Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 19, 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414202431
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4414202431.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 20 -

5C/33/2014
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Nové Zámky, Svornosti 26, IČO: 40 618 528, právne zastúpený: Advokátska
kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 613 401 proti žalovaným:
v 1. rade: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, G., žalovaná v 1. rade právne zastúpená: JUDr.
Mária Ančinová, advokátka, AK Nové Zámky, Podzámska 29, v 2. rade: B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. X, G. o zaplatenie 53 748,60 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

- 20 -
5C/33/2014
I. Žalovaná v 1. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 27 058,- eur s úrokom z omeškania vo
výške 9,00 % ročne zo sumy 27 058,- eur od 04.09.2009 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti
rozsudku.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu voči žalovanej v 1. rade z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 1. rade vo výške 43,67 %.

IV. Žalovaná v 2. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 12 532,60 eur s úrokom z omeškania vo
výške 9,00 % ročne zo sumy 12 532,60 eur od 04.09.2009 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti
rozsudku.

V. V zostávajúcej časti súd žalobu voči žalovanej v 2. rade z a m i e t a.

VI. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 2.
rade vo výške 55,87 %.

o d ô v o d n e n i e :

- 4 -
5C/33/2014
1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanej v 1. rade zaplatenia 37 668,- eur s príslušenstvom,
voči žalovanej v 2. rade zaplatenia 16 080,60 eur s príslušenstvom a napokon voči žalovaným v 2. rade,

pôvodnému žalovanému v 3. rade F. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý 26.08.2018, naposledy bytom G., C.
X a pôvodnému žalovanému v 4. rade C. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý 20.02.2014, naposledy bytom
C. X, G., zaplatenia spoločne a nerozdielne 1 850,- eur s príslušenstvom, keď poukázal na skutočnosti,
v zmysle ktorých mali žalované v 1. rade, v 2. rade a právna predchodkyňa žalovaných v 2. rade,pôvodného žalovaného v 3. rade a pôvodného žalovaného v 4. rade K. J. byť jeho zamestnankyňami v
maloobchodnej predajni v Palárikove od roku 2004 a napriek nadštandardným vzťahom mal v ďalšom
období zistiť, že menované zamestnankyne napriek zákazu si mali brať z pokladne hotovosť pre svoje

súkromné účely. Nasledovať malo trestné oznámenie na polícii a trestné stíhanie vo veci malo byť
prerušené. Konanie bolo začaté dňa 07.02.2014, kedy bola žaloba doručená tunajšiemu súdu.

2. Žalovaná v 1. rade so žalobou nesúhlasila a tvrdenia žalobcu spochybňovala, zároveň vzniesla
námietku premlčania.

3. Žalovaná v 2. rade so žalobou nesúhlasila a tvrdenia žalobcu spochybňovala, zároveň
vzniesla námietku premlčania.

4. Pôvodný žalovaný v 3. rade, F. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý 26.08.2018, naposledy bytom G., C.
X, ktorý bol manželom nebohej K. J. so žalobou nesúhlasil a zdôraznil, že o celej veci nemá žiadne

vedomosti, zároveň vzniesol námietku premlčania. V priebehu konania pôvodný žalobca v 3. rade
zomrel dňa XX.XX.XXXX. Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 5C/33/2014-271
zo dňa 15. augusta 2019 bolo konanie voči žalovanému v 3. rade zastavené z úradnej povinnosti
podľa § 62 C.s.p. k §63 ods. 2 C.s.p., pretože právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky
16D/901/2018-41 Dnot. 230/2018 zo dňa 06.11.2018 bolo zastavené konanie o dedičstve poručiteľa F.

J. podľa § 188 ods. 1 C.m.p., keďže v dedičskom konaní bol zistený len majetok nepatrnej hodnoty.
Znamenalo to, že v dedičskom konaní, kde poručiteľom bol žalovaný v 3. rade, nebol zistený dedič
v pravom zmysle slova a preto bolo potrebné konanie voči nemu v tomto sporovom konaní zastaviť.

5. Pôvodným žalovaným v 4. rade bol C. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom

C. X, G., zomrelý 20.02.2014. Osvedčením o dedičstve C. G. L., notára so sídlom v Nových Zámkoch,
Turecká ulica 24 8D/173/2014-41 Dnot. 147/2014 zo dňa 02.10.2014, právoplatné 17.10.2014 v
dedičskej veci po poručiteľovi C. J., F. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. X, G., zomrelý
20.02.2014 bola určená čistá hodnota dedičstva vo výške 148,64 eur, ktoré dedičstvo nadobudla B.
H., F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., C. X, bez povinnosti vyplatiť ustupujúcemu dedičovi náhradu za

jeho dedičský podiel (citované osvedčenie o dedičstve). Uvedenú skutočnosť súd musel vyhodnocovať
v rámci skúmania procesných podmienok konania vo vzťahu k pôvodnému žalovanému v 4. rade.
Okrem toho je nutné uviesť, že konanie bolo začaté dňa 07.02.2014, kedy bola žaloba doručená
tunajšiemu súdu a potrebné je dodať, že do 30.06.2016 bol účinný Občiansky súdny poriadok (O.s.p.),
ktorý s účinnosťou od 01.07.2016 bol nahradený Civilným sporovým poriadkom (C.s.p.). Z hľadiska

prechodných ustanovení uvedených v § 470 ods. 1, 2 C.s.p. sa uvádza, že C.s.p. platí aj na konania
začaté pred 01.07.2016, teda aj na súdenú vec. Pôvodný žalovaný v 4. rade však zomrel ešte dňa
20.02.2014 ( po začatí konania ) a dedičkou po ňom je na základe vyššie citovaného osvedčenia o
dedičstve B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, G., teda žalovaná v 2. rade a preto súd s ňou pokračoval
v konaní aj ako s právnou nástupkyňou pôvodného žalovaného v 4. rade podľa § 107 ods. 3 O.s.p..

6. Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 5C/33/2014-208 zo dňa 12.04.2017 bolo
zastavené konanie voči žalovanej v 2. rade v časti uplatneného nároku, ktorou sa žalobca domáhal,
aby žalovaným v 2. rade a v 3. rade bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 1 850,- eur s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 04.09.2009 do zaplatenia, do troch dní

po právoplatnosti rozsudku. K tomuto čiastočnému zastaveniu konania došlo na základe čiastočného
späťvzatia žaloby žalobcom zo dňa 27.03.2017 podľa § 145 ods. 2 C.s.p..

7. Na základe skutočností uvedených v bodoch 4., 5. a 6. odôvodnenia tohto rozsudku sa ustálil okruh
strán tak, že na strane žalobcu nedošlo k žiadnej zmene, na strane žalovaných však zostali z pôvodných

žalovaných v 1. až v 4. rade len pôvodné žalované v 1. rade a v 2. rade. Zároveň sa ustálil aj predmet
sporu na zaplatenie istiny 53 748,60 eur s príslušenstvom (55 598,60 eur uplatnených v žalobe – 1 850,-
eur, v ktorej časti bola žaloba vzatá späť) tak, že žalobca žiadal od žalovanej v 1. rade zaplatenie istiny
37 668,- eur s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 04.09.2009 do zaplatenia, do troch dní po
právoplatnosti rozsudku a od žalovanej v 2. rade zaplatenie 16 080,60 eur s úrokom z omeškania vo

výške 10 % ročne od 04.09.2009 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných v 1. rade, v 2. rade a pôvodného
žalovaného v 3. rade, výsluchom svedka A. D. A., oboznámením pripojených správ a dokladovpracovných zmlúv, dohôd o hmotnej zodpovednosti, dohody o vykonaní práce, uznaní záväzku a dohôd
o spôsobe náhrady škody, spisu tunajšieho súdu 16D/1297/2012, spisu Okresného riaditeľstva PZ Nové
Zámky ČVS:ORP-1080/OEK-NZ-2009 a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

9.Dňa30.03.2005bolamedzižalobcomakozamestnávateľomažalovanouv1.radeuzatvorenádohoda
o vykonaní práce s dohodnutou pracovnou úlohou predavačka – zastupovanie v dobe od 01.04.2005
do 31.12.2005. Predpokladaný rozsah práce bol maximálne 300 hodín počas PN a RD. Toho istého dňa
bola medzi menovanými uzatvorená aj písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej žalovaná

v 1. rade prevzala dňa 30.03.2005 inventár, tovarové zásoby, pokladničnú hotovosť a zodpovednosť
za denné mzdy. Dňa 03.02.2006 bola medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou v 1. rade
uzatvorená dohoda o vykonaní práce s dohodnutou pracovnou úlohou predavačka – zastupovanie
v dobe od 03.02.2006 do 31.12.2006. Predpokladaný rozsah práce bol maximálne 300 hodín počas
PN a dovoleniek. Toho istého dňa bola medzi menovanými uzatvorená aj písomná dohoda o hmotnej
zodpovednosti, podľa ktorej žalovaná v 1. rade prevzala dňa 03.02.2006 inventár, peniaze, tovarové

zásoby, pokladničnú hotovosť a zodpovednosť za denné tržby. Dňa 03.07.2007 bola medzi žalobcom
ako zamestnávateľom a žalovanou v 1. rade uzatvorená dohoda o vykonaní práce s dohodnutou
pracovnou úlohou predavačka – zastupovanie v dobe od 03.07.2007 do 31.12.2007. Predpokladaný
rozsah práce bol maximálne 300 hodín. Toho istého dňa bola medzi menovanými uzatvorená aj písomná
dohoda o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej žalovaná v 1. rade prevzala dňa 03.07.2007 inventár,

tovarové zásoby, pokladničnú hotovosť a zodpovednosť za denné tržby. Dňa 20.10.2004 bola medzi
žalobcomakozamestnávateľomažalovanouv1.radeakozamestnancomuzatvorenápracovnázmluva,
keď deň nástupu do práce bol určený na 20.10.2004 na vykonávanie práce predavačky s miestom
výkonu práce Fortuna potraviny, Remeselnícka 6, Palárikovo, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu
určitú do 31.12.2004. Toho istého dňa bola medzi menovanými uzatvorená aj písomná dohoda o

hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej žalovaná v 1. rade prevzala dňa 20.10.2004 inventár predajne,
tovarové zásoby, pokladničnú hotovosť a zodpovednosť za denné tržby. Dňa 02.08.2007 bola medzi
žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou v 1. rade ako zamestnancom uzatvorená pracovná
zmluva, keď deň nástupu do práce bol určený na 03.08.2007 na vykonávanie práce predavačky s
miestom výkonu práce Fortuna potraviny, Remeselnícka 6, Palárikovo, pracovný pomer bol dohodnutý

na dobu neurčitú. Toho istého dňa bola medzi menovanými uzatvorená aj písomná dohoda o hmotnej
zodpovednosti, podľa ktorej žalovaná v 1. rade prevzala dňa 03.08.2007 inventár predajne, tovarové
zásoby,pokladničnúhotovosť,kľúče,kódalarmu(písomnépracovnézmluvy,písomnédohodyohmotnej
zodpovednosti a písomné dohody o vykonaní práce uzatvorené medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade).
Dňa 06.03.2009 bol medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou v 1. rade ako zamestnankyňou

uzatvorený právny úkon s označením uznanie záväzku a dohoda o spôsobe náhrady škody. Podľa
jeho znenia došlo k uzatvoreniu právneho úkonu podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce, keď žalovaná
v 1. rade je zamestnaná u žalobcu od 20.10.2004 s uzatvorenou dohodou o hmotnej zodpovednosti.
Zamestnávateľ v septembri 2008 zistil nedovolenú manipuláciu s pokladničnou hotovosťou a to
nedovolené a neodôvodnené výbery hotovosti z registračnej pokladne a následnou fyzickou kontrolou

všetkých založených pások zistil, že žalovaná v 1. rade vo viacerých prípadoch zrealizovala výbery z
pokladne a to až do výšky 37 407,25 eur. Žalovaná v 1. rade ako zamestnankyňa voči týmto zisteniam
žalobcu- zamestnávateľaničnenamietala,azároveňvyhlásila,ževplnomrozsahuuznávasvojzáväzok
voči zamestnávateľovi vo výške 37 407,25 eur titulom náhrady škody spôsobenej tým, že v priebehu
rokov 2004 až 2008 si vybrala z registračnej pokladnice hotovosť, ktorú neodvádzala spolu s ostatnou

tržbou zamestnávateľovi a túto si ponechávala pre vlastnú potrebu. Zaviazala sa, že sumu 37 407,25
eur uhradí žalobcovi do 31.05.2009 a na tento účel si vybaví úver. Citovaný právny úkon obsahuje
vlastnoručné podpisu žalobcu a žalovanej v 1. rade (písomné uznanie záväzku a dohoda o spôsobe
náhrady škody).

10. Dňa 08.09.2006 bola medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou v 2. rade uzatvorená
dohoda o vykonaní práce s dohodnutou pracovnou úlohou výpomoc v potravinách počas dovoleniek
a PN potraviny Fortuna, Remeselnícka 6, Palárikovo v dobe do 31.12.2006. Predpokladaný rozsah
práce bol maximálne do 200 hodín. Toho istého dňa bola medzi menovanými uzatvorená aj písomná
dohoda o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej žalovaná v 2. rade prevzala dňa 08.09.2006 inventár

predajne, tržby, tovarové zásoby, pokladničnú hotovosť. Dňa 29.01.2007 bola medzi žalobcom ako
zamestnávateľom a žalovanou v 2. rade
uzatvorená dohoda o vykonaní práce s dohodnutou pracovnou úlohou výpomoc v potravinách počas
dovoleniek a PN potraviny Fortuna, Remeselnícka 6, Palárikovo v dobe do 31.12.2007. Predpokladanýrozsah práce bol maximálne do 300 hodín ročne. Toho istého dňa bola medzi menovanými uzatvorená
aj písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej žalovaná v 2. rade prevzala dňa 29.01.2007
inventár predajne, zodpovednosť za tržby, tovarové zásoby a pokladničnú hotovosť. Dňa 02.01.2008

bola medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou v 2. rade uzatvorená dohoda o vykonaní
práce s dohodnutou pracovnou úlohou výpomoc v potravinách – predavačka v dobe do 31.12.2008.
Predpokladaný rozsah práce bol maximálne do 300 hodín ročne. Toho istého dňa bola medzi
menovanými uzatvorená aj písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej žalovaná v 2.
rade prevzala dňa 02.01.2008 inventár predajne, denné tržby, tovarové zásoby a zodpovednosť za

pokladničnú hotovosť (písomné dohody o hmotnej zodpovednosti a písomné dohody o vykonaní práce
uzatvorené medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade).

11. Dňa 10.08.2004 bola medzi žalobcom ako zamestnávateľom a K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
X, G. (ďalej aj Eva Bujačeková), ako zamestnancom uzatvorená pracovná zmluva, keď deň nástupu do
práce bol určený na 22.08.2004 na vykonávanie práce predavačka – zodpovedná vedúca s miestom

výkonu práce Fortuna potraviny, Remeselnícka 6, Palárikovo, pracovný pomer bol dohodnutý na
dobu určitú do 31.12.2004. Toho istého dňa bola medzi menovanými uzatvorená aj písomná dohoda
o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej K. J. prevzala dňa 22.08.2004 inventár predajne, tovarové
zásoby 1 000,- Sk a zodpovednosť za denné tržby. Dňa 01.01.2005 bola medzi žalobcom ako
zamestnávateľom a K. J., ako zamestnancom uzatvorená pracovná zmluva, keď deň nástupu do práce

bol určený na 01.01.2005 na vykonávanie práce predavačka s miestom výkonu práce Fortuna potraviny,
Remeselnícka 6, Palárikovo, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2005. Toho istého
dňa bola medzi menovanými uzatvorená aj písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej K.
J. prevzala dňa 01.01.2005 pokladničnú hotovosť, zodpovednosť za denné tržby. Dňa 30.12.2005 bola
medzi žalobcom ako zamestnávateľom a K. J., ako zamestnancom uzatvorená pracovná zmluva, keď

deň nástupu do práce bol určený na 01.01.2006 na vykonávanie práce predavačka s miestom výkonu
práce Fortuna potraviny, Remeselnícka 6, Palárikovo, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.
Toho istého dňa bola medzi menovanými uzatvorená aj písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti,
podľa ktorej K. J. prevzala dňa 01.01.2006 inventár predajne, tovarové zásoby, pokladničnú hotovosť
a zodpovednosť za dennú tržby. Dňa 26.02.2009 bol medzi žalobcom ako zamestnávateľom a K.

J. ako zamestnankyňou uzatvorený právny úkon s označením uznanie záväzku a dohoda o spôsobe
náhrady škody. Podľa jeho znenia došlo k uzatvoreniu právneho úkonu podľa § 191 ods. 3 Zákonníka
práce, keď K. J. bola zamestnaná u žalobcu od 22.08.2008 do 07.07.2008 s uzatvorenou dohodou
o hmotnej zodpovednosti, keď pracovný pomer skončil dohodou. Zamestnávateľ v septembri 2008
zistil nedovolenú manipuláciu s pokladničnou hotovosťou a to nedovolené a neodôvodnené výbery

hotovosti z registračnej pokladne a následnou fyzickou kontrolou všetkých založených pások zistil, že
K. J. vo viacerých prípadoch zrealizovala výbery z pokladne a to až do výšky 2 534,15 eur. K. J. ako
zamestnankyňa voči týmto zisteniam žalobcu - zamestnávateľa nič nenamietala, a zároveň vyhlásila,
že v plnom rozsahu uznáva svoj záväzok voči zamestnávateľovi vo výške 2 534,15 eur titulom náhrady
škody spôsobenej tým, že v priebehu rokov 2004 až 2008 si vybrala z registračnej pokladnice hotovosť,

ktorú neodvádzala spolu s ostatnou tržbou zamestnávateľovi a túto si ponechávala pre vlastnú potrebu.
Zaviazala sa, že sumu 2 534,15 eur uhradí žalobcovi do 31.05.2010 a to v 15 splátkach po 168,94
eur mesačne, počnúc mesiacom marec 2009. Citovaný právny úkon obsahuje vlastnoručné podpisy
žalobcu a K. J. (písomné uznanie záväzku a dohoda o spôsobe náhrady škody). K. J. však následne od
uvedeného právneho úkonu písomne odstúpila podaním zo dňa 16.03.2009. Osvedčením o dedičstve

JUDr. Petra Šulaia notára so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 14 16D1297/2012-25 Dnot. 206/2012
zo dňa 18.02.2013 v dedičskej veci po poručiteľke K. J. ako dedičia zo zákona prichádzali do úvahy
deti C. J., nar. XX.XX.XXXX, B. H., nar. XX.XX.XXXX a manžel F. J., nar. XX.XX.XXXX, všetci v tej
dobe bytom Palárikovo, Mládežnícka 3. Čistá hodnota dedičstva bola určená na 20 362,81 eur, keď
celé dedičstvo, teda aktíva, ako aj pasíva nadobudol pozostalý manžel F. J. bez povinnosti vyplatiť

spoludedičov ( pripojený spis tunajšieho súdu 16D/1297/2012).

12. Na pojednávaní konanom dňa 06.09.2016 boli vo veci vypočutí žalobca, žalované v 1. a v 2. rade,
pôvodný žalovaný v 3. rade a na pojednávaní dňa 25.10.2016 bol vypočutý svedok A. D. A.. Žalobca k
maloobchodnej predajni Fortuna v Palárikove uviedol, že spoločne so svojím dlhoročným priateľom D.

A., ku ktorému má bezvýhradnú dôveru, spoločne nadobudli po roku 2000 nehnuteľnosť v Palárikove, v
ktorej už v predošlom období bola predajňa potravín s vedúcou K. J.. Žalobca sa s D. A. dohodli, že by
mohli prevádzkovať predajňu potravín oficiálne na meno žalobcu, ktorý mal na to živnosť, no dohľad nad
prevádzkou a riešením bežných záležitostí by mal na starosti A. A.. Tieto skutočnosti boli potvrdené ajvýpoveďou menovaného svedka A. D. A.. Žalobca a označený svedok, ktorý potvrdil, že je dlhoročným
priateľom žalobcu, v priateľskom vzťahu bol aj s pôvodným žalovaným v 3. rade a k žalovaným v 1.
a v 2. rade nie je v žiadnom vzťahu, zhodne potvrdili, že aj prijímanie zamestnancov zabezpečoval

označený svedok so súhlasom žalobcu. Predaj tovaru prebiehal bez vážnejších problémov, no napriek
tomu príjem z tejto činnosti nebol podľa predstáv. Uvedený problém sa snažil v jednom prípade vyriešiť
žalobca v bližšie neurčenom čase návštevou vedúcej predajne K. J. u nej doma, no podľa žalobcu
k definitívnemu riešeniu nedospeli. Je potrebné zdôrazniť, že vo viacerých prípadoch sa začalo s
vykonávaním inventúr, no ani v jednom prípade nedošlo k riadnemu ukončeniu s odôvodnením, že

vedúca predajne disponovala hárkami tovaru, pri ktorých absentovali sumy, za ktoré boli nakúpené.
Pracovný týždeň v predajni trval od pondelka do nedele so zmenami od 6:00 hod. do 14:00 hod. a
od 12:00 hod. do 20:00 hod.. Od roku 2004, kedy sa začala prevádzkovať predajňa potravín, boli
zamestnané okrem žalovaných v 1. rade, v 2. rade a K. J. v určitých obdobiach aj manželka svedka
A. D. A. K. A. a jeho dcéra G. A., ako aj M. I. a ďalej v prípade nutnosti, napr. počas dovoleniek
alebo PN tam na krátke obdobie boli zamestnané aj iné osoby. Podľa zhodných prejavov žalobcu a

svedka A. A. podozrenie nadobudlo vážny charakter v letnom období roku 2008, kedy K. A. pri plnení
svojich pracovných úloh zistila neoprávnenú transakciu na výdaj hotovosti z pokladne vo výške 500,-
Sk. Uvedenú skutočnosť oznámila manželovi, ten následne žalobcovi a nasledovala podrobná kontrola
pokladničných blokov a následné opakované osobné pohovory žalobcu so žalovanými v 1. rade, v 2.
rade a K. J., ktoré v prípade žalovanej v 1. rade a K. J. viedli k uzatvoreniu písomných právnych úkonov

označených ako uznanie záväzku a dohoda o spôsobe náhrady škody a ktoré sú v podrobnostiach
špecifikované vyššie. V prípade žalovanej v 2. rade k uzatvoreniu takéhoto právneho úkonu nedošlo,
každopádne však žalobca ukončil so žalovanými v 1. rade, v 2. rade ako aj s K. J. ďalšiu spoluprácu.
Boli teda vyvinuté konkrétne kroky k skončeniu pracovného pomeru, resp. dohody o vykonaní práce a
následne žalobca podal trestné oznámenie na políciu, ktoré bude bližšie vymedzené v nasledujúcej časti

odôvodnenia. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 06.09.2016 nespochybňovala, že bola u žalobcu
zamestnanávobdobíavpracovnejpozíciiuvedenejvyššie.Akopredavačkanemalaoprávnenievyberať
hotovosť z pokladne, okrem prípadov keď bolo treba vydať peniaze zákazníkovi z nakúpeného tovaru,
alebo keď svedok A. A. dal súhlas na preplatenie nejakej faktúry. Prehlásila, že na úkor prevádzky sa
neobohacovala, peniaze nevyberala pre svoju potrebu a pri ďalších kolegyniach si nič také nevšimla.

Napriek tomu nedokázala súdu vysvetliť, prečo uzatvorila so žalobcom právny úkon uznanie záväzku a
dohodu o spôsobe náhrady škody a doteraz žalobcovi nezaplatila žiaden finančný obnos. V súvislosti s
rozdelením finančných prostriedkov medzi zamestnankyne vysvetlila, že sa jednalo výlučne o peniaze,
ktoré pochádzali z tringeltov od zákazníkov, čo zvyčajne predstavovalo mesačne do 1 000,- Sk. Tringelty
pritom rozdeľovala vedúca predajne K. J.. Na pojednávaní dňa 06.09.2016 vypovedala aj žalovaná v

2. rade, ktorá potvrdila, že u žalobcu bola zamestnaná ako predavačka na základe dohody o vykonaní
práce s podpísanej dohodou o hmotnej zodpovednosti. Pracovala cez víkendy, teda v sobotu a v nedeľu.
Účtovnú uzávierku na konci pracovného dňa nevykonávala, vykonávali ju iné zamestnankyne. Ráno
chodieval pre tržbu A. A. a za seba prehlásila, že peniaze z pokladne nezobrala, neobohatila sa a nie
je ochotná nič zaplatiť, čo opakovane v minulosti oznámila tak žalobcovi ako aj A. A. a v konečnom

dôsledku aj právnej zástupkyni žalobcu. Tento postoj bol dôvodom, prečo nebola ochotná podpísať
dohodu o uznaní dlhu. Tringelty sa skutočne rozdeľovali, no väčšinou medzi K. J. a D. E.. Napokon vo
veci vypovedal pred súdom aj pôvodný žalovaný v 3. rade F. J., ako pozostalý manžel K. J.. Vysvetlil
pred súdom, že o veci nemá žiadne vedomosti, že jeho manželka ho nezaťažovala svojimi pracovnými
problémami. Nespochybnil, že jeho manželka pracovala v potravinách žalobcu, no to je všetko čo vedel k

veci uviesť až na jednu udalosť, kedy v bližšie nekonkretizovanom čase bol svedkom, ako jeho manželku
u nich doma navštívil žalobca, no svedok sa ich rozhovoru osobne nezúčastnil.

13.SúdsizaobstaralspisORPZNovéZámkyČVS:ORP-1080/OEK-NZ-2009azistilznehonasledovné.
Dňa 13.08.2009 bolo Okresnej prokuratúre Nové Zámky doručené trestné oznámenie žalobcu zo dňa

11.08.2009 voči žalovaným v 1. rade, 2. rade a K. J.. Trestné oznámenie obsahovalo konštatovanie,
že menované v jeho predajni potravín v Palárikove boli zamestnané, mali podpísanú dohodu o hmotnej
zodpovednosti a spoločne s A. A. žalobca vykonal revíziu pokladničných pások z registračnej pokladne
so záverom, že menované sa v priebehu rokov 2005-2008 obohatili o hotovosť z pokladne a to žalovaná
v 1. rade o 37 407,25 eur, žalovaná v 2. rade 16 487,- eur a K. J. o 2 534,15 eur. Dňa 03.09.2009 bola na

polícii so žalobcom spísaná zápisnica o trestnom oznámení, ktorej obsahom je potvrdenie skutočností
uvedených v trestnom oznámení žalobcu zo dňa 11.08.2009 a žalobca si zároveň uplatnil nárok na
náhradu škodu vo výške 56 428,40 eur. Uznesením N. G. O. P. ČVS:ORP-1080/OEK-NZ-2009Dk
zo dňa 04.09.2009 bolo začaté trestné stíhanie vo veci pokračujúceho zločinu sprenevery, lebo napodklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že doposiaľ nestotožnený páchateľ,
ako predavač s hmotnou zodpovednosťou v období od roku 2004 do 2008 v predajni potravín Q. v G. O.
F. X si postupne prisvojoval finančné hotovosti v rôznych čiastkach a to takým spôsobom, že zrealizoval

fiktívny nákup rôzneho tovaru cez pokladňu, pričom žiaden tovar nenakúpil, finančné prostriedky si
ponechal a neodovzdal majiteľovi predajne, čím mu spôsobil svojim konaním škodu vo výške najmenej
56 428,40 eur. V ďalšom priebehu trestného konania boli v prípravnom konaní vypočutí poškodený A.
B. C. a svedkovia D. A., K. A., G. A., A. J., K. J., D. E., B. H., M. I., L. A., D. D., G. M., R. B..
Poškodený, teda žalobca Ing. Ladislav Marenčák bol na polícii vypočutý 25.09.2009, 14.12.2009,

09.11.2010 a 20.04.2011, ktorý vypovedal obdobne ako pred súdom, ozrejmil, že za obdobie rokov
2005 až 2008 nebola zistená neoprávnená manipulácia s pokladničnou hotovosťou, pretože denné
pokladničnéuzávierky,tedapáskysaneotáčaliadennátržbabolaodovzdanánazákladesumáradennej
uzávierky, pričom už táto bola ukrátená o spreneverené peniaze. Poškodený sa opakovane pripojil k
trestnému stíhaniu a požiadal o náhradu škody spôsobenej vo výške 56 428,40 eur. Predniesol, že
nedisponuje žiadnymi dôkazmi o sprenevere finančných prostriedkov zamestnankyňou M. I. a z toho

dôvodu ani menovaná nebola predmetom trestného oznámenia.
Na polícii bol v dňoch 25.09.2009, 14.12.2009, 09.11.2010, 18.01.2011 a 14.04.2011 vypočutý svedok
D. A., ktorý vypovedal zhodne ako pred súdom a okrem toho doplnil, že po zistení finančných rozdielov v
auguste 2008 od jeho manželky a následne vykonanej kontroly požiadal s poškodeným o právnu pomoc
JUDr. Tatianu Timoranskú, ktorá vypracovala listiny a to uznanie záväzku a dohoda o spôsobe náhrady

škody. Žalovaná v 2. rade uvedenú listinu nepodpísala vôbec, žalovaná v 1. rade listinu podpísala a K.
J. listinu najskôr podpísala, no následne od nej písomne odstúpila.
Svedkyňa K. A. bola v prípravnom trestnom konaní vypočutá v dňoch 14.12.2009, 14.04.2011 a z jej
výpovede bolo zistené, že v lete 2008 v mesiaci august K. J. ukončila pracovný pomer u žalobcu a na
jej miesto nastúpila označená svedkyňa. Pri jednom striedaní smeny so žalovanou v 2. rade zistila, že

bola roztrhnutá kontrolná páska, pričom vyšla aj kontrolná páska, z ktorej zistila uskutočnenie fiktívneho
výdaja v hodnote 500,- Sk, čo oznámila manželovi D. A. a následne sa urobila kontrola všetkých pások
spätne.
Ďalšia svedkyňa G. A. je dcérou A. D. A. a K. A. a na polícii bola vypočúvaná dňoch 14.12.2009 a
18.01.2011. Oznámila, že na požiadanie otca alebo žalobcu boli vykonané fyzické inventúry v predajni

Fortuna Palárikovo, pri ktorých boli prítomné aj zamestnankyne, ako aj jej matka. Kontrola prebiehala
tak, že boli vytvorené dvojice, každý jeden kus tovaru sa spočítal a zaznamenal na inventúrny hárok
a hárky sa odovzdali vedúcej. Obdobne v tomto smere vypovedala aj vyššie uvedená svedkyňa K. A.,
ktorá okrem toho doplnila, že dodatočne bolo zistené, že vedúca p. J. predložené hárky neodovzdala
určenému účtovníkovi na porovnanie s účtovným stavom. Účtovníkom žalobcu bol A. C. J., ktorý

na polícii bol vypočutý 05.10.2009, 09.11.2010 a 18.11.2010. Potvrdil spracovávanie jednoduchého
účtovníctva maloobchodnej predajne Fortuna potraviny v Palárikove žalobcu na základe zmluvy zo dňa
23.05.2005. Svedok v marci 2007 začal upozorňovať žalobcu, že za predošlé mesiace im vychádzajú
zrazu nadmerné odpočty DPH, čo nie je možné pri bežnej prevádzke. Svedkovi vyplývalo, že tovar sa
síce nakupoval a aj predával, ale na tržbách sa to nezobrazilo. Žalobca preveril denné pásky za obdobie

2004 až 2008 a zistil veľký počet storno položiek. Svedok A. J. výslovne uviedol, že zamestnankyne
žalobcu sa obohacovali na jeho úkor tým, že urobili fiktívny nákup veľkého počtu tovaru, pričom v
skutočnosti tento tovar nakúpený nebol a ani v takom počte a tá ktorá predavačka si peniaze nechala
pre seba. Žalobca so svojimi zamestnankyňami robili fyzické kontroly stavu zásob na sklade, no nikdy
neprišlo k tomu, aby tento fyzický stav bol porovnaný s účtovným. Svedok ozrejmil, že predaj tovaru

znamená predaj tovaru, ktorý bol nakúpený za účelom ďalšieho predaja. Predajňa žalobcu nemala
výrobky a služby. Mala iba tovar.
V dňoch 25.09.2009, 19.11.2010, 13.04.2011 bola na polícii vypočutá v procesnom postavení svedkyne
D. E., teda žalovaná v 1. rade. Vypovedala, že u žalobcu pracovala ako predavačka od júla 2007 do júla
2009 na základe pracovnej zmluvy a mala podpísanú aj hmotnú zodpovednosť. Pracovala na zmeny

ranná od 05:30 hod. do 14:00 hod a od 12:00 hod do 20:00 hod.. V predajni sa striedala s vedúcou
predajne K. J. a jej dcérou B. H., ktorá pracovala na dohodu. Každý deň sa viedla dochádzka, na konci sa
vykonaladennátržbaavýstupzpokladne,pričomránosatržbaodovzdalaD.A..Podľajejvýpovedemali
zamestnankyne povolené robiť iba malé nákupy od dílerov a vtedy fyzicky vybrali peniaze z pokladne,
ktorý nákup sa v pokladni nenahadzoval, no bola vystavená faktúra alebo pokladničný doklad a všetko

sa dielo s vedomím D. A., pričom po ukončení zmeny sa tieto nákupy odrátali z tržby. V lete 2008 bola
na stretnutí s D. A., ktorý jej oznámil, že žalovaná v 2. rade robila fiktívne výbery z pokladne a nechala
si peniaze. Svedkyňa D. A. potvrdila, že aj sama robila takéto výbery vtedy, keď nemala peniaze a to
buď 500 alebo 800 Sk. Svedkyňa D. E. ďalej na polícii potvrdila, že v jednom prípade, keď sa jej roztrhlapáska, tak zistila, a že takéto výbery pred ňou robila aj Lucia. Potvrdila podpísanie uznania záväzku a
dohody o spôsobe náhrady škody, chcela celý dlh splatiť do 31.05.2009, snažila sa vybaviť pôžičku, no
bezúspešne, pretože sa jej zhoršil zdravotný stav. Záverom svojej výpovede dodala, že je ochotná svoj

dlh splatiť voči bývalému zamestnávateľovi, aj keď v splátkach.
V procesnom postavení svedkyne bola vypočutá na polícii aj B. H., teda žalovaná v 2. rade a to v dňoch
25.09.2009, 19.11.2010, 13.04.2011. B. H. oznámila, že bola zamestnaná u žalobcu od 08.09.2006
do 31.08.2008 ako predavačka, na základe dohody o vykonaní práce, pričom pracovala iba cez
víkendy alebo keď niektorá z predavačiek mala dovolenku alebo bola chorá a mala podpísanú hmotnú

zodpovednosť. V predajni sa striedala s D. E., K. J. a M. I., ktorá tam pracovala od 07.07.2004 do júna
2007 a po odchode na jej mieste nastúpila D. E.. Každý deň sa v predajni viedla dochádzka a na konci
dňa sa vykonávala denná tržba, ktorá sa nasledujúce ráno odovzdávala p. A.. Rovnako ako žalovaná v
1. rade potvrdila, že bolo možné za peniaze z pokladne robiť malé nákupy od dílerov. V lete 2008 žalobca
jej, ďalej K. J. a D. E. oznámil, že z pokladne boli robené fiktívne výbery a spreneverili sa peniaze, pričom
B. H. mu oznámila, že o tom nemá vedomosť a že sama žiadne peniaze nespreneverila. Predvolaná bola

aj k JUDr. Tatiane Timoranskej, kde bolo pripravené podanie – uznanie záväzku a dohoda o spôsobe
náhrady škody, ktorú B. H. nepodpísala.
Ďalšou svedkyňou vypočutou na polícii bola K. J. a to v dňoch 25.09.2009, 19.11.2010, 13.04.2011.
Menovaná nespochybnila, ale potvrdila, že pracovala u žalobcu v predajni potravín v Palárikove od
07.07.2004 do 07.07.2008 ako vedúca predajne, na základe pracovnej zmluvy a mala podpísanú aj

hmotnú zodpovednosť. V predajni sa striedala s D. E. a svojou dcérou B. H.. M. I. tam pracovala od
07.07.2004 do júna 2007 a po odchode na jej miesto nastúpila D. E.. Každý deň sa viedla dochádzka
a na konci dňa denná tržba, ktorá sa následne ráno odovzdávala p. A.. K. J. rovnako potvrdila, že bolo
povolené robiť malé nákupy od dílerov za peniaze z pokladne, o čom bol p. A. informovaný a uvedené
nákupy od dílerov boli na konci zmeny odpočítané z tržby. Svedkyňa potvrdila vykonávanie fyzických

inventúr a nikdy neboli zistené žiadne nezrovnalosti. Pri skončení jej pracovného pomeru nebola robená
žiadna inventúra. V jednom prípade ju navštívil doma žalobca za účelom zistenia nízkych tržieb, na čo
mu menovaná oznámila, že ľudia nemajú peniaze a preto nemôžu byť ani vysoké tržby. V lete 2008
jej však žalobca oznámil za prítomnosti B. H. a D. E., že z pokladne boli robené fiktívne výbery a
spreneverili sa peniaze, pričom menovaná mu oznámila, že nemá vedomosť o tom, že by nejaké peniaze

spreneverila. Bola následne predvolaná k JUDr. Timoranskej, kde bolo pripravené podanie - uznanie
záväzku a dohoda o spôsobe náhrady škody, ktorú podpísala podľa vlastného vyjadrenia pod nátlakom.
Domasicelúvecpremyslelaanáslednezaslalažalobcovilist-odstúpenieoddohodyzodňa16.03.2009.
M. I. bola v procesnom postavení svedkyne vypočutá na polícii v Nových Zámkoch v dňoch 05.10.2009,
18.01.2011, 13.04.2011. Podľa vlastnej výpovede bola zamestnaná v predajni žalobcu v Palárikove od

júla2004dojúla2007akopredavačkaamalapodpísanúhmotnúzodpovednosť.Vpredajnisastriedalas
K.J.,vedúcoupredajne,nejakýčasajsD.E.,ktorátampracovalanadohoduaB.H..Každýdeňsaviedla
dochádzka a na konci dňa denná tržba, ktorá bola ráno odovzdaná D. A.. Aj svedkyňa M. I. potvrdila
povolenie robiť malé nákupy od dílerov za peniaze z pokladne, čo sa do pokladne nenahadzovalo, no
na druhej strane za nakúpený tovar bola vystavená faktúra alebo pokladničný doklad a o všetkom bol

vystavený doklad. Podľa jej výpovede sa vykonávali aj inventúry za prítomnosti D. A. alebo žalobcu a
zoznam vykonanej inventúry sa odovzdal účtovníkovi. V jednom prípade jej D. A. oznámil, že chýbajú
peniaze z pokladne, bola predvolaná aj k JUDr. Tatiane Timoranskej, no obom vysvetlila, že žiadne
peniaze nespreneverila a ani nemá vedomosť o tom, že by jej kolegyne robili výbery peňazí.
Ďalšie svedkyne vypočuté v trestnom konaní boli L. A., predtým C., D. D. a G. M., ktoré zhodne potvrdili,

že pracovali v predajni potravín Fortuna v Palárikove len veľmi krátku dobu a to L. A. v mesiaci júl 2004,
D. D. v júli 2004 a G. M. iba 6 hodín koncom leta 2007 a R. B. v skutočnosti v potravinách nikdy ani
nepracovala. Vzhľadom na odstup času si na bližšie detaily nepamätali.
Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky ČVS: ORP-1080/OEK-NZ-2009 zo dňa 29.04.2011
boloprerušenétrestnéstíhaniezapokračujúcizločinsprenevery,lebonapodkladezistenýchskutočností

je dostatočne odôvodnený záver, že doposiaľ nestotožnený páchateľ ako predavač s hmotnou
zodpovednosťou v období od roku 2004 do roku 2008 v predajni potravín Fortuna v Palárikove na
Remeselníckej 6 s postupne prisvojoval finančné hotovosti v rôznych čiastkach a to takým spôsobom,
že zrealizoval fiktívny nákup rôzneho tovaru cez pokladňu, pričom žiaden tovar nenakúpil, finančné
prostriedky si ponechal a neodovzdal majiteľovi predajne, čím majiteľovi predajne A. C. spôsobil svojím

konaním škodu vo výške najmenej 56 428,40 eur, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce
vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.
Listom zo dňa 09.06.2016 a zaslanému OR PZ Nové Zámky dňa 13.06.2016 (podací lístok) žalobca ako
poškodený oznámil do trestného konania ČVS: ORP-1080/OEK-NZ-2009, že už ďalej nepožaduje, aby onárokuonáhraduškodyuplatnenomvrámciadhéznehokonaniabolorozhodnutévrámcitohtotrestného
konania, nakoľko si predmetný nárok na náhradu škody uplatňuje v občianskom súdnom konaní na
OkresnomsúdeNovéZámkypodspisovouznačkou5C/33/2014,pričomtrestnékonanieboloprerušené.

14. Podľa § 182 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce v znení od 01.02.2004 ( ďalej aj Zákonníka práce )
ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené
hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je
povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne

dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o
hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví
zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho
zavinenia.

Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

Podľa § 179 ods. 2 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným
konaním proti dobrým mravom.

Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do

predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ
požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa
trojnásobku ( od 01.09.2007 štvornásobku ) jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením

povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť
zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití
omamných látok alebo psychotropných látok.

Podľa § 186 ods. 3 Zákonníka práce ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem

skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým
zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich
vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých

zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému
mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok
je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

Podľa § 189 ods. 4 Zákonníka práce ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne

zodpovednýchzamestnancov,uhradíschodoktentozamestnanecpodľamierysvojhozavinenia.Zvyšnú
časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3.

Podľa § 225 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi, s ktorým uzatvoril
dohodu podľa § 223, za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo

priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere ( do 31.12.2005 aj keď túto
škodu spôsobili jeho rodinní príslušníci, ktorí mu pri práci pomáhali ). Náhrada škody spôsobená
z nedbanlivosti nesmie presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako tretina odmeny
dohodnutej za vykonanie tejto práce okrem prípadov podľa § 182 až 185.15. Právoplatným medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 5C/33/2014-176 zo dňa 25.
októbra 2016, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre 6Co/153/2017-221 zo dňa

29. apríla 2019 bolo rozhodnuté, že základ uplatneného procesného nároku žalobcu je daný. Uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Cdo 199/2020 zo dňa 26. októbra 2022 bolo dovolanie
žalovaných v 1. a v 2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 29. apríla 2019 sp. zn. 6 Co 153/2017
odmietnuté.

16. Súd doplnil dokazovanie oboznámením znaleckého posudku č. 27/2009 zo dňa 31.12.2009 znalca
Ing. Ladislava Burkovského, Rudná 48, Rožňava, znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie
účtovníctvo a daňovníctvo, a znaleckého posudku č. 21/2010 doplnok č. 1 k znaleckému posudku č.
27/2009 znalca A. B. J., F. XX, F., znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo
a daňovníctvo zo dňa 15.09.2010 a zistil z neho nasledovné:
Podľa predložených dokladov stavu zásob tovaru na sklade od roku 2004 do roku 2008 v zmysle

peňažného denníka bol v predajni potravín Fortuna v Palárikove nasledujúci stav: rok 2004 - nedá
sa zistiť, rok 2005 - 4 573 655,90 Sk, rok 2006 – 3 796 376,18 Sk, rok 2007 – 3 872 703,- Sk, rok
2008 - 4 548 322,40 Sk, spolu za roky 2005 až 2008 to predstavovalo 16 791 057,48 Sk. V uvedenej
predajni sa od roku 2004 do roku 2008 nedajú presne zistiť predané zásoby, ale predané zásoby sa
rovnajú nákupu zásob za jednotlivé kalendárne mesiace, čo vypovedá, že zásoby sa pravidelne dopĺňali

a počas skúmaného obdobia bolo v predajni dostatok tovarových zásob. Podľa predložených dokladov
za kalendárne roky 2004-2008 predstavovali z denných výstupov registračnej pokladnice mínusové
položky, ktoré neboli podložené v zmysle vyhlášky č. 55/1994 Z.z. za kalendárne roky nasledovne: rok
2004 – 158 355,60 Sk, rok 2005 – 409 784,90 Sk, rok 2006 – 715 293,20 Sk, rok 2007 – 279 443,40
Sk, rok 2008 – 645 224,90 Sk, teda celkom za roky 2004 až 2008 činí suma 2 208 102,- Sk. Podľa

predložených dokladov finančné výbery (storná) a stavy zásob za kalendárne roky 2004 až 2008 sú
nasledovné: rok 2004 – storno 158 355,60 Sk, stav zásob nepredložený, rozdiel mínus 158 355,60
Sk, rok 2005- storno 409 784,90 Sk, stav zásob 4 573 655,90 Sk, rozdiel 4 163 871,- Sk, rok 2006
– storno 715 293,20 Sk, stav zásob 3 796 376,18 Sk, rozdiel 3 081 082,98 Sk, rok 2007 – storno
279 443,40 Sk, stav zásob 3 872 703 Sk, rozdiel 3 593 259,60 Sk, rok 2008 – storno 645 224,90

Sk, stav zásob 4 548 322,40 Sk, rozdiel 3 903 097,50 Sk. Celkom za kalendárne roky 2004 až 2008
storno 2 208 102,- Sk, stav zásob 16 791 057,48 Sk, rozdiel 14 582 955,48 Sk. K otázke vyčíslenia
výšky škody pre jednotlivé zamestnankyne znalec uviedol nasledovné: Celkom EVA koeficientom od
08.07.2004 do 07.08.2008 – 357 695,50 Sk, celkom GABIKA koeficientom od 25.11.2004 do 23.06.2006
– 8 398,60 Sk, celkom JITKA koeficientom od 05.09.2004 do 06.08.2008 1 449 852,50 Sk, celkom

LUCIA koeficientom od 13.09.2007 do 01.08.2008 – 183 679,80 Sk, celkom Machatová koeficientom od
11.07.2004 do 11.07.2004 -6 647,50 Sk, storno od 13.08.2008 do 31.12.2008 Viteková – 201 828,10 Sk.
Znalec napokon skonštatoval, že vykázané storná za jednotlivé denné pásky z registračnej pokladnice
neboli dokladovo podložené, čo vypovedá o tom, že podnikateľský subjekt doposiaľ nepredložil žiadny
stornovaný doklad, ktoré by dokumentovali oprávnenosť jednotlivých vybratých finančných čiastok z

registračnej pokladnice. Zo strany zamestnancov bola povinnosť predložiť a zdokumentovať, zo strany
podnikateľského subjektu ich prekontrolovať po obsahovej a formálnej stránke.
V znaleckom posudku č. 21/2010 ako doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 27/2009 označený znalec
uviedol, že podľa predložených dokladov výška škody je uvedená v položke VYDANÉ, ktorú spôsobili
jednotlivé zamestnankyne predajne potravín Q. E. G. O. S. F. X je nasledovná:

Jitka: rok 2004 suma 25 671,- Sk, rok 2005 suma 250 167,50 Sk, rok 2006 suma 179 879,50 Sk, rok
2007 suma 160 021,50 Sk, rok 2008 suma 199 410,50 Sk, čo je spolu 815 150,- Sk, čo po prepočítaní
konverzným kurzom euro ku Sk ako 1: 30,1260 predstavuje 27 058,02 eur;
Lucia: rok 2004 suma 0,- eur, rok 2005 suma 3 328,- Sk, rok 2006 suma 3 746,50 Sk, rok 2007 suma
175 858,50 Sk, rok 2008 suma 194 626 Sk, čo je spolu 377 559,- Sk, čo po prepočítaní konverzným

kurzom euro ku Sk ako 1: 30,1260 činí 12 532,66 eur.

17.1 Žalobca sa k znaleckému posudku v znení jeho doplnku vyjadril podaním zo dňa 20.10.2023 tak,
že sa s jeho závermi stotožnil, vrátane záveru, podľa ktorého mala žalovaná v 1. rade spôsobiť žalobcovi
škodu vo výške 27 058,- eur a žalovaná v 2. rade mala žalobcovi spôsobiť škodu vo výške 12 532,60 eur;

v tejto súvislosti však žalobca nevykonal žiaden dispozičný procesný úkon vo vzťahu k výške žalovanej
sumy, a to aj napriek tomu, že v podaní zo dňa 10.07.2023 žalobca v nadväznosti na závery znaleckého
posudku v znení jeho doplnku navrhol, aby súd zaviazal žalovanú v 1. rade na zaplatenie žalobcovi istiny
27 058,- eur s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 04.09.2009 do zaplatenia, do troch dní odprávoplatnosti rozsudku a aby zaviazal žalovanú v 2. rade na zaplatenie žalobcovi istiny 12 532,60 eur
s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 04.09.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

17.2 Žalovaná v 1. rade so znaleckým posudkom a jeho doplnkom nesúhlasila. Podľa jej názoru
závery znaleckého posudku neodôvodňujú trestné stíhanie žalovanej v 1. rade, a to aj napriek tomu, že
v príslušnom trestnom konaní bolo vykonané aj ďalšie rozsiahle dokazovanie. Naopak, trestné stíhanie
vo veci malo byť prerušené. Znalecký posudok nemal mať výpovednú hodnotu k miere zavinenia,

namietané bolo aj nevykonanie inventarizácie a napokon žalovaná v 1. rade nemala mať vytvorené
podmienkykochranezverenýchprostriedkov.Napriekexistenciiprávoplatnéhomedzitýmnehorozsudku
ozákladeuplatnenéhoprocesnéhonárokužalobcu,žalovanáv1.radežiadalažalobuzamietnuťvcelom
rozsahu.

17.3 Žalovaná v 3. rade sa k znaleckému posudku v znení jeho doplnku bližšie nevyjadrila; v podaní

doručenom tunajšiemu súdu dňa 05.01.2024 však uviedla, že od 06.12.2023 je oddlžená.

18.1 Osobitosťou zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je
zamestnanec povinný vyúčtovať je, že pri tejto zodpovednosti sa vychádza z prezumpcie viny
zamestnanca a úhrádza sa celá skutočná škoda. Ak je naplnená skutková podstata tohto druhu

zodpovednosti, jej uplatnenie má prednosť pred uplatnením všeobecnej zodpovednosti. Zamestnávateľ
preukazuje len platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách,
ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Predpokladom tejto zodpovednosti je
- škoda vo forme schodku na zverených hodnotách,
- platná dohoda o hmotnej zodpovednosti,

- zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá,
- existencia pracovného pomeru,
- ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že schodok vznikol z časti alebo celkom bez jeho
zavinenia. Predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti môžu byť len predmety určené na obeh a obrat,

napríklad hotovosť, ceniny, tovar, zásoby tovaru. Dohoda o hmotnej zodpovednosti je platná aj v prípade,
ak nebola uskutočnená inventúra. Schodkom je rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt,
ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav
nižší, ako účtovný stav.
Na rozdiel od individuálnej zodpovednosti zamestnanca za schodok, pri ktorej zamestnanec uhrádza

škodu v plnej výške, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel
náhrady podľa pomeru ich hrubých zárobkov, pričom zárobok vedúceho a jeho zástupcu sa započítava
v dvojnásobnej výške. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti na rozdiel od individuálnej zodpovednosti
zamestnanca za schodok nesmie podiel náhrady u jednotlivých zamestnancov okrem vedúceho a jeho
zástupcu presiahnuť sumu priemerného mesačného zárobku pred vznikom škody. Ak by však schodok

bol spôsobený úmyselne len jedným alebo viacerými spoločne zodpovednými zamestnancami, v tom
prípade by náhradu škody znášal len zamestnanec, ktorý úmyselne spôsobil škodu vo forme schodku,
prípadne časť tejto škody v závislosti od miery zavinenia.
19.2 Ak nie je schodok zistený (preukázaný) inventarizáciou, bez ďalšieho to neznamená, že
by zamestnávateľ nemal voči zamestnancovi s hmotnou zodpovednosťou nárok na náhradu škody

podľa osobitnej zodpovenosti zamestnanca za schodok. Zamestnávateľ, ale musí inými dôkaznými
prostriedkami preukázať stav hodnôt, ktoré zamestnanec prevzal k vyúčtovaniu a skutočnosť, že došlo
ku škode na zverených hodnotách ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo 244/2007
zo dňa 25.09.2008).

18.2 Podľa § 179 Zákonníka práce sa posudzujú prípady všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za
škodu, ktoré vznikli zavineným porušením povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo
v priamej súvislosti s ním a nie sú upravené iným osobitným ustanovením. Zamestnávateľ je povinný
preukázať nielen vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca, ale aj zavinenie a príčinnú súvislosť
medzi vznikom škody a protiprávnym konaním zamestnanca.

Pre vznik zodpovednosti zamestnanca musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, medzi
ktoré patrí:
– protiprávny úkon
– vznik škody– príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody
– zavinenie zamestnanca
– existencia pracovného pomeru (pracovnoprávneho vzťahu)

– ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením tak, ako to
vymedzuje Zákonník práce.Protiprávnym úkonom je úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym právom.
Škoda je majetkovou ujmou vyjadriteľnou v peniazoch, pričom skutočná škoda spočíva v skutočnom
zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť na uvedenie
do predošlého stavu. Inou škodou je ujma spočívajúca v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedôjde k

rozmnoženiu, zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať, ak by nebolo došlo ku škodnej
udalosti. Ak ide o zodpovednostný predpoklad škody, môže ísť nielen o škodu na veciach, resp. vecnú
škodu, ale aj o inú škodu alebo ujmu na zdraví zamestnancov.
Pre určenie rozsahu náhrady škody pri všeobecnej zodpovednosti je rozhodujúca predovšetkým forma
zavinenia zamestnanca pri spôsobení škody. V prípade škody spôsobenej úmyselne je zamestnanec
povinný nahradiť zamestnávateľovi celú skutočnú škodu.

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je ďalším zo zodpovednostných predpokladov. Medzi vzniknutou
škodou a protiprávnym úkonom musí byť príčinná súvislosť.
Zavinenie je subjektívnou právnou kategóriou, pretože vyjadruje vnútorný, psychický vzťah škodcu
k výsledku svojho konania. Zavinenie môže spočívať vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. V
pracovnoprávnej zodpovednosti forma zavinenia podstatným spôsobom ovplyvňuje rozsah náhrady

škody. Na založenie zodpovednosti zamestnanca, pri ktorej nemusí byť daný protiprávny úkon, stačí len
danosť rozporu s dobrými mravmi, musí existovať na strane zamestnanca zavinenie vo forme úmyslu.
Existencia pracovného pomeru (pracovnoprávneho vzťahu).
Všetky uvedené všeobecné zodpovednostné predpoklady a ich danosť nestačia na založenie
pracovnoprávnej zodpovednosti. Na to, aby išlo o pracovnoprávnu zodpovednosť, musia byť dané ešte

dva osobitné zodpovednostné predpoklady: existencia pracovného pomeru a ku škode musí dôjsť pri
plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.
Obsah pojmu „plnenie pracovných úloh alebo priama súvislosť s ním“ zakotvuje § 222 Zákonníka
práce. Obsah pojmu „plnenie pracovných úloh alebo priama súvislosť s plnením pracovných úloh“
najčastejšie v aplikačnej praxi rozhoduje o tom, či v konkrétnom prípade založiť pracovnoprávnu alebo

občianskoprávnu zodpovednosť. Obsah tohto pojmu je podstatne širší než je výkon práce zamestnanca
podľa pracovnej zmluvy. Pri posudzovaní splnenia tohto zodpovednostného predpokladu ide hlavne o
to, či činnosť zamestnanca možno z vecného, časového alebo miestneho hľadiska považovať za činnosť
konanú pre zamestnávateľa. Plnenie týchto úloh bezprostredne súvisí so skutočnosťou, či ich charakter
a obsah napĺňajú pojmy „pracovnoprávne vzťahy“ alebo „občianskoprávne vzťahy“. Pracovnoprávnymi

vzťahmi nie sú napríklad vzťahy, ktoré vznikli pri výkone funkcie člena štatutárneho orgánu, pretože
takáto činnosť nekorešponduje s povahou a obsahom pracovného pomeru. Ak bola škoda spôsobená aj
zamestnávateľom, je zamestnanec povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
Zodpovednosť zamestnanca pri úmyselnom konaní proti dobrým mravom predstavuje relatívne
samostatný druh zodpovednosti zamestnanca so zavinením zamestnanca, ktoré má formu úmyslu. K

založeniu zodpovednosti zamestnanca je potrebné splnenie týchto zodpovednostných predpokladov:
– konanie proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním
– vznik škody
– príčinná súvislosť medzi konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a vznikom škody a
– zavinenie vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti

zamestnanca podľa odseku 1 úmyselné konanie proti dobrým mravom nahrádza existenciu
protiprávneho úkonu ako jedného zo zodpovednostných predpokladov založenia zodpovednosti
zamestnanca. Tým, že sú dobré mravy ako neprávne pravidlá zo zákona predpokladom zodpovednosti
za škodu, možno ich považovať za právne pravidlá (napr. nemravné konanie zamestnanca).

18.3 Z ustanovenia § 179 Zákonníka práce vyplýva, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti
zamestnanca za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: vznik škody pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, protiprávny úkon, porušenie povinnosti pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom,
príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, zavinenie na strane zamestnanca.

Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie všetkých
uvedených predpokladov. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa
tohto ustanovenia nezodpovedá (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 21. 10. 2010, sp. zn. 3 Cdo
318/2009).18.4 Zamestnávateľbymalvždydôslednedbaťoto,abytam,kdesúzamestnancomzverovanéhodnoty
na vyúčtovanie spoločne, pričom nie je možné rozlíšiť, ktorý zamestnanec a kedy a s ktorými hodnotami

prišiel do styku, uzavieral s týmito zamestnancami dohodu o hmotnej zodpovednosti vždy s doložkou
o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Stále sa totiž vyskytujú prípady, že zamestnávatelia uzavierajú so
všetkými zamestnancami len individuálne dohody, bez doložky o spoločnej hmotnej zodpovednosti i tam,
kde sú hodnoty zverované viacerým zamestnancom spoločne. V týchto prípadoch spoločná hmotná
zodpovednosť v zmysle § 182 Zákonníka práce nevzniká a vzhľadom na konkrétne okolnosti každého

prípadu zamestnanci zodpovedajú len na základe všeobecnej zodpovednosti podľa § 179 Zákonníka
práce.

19. Právna úpravu bezdôvodného obohatenia má vo vzťahu k právnej úprave zodpovednosti
subsidiárnu povahu. Ustanovenia Zákonníka práce o bezdôvodnom obohatení sa použijú vtedy, keď nie
je možné založiť konkrétny druh zodpovednosti za škodu. Všeobecným predpokladom vzniku záväzkov

bezdôvodného obohatenia je, že niekto sa obohatil na úkor iného a že toto obohatenie je bezdôvodné.

20. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná sčasti. Právny vzťah medzi
žalobcom na jednej strane a žalovanými v 1. rade, v 2. rade a nebohou K. J. súd vyhodnotil ako
pracovnoprávny vzťah, ktorý sa upravuje Zákonníkom práce a podporne Občianskym zákonníkom.

Vyššie menované boli zamestnané v predajni potravín žalobcu Fortuna v Palárikove.
Žalovaná v 1. rade bola od 01.04.2005 do júla 2009 zamestnaná najskôr na základe dohôd o vykonaní
práce a následne na základe pracovnej zmluvy uvedenej v bode 7 odôvodnenia, pričom uzatvorené boli
aj dohody o hmotnej zodpovednosti.
Žalovaná v 2. rade bola zamestnaná od 08.09.2006 do 31.08.2008 u žalobcu na základe dohôd o

vykonaní práce, pri ktorých sa uzatvárala dohoda o hmotnej zodpovednosti a to tak, ako je uvedené v
bode 8 odôvodnenia.
Napokon K. J. bola zamestnaná v predajni potravín žalobcu v Palárikove ako vedúca predajne od
22.08.2004 do 07.07.2008 a to na základe pracovných zmlúv uvedených v bode 9 odôvodnenia, keď v
ten istý deň, ako pracovné zmluvy, boli uzatvárané aj dohody o hmotnej zodpovednosti.

Znamená to, že žalované v 1. rade, v 2. rade a K. J. zodpovedali počas uvedených období za
schodok na zverených hodnotách podľa § 182 až § 184 Zákonníka práce. Ak je naplnená skutková
podstata zodpovednosti zamestnanca za škodu, či už sa má jednať o zodpovednosť zamestnanca za
schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať podľa § 182 Zákonníka
práce, alebo o všeobecnú zodpovednosť zamestnanca z a škodu podľa § 179 Zákonníka práce,

tak táto zodpovednosť má prednosť pred nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa §
222 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ktoré sa použije len vtedy, keď nie je možné založiť konkrétny druh
zodpovednosti za škodu. O tento prípad však v konaní nejde. Hoci si žalobca uplatnil svoj procesný
nárok s poukazom na bezdôvodné obohatenie, súd uvádza, že nie je rozhodujúce a pre súd záväzné,
aká je právna kvalifikácia uplatneného nároku; podstatné je, že si žalobca uplatnil procesný nárok

na peňažné plnenie voči žalovaným a v akej výške. Na základe zisteného skutkového stavu mal súd
povinnosť zaujať právne stanovisko, a teda zodpovednosť žalovaných v 1. a v 2. rade ako bývalých
zamestnancov žalobcu podriadiť pod konkrétny druh zodpovednosti zamestnanca za škodu. Javí
sa, že v tomto prípade by sa malo jednať o zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených
hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať podľa § 182 a nasledovné Zákonníka práce. Od

tohto názoru však súd v konečnom dôsledku upustil a v prípade žalovaných v 1. a v 2. rade sa
priklonilkvšeobecnejzodpovednostizamestnancazaškodupodľa§179Zákonníkapráce.Vrozhodnom
období v rokoch 2004 až 2008 žalované v 1. a v 2. rade ako predavačky a nebohá K. J. ako vedúca
predajne nemali uzatvorenú spoločnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, ale len individuálne dohody
o hmotnej zodpovednosti. Uvedené má za následok, že súd sa stotožňuje s právnym názorom, ktorý

je v podrobnostiach vyslovený pod bodom 18.4 odôvodnenia tohto rozsudku a ktorého podstatou je, že
tam, kde sú zamestnancom zverované hodnoty na vyúčtovanie spoločne, pričom nie je možné rozlíšiť,
ktorý zamestnanec a kedy a s ktorými hodnotami prišiel do styku, je zamestnávateľ povinný s týmito
zamestnancami uzatvárať spoločnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, pretože v opačnom prípade
spoločná hmotná zodpovednosť podľa § 182 Zákonníka práce nevzniká a zamestnanci zodpovedajú na

základe všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa § 179 Zákonníka práce. Predpoklady
všeobecnej
zodpovednosti zamestnanca za škodu sú: a) vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s týmto plnením, b) protiprávny úkon, c) porušenie povinnosti pri plnení pracovných úlohalebo v priamej súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom, d) príčinná súvislosť
medzi porušením povinnosti a vznikom škody, e) zavinenie na strane zamestnanca. Predpokladmi
zodpovednosti žalovaných v 1. a v 2. rade za škodu spôsobenú žalobcovi sa súd podrobne zaoberal,

s výnimkou výšky škody, v právoplatnom medzitýmnom rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
5C/33/2014-176 zo dňa 25. októbra 2016, ktorým bolo vyslovené, že základ uplatneného procesného
nároku žalobcu je daný, a teda v ďalšom štádiu konania má súd povinnosť sa zaoberať už len
výškou spôsobenej škody žalobcovi žalovanými v 1. a v 2. rade. Pri jej určení súd vychádzal
z dôkazu navrhnutého žalobcom, a teda zo znaleckého posudku č. 27/2009 znalca Ing. Ladislava

Burkovského, Rudná 48, Rožňava zo dňa 31.12.2009 v znení znaleckého posudku č. 21/2010 doplnku
č. 1 k znaleckému posudku č. 27/2009 znalca A. B. J., F. XX, F. zo dňa 15.09.2010. Súd je presvedčený,
že znalec dostatočným a zodpovedajúcim spôsobom vymedzil výšku škody spôsobenej žalobcovi
žalovanými v 1. a v 2. rade v rozhodnom období rokov 2004 až 2008. Na tomto závere nič nemení
skutočnosť, že znalecký posudok v znení jeho doplnku č. 1 bol vypracovaný v trestnom prípravnom
konaní, v ktorom je trestné stíhanie vo veci prerušené. Dôkazné bremeno na preukázanie výšky škody

pri všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu je na strane žalobcu, pričom sa skutkového stavu
zisteného vykonaným dokazovaním sa má za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a navrhnutým
dôkazom, teda oboznámením znaleckého posudku v znení jeho doplnku č. 1 bola preukázaná výška
skutočnej škody, ktorá žalobcovi vznikla, hoci je v inom rozsahu, ako je v žalobe uplatnený procesný
nárok žalobcu. Pri všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu zamestnanec zodpovedá za

skutočnú škodu podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce, pretože zavinenie žalovaných v 1. a v 2. rade je
vo forme úmyslu, s čím sa súd už vysporiadal v odôvodnení svojho medzitýmneho rozsudku. Žalovaná
v 2. rade výslovne výhrady voči znaleckému posudku nevzniesla napriek tomu, že bola súdom vyzvaná
na vyjadrenie sa. Žalovaná v 1. rade so znaleckým posudkom v znení doplnku č. 1 nesúhlasila, no
z pohľadu súdu sa jedná o výhrady, ktoré nedokážu zvrátiť záver o výške skutočnej škody spôsobenej

žalovanou v 1. rade žalobcovi.

21. Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade bolo z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení žalobe
vyhovené v časti istiny určenej v znaleckom posudku v znení jeho doplnku č. 1 na 815 150,- Sk, čo po
prepočítaní konverzným kurzom 1:30,1260 predstavuje 27 058,- eur a v zostávajúcej časti istiny bola

žaloba voči žalovanej v 1. rade zamietnutá. Okrem toho bol podľa § 517 ods. 2 OZ k § 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 z.z. v znení od 01.01.2009 žalobcovi priznaný voči žalovanej v 1. rade úrok z omeškania
vovýške9,00%ročne.Žalobcapožadovalúrokzomeškaniavovýške10,00%ročneapretonadsadzbu
9,00 % ročne bola žaloba zamietnutá, pretože v tej časti už bola žiadaná bezdôvodne a vo vyššom, ako
v prípustnom rozsahu. Žalobca voči žalovanej v 1. rade požadoval úrok z omeškania od 04.09.2009 do

zaplatenia, čomu súd vyhovel. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že už od augusta 2008 bola
žalovaná v 1. rade opakovane ústne vyzývaná žalobcom na vrátenie žalovanej sumy, a preto ku dňu
04.09.2009 už bezpochyby bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu.

22. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade bolo z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení žalobe

vyhovené v časti istiny určenej v znaleckom posudku v znení jeho doplnku č. 1 na 377 559,- Sk, čo
po prepočítaní konverzným kurzom 1:30,1260 predstavuje 12 532,60,- eur a v zostávajúcej časti
istiny bola žaloba voči žalovanej v 2. rade zamietnutá. Okrem toho bol podľa § 517 ods. 2 OZ k § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 z.z. v znení od 01.01.2009 žalobcovi priznaný voči žalovanej v 2. rade
úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne. Žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 10,00 %

ročne a preto nad sadzbu 9,00 % ročne bola žaloba zamietnutá, pretože v tej časti už bola žiadaná
bezdôvodne a vo vyššom, ako v prípustnom rozsahu. Žalobca voči žalovanej v 2. rade požadoval úrok
z omeškania od 04.09.2009 do zaplatenia, čomu súd vyhovel. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva,
že už od augusta 2008 bola žalovaná v 2. rade opakovane ústne vyzývaná žalobcom na vrátenie
žalovanej sumy, a preto ku dňu 04.09.2009 už bezpochyby bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu.

23. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade sa súd musel vysporiadať ešte s jednou ďalšou skutočnosťou.
Dňa 05.12.2023 bolo v Obchodnom vestníku č. 231/2023 zverejnené uznesenie Okresného súdu Nitra
23OdK/244/2023 zo dňa 29.11.2023, ktorým, okrem iného, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníčky B.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, G. (žalovaná v 2. rade) a oddlžil dlžníčku tak, že ju zbavil všetkých

dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.
Takáto skutočnosť v zásade spôsobuje, že súd pristúpi k zastaveniu konania podľa § 167e ods. 1 zákona
č. 7/2005 z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. K tomuto kroku súd nakoniec
nepristúpil, pretože pohľadávku žalobcu voči žalovanej v 2. rade považuje za nedotknutú pohľadávkupodľa § 166c ods. 1písmeno f) zákona č. 7/2005 z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého oddlžením sú nedotknuté pohľadávky: pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi.
Vec tak bolo možné prejednať a rozhodnúť aj voči žalovanej v 2. rade.

24. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade súd rozhodol podľa
§ 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 2 C.s.p., pretože každá zo strán mala vo veci len pomerný úspech.
Úspech žalobcu je 27 058/37 668, úspech žalovanej v 1. rade je 10 610/37 668, takže v konaní
mal celkový úspech žalobca v rozsahu 16 448/37 668 (27 058/37668 – 10 610/37 668), čo pri násobku

100 % je 43,67 %.

25. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade súd rozhodol podľa
§ 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 2 C.s.p., pretože každá zo strán mala vo veci len pomerný úspech.
Úspech žalobcu je 12 532,60/16 080,60, úspech žalovanej v 2. rade je 3 548/16 080,60, takže
v konaní mal celkový úspech žalobca v rozsahu 8 984,60/16 080,60 (12 532,60/16 080,60 – 3 548/16

080,60), čo pri násobku 100 % je 55,87 %.

Poučenie:

- 2 -
5C/33/2014

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.