Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110011689
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8110011689.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,

MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa
31.01.2024, v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol., pre pokračovací zločin prevádzačstva, sčasti
spáchaný spolupáchateľstvom sčasti spáchaný organizovanou skupinou podľa § 20 Tr. zákona, § 355
ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona a iné o odvolaniach obžalovaných A. B., C. D., E. D.
a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 19.04.2023, sp. zn. 41T/144/2010, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom A. G. XX, okr. Humenné,

obž. C. D., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom H. G. XXX/XX, I.

s ú v i n n í, ž e

I. obž. A. B.

zo zištných dôvodov v prospech iného zorganizoval prevoz nelegálnych migrantov na území SR tak,
že zabezpečil vodiča, a to E. J., ktorý na základe jeho pokynu za dohodnutú odmenu vo výške 1.000,-
€, dňa 11.09.2009 asi o 20.30 hod. v Ubli, okr. Snina naložil do osobného motorového vozidla tov. zn.
Škoda Octavia, ev. čísla: J. XXX K. dvoch migrantov moldavskej štátnej príslušnosti, ktorých mienili

previesť do Milána v Taliansku, kde pri prevoze A. B. robil E. J. tzv. doprovod, kedy o 23.50 hod. v
Prešove na ul. Vranovskej bol E. J. kontrolovaný hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ
Prešov spolu s uvedenými migrantmi, na čo boli zaistení a predvedení na Oddelenie cudzineckej polície
v Prešove, pričom za toto konanie bol E. J. právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov
zo dňa 17.12.2009, sp. zn. 33T/135/2009,

II. obž. A. B. a obž. C. D.

v dobe od 11.12.2009 do 16.12.2009 zo zištných dôvodov pre seba, resp. i v prospech iného spoločne
organizovali prechod 4 migrantov štátnej príslušnosti Afganistanu cez štátnu hranicu medzi Ukrajinou
a Slovenskou republikou, tak že doposiaľ nestotožnená osoba zabezpečila peniaze a migrantov, na
čo skontaktovala A. B., ktorý mal následne zabezpečiť prevzatie migrantov po ich prejdení na štátnu
hranicu Ukrajiny a Slovenskej republiky a ich prevoz cez územie Slovenskej republiky, kde A. B. na to
skontaktoval C. D., ktorý to mal zrealizovať, avšak sa mu to nepodarilo, nakoľko pri prechode Ukrajinsko

- Slovenskej hranice dňa 16.12.2009 vo večerných hodinách boli dvaja migranti zadržaní ešte na
Ukrajine a ďalší dvaja, ktorí už prekročili štátnu hranicu medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou bolipri hraničnom znaku č. 150 v okrese Snina, asi o 21.20 hod. zadržaní 100 metrov vo vnútrozemí od
predmetného hraničného znaku hliadkou OHK Ubľa, pričom za prevedenie migrantov mali A. B. a C. D.
dostať peniaze od doposiaľ nestotožnenej osoby v sume 1.400,- €,

teda

obž. A. B.

v úmysle získať pre seba a iného priamo finančnú výhodu, pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom
Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky organizoval
nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie a taký čin
spáchal v bode I. spoločným konaním a v bode II. ako člen organizovanej skupiny

obž. C. D.

v úmysle získať pre seba a iného priamo finančnú výhodu, pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom
Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky organizoval
nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie a taký čin

spáchal spoločným konaním,

čím spáchali

obž. A. B.

v bode I. pokračujúci zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, spáchaný
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona a v bode II. pokračujúci zločin prevádzačstva podľa § 355
ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona spáchaný závažnejším spôsobom konania - organizovanou

skupinou podľa § 138 písm. i/ Tr. zákona.

obž. C. D.

zločin prevádzačstva spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 355 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, v spojení

s § 20 Tr. zákona.

Za to im súd ukladá:

obž. A. B.

Podľa § 355 ods. 3 Tr. zákona, v spojení s § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva)
roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky.

obž. C. D.

Podľa § 355 ods. 2 Tr. zákona, v spojení s § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd určuje skúšobnú doba v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku a u obžalovaného L. F. aj v spojení s § 324 Tr. poriadku, obžalovaných
A. B., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom A. G. XX, okr. F., C. A., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom

F. M. K. G. XX, okr. F., L. F., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F. M. K. G. XXX, okr. F. a E. D., nar.
XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., I. G. XXX/XX o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora
Krajskej prokuratúry Prešov zo dňa 06.12.2010, Kv 23/09, v bode 2. písm. B), C), D) obžaloby pre skutky
právne kvalifikované u obžalovaného A. B. ako pokračovací zločin prevádzačstva, sčasti spáchaný
spolupáchateľstvom a sčasti spáchaný organizovanou skupinou podľa § 20 Tr. zákona, § 355 ods. 2

písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, s poukazom na ust. § 138 písm. i/ Tr. zákona a u obžalovaných C.
A., L. F. a E. D. ako pokračovací zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr.
zákona, s poukazom na ust. § 138 písm. i/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- v dobe od 21.09.2009 do 14.06.2010, p0 predchádzajúcom naplánovaní a rozdelení si jednotlivých
úloh, ktoré menovaní naplánovali a skoordinovali tak, že ich časť sa realizovala na Ukrajine a časť

na území Slovenska, zo zištných dôvodov vo svoj prospech, ako aj v prospech iných, zorganizovali
a zabezpečili opakovane prechod cez štátnu hranicu medzi Ukrajinou a Slovenskom, a tak isto aj
cez územie Slovenska pre osoby, ktoré nie sú občanmi Slovenska, resp. pre osoby, ktoré nemali
trvalý pobyt na území Slovenska, t. j. tzv. nelegálnych migrantov, ktorí nedisponovali platnými dokladmi
tak, že E. I., ako organizátor zabezpečoval migrantov na prevedenie, ako aj peniaze na financovanie

potrebných úloh, tento zabezpečil aj Ukrajincov, a to C. D. a N. E. a ďalšie doposiaľ nestotožnené osoby,
ktorí prevádzali cez štátnu hranicu migrantov z Ukrajiny na Slovensko, ktorí boli následne po určitú
dobu na území Slovenska ukrývaní, príp. boli následne priamo prevážaní cez územie Slovenska do
štátov EÚ, kde na území Slovenska plnili, zabezpečovali a koordinovali dohodnuté úlohy na základe
predchádzajúcich dohovorov a pokynov od E. I., tak A. B., ktorý podľa potreby zabezpečil C. A., ktorý

ubytoval migrantov, ako aj ukrajinských prevádzačov a taktiež A. B. zabezpečil vodičov, a to C. D., L.
F. a E. D., ktorí na motorových vozidlách, prepravovali migrantov po území Slovenska, resp. do štátov
EÚ, pričom po uskutočnení jednotlivých prevozov vyplácal E. I. za jednotlivé prevozy peniaze v sume
minimálne 350,- € za jedného migranta medzi jednotlivé zainteresované osoby, ktoré plnili úlohy na
území Slovenska, a to podľa ich účasti na tom ktorom prevoze, ktorého sa zúčastnili takto

B) A. B. a C. A.,
v dobe od 05.03.2010 do 06.03.2010 pri plnení časti vopred dohodnutých úloh na území Slovenska
zo zištných dôvodov vo svoj prospech, resp. i v prospech iného spoločne zorganizovali prechod
dvoch migrantov, doposiaľ nezistenej štátnej príslušnosti, ktorých priviedol doposiaľ nezistený Ukrajinec,

ktorého zabezpečil E. I., pričom migranti boli prevedení cez Maďarsko na územie Slovenska, kedy
A. B. zabezpečil prostredníctvom C. A. ubytovanie zo dňa 05.03.2010 na 06.03.2010 pre dotknutých
migrantov v obci M. O., okr. Humenné v rodinnom dome č. 61, kedy na druhý deň migranti odišli na
nezistené miesto, začo A. B. a C. A. dostali peniaze od E. I. v celkovej sume najmenej 700,- €,

C) A. B., L. F. a E. D.

v dobe od 25.04.2010 do 28.04.2010 pri plnení časti vopred dohodnutých úloh na území Ukrajiny
aSlovenskazozištnýchdôvodovvosvojprospech,resp.vprospechajinejosobyspoločnezorganizovali
prechod 11 migrantov štátnej príslušnosti Pakistanu, Indie, Sýrie a Palestíny cez štátnu hranicu medzi

Ukrajinou a Slovenskom, tak že E. I. zabezpečil peniaze a migrantov, ako aj ich prevedenie cez štátne
hranice Ukrajiny a Slovenska zo dňa 26.04.2010 na 27.04.2010 v presne nezistenej dobe a na presne
nezistenom mieste v katastri obcí Ubľa a Dúbrava v okrese Snina, ktoré vykonali N. E. a C. D., pričom na
základe pokynu E. I. mal A. B. zabezpečiť prevzatie týchto migrantov po ich prejdení cez štátnu hranicu,
ako aj ich ďalší prevoz po území Slovenska, načo A. B. nato zabezpečil L. F. s osobným motorovým

vozidlom tov. zn. SEAT ev. čísla F. XXX D. a E. D. s osobným motorovým vozidlom tov. zn. Škoda
Favorit ev. čísla : F. XXX P., ktorí mali dotknutých migrantov naložiť a previesť ďalej, k čomu však
nedošlo, nakoľko 3 migranti boli dňa 27.04.2010 o 18.15 hod. v obci Remetské Hámre a ďalší 8 boli
dňa 28.04.2010 o 05:30 hod. v lesnom poraste katastrálneho územia Remetské Hámre, okr. Sobrance,
nájdení a zadržaní policajtmi MZJ RHP Sobrance, pričom E. D. a L. F. sa s uvedenými motorovými

vozidlami večer dňa 27.04.2010 vrátili na popísané miesto, kde naložili asi o 21:30 hod. v smere od obce
Vyšné Remety, okr. Sobrance, N. E. a C. D., ktorí sa v tom čase, skrývali v lese, pričom zato mali dostať
peniaze A. B., L. F. a E. D. od E. I. v sume najmenej 3.850,- €D). C. A.

v dobe od 30.05.2010 do 31.05.2010, pri plnení časti vopred dohodnutých úloh na území Ukrajiny a

Slovenska zo zištných dôvodov vo svoj prospech, resp. v prospech aj inej osoby spoločne zorganizoval
prechod 7 migrantov štátnej príslušnosti Somálska a Palestíny cez štátnu hranicu medzi Ukrajinou
a Slovenskom tak, že E. I. zabezpečil peniaze, migrantov, ako aj ich prevedenie cez štátnu hranicu
Ukrajiny a Slovenska dňa 31.05.2010 asi o 09.30 až 16.15 hod. na presne doposiaľ nezistenom mieste
medzi hraničnými znakmi č. 147 a č. 148, v katastri obcí Ubľa v okrese Snina, ktoré vykonali dvaja

doposiaľ nezistení Ukrajinci, pričom po predchádzajúcom dohovore s E. I., C. A. zabezpečil ubytovanie
a prevezenie jedného z uvedených Ukrajincov, pričom všetci migranti boli po ich prevedení cez štátnu
hranicu asi o 16:15 hod. zadržaní vo vnútrozemí v lesnom poraste v katastri obce Ubľa, okr. Snina,
hliadkou OHK Ubľa, kde uvedených ukrajinských prevádzačov sa zadržať nepodarilo, s tým, že za to
mal C. A. od E. I. dostať peniaze v sume 2.450,- €,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 19.04.2023, sp. zn. 41T/144/2010 boli obžalovaní A. B., C.

D., L. F. a E. D. uznaní za vinných a to obž. A. B. z pokračujúceho zločinu prevádzačstva sčasti v bode
I. rozsudku spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona a sčasti v bode II. rozsudku spáchaný
organizovanou skupinou podľa § 138 ods. 1 Tr. zákona, podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/
Tr. zákona, obž. C. D. podľa § 355 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona z prečinu prevádzačstva spáchaného
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona v bode II. rozsudku, obž. L. F. podľa § 355 ods. 1 Tr. zákona z

prečinu prevádzačstva spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona v bode III. rozsudku a obž.
E. D. podľa § 355 ods. 1 Tr. zákona z prečinu prevádzačstva spáchaného spolupáchateľstvom podľa §
20 Tr. zákona v bode III. rozsudku, na tom skutkovom základe, že

I. obž. A. B.

- zo zištných dôvodov v prospech iného zorganizoval prevoz nelegálnych migrantov na území SR tak, že
zabezpečil vodiča, a to E. J., ktorý na základe jeho pokynu za dohodnutú odmenu vo výške 1.000,- Eur,
dňa11.09.2009asio20.30hod.vUbli,okr.Sninanaložildoosobnéhomotorovéhovozidlatov.zn.Škoda
Octavia, ev. čísla: J. XXX K. dvoch migrantov moldavskej štátnej príslušnosti, ktorých mienili previesť

do Milána v Taliansku, kde pri prevoze A. B. robil E. J. tzv. doprovod, kedy o 23.50 hod. v Prešove na
ul. Vranovskej bol. E. J. kontrolovaný hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ Prešov spolu
s uvedenými migrantmi, na čo boli zaistení a predvedení na Oddelenie cudzineckej polície v Prešove,
pričom za toto konanie bol E. J. právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa
17.12.2009, sp. zn. 33T/135/2009,

II. obž. A. B. a obž. C. D.

- v dobe od 11.12.2009 do 16.12.2009 zo zištných dôvodov pre seba, resp. i v prospech iného spoločne
organizovali prechod 4 migrantov štátnej príslušnosti Afganistanu cez štátnu hranicu medzi Ukrajinou a

Slovenskom, tak že doposiaľ nestotožnená osoba zabezpečila peniaze a migrantov, na čo skontaktovala
A. B., ktorý mal následne zabezpečiť prevzatie migrantov po ich prejdení na štátnu hranicu Ukrajiny
a Slovenska a ich prevoz cez územie Slovenska, kde A. B. na to skontaktoval C. D., ktorý to mal
zrealizovať, avšak sa mu to nepodarilo, nakoľko pri prechode Ukrajinsko – Slovenskej hranice dňa
16.12.2009 vo večerných hodinách boli dvaja migranti zadržaní ešte na Ukrajine a ďalší dvaja, ktorí

už prekročili štátnu hranicu medzi Ukrajinou a Slovenskom boli pri hraničnom znaku č. 150 v okrese
Snina, asi o 21.20 hod. zadržaní 100 metrov vo vnútrozemí od predmetného hraničného znaku hliadkou
OHK Ubľa, pričom za prevedenie migrantov mali A. B. a C. D. dostať peniaze od doposiaľ nestotožnenej
osoby v sume 1.400,- €.

III. obž. L. F. a obž. E. D.- na požiadanie doposiaľ nestotožnenej osoby, L. F. s osobným motorovým vozidlom tov. zn. SEAT ev.
čísla F. XXX D. a E. D. s osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Favorit ev. čísla: F. XXX P., prišli v

noci zo dňa 26.04.2010 na 27.04.2010 na katastrálne územie obce Remetské Hámre, okr. Sobrance
kde mali naložiť 11 migrantov štátnej príslušnosti Pakistanu, Indie, Sýrie a Palestíny, ktorí nedovolene
prekročili štátnu hranicu medzi Ukrajinou a Slovenskom a previesť ďalej, k čomu však nedošlo, nakoľko
3 migranti boli dňa 27.04.2010 o 15.15 hod. v obci Remetské Hámre a ďalší 8 boli dňa 28.04.2010 o
05.30 hod. v lesnom poraste katastrálneho územia Remetské Hámre, okr. Sobrance, nájdení a zadržaní

policajtmi MZJ RHP Sobrance, pričom E. D. a L. F. sa s uvedenými motorovými vozidlami večer dňa
27.04.2010 vrátili na popísané miesto, kde naložili asi o 21.30 hod. v smere od obce Vyšné Remety, okr.
Sobrance N. E. a C. D., ktorí sa v tom čase skrývali v lese.

Za uvedené skutky súd obžalovanému A. B. uložil podľa § 355 ods. 3 Tr. zákona, v spojení s § 39 ods.
1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Obžalovanému C. D. uložil podľa § 355 ods. 2 Tr. zákona, v spojení s § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia

slobody v trvaní 9 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Obžalovanému L. F. uložil podľa § 355 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Obžalovanému E. D. uložil podľa § 355 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 39 ods. 1 Tr. zákona trest
odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku, v spojení s § 10 ods. 16 Tr. poriadku oslobodil obžalovaného A.
B. spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov Kv 23/09 zo dňa 06.12.2010 v bode 2.C pre
čiastkový útok pokračujúceho zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr.
zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. i/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

- v dobe od 21.09.2009 do 14.06.2010, po predchádzajúcom naplánovaní a rozdelení si jednotlivých
úloh, ktoré nižšie menovaní naplánovali a skoordinovali tak, že ich časť sa realizovala na Ukrajine a
časť na území Slovenska zo zištných dôvodov vo svoj prospech, ako aj v prospech iných zorganizovali
a zabezpečili opakovane prechod cez štátnu hranicu medzi Ukrajinou a Slovenskom a tak isto aj cez
územie Slovenska pre osoby, ktoré nie sú občanmi Slovenska, resp. pre osoby, ktoré nemali trvalý pobyt

na území Slovenska, t.j. tzv. nelegálnych migrantov, ktorí nedisponovali platnými dokladmi tak, že E.
I. ako organizátor zabezpečoval migrantov na prevedenie, ako aj peniaze na financovanie potrebných
úloh, tento zabezpečil aj Ukrajincov, a to C. D. a N. E. a ďalšie doposiaľ nestotožnené osoby, ktorí
prevádzali cez štátnu hranicu migrantov z Ukrajiny na Slovensko, ktorí boli následne po určitú dobu
na území Slovenska ukrývaní, príp. boli následne priamo prevážaní cez územie Slovenska do štátov

EÚ, kde na území Slovenska plnili, zabezpečovali a priamo koordinovali dohodnuté úlohy na základe
predchádzajúcich dohovorov a pokynov od E. I., tak A. B., ktorý podľa potreby zabezpečil C. A., ktorý
ubytoval migrantov, ako aj ukrajinských prevádzačov a taktiež A. B. zabezpečil vodičov a to C. D., L.
F. a E. D., ktorí na motorových vozidlách, prepravovali migrantov po území Slovenska, resp. do štátovEÚ, pričom po uskutočnení jednotlivých prevozov preplácal E. I. za jednotlivé prevozy peniaze v sume
minimálne 350,- € za jedného migranta medzi jednotlivé zainteresované osoby, ktoré plnili úlohy na
území Slovenska, a to podľa ich účasti na tom ktorom prevoze, ktorého sa zúčastnili takto:

- v dobe od 25.04.2010 do 19.05.2010 pri plnení časti vopred dohodnutých úloh na území Ukrajiny a
Slovenska zo zištných dôvodov vo svoj prospech, resp. v prospech inej osoby spoločne zorganizovali
prechod 11 migrantov štátnej príslušnosti Pakistanu, Indie, Sýrie a Palestíny cez štátnu hranicu medzi
Ukrajinou a Slovenskom tak, že E. I. zabezpečil peniaze a migrantov, ako aj ich prevedenie cez štátne
hranice Ukrajiny a Slovenska zo dňa 26.04.2010 na 27.04.2010 v presne nezistenej dobe a na presne

nezistenom mieste v katastri obci Ubľa a Dúbrava v okrese Snina, ktoré vykonali N. E. a C. D., pričom na
základe pokynu E. I. mal A. B. zabezpečiť prevzatie týchto migrantov po ich prejdení cez štátnu hranicu,
ako aj ich ďalší prevoz po území Slovenska, na čo A. B. na to zabezpečil L. F. s osobným motorovým
vozidlom tov. zn. SEAT ev. čísla F. XXX D. a E. D. s osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Favorit ev.
čísla: F. XXX P., ktorí mali dotknutých migrantov naložiť a previesť ďalej, k čomu však nedošlo, nakoľko
3 migranti boli dňa 27.04.2010 o 15.15 hod. v obci Remetské Hámre a ďalší 8 boli dňa 28.04.2010 o

05.30 hod. v lesnom poraste katastrálneho územia Remetské Hámre, okr. Sobrance, nájdení a zadržaní
policajtmi MZJ RHP Sobrance, pričom E. D. a L. F. sa s uvedenými motorovými vozidlami večer dňa
27.04.2010 vrátili na popísané miesto, kde naložili asi o 21.30 hod. v smere od obce Vyšné Remety, okr.
Sobrance N. E. a C. D., ktorí sa v tom čase skrývali v lese, pričom za to mali dostať peniaze A. B., L.
F. a E. D. od E. I. v sume najmenej 3.850,- €,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku, v spojení s § 10 ods. 16 Tr. poriadku oslobodil obžalovaných A. B. a
C. A. spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov Kv 23/09 zo dňa 06.12.2010 v bode 2.B

oboch a v bode D iba C. A., ktorú na nich podal pre čiastkový útok pokračujúceho zločinu prevádzačstva
podľa § 355 ods. 2 písm. a/ ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. i/ Tr.
zákona, ktorý mali spáchať tak, že

- v dobe od 21.09.2009 do 14.06.2010 po predchádzajúcom naplánovaní a rozdelení si jednotlivých

úloh, ktoré nižšie menovaní naplánovali a skoordinovali tak, že ich časť sa realizovala na Ukrajine a
časť na území Slovenska zo zištných dôvodov vo svoj prospech, ako aj v prospech iných zorganizovali
a zabezpečili opakovane prechod cez štátnu hranicu medzi Ukrajinou a Slovenskom a tak isto aj cez
územie Slovenska pre osoby, ktoré nie sú občanmi Slovenska, resp. pre osoby, ktoré nemali trvalý pobyt
na území Slovenska, t. j. tzv. nelegálnych migrantov, ktorí nedisponovali platnými dokladmi tak, že E.

I. ako organizátor zabezpečoval migrantov na prevedenie, ako aj peniaze na financovanie potrebných
úloh, tento zabezpečil aj Ukrajincov, a to C. D. a N. E. a ďalšie doposiaľ nestotožnené osoby, ktorí
prevádzali cez štátnu hranicu migrantov z Ukrajiny na Slovensko, ktorí boli následne po určitú dobu
na území Slovenska ukrývaní, príp. boli následne priamo prevážaní cez územie Slovenska do štátov
EÚ, kde na území Slovenska plnili, zabezpečovali a priamo koordinovali dohodnuté úlohy na základe

predchádzajúcich dohovorov a pokynov od E. I., tak A. B., ktorý podľa potreby zabezpečil C. A., ktorý
ubytoval migrantov, ako aj ukrajinských prevádzačov a taktiež A. B. zabezpečil vodičov a to C. D., L.
F. a E. D., ktorí na motorových vozidlách, prepravovali migrantov po území Slovenska, resp. do štátov
EÚ, pričom po uskutočnení jednotlivých prevozov preplácal E. I. za jednotlivé prevozy peniaze v sume
minimálne 350,- € za jedného migranta medzi jednotlivé zainteresované osoby, ktoré plnili úlohy na

území Slovenska, a to podľa ich účasti na tom ktorom prevoze, ktorého sa zúčastnili takto:

- v dobe od 05.03.2010 do 06.03.2010 pri plnení časti vopred dohodnutých úloh na území Slovenska
zo zištných dôvodov vo svoj prospech, resp. i v prospech iného spoločne zorganizovali prechod
dvoch migrantov, doposiaľ nezistenej štátnej príslušnosti, ktorých priviedol doposiaľ nezistený Ukrajinec,

ktorého zabezpečil E. I., pričom migranti boli prevedení cez Maďarsko na územie Slovenska, kedy
A. B. zabezpečil prostredníctvom C. A. ubytovanie zo dňa 05.03.2010 na 06.03.2010 pre dotknutých
migrantov v obci M. O., okr. Humenné v rodinnom dome č. 61, kedy na druhý deň odišli na nezistené
miesto, za čo A. B. a C. A. dostali peniaze od E. I. v celkovej sume najmenej 700,- €

- v dobe od 30.05.2010 do 31.05.2010, pri plnení časti vopred dohodnutých úloh na území Ukrajiny a
Slovenska zo zištných dôvodov vo svoj prospech, resp. v prospech aj inej osoby spoločne zorganizoval s
E. I. i prechod 7 migrantov štátnej príslušnosti Somálska a Palestíny cez štátnu hranicu medzi Ukrajinou
a Slovenskom tak, že E. I. zabezpečil peniaze, migrantov, ako aj ich prevedenie cez štátnu hranicuUkrajiny a Slovenska dňa 31.05.2010 asi o 09.30 hod až 16.15 hod. na presne doposiaľ nezistenom
mieste medzi hraničnými znakmi č. 147 a č. 148 v katastri obce Ubľa v okrese Snina, ktoré vykonali dvaja
doposiaľ nezistení Ukrajinci, pričom po predchádzajúcom dohovore s E. I. C. A. zabezpečil ubytovanie

a prevezenie jedného z uvedených Ukrajincov, pričom všetci migranti boli po ich prevedení cez štátnu
hranicu asi o 16.15 hod. zadržaní vo vnútrozemí v lesnom poraste v katastri obce Ubľa, okr. Snina
hliadkou OHK Ubľa, kde uvedených ukrajinských prevádzačov sa zadržať nepodarilo s tým, že za to
mal C. A. od E. I. dostať peniaze v sume 2.450,- €,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Proti uvedenému rozsudku, riadne a včas, podali odvolania obžalovaní a to obžalovaný E. D. podaním
doručeným súdu prvého stupňa elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom
prostredníctvom obhajcu dňa 21.04.2023, obžalovaný A. B. podaním doručeným súdu prvého stupňa
prostredníctvom obhajcu dňa 09.05.2023, obžalovaný C. D. podaním doručeným súdu prvého stupňa

elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom prostredníctvom obhajcu dňa
22.06.2023 a prokurátor podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými prostriedkami s
kvalifikovaným elektronickým podpisom dňa 03.05.2023 a to proti všetkým výrokom v neprospech
obžalovaných osôb.

Obžalovaný A. B. svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu prvého
stupňa dňa 15.06.2023. Namietal, že s rozsudkom nie je spokojný, pretože nespáchal žiaden trestný
čin, prevádzanie nelegálnych migrantov neorganizoval, nezabezpečil svedka E. J. na prevoz migrantov
a nikdy neoslovil spoluobžalovaného D., či si nechce zarobiť pri prevádzačstve z Ukrajiny. K bodu I.
rozsudku bol vypočutý svedok E. J., ktorý na hlavnom pojednávaní poprel účasť obžalovaného B. na

spáchaní skutku a uviedol, že zo strany polície bol na neho vyvíjaný nátlak. Krajský súd vo svojom
zrušujúcom uznesení uviedol, že v bode I. bol usvedčovaný iba výpoveďou svedka E. J.. Po výpovedi
svedka J. na hlavnom pojednávaní už neexistuje dôkaz, ktorý by ho usvedčoval z trestnej činnosti.
Obžalovaný D. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie všetkých skutkov, ktoré
sa mu kladú za vinu a tiež ho neusvedčuje. Z vyššie uvedených dôvodov trvá na podanom odvolaní a

navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na nové rozhodnutie
alebo ho spod obžaloby v týchto bodoch oslobodil.

Obžalovaný D. svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu prvého
stupňa elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom dňa 26.06.2023.

Namietal, že s rozhodnutím prvostupňového súdu nesúhlasí. Podľa jeho názoru vykonaným
dokazovaním súd nemal za preukázané, že pomáhal doposiaľ nestotožnenej osobe organizovať pre
osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky nedovolený prechod cez územie SR. Vo veci
boli vypočuté štyri hlavné okruhy svedkov, pričom prvý okruh tvoria rodinní príslušníci, resp. priatelia
obžalovaných, druhý okruh príslušníci polície, ktorí vo veci vykonávali služobné úkony, tretí okruh tvoria

samotný nelegálni migranti, ktorí boli zadržaní a štvrtý okruh tvoria iné osoby. Svedkovia z prvého okruhu
vo svojich výpovediach uvádzali, že nevedia nič o jeho trestnej činnosti. Svedkovia z druhého okruhu,
t. j. policajti ho neidentifikovali vlastnými zmyslami, teda vlastnými zmyslami nevnímali v reálnom čase,
že páchal trestnú činnosť, ktorá sa mu kladie za vinu, to znamená, že ho neprichytili ako sprevádza
nelegálnych migrantov. Svedkovia z tretieho okruhu, t.j. nelegálni migranti, ktorí boli zadržaní orgánmi

polície ho neidentifikovali. Žiaden zo štvrtého okruhu svedkov, ktorí boli vo veci vypočutí neuviedol vo
svojej výpovedi žiaden ani nepriamy dôkaz, ktorý by nasvedčoval jeho vine. Neexistuje žiaden priamy
dôkaz,ktorýbyhousvedčovalzoskutku,ktorýjeuvedenývobžalobe.Odposluchytelefonickýchhovorov
sú získané nezákonným spôsobom, a preto súd na nich nemal prihliadať. Hlasy, ktoré boli zaznamenané
pri odposluchoch nepatria jeho osobe. Ani bežným odposluchom, nemožno určiť zhodu v zafarbení

hlasu, spôsobe a tempe rečí, v artikulácii a štylistike komunikujúcej osoby, ktorá so zreteľom na také
okolnosti, akými sú oslovenia pri komunikácii, časová a obsahová nadväznosť niektorých hovorov,
totožnosť osôb, u ktorých boli použité telekomunikačné zariadenia zaistené, by spoľahlivým spôsobom
komunikujúcu osobu identifikovali a určili, že osoba, ktorej hlas je zachytený na odposluchoch je
jeho hlasom. Žiadny z týchto hovorov nebol lokalizovaný prostredníctvom príslušnej stanice BTS. Aj

samotný obsah rozhovorov komunikujúcich osôb jednoznačne nepreukazuje, že osoby sa rozprávajú o
organizovaníapáchanítrestnejčinnosti.Ostatnévykonanédôkazyneponúklipriamyaninepriamydôkaz
proti jeho osobe. V prípade ak existujú pochybnosti o jeho vine súd má aplikovať zásadu in dubio pro
reo. V trestnej veci je nevinný, nakoľko mu neboli preukázané priame, ani nepriame dôkazy, ktoré by housvedčovali zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v
tendeňsadohodolsobž.F.,žepôjduvyskúšaťauto,ŠkoduFavoritazároveň,žemupomôžeshľadaním
chaty pre naplánovaný výlet. Tieto skutočnosti boli preukázané tak jeho výpoveďou, ako aj výpoveďami

svedkovapredloženýmičestnýmiprehláseniami.Vodôvodnenírozsudkujeuvedené,žejehovinuavinu
obžalovaného F. nepreukazujú tzv. priame dôkazy, avšak na základe uvedených nepriamych dôkazov
má súd za to, že ich vina bola preukázaná. Súd tieto nepriame dôkazy nevymenováva, a preto nie je
zrejmé aké nepriame dôkazy má na mysli, a nie je zrejmé ako tieto nepriame dôkazy súd vyhodnotil.
Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že ho spod

obžaloby oslobodí.

Obžalovaný Q. C. D. ním podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajkyne elektronickými
prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom dňa 20.08.2023. Namietal, že označený
rozsudok je nezákonný, pričom nezákonnosť vidí najmä v tom, že Okresný súd Prešov sa pri opätovnom
prejednaní trestnej veci neriadil skorším uznesením druhostupňového súdu sp. zn. 2To/51/2012, ani

uznesením 9To/51/2018, ktorý uviedol, že pravdepodobne nespáchal trestný čin podľa § 355 Tr.
zákona, s čím sa aj stotožňuje. Nesúhlasí však s tvrdením prokurátora, ktorý uvádza, že aj keď nebolo
preukázané, že sa dopustil trestného činu podľa § 355 Tr. zákona, že sa nedopustil žiadneho iného
trestného činu, konkrétne neprekazenia trestného činu. Má za to, že aj napriek vyššie uvedeným
uzneseniam druhostupňového súdu jeho konanie nebolo posúdené ináč, keďže nenapĺňa znaky

trestného činu podľa § 355 Tr. zákona. Má za to, že mu nebolo nijakým spôsobom preukázané, aby
svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu prevádzačstva podľa § 355 Tr. zákona
alebo prečinu neprekazenia trestného činu podľa § 341 Tr. zákona. Z uvedených dôvodov a s poukazom
na celkovú dĺžku tohto konania, čo nebolo zapríčinené jeho konaním, ani postupmi navrhol, aby Krajský
súd v Prešove po dôkladnom preskúmaní trestného spisu a ním uvedených skutočností zrušil napadnutý

rozsudok a spod obžaloby ho oslobodil.

Prokurátor ním podané odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 27.06.2023.
Namietal, že jeho odvolanie smeruje v časti rozsudku pod bodom A voči výroku o trestoch všetkých
obžalovaných a v časti rozsudku pod bodmi B a C voči výrokom o vine. Vo vzťahu k bodu A rozsudku

namietal, že súd uložil obžalovaným podmienečné tresty odňatia slobody a to obžalovanému B. 2 roky
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky, obžalovanému D. 9 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu 2 roky a obžalovaným L. F. a E. D. 6 mesiacov s podmienečným
odkladom na 12 mesiacov, pričom vo všetkých prípadoch použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona
o mimoriadnom znížení trestu. Keďže vina obžalovaných bola v tomto, aj podľa prokuratúry, aj podľa

súdu, jednoznačne preukázaná, súd týmto obžalovaným uložil, podľa neho, primerané podmienečné
tresty s čím však sa nestotožňuje a tieto považuje za neprimerane mierne. Prokuratúra pre všetkých
obžalovaných navrhovala uloženie nepodmienečných trestov na spodnej hranici trestnej sadzby, so
zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože trestnej činnosti sa mali dopúšťať ako
členovia organizovanej skupiny, čo zvyšovalo jednak nebezpečnosť ich konania, šancu na úspech,

výnos z trestnej činnosti a konali tak jednoznačne vedome a účelovo, po rozdelení si úloh, čo bolo
do spisu doložené viacerými dôkazmi. Okresný súd však, podľa jeho názoru, v rozpore s vykonanými
dôkazmi najmä zmenil právnu kvalifikáciu týkajúcu sa jednotlivých obžalovaných z pokračovacieho
zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, okrem A. B. na prečin
prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, resp. 2 Tr. zákona. K výške uložených trestov za použitia § 39 a

znížení pod dolnú hranicu trestnej sadzby s odôvodnením vzhľadom na dĺžku konania uvádza, že k tomu
nedošlo výlučne pričinením OČTK a súdu, ale aj postupom zo strany obžalovaných, kedy títo nesúhlasili
so zmenou v osobe člena senátu, a teda celé súdne konanie sa muselo vykonať úplne od začiatku.
Je to síce ich výlučné právo, avšak sami zapríčinili tú situáciu, že sa toto konanie natiahlo na tak dlhú
dobu, a preto by mali znášať aj následky svojho konania. K bodu B a C rozsudku uvádza, že aj v týchto

častiach rozsudku má za to, že obžalovaní sa uvedeného konania dopustili, konali vedome ako členovia
organizovanej skupiny a z ich konania ich, okrem iného, usvedčovali aj prepisy odposluchov, ktoré
boli prehraté na hlavnom pojednávaní, ktoré v spojení s ostatnými dôkazmi ako sú domové prehliadky,
prehliadky iných priestorov, obhliadky miesta činu, na rozdiel od posúdenia súdu prvého stupňa, dávajú
jednoznačne logický záver, že konanie, ktoré sa kladie obžalovaným za vinu sa stalo, je trestným

činom a spáchali ho práve obžalovaní. Okresný súd vo svojom odôvodnení napadnutého rozsudku
tvrdí, že vykonané odposluchy ako dôkaz nepreukazujú jednoznačne vinu obžalovaných a nemožno
z nich určiť kto v nich vystupuje, súd nezistil zhodu s hlasmi obžalovaných, osoby na nahrávkach
komunikovali v ukrajinčine alebo v ruštine a na hlavnom pojednávaní komunikovali v slovenčine. Ktomuto je potrebné uviesť, že z vykonaných odposluchov vykonaných na hlavnom pojednávaní bolo
možné, podľa názoru prokuratúry, jednoznačne určiť kto, akým spôsobom a o čom sa dohaduje, tiež
dohadovanie sa na spoločnom konaní v páchaní protiprávnej prevádzačskej činnosti, ktorá je ďalej

podporená inými dôkazmi zo spisu vyplývajúcimi. V rámci trestu bol prokuratúrou navrhovaný aj trest
prepadnutia veci a to spolu štyroch kusov vysielačiek podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, keďže
tieto boli celkom zjavne použité na spáchanie žalovaných skutkov, pričom uvedené okresný súd pri
rozhodovaní o vine opomenul. Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení zo dňa 07.11.2013, sp. zn.
2To/51/2012, okrem iného, konštatoval, že je potrebné konanie obžalovaného C. D. posúdiť inak, keďže

nespĺňa znaky trestného činu podľa § 355 Tr. zákona. Vzhľadom k tomu čo krajský súd vo svojom
uznesení konštatoval je potrebné uviesť, že okresný súd sa pri opätovnom prejednaní trestnej veci
týmto dôsledne neriadil, keďže druhostupňový súd síce povedal, že C. D. pravdepodobne nespáchal
trestný čin v zmysle ustanovenia § 355 Tr. zákona ale nepovedal, že nespáchal žiaden iný trestný
čin. Preto je tunajšia prokuratúra toho názoru, že obžalovaný C. D. sa mohol svojím konaním dopustiť
prečinu neprekazenia trestného činu podľa § 341 ods. 1 Tr. zákona vo vzťahu k pôvodne jemu a B. za

vinu kladenému trestnému činu. S poukazom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia

podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,
ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/
Tr. poriadku a dospel k záveru tak, je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Prvostupňový súd odvolaniami napadnutý rozsudok odôvodnil vo vzťahu k bodu A.I. tohto rozsudku

tým, že k tomuto bodu bol vypočutý svedok E. J., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný
B. s tým nemá nič spoločné a ďalej využil právo a vo veci ako svedok odmietol vypovedať. Naproti
tomu, vo svojich výpovediach z prípravného konania uviedol, že niekedy v mesiaci september 2009
sa dohodol spolu s B., že mu pri prevážaní nelegálnych migrantov z Uble do Milána pomôže za
sumu okolo 1.000,- eur. Na tento účel spolu zašli do požičovne áut v Košiciach, kde si požičali Škodu

Octaviu a B. Volkswagen Sharan. Jeho Škoda sa však cestou z Košíc pokazila, a preto zavolal svojmu
kamarátovi L. R., s ktorým sa následne dohodol, že mu požičia Opel Calibru. Na tomto aute odišiel
domov. Večer sa s B. opätovne stretol, pričom B. prišiel na miesto stretnutia spolu s H. na červenom
Passate. Potom spolu odišli na Opli a B. na Passate do blízkosti obce Ubľa, kde do jeho auta nastúpili
dve osoby. Na ceste za Žalobínom vymenil Opel Calibru za opravenú Škodu Octavia, kde spolu s ním

prestúpili aj migranti. Potom znovu vyrazili na cestu a to tak, že B. mu robil doprovod na Volkswagene
Sharan. V Prešove bol zastavený hliadkou polície, ktorá ho zaistila spolu s migrantami. Súd uveril
výpovedi z prípravného konania, pretože jeho výpoveď plne korešponduje s tým, čo uviedol svedok L.
R. ohľadom okolností za akých požičal auto Opel Calibra tomuto svedkovi a svedok C. H. ohľadom jeho
stretnutia s J. a B.. Vo výpovediach svedkov J., H. a R. súd nezistil žiadne závažné rozpory, ktoré by

spochybňovali ich hodnovernosť. O hlavnej dejovej línii vypovedali zhodne. Z obsahu pripojeného spisu
sp. zn. 33T/135/2009 mal súd za preukázané, že hliadka polície v zložení prap. A., prap. S. a npor. H.,
dňa 11.09.2009 o 23.15 hod. v Prešove na ul. Vranovskej, zastavila motorové vozidlo Škoda Octavia,
ktoré viedol vodič E. J. a vo vozidle sa nachádzali P. C. a T. U., občania Moldavskej republiky ktorí
vstúpili na územie SR bez platných víz. Skutočnosť, že E. J. v procesnej pozícii obvineného v uvedenom

konaní neuvádzal meno A. B. ako objednávateľa prepravy nelegálnych migrantov, súd vyhodnotil ako
jeho spôsob obrany, proti vznesenému obvineniu. Súd nenašiel žiadny dôvod, pre ktorý by nemal
uveriť tvrdeniu E. J., ktoré urobil v procesnom postavení svedka, po všetkých zákonných poučeniach
práve o tom, že A. B. ho oslovil na zrealizovanie prepravy imigrantov z obce Ubľa do Milána. Nebolo
preukázané ani tvrdenie tohto svedka na hlavnom pojednávaní, že to čo vypovedal bolo pod nátlakom

polície. Keďže na konkrétnu otázku súdu akým spôsobom bol na neho urobený nátlak zo strany polície
uviedol, že si nepamätá, preto jeho následné tvrdenie na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2021, že
obž. B. sa nepodieľal na páchaní trestnej činnosti, bolo urobené účelovo v snahe pomôcť mu vyhnúť
sa odsúdeniu. Vo vzťahu skutku pod bodom A.II mal súd za preukázaný skutkový stav predovšetkým
výpoveďami obžalovaného C. D. z prípravného konania, aj keď na hlavnom pojednávaní vypovedal

inak. Súd však neuveril jeho tvrdeniu, že bol vtedy v strese a nevie uviesť na hlavnom pojednávaní
prečo uvádzal to, čo je tam uvedené. Jeho výpovede z prípravného konania sú v súlade s tým, čo
bolo zachytené pri odpočúvaní jeho telefonických rozhovorov so spoluobžalovaným B.. V prípravnom
konaní D. uviedol, že niekedy v decembri 2009 mu zatelefonoval B., s tým, že sa chce stretnúť. Onsa s ním stretol v Humennom, pričom B. mu povedal, že by potreboval vodiča na prevoz migrantov
z Humenného do Bratislavy. Malo ísť o tri alebo štyri osoby a mal mať za to zaplatené 350,- eur za
prevoz jednej osoby. On na túto ponuku odpovedal tak, že sa pokúsi nejakého vodiča zohnať. Potom

sa stretli ešte raz, pričom B. povedal, že možno by mal niekto záujem, ale potrebuje vozidlo. B. mu
viackrát telefonoval, časom však všetko zvážil a dostal strach, nakoľko vedel, že za prevádzačstvo
sú vysoké tresty. Potom mu raz B. volal, že potrebuje ihneď odvoz, pričom on sa na niečo vyhovoril,
prečo to nemôže urobiť. B. mu neskôr povedal, že z toho nič nebolo. Jeho výpoveď je plne v súlade s
telefonickým hovorom č. 1226 zo dňa 11.12.2009 /čl. 1027/, z ktorého vyplýva, že B. mu ponúkol, aby

zabezpečil prevoz 4 migrantov za cenu 350,- eur za jedného, pričom aj ostatné skutočnosti, ktoré uviedol
obžalovaný D. vo svojej výpovedi, potvrdzujú zachytené telefonické hovory č. 1276, 1303, 1597, 1613,
1634. Z telefonického rozhovoru č. 1226 takisto vyplýva a to zo slov obž. B.: „Počúvaj, len sa ma pýtali ...
kamarát sa ma pýtal, vieš a ... veď ti poviem normálne, 4 za 350 jeden, eur“, že B., mal mať objednávku
na prepravu nelegálnych migrantov a peniaze na zaplatenie D. od nejakého kamaráta, t.j. od doposiaľ
nestotožneného objednávateľa prepravy nelegálnych migrantov. D. mu odpovedal: „Ja rozumiem“, čo

znamená, že bol uzrozumený s tým, že B., nie je priamym objednávateľom, ale že je sprostredkovateľom
prepravy nelegálnych migrantov. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zachytené
hovory, by samé osebe nepreukazovali skutkové tvrdenia uvedené v obžalobe, pretože účastníci týchto
hovorov sa nevyjadrujú v priamych pojmoch napr. „je potrebné previesť 4 nelegálnych migrantov za cenu
350,- eur za jedného“, ale používajú krycie kódy. Až vysvetlením obsahu týchto hovorov, samotným ich

účastníkom, obž. D., dospel súd k nespochybniteľnému záveru o jeho trestnej činnosti a trestnej činnosti
druhého účastníka týchto hovorov a to obž. B.. Skutočnosť, že obidvaja obžalovaní sa mali podieľať na
nelegálnom prechode štyroch osôb, mal súd za preukázanú s úradného záznamu zo dňa 22.12.2009,
v ktorom je konštatované že strážnou službou Ukrajiny boli zadržaní dňa 16.12.2009 asi o 21.15 hod.
dvaja občania Afganistanu a následne na území SR, ďalší dvaja, s čím korešpondujú aj ďalšie listinné

dôkazy na čl. 1618 až 1626. Na základe týchto vykonaných dôkazov súd ustálil skutkový stav, tak ako
je to uvedené v bode A.II. rozsudku. Skutkový stav uvedený v bode A.III. rozsudku mal súd preukázaný
výpoveďami svedkov I. D. a V. L., oboch policajtov, ktorí vypovedali, že dňa 28.04.2010 zadržali štyroch
nelegálnych migrantov z Palestíny, pričom v ten istý deň inou hliadkou bola nájdená skupina ďalších
štyroch migrantov, aj keď v ten deň nestretli nikoho z obžalovaných. Podľa úradného záznamu zo dňa

27.04.2010 boli dňa 27.04.2010 o 18.15 hod. boli v obci Remetské Hámre na otočke autobusov zadržaní
traja nelegálni migranti. Z výpovedí svedkov W. D. a X. F. vyplýva, že dňa 27.04.2010 okolo 05.30 hod.
kontrolovali dve autá, pričom zistili že ich vodičmi sú obžalovaní F. a D., ktorí uvádzali, že hľadajú nejakú
chatu. Po kontrole ich prepustili. Následne ich svedok D. opätovne v ten istý deň večer, spolu s iným
kolegom,O.Y.,okolo21.30hod.kontroloval,pričomzistili,ževauteobž.F.sanachádzajúdvajaUkrajinci

a to C. D. a L. E.. Obaja mali platné víza a tiež mali vyznačený vstup na územie SR zo dňa 27.04.2010.
Ukrajinci boli mokrí, pričom pri sebe mali dve vysielačky a mapu, na ktorej boli vyznačené dve trasy
od slovensko-ukrajinskej hranice do vnútrozemia SR. Títo Ukrajinci uvádzali, že sú na turistike. Vodič
F. uviedol, že ich zobral ako stopárov. Po kontrole, ich všetkých prepustili. Tieto skutočnosti vo svojich
výpovediach potvrdili i O. Y. a S. C., ktorí boli prítomní ako členovia hliadok na mieste kontroly. Podľa

úradného záznamu zo dňa 28.04.2010 boli F. a D. najsamprv dňa 27.04.2010 o 05.30 hod. kontrolovaní
v katastri obce Remetské Hámre, časť Havranec v smere na Morské oko a potom spolu s D. a E. o
21.30 hod. na križovatke ciest Remetské Hámre a Poruba pod Vihorlatom. Vinu obžalovaných F. a D.
nepreukazujú tzv. priame dôkazy, avšak na základe uvedených nepriamych dôkazov má súd za to, že ich
vina bola preukázaná. Po vyhodnotení týchto dôkazov súd prijal záver, že tieto nepriame dôkazy tvoria

ničím nenarušenú sústavu dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vo svojom
súhrne spoľahlivo ukazujú na jediný záver, že páchateľmi tohto čiastkového skutku sú obžalovaní F. a
D.. Obž. F. vo svojom výsluchu dňa 18.06.2010 uviedol, že na mieste, na ktorom bol o 05.30 hod. spolu
s D. kontrolovaný, sa nachádzal preto, že hľadal nejakú chatu, kde by chcel zorganizovať oslavu pre
svoju manželku. Naproti tomu, pri svojom výsluchu dňa 15.06.2010 uviedol, že chatu chcel objednať D..

Obžalovaný teda uvádzal rozporné skutočnosti, prečo bol na mieste činu. Toto, spolu so skutočnosťou,
že v jeho aute sa neskôr večer nachádzali dvaja občania Ukrajiny, ktorých oblečenie bolo mokré
a u ktorých sa našli mapy s vyznačenou trasou od slovensko-ukrajinských hraníc, pričom neďaleko
od vytýčenej trasy boli zaistení nelegálni migranti, nasvedčuje tomu, hľadanie chaty bolo iba krycou
legendou, ktorá má zakryť skutočný dôvod ich prítomnosti na uvedenou mieste, t.j. že zabezpečovali

prechod nelegálnych migrantov. Na tomto závere súdu nič nemenia ani výpovede svedkov Z., C. a
S., priateľov obž. D., ktorí uvádzali, že bolo zvykom u obžalovaného hľadať chatu takýmto spôsobom.
K oslobodzujúcej časti rozsudku súd uviedol, že vo veci boli vypočuté štyri hlavné okruhy svedkov, či
už na hlavnom pojednávaní alebo v prípravnom konaní, pričom prvý okruh tvoria rodinný príslušníci,resp. priatelia obžalovaných, druhý zas príslušníci PZ, ktorý vo veci vykonávali služobné úkony, tretí
okruh samotní nelegálni migranti, ktorí boli zadržaní a štvrtý okruh iné osoby. Svedkovia z prvého
okruhu vo svojich výpovediach uvádzali, že nevedia nič o trestnej činnosti obžalovaných. Svedkovia z

druhého okruhu svedkov, t.j. policajti, žiadneho z obžalovaných neidentifikovali, t.j. vlastnými zmyslami
nevnímali v reálnom čase, že by niektorý z nich páchal trestnú činnosť, ktorá sa mu kladie za
vinu. To znamená, že neprichytili, žiadneho z obžalovaných, ako sprevádzajú nelegálnych migrantov.
Takisto ani nikto z tretieho okruhu svedkov, t.j. nelegálni migranti, ktorí boli zadržaní orgánmi polície,
žiadneho z obžalovaných neidentifikoval, že to bol práve niektorý z nich, ktorý ich mali prevádzať

na územie SR. Žiaden zo štvrtého okruhu svedkov, ktorý bol vo veci vypočutý, neuviedol vo svojej
výpovedi, žiaden, ani nepriamy dôkaz, ktorý by nasvedčoval vine obžalovaných v týchto bodoch
obžaloby. Obžaloba na preukázanie viny obžalovaných predložila prepisy odposluchov telefonických
hovorov, získaných na základe príkazov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky.
Súd po ich preskúmaní zistil, že tieto boli získané zákonným spôsobom, a preto ich vykonal ako
dôkaz na hlavnom pojednávaní. Súd po ich vykonaní a preskúmaní má za to, že ani tento dôkaz

jednoznačne nepreukazuje vinu obžalovaných. Nebolo preukázané, že hlasy, ktoré boli zaznamenané
pri odposluchoch, skutočne patria obžalovaným. Stotožnenie obžalovaných ako volajúcich by bolo
bez pochýb iba v tom prípade, keby poskytli hlasovú vzorku na hlasovú skúšku. To sa však nestalo.
Ani bežným odposluchom, t.j. počúvaním na hlavnom pojednávaní pri prehrávaní ich zvukových
záznamov na technickom zariadení súd nezistil takú zhodu v zafarbení hlasu, spôsobe a tempe rečí,

v artikulácii a štylistike komunikujúcej osoby, ktorá so zreteľom na také okolnosti, ako je oslovenie
pri komunikácii, časová a obsahová nadväznosť niektorých hovorov, totožnosť osôb, u ktorých boli
použité telekomunikačné zariadenia zistené, by spoľahlivo dokázali komunikujúcu osobu identifikovať.
Žiadny z obžalovaných sa na zaznamenaných hovoroch nepredstavil svojim plným menom, nebol ani
oslovený plným menom, preto súd nemohol priradiť žiaden hlas k niektorému z obžalovaných a žiaden

z týchto hovorov nebol lokalizovaný prostredníctvom BTS stanice. Súd tak isto laickým odposluchom
nemohol priradiť niektoré hlasy z nahrávky konkrétnemu obžalovanému púhym porovnaním hlasu
obžalovaného, ktorý odznel v pojednávacej miestnosti s hlasom z nahrávky. Zaznamenané hlasy
komunikujú buď v ukrajinčine, rusínčine alebo v zemplínskom nárečí, ktoré súd neovláda. Z takto
uvedených dôvodov súd nenadobudol ľudsky dosiahnuteľnú istotu, bez dôvodných pochybností, ktorá

by plynula zo zákonom stanového procesu zisťovania a vyhodnocovania relevantných skutočností,
o tom, že niektorý z hlasov patrí nejakému z obžalovaných. Samotný obsah uvedených hovorov
komunikujúcich osôb nepreukazuje, že osoby rozprávajú o organizovaní, resp. páchaní trestnej činnosti,
nakoľko tieto osoby nepoužívajú slová, ktorými sa trestná činnosť priamo označuje, pričom tieto slová,
ani v spojení s inými dôkazmi neboli jednoznačne objasnené, nakoľko komunikujúce osoby mohli

zakrývať aj inú trestnú činnosť, napr. pašovanie cigariet. Ostatné vo veci vykonané dôkazy, či už
zápisnice o vykonaných domových prehliadkach, o prehliadkach iných priestorov a pozemkov, vecné
dôkazy zaistené pri prehliadkach a pri ohliadke miesta činu súdu neponúkli priamy dôkaz, ktorý by
nasvedčoval vine obžalovaných. Jednotlivé vykonané dôkazné prostriedky a dôkazy, ktoré z nich súd
získal, samé osebe neusvedčujú obžalovaných zo spáchania zločinu, ktorý sa im kladie za vinu.

Po preskúmaní odvolaní obžalovaných B., D., D. a prokurátora krajskej prokuratúry, ako aj obsahu
predloženého spisu, odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov vo vzťahu k
skutkom uvedeným v obžalobe, vo vzťahu ku ktorým boli vykonané dôkazy pred súdom prvého stupňa
v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustáleného skutkového stavu veci a to zákonným

spôsobom. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zároveň uviedol jednotlivé dôkazy,
z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, preto odvolací súd, čo sa týka obsahu vykonaného
dokazovania, na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu neopakovania tých istých okolností
a skutočností v celom rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo
vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom

podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj
s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán. Výsledky vykonaného dokazovania v danom
prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov,
z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaní A. B. a C. D. spáchali skutky
tak, ako ich ustálil odvolací súd. Úplnosť vykonaného dokazovania vytvorila vo veci nevyhnutný základ

aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v hodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v §
2 ods. 12 Tr. poriadku, na vytvorenie záveru o tom, či k spáchaniu skutkov došlo, ak áno, ako a k akým.
Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov
neodporuje základným princípom logického myslenia.Vo vzťahu k uvedeným skutkom aj krajský súd má za to, že obžalovaný A. B. je zo skutku uvedenom
pod bodom I. usvedčovaný výpoveďou svedka J., ktorý síce na hlavnom pojednávaní poprel, aby sa

obžalovaný B. na prevádzačstve podieľal, avšak súd na odstránenie rozporov prečítal jeho výpoveď
z prípravného konania, kde uviedol, že asi v auguste 2009 mu A. B. povedal o prevádzačstve, že sa dá
na tom zarobiť, pozná Ukrajincov, či to nechce robiť, či nepozná niekoho, na čo B. povedal, že súhlasí
a následne mu A. povedal, že o dva dni môže byť nejaká robota, že bude treba previesť nejaké osoby,
pričom sa dohodli, že prevezie migrantov z Uble do Milána. V autopožičovni si požičali S. Y. a A. B.

Volkswagen Sharan, avšak cestou sa im pokazila Octavia, preto zatelefonoval L. R., či by mu nepožičal
auto, s čím on súhlasil, pričom išlo o Opel Calibru. S A. sa stretli na benzínke v Snine a bol s ním C.
H. a v Ubli mu A. ukázal nejakú poľnú cestu, kde mal naložiť migrantov a povedal, že budú strážiť na
križovatke cca 50 metrov. On sa vrátil k označenému miestu a z poľnej cesty vyšli dve osoby a to belosi,
muž a žena, nastúpili k nemu do auta. Za Žalobínom zastavil, prišiel tam A. na Sharane a R. na Octavii,
zobral si Opel, on s migrantami prestúpil do Octavie, R. sa vrátil domov a on z A. pokračovali do Milána,

pričom A. mu robil doprovod na Sharane, teda dával pozor na policajné hliadky a spolu komunikovali
cez mobilné telefóny, s tým, že prišli až do Prešova, kde bol zaistený políciou aj s migrantmi. Vedel o
tom, že ide o osoby, ktoré na Slovensko prišli nelegálne. Od A. mal dostať okolo 1.000,- eur.

Aj keď obžalovaný B. poprel spáchanie uvedeného skutku, vo svojej výpovedi z prípravného konania,

ktorú súd na odstránenie rozporov prečítal, uviedol, že raz robil doprovod J., aj keď nevie prečo J. chcel,
aby išiel za ním a neskôr zistil, že viezol migrantov a v ďalšej výpovedi z prípravného konania, ktorú súd
na odstránenie rozporov prečítal, uviedol, že J. prevážal migrantov a on mu robil doprovod.

Uvedené výpovede svedka J. a obžalovaného B. sú sčasti podporované výpoveďou svedka F., ktorý

uviedol, že má požičovňu motorových vozidiel, kde na jeseň 2009 si začali od neho požičiavať autá J.
a B., bolo to viackrát, pričom za krátku dobu najazdili dosť veľa kilometrov. V dňoch 11.09. až 14.09.2009
si požičali Škodu Octavia, pričom po požičaní volali, že vozidlo sa pokazilo, preto im ho zamenil za inú
Škodu.

Uvedené výpovede sú v súlade s výpoveďou svedka R., ktorý uviedol, že asi v septembri 2009 ho J.
požiadal požičať mu Opel Calibru, s tým, že mu ho k večeru vráti, ale na čo to nepovedal, preto mu Opel
Calibru požičal. Po čase mu volal J., aby sa stretol s B., tak sa s ním stretol, B. prišiel na Volkswagene
Sharan a povedal, že má ísť za J. k Ubli, preto sadol do Sharana a išiel za B. pričom, keď prichádzal
do Uble, videl B. ako na neho kýve, chvíľu čakal a potom mu volal B., že má ísť do Humenného, kde

išiel a potom sa mu ozval J., že má ísť po vozidlo do obce Žalobín, preto tam išiel a po príchode tam
stál J., bolo tam jeho vozidlo a Octavia.

Svedok C. H. zároveň potvrdil stretnutie s E. J. a A. B. a rovnako bolo preukázané, že hliadka PZ
dňa 11.09.2009 zastavila v Prešove na ulici Vranovskej motorové vozidlo Škoda Octavia, ktorého vodič

bol E. J. a vo vozidle sa nachádzali P. C. a T. U., občania Moldavskej republiky, ktorí vstúpili na
územie Slovenskej republiky bez platných víz, pričom E. J. už za toto konanie bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Prešov zo dňa 17.12.2009, sp. zn. 33T/135/2009.

Vo vzťahu k skutku uvedenému pod bodom II. sú obžalovaní B. a D., podľa názoru krajského súdu,

usvedčovaní predovšetkým výpoveďou svedka D., ktorý síce na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa
stretol s B. a tento mu povedal, že potrebuje previesť ľudí z Humenného do Bratislavy, ale on nevedel,
že ide o migrantov, avšak na odstránenie rozporov mu súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania,
kde uviedol, že v roku 2009 mu B. zavolal, že potrebuje previezť migrantov z Humenného do Bratislavy,
malo by ísť o 3 alebo 4 osoby, za 350,- eur osoba, na čo B. povedal, že sa pokúsi zohnať človeka a

že potrebuje vozidlo, pričom B. mu ohľadom toho viackrát volal, ale stále sa to oddiaľovalo, po čom
mu B. volal, že potrebuje odvoz ihneď, ale nejako sa vyhovoril. Aj keď obžalovaný D. poprel, aby sa
v konečnom dôsledku na organizovaní nedovoleného prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky
alebo prechodu cez jej územie podieľal, krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru,
že uvedené tvrdenie možno vyvrátiť záznamom telekomunikačnej prevádzky hovoru číslo 1226 zo

dňa 11.12.2009 o 11.24 hod. z telefónnej stanice IMEI: 356400101614905 a jeho prepisom, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že obžalovaný B. a obžalovaný D. komunikujú o prevoze nelegálnych migrantov
a to štyroch osôb za sumu 350,- eur za jednu osobu, pričom obžalovaný D. potvrdzuje, že rozumie o čo
ide, dotazuje sa, či treba len šoféra, uvádza, že možno zoženie, následne sa dotazuje, či uvedená sumaje pre 2 osoby, konštatuje, že je to málo, že si myslel, že to je len čisto pre šoféra, dotazuje sa, či sa
nedá vyššie, teda za vyššiu cenu, lebo nevie či zoženie šoféra a pod. Vo vzťahu k uvedenému krajský
súd dodáva, že po vysvetlení obsahu tohto rozhovoru obžalovaným D. má za to, že je preukázané,

že obžalovaní B. a D. sa dohadovali na prevoze štyroch nelegálnych migrantov za cenu 350,- eur
za jedného migranta, z Humenného cez územie Slovenskej republiky, teda organizovali prechod cez
územie Slovenskej republiky v úmysle získať pre nich finančnú výhodu a tento prechod organizovali
pre osoby, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky alebo nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky.

Na základe konštatovaného, krajský súd dospel k záveru, že súhrn uvedených dôkazov preukazuje
vinu obžalovaných A. B. a C. D. a tvorí logický a ničím nenarušovaný celok navzájom sa dopĺňajúcich
dôkazov,ktoréspoľahlivopreukazujúvšetkyokolnostižalovanýchskutkovtak,akosúuvedenévovýroku
tohto rozsudku a usvedčuje z ich spáchania obžalovaných B. a D.. Obžalovaný B., tým, že v úmysle
získať pre seba a iného priamo finančnú výhodu, pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej

republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky organizoval nedovolené
prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie a taký čin spáchal v bode
I. spoločným konaním a v bode II. ako člen organizovanej skupiny a obžalovaný D. tým, že v úmysle
získať pre seba a iného priamo finančnú výhodu, pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej
republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky organizoval nedovolené

prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie a taký čin spáchal
spoločným konaním, tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnili skutkové podstaty zločinov
prevádzačstva a to obžalovaný B. v bode I. pokračujúci zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2
písm. a/ Tr. zákona, spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona a v bode II. pokračujúci
zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, spáchaný závažnejším

spôsobom konania - organizovanou skupinou podľa § 138 písm. i/ Tr. zákona a obžalovaný D. zločin
prevádzačstva, spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 355 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, v spojení s §
20 Tr. zákona. K uvedenému odvolací súd udáva, že konanie obžalovaného B. pod bodom I. je nutné
kvalifikovať ako konanie spáchané spolupáchateľstvom, nakoľko je nepochybné, že uvedeného konania
sa dopustil so svedkom J., ktorý už bol za uvedené konanie odsúdený rozsudkom Okresného súdu

Prešov zo dňa 14.12.2009, sp. zn. 33T/135/2009. Konanie obžalovaných B. a D. pod bodom II. je
potrebné kvalifikovať diferencovane k jednotlivým obžalovaným a to u obžalovaného B. ako spáchané
organizovanou skupinou a u obžalovaného D. ako spáchané spolupáchateľsvtom, nakoľko z obsahu
dokazovania vyplýva, že obžalovaný B. bol v spojení s nestotožnenou osobou, s ktorou organizoval
prechod 4 migrantov cez územie Slovenskej republiky, ako aj s obžalovaným D., ktorý týchto migrantov

cez územie Slovenskej republiky mal previezť, avšak obžalovaný D. bol v kontakte len s obžalovaným
B.. Skutočnosť, že tretia osoba stotožnená nebola, nevylučuje v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu
ČR zo dňa 23.11.2022, sp. zn. 11Tdo/970/2022 právnu kvalifikáciu konania obžalovaného B. ako
konaniespáchanéorganizovanouskupinou,nakoľkozuvedenéhouzneseniavyplýva,žeokolnosť,žesa
nepodarilo zistiť totožnosť všetkých členov organizovanej skupiny tento znak bez ďalšieho nevylučuje,

konkrétne meno alebo totožnosť nemusí byť daná, dôležitá je vedomosť páchateľa, že takáto osoba
existuje.

K uvedenému už len krajský súd dodáva, že súd prvého stupňa nesprávne vo výroku o vine vo
vzťahu k obžalovanému B. uviedol, že skutok mal byť spáchaný organizovanou skupinou podľa §

138 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko ustanovenie § 138 Tr. zákona odseky nemá a závažnejší spôsob
konania organizovanou skupinou je upravený v § 138 písm. i/ Tr. zákona a vo výroku o vine vo vzťahu
k obžalovanému D. nesprávne uviedol, že tento mal spáchať prečin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2
písm. a/ Tr. zákona, nakoľko vzhľadom na trestnú sadzbu za uvedený trestný čin, ktorá je 3 až 8 rokov, je
nutné uvedený trestný čin právne kvalifikovať ako zločin. Uvedené pochybenia boli dôvodom na zrušenie

rozsudku prvostupňového súdu a rozhodnutie krajského súdu.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery obžalovaným A. B. a C. D. krajský súd, rovnako ako súd prvého
stupňa, dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že od spáchania skutkov uplynula doba viac ako
štrnásť rokov, je potrebné u obžalovaných B. a D. pri ukladaní trestu použiť ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.
zákona, pretože vzhľadom na odstup času od skutkov by ukladanie trestu v zákonom stanovenej trestnej

sadzbe bolo pre oboch obžalovaných neprimerane prísne. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k
záveru, že na nápravu obžalovaných, na zabezpečenie ochrany spoločnosti a výchovu obžalovaných k
tomu, aby v budúcnosti viedli riadny život, za súčasného odradenia iných od páchania trestnej činnosti
postačí obžalovanému A. B. uložiť trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, s podmienečným odkladomna skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a obžalovanému C. D. 9 mesiacov, s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu 12 mesiacov, teda tak, ako im uložil súd prvého stupňa, pričom uvedené tresty, podľa
názoru krajského súdu, zodpovedajú zásadám ukladania trestov vzhľadom na okolnosti prípadu, osoby

páchateľov, s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu. Aj keď obžalovaný D. bol medzičasom
uznaný za vinného rozsudkom Mestského súdu Košice zo dňa 20.06.2023, sp. zn. K3-4T/20/2023,
krajský súd nemohol vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu ukladať súhrnný trest v zmysle § 42 ods. 1
Tr. zákona, nakoľko v prejednávanej trestnej veci došlo k vyhláseniu prvého v poradí odsudzujúceho
rozsudku súdu prvého stupňa dňa 12.03.2012, čím došlo k prerušeniu súbehu zbiehajúcej sa trestnej

činnosti.

Krajský súd zároveň dospel k záveru, že nebolo preukázané, že skutky kladené za vinu obžalovaným
A. B., C. A., L. F. a E. D. obžalobou prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov zo dňa 06.12.2010, Kv
23/09, v bode 2. písm. B), C), D) obžaloby, právne kvalifikované u obžalovaného A. B. ako pokračovací
zločin prevádzačstva sčasti spáchaný spolupáchateľstvom a sčasti spáchaný organizovanou skupinou

podľa § 20 Tr. zákona, § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, s poukazom na ust. § 138
písm. i/ Tr. zákona a u obžalovaných C. A., L. F. a E. D. ako pokračovací zločin prevádzačstva podľa
§ 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, s poukazom na ust. § 138 písm. i/ Tr. zákona, sa
stali, teda naproti súdu prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru, že aj u obžalovaného B. je vo
vzťahu ku konaniu, spod ktorého bol spod obžaloby oslobodený, daný oslobodzujúci dôvod podľa §

285 písm. a/ Tr. poriadku a nie podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku. K uvedenému krajský súd udáva,
že sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, že je možné vypočutých svedkov
rozdeliť do štyroch skupín a to prvej skupiny, ktorú tvoria rodinní príslušníci a priatelia obžalovaných,
druhej skupiny, ktorú tvoria príslušníci PZ, ktorí vo veci vykonávali služobné úkony, tretej skupiny, ktorú
tvoria samotní nelegálni migranti, ktorí boli zadržaní a štvrtej skupiny, ktorú tvoria iné osoby, pričom

sa stotožňuje aj s tým, že svedkovia z prvého okruhu vo svojich výpovediach uvádzali, že nevedia
nič o trestnej činnosti kladenej obžalovaným za vinu, pre ktorú boli oslobodení, svedkovia z druhého
okruhu, t.j. príslušníci PZ, žiadneho z obžalovaných neidentifikovali vlastnými zmyslami pri tom, aby
páchali trestnú činnosť, ktorá sa im kladie za vinu, svedkovia z tretieho okruhu, t.j. nelegálni migranti,
žiadneho z obžalovaných neidentifikovali a ani žiaden svedok zo štvrtého okruhu vo veci vypočutý

neuviedol žiaden dôkaz, ktorý by nasvedčoval vine obžalovaných a vinu obžalovaných pre tento skutok,
pre ktorý boli spod obžaloby prokurátora oslobodení, nepreukazujú ani listinné dôkazy ako sú zápisnice
o vykonaní domových prehliadok, zápisnice o vykonaní prehliadok iných priestorov a pozemkov, ako ani
iné listinné dôkazy a ani záznamy telekomunikačnej prevádzky a ich prepis, nakoľko z týchto skutočne
nevyplýva jednoznačný dôkaz o tom, že uvedené osoby na týchto nahrávkach zaznamenané, sa bavia o

prevoze nelegálnych migrantov, resp. o neoprávnenom prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky,
o napomáhaní takejto trestnej činnosti, keďže uvedené osoby hovoria v neurčitkoch, v inotajoch a
vyhýbajú sa priamemu pomenovaniu činnosti, ktorú mali páchať, resp. organizovať, prípadne sa na
nej podieľať, pričom obsah tejto komunikácie nebol ozrejmený výpoveďou žiadneho z obžalovaných,
svedkov, či iným dôkazom. Vo vzťahu k uvedenému krajský súd dodáva, že väčšina telefónnych staníc

bola registrovaná na iné osoby ako osoby obžalovaných a je možné súhlasiť s názorom súdu prvého
stupňa, že vzhľadom na to, že žiadna z osôb na nahrávkach zachytených sa nepredstavila svojim
menom, ani nebol týmto menom oslovený a nebolo možné laickým odposluchom priradiť niektorých hlas
z nahrávky konkrétnemu obžalovanému len jeho porovnaním s hlasom, ktorý odznel v pojednávacej
miestnosti a súd takto nemohol tieto hlasy priradiť ani na základe zhody v zafarbení hlasu, v spôsobe

a tempe reči, v artikulácii a štylistike komunikujúcej osoby a pod., z uvedených dôvodov, vzhľadom
na absenciu dôkazov jednoznačne preukazujúcich vinu obžalovaných pre skutok, pre ktorý boli spod
obžaloby oslobodení, krajský súd s poukazom na zásadu in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v
prospechobžalovaného,dospelkzáveru,žejepotrebnéobžalovanýchspoduvedenéhoskutkuvzmysle
§ 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodiť.

Krajský súd do oslobodzujúcej časti rozsudku zahrnul aj konanie kladené za vinu obžalovaným L. F.
a E. D., nakoľko sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa o uznaní obžalovaných L. F. a E. D. za
vinných pre konanie pod bodom III. napadnutého rozsudku. Krajský súd sa stotožňuje s tvrdením súdu
prvého stupňa, že vinu obžalovaného F. a D. nepreukazujú tzv. priame dôkazy. Vo vzťahu k uvedeným

obžalovaným bola z vykonaného dokazovania zrejmá iba skutočnosť, že títo sa mali nachádzať na
svojich motorových vozidlách Seat a Škoda Favorit dňa 27.04.2010 o 05.30 hod. na ceste medzi V. F. a
C. okom, pričom Seat bol otočený k lesu a Favorit k ceste, s tým, že každý vodič bol vo svojom vozidle,
po čom boli skontrolovaní a pri kontrole obžalovaný D. povedal, že hľadali chatu a sa mu prehrial motora obžalovaný F. povedal, že prišiel pomôcť D., ktorý mal problémy s vozidlom, avšak z Favorita neunikala
para, ani tekutiny, vodič nemal otvorenú kapotu a nerobil opravy motora a po skončení kontroly vodiči
naštartovali a odišli na obec Remetské Hámre. Následne okolo 21.30 hod. boli zastavené tie isté vozidla,

s tými istými vodičmi, kde, okrem vodiča Seatu, vo vozidle sedeli ďalšie dve osoby a to Ukrajinci D.
a E., ktorí však mali platné víza a platný vstup na územie Slovenskej republiky, aj keď boli zmočení, mali
tašku s vysielačkami a mapu slovensko-ukrajinskej hranice, na ktorej boli modrou a červenou farbou
vyznačené trasy od štátnej hranice, pričom D. povedal, že opäť boli hľadať chatu a F., že Ukrajinci ich
zastavovali a preto ich zobral a Ukrajinci povedali, že vodič je ich kamarát a vezie ich na turistiku. Aj

keď uvedená obrana obžalovaných F. a D. nevyznieva dôveryhodne a je možné sa domnievať, že na
uvedenom mieste sa nachádzali za iným účelom a to tak ráno o 05.30 hod., ako aj večer o 21.30 hod.,
táto ich obrana nebola vyvrátená žiadnymi ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi. Ani skutočnosť, že v
ich aute sa nachádzali dvaja Ukrajinci, ktorí boli mokrí a mali vysielačky a mapu slovensko-ukrajinskej
hranice s vyznačenými trasami od hranice červenou a modrou farbou, ani skutočnosť, že na uvedenom
mieste boli následne zadržaní nelegálni migranti nepostačuje na tvrdenie o tom, že vina obžalovaných

F. a D. bola jednoznačne preukázaná, preto krajský súd dospel k záveru, že obžalovaných F. a D. je pre
uvedený skutok potrebné spod obžaloby rovnako oslobodiť podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku, pretože
nebolo jednoznačne preukázané, že skutok tak ako im je kladený za vinu obžalobou, sa stal. Vo vzťahu
k uvedenému krajský súd dodáva, že odvolanie proti výroku, ktorým boli obžalovaní F. a D. uznaní za
vinných podal len obžalovaný D., avšak dôvod, na základe ktorého rozhodol odvolací súd v prospech

obžalovaného D. na základe ním podaného odvolania je na prospech aj obžalovanému F., preto krajský
súd, s použitím § 324 Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby pre predmetný skutok aj obžalovaného F..

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného B., že nezabezpečil svedka E. J., nikdy neoslovil
spoluobžalovaného D. či si nechce privyrobiť na prevádzačstve z Ukrajiny, vo vzťahu k neexistencii

ďalších dôkazov okrem výpovede svedka J. k bodu I. rozsudku, vo vzťahu k tomu, že obžalovaný C.
D. ho vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní neusvedčil a poprel spáchanie skutku kladeného
mu za vinu, krajský súd v súhrne poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku, v ktorom je uvedené, na
základe akých dôkazov uznal obžalovaného A. B. za vinného, pričom nejde iba o výpoveď svedka, už
odsúdenéhoJ.,takakotouvádzaobhajoba,aletátojepodporenáajďalšímivovecivykonanýmidôkazmi

a to výpoveďami svedkov F., R., H., záznamami telekomunikačnej prevádzky a ich prepismi a ďalšími.

VovzťahukodvolacejnámietkeobžalovanéhoD.poukazujúcejnaskutočnosť,žekrajskýsúdvuznesení
sp. zn. 2 To/51/2012 uviedol, že pravdepodobne nespáchal trestný čin § 355 Tr. zákona, s čím sa
stotožňuje a napriek tomu ho okresný súd za tento trestný čin napadnutým rozsudkom odsúdil, krajský

súd udáva, že z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 07.11.2013, sp. zn. 2To/51/2012 vyplýva,
že krajský súd je toho názoru, že konanie obžalovaného D., keď neprisľúbil spoluúčasť na prevoze
nelegálnych migrantov a následne sa vyhováral keď bol oslovený A. B. nenapĺňa znaky trestného
činu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona v štádiu prípravy. Vo
vzťahu k uvedenému krajský súd udáva, že okresný súd, ani krajský súd obžalovaného D. neuznal za

vinného z trestného činu prevádzačstva organizovanou skupinou podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3
písm. d/ Tr. zákona v štádiu prípravy, ale ho uznal za vinného zo zločinu prevádzačstva spáchaného
spolupáchateľstvom podľa § 355 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, v spojení s § 20 Tr. zákona, pričom dôvody,
pre ktoré tak rozhodol sú uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia, s tým, že podľa názoru krajského
súdu uvedené rozhodnutie neodporuje právnemu názoru vyslovenému v uznesení Krajského súdu v

Prešove zo dňa 07.11.2013, sp. zn. 2To/51/2012.

Vo vzťahu k odvolacej námietke prokurátora poukazujúcej na skutočnosť, že sa nestotožňuje s trestami
uloženými obžalovaným, ani s ich s oslobodením spod obžaloby, ani so zmenou právnej kvalifikácie,
keď došlo k vypusteniu konania organizovanou skupinou teda k zmierneniu právnej kvalifikácie, k

nesúhlasu s použitia § 39 Tr. zákona, že odposluchy prehraté na hlavnom pojednávaní preukazujú
vinu obžalovaných a že z ich obsahu bolo možné jednoznačne určiť kto, akým spôsobom a o
čom sa dohaduje, krajský súd poukazuje na odôvodnenie svojho rozhodnutia, kde sa s uvedenými
skutočnosťami vysporiadal.

Vo vzťahu k odvolacej námietke prokurátora poukazujúcej na skutočnosť, že nebolo rozhodnuté o treste
prepadnutia veci a to 4 ks vysielačiek, ktoré mali byť použité na spáchanie trestnej činnosti, krajský súd
udáva, že okresný súd v prejednávanej veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 12.03.2012, pričom
proti predmetnému rozsudku podal prokurátor odvolanie ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučenío opravnom prostriedku a to proti všetkým jeho výrokom, avšak nepodal odvolanie proti výroku,
ktorý urobený nebol, teda proti absencii výroku o treste prepadnutia veci. Následne svoje odvolanie
odôvodnil písomne, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 04.07.2012, kde výslovne neuviedol,

že odvolaním napáda aj absenciu výroku o treste prepadnutia veci, avšak v tomto odvolaní odkázal
aj na svoju záverečnú reč prednesenú pred prvostupňovým súdom, kde uloženie trestu prepadnutia
veci navrhoval. Vzhľadom na skutočnosť, že toto písomné odôvodnenie odvolania bolo prokurátorom
podané na Okresný súd Prešov dňa 04.07.2012, teda po viac ako 15 dňoch od vyhlásenia uvedeného
rozsudku, uvedený postup nie je možné považovať za rozšírenie odvolania o odvolanie aj proti výroku,

ktorý urobený nebol, teda proti absencii výroku o treste prepadnutia veci v zákonnej lehote. S poukazom
na uvedené, krajský súd už o treste prepadnutia veci rozhodovať nemohol.

Vo vzťahu k odvolacej námietke prokurátora, že použitie § 39 Tr. zákona z dôvodu značného časového
odstupu od skutku, ku ktorému podľa jeho názoru malo dôjsť nie výlučne pričinením OČTK a súdu,
ale aj postupom zo strany obžalovaných, ktorí nesúhlasili so zmenou v osobe člena senátu, krajský

súd udáva, že uvedená skutočnosť zo spisu nevyplýva, nakoľko zo spisu nevyplýva, aby obžalovaní
nesúhlasili so zmenou v osobe prísediaceho, resp. člena senátu, ale zo spisu vyplýva, že okresný súd
vykonal hlavné pojednávanie dňa 12.04.2017 ešte predtým než mal súhlas so zmenou v osobe člena
prísediaceho od všetkých obžalovaných, čo bolo, okrem iného, okresnému súdu vytknuté v ostatnom
zrušujúcom uznesení krajského súdu.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.