Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/150/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323010651
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2323010651.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov

JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanému A. B.,
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o
odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 13.09.2023 pod sp. zn.
17T/29/2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.02.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.
Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX v C.,
trvale bytom D. E. XX,
t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,

u k l a d á :
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Trestného zákona, §
38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným pre prečin marenia
výkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.a)Trestnéhozákona,natomskutkovomzáklade,
že
odo dňa 10. 02. 2023 do 10. 03. 2023 v mieste svojho prechodného bydliska na adrese F. E. XX, F.,
ako aj na iných miestach, kde sa v tom čase zdržiaval, bez udania relevantných dôvodov nenastúpil

v lehote určenej súdom do výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/46/2021 zo dňa 29. 04. 2021, právoplatný dňa
07. 07. 2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/46/2021 zo dňa 22. 11. 2022,
právoplatným dňa 11. 01. 2023, pričom dňa 25. 01. 2023 osobne prevzal výzvu na nastúpenie do výkonu
trestu, pričom posledným dňom na dobrovoľné nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody bol deň
09. 02. 2023.

Za túto trestnú činnosť okresný súd obžalovanému podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím
na § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 44 Trestného zákona, upustil od uloženia ďalšieho trestu
podľa § 43 Trestného zákona, pretože pokladá trest uložený rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn. 22T/102/2022 zo dňa 16. 08. 2022, právoplatný dňa 25. 10. 2022, na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa za dostatočný.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 74-75 spisu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie okresný prokurátor, a to vo vzťahu
k výroku o treste v neprospech obžalovaného.
V písomných dôvodoch odvolania po úvodnej rekapitulácie výrokovej časti napadnutého rozsudku,
citovaní ustanovení §§ 34, 43, 44 Tr. zákona, právnej teórie ukladania trestov, jeho zmyslu a funkcie,

uviedol, že objektívna stránka prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm.
a)Trestnéhozákonaspočívavúmyselnomnenastúpenínavýkontrestuodňatiaslobody.Trestnásadzba
za tento trestný čin je v rozmedzí od 0 do 2 rokov. V danom prípade bol obžalovaný A. B. uznaný za
vinného za to, že v stanovenom termíne nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody, pričom k nastúpeniu
na výkon trestu došlo až mesiac po lehote a to ani nie dobrovoľne, ale dodaním do výkonu trestu.
Na tomto mieste poukázal prokurátor na potrebu generálnej prevencie pri rozhodovaní o treste,

pričom tá spočíva vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných členov spoločnosti a uskutočňuje sa
prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa trestom zabráni páchateľovi v ďalšej trestnej činnosti,
dáva sa tým nepochybne najavo i ostatným členom spoločnosti, aké správanie je nežiaduce, proti čomu
je zameraný Trestný zákon, a tak možno ovplyvňovať ich pozitívnu hodnotovú orientáciu. Trest má
pôsobiť na spoločenské okolie páchateľa, pretože i páchateľ pôsobí trestným činom na svoje okolie. V

rámci generálnej prevencie pôsobí trest len svojimi psychickými účinkami. Disproporcie vo vzájomnom
vzťahu medzi generálnou a individuálnou prevenciou môžu viesť k nedostatočnému výchovnému
pôsobeniu trestu, keď uložený trest nepovažuje za spravodlivý ani spoločnosť, či páchateľ, a to či už ide
o trest príliš zhovievavý alebo prehnane prísny.
V intenciách vyššie uvedeného sa javí neuloženie trestu, resp. upustenie od uloženia ďalšieho trestu

ako nesprávny postup súdu, a to s prihliadnutím na individuálnu, ale aj generálnu prevenciu. Generálnej
prevencii sa pri odôvodnení svojho rozsudku ani žiadnym spôsobom súd nezaoberal.
Taktiež nemožno súhlasiť s názorom okresného súdu, že trest 2 mesiace, ktorý bol v tejto veci uložený
trestným rozkazom (alebo aj tri mesiace navrhované zo strany prokuratúry), je nepatrný v porovnaní s
trestom uloženým v trestnom rozkaze OS Lučenec sp. zn. 22T/102/2022 (1 rok nepodmienečný trest za

spáchanie prečinu podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s trestnou sadzbou 1- 5 rokov).
V danom prípade je rozdiel trestu počítaný v mesiacoch a nie v rokoch. Nepatrným by sa mohol javiť,
ak by v pôvodnej trestnej veci (OS Lučenec sp. zn. 22T/102/2022) bol obžalovanému uložený viacročný
trest (napr. 3 až 5 rokov).
Upustenie od uloženia ďalšieho trestu preto považuje odvolateľ vzhľadom na všetky vyššie uvedené

dôvody za nesprávne a nezákonné, v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 a §44 Tr. zák.
Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby Krajský súd Trnava zrušil napadnutý rozsudok Okresného
súdu Galanta vo výroku o treste, a aby v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému uložil
primeraný a zákonný trest.
K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný vyjadril prostredníctvom obhajcu osobitným písomným podaním,

v ktorom uviedol, že rozsudok vo výroku o treste považuje za zákonný, v súlade s ustanoveniami
Trestného zákona a so zohľadnením individuálnych okolností konkrétneho prípadu tak vo vzťahu k
ochrane spoločnosti ako aj k jeho náprave.
Odvolanie prokuratúry proti rozsudku je založené na všeobecných dôvodoch a poučkách o generálnej
prevencii, bez zohľadnenia okolností konkrétneho prípadu. Súd sa zaoberal skúmaním a vyhodnotením

aj otázky dostatočnosti ochrany spoločnosti predchádzajúceho trestu, čo uviedol v odôvodnení rozsudku
na str. 4, ktorú je potrebné skúmať vždy s ohľadom na individuálne skutkové okolnosti konkrétnej trestnej
veci v úzkej súvislosti s vlastnosťami a osobnosťou páchateľa, preto je všeobecná námietka prokuratúry,
že súd sa nezaoberal zohľadnením generálnej prevencie neopodstatnená.
V podrobnostiach odkázal na odôvodnenie rozsudku. Nad rámec uvedeného, upustenie od uloženia

ďalšieho trestu v konkrétnom prípade odôvodňovali aj jeho pomery, ktorý je prvýkrát vo výkone trestu
odňatia slobody, z lustrácie v systéme Sociálnej poisťovne (č.l. 63 – 65) oboznámenej na hlavnom
pojednávaní vyplynulo, že má početné pracovné skúsenosti v legálnom zamestnaní, čo nasvedčuje
tomu, že uložený trest, ktorý si vykonáva vo výmere 1 rok, je tiež na nápravu páchateľa postačujúci,
čomu nasvedčuje aj to, že mal aj veľmi pozitívne hodnotenie z Ústavu na výkon trestu.

Vzhľadom na okolnosti prípadu boli splnené predpoklady podľa § 44 Tr. zák., keď z pohľadu ochrany
spoločnosti a nápravy páchateľa nebolo potrebné ukladať trest odňatia slobody.
Okolnosť, že obžalovaný nenastúpil dobrovoľne na výkon trestu ako na to poukazuje prokuratúra tvorila
súčasť skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/Tr. zák., ku ktorému priznal, prejavil sebakritický postoj, nie je dôvod na túto okolnosť nenastúpenia na
výkon trestu opakovane prihliadať ako to naznačuje prokuratúra. Skôr z okolnosti vyplýva, že keďže je
prvýkrát vo výkone trestu, tak nemal s takouto životnou udalosťou skúsenosť.

Na základe uvedeného preto obžalovaný navrhol, aby Krajský súd v Trnave zamietol odvolanie Okresnej
prokuratúry Galanta proti výroku o treste rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 13.9.2023 č.k.
17T/29/2023 -74 ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.
Konanie na odvolacom súde:
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry,

obžalovaného a jeho obhajcu.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolaniu okresného
prokurátora vyhovieť v zmysle jeho písomného návrhu.
Obžalovaný spolu s obhajcom s poukazom na písomné vyjadrenie navrhli odvolanie okresného
prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu (resp. vo výroku
o upustení od ďalšieho trestu) a tak zistil, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné, pretože je po
preskúmaní veci možné považovať postup okresného súdu v zmysle §§ 43 a 44 Tr. zákona v podobe
upustenia od uloženia ďalšieho trestu obžalovanému v napadnutom rozsudku za neprimerane mierny.

Preskúmavajúc zákonnosť výroku o treste sa krajský súd plne stotožnil v podstatnom rozsahu s
argumentáciou okresného prokurátora uvedenou v jeho odvolaní s tým, že bolo nevyhnutné a zároveň
potrebné uložiť obžalovanému trest v prísnejšej forme.
Pri určovaní druhu trestu, resp. trestov a ich výmery je v rámci zásad ukladania trestov podľa § 34
Trestného zákona dôležité najmä zistiť a vyhodnotiť možnosti nápravy páchateľa trestného činu - § 34

ods. 4 Trestného zákona. V prejednávanej veci pritom jednoznačne je preukázané, že tieto možnosti
nápravy sú u obžalovaného podstatne sťažené.
Vyplýva to z doterajšej súdnej trestnosti obžalovaného, z ktorej je zrejmé, že obžalovaný v danom
prípade v podstate úplne „odignoroval“ výchovný (podmienečný) trest a podmienky jeho výkonu uložený
mu v predchádzajúcom trestnom rozkaze Okresného súdu Lučenec pod sp. zn. 2T/46/2021, zo

dňa 29.04.2021, právoplatného dňa 07.07.2021, pre zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods.1
Tr. zák., keď počas jej plynutia opätovne spáchal totožnú trestnú činnosť (§ 207 ods.1 Tr. zák.), za
čo mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec pod sp. zn. 22T/102/2022 zo dňa
16.08.2022, právoplatného dňa 25.10.2022 nepodmienečný trest na 1 rok v ústave na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia a následne nariadený výkon ( pôvodne podmienečne odloženého)

nepodmienečného trestu. Z prejednávaného prípadu je tiež zrejmé, že obžalovaný nereflektoval na
svoje zákonné povinnosti spočívajúce v povinnosti nástupu nepodmienečného trestu v určenej lehote,
z čoho jasne vyplýva, že si obžalovaný doposiaľ nebol absolútne následkov, ktoré svojim konaním
a pasívnym prístupom k svojim povinnostiam v relatívne krátkej dobe spôsobuje.
Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z hľadiska potrieb prevýchovy

obžalovaného, jedine uloženie ďalšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody (aj keď iba de facto
„symbolického“, uloženého mu pri samej spodnej hranici trestne sadzby), zabezpečí v dostatočnej
miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky
individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim
z ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Obžalovaný by si mal v danej súvislosti uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené
negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nie len v závislosti od osobných pomerov
obžalovanej osoby ale i charakteru trestného činu, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami
a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu tiež
prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza

verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia
verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh
trestnej činnosti.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného,
jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v

neposlednom rade aj poľahčujúce okolnosti, vychádzal odvolací súd zo zásady, že trest je
právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada
proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak predpáchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a
prvokindividuálnejprevencie(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanom
- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie

trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie
páchateľa (retribúcia).
Na základe odvolania prokurátora, preto krajský súd podľa § 321 ods.1 písm. e/, ods.2 Trestného
poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a uvedené pochybenie
okresného súdu napravil tak, že obžalovanému na základe § 322 ods.3 Trestného poriadku a zároveň

podľa § 348 ods.1 Trestného zákona za použitia poľahčujúcej okolnosti § 36 písm. l/ Trestného
zákona a priťažujúcej okolnosti § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona
uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov a keďže obžalovaný pred spáchaním
predmetnej trestnej činnosti ešte nebol vo výkone trestu odňatia slobody, v zmysle § 48 ods.2 písm. a/
Trestnéhozákonahoprevýkontrestuzaradildoústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia.
Takto uložený trest podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale

i generálnej prevencie.
Z uvedených dôvodov, keďže okresným súdom „upustené od uloženia ďalšieho trestu obžalovanému“
nemožno považovať za daných okolností za primerané, potom krajský súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.