Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-10C/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220207523
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kotusová Hucová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7220207523.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Michaelou Kotusovou Hucovou v spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.X.XXXX, C. X, D., zastúpenej: JUDr. Monika Meňhertová, advokátka advokátskej kancelárie so
sídlom Floriánska 16, Košice, proti žalovanej: D. B., nar. X.XX.XXXX, C. X, D., zastúpenej: JUDr. Martin
Kožiak, advokát, Murgašova 3, Košice, o zaplatenie 85.552 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovanej proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 23.7.2020 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
85.552 eur s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby a na náhradu trov konania.

Odôvodnila ju tým, že spolu so žalovanou, ktorá je jej dcérou, ako dedičia na základe Osvedčenia o
dedičstve zo 7.1.2016, vyhotoveného C. A. E., notárkou ako súdnym komisárom, sp. zn. XXX/XXX/
XXXX, E. XX/XXXX, právoplatného 7.1.2016, nadobudli po nebohom manželovi žalobkyne a otcovi
žalovanej do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, evidované
v katastrálnom území A. F., obec E. G. H., okres Košice – okolie, konkrétne pozemok parcely registra
„C“, parcelné číslo XX/X – záhrady o výmere 979 m2, pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo
XX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2, stavbu so súpisným číslom XXX, rodinný

dom stojaci na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XX/X – zastavané plochy a nádvoria o
výmere 96 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť). Žalobkyňa nadobudla podiel 3/4 z celku (1/2 z celku titulom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po smrti manžela a 1/4 z celku ako dedičský
podiel) a žalovaná podiel 1/4 z celku titulom dedenia. Žalobkyňa a žalovaná ako predávajúce následne
nehnuteľnosť Kúpnou zmluvou zo 6.6.2018 predali za kúpnu cenu 128.000 eur, pričom časť kúpnej ceny
3.000 eur bola hradená pred podpisom kúpnej zmluvy realitnej kancelárii, ktorá predaj sprostredkovala.
Na účet žalobkyne vedený v G. I., J., IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bola uhradená časť

kúpnej ceny 125.000 eur, pričom podľa zmluvy šlo o zaplatenie obom predávajúcim. Žalobkyňa sa so
žalovanou dohodli, že za získanú kúpnu cenu sa kúpi byt pre žalobkyňu, aby mala kde dožiť. Dňa
27.7.2018 uzatvorila žalovaná s predávajúcou A. L. M., G.. Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, na
základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č.
XXXXX, evidovanej v katastrálnom území K., obec D. – C., M. D. N., a to bytu č. XX na X. poschodí,
vo F. X, v bytovom dome - bytový dom, G. X K. K. B. XXXX, stojacom na pozemku parcely registra „C“,
parcelné číslo XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 644 m2, spolu s prislúchajúcim podielom

priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym
podielom k pozemku (ďalej len „byt“). Kúpnu cenu 104.000 eur uhradila žalobkyňa 27.7.2018 zo svojho
bankového účtu vedeného v Poštová banka, a. s., IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v troch
častiach po 2.000 eur, 49.531,47 eur a XX.XXX,XX O.. Uhradila tak kúpnu cenu za byt, ktorý nadobudlažalovaná do svojho vlastníctva, zo svojho účtu a prostriedkov, ktoré z prevažnej väčšiny patrili žalobkyni.
Následne žalobkyňa na základe žiadosti žalovanej 17.10.2019 prevodom zo svojho bankového účtu
zaplatila kúpnu cenu 12.800 eur spolu s poplatkom za prevod 2 eurá za vozidlo Suzuki Vitara, ktoré

žalovaná zakúpila v MD Bavaria Žilina XX.XX.XXXX. Uvedenú platbu žalobkyňa označila ako zaloha D.
P.. Žalobkyňa tak vykonala v prospech žalovanej (t. j. nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
a nadobudnutie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu) platby 116.802 eur. Z kúpnej ceny 125.000
eur bol podiel žalovanej 1/4 z celku, t. j. 31.250 eur. Ak žalobkyňa uhradila v prospech žalovanej
116.802 eur a 31.250 eur titulom vyporiadania kúpnej ceny z predaja rodinného domu je v prospech

žalovanej, je zrejmé, že v prospech žalovanej žalobkyňa uhradila 85.552 eur. Od žalovanej sa domáha
vydania bezdôvodného obohatenia 85.552 eur. Mala za to, že žalovaná umožní žalobkyni nadobudnúť
vlastnícke právo k bytu a žalobkyňa bude mať možnosť žiť vo vlastnom byte. V súčasnosti žije v byte
žalovanej bez toho, aby mala vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo peniaze, ktoré na nadobudnutie
tejto nehnuteľnosti vynaložila. Žalobkyňa sa od žalovanej viackrát ústne domáhala vyriešenia tejto
situácie uskutočnením prevodu nehnuteľnosti na žalobkyňu, resp. vyplatením príslušnej čiastky, ale

žalovaná na tieto snahy a iniciatívu žalobkyne nereaguje, resp. návrhy žalobkyne odmieta. Uplatnila si
aj zákonný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka odo dňa nasledujúceho
po podaní tejto žaloby.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe nárok žalobkyne poprela a neuznala ako zjavne nedôvodný, pretože

nemá oporu v skutkovom a právnom stave. Peňažné prostriedky, za ktoré nadobudla byt, boli v čase
úhrady kúpnej ceny za byt jej vlastníctvom na základe ich darovania zo strany žalobkyne oproti
zriadeniu vecného bremena na byte v prospech žalobkyne. Žalobkyňa a žalovaná sa dohodli, že za
peňažné prostriedky, ktoré nadobudli predajom nehnuteľnosti, žalovaná kúpi a nadobudne do výlučného
vlastníctva byt, na čo použije svoje peniaze z predaja dedičstva a peniaze z predaja dedičstva, ktoré jej

dá žalobkyňa a následne v prospech žalobkyne zriadi vecné bremeno spočívajúce v doživotnom užívaní
žalobkyne v byte žalovanej. Takto bol realitnou kanceláriou spolu s kúpnou zmluvou na byt vypracovaný
i návrh zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech žalobkyne. K uzavretiu zmluvy o zriadení
vecného bremena nedošlo, lebo žalovaná ešte nebola vlastníčkou bytu. Fakticky však vecné bremeno
v prospech žalobkyne existuje i v súčasnosti, ktorá užívanie bytu žalobkyňou rešpektuje. Existenciu

dohody medzi nimi potvrdzuje i e-mailová komunikácia medzi nimi z 29.5.2020. Žalobkyňa existenciu
dohody o zriadení vecného bremena spochybnila po tom, čo žalovaná začala vzťah s jej aktuálnym
partnerom. Žalobkyňa bola prítomná pri všetkých úkonoch súvisiacich s kúpou bytu a zriadením vecného
bremena. Motorové vozidlo bolo zakúpené z prostriedkov patriacich žalovanej. Na záver navrhla žalobu
zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.

3. K vyjadreniu žalovanej žalobkyňa uviedla, že popiera, že by darovala žalovanej peňažné prostriedky,
ktorými žalobkyňa zaplatila kúpnu cenu za byt nadobudnutý žalovanou. Kupujúcou zo zmluvy o kúpe
bytu mala byť výlučne žalobkyňa. Žalovaná tesne pred podpisom zmluvy v realitnej kancelárii požiadala
realitnú maklérku o zmenu zmluvy o prevode bytu, nech je na zmluve uvedená žalovaná ako kupujúca.

Keď sa voči tomu ohradila, žalovaná žalobkyňu ubezpečila, že jej byt prevedie, kedykoľvek ju o to
požiada, a žalobkyňa v dôvere k žalovanej a v časovej tiesni nechala vec tak. Týmto úskočným
spôsobom sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou bytu. V súčasnosti žalovaná odmieta previesť na
žalobkyňu vlastnícke právo k bytu tak, ako to žalobkyni pri podpise zmluvy sľúbila. Poprela tiež, že
by sa dohodli na tom, že žalobkyňa daruje žalovanej finančné prostriedky oproti zriadeniu vecného

bremena.Návrhzmluvyozriadenívecnéhobremena,ktorýpredložilažalovaná,jezmätočný,napríprave
tejto zmluvy žalobkyňa neparticipovala ani nedala podnet na jej vypracovanie, s takouto zmluvou nikdy
nesúhlasila a prvýkrát tento návrh videla až pri doručení vyjadrenia žalovanej. Mailová komunikácia z
27.7.2018 predložená žalovanou stranou je len komunikáciou medzi žalovanou a realitnou kanceláriou,
účastníkom nie je žalobkyňa. Žalovaná v podaní uvádza, že údajne sa mala uzatvoriť zmluva o

zriadení vecného bremena, ale tomu bránila tá skutočnosť, že žalovaná v čase kúpy bytu ešte nebola
vlastníkom bytu. Uvedené ale nie je pravda, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že ani po tom, ako sa
žalovaná stala vlastníčkou nehnuteľnosti, nedošlo k zriadeniu vecného bremena v prospech žalobkyne.
Medzi sporovými stranami žiadna emailová komunikácia ohľadom vecného bremena neexistuje, pretože
žalobkyňa neovláda prácu s internetom a nemá ani zriadenú emailovú adresu. Po kúpe bytu žalobkyňa

opakovane vyzývala žalovanú na prevod bytu na žalobkyňu, žalovaná to zakaždým odmietla. Pokiaľ
ide o sms z 29.5.2020, po kúpe bytu žalovanou a po tom ako žalovaná opakovane odmietla previesť
byt na žalobkyňu, v rámci následnej vzájomnej komunikácie bolo prejednávané, že ak žalovaná vyplatí
žalobkyni aspoň časť sumy, ktorú žalobkyňa zaplatila za záväzky žalovanej v rámci kúpy bytu a kúpymotorového vozidla, v takomto prípade by žalobkyňa súhlasila so zriadením vecného bremeno k bytu v
prospech žalobkyne. Žalovaná aj takúto alternatívu vyriešenia sporu odmietla. Žalobkyňa tak ostala bez
vlastníctva bytu aj bez finančných prostriedkov. Poprela, že by všetok svoj majetok darovala žalovanej za

zriadenie práva doživotného bývania v byte. Nikdy by sa takto nevzdala celého majetku, ktorý nadobudla
spoločne so svojím manželom. Má syna C., ktorý má taktiež morálne právo na časť dedičstva po otcovi,
resp. časť majetku po rodičoch. Žalovaná je už výlučnou vlastníčkou bytu na C. X F. D., a preto nemala
žiadny dôvod darovať žalovanej prostriedky na kúpu ďalšieho bytu. Motorové vozidlo bolo preukázane
zakúpené s peňažných prostriedkov žalobkyne. Tvrdenie žalovanej, že kúpna cena za vozidlo bola

uhradená z jej prostriedkov, je v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi. Po celý čas procesu kúpy
bytu bola žalobkyňa na tom, že byt kúpi žalobkyňa vo svojom mene do svojho vlastníctva a to až do
momentu podpisu zmluvy o prevode vlastníctva bytu, kedy žalovaná na poslednú chvíľu oslovila realitnú
maklérku, aby zmenila zmluvu tak, že ako kupujúcu uvedenie žalovanú. Žalobkyňa plnila za žalovanú
záväzok žalovanej zaplatiť kúpnu cenu za kupovaný byt ako aj kúpnu cenu za motorové vozidlo, čím
vzniklo žalobkyni právo voči žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške žalovanej sumy.

Žalobkyňa nikdy nerealizovala právny úkon darovania.

4. V duplike žalovaná opätovne zdôraznila, že sa so žalobkyňou dohodli, že za peňažné prostriedky,
ktoré nadobudli predajom nehnuteľnosti, žalovaná kúpi a nadobudne byt do výlučného vlastníctva, na
čo použije i prostriedky, ktoré jej dá žalobkyňa, a ona následne v jej prospech zriadi vecné bremeno.

Tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaná tesne pred podpisom zmluvy požiadala realitnú maklérku
o zmenu zmluvy o prevode bytu, by ako kupujúca bola uvedená žalovaná, považuje za absurdné. Počas
rokovaní o kúpe bytu ako kupujúca vždy vystupovala len žalovaná a žalobkyňa bola pri nich prítomná
vrátane podpisu kúpnej zmluvy. E-mailová komunikácia, ktorú predložila, potvrdzuje, že žalobkyňa
mala byť osobou oprávnenou z vecného bremena k bytu a žalovaná je i v súčasnosti pripravená ho

v prospech žalobkyne zriadiť. Tvrdenie žalobkyne o viazaní vecného bremena na vyplatenie peňažnej
sumy žalobkyni ako oprávnenej z vecného bremena je nelogické. Nie je významným žalobkyňou tvrdené
právo jej syna na dedičstvo vzhľadom na ich vzájomné vzťahy ako i skutočnosť, že žalovaná je už
vlastníčkou iného bytu.

5. V záverečnom zhrnutí žalobkyňa uviedla, že bolo nesporné a preukázané, že žalobkyňa uhradila zo
svojho účtu 27.7.2018 sumu 104.000 eur titulom kúpnej ceny za byt a 17.10.2019 sumu 12.800 eur
za kúpu motorového vozidla. Napriek tomu, že žalobkyňa 27.7.2018 uhradila kúpnu cenu za vyššie
uvedený byt v plnom rozsahu, na katastri došlo k vkladu vlastníckeho práva k predmetnému bytu na jej
dcéru, žalovanú. Žalobkyňa preukázala a má za to, že to vyplýva z výpovedí strán sporu a z výpovede

svedkyne L., že nikdy nebolo úmyslom a cieľom žalobkyne darovať predmetné finančné prostriedky
svojej dcére žalovanej na kúpu bytu a ani úmyslom pristúpiť k záväzku žalovanej na úhradu kúpnej
ceny za byt v súlade s § 534 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa by nepreviedla 104.000 eur na kúpu
nehnuteľnosti, ktorú by následne nenadobudla do svojho vlastníctva a bolo by nelogické, ak by súhlasila
s darovaním finančných prostriedkov žalovanej za účelom kúpy bytu, nakoľko žalovaná, v tom čase už

bola vlastníkom iného bytu. Žalovaná uviedla do omylu žalobkyňu pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy
27.7.2018. Jej syn by mal mať nárok na nejakú časť dedičstva po zosnulom otcovi. Žalobkyňa vyplatila
žalovanej jednu časť v júli a jednu časť v októbri 2019, celkovo 116.802 eur a po odčítaní 31.250 eur
ako podielu na dedičstve po zosnulom manželovi žalobkyne a otcovi žalovanej ide o čiastku 85.552
eur, o ktorú sa žalovaná bezdôvodne obohatila.

6. Žalovaná v záverečnom zhrnutí uviedla, že listinnými dôkazmi, výsluchom svedkyne M. a sporových
strán bolo preukázané, že žalovaná kupovala byt do svojho výlučného vlastníctva, o čom žalobkyňa
vedela a v danom čase nespochybňovala. Po podpise kúpnej zmluvy realizovala žalobkyňa na základe
dohody so žalovanou bankový prevod na kúpu bytu do vlastníctva žalovanej oproti jej oprávneniu v byte

bývať a užívať ho. S vykonaného dokazovania i z celkového správania sa strán sporu počas uzatvárania
kúpnej zmluvy ako i z dlhodobo existujúceho faktického stavu po nadobudnutí vlastníckeho práva
žalovanouvyplývavôľaaúmyselžalobkyneposkytnúťčasťsvojichpeňazíspoluspeniazmižalovanejna
kúpu bytu do vlastníctva žalovanej oproti zriadeniu vecného bremena v prospech žalobkyne. Existenciu
takejto dohody výslovne potvrdila a vyplýva SMS žalobkyne adresovanej žalovanej. Aj keď k uzatvoreniu

písomnej zmluvy k zriadeniu vecného bremena právne nateraz nedošlo, stav bezodplatného užívania
bývania žalobkyne v byte existuje nepretržite od roku 2018. Žalobkyňa síce po začatí vzťahu žalovanej
s jej terajším partnerom podala žalobu, ale v byte naďalej býva a bezodplatne užíva, čím je zrejmá
existencia faktického stavu vecného bremena vyplývajúca z ich vzájomnej dohody. Žalovaná nemá anikľúč od daného bytu. Na strane žalovanej nevzniklo bezdôvodné obohatenie, nakoľko žalobkyňa plnila
za žalovanú časť kúpnej ceny práve preto, že sa takto sporové strany dohodli, teda žalobkyňa plnila svoj
záväzok voči žalovanej v jej prospech. Žalovaná na druhej strane po nadobudnutí bytu rešpektovala

a rešpektuje vecné bremeno v jej prospech respektíve jej umožňuje byt bezodplatne užívať a bývať
v ňom. Vyhovením žalobe by sa nastolil nespravodlivý a k dohode strán odporujúci stav, kedy žalovaná
plne rešpektujúc dohodnuté podmienky, by musela vydať údajné bezdôvodné obohatenie a súčasne
na základe jej dohody so žalobkyňou rešpektovať jej bezodplatné užívanie nehnuteľnosti momentálne
5,5 rokov resp. i do budúcna. Dala do pozornosti skutkové nesprávnosti vo výpovedi žalobkyne, ktorá

bola nesprávne presvedčená, že všetky peniaze z predaja bytu, ktoré išli na kúpu bytu boli len jej
vlastníctvom a nie aj žalovanej a seba považovala za jedinú predávajúcu domu, z predaja ktorého boli
financie použité na kúpu bytu. Pokiaľ si žalobkyňa nepamätá podstatné okolnosti predaja domu z júna
2018, je absurdné tvrdiť, že si môže hodnoverne pamätať okolnosti kúpy bytu z júla 2018 a v týchto
mantineloch je potrebné jej výpoveď ako sporovej strany ako nepresnú a nehodnovernú aj hodnotiť.
Právny vzťah medzi predávajúcou ako veriteľom z kúpnej zmluvy a žalovanou ako dlžníkom z kúpnej

zmluvy a žalobkyňou ako pristupujúcim dlžníkom môže subsumovať aj pod právnu úpravu § 534 OZ,
kedy žalobkyňa ako pristupujúci dlžník sa pred veriteľom zaviazala žalovanej ako dlžníkovi, že za ňu
zaplatí kúpnu cenu, a preto nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej.

7. Súd na nariadených pojednávaniach vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom strán sporu

a svedkov a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Z Osvedčenia o dedičstve zo 7.1.2016, vyhotoveného C. A. E., notárkou ako súdnym komisárom,
sp. zn. XXX/XXX/XXXX, E. XX/XXXX, právoplatného 7.1.2016 vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaná
nadobudli po nebohom manželovi žalobkyne a otcovi žalovanej do podielového spoluvlastníctva

nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, evidované v katastrálnom území A. F., obec E. G.
H., okres Košice – okolie - pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XX/X – záhrady o výmere 979
m2, pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2,
stavbu so súpisným číslom XXX, rodinný dom stojaci na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo
XX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2. Žalobkyňa nadobudla podiel 3/4 z celku (1/2 z

celku titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po smrti manžela a 1/4 z celku
ako dedičský podiel) a žalovaná podiel 1/4 z celku titulom dedenia. Ako dedič do úvahy prichádzal aj C.
B., syn poručiteľa, na ktorého sa v dedičskom konaní neprihliadalo.

9. Kúpnou zmluvou zo 6.6.2018 žalobkyňa a žalovaná previedli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

zapísanýmnalistevlastníctvač.XXX,evidovanejvkatastrálnomúzemíA.F.,obecE.G.H.,okresKošice
– okolie - pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XX/X – záhrady o výmere 979 m2, pozemok
parcely registra „C“, parcelné číslo XX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2, stavbu so
súpisným číslom XXX, rodinný dom stojaci na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XX/X –
zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2 za kúpnu cenu 128.000 eur na kupujúcich Q. R. a A. L. R..

Časť kúpnej ceny 3.000 eur bola hradená pred podpisom kúpnej zmluvy realitnej kancelárii, ktorá predaj
nehnuteľnosti sprostredkovala. Časť kúpnej ceny 125.000 eur bola uhradená kupujúcimi predávajúcim
na účet vedený v G. I., J., IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

10. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 27.7.2018 uzavretou medzi A. L. M., G. ako predávajúcou

a D. B. ako kupujúcou vyplynulo, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej
na Liste vlastníctva č. XXXXX, evidovanej v katastrálnom území K., obec D. – C., M. D. N. - I. B. XX
S. X. G., vo vchode 7, v bytovom dome - bytový dom, G. X so súpisným číslom XXXX, stojacom na
pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 644 m2,
spolu s prislúchajúcim podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,

na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemku (ďalej len „byt“) za kúpnu cenu 104.000
eur uhradenú v troch častiach (na účet realitnej kancelárie, predávajúcej a banky na úhradu úveru
predávajúcej voči banke) kupujúcou.

11. Z Príkazu na úhradu z 27.7.2018 z účtu A. B. bola v prospech príjemcu M. L. poukázaná suma

49.531,47 eur, v prospech príjemcu T. suma 2.000 a v prospech účtu Uni Credit Bank suma 52.468,53
eur.

12. Z výpisu z účtu A. B. vyplynulo, že 17.10.2019 bola realizovaná úhrada 12.802 eur ako záloha D. B..13. Z emailovej komunikácie medzi U. L. a D. B. z 27.7.2018 o 8:03 vyplynulo, že U. L. jej posiela
zmluvu o vecnom bremene a požiadala ju, aby po prečítaní poslala späť na firemný mail. Z komunikácie

z 27.7.2018 o 8:29 D. B. a U. L. vyplynulo, že žalovaná si zmluvu, ktorá je prílohou mailu s označením
Zmluva o zriadení vecného bremena B., prečítala a nie sú potrebné žiadne zmeny.

14. Zo Zmluvy o zriadení vecného bremena nedatovanej a nepodpísanej vyplynulo, že zmluvnými
stranami mali byť predávajúca a záložca A. L. M., G., kupujúca a povinná z vecného bremena D.

B. a oprávnená z vecného bremena A. B., pričom jej predmetom bolo zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania bytu v prospech oprávnenej z vecného bremena.

15. Z sms komunikácie z 29.5.20, medzi žalobkyňou a žalovanou, vyplynulo, že „Najprv som to zobrala
ako vecné bremeno, ale keď si začala s pedofilom, tak sa u mňa zapísal, keď spal s malým, tak som
zmenila názor ...“.

16. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že v roku 2018 si kúpila byt z jej prostriedkov. Keď išli na prepis
tejto zmluvy, tak v poslednej chvíli prišla dcéra, že nech to napíšu na ňu. Na jej otázku, kde bude bývať,
pani z realitky povedala, že bude bývať tam, doma sa dohodnú, že čo a ako bude. Ale k žiadnej zhode
nedošlo, lebo už nikdy nechcela s ňou o tom diskutovať, nikdy ho previesť na ňu, lebo byt jej spadol

do lona zadarmo, tak čo by to riešila. Ona však zaplatila za ten byt a myslela si, že v tom byte bude
bývať. Teraz nemá byt ani peniaze. Nervovo sa zrútila. Byt jej darovať nemohla, lebo ona svoj byt má.
Chodí na psychiatriu už dva roky, lebo jej zničila zdravie, život. Žalovanej nemala v úmysle darovať ani
finančné prostriedky, ani byt. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy bola prítomná preto, lebo ona mala byť tá,
ktorá nadobudne byt do vlastníctva a uzavrie kúpnu zmluvu. Kým bola žalovaná na ňu odkázaná, kým

jej pomáhala s malým, boli tieto vzťahy dobré, keď začala na ňu tlačiť, že chce byt, vzťahy sa skončili
a v podstate už jej neotvára ani dvere. S partnerom žalovanej nekomunikuje a nemá k nemu žiaden
vzťah. Potom, ako jej malý povedal, ako sa k nemu správajú, že má len samé príkazy a zákazy, uviedla,
že z počiatku bola ochotná pristúpiť na to vecné bremeno, potom však nie, keďže zaplatila celú kúpnu
cenu. Pokiaľ ide o úhradu celej kúpnej ceny, mala 125.000 a byt stál 104.000. Vo vzťahu k dedičskému

konaniu uviedla, že polovička domu bola jej a z druhej polovici mala mať 1, teda 1. Byt teraz užíva
preto, že si je istá, že ho kúpila a je jej. Vlastníkom evidovaným v katastri nehnuteľností na LV je jej
dcéra, s tým, že v ten deň prišla už s premysleným plánom, ako to urobí. K vymáhaniu peňazí pristúpila
už predtým, ako vstúpila žalovaná do vzťahu, keď jej napísala do schránky, že nech jej vráti peniaze,
pretožetiepeniazebolizjejúčtu,ktorézískalasmanželom.Platívšetkynákladyspojenésužívanímbytu

a žalovanej neuhrádza nič. Pri podpisovaní kúpnej zmluvy a pri uhrádzaní kúpnej ceny v banke bola ona,
žalovaná, predávajúca a realitná maklérka. Motorové vozidlo sa kupovalo 17.10.2019, pričom finančné
prostriedky uhradila zo svojho účtu v prospech firmy, ktorá auto predávala. Finančné prostriedky, ktoré
žalovanej na kúpu auta poskytla, jej mala žalovaná splácať. Boli finančné prostriedky z bytu, keďže išlo
o sumu 125.000 a byt stál 104.000.

17. Žalovaná vo výsluchu uviedla, že po smrti otca im bolo rozdelené dedičstvo, tak sa s matkou dohodli,
aby sa predišlo ďalším prieťahom po jej smrti, že bude celý byt napísaný na ňu. Keď sa spisovala kúpna
zmluva v realitnej kancelárií, bol pokus zriadiť vecné bremeno, aby tam mohla bývať doživotne. Keďže
to ešte nebolo prepísané na ňu, tak sa to nedalo urobiť. Byt sa kúpil sa na ňu z celkových peňazí,

ktoré boli z predaja domu. Pokiaľ nemala partnera, matka k nej chodievala, všetko bolo v poriadku.
Akonáhle zistila, že si nejakého našla, hneď začala, najprv vydierať, že prestane chodiť k synovi, že
sa nebude o neho starať, že jej nebude pomáhať, dala jej na výber - buď ona alebo on. Dala prednosť
partnerovi, matku nikdy nevyhadzovala z bytu. Zmluva nebola spísaná. Býva tam bezodplatne. Nemá
pocit, že urobila niečo zlé. V realitnej kancelárii prebehli dve stretnutia, pričom na jednom z nich bola

podpísaná kúpna zmluva, a tiež emailová komunikácia. Boli prítomní žalobkyňa, ona, predávajúca
a realitná maklérka. Od počiatku mal tento byt byť kupovaný pre ňu, preto bola pri týchto stretnutiach
prítomná s tým, že v tom byte mala bývať doživotne. Problémy v ich vzťahu začali v apríli 2020, keď si
našla partnera. Od matky sa nedomáhala žiadnej odplaty za užívanie predmetného bytu, prístup k bytu
má len matka, ktorá vymenila zámky. Ku kúpe auta v roku 2019, uviedla, že auto bolo poruchové a malo

20 rokov, a z dôvodu bezpečného prevozu či už jej, jej syna alebo aj matky, sa dohodli, že kúpia motorové
vozidlo. Žalobkyňa nie je účastníčkou kúpnej zmluvy, či už ako podielová spoluvlastníčka alebo výlučná
vlastníčka, z dôvodu exekúcií evidovaných na jej brata, a preto byt by bol stále problémový, a preto bol
napísaný na žalovanú. K uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena nedošlo, lebo všetko fungovalov zmysle tejto dohody. Žalobkyňa bola pri podpise prítomná, pretože všetky finančné prostriedky na
kúpu bytu boli na jej účte. Darovacia zmluva k finančným prostriedkom na kúpu bytu uzavretá nebola.
Je vlastníčkou motorového vozidla a užíva ho len ona. Darovacia zmluva k finančným prostriedkom na

kúpu auta uzavretá nebola. Peniaze predávajúcej spoločnosti boli poskytnuté na základe ústnej dohody,
že jej dá peniaze, aby si mohla kúpiť auto. Žiadne podmienky splácania dohodnuté neboli. Žalobkyňa má
vodičské oprávnenie, a ak by žalobkyňa požiadala o možnosť jazdiť na motorovom vozidle, dá jej kľúče,
onasaviedoprácedopraviťajinýmspôsobom.Nakúpubytumalibyťpoužitétakjejfinančnéprostriedky
ako aj finančné prostriedky žalobkyne s tým, že konkrétna dohoda medzi nimi nebola. Žalobkyňa bude

naďalej bývať v predmetnom byte a bude si platiť náklady spojené s užívaním bytu.

18. Z výsluchu svedkyne A. L. M., G. vyplynulo, že byt na G. X, na 6. posch. mienila predať a na jar 2018
sa jej ozvala realitná maklérka, ktorá jej ponúkla, že ho môže ponúknuť aj cez jej oficiálne stránky. Na
obhliadku bytu prišli pani B. a jej matka s vnukom. Bola za prítomnosti realitnej maklérky, prezreli si celý
byt, zodpovedali otázky. Už počas prvého prezretia bytu padla otázka, kto bude budúcim vlastníkom, ak

by sa teda rozhodli pre kúpu, na to jej obidve zhodne, ak si dobre pamätá, tak pani matka prikývla a pani
B. povedala, že ona bude vlastníčkou bytu. Vtedy bolo povedané, že to bude platené z peňazí pani
matky. S tým sa rozišli. Potom sa ozvali, že majú záujem o byt. Bolo jedno stretnutie, ak si dobre pamätá,
s realitnou maklérkou na G. ul. v kancelárií, kde mala priestory, kde opäť prišli obidve. Rozprávali sa už
o tom, že ten byt berú, že sa pripraví kúpna zmluva. Kúpnu zmluvu mala pripraviť pani realitná maklérka.

Poslala jej ju a dohodli sa, že v istý konkrétny deň, ak si dobre pamätá, bol to piatok, že na stretnutí sa
už kúpna zmluva podpíše. Základné náležitosti tam boli, nebola tam adresa pani B.. Zmluvu si prešla
s advokátkou, ktorá ju upozornila, čo by bolo potrebné doplniť. Keď prišla v piatok na stretnutie, tak ju
dala na kľúči realitnej maklérke. Pani realitná maklérka do toho doplnila všetky náležitosti. Predtým bolo
minimálne dvakrát ústne povedané, že staršia pani B. bude platiť a že mladšia pani B. bude vlastníčka.

Pýtala sa svojej právnej poradkyne, že či to, čo oni vyjadrili počas toho, ako sa rozprávali, že staršia
pani B. dostane právo doživotného užívania, že či by to malo byť v kúpnej zmluve. Poradila jej, že
nie, že potom si nová vlastníčka zriadi právo doživotného užívania pre svoju matku, preto to ani do
kúpnej zmluvy nedávali. Pani realitná maklérka jednoducho tú kúpnu zmluvu predložila, podpísali ju
a doplnili sa tam údaje dcéry. Či v kancelárii bola p. B. alebo či bola vonku, si už presne nepamätá.

Kúpnu zmluvu podpísali s pani B. ml.. Išli na G. k notárovi, kde s ňou bola kupujúca pani B. ml.. Potom
išli na Hlavnú poštu, kde bola pobočka G. I., a pani B. staršia previedla peniaze podľa tejto kúpnej
zmluvy. V kontakte s jednotlivými sporovými stranami bola prvýkrát v byte, druhýkrát v realitnej kancelárií
a tretíkrát pri podpise kúpnej zmluvy. Po podpise kúpnej zmluvy sa stretla so žalovanou na prevzatie
zmluvy. Byt odovzdávala žalobkyni, kde odpisovali elektrinu a ostatné náležitosti pri preberaní bytu.

Žalobkyňa nenamietala okolnosť, že by sa vlastníčkou bytu mala stať žalovaná. Nie je jej známe, že
by žalobkyňa namietala zriadenie vecného bremena, ona sa len spýtala, či to bude spravené a bolo jej
povedané, že áno, a malo sa to zrealizovať po podpise kúpnej zmluvy a to vzhľadom na to, že peniaze
pochádzali od žalobkyne. Spory medzi žalobkyňou a žalovanou si nevšimla ani pri ani po kúpe. Po kúpe
sa ešte stretla s p. žalobkyňou, pretože došlo k odovzdaniu bytu, pričom p. B. sa vyjadrila, že to berie ako

investíciu do budúcna. Pokiaľ ide o prezentovanie vôle žalobkyne darovať finančné prostriedky použité
na kúpu bytu žalovanej, mala za to, že pokiaľ matka povie, že predala svoju nehnuteľnosť a že ju chce
za ňu kúpiť druhú nehnuteľnosť a tá nehnuteľnosť bude napísaná na meno jej dcéry, prikývne na to,
tak to brala tak, že naozaj matka svojej dcére daruje tie finančné prostriedky, ktoré získala z predaja
nehnuteľností. Pokiaľ uviedla, že bolo povedané zo strany žalobkyne, že ide o investíciu z jej strany,

pochopila, že jednoducho tie peniaze jej darovala ako svojej dcére a že to urobila skôr, než by to bolo
v nejakom dedičskom konaní, jednoducho aby to bolo vybavené za jej života.

19. Z výsluchu svedkyne U. L. vyplynulo, že v roku 2018 bola maklérkou v spoločnosti T.. Jej úlohou
bolo spojiť predávajúcich a kupujúcich. V čase pôsobenia v predmetnej spoločnosti mala email, ktorý

patril spoločnosti a bol zdieľaný s manažérom spoločnosti. Bližšie podrobnosti k úhrade kúpnej ceny
nevie uviesť. Pri všetkých úkonoch boli prítomné obe zúčastnené, tak pri obhliadke ako aj pri úkonoch,
ktoré sa realizovali v realitnej kancelárii. Ako kupujúca bola uvedená pani A. B. staršia, dcéra bola
zrejme ako podpora. Kúpnu zmluvu pripravoval právnik realitnej spoločnosti na základe podkladov,
ktoré boli predložené pani A. B.. Ona bola zúčastnená na jednotlivých úkonoch do okamihu, kým sa

rozhodlookonkrétnomobchode,okúpealebopredajinehnuteľnostianaostatnýchúkonochparticipovali
manažér a právnik spoločnosti. Na požiadanie pani D., ktorej poslala jej návrh zmluvy o zriadení vecného
bremena v tej súvislosti, že časom by sa byt mohol prepísať na pani D. a pani A. by tam mala právo
doživotného užívania v podobe vecného bremena. Žalovaná výslovne trvala na zaslaní takejto zmluvy,pričom ona jej ho zaslala zo svojho osobného emailu 27.7.2018. Bola k dispozícii na internete a ona jej
takú dohľadala a takú poslala a v prípade, že sa rozhodne pre takúto zmluvu, nech jej to pošle spätne na
oficiálny pracovný mail, čo sa už nestalo a potom už spolu nekomunikovali. Spomínala to aj manažérovi,

v tom čase by sa to možno ešte dalo spraviť, avšak tým, že sa jej neozvala návrh na vklad podľa jej
vedomostí sa dal na pani A. B.. Nevie, v akom časovom horizonte sa byt mal zo žalobkyne prepísať na
žalovanú. Zmluvu jej odoslala z mailu U.. Vo vzťahu k údajom tam uvedeným uviedla, že zrejme urobila
chybu, pretože na tej prvej strane bola ešte uvedená predávajúca pôvodná a ona zrejme len skopírovala
údaje a tá predávajúca tam už nemala byť. Mali tam byť strany sporu. Na rozpory medzi žalobkyňou

a žalovanou si nespomína a prišli jej v poriadku ako mama s dcérou. Kupujúcou bola pani A. B.. So
žalobkyňou komunikácia ohľadne zriadenia vecného bremena neprebehla, žalobkyňa ju nekontaktovala
ani neprejavila vôľu na zriadenie vecného bremena do budúcna. Kúpu bytu mala financovať pani A. B.,
všetko sa jednalo s ňou a dcéra ju sprevádzala.

20. Zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

21. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

22. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

23. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

24. Podľa § 534 Občianskeho zákonníka kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho
veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame
právo nevznikne.

25. Žalobkyňa sa podanou žalobou od žalovanej domáha vrátenia finančného plnenia v podobe

bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v úhrade kúpnej ceny za byt a motorové vozidlo, ktorých
nadobúdateľkou a kupujúcou bola žalovaná.

26. Z ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka vyplýva, že bezdôvodné obohatenie spočívajúce v
plnenízainéhopredstavujeosobitnúskutkovúpodstatubezdôvodnéhoobohatenia.Naplnenieskutkovej

podstaty ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka predpokladá a) existenciu právnej povinnosti na
strane povinného subjektu zo zákona alebo zo zmluvného záväzku, b) neexistenciu takej povinnosti
na strane oprávneného subjektu, c) uskutočnené plnenie oprávneným subjektom namiesto povinného
subjektu a d) plnenie sa nesmie stať proti vôli povinného subjektu. Predpokladom vzniku tohto
záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia je povinnosť určitej osoby plniť, ktorá je dlžníkom voči

veriteľovi a ak tretia osoba, ktorá sama nemá povinnosť plniť veriteľovi, napriek tomu osobe veriteľa plní
s následkom zániku dlhu osoby dlžníka s úmyslom smerujúcim k zániku dlhu dlžníka, vznikne reparačná
právna povinnosť, kde povinnou osobou bude dlžník a oprávnenou osobou ten, kto veriteľovi plnil (pozri
Števček, M., Dulak, A., Bajánková, j., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. A kol. Občiansky zákonník
II. § 451 - 880. Komentár,. Praha : C. H. Beck, 2015, 1599 s).

27. V prípade pristúpenia k záväzku v zmysle ustanovenia § 534 Občianskeho zákonníka ide o situáciu,
keď sa tretia osoba dohodne s dlžníkom, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, čoho dôsledkom
je, že tretia osoba má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Toto ustanovenie
predpokladá dohodu medzi dlžníkom a treťou osobou, na základe ktorej sa tretia osoba zaviaže, že

splní za dlžníka jeho záväzok (dlh). Dohodu o prevzatí plnenia tak uzaviera doterajší dlžník a tretia
osoba. Prevzatie plnenia nevyžaduje písomnú formu a dohoda môže byť uzatvorená ústne výslovným
prejavom vôle alebo aj konkludentne. Tomu, kto plní za dlžníka veriteľovu pohľadávku, nevznikne voči
dlžníkovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka ani
žiadne regresné právo voči dlžníkovi, pokiaľ medzi nimi nebolo dohodnuté inak (podrobnejšie Števček,

M., Dulak, A., Bajánková, j., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. A kol. Občiansky zákonník II. § 451
- 880. Komentár,. Praha : C. H. Beck, 2015, 1863 s, 1864 s).28. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa sumu 104.000 eur ako kúpnu cenu za byt uhradila 27.7.2018
zo svojho účtu na vopred učené účty realitnej kancelárie, predávajúcej a banky predávajúcej, ktorá takto
splatila svoj úver voči banke. Sumu 12.802 eur ako kúpnu cenu za motorové vozidlo 17.10.2019 uhradila

zo svojho účtu žalobkyňa tiež na účet predávajúceho. Sporným medzi stranami sporu boli okolnosti, za
akých boli tieto peniaze zo strany žalobkyne takto poskytnuté a či v nadväznosti na to jej svedčí nárok
na ich vrátenie.

29. Pokiaľ ide o uzavretie kúpnej zmluvy na byt žalovanou a úhradu kúpnej ceny žalobkyňou je nutné

zamerať pozornosť nielen na okolnosti, ktoré uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzali a aký bol úmysel
žalobkyne, t. j. že žalobkyňa mala byť podľa svojich tvrdení vlastníčkou bytu, ale i na to, či a za
akých okolností k zmene úmyslu došlo a za akých okolností a podmienok bola uhradená kúpna cena
žalobkyňou za žalovanú.

30. Žalobkyňa počas celého konania tvrdila, že to bola ona, ktorá mala byť vlastníčkou bytu a v deň

podpisu kúpnej zmluvy to mala byť žalovaná, ktorá sa rozhodla, že bude vlastníčkou. Je nutné uviesť,
že ak žalobkyňa chcela takú zmluvu uzavrieť, z vykonaného dokazovania nevyplynulo nič, čo by jej takú
zmluvu uzavrieť bránilo; disponovala totiž všetkými finančnými prostriedkami z predaja nehnuteľnosti vo
vlastníctve oboch strán sporu, keď suma 125.000 eur bola pripísaná na jej účet a ona bola subjektom,
ktorý by uhrádzal kúpnu cenu z jej účtu i v prípade, že by sa stala kupujúcou bytu. Je pritom zrejmé,

že kúpna cena bola uhradená v časti finančných prostriedkov 93.750 eur zo sumy 104.000 eur z jej
podielu na ňu pripadajúceho (3/4 zo 125.000 eur je 93.750 eur a 1 je 31.250 eur). Pokiaľ žalobkyňa
až na poslednú chvíľu (ako uviedla vo výpovedi) pristúpila na to, že vlastníčkou bude žalovaná, bola to
ona, ktorá od svojej tvrdenej predstavy ustúpila, pričom kúpnu cenu za žalovanú i za takých okolností
osobne uhradila. Okolnosť, že sa nestáva vlastníčkou, keď nepodpisuje kúpnu zmluvu, jej preto musela

byť zrejmá a jej výpoveď na pojednávaní sa v tomto smere javí ako zmätočná.

31. Z výpovede žalobkyne tiež vyplynulo, že kúpna zmluva bola uzavretá so žalovanou a neskôr sa
vyrieši otázka bývania. Kúpnu cenu uhradila s tým, že v tom byte bude bývať a teraz nemá ani byt
ani peniaze. Pokiaľ žalobkyňa v záverečnom zhrnutí uviedla, že v podstate bola uvedená do omylu,

také okolnosti z vykonaných dôkazov nevyplynuli. Aj keď argumentuje, že nemala v úmysle žalovanej
peňažné prostriedky „darovať“, podstatné je, že v okamihu úhrady kúpnej ceny za žalovanú, nebola
preukázaná existencia súčasnej dohody o prevode bytu, či vrátení finančných prostriedkov, ktorá by
podmieňovala úhradu kúpnej ceny žalobkyňou za žalovanú, t. j. že žalobkyňa by kúpnu cenu inak
neuhradila. Okolnosť, že k uzavretiu písomnej zmluvy o zriadení vecného bremena nedošlo, ktorá sa

súdu javí ako medzi stranami sporu dohodnuté vzájomné usporiadanie ich vzťahov (k vzťahu žalobkyne
a žalovanej sa súd vyjadruje i neskôr, odsek 37. odôvodnenia – pozn. súdu), však nemožno pričítať
výlučne žalovanej, keď z konania žalobkyne je zrejmé, že je to ona, ktorá má záujem aj o vrátenie
finančných prostriedkov popri zriadení vecného bremena. Naviac žalobkyňa v spornom byte býva, čím
strany sporu a žalovaná dlhodobo rešpektuje právo bývania žalobkyne. Z výpovede žalovanej vplynulo,

že od počiatku mal byť tento byt kupovaný pre žalobkyňu, ktorá bola pri stretnutiach z tohto dôvodu
prítomná a v byte mala bývať doživotne. Na kúpu boli použité finančné prostriedky žalobkyne, pričom
konkrétna dohoda medzi nimi nebola. Svedkyňa A. L. M., G. celkom jednoznačne vypovedala nielen to,
že opakovane odznelo medzi nimi, že kupujúcou mala byť žalovaná, ale i to že kúpnu cenu bude hradiť
žalobkyňa, ktorá sa vyjadrila, že to berie ako investíciu. Potvrdila, že žalobkyňa a žalovaná riešili vecné

bremeno v prospech žalobkyne, pričom ona so spôsobom jeho zriadenia už v kúpnej zmluve po porade
so svojou advokátkou nesúhlasila, keďže jej poradila, nech nová vlastníčka zriadi právo doživotného
užívania pre svoju matku.

32. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa pristúpila na úhradu kúpnej ceny za

žalovanú s tým, že sa otázka jej bývania vyrieši neskôr (viď výpoveď žalobkyne), keďže k súčasnému
uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena z dôvodov, ktoré ozrejmila svedkyňa M., nedošlo. To, že
následne k žiadnej zhode medzi ňou a žalovanou ohľadne tejto otázky nedošlo, nič nemení na vtedajšej
vôli strán sporu, aby kúpna cena bola za žalovanú uhradená žalobkyňou. Pokiaľ žalobkyňa mala za to,
že sa pri podpise mali dohodnúť na tom, že žalovaná na ňu prevedie vlastnícke právo k bytu, pričom

taká dohoda podľa súdu preukázaná nebola, a zároveň, že doposiaľ nedošlo ani k zriadeniu vecného
bremena zmluvou, uvedené neznamená, že žalobkyňa je následne oprávnená od žalovanej požadovať
poskytnuté plnenie ako bezdôvodné obohatenie podľa § 454 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa naviacvo svojej výpovedi uviedla, že z počiatku bola ochotná pristúpiť na vecné bremeno, keďže zaplatila celú
kúpnu cenu, ale potom, ako si žalovaná našla partnera a ako sa k synovi žalovanej správajú, však nie.

33. Žalobkyňa a žalovaná sa (najneskôr v deň podpisu kúpnej zmluvy) dohodli, že kupujúcou bude
žalovaná a žalobkyňa bude hradiť kúpnu cenu v jej prevažnej časti (93.750 eur, čo je suma, ktorá
zo sumy 125.000 eur pripadla na žalobkyňu a zostávajúca suma 31.250 eur na žalovanú, z ktorej
na kúpnu cenu šlo 10.250 eur), čím podľa názoru súdu prevzala na seba jej záväzok z tejto kúpnej
zmluvy, zodpovedajúci sume 93.750 eur, vyplývajúci, na ktorý je nutné nazerať podľa § 534 Občianskeho

zákonníka. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva právo žalobkyne na náhradu za poskytnuté plnenie a
nevyplynulo ani z výpovede žalobkyne a žalovanej, že by sa súčasne dohodli na tom, že tieto finančné
prostriedky jej bude vracať a ani to, že žalobkyňa ich poskytovala s tým, že jej ich žalovaná vráti.

34. V nadväznosti na vyššie uvedené súd konštatuje, že žalobkyni nevzniklo právo voči žalovanej
požadovať bezdôvodné obohatenie podľa § 454 Občianskeho zákonníka, pretože základným

predpokladom pre vznik bezdôvodného obohatenia podľa tohto ustanovenia je skutočnosť, že povinnosť
obohateného, t. j. žalovanej, splní osoba, t. j. žalobkyňa, ktorá právnu povinnosť plniť nemá; osoba, ktorá
plní podľa dohody o prevzatí plnenia, plní už svoju právnu povinnosť, lebo sa k takému plneniu dlžníkovi
zaviazala. Z vykonaných dôkazov má súd za to, že žalobkyňa k takémuto plneniu pristúpila na základe
ich vzájomnej dohody o tom, že kúpnu cenu za žalovanú zaplatí a neuskutočnenie následného prevodu

bytu, či zriadenia vecného bremena zmluvou nemá vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti vplyv na ich
dohodu o úhrade kúpnej ceny za byt.

35. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne U. L., tá zhodne ako žalobkyňa vypovedala, že kupujúcou mala
byť žalobkyňa, ale na uzavretí zmluvy už neparticipovala. Svedkyňa sa tiež pokúsila ozrejmiť, prečo

malo byť v prospech žalobkyne z iniciatívy žalovanej, na základe komunikácie v deň podpisu zmluvy
medzi ňou a žalovanou, zriadené vecné bremeno, hoci kupujúcou mala byť žalobkyňa, a to tak, že
vlastnícke právo k bytu malo byť prevedené na žalovanú s právom doživotného bývania žalobkyne až
neskôr a len nesprávne tam uviedla pôvodnú predávajúcu. Návrh zmluvy podľa názoru súdu potvrdzuje
to, čo uviedla vo výpovedi žalobkyňa, teda že to bola svedkyňa, potom čo sa riešilo uzavretie kúpnej

zmluvy so žalovanou, ktorá žalobkyni uviedla, že sa na bývaní dohodnú až neskôr. Z uvedeného je
zrejmé, že svedkyňa sa zúčastnila i samotného uzavretia zmluvy. Pre zrejmé rozpory sa tak súdu jej
výpoveď javí ako nedôveryhodná. Pre posúdenie toho, či ide o prevzatie plnenia alebo bezdôvodné
obohatenie je však významná len okolnosť úhrady kúpnej ceny a to za akých podmienok bola uhradená,
o čom svedkyňa uviedla len toľko, že kúpu mala financovať žalobkyňa, a preto jej výpoveď v konečnom

dôsledku nebola pre posúdenie nároku relevantná, keďže o okolnostiach samotnej úhrady a postoja
strán sporu nič neuviedla.

36. Vo vzťahu k uhradeniu kúpnej ceny za motorové vozidlo, ktoré nadobudla žalovaná, súd uvádza, že
zvykonanéhodokazovania,zvýpovedežalovanej,vyplynulo,žepeniazepredávajúcemuboliposkytnuté

na základe ústnej dohody, že žalobkyňa jej dá peniaze, aby si mohla kúpiť auto. Na situáciu, že žalovaná
ako kupujúca uzatvorila kúpnu zmluvu a nadobudla vozidlo za finančné prostriedky žalobkyne, je nutné
aplikovať § 534 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa totiž poskytnutím finančných prostriedkov na kúpu
auta žalovanou, ktorému predchádzala dohoda so žalovanou, splnila jej záväzok voči predávajúcemu
asvojuzáväzokvočižalovanej,čoaplikáciu§454Občianskehozákonníkavylučuje.Kplneniužalobkyne

nedošlo bez dohody medzi nimi o tom, že žalobkyňa kúpnu cenu za žalovanú uhradí, resp. nebolo
preukázané, že sa dohodli že jej také plnenie vráti, a preto voči žalovanej jej žiadne právo regresu
nevzniklo.

37. K okolnostiam úhrady najskôr ceny za byt a neskôr i za auto súd na záver uvádza, že pokiaľ by

žalobkyňa skutočne mala za to, že žalovaná jej dlží finančné prostriedky za kúpu bytu a je od počiatku
je povinná jej ich (ako bezdôvodné obohatenie) vrátiť, čo od 27.7.2018 do 17.10.2019 neurobila, alebo
že žalovaná porušila ich dohodu o prevode vlastníckeho práva/o práve doživotného užívania bytu
žalobkyňou, je ťažko uveriteľné, že by žalobkyňa za takých okolností svedčiacich v jej neprospech,
opäť poskytla plnenie za žalovanú. Naopak, súdu sa javí, že okolnosti úhrady kúpnych cien žalobkyňou

za žalovanú bez očakávania ich vrátenia zodpovedali ich vtedajšej dohode o tejto okolnosti a dobrým
vzťahom, ktoré pri podpise kúpnej zmluvy z 27.7.2018 prezentovali aj obe svedkyne ako normálne, bez
konfliktu medzi nimi, a narušili sa až časom, keď žalobkyňa nesúhlasila s voľbou partnera žalovanej
a zmenila svoj postoj k úhrade kúpnych cien za žalovanú, čo potvrdzuje i sms z 24.5.2020. Aj keďžalobkyňa uviedla, že žalovanú vyzývala na plnenie už skôr, ako si žalovaná našla partnera, o takej
výzve dôkaz nepredložila.

38. Z týchto dôvodov preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že žalobkyni
nárok na úhradu sumy 85.552 eur nesvedčí.

39. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobkyňou a žalovanou súd rozhodol podľa § 262 ods.
1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania proti žalobkyni

v plnom rozsahu.

40. Z obsahu spisu ani z tvrdení žalobkyne ku dňu rozhodnutia súdu vo veci samej nevyplynuli také
okolnosti, spočívajúce v takých nepriaznivých pomeroch žalobkyne a tiež v okolnostiach prípadu, ktoré
by viedli k nepriznaniu náhrady trov konania žalovanej. Pomer matky a dcéry v pozícii žalobkyne
a žalovanej mal, prirodzene, súd na zreteli a hoci taký vzťah v protichodnom procesnom postavení

nepovažuje za štandardný, nejde osamotene o okolnosť odôvodňujúcu aplikáciu § 257 CSP. Žalobkyňa
sa vo svojom procesnom postavení ocitla na základe jej rozhodnutia a jej postoj v konaní teda rovnako
neindikuje odbremenenie od záťaže znášania nákladov konania, ktoré žalovanej v súvislosti s vôľou
žalobkyne vznikli. Z toho, čo v konaní vyšlo najavo o pomeroch žalobkyne (vrátane jej stabilného príjmu
z dôchodku), nemožno urobiť záver o jej výrazne nepriaznivých majetkových či osobných pomeroch tak,

aby bolo možné znášaním trov konania, ktoré žalovanej v spore vznikli, žalovanú takým rozhodnutím
zaťažiť. Otázka pomerov žalovanej, ktorá sa stará o maloleté dieťa, je zamestnaná a je i vlastníčkou
bytu, ktorý je obydlím žalobkyne a s ktorým toto konanie súviselo, bola potom v nadväznosti na pomery
žalobkyne druhoradá.

41. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecný náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).