Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123010096
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123010096.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.

Romana Hargaša a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. XXX/XX, E. F. G., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, na
verejnom zasadnutí dňa 01. februára 2024 prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín, zo dňa 14. marca 2023, sp. zn. 0T/13/2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch
o uložených trestoch.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,

o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. n), § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, zo dňa 14. marca 2023, sp. zn. 0T/13/2023 bol obžalovaný A.
B. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona na skutkovom
základe, že

„dňa 24.01.2023 v čase približne o 12.12 hodine pod vplyvom alkoholu z predajnej plochy v OD Tesco,
na adrese A. A., H. I. XXX/X odcudzil 4 ks piva značky Desperados 0,5 l v plechovke, 3 ks balenie jedla

pre mačky SHEBA KURA MOR balené po 6 x 50g a 12 ks piva Pilsner Urquell 0,5 l v plechovke v celkovej
hodnote tovaru 34,45 Eur, pričom tento tovar si na predajnej ploche ukryl do červenej nákupnej tašky,
ktorú si priniesol so sebou a následne vyšiel z predajnej plochy miestom určeným na vstup na predajnú
plochu, bez prejdenia pokladničnou zónou a zaplatenia uvedeného tovaru, čím spôsobil spoločnosti A.
I. I., J., so sídlom D., K. F. I. X, IČO: XX XXX XXX, prevádzka A. - A. A., škodu vo výške 34,45 Eur
a v prechádzajúcich dvanástich mesiacoch sa dopustil priestupku proti majetku v zmysle § 50 ods. 1
Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil dňa 09.03.2022 v čase o 17:20 hod. krádežou

tovaru v hodnote 146,22 Eur z predajnej plochy L. A. G. B. D., za ktorý mu bola uložená bloková pokuta
vo výške 30,- Eur blokom na pokutu nezaplatenú na mieste s číslom bloku 2200324324, právoplatnou
dňa 09.03.2022.“Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno
l), n), § 37 písm. m), § 38 odsek 3, § 51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona k trestu
odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, výkon ktorého trestu bol obžalovanému podmienečne odložený

za uloženia skúšobnej doby probačného dohľadu 3 roky. Zároveň bolo okresným súdom obžalovanému
uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok
v skúšobnej dobe probačného dohľadu a povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej
dobe probačného dohľadu alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal v zákonnej
lehote odvolanie prokurátor, ktoré smerovalo proti výrokom o uloženom treste v neprospech
obžalovaného. Prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V úvode dôvodov odvolania poukázal na obsah
výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

„ Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Trenčín v odôvodnení rozsudku vo vzťahu k ukladaniu

trestu poukázal na poľahčujúce okolnosti prípadu, kedy sa obžalovaný doznal k trestnej činnosti, čo
vyhodnotil ako dôležitý postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti a k jeho náprave, upriamil
pozornosť na posledné odsúdenie obžalovaného zo dňa 05.05.2015, ako aj, že škoda bola nahradená
bezprostredne po spáchaní skutku. Súd má za to, že za súčasného uloženia probačného dohľadu bude
uložený trest dostatočným pre celkové dosiahnutie účelu trestu.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň má vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Prokurátorkavtomtosmerezdôrazňuje,žeobžalovanýA.B.boldoposiaľcelkom13-krátsúdnetrestaný,

pričom 7 -krát sa jednalo o totožnú trestnú činnosť, teda opakované krádeže, ako tomu je aj v predmetnej
veci, za ktoré mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody. Ak súd poukazuje na časový
odstup od spáchania poslednej trestnej činnosti, t.j. 05.05.2015, tak treba dodať, že sa jednalo o zločin
lúpeže, ktorý trest odňatia slobody v trvaní 4 roky nepodmienečne obžalovaný vykonal 22.01.2019, no
ani potom obžalovaný neviedol riadny život, nakoľko sa dopustil priestupku proti majetku dňa 15.04.2020

a 09.03.2022. Je treba uviesť, že obžalovaný nie je nikde zamestnaný, nie je poberateľom sociálnych
dávok, ani nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Pokiaľ obžalovaný na hlavnom
pojednávaní tvrdil, že príjem si bude zabezpečovať z plánovanej brigády v Taliansku, tak obžalovaný
svoje tvrdenie nijako nepreukázal, nevedel uviesť ani presné miesto, kde sa má brigáda konať, ani
približný čas jej konania. Rovnako nemožno za významné považovať, že sa obžalovaný doznal ako aj,

že škoda bola uhradená bezprostredne po spáchaní skutku, pretože z dôkaznej situácie je zrejmé, že
obžalovaný bol prichytený na mieste činu, o jeho trestnej činnosti bola zabezpečená celá rada dôkazov v
jeho neprospech, jeho doznanie teda žiadnym spôsobom k preukázaniu trestnej činnosti nenapomohlo
a pokiaľ ide o škodu, tú obžalovaný skutočne nenahradil, na jej náhrade sa ani žiadnym spôsobom
nepodieľal, k jej náhrade došlo samotným vrátením tovaru ešte na mieste spáchania skutku pod výzvou

k jeho vráteniu pred príslušníkom SBS služby.
Doznanie obžalovaného a náhrada škody, tak ako ju vyhodnotil súd, v prejednávanej veci nesvedčia
pre záver o smerovaní obžalovaného k náprave. Nepovšimnutým pre účely hodnotenia "nápravy"
obžalovaného, by nemal ostať ani tovar, ktorý obžalovaný odcudzil, nakoľko obžalovaný odcudzil
prevažne alkohol.

V súhrne sa domnievam, že okolnosti prípadu a pomery obžalovaného si nezaslúžia a ani neumožňujú
zhovievavejší prístup súdu pri ukladaní trestu, a súdom uložený trest súčasne nevyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhujem, aby Krajský súd Trenčín podľa § 322 odsek 3 Trestného
poriadku z dôvodov uvedených v § 321 odsek 1 písmeno d), e) Trestného poriadku zrušil napadnutý

rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T 13/2023 zo dňa 14.03.2023 vo výroku o treste a
obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona so zaradením do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol zrušiť

napadnutý rozsudok vo výrokoch o uloženom treste podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) ods. 2 Trestného
poriadku (ďalej len „Tr. por.) a aby odvolací súd rozhodol tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný
trest odňatia slobody tak ako bol navrhnutý v petite písomných dôvodov odvolania. Obžalovaný sanezúčastnil verejného zasadnutia, pričom boli splnené zákonné podmienky na jeho konanie v zmysle
§ 293 ods. 5 Tr. por..

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem
vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti
v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho
výkonu, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané

chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani
existenciutakýchtoprocesnýchchýb,vodvolanínevytýkaných,ktorébyodôvodňovalipodaniedovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.

Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o

vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním
prokurátora napadnuté výroky o uloženom treste obžalovanému.

Ako vyplýva z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov, prokurátor namietal nesprávnosť výrokov
napadnutého rozsudku o uloženom treste, vytýkajúc neprimeranú miernosť uloženého trestu v zmysle

§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Na základe preskúmania veci v rozsahu podľa § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd dospel k záveru, že
napadnuté výroky o uloženom treste trpia vadou podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por., na ktorú vadu
odvolaním nevytýkanú bol odvolací súd povinný prihliadať podľa § 317 ods. 1 v spojení s § 371 ods. 1

písm. i) Tr. por. a preto bolo nevyhnutné toto pochybenie okresného súdu napraviť tým spôsobom, že
odvolací súd zrušil výroky o treste a sám rozhodol v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por., nakoľko boli splnené
zákonné podmienky na takýto postup.

Z obsahu spisu vyplýva, že výrok napadnutého rozsudku o vine založil okresný súd na vyhlásení

o vine obžalovaného podľa § 257 Tr. por., ktoré vyhlásenie o vine okresný súd prijal. Ako vyplýva
z výrokovej časti napadnutého rozsudku, okresný súd zistil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti
podľa § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona (ďalej len „ Tr. zák.“), priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m) Tr. zák. a trest mu ukladal v rámci trestnej sadzby, podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. pre
prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že okresný súd nesprávne ustálil pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností nakoľko danosť záveru okresného súdu o úprimnom oľutovaní trestného
činu zo strany obžalovaného v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. nie je podľa názoru odvolacieho súdu
správny s prihliadnutím na rozsiahlu špeciálnu recidívu obžalovaného a zistené pretrvávajúce sklony k

nerešpektovaniu záujmov chránených Trestným zákonom. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo preto
vyhlásenie obžalovaného len formálne s vidinou nižšieho trestu, bez toho, aby bolo možné reálne
uvažovať o úprimnom oľutovaní trestného činu, ktorý obžalovaný spáchal. Podľa názoru odvolacieho
súdupotomobžalovanémusprihliadnutímnajehovyhláseniejemožnépriznaťlenpoľahčujúcuokolnosť
v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák., čím je daný dôvod pre rozhodnutie podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd pri rozhodovaní odvolaním
napadnutých výrokov o uloženom treste, v prípade jeho spôsobu výkonu argumentoval tým, že „Po
zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutímna všetky okolnosti prípadu, osobu páchateľa, charakter spáchaného úmyselného trestného činu je
potrebné upriamiť pozornosť na vyššie uvedené poľahčujúce okolnosti, teda najmä plné doznanie
sa obžalovaného k spáchaniu predmetnej trestnej činnosti, pričom tento postoj obžalovaného k

svojej spáchanej trestnej činnosti je dôležitým faktorom smerujúcim obžalovaného k jeho náprave. S
prihliadnutím na túto poľahčujúcu okolnosť a napokon na vyššie uvedené odsúdenia obžalovaného
pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1
Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením trestu odňatia slobody pri dolnej hranici
zákonnej trestnej sadzby v trvaní 3 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú

dobu 3 roky spolu s probačným dohľadom a zároveň v súvislosti s posilnením výchovného účinku
tohto podmienečného trestu súd uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe probačného dohľadu, a povinnosť
spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe probačného dohľadu alebo uchádzať sa
preukázateľne o zamestnanie. Súd mal pri ukladaní trestu na zreteli najmä charakter predmetného
trestného činu, výšku spôsobenej škody, ktorá bola bezprostredne po spáchaní skutku nahradená,

tiež skutočnosť, že obžalovaný bol naposledy odsúdený dňa 05.05.2015. Takto uložený trest je svojim
charakterom dostatočným, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle
§ 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného
generálno-preventívneho účinku.“

S touto argumentáciou sa odvolací súd nestotožnil, pričom považuje tieto závery okresného súdu za
nepreskúmateľne. Podľa názoru odvolacieho súdu zo spisového materiálu nevyplývajú také skutočnosti,
ktoré sú prezentované okresným súdom. Tvrdenie okresného súdu o nahradení vzniknutej škody
považuje odvolací súd za absolútne scestné, nakoľko obžalovaný žiadnu vzniknutú škodu neuhradil,
pričom odcudzený tovar bol len vrátený po tom, ako bol obžalovaný bezprostredne prichytený pri čine.

Rovnako tvrdenie okresného súdu, že obžalovaný bol naposledy odsúdený dňa 05.05.2015, je
podľa názoru odvolacieho súdu zavádzajúce, nakoľko odvolaciemu súdu neuniklo pozornosti, že síce
obžalovaný bol naposledy odsúdený dňa 05.05.2015, avšak za zločin lúpeže, ktorý trest odňatia slobody
vo výmere 4 roky nepodmienečne obžalovaný vykonal 22.01.2019, no ani potom obžalovaný neviedol

riadny život, nakoľko sa dopustil priestupku proti majetku dňa 15.04.2020 a 09.03.2022, čím je daný
dôvod pre rozhodnutie podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa má pri ukladaní trestov prihliadať na možnosti, aby uložený trest
bol čo najefektívnejší v rámci individuálnej ako aj generálnej prevencie, ako aj čo najúčinnejšej

prevýchovy páchateľa. Vo všeobecnosti sa na páchateľa trestného činu pôsobí, pokiaľ to okolnosti
prípadu dovoľujú, miernejšou formou trestov, ako sú alternatívne, prípadne podmienečné tresty odňatia
slobody. Až v prípade, že tieto tresty nemali na páchateľa prevýchovný účinok, pristupuje sa k ukladaniu
najprísnejšieho možného trestu a to vo forme nepodmienečného trestu odňatia slobody.

S poukazom na uvedené odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok vo všetkých výrokoch o uloženom treste. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel
k právnemu záveru, podľa ktorého je u obžalovaného potrebné aplikovať § 36 písm. n), § 37 písm.
m) Trestného zákona, kde nastáva vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti, použitie
ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák., pričom je v danom prípade možné ukladať trest v rámci zákonnej

sadzby ustanovenej v § 212 ods. 1 Tr. zák. až na 24 mesiacov. Uložený trest odňatia slobody odvolacím
súdom vo výmere 4 mesiace je teda trestom, uloženým v dolnej štvrtine zákonom ustanovenej trestnej
sadzby, pričom odvolací súd v prospech obžalovaného podstatným spôsobom zohľadnil existenciu
poľahčujúcej okolností na strane obžalovaného podľa § 36 písm. n) Tr. zák. ako aj samotné okolnosti
prípadu, predovšetkým výška prípadnej vzniknutej škody.

Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v prejednávanom prípade zohľadňuje predovšetkým
osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, vidiac fakt, že u obžalovaného ide o osobu, ktorá
bola doposiaľ 13 krát súdne trestaná, 6 krát bolo na jeho osobu pôsobené i výkonom nepodmienečného
trestu odňatia slobody, čo zjavne nemalo na jeho osobu dostatočný prevýchovný vplyv, pretože ho od

spáchania ďalšej trestnej činnosti neodradilo.

Z hľadiska možnosti naplnenia účelu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je podľa názoru odvolacieho sudu
rozhodné, že obžalovaný bol v minulosti 13 krát odsúdený, jedná sa o špeciálneho recidivistu, keďani predchádzajúce výkony nepodmienečných trestov nemali na obžalovaného prevýchovný ako aj
odstrašujúci účinok. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené skutočnosti svedčia o zjavnej neúcte
obžalovaného k záujmom chráneným Trestným zákonom, ktorá osobnostná črta obžalovaného z

hľadiskaochranyspoločnostivzmysle§34ods.1Tr.zák.byvzásadebezvyhláseniavinyodôvodňovala
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.