynutia premlčania iba fiktívne s odkazom na vyhlášku.

Ust. § 1 ods. 9 vyhlášky, na ktorú súd odkázal pri určení plynutia objektívnej premlčacej doby, nemá
s plynutím premlčacej doby nič spoločné. Toto ustanovenie hovorí iba o rozsahu obdobia, za ktoré sa
účtuje odber plynu podľa vykonávacieho predpisu v prípade neoprávneného odberu zemného plynu.
To, že konkrétne konanie – poškodenie plomby, má vplyv na plynutie lehôt, nie je možné zamieňať sfiktívnymi určovaniami plynutia lehoty len preto, že žalobca nie je schopný určiť deň, resp. moment, kedy
k poškodeniu došlo. Začiatok behu subjektívnej a objektívnej premlčacej doby nie je závislý na tom, či
a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy si vytvorí pre neho priaznivejšiu procesnú

situáciu k tomu, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať.
Je na žalobcovi, aby preukázal začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, ako aj to, že žaloba z
jeho strany bola podaná včas. Žalobca však žiadne tvrdenia a dôkazy týmto smerom neprodukoval.
Ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike sa síce nazýva neoprávnený odber plynu, avšak
táto skutková podstata pokrýva len konanie porušujúce zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii

ako jednorazové konanie (porušiť zabezpečenie možno len raz), a preto objektívna premlčacia doba
začne plynúť len raz, a to v deň, kedy došlo k poškodeniu plomby. Len takéto skutkové konanie –
poškodzujúce zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii – je predmetom konania, pretože len takéto
konanie je uvedené v žalobe a len takéto konanie žalobca preukazoval znaleckým posudkom. Podstata
spočíva v tom, že žalobca nepreukázal, kedy skutočne došlo k jemu tvrdenému porušeniu zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii, teda v ktorý konkrétny deň došlo podľa žalobcu k odstráneniu pôvodnej

plomby a jej nahradeniu. Len tento konkrétny deň, ktorý žalobca neuviedol, možno považovať za
začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a keďže ho žalobca neuviedol, vzniesla žalovaná
námietku premlčania, pretože nie je preukázané, že žalobca podal žalobu včas v rámci objektívnej
premlčacejdoby.Súdtedanesprávneprávneposúdilpodmienkyuplatňovanianárokunanáhraduškody,
a v tejto súvislosti nesprávne právne posúdil § 82 ods. 2 v spojení s § 82 ods. 1 písm. d) Zákona

o energetike. Ustanovenie § 82 ods. 1 Zákona o energetike obsahuje niekoľko skutkových podstát
neoprávneného odberu plynu. Ustanovenie § 82 ods. 2 Zákona o energetike je právnym základom
nárokunanáhraduškodyapoužívalenvšeobecnepojem„škoda“vsúvislostis„neoprávnenýmodberom
plynu“. Preto pojem „škoda“ v ustanovení § 82 ods. 2 Zákona o energetike bude vždy potrebné vykladať
v spojení s konkrétnym písmenom uvedeným v § 82 ods. 1 Zákona o energetike. Pretože ustanovenie

§ 82 ods. 2 Zákona o energetike obsahuje tri oprávnené osoby (dodávateľ plynu / prevádzkovateľ
prepravnej siete / prevádzkovateľ distribučnej siete) a pretože ustanovenie § 82 ods. 1 obsahuje osem
rôznych skutkových podstát, teda osem rôznych skutkových konaní, bude vždy potrebné náležite právne
posúdiť obsah pojmu „škoda“ v ustanovení § 82 ods. 2 Zákona o energetike, a to v závislosti od toho,
o ktorú skutkovú podstatu uvedenú v § 82 ods. 1 Zákona o energetike sa bude jednať. Ust. § 82

ods. 1 písm. d) Zákona o energetike sa má vykladať tak, že pokrýva skutkové konanie spočívajúce
v poškodzovaní plomby, pričom priamym a bezprostredným následkom tohto konania je poškodená
plomba. Poškodenú plombu potom treba považovať za škodu podľa § 82 ods. 2 Zákona o energetike
v spojení s § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike. Medzi konaním poškodzujúcim plombu a
poškodenou plombou je vzťah príčiny a následku. Škoda predstavujúca množstvo plynu nevzniká

konaním poškodzujúcim plombu, pretože medzi konaním poškodzujúcim plombu a množstvom plynu nie
je vzťah príčiny a následku. Plomba má ochrannú funkciu, pretože má zabrániť vykonaniu neoprávnenej
manipulácie s číselníkom meradla (stočeniu číselníka meradla na nižšiu hodnotu). Inak plomba nemá
žiadny vplyv na spotrebu plynu a jej meranie. Až touto samotnou neoprávnenou manipuláciu, teda
zásahom do číselníka meradla, vzniká škoda predstavujúca množstvo plynu, pretože vzniká rozdiel

medzi nameraným množstvom plynu a skutočne spotrebovaným množstvom plynu, a tento rozdiel je
škodou, ktorá je priamym a bezprostredným následkom skutkového konania – zásahu do číselníka
meradla. Poškodenie plomby a zásah do číselníka meradla sú dve samostatné skutkové konania,
ktoré treba osobitne tvrdiť a preukazovať, a ktoré sa každé odlišne právne posudzujú – poškodenie
plomby ako „neoprávnený odber plynu“ podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike a zásah do

číselníka meradla ako „neoprávnený odber plynu“ podľa § 82 ods. 1 písm. c) Zákona o energetike. Ak sa
žalobca domáha náhrady škody predstavujúcej množstvo plynu, tak z jeho strany nestačí preukázať len
poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ale aj samotnú neoprávnenú manipuláciu,
teda zásah do meradla – stočenie plynomera, v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo
nesprávne zaznamenáva množstvo spotrebovaného plynu. Keďže samotná neoprávnená manipulácia

nebola žalobcom tvrdená a ani preukazovaná, žalobca nemohol preukázať skutočný vznik tej škody,
ktorej náhrady sa domáhal. Žalobca po zistení poškodenia plomby rovno pristúpil k fiktívnemu určeniu
výšky škody bez toho, aby samotný vznik škody preukazoval a preukázal. Poškodenie plomby –
porušenie zabezpečenia meradla a stočenie plynomera – neoprávnená manipulácia s meradlom sú dve
rôzne konania – dva rôzne skutky a každý z týchto skutkov má iný následok a teda aj inú škodu. Medzi

poškodením plomby ako konaním a množstvom plynu ako následkom nie je vzťah príčiny a následku.
Preto žalobca nepreukázal vznik tej skutočnej škody, ktorej náhrady sa domáha, pretože skutkovým
konaním, ktoré spočíva v poškodení plomby, objektívne množstvo plynu ako následok vzniknúť nemôže.
Žalobca v rámci konania nepreukazoval vznik skutočnej škody na plyne, a ani sa o žiadne preukazovanieskutočnej škody nesnažil. Ustanovenie § 82 ods. 2 Zákona o energetike predpokladá, že nie každý
neoprávnený odber plynu má za následok vznik skutočnej škody, a povinnosť odberateľa nahradiť
skutočnú škodu vzniká len vtedy, pokiaľ škoda skutočne vznikla. Preto preukázanie „neoprávneného

odberu plynu“, teda skutkového konania, ktoré je právne posúdené ako „neoprávnený odber plynu“,
neznamená preukázanie vzniku skutočnej škody podľa § 82 ods. 2 Zákona o energetike. Žalobcom
tvrdené protiprávne konanie má spočívať v poškodzovaní plomby, ktorého priamym a bezprostredným
následkom je poškodená plomba. Samotný odber a spotrebu plynu nemožno považovať za protiprávne
konanie, pretože boli vykonávané na základe zmluvy o dodávke plynu, ktorá je právnym titulom odberu

a ktorá vylučuje jeho protiprávnosť. Žalobca v konaní nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukazoval
skutkovú okolnosť v podobe ujmy predstavujúcej množstvo spotrebovaného plynu, pričom len uvádzal,
že žalovaná „neoprávnene odoberala plyn“. Žalobca potom bez ďalšieho určoval výšku škody, bez
preukázania jej vzniku, a to formálnym výpočtom podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Ak súd opakovane
považuje škodu za fiktívnu a následne žalobcovi nárok na náhradu škody priznal, tak postupoval v
zjavnom rozpore s § 82 ods. 2 Zákona o energetike, ktorý vyžaduje preukázanie skutočného vzniku

škody, nie fiktívneho. Žalobca opakovane tvrdil, že odberné miesto je podnikateľská prevádzka, čo
stotožnil s tým, že je možné použiť fiktívny výpočet na určenie výšky škody podľa vykonávacieho
predpisu. Faktom však zostáva, že žalobca znova nerozlišuje medzi subjektom, ktorý má uzavretú
zmluvu s dodávateľom plynu (fyzická osoba) a subjektom, ktorý v danom objekte na základe nájomných
zmlúv vykonáva svoju podnikateľskú činnosť (fyzické, právnické osoby). Žalovaná trvá na tom, že v

prípade, ak by mal súd za preukázané, že skutočne došlo k naplneniu podmienok na vznik škody a je
treba preto riešiť jej výšku, mal žalobca postupovať v súlade s ust. § 82 ods. 4 Zákona o energetike a na
určenie výšky škody použiť typový diagram dodávky. Na základe uvedeného žalovaná navrhovala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná nárok na náhradu
trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

15. Žalobca samostatný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovanej podal písomné
vyjadrenie v ktorom uviedol, že odvolanie žalovanej je sčasti nezrozumiteľné, odporujúce si
a nedôvodné, pričom žalovaná opakuje argumentáciu odporujúcu ustálenej rozhodovacej praxi
najvyšších súdnych autorít, vrátane judikátu R 45/2019. Napriek tomu, že žalovaná uviedla, že napáda

rozhodnutie súdu prvej inštancie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) CSP,
v odvolaní netvrdí žiadne konkrétne dôvody zakladajúce možnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm.
d), e), f) CSP. Ďalej žalobca odmieta možnosť a preukázanie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. a) CSP, ako i následnú účelovú konštrukciu žalovanej spočívajúcu v tom, že by pôvodná žaloba
podľa žalovanej nenapĺňala ustanovenie § 132 ods. 1 CSP. Z tvrdení a podaní samotnej žalovanej (odpor

zo dňa 05.02.2016, vyjadrenie žalovanej zo dňa 15.11.2021) je zrejmé, že žaloba žiadne nedostatky
nemala. Uvedená účelová konštrukcia žalovanej vychádza i z ničím bližšie nepodloženého absolútne
formalistického prístupu, ktorý navyše priamo odporuje ustanoveniam § 129 ods. 1, 2 a § 138 CSP.
Súd v tomto správne a zhodne s názorom žalobcu, ale i skoršími tvrdeniami samotnej žalovanej
(robenými prostredníctvom jej právneho zástupcu) nepovažoval žalobu žalobcu s ohľadom na uvedené

za podanie odporujúce § 132 ods. 1 CSP, resp. za podanie z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a
čo sa ním sleduje, podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, inak by žalobcu vyzval na doplnenie, alebo
opravu podania. Navyše žalovanou požadovaná zmena napadnutého rozhodnutia vylučuje naplnenie
odvolaciehodôvodupodľa§365ods.1písm.a)CSP.Odvolaniežalovanejsitakodporuje,kedyžalovaná
uvádza v rôznych častiach svojho odvolania vylučujúce sa závery a návrhy, resp. je zrejmé, že odvolací

dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP nie je daný ani podľa žalovanej.

16. Žalobca odmietol možnosť a preukázanie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
Uviedol, že z odvolania žalovanej nevyplýva žiaden súvis medzi porušením práva na spravodlivý proces
arozhodnutímvovecisamej,ktorýmbolažalovanázaviazanánazaplatenie.Zodvolaniažalovanejnieje

zrejmé aký konkrétny nesprávny procesný postup namieta, v čom konkrétne tento nesprávny procesný
postup súdu znemožnil žalovanej uskutočňovať, aké jej patriace konkrétne procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaná v podanom odvolaní netvrdí a nepreukazuje
ani takú intenzitu nesprávneho procesného postupu súdu, ktorá odôvodní záver, že celé konanie sa
nejaví ako spravodlivé. V konaní nebolo sporné, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej

manipulácii na meradle zaznamenávajúcom spotrebu na odbernom mieste žalovanej. Toto meradlo
malo odstránenú ochrannú plombu. V konaní nebolo sporné, že v rozhodnom období od 19.07.2013 do
19.11.2013 k odberu zemného plynu na tomto odbernom mieste dochádzalo. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že
žalobca mal pre úspech v spore preukazovať i stočenie meradla, z podaného odvolania nie je zrejmé,na základe akého konkrétneho ustanovenia platného právneho poriadku, toto tvrdí. Zákon o energetike
však neoprávnenosť odberu zemného plynu v tomto prípade stočením meradla zemného plynu a jeho
preukázaním nepodmieňuje. Žalovaná pravdepodobne úmyselne zamieňa ustanovenie zmysle § 82

ods. 1 písm. c) a písm. d) Zákona o energetike, resp. tieto zlučuje do jednej skutkovej podstaty. Toto je
však v rozpore s tým, že v odvolaní tieto skutkové podstaty eviduje ako osobitné a samostatné. Žalovaná
svoju argumentáciu obmedzila len na poukazovanie na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
114/2020 zo dňa 09.03.2021, pričom opomína obsah tohto rozhodnutia, ale hlavne ostatnú rozhodovaciu
činnosť tohto súdu, ako i ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Ústavný súd SR vo

svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 114/2020 žiadnu protiústavnosť netvrdí. Zákon o energetike a Vyhláška
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sú platné a účinné právne predpisy. Rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020-81 zo dňa 09.03.2021 je na tento prípad neaplikovateľné
tak, že by nárok žalobcu voči žalovanej mohol, či mal byť zamietnutý. Ústavný súd SR v rozhodnutí
sp. zn. III. ÚS 114/2020-81 vychádza a odkazuje na rozhodovaciu činnosť českých súdov, ktorá však

nebola prijatá vo veci, ktoré sú skutkovo, ale ani výpočtom náhrady škody totožné s prejednávaným
sporom. Žalobca uvádza, že Nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 668/15 sa týka Vyhlášky
č. 51/2006 Sb. o podmínkách připojení k elektrizační soustavě. Žalobca osobitne upriamuje pozornosť
na § 14 uvedenej Vyhlášky. Z tejto rozhodovacej činnosti preto nemožno vychádzať. Ústavný súd SR v
rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 114/2020-81 svoje úvahy zakladá na tom, že sa jedná o odber v domácnosti.

V tomto konaní sa však o odber v domácnosti nejednalo. Odberné miesto žalovanej na Odbojárskej 36,
Trnava slúžilo ako podnikateľská prevádzka – autoumyváreň a na neoprávnený odber v tomto prípade
nemožno nahliadať spôsobom, ako by sa jednalo o odber v domácnosti. Podľa aktuálneho Uznesenia
NS SR sp. zn. 7Cdo/283/2020 zo dňa 21.04.2022 sa v prípade náhrady škody za neoprávnený odber
plynu a zodpovednosť odberateľa plynu za odber meraný meradlom, na ktorom bola porušená plomba,

nejedná o spor s ochranou slabšej strany (napr. m.m. II. ÚS 70/2019). Rozhodnutie Ústavného súd
SR sp. zn. III. ÚS 114/2020-81 nemožno vnímať a vykladať izolovane od textu platného právneho
poriadku a ostatnej rozhodovacej činnosti, osobitne ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít. Existuje rádovo väčší počet iných rozhodnutí Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR,
ktoré potvrdzujú argumentáciu a uplatnenie nároku žalobcu, a to predovšetkým aktuálne Uznesenie

ÚS SR sp. zn. I. ÚS 457/2021 zo dňa 30.11.2021 v ktorom sa uvádza že: „ ... najvyšší súd .. ústavne
akceptovateľným spôsobom zodpovedal otázku týkajúcu sa spôsobu výpočtu náhrady škody. V tejto
súvislosti poukazuje najmä na časti napadnutého rozsudku, z ktorých vyplýva, že pre určenie výšky
vzniknutej škody je nevyhnutné poznať presné množstvo odobratého plynu, a to je možné určiť len
určeným meradlom s platným overením bez porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.

Preto pre určenie skutočného množstva neoprávnene odobratého plynu nie je možné ako relevantný
údajpovažovaťaniúdajospotrebezapredchádzajúce,prípadnenasledujúceobdobie.Vnadväznostina
to jednoznačne poukázal na znenie § 59 ods. 2 a 3 zákona o energetike, v zmysle ktorých je odberateľ,
ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu (ktorá má zohľadňovať
množstvo skutočne odobratého plynu počas doby neoprávneného odberu, pozn.), ak vznikla a zároveň

ak nie je možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
v takom prípade sa použije spôsob výpočtu škody, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo (teda vyhláška, pozn.). A keďže v danom prípade nebola takto jednoznačne a
objektívne preukázaná skutočná škoda, bolo namieste aplikovať práve postup pri jej výpočte stanovený
podľa vyhlášky. ... ak samotný prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý bol neoprávneným odberom plynu

priamo poškodený, nemá objektívne možnosť zistiť množstvo skutočne odobratého plynu, obdobne
nemôže množstvo skutočne odobratého plynu určiť ani samotný znalec v znaleckom posudku.... rovnaký
princíp je potrebné uplatniť pri oboch dôvodoch neoprávneného odberu, a to ako podľa § 59 ods. 1 písm.
b), tak aj podľa písm. d) zákona o energetike (odber nemeraného plynu, resp. odber plynu meradlom
s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, pozn.). Pretože v oboch prípadoch nie je

možné objektívne stanoviť skutočné množstvo odobratého plynu. Najvyšší súd sa navyše v danej veci
odvolalajnaužsvojepredchádzajúcerozhodnutievobdobnejveci(č.k.5Obdo32/2018z29.novembra
2018, pozn.), v ktorom bola v období po podaní dovolania sťažovateľky obdobná právna otázka
predmetom meritórneho dovolacieho prieskumu. Zároveň sa najvyšší súd vysporiadal (v bodoch 18 až
19.4napadnutéhorozsudku,pozn.)ajsotázkounemožnostiaplikácieuzneseniaústavnéhosúduč.k.IV.

ÚS 137/2018-15 zo 14. februára 2018, na ktorý v dovolaní poukázala sťažovateľka, pre tento konkrétny
prípad. Ústavný súd preto aj s poukazom na uvedené konštatuje, že v odôvodnení napadnutého
rozsudku najvyššieho súdu nevzhliadol také nedostatky, ktoré by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti
sťažovateľky v tejto časti na ďalšie konanie ústavný súd oprávňovali k vysloveniu záveru o porušenísťažovateľkounamietanýchpráv.Záverynajvyššiehosúduvnapadnutomrozsudkuniejemožnéoznačiť
za svojvoľné, nelogické či z ústavnoprávneho hľadiska neudržateľné.“ Ústavný súd SR teda potvrdzuje
tak správnosť postupu žalobcu, ale i správnosť napadnutého rozhodnutia, ako i legitimitu použitia

platnej právnej úpravy. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 70/2019, poukazuje
na ustálenú prax Najvyššieho súdu SR, uvádza, že krajský súd v napadnutom rozsudku aplikoval
príslušné právne normy zákona o energetike pojednávajúce o objektívnej zodpovednosti odberateľa
za neoprávnený odber plynu ústavne čistým spôsobom, pri rozhodovaní vychádzal okrem iného aj zo
znaleckého dokazovania o porušení plomby meradla plynu a rešpektoval právne názory a interpretáciu

príslušných právnych noriem zákona o energetike podané Najvyšším súdom SR v obdobných veciach
(t. j. rešpektoval ustálenú prax najvyššieho súdu), tak signalizujú zjavnú neopodstatnenosť ústavnej
sťažnosti. Ústavný súd SR argumentáciu a postup žalobcu ako i súdu prvej inštancie potvrdzuje i v
Uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2017 zo dňa 10. 1. 2017. Podľa tohto rozhodnutia:
„... uplatnený nárok nevyplýva zo zmluvného práva, ale ide o nárok na náhradu škody podľa § 59
ods. 2, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom v zmysle § 59 ods. 1 písm. d/.

Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané
výpoveďou zamestnanca navrhovateľa, svedka, ako aj navrhovateľom predloženým posudkom znalca,
ktorý nevykazuje žiadne vady, pre ktoré by ho nebolo možno považovať za hodnoverný dôkaz.
Samotná skutočnosť, že znalec vykonáva posudkovú činnosť pre navrhovateľa opakovane, záver o
nehodnovernosti posudku neopodstatňuje. Súd prvého stupňa správne neprihliadol na obranu odporcu,

že sám žiaden zásah do overovacej značky na meradle neuskutočnil. Podľa názoru odvolacieho
súdu povaha veci vylučuje, aby zodpovednosť za škodu ktorá vznikne prevádzkovateľovi distribučnej
siete v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, bolo možné založiť na subjektívnom princípe, t.j.
na preukazovaní zavinenia odberateľa prevádzkovateľom distribučnej siete. Takáto požiadavka by
podľa názoru odvolacieho súdu predovšetkým so zreteľom na početnosť odberných miest vybavených

meradlom celkom paralyzovala činnosť navrhovateľa, vykonávanú nepochybne i vo verejnom záujme.
Okrem toho je všeobecne známe, že bez poškodenia overovacej značky nemožno manipulovať s
číselníkom meradla. Ťažko si potom predstaviť situáciu, ku ktorej došlo i v tomto prípade, aby celkom
nezainteresovaná osoba len poškodila, ale zisteným sofistikovaným spôsobom vymenila zabezpečenie
na meradle na odbernom mieste odporcu. Navrhovateľ takouto osobou byť nemohol, keďže meradlá

proti manipulácii nijakým spôsobom sám nezabezpečuje. Za nenáležitú považoval odvolací súd i
námietku odvolateľa o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa a o nepreukázaní existencie škody
v žalovanom rozsahu. Následkom porušenia zabezpečenia meradla proti jeho neoprávnenej manipulácii
je nemožnosť vykonania riadneho vyúčtovania plynu jeho dodávateľom. Odporca napriek tvrdeniu, že za
rozhodné obdobie uplatňoval náhradu za dodávku plynu jeho dodávateľ, takúto fakturáciu nepredložil.

Odvolací súd nemal preto pochybnosti o tom, že hoci v rozhodnom období bol plyn na odberné miesto
odporcu dodaný, pre výmenu meradla z dôvodu porušenia overovacej značky nebol dodávateľom
vyúčtovaný. Dodávateľ plynu ( ) preto navrhovateľovi neuhradil cenu plynu dodanú k odbernému miestu
odporcu podľa uzatvorenej distribučnej zmluvy. V príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom tak
vznikla navrhovateľovi škoda. Hoci v ustanovení § 59 ods. 2 sa uvádzajú ako osoby oprávnené na

náhradu škody popri prevádzkovateľovi distribučnej siete i dodávateľ plynu a prevádzkovateľ prepravnej
siete, podľa názoru odvolacieho súdu zo znenia tohto ustanovenia nemožno vyvodiť, že neoprávneným
odberom nemôže vzniknúť škoda každému z nich. V konaní však nebolo odporcom preukázané, že
okrem navrhovateľa ako prevádzkovateľa distribučnej siete bola z titulu neoprávneného odberu za
rozhodné obdobie uplatňovaná náhrada škody aj inou oprávnenou osobou. Nesprávne sa odvolateľ

domnieva, že výpočet škody mal byť vykonaný podľa faktúr za dodávku plynu v predchádzajúcom
období. Tento jeho názor je v rozpore s ustanovením § 59 ods. 3 zák. č. 656/04 Z. z. a vyhl. č. 155/05
Z. z. Podľa § 1 ods. 1 touto vyhláškou sa určuje výška škody pri neoprávnenom odbere. Jej aplikácia
nie je podmienená nemožnosťou zistenia rozsahu škody inak. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého
rozsudku presvedčil, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia na

vec vzťahujúcich sa právnych predpisov interpretoval a aplikoval ústavne súladným spôsobom, jeho
úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, legitímne a právne akceptovateľné.“ Na základe
uvedeného potom žalobca zdôrazňoval, že následkom porušenia zabezpečenia meradla proti jeho
neoprávnenej manipulácii, je nemožnosť vykonania riadneho vyúčtovania plynu jeho dodávateľom;
dodávateľ plynu ( ) preto navrhovateľovi neuhradil cenu plynu dodanú k odbernému miestu odporcu

podľa uzatvorenej distribučnej zmluvy. V príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom tak vznikla
navrhovateľovi škoda.17. Žalobca ďalej poukazoval na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 106/2020 zo dňa 29.06.2021, v ktorom
i po vydaní rozhodnutia ÚS SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 najvyšší súd potvrdzuje nároky žalobcu na
náhradu škodu, a to za okolností totožných, ako v tomto konaní. I v prípade posudzovanom Najvyšším

súdom SR v konaní sp. sn. 4Cdo 106/2020 došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii a osvedčeniu tejto skutočnosti znaleckým posudkom. Najvyšší súd SR v konaní sp. zn.
4Cdo 106/2020 k tejto veci okrem iného celkom jednoznačne uvádza i nasledovné: „Z ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu k otázke týkajúcej zákonných predpokladov zodpovednosti za
škodu za neoprávnený odber plynu, a to z rozhodnutí najvyššieho súdu napr. sp. zn. 1Cdo /107/2008,

ako aj sp. zn. 4 Cdo 102/2020 vyplýva, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa
plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť
ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len
na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo

s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Totožný právny záver vyplýva aj z rozhodnutí
najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo 30/2009, sp. zn. 3 Cdo 99/2012. Pri uplatnenom nároku na náhradu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z.
o energetike, vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dovolací súd konštatuje,
že zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak

v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácií. ... Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto
meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto
treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom (Uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2018 sp. zn. 5 Obdo 32/2018 publikované
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod R 45/2019). Ak sú v súdnom
konaní skutočne preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to existencia protiprávneho
úkonu, škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod
pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť (sp. zn. 4 Cdo 30/2009). ...“

18. Žalobca odmietol preukázanie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. K námietke
premlčania žalovanej uviedol, že nie je dôvodná. Žalovaná na jednej strane (v rozpore s rozhodovaciu
činnosťou najvyššej súdnej autority) nesprávne tvrdí, že škoda žalobcovi nevznikla, resp. nie je ustálená.
Na druhej strane však akoby tvrdí, že plyn s meradlom s porušením zabezpečením neoprávnene

odoberala viac ako 10 rokov a nárok na náhradu škody (v období od 19.07.2013 do 19.11.2013) je
preto premlčaný. Žalobca sa v tomto konaní domáha náhrady škody vzniknutej v období od 19.07.2013
do 19.11.2013. Žalobca sa nedomáha náhrady škody za nejaké skoršie obdobie. Žalobný návrh v
tejto veci bol podaný v septembri 2015. Žalobný návrh bol podaný tak v rámci 2 ročnej subjektívnej,
ako i v rámci 3 ročnej objektívnej premlčacej doby. Do 18.07.2013 žalovanej účtoval dodávanie

zemného plynu jej dodávateľ, čo žalovaná akceptovala, z čoho je zároveň zrejmé, že do 18.07.2013
meradlo zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii poškodené nemalo. Žalovaná uvádzala, že
žiaden neoprávnený odber plynu prostredníctvom plynomeru, a ani nič o neoprávnenom odbere
plynu na odbernom mieste nevedela a nevie. Nebola si vedomá žiadneho poškodenia meradla plynu
ani zabezpečovacieho zariadenia, teda sama žalovaná tak pôvodne tvrdila nepoškodenie meradla a

zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, čo vylučuje teraz robenú námietku žalovanej.
Najvyšší súd SR k času vzniku škody a tým i k začatiu plynutia premlčacej doby v judikáte R 45/2019
osobitne uvádza, že: „...V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže
dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. ...“

Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 4Cdo 106/2020 vo svojom rozhodnutí zo dňa 29.06.2021 čas vzniku
škody a tým i začiatok plynutia premlčacej doby vymedzuje nasledovne: „Pri neoprávnenom odbere
plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká
samotným odberom plynu.“ Logicky, ale i s ohľadom na závery Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že škoda
vzniká neoprávneným odberom. Nárok na náhradu škody sa zároveň nemôže začať premlčovať skôr –

ako k neoprávnenému odberu a tým i k škode – vôbec dôjde. Nárok na náhradu škody sa tak nemôže
začať premlčovať skôr, ako škoda vznikne.19. Na základe uvedeného právneho posúdenia žalobca zopakoval, že na odbernom mieste žalovanej
na Odbojárskej 36, Trnava (ktoré slúžilo ako prevádzka autoumyvárne) došlo k porušeniu zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii na meradle plynu zaznamenávajúcom spotrebu na tomto odbernom

mieste. Toto meradlo malo odstránenú ochrannú plombu. V konaní nebolo sporné, že v rozhodnom
období od 19.07.2013 do 19.11.2013 k odberu zemného plynu na tomto odbernom mieste dochádzalo.
Žalobcovitýmvznikla(skutočná)škoda,kedyžalovanáodberalazemnýplynpatriacižalobcovi.Žalovaná
neodoberala zemný plyn od svojho dodávateľa zemného plynu a žiaden dodávateľ zemného plynu
žalovanej v tomto období, resp. spotrebu zemného plynu od 19.07.2013 do demontáže meradla

neúčtoval. Dochádzalo teda k neoprávnenému odberu zemného plynu patriaceho žalobcovi, s čím je
spojená zodpovednosť žalovanej na náhradu škody voči žalobcovi. Táto zodpovednosť je objektívna.
Najvyšší súd SR v judikáte R 45/2019 (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
29.11.2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018) uviedol: „V uznesení z 27. októbra 2009, sp. zn. 1Cdo/107/2008
najvyšší súd skonštatoval, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu.

V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť
ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na
odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho
vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Rovnaký záver vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku z 29.

novembra 2011, sp. zn. 4Cdo/102/2010: „... V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete
škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu
žalovaným. ...“ Najvyšší súd SR i v konaní sp. zn. 4Cdo 106/2020 vo svojom rozhodnutí zo dňa 29.
6. 2021 celkom jednoznačne uvádza: „Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu.“ Pre
vyčíslenie škody je daná platná úprava – a to Zákon o energetike a Vyhláška Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu sú platné a účinné právne predpisy. Podľa ustálenej rozhodovacej
praxe NS SR zdôraznenej judikátom R 45/2019, v prípade porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej

manipulácii meradlo stráca charakter určeného meradla podľa zákona o metrológii (judikát R 45/2019,
Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/49/2018 zo dňa 13. 6. 2019, Uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Obdo/49/2019 zo dňa 26. 9. 2019). V takomto prípade nemožno vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov a použije sa spôsob výpočtu škody
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l) Zákona o

energetike. Postup žalobcu ako i súdu prvej inštancie tak bol správny. NS SR napr. vo svojom Uznesení
sp. zn. 3Obdo/49/2019 zo dňa 26.09.2019 uvádza, že z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu vyplýva, že je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo
skutočný alebo nižší odber plynu. NS SR napr. vo svojom Uznesení sp. zn. 3Obdo/49/2019 zo dňa
26.09.2019 uvádza, že z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že je irelevantné,

či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber
plynu. Podľa merita judikátu R 45/2019 uvedeného NS SR v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR č. 5/2019: „Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje
z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej

škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom.“
V aktuálnom uznesení sp. zn. I. ÚS 457/2021 zo dňa 30.11.2021 Ústavný súd SR uvádza: „Len pre
zdôraznenie(pozn.ÚstavnýsúdSR)uvedie,ženajvyššísúdvňomústavneakceptovateľnýmspôsobom
zodpovedal otázku týkajúcu sa spôsobu výpočtu náhrady škody. V tejto súvislosti poukazuje najmä na
časti napadnutého rozsudku, z ktorých vyplýva, že pre určenie výšky vzniknutej škody je nevyhnutné

poznať presné množstvo odobratého plynu, a to je možné určiť len určeným meradlom s platným
overením bez porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Preto pre určenie skutočného
množstva neoprávnene odobratého plynu nie je možné ako relevantný údaj považovať ani údaj o
spotrebe za predchádzajúce, prípadne nasledujúce obdobie. V nadväznosti na to jednoznačne poukázal
na znenie § 59 ods. 2 a 3 zákona o energetike, v zmysle ktorých je odberateľ, ktorý neoprávnene

odoberal plyn, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu (ktorá má zohľadňovať množstvo skutočne
odobratého plynu počas doby neoprávneného odberu, pozn.), ak vznikla a zároveň ak nie je možné
vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, v takom prípade
sa použije spôsob výpočtu škody, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydáministerstvo (teda vyhláška, pozn.). A keďže v danom prípade nebola takto jednoznačne a objektívne
preukázaná skutočná škoda, bolo namieste aplikovať práve postup pri jej výpočte stanovený podľa
vyhlášky. K námietke sťažovateľky o neakceptovaní záverov vypracovaného znaleckého posudku (resp.

viacerých znaleckých posudkov, pozn.) sa najvyšší súd taktiež jasne vyjadril v obdobnom zmysle, že ak
samotný prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý bol neoprávneným odberom plynu priamo poškodený,
nemá objektívne možnosť zistiť množstvo skutočne odobratého plynu, obdobne nemôže množstvo
skutočne odobratého plynu určiť ani samotný znalec v znaleckom posudku. Preto jeho závery nebolo
možné v danom prípade považovať za objektívne, resp. ako reálne zistený stav, ktorý by preukazoval

skutočné množstvo neoprávnene odobratého plynu v rozhodnom období. Tiež sa vyjadril k tomu, že
rovnaký princíp je potrebné uplatniť pri oboch dôvodoch neoprávneného odberu, a to ako podľa § 59
ods. 1 písm. b), tak aj podľa písm. d) zákona o energetike (odber nemeraného plynu, resp. odber
plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, pozn.). Pretože v oboch
prípadoch nie je možné objektívne stanoviť skutočné množstvo odobratého plynu. Najvyšší súd sa
navyše v danej veci odvolal aj na už svoje predchádzajúce rozhodnutie v obdobnej veci (č. k. 5 Obdo

32/2018 z 29. novembra 2018, pozn.), v ktorom bola v období po podaní dovolania sťažovateľky
obdobná právna otázka predmetom meritórneho dovolacieho prieskumu.“ Žalobca i v tejto súvislosti
opakovane poukazuje na Uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 106/2020 zo dňa 29.06.2021, v ktorom NS
SR k vyčísleniu skutočnej škody uvádza: „Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje

z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej
škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2018 sp. zn. 5 Obdo 32/2018
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod R 45/2019).“ Na
základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil

a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

20.Kvyjadreniužalobcupodalažalovanápísomnévyjadrenievktoromuviedla,ženapodanomodvolaní
naďalej trvá, žalobca stále nerozlišuje medzi jednotlivými konaniami – porušenie plomby a neoprávnený
odber – stočenie plynomera. A rovnako tak nerozlišuje medzi skutkovým konaním – neoprávnený

odber/stočenieaprávnym/legislatívnympojmomneoprávnenýodber,ktorýoznačujeviaceroskutkových
podstát v zákone, ktoré ale spočívajú aj v iných konaniach, ako je odber plynu samotný (napríklad
neumožnenie prístupu k meradlu § 82 ods. 1 písm. h/ alebo nedodržanie zmluvných platobných
podmienok § 82 ods. 1 písm. g/). Tým, že sa dôsledne nerozlišuje medzi konaním a legislatívnym
pojmom, opakovane vznikajú zlé interpretácie zákona a doslova chybné nelogické a zmätočné závery.

Porušenie plomby a neoprávnený odber plynu sú dva rôzne skutkové deje a majú dva rôzne následky.
Len samotné poškodenie plomby bez ďalšieho nespôsobí aj nezákonný a protiprávny odber plynu
a stočenie plynomera. Žalobca nepreukázal podmienky na riadne uplatnenie si nároku na náhradu
škody a už vôbec nepreukázal skutočnú škodu, ktorej náhrady sa domáha na základe vyslovene
fiktívneho výpočtu podľa vykonávacieho predpisu. Žalobca nepreukázal vznik tej skutočnej škody, ktorej

náhradysadomáha,pretožeskutkovýmkonaním,ktoréspočívavpoškodeníplomby,objektívnenemôže
vzniknúť škoda, ktorá predstavuje množstvo plynu ako následok. Žalobca zamieňa skutkové konania a
ich právne posúdenie.

21. Žalovaná trvala aj na vznesenej námietke premlčania – konkrétne, že žalobca nepreukázal, že

podal žalobu v objektívnej premlčacej dobe – žalobca nepreukázal kedy konkrétne došlo ku konaniu
– poškodeniu plomby – od ktorého odvodzuje jeho nárok na náhradu škody na množstve plynu.
Súd priznal žalobcovi náhradu škody, ktorá bola stanovená ako fiktívna výška škody, ktorá nemá
žiaden vzťah ku skutočne spôsobenej škode čo predstavuje zásah do práva na ochranu majetku
žalovaného. Fiktívny výpočet náhrady škody v tomto prípade nezaisťuje iba kompenzačnú funkciu

náhrady škody, ale je aj sankciou voči žalovanému. Náhrada škody plní predovšetkým kompenzačnú
funkciu a funkciu preventívnu, pričom výška škody nesmie a nemôže byť sankciou. Skutočná škoda
predstavuje ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa obnovil pôvodný stav. Ide napríklad o poškodenie,
zničenie či odcudzenie veci iného, no rovnako aj o finančné náklady, ktoré boli vynaložené na

odstránenie následkov spojených so vznikom škody. V rámci celého konania nebolo zo strany žalobcu
preukazované a ani preukázané, aká skutočná škoda žalobcovi vznikla, keďže jej vznik žalobca tvrdí.
Žalobca sa ani nepokúsil o stanovenie výšky skutočnej škody, rovno predložil iba a výlučne výpočet
podľa vykonávacieho predpisu, ktorý je však s reálnym stavom nemá nič spoločné. Výpočet škody podľavykonávacieho predpisu niekoľkonásobne prevyšuje reálnu spotrebu na odbernom mieste a rovnako
tak nereflektuje reálny stav. Výška škody určená pomocou vyhlášky niekoľkonásobne prevyšuje reálne
(historické) spotreby na odberných miestach, a preto neplní funkciu kompenzačnú ale sankčnú, čím

dochádza k porušeniu majetkových práv zodpovednej osoby. V obdobnej právnej veci, vedenej na OS
Galanta, súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a to rozhodnutím č. k. 18Csp/122/2020-333, zo dňa
5.10.2021, práve s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III.ÚS 114/2020. Voči tomuto
rozhodnutiu sa odvolal žalobca a na základe jeho odvolania následne rozhodol Krajský súd Trnava č. k.
24CoCsp/4/2022 – 510, zo dňa 15.06.2022 tak, že rozhodnutie OS Galanta potvrdil v celom rozsahu.

22. K vyjadreniu žalovanej podal žalobca písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že argumentácia
žalovanej týkajúca sa predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom
zemného plynu odporuje platnému právnemu poriadku, zisteným skutočnostiam a rozhodovacej činnosti
Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Žalobca poukázal na už ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít a to: uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2020 zo dňa

28.07.2020; rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/2019 zo dňa 23.05.2019; uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2017 zo dňa 10.01.2017; uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo 106/2020 zo dňa 29.06.2021 (vydané po rozhodnutí Ústavného súd SR sp. zn. III. ÚS 114/2020
zo dňa 09.03. 2021); uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018 -
zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2019

ako judikát R 45/2019; uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018;
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/49/2018 zo dňa 13.06.2019; uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Obdo/49/2019 zo dňa 26.09.2019. Táto ustálená rozhodovacia prax najvyšších
súdnych autorít jednoznačne potvrdzuje nárok žalobcu tak, bol uplatnený. Pokiaľ sa žalovaná v závere
konania vo svojej argumentácii upriamila na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 zo

dňa 9.03.2021, ide o ojedinelé rozhodnutie, ktoré nie je v súlade s uvedenou ustálenou rozhodovacou
praxou. Zároveň tak Ústavný súd SR ako i Najvyšší súd SR po vydaní tohto rozhodnutia opätovne
potvrdili dovtedajšiu rozhodovaciu prax, ktorá nárok žalobcu potvrdzuje. Navyše v rozhodnutí Ústavného
súd SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 sa úvahy tohto súdu zakladajú na tom, že sa jedná o domácnosť. V tomto
konaní sa však o domácnosť nejednalo. Odberné miesto žalovanej na Odbojárskej 36, Trnava slúžilo

ako prevádzka autoumyvárne – teda ako podnikateľská prevádzka. Samotné rozhodnutie uvádzané
žalovanou nemožno vnímať a vykladať izolovane od textu platného právneho poriadku a ostatnej
rozhodovacej činnosti, osobitne ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Žalovanou
uvádzané rozhodnutie nepredstavuje v zmysle platného právneho poriadku taký hmotnoprávny, ale ani
procesnoprávny podklad pre to, aby konajúci súd mal žalobu zamietnuť. Samotná žalovaná napokon

neuviedla ani ustanovenie zákona, z ktorého by takáto rozhodovacia povinnosť, či čo i len možnosť,
vyplývala. Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 114/2020 je s ohľadom na jeho obsah, ale i ustálenú
prax Najvyššieho súdu SR, ako i inú rozhodovaciu činnosť ÚS SR pre toto konanie neaplikovateľný.
ŽalobcavsúladesrozhodnutímNajvyššiehosúduSRvkonaní4Cdo106/2020opakovanepoukazujena
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018.

Najvyšší súd SR považuje Uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/32/2018 za rozhodnutie zásadného
právneho významu. Toto Uznesenie bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 5/2019 ako judikát R 45/2019. Najvyšší súd SR vydáva Zbierku stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v záujme jednotného výkladu a jednotného
používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. V tomto rozhodnutí sa najvyššia

súdna autorita podrobne a vyčerpávajúco zaoberá tak predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu,
ako i určením jej výšky. Žalobca okrem toho poukazoval i na aktuálnejšie uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 457/2021 zo dňa 30.11.2021 (vydané po rozhodnutí Ústavného súd SR sp. zn. III. ÚS
114/2020 zo dňa 9.03.2021) a na ďalšie uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/181/2020 zo
dňa 21.01.2021, v ktorom najvyšší súd uviedol, že rozhodnutia sp. zn. 5 Obdo 32/2018 (R 45/2019), 3

Obdo 49/2018 a 3 Obdo 49/2019 treba považovať za súčasť ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, pričom v rozhodnutí z 29. novembra 2018 sp. zn. 5 Obdo 32/2018, ktoré bolo publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod por. č. 45/2019,
najvyšší súd vyslovil záver, ktorého právna veta znie: „Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom

plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne
vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym
predpisom.“ V rozhodnutí z 13. júna 2019 sp. zn. 3 Obdo 49/2018 najvyšší súd vyslovil záver, že
pre určenie výšky vzniknutej škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa ustanovenia §59 ods. 2 zákona o energetike je nevyhnutné poznať presné množstvo takto odobratého plynu, ktoré
je možné určiť len určeným meradlom s platným overením, na ktorom nie je porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. Ak bolo na určenom meradle plynu zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii porušené, nie je možné použiť pri určení výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu namerané hodnoty odobratého plynu, a to bez ohľadu na to, či bolo meradlo funkčné alebo
nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Pre určenie skutočného
množstva neoprávnene odobratého plynu nemožno považovať za objektívny a spoľahlivý podklad pre
určenie skutočne vzniknutej škody v zmysle § 59 ods. 3 zákona o energetike údaj o spotrebe plynu za

predchádzajúce, prípadne nasledujúce obdobie, nakoľko takýto údaj o spotrebe nepreukazuje množstvo
skutočne neoprávnene odobratého plynu za rozhodné obdobie. Výška skutočne vzniknutej škody sa
v tomto prípade určí spôsobom predpokladaným v ustanovení § 59 ods. 3 druhá časť vety zákona
o energetike, a to výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu na základe vyhlášky
č. 155/2005 Z.z. Na vyššie uvedených právnych záveroch zotrval najvyšší súd aj v rozhodnutí z 26.
septembra 2019 sp. zn. 3 Obdo 49/2019 s vysloveným záverom o potrebe výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom plynu aplikovaním vyhlášky č. 155/2005 Z.z. Dovolací súd konštatoval, že
právny názor odvolacieho súdu o spôsobe výpočtu zohľadnením prechádzajúcej spotreby plynu v tomto
prípade nie je správny.

23. Ďalej žalobca poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Trnave v konaní sp. zn. 26CoCsp/27/2021

zo dňa 24.08.2022, v ktorom odvolací súd nárok žalobcu v obdobnej veci potvrdil, pričom sa vysporiadal
i s argumentáciou žalovaného tak, že: „Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva
odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej
bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V
zmysle ustanovenia § 19 Zákona o metrológii je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak

majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný ( jednoznačný ) údaj o spotrebe môže poskytnúť
výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu
nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia
značka). Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 59 Zákona o
energetike predpokladá, t. j. podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom

spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani
údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky
rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo
plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku
skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za
použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych
spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú
spotrebu. V predmetnej veci pre náhradu škody boli aplikované ustanovenia, ktoré vyplynuli zo Zákona
o energetike i z ďalej vyššie uvedených všeobecne záväzných právnych úprav, na základe ktorých

došlo k odôvodnenému záveru o výške škody, ktorá bola žalobkyni priznaná.“ Ďalej podľa rozsudku
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 32Cob/5/2021 zo dňa 28.06.2022 odvolací súd uviedol, že „ keďže
stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba, nebolo možné v
zmysle zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii v spojení s ust. zákona o energetike použiť, musel žalobca
určiť spotrebu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného prostredníctvom vyhlášky, ktorá zároveň

zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu
dochádzalo a ich skutočnú spotrebu, a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho
dňu odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla. Na
takomto názore odvolacieho súdu nemení nič ani jemu známy a ojedinelý (odkláňajúci sa od ustálenej
rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR) názor Ústavného súdu SR o potrebe skúmania, či meradlo

skutočne vykazuje odchýlku oproti norme, či je pozmenené, doplnené prostriedkami na ovplyvňovanie
meradla alebo inak obídené (III. ÚS 114/2020). Predovšetkým treba upriamiť pozornosť na to, že
rozhodovacia prax najvyššieho súdu dospela k opačným záverom (tu pozri aj rozhodnutie sp. zn. 3Obdo
51/2017, ktorým najvyšší súd odkazuje aj na svoje predošlé rozhodnutia, príp. rozhodnutie sp. zn.
5Obdo/32/2018). Odvolaciemu súdu je z však z jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti známe,

že po odstránení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii umiestneného na meračoch plynu na
to oprávnenými osobami odlišnými od žalobcu, je možné číselníkom meradla manipulovať, a to tak v
smere dopredu, ako aj dozadu (teda aby v konečnom dôsledku vykazovalo inú, ako skutočnú spotrebu),
čo však nemusí mať žiaden vplyv na presnosť ďalšieho následného merania tohto meradla. Nie je pretoúčelné zaoberať sa otázkou, či meradlo v čase zistenia neoprávneného odberu správne zaznamenávalo
spotrebu, ak zároveň nemožno hodnoverne zistiť, prípadne vylúčiť, že meradlo bolo „pretočené“ a ak aj
áno, v akom rozsahu. Takisto je možné plynomer jednoducho na určitý čas demontovať a nechať plyn

tiecť s tým, že s číselníkom ani netreba manipulovať.“ Rovnaký záver vyjadril Krajský súd v Trnave tiež
v rozsudku sp. zn. 31Cob/103/2020 zo dňa 25.03.2022. na základe uvedeného žalobca navrhoval, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal
náhradu trov odvolacieho konania.

24. V ďalšom podaní zo dňa 17.10.2023 žalobca poukázal ešte na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Obdo/39/2022 zo dňa 23.8.2023, v ktorom najvyšší súd odmietol dovolanie (žalovaného) proti
rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 31Cob/108/2020-404 zo dňa 26.01.2020, ktorým odvolací
súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 19Cb/76/2018-331 z 24.07.2020, ktorým
bol priznaný nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom v plnom rozsahu,
pri odbere zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto svojom uznesení okrem iného poukazuje na
svoje Uznesenie sp. zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018, Uznesenie sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa
23.11.2018 a rozhodnutie sp. zn. 3Obdo/49/2018 zo dňa 13.06.2019 a tiež uvádza, že uznesenie NS
SR sp. zn. 3Obdo/49/2018 bolo z dôvodu podanej ústavnej sťažnosti podrobené prieskumu Ústavným
súdom SR, ktorý v uznesení č. k. I. ÚS 457/2021-17 z 30. novembra 2021 skonštatoval, že Najvyšší

súd SR v predmetnom uznesení ústavne akceptovateľným spôsobom zodpovedal otázku týkajúcu
sa spôsobu výpočtu náhrady škody. Najvyšší súd v tomto uznesení (sp. zn. 4Obdo/39/2022 zo dňa
23.08.2023) ďalej uviedol, že „Neuniklo pozornosti dovolacieho súdu, že dôvody, ktorými dovolateľ
dôvodí vo svojom dovolaní, majú svoj pôvod v uznesení Ústavného súdu SR z 9. marca 2021 č. k. III.
ÚS 114/2020-81 ... Uvedené závery ústavného súdu sú však prekonané vyššie označeným rozhodnutím

Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 457/2021-17 z 30. novembra 2021.“

25. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

26. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§

379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred

jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné priznať
úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

27. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah napadnutého rozhodnutia a

uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovanej bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na základe
vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ žalobe
žalobcu o zaplatenie náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu na odbernom
mieste žalovanej Odbojárska 36, Trnava v období od 19.07.2013 do 19.11.2013 v sume 1.183,30
eura s príslušenstvom v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru, že v danom prípade boli

v zmysle zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti
žalovanej za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, keď v konaní bolo preukázané, že
žalovaná v rozhodnom období odoberala plyn plynomerom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, keď v mieste určenom na osadenie plomby sa nenachádzala žiadna
plomba, čím zanikla platnosť overenia tohto meradla podľa § 15 ods. 7 písm. d) zák. č. 142/2000 Z.

z. o metrológii, preto nebolo možné toto meradlo použiť na účely vyfakturovania spotrebovaného plynu
zmluvným dodávateľom, čím škoda vznikla žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete, keďže
došlo k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovanou, pričom
táto škoda mu vznikla v priamej príčinnej súvislosti medzi tým, že žalovaná odoberala plyn meradloms porušenou plombou a tým, že v dôsledku takéhoto odberu spotrebovala z distribučnej siete žalobcu
nemerané množstvo plynu. Súd konštatoval, že odber zemného plynu poškodeným meradlom je vždy
neoprávneným odberom a neoprávnený odber predstavuje existenciu protiprávneho úkonu a mal za

to, že nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba,
nebolomožnévzmyslezák.č.142/2000Z.z.ometrológiivspojenísustanoveniamiZákonaoenergetike
použiť, musel žalobca určiť spotrebu zemného plynu na odbernom mieste žalovanej prostredníctvom
vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Súd prvej inštancie tiež uzavrel, že na výpočet škody nebolo možné
v zmysle § 82 ods. 4 Zákona o energetike použiť typový diagram, pretože vo veci sa nejednalo o odber

plynu v domácnosti, ale v podnikateľskej prevádzke, konkrétne v prevádzke autoumyvárne. Námietku
premlčania vznesenú žalovanou vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú, pretože žalobca si
uplatnil náhradu škody za dobu trvania neoprávneného odberu od 19.07.2013 do 19.11.2013, pričom
ak žalobca žalobu podal dňa 29.09.2015, podal ju jednak v objektívnej 3-ročnej premlčacej dobe od
udalosti, z ktorej škoda vznikla; ako aj v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe kedy sa žalobca o škode
dozvedel, čo bolo dňa 19.11.2013 – deň kontroly na odbernom mieste, kedy bolo zistené poškodenie

meradla.

28. Žalovaná v podanom odvolaní dôvodila najmä odlišným právnym posúdením a teda tým, že
žalobcom uplatnené a súdom prvej inštancie aplikované ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) zák.
č. 251/2012 Z. z. o energetike, pokrýva len konanie porušujúce zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii, ktoré sa má podľa žalovanej vykladať tak, že pokrýva skutkové konanie spočívajúce v
poškodzovaní plomby, pričom priamym a bezprostredným následkom tohto konania je poškodená
plomba. Poškodenú plombu potom treba považovať za škodu podľa § 82 ods. 2 Zákona o energetike
v spojení s § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike. Medzi konaním poškodzujúcim plombu
a poškodenou plombou je vzťah príčiny a následku. Avšak škoda predstavujúca množstvo plynu

nevzniká konaním poškodzujúcim plombu, pretože medzi konaním poškodzujúcim plombu a množstvom
plynu nie je vzťah príčiny a následku. Plomba totiž nemá žiadny vplyv na spotrebu plynu a jej
meranie. Až samotnou neoprávnenou manipuláciou, teda zásahom do číselníka meradla, vzniká škoda
predstavujúca množstvo plynu, pretože vzniká rozdiel medzi nameraným množstvom plynu a skutočne
spotrebovaným množstvom plynu, a tento rozdiel je škodou, ktorá je priamym a bezprostredným

následkomskutkovéhokonania–zásahudočíselníkameradla.Poškodenieplombyazásahdočíselníka
meradla sú dve samostatné skutkové konania, ktoré treba osobitne tvrdiť a preukazovať, a ktoré sa
každé odlišne právne posudzujú – poškodenie plomby ako „neoprávnený odber plynu“ podľa § 82
ods. 1 písm. d) Zákona o energetike a zásah do číselníka meradla ako „neoprávnený odber plynu“
podľa § 82 ods. 1 písm. c) Zákona o energetike. Ak sa žalobca domáha náhrady škody predstavujúcej

množstvo plynu, tak z jeho strany nestačí preukázať len poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii, ale aj samotnú neoprávnenú manipuláciu, teda zásah do meradla – stočenie plynomera, v
dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva množstvo spotrebovaného
plynu. Keďže samotná neoprávnená manipulácia nebola žalobcom tvrdená a ani preukazovaná, žalobca
nemohol preukázať skutočný vznik tej škody, ktorej náhrady sa domáhal. Ďalej žalovaná dôvodila, že

žalobca v konaní nepreukazoval vznik skutočnej škody na plyne a ani sa o žiadne preukazovanie
skutočnej škody nesnažil, ale po zistení poškodenia plomby rovno pristúpil k fiktívnemu určeniu výšky
škody podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. bez toho, aby samotný vznik škody preukázal. Žalovaná mala
za to, že podľa ust. § 82 ods. 2 Zákona o energetike sa vyžaduje preukázanie skutočného vzniku
škody, nie fiktívneho. Namietala tiež to, že súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že odberné miesto je

podnikateľská prevádzka, avšak nerozlíšil medzi subjektom, ktorý mal uzavretú zmluvu s dodávateľom
plynu (fyzická osoba) a subjektom, ktorý v danom objekte na základe nájomných zmlúv vykonával svoju
podnikateľskú činnosť (fyzické, právnické osoby), preto sa mal v danom prípade na určenie výšky škody
použiť typový diagram dodávky. Na základe tohto právneho posúdenia dôvodila tiež to, že boli porušené
procesné podmienky konania, pretože súd môže rozhodnúť len o nároku, ktorý je určený žalobou,

nemôže priznať taký nárok, ktorý zo skutkového stavu určeného v žalobe nevyplýva (§ 161 ods. 1 CSP
a § 216 ods. 1 CSP), pričom podľa žalovanej žalobca v žalobe netvrdil, že došlo ku škode na plyne,
nepreukazoval vznik škody na spotrebe plynu, konštatoval iba, že došlo k poškodeniu zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii, čím mala žalobcovi vzniknúť škoda neoprávneným odberom zemného
plynu. Žalovaná trvala na tom, že treba dôsledne rozlišovať stočenie plynomera a poškodenie plomby, čo

sú dve rôzne konania, ktoré majú rôzne právne dôsledky vo vzťahu ku škode a jej výške. Trvala na tom,
že len samotné poškodenie plomby bez ďalšieho nespôsobí aj nezákonný a protiprávny odber plynu.
Poukazovala pritom na nález Ústavného súdu SR z 9. marca 2021 sp. zn. III. ÚS 114/2020-81, v zmysle
ktorého nestačí preukázať len poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (poškodenieplomby), ale je nevyhnutné preukázať aj samotnú neoprávnenú manipuláciu – stočenie plynomera, teda
zásah do meradla, v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber
plynu, pretože skutočná škoda predstavujúca množstvo plynu nevzniká porušením zabezpečenia proti

neoprávnenej manipulácii, ale vzniká až samotnou neoprávnenou manipuláciou. Mala za to, že súd
prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s jej argumentáciou a svojim rozhodnutím sa odklonil od
ustálenej rozhodovacej súdnej praxe, ktorú vykonal ústavný súd uvedeným rozhodnutím. Ďalej dôvodila,
že súd nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania, pretože ak žalobca tvrdí, že na meradle
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii – poškodená plomba a len toto konanie

preukazuje (znaleckým posudkom), potom objektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa, kedy k
tvrdenému poškodeniu plomby skutočne došlo. Nakoľko zo skutkového stavu uvedeného žalobcom nie
je možné zistiť, kedy k tvrdenému poškodeniu plomby skutočne došlo, nie je možné zistiť, či žaloba
bola podaná včas. Je pritom na žalobcovi, aby preukázal, že žalobu podal včas tak v rámci subjektívnej
premlčacej doby, ako aj v rámci objektívnej premlčacej doby. Súd určil začiatok plynutia premlčania
fiktívne s odkazom na ust. § 1 ods. 9 vyhlášky, ktoré však nemá s plynutím premlčacej doby nič spoločné,

hovorí iba o rozsahu obdobia, za ktoré sa účtuje odber plynu podľa vykonávacieho predpisu v prípade
neoprávneného odberu zemného plynu.

29. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody

spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny
záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových

alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

30. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že právne posúdenie aplikácie ust. § 82 ods. 1 písm. d)
zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike uvádzané žalovanou je nesprávne a v rozpore s už stabilnou

súdnou praxou najvyšších súdnych autorít, na ktorú odvolací súd nižšie poukazuje. Žalovaná dôvodila,
že uvedené ustanovenie postihuje iba samotné poškodenie plomby, pričom na naplnenie skutkovej
podstaty neoprávneného odberu zemného plynu bolo podľa žalovanej potrebné preukázať aj zásah do
číselníka meradla plynomeru, čo je však už iná skutková podstata v zmysle § 82 ods. 1 písm. c) Zákona
o energetike, naplnenie ktorej znakov však žalobca v spore nepreukazoval. Takýto výklad ust. § 82 ods.

1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z. z. však neobstojí.

31. Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/ Zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu
je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Odberateľ,

ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej
siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak
vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete (ods. 2).

32. V rozhodnutí z 29. novembra 2018 sp. zn. 5Obdo/32/2018, ktoré bolo publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod por. č. 45/2019 (ktoré sa tým
považuje za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu) Najvyšší súd SR vyslovil záver, ktorého
právna veta znie: „Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla

nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba
pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom.“ Právne závery,
uvedené v tomto uznesení najvyššieho súdu, sú plne aplikovateľné aj na predmetnú právnu vec
a potvrdzujú nesprávnosť právnych úvah žalovanej uvádzaných v podanom odvolaní.

33. V rozhodovanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ Zákona o energetike. Dovolací súd v uznesení sp.
zn. 5Obdo/32/2018 konštatuje, že: „.. podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu
zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom boloporušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa
plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy,
ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti

neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn
meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného
odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi
plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku. ... Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako
jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu považuje zákon neoprávnený odber plynu, ktorý bol

meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V
takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo
funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu
so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného
odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v

rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na to, že
druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému
odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období
odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným

odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.“

34. Dovolací súd v ods. 35. odôvodenia uznesenia sp. zn. 5Obdo/32/2018 vyslovene uvádza, že
požiadavka, aby okrem poškodenia plomby bol preukázaný aj samotný zásah do meradla, ktorý by
spôsobil vznik škody, je v príkrom rozpore s logikou objektívnej zodpovednosti formulovanej Zákonom

o energetike. Rozhodujúce pre konštatovanie nástupu tohto druhu zodpovednosti je samotné porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo
funkčné alebo nefunkčné, prípadne či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ako aj to, či
takýto zásah učinil samotný žalovaný. Dovolací súd ďalej v tomto uznesení (ods. 39. a ods. 43 – 49.)
uvádza, že z charakteru spôsobu poskytovania prístupu k tejto komodite (zemnému plynu) v zmysle

jeho distribúcie je jednoznačné, že zákon automaticky pri porušení zabezpečenia stavia konštrukciu
vzniku škody na strane žalobcu, ak bol plyn zo siete odoberaný, keďže týmto momentom zaniká
možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného dodávateľa, a to práve z dôvodu, že tento
mu plyn môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom zariadenia bez poškodeného zabezpečenia
(t. j. spĺňajúceho kritériá oprávneného odberu). ... Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete

oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava
poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu,
ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a
ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. ... V prípade odberu plynu
meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako

prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu
odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady,
ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli.
Preprípad,kedyskutočnúškoduniejemožnéurčiťinýmirelevantnýmiprostriedkami,zákonsplnomocnil
príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky

škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č.
155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
(aktuálne nahradená vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., pozn. odvol. súdu).
Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených
odberov plynu, by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel

poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ust. § 19 zákona č. 142/2000
Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá používať na
daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o
spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie
množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba

(overovacia/zabezpečovacia značka). Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku
3 ustanovenia § 59 ZoE predpokladá (akt. ust. § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike,
pozn. odvol. súdu), t. j. podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom
spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť aniúdaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky
rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo
plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku

skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za
použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych
spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú
spotrebu.Vprípade,ktorýjepredmetomtohtokonania,žalobcapreukázal,žebolzjehodistribučnejsiete

odobratý jemu patriaci plyn, a to spôsobom označeným v zákone ako neoprávnený odber plynu. Týmto
spôsobomdošlokzmenšeniujehomajetkuazaúčelomvyčísleniavzniknutejškodybolopotrebnépoužiť
metodiku upravenú vo všeobecne záväznom právnom predpise, vyhláške Ministerstva hospodárstva SR
č. 155/2005 Z. z. (akt. vyhl. č. 449/2012 Z. z., pozn.).

35. Tieto právne závery dovolacieho súdu v judikáte R 45/2019 vyvracajú celú odvolaciu argumentáciu

žalovanej spočívajúcu v tom, že aplikované ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z. z.
o energetike, pokrýva len konanie porušujúce zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktorého
priamym následkom je iba poškodená plomba, ktorá samotná skutočnosť však podľa žalovanej nemá
za následok neoprávnený odber plynu, pretože až zásahom do číselníka meradla, vzniká škoda ako
rozdiel medzi nameraným množstvom plynu a skutočne spotrebovaným množstvom plynu, preto sa

dožadovala,abyžalobcapreukázalajstočenieplynomeraapreukázalskutočnú,niefiktívnuškodupodľa
vyhlášky. Toto jej právne posúdenie je nesprávne, pretože protiprávnym úkonom v zmysle § 82 ods.
1 písm. d) Zákona o energetike predstavujúcim neoprávnený odber plynu z distribučnej siete žalobcu
predstavuje už samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle, kedy
prevádzkovateľ distribučnej siete z ktorej bol plyn odobratý, nedokáže spoľahlivo určiť výšku skutočne

spôsobenej škody, ktorú je potom potrebné určiť v súlade s vyhláškou.

36. Neobstojí ani obrana žalovanej v odvolaní, že vo veci neboli splnené procesné podmienky konania (§
161ods.1CSPa§216ods.1CSP),pretožesúdvdanejvecimalrozhodovaťonárokunanáhraduškody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý nevyplýva zo skutkového stavu určeného v žalobe,

pretože podľa žalovanej žalobca v žalobe tvrdil iba poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii, netvrdil a nepreukazoval vznik škody na spotrebe plynu. Odber plynu plynomerom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii predstavuje protiprávne konanie
neoprávnenéhoodberuplynuzdistribučnejsietezariadenímbezplatnéhooverenia,pričomškodavzniká
prevádzkovateľovi distribučnej siete samotným odberom plynu vo výške, ktorú spoľahlivo nie je schopný

zistiť, preto sa výška tejto škody určuje na základe splnomocnenia v zákone podzákonným predpisom
– vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR.

37. Pokiaľ žalovaná dôvodila, že takto určená výška „fiktívnej“ škody má nielen reparačnú, ale aj sankčnú
funkciu, čo predstavuje neprimeraný zásah do majetkových práv odberateľa plynu, tak tejto otázke

sa venoval dovolací súd v uznesení sp. zn. 4Cdo/181/2020 zo dňa 21.01.2021, v ktorom uviedol,
že tento právny názor je nesprávny, pričom uviedol, že ohľadom potreby výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu aplikovaním vyhlášky pôvodne č. 155/2005 Z. z., aktuálne č. 449/2012
Z. z., zotrváva na právnych záveroch vyslovených v predchádzajúcich rozhodnutiach dovolacieho súdu,
a to najmä sp. zn. 3Obdo/49/2019 zo dňa 26.09.2019, ďalej sp. zn. 5Obdo/32/2018 (R 45/2019) a sp.

zn. 3Obdo/49/2018, ktoré treba považovať za súčasť ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

38. V rozhodnutí z 13. júna 2019 sp. zn. 3 Obdo 49/2018 najvyšší súd v bode 22. a 25. tohto rozhodnutia
vyslovil záver, že pre určenie výšky vzniknutej škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa
ustanovenia § 59 ods. 2 zákona o energetike (akt. ust. 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z., pozn.)

je nevyhnutné poznať presné množstvo takto odobratého plynu, ktoré je možné určiť len určeným
meradlom s platným overením, na ktorom nie je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Akbolonaurčenommeradleplynuzabezpečenieprotineoprávnenejmanipuláciiporušené,niejemožné
použiť pri určení výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu namerané hodnoty odobratého
plynu, a to bez ohľadu na to, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo

skutočný alebo nižší odber plynu. Pre určenie skutočného množstva neoprávnene odobratého plynu
nemožno považovať za objektívny a spoľahlivý podklad pre určenie skutočne vzniknutej škody v zmysle
§ 59 ods. 3 zákona o energetike údaj o spotrebe plynu za predchádzajúce, prípadne nasledujúce
obdobie, nakoľko takýto údaj o spotrebe nepreukazuje množstvo skutočne neoprávnene odobratéhoplynu za rozhodné obdobie. Výška skutočne vzniknutej škody sa v tomto prípade určí spôsobom
predpokladaným v ustanovení § 59 ods. 3 druhá časť vety zákona o energetike, a to výpočtom
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu na základe vyhlášky č. 155/2005 Z.z. (akt. spôsobom

predpokladaným podľa ust. § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z. z. na základe vyhl. č. 449/2012 Z. z.).
Rovnaké závery sú vyslovené aj v uznesení Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2019 sp. zn.
3Obdo/49/2019.

39. Rovnaký záver sa uvádza v ďalšom uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.06.2021 sp. zn.

4Cdo/106/2020, podľa ktorého, že pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu podľa § 82 ods.1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, vychádzajúc z ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dovolací súd konštatuje, že zodpovednosť odberateľa plynu za
neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý
bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. ...Pre posúdenie
existencie protiprávneho úkonu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike

je rozhodujúce zistenie, že došlo k porušeniu zabezpečenia pri neoprávnenej manipulácii plynu na
meradle, a je irelevantné, či meradlo bolo funkčné alebo nie, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo
nižší odber plynu.

40. Žalovaná trvala na tom, že v predmetnej veci treba aplikovať právne závery nálezu Ústavného

súdu z 9. marca 2021 sp. zn. III. ÚS 114/2020-81, v zmysle ktorého usudzovala, že je nevyhnutné
preukázať aj samotný zásah do meradla. Závery ústavného súdu v uvádzanom náleze však už boli
prekonané neskoršou rozhodovacou činnosťou samotného ústavného súdu, predovšetkým vzhľadom
na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 30. novembra 2021 sp. zn. I. ÚS 457/2021, v ktorom ústavný
súd skonštatoval, že Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Obdo/49/2018 ústavne akceptovateľným

spôsobom zodpovedal otázku týkajúcu sa spôsobu výpočtu náhrady škody keď uviedol, že pre určenie
výšky vzniknutej škody je nevyhnutné poznať presné množstvo odobratého plynu, a to je možné určiť len
určeným meradlom s platným overením bez porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.
Preto pre určenie skutočného množstva neoprávnene odobratého plynu nie je možné ako relevantný
údaj považovať ani údaj o spotrebe za predchádzajúce, prípadne nasledujúce obdobie. V nadväznosti

na to jednoznačne poukázal na znenie § 59 ods. 2 a 3 (akt. § 82 ods. 2 a 3 z. č. 251/2012 z. z.)
zákona o energetike, v zmysle ktorých je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný uhradiť
skutočne vzniknutú škodu (ktorá má zohľadňovať množstvo skutočne odobratého plynu počas doby
neoprávneného odberu, pozn.), ak vznikla a zároveň ak nie je možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, v takom prípade sa použije spôsob výpočtu škody,

ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo (teda vyhláška, pozn.). A
keďže v danom prípade nebola takto jednoznačne a objektívne preukázaná skutočná škoda, bolo
namieste aplikovať práve postup pri jej výpočte stanovený podľa vyhlášky.

41. Z vedeného dôvodu bol aj spôsob výpočtu výšky škody v predmetnej právnej veci podľa vyhlášky

Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. v celom rozsahu dôvodný a správny.

42. V neposlednom rade považuje odvolací súd za potrebné poukázať na závery dovolacieho súdu
v uznesení zo dňa 23. augusta 2023 sp. zn. 4Obdo/39/2022, v ktorom najvyšší súd uvádza (ods. 32.),
že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon (v § 82 ods. 1 písm.

d/ zákona o energetike) považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je rozhodujúce
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či
bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu,
ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty

neoprávnenéhoodberuplynupodľa§82ods.1písm.c/zákonaoenergetike,podľaktorejsivšakžalobca
v rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom
škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že
odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením
proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná

súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody. ...
(ods. 35) V rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho, dovolací súd jednoznačne
zodpovedal, že zodpovednosť odberateľa za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je objektívna, t. j.odberateľ je zodpovedný bez ohľadu na jeho zavinenie, súčasne, že v prípade porušenia zabezpečenia
plynomeru proti neoprávnenej manipulácii, nemá prevádzkovateľ distribučnej siete objektívnu možnosť
zistiť množstvo skutočne odobratého plynu, za účelom zistenia skutočne vzniknutej škody nie je možné

vychádzať z údajov o množstve odobratého plynu za obdobie, ktoré predchádzalo neoprávnenému
odberu plynu, prípadne za obdobie, ktoré nasledovalo po neoprávnenom odbere plynu (keďže tieto
údajenepredstavujúúdajomnožstveskutočneodobratéhoplynupočasobdobianeoprávnenéhoodberu
plynu), rovnako množstvo skutočne odobratého plynu a výšku skutočne vzniknutej škody nemôže určiť
znalec v znaleckom posudku. Výška skutočnej vzniknutej škody sa určí spôsobom predpokladaným

v ustanovení § 59 ods. 3 druhá časť vety zákona o energetike, a to výpočtom škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu na základe vyhlášky (skôr č. 155/2005 Z. z., teraz č. 449/2012 Z. z.,
ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu). Dovolací súd
v tomto uznesení ďalej v ods. 36 výslovne uviedol, že: „Právne závery prijaté judikatúrou najvyššieho
súdu sú aktuálne aj v rozhodovanej veci a dovolací súd nemá dôvod sa od nich odkloniť. Neuniklo
pozornosti dovolacieho súdu, že dôvody, ktorými dovolateľ dôvodí vo svojom dovolaní, majú svoj pôvod

v uznesení Ústavného súdu SR z 9. marca 2021 č. k. III. ÚS 114/2020-81, v ktorom ústavný súd vyslovil
porušenie práv sťažovateľa rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 6Co/164/2017 z 26. júna 2018;
uviedol, že ani princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti za
škodu nie je existencia samotnej škody, pričom sa nahrádza skutočná škoda, ktorej výšku je potrebné
určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov a iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne

vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov (ktoré musí všeobecný súd náležite
preskúmať a odôvodniť), prichádza do úvahy aplikácia náhradného spôsobu určenia výšky škody (či už
podľa vyhlášky alebo typového diagramu dodávky). Uvedené závery ústavného súdu sú však prekonané
vyššie označeným rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 457/2021-17 z 30. novembra 2021.

43. Vyššie uvedené uznesenie najvyššieho súdu (sp. zn. 4Obdo/39/2022) tak dáva jednoznačne
odpoveď na polemiku žalovanej o potrebe aplikácie nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
114/2020, ktoré rozhodnutie je, vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu a najnovšiu
rozhodovaciu prax samotného ústavného súdu, potrebné považovať za prekonané. Neobstojí preto ani
argumentácia žalovanej v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s jej

argumentáciou a svojim rozhodnutím sa odklonil od ustálenej rozhodovacej súdnej praxe, ktorú vykonal
ústavný súd rozhodnutím III. ÚS 114/2020. Naopak právne závery súdu prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí sú plne v súlade s aktuálnou ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.

44. K odvolacej námietke žalovanej, že súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že odberné miesto je

podnikateľská prevádzka, avšak nerozlíšil medzi subjektom, ktorý mal uzavretú zmluvu s dodávateľom
plynu (fyzická osoba) a subjektom, ktorý v danom objekte na základe nájomných zmlúv vykonával svoju
podnikateľskú činnosť (fyzické, právnické osoby), preto sa mal v danom prípade na určenie výšky škody
použiť v súlade s ust. § 82 ods. 4 Zákona o energetike typový diagram dodávky, odvolací súd uvádza,
že skutočnosť, že na danom odbernom mieste fungovala prevádzka autoumyvárne v konaní sporná

nebola. Žalovaná túto skutočnosť, ktorú žalobca preukázal predloženou fotodokumentáciou (č. l. 66
spisu) ani raz v konaní účinne nepoprela. Bránila sa iba tým, že s dodávateľom plynu mala uzavretú
zmluvu pre odber plynu v domácnosti. Žalovaná však ani túto skutočnosť nepreukázala, nepredložila
zmluvu o dodávke plynu s pôvodným dodávateľom. Avšak táto skutočnosť ani nie je podstatná,
pretože škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti

neoprávnenej manipulácii, nebola spôsobená dodávateľovi plynu, ale prevádzkovateľovi distribučnej
siete,zktoréhosieteplynnebolv odoberanýdomácnosťou,alevskutočnostipodnikateľskýmsubjektom
autoumyvárňou, preto ust. § 82 ods. 4 zákona o energetike na danú vec nie je možné aplikovať.

45. Posledná odvolacia argumentácia žalovanej spočívala v námietke nesprávneho posúdenia

premlčania nároku žalobcu na náhradu škody. Súd prvej inštancie námietku premlčania považoval
za nedôvodnú, pretože žalobca si uplatnil náhradu škody za dobu trvania neoprávneného odberu od
19.07.2013 do 19.11.2013, pričom ak žalobu podal dňa 29.09.2015, podal ju jednak v objektívnej
3-ročnej premlčacej dobe od udalosti, z ktorej škoda vznikla (§ 106 ods. 2 OZ); ako aj v 2-ročnej
subjektívnej premlčacej dobe kedy sa žalobca o škode dozvedel (§ 106 ods. 1 OZ), čo bolo dňa

19.11.2013 – deň kontroly na odbernom mieste, kedy bolo zistené poškodenie meradla. Hoci žalovaná
v odvolaní uvádzala, že žalobca nepreukázal objektívnu 10-ročnú premlčaciu lehotu, od kedy došlo
k udalosti, z ktorej škoda vznikla, tak odvolací súd uvádza, že ide zrejme o omyl v odvolaní žalovanej,
nakoľko v predmetnej veci objektívna 10-ročná premlčacia doba (ako pri škode spôsobenej úmyselnepodľa § 106 ods. 2 OZ) aplikovaná nebola. Žalovaná tvrdila, že ak žalobca tvrdí, že na meradle bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii – poškodená plomba, tak objektívna premlčacia
doba začala plynúť odo dňa, kedy k tvrdenému poškodeniu plomby skutočne došlo, potom ležalo

dôkazné bremeno na žalobcovi, aby preukázal, kedy k poškodeniu plomby došlo, ktoré bremeno však
neuniesol. Takáto obrana žalovanej však neobstojí, pretože už v zmysle vyššie uvedených právnych
záverov najmä dovolacieho súdu platí, že v prípade skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu
podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, škoda nevzniká jednorazovo samotným poškodením
zabezpečia meradla proti neoprávnenej manipulácii (plomby), ale škoda vzniká prevádzkovateľovi

distribučnej sústavy postupne priebežne tým, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberá plyn
prostredníctvom meradla s porušením zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Nebolo preto
potrebné, aby žalobca preukazoval dátum poškodenia plomby. Pokiaľ žalobca v konaní preukázal dobu
neoprávneného odberu plynu z jeho distribučnej siete v období od 19.07.2013 do 19.11.2013 (ktorú
žalovaná v spore účinne nerozporovala), škoda mu vznikala postupne priebežne od dátumu 19.07.2013
od ktorého do dňa podania žaloby dňa 29.09.2015 3-ročná objektívna premlčacia doba neuplynula.

O vzniku škody sa potom dozvedel dňa 19.11.2013 pri kontrole odberného miesta, kedy zistil porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Od tohto dátumu (19.11.2013) do dňa podania žaloby
(29.09.2015) neuplynula ani 2-ročná subjektívna premlčacia doba. Námietka premlčania bola teda
žalovanou vznesená nedôvodne, a preto bol aj v tomto smere záver súdu prvej inštancie správny.

46. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní uplatnených odvolacích dôvodov,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

47. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

50. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej.
O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

51. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).