Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/134/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200771
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Potásch

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200771.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedusenátuprof.JUDr.PhDr.Petra

Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD.
- v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): ASSESSOR o.z., so sídlom Holländerova 12605/19, Prešov,
IČO: 42 036 909, právne zastúpeného: JUDr. Jozef Karabaš, advokát so sídlom Ružová 10, Sabinov,
IČO: 42 029 759, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 5952/63,
BanskáBystrica,IČO:42?499?500opreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovaného102189911/2019
zo dňa 18.09.2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov - č.: 101096344/2019 zo dňa
10.05.2019 - konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.

1S/81/2019-73 zo dňa 2. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až december 2015, o ktorej vyhotovil protokol
č. 100234745/2019 zo dňa 18.01.2019.
2. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania správca dane

rozhodnutím č. 101096344/2019 zo dňa 10.05.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil
žalobkyni rozdiel dane v sume 4.395,- € za zdaňovacie obdobie október 2015. Správca dane neuznal
žalobkyni uplatnené právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa XADRAK, s. r. o. vystavených
na základe zmluvy zo dňa 30. decembra 2013 za triedenie odpadu (vytriedené vrecia big bag). Za
zdaňovacie obdobie október 2015 (pozn. predmet tohto konania) sa jedná o dodávateľskú faktúru
spoločnosti XADRAK, s. r. o. zo dňa 12.02.2015, číslo faktúry: 201536, predmet fakturácie: vytriedené
vrecia big bag, množstvo 879 ks, základ dane: 21.975,00 Eur, DPH (20%): 4.395,00 Eur.

3. Žalovaný rozhodnutím č. 102189911/2019 zo dňa 18. septembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
4. Správca dane zistil, že v rámci predmetného obchodu bola žalobkyňa súčasťou obchodného reťazca
SER - MAR s. r. o. - MARFI, s. r. o. - žalobkyňa - Technické služby mesta Prešov a. s., v rámci ktorého
bola dodávaná služba triedenia odpadu - plnenie vytriedeného odpadu do big bagov. Pre účely daňovej
kontroly správca dane nahliadol do spisov daňových subjektov MARFI, s. r. o. (daňová kontrola DPH
za zdaňovacie obdobia I. - IV. štvrťrok 2015, I. - III. štvrťrok 2016), XADRAK, s. r. o. (daňová kontrola

DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2015), ASSESSOR o.z. (daňová kontrola DPH za
zdaňovacie obdobia január až december 2016).
5. V súvislosti s iným daňovým konaním vykonal správca dane ústne pojednávanie s konateľom
žalobkyne - Jozefom Urdom, ktorý sa vyjadril, že za žalobkyňu koná len on, nikomu neudelil plnú moc apotvrdil dodanie služieb - separáciu/triedenie odpadu na zberných dvoroch do big bagov pre Technické
služby mesta Prešov a. s. Práce mali vykonávať pracovníci uvedení v prílohách odberateľských faktúr
pre Technické služby mesta Prešov a. s. Nevedel uviesť, komu títo zamestnanci patrili, avšak služby si

objednal subdodávateľsky u spoločnosti XADRAK, s. r. o. Žalobkyňa nemala žiadnych zamestnancov.
Evidenciu zamestnancov viedol pán S. A. (išlo o dochádzkové listy potvrdené odberateľom), na
zamestnancov dohliadal pán A., ale niekedy aj svedok, konateľ žalobkyne. Konateľ žalobkyne uviedol,
že spoločnosť XADRAK, s. r. o. sa nepreukázala žiadnymi povoleniami či licenciou na vykonávanie
zmluvnej činnosti, keďže takéto podľa jeho názoru, napriek zmluvnej požiadavke, nie sú potrebné.

Nevedel predložiť ani dôkaz o absolvovaní školení BOZP zamestnancami vykonávajúcimi práce, i keď
to mal podľa zmluvy skúmať. O tieto školenia sa bližšie nezaujímal.
6. Správca dane zistil, že medzi žalobkyňou a spoločnosťou XADRAK, s. r. o. bola uzatvorená zmluva
ako podklad pre dodanie triedenia odpadu do vriec big bag. Podkladom pre vystavenie faktúry mal byť
preberací protokol potvrdený žalobkyňou, v ktorom bude uvedený počet pracovníkov a počet big bagov
za každý deň vykonávania prác v konkrétnom mesiaci.

7. Na základe dožiadania Daňového úradu Bratislava sa nepodarilo preveriť spoločnosť XADRAK, s.
r. o. Po opakovaných pokusoch sa správcovi dane podarilo vypočuť konateľa predmetnej spoločnosti -
pána Rastislava Kardoheliho. Uviedol, že v roku 2015 bol oprávnený konať za dodávateľskú spoločnosť
len on. Spoločnosť vykonávala stavebnú činnosť a triedenie odpadu do big bagov. Stavebnú činnosť
vykonávala aj vlastnými zamestnancami aj v subdodávkach - dodávateľmi boli spoločnosti MAFRI s.

r. o. a EuroAWK s. r. o. Odberateľmi boli najmä UNIZDRAV s. r. o., ASSESSOR, o.z. či ASSESS s. r.
o. Spoločnosť mala 8 - 9 zamestnancov na zmluvu a nejakých dohodárov. Potvrdil vystavenie faktúr
pre žalobkyňu s tým, že tejto poskytoval službu - triedenie odpadu - plnenie big bagov. Tieto práce pre
spoločnosť XADRAK, s. r. o. zabezpečovala spoločnosť MARFI s. r. o. Za subdodávateľa komunikoval s
konateľom spoločnosti MARFI s. r. o. - pánom Rácom a za odberateľa s konateľom žalobkyne. Nevedel

uviesťmenázamestnancov,ktorívykonávalisamotnéslužby,anito,ktoviedolichdochádzkučidohliadal
na výkon práce či zabezpečenie pracovných potrieb. Faktúry vystavil na základe osobných stretnutí,
mailovej a telefonickej komunikácie. Nevedel sa vyjadriť ani k odmeňovaniu pracovníkov, keďže títo
neboli zamestnanci spoločnosti XADRAK, s. r. o.
8. Z výsledkov daňovej kontroly u spoločnosti XADRAK, s. r. o. správca dane zistil, že v daňovom

konaní nebolo preukázané, že práce - plnenie big bagov boli vykonané spoločnosťou MARFI, s. r. o.,
ktorá na túto činnosť nemala materiálne a personálne podmienky. Taktiež subdodávateľská spoločnosť
SER - MAR, s. r. o. nepreukázala, že túto činnosť pre spoločnosť MARFI, s. r. o. vykonávala. Nemala
materiálne, personálne ani technické podmienky na výkon predmetnej činnosti a ani neuviedla ďalších
dodávateľov.

9. Zo zistení správcu dane tiež vyplýva, že spoločnosť MARFI, s. r. o. sa nenachádza na adrese
sídla, konateľ spoločnosti býva a pracuje v Rakúsku. Konateľ predmetnej spoločnosti, pán Július Rác,
uviedol na výsluchu, že spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov. K subdodávateľskej
spoločnosti SER - MAR, s. r. o. sa nechcel vyjadrovať, nevedel uviesť mená osôb, ktoré mali realizovať
služby, nevedel, kto viedol dochádzku či zabezpečoval školenia a materiálne podmienky pre týchto

zamestnancov. Nevedel ani uviesť, ako boli platení. K spoločnosti MARFI, s. r. o. sa už nechcel ďalej
vyjadrovať, mal len sprostredkovať obchod.
10. Správca dane nahliadnutím do dokumentov z daňovej kontroly spoločnosti MARFI, s.r.o. zistil, že
pán Rác v nej vypovedal v podstatnom rovnako. Uviedol, že faktúry od spoločnosti SER - MAR, s. r. o.
sa týkali triedenia odpadu vykonávaného ľuďmi spoločnosti SER - MAR, s. r. o., práce boli vykonávané

v Technických službách v Prešove, túto činnosť sprostredkovávala MARFI, s. r. o. pre spoločnosť
XADRAK, s. r. o.
11. Správca dane zistil, že vypočutý bol aj konateľ spoločnosti SER - MAR, s. r. o. pán Ondrej Šoltis,
ktorý uviedol k plneniu, že konateľom bol, ale na začiatku podpísal generálnu plnú moc pre pána X.
N.. On sám za spoločnosť SER - MAR, s. r. o. nevykonával ekonomickú činnosť, všetko robil pán N..

Spoločnosť MARFI, s. r. o. poznal, skontaktoval ich pán N., robil potom nejakú opravu tatry a bagra, viac
si nepamätá. Vie, že zo spoločnosti MARFI, s. r. o. párkrát prišiel aj pán Július Rác a dohadovali s pánom
N. aj nejaké plnenie big bagov a triedenie odpadu. O obchodoch ho spočiatku pán N. informoval. Viac
uviesť nevedel. K faktúram uviedol, že služby boli vykonané v subdodávke, ale firmy uviesť nevedel.
Uviedol tiež, že podpis na faktúrach nie je jeho.

12. Pán X. N. uviedol pri výsluchu, že keďže nie je konateľom spoločnosti SER - MAR, s. r. o. a ani
splnomocneným zástupcom a o obchodných vzťahov predmetnej spoločnosti nemá žiadne vedomosti,
k veci sa nebude vyjadrovať a nebude vypovedať.13. Správca dane požiadal Sociálnu poisťovňu o vyjadrenie, či spoločnosti MARFI, s. r. o., SER - MAR,
s. r. o. a ASSESSOR o. z. mali v roku 2015 zamestnancov. V odpovedi Sociálna poisťovňa uviedla, že
v roku 2015 nemali zamestnancov. Následne správca dane dožiadal Sociálnu poisťovňu o vyjadrenie,

či v roku 2015 mala zamestnancov spoločnosť ASSESS s.r.o. Vo svoje odpovedi Sociálna poisťovňa
potvrdila, že spoločnosť si plnila odvodové povinnosti a zaslala zoznam prihlásených zamestnancov.
14. Z účtovných dokumentov predložených žalobkyňou (odberateľské faktúry pre Technické služby
mesta Prešov, a. s., ktorých prílohou bol zoznam zamestnancov s uvedením odpracovaných hodín)
zistil správca dane zoznam osôb, ktoré mali vykonávať fakturované práce. Ide pritom o osoby, ktoré boli

zamestnané na dohodu alebo trvalý pracovný pomer v spoločnosti ASSESS, s. r. o.
15. Správca dane vykonal tiež miestne zisťovanie v Technických službách mesta Prešov, a.s. za účelom
preverenia plnenia big bagov v priestoroch prevádzky. Vedúca prevádzky ukázala správcovi dane
halu s komunálnym odpadom a pracovníkmi vykonávajúcimi triedenie, k spornému obdobiu uviedla,
že triedenie mali zabezpečovať pracovníci spoločnosti ASSESSOR, o.z., s ktorým mali uzatvorenú
zmluvu. Prácu riadil majster, ktorý je zamestnancom Technických služieb mesta Prešov, a. s. Žalobkyňa

fakturovala Technickým službám mesta Prešov, a. s. za triedenie odpadu cenu práce (počet hodín).
Žiadna iná spoločnosť v priestoroch na Jesennej 3 nevykonávala plnenie big bagov.
16. Správca dane a žalovaný na základe už uvedených zistení uzavreli, že žalobkyňa nepreukázala
prijatie služieb deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou XADRAK, s.r.o. Vyjadrenia konateľov
spoločností zapojených v obchodnom reťazci považovali za účelové, príliš všeobecné a nepodložené

žiadnymi dôkazmi. Spoločnosti XADRAK, s. r. o., MARFI, s.r.o. a SER - MAR, s. r. o. nemali
materiálne, personálne a ani technické podmienky pre realizáciu deklarovaných služieb. Naopak z
vykonaného dokazovania podľa názoru žalovaného vyplynulo, že správca dane preukázal vykonanie
služieb spoločnosťou ASSESS, s.r.o. Túto skutočnosť oprel o prílohy odberateľských faktúr obsahujúce
zoznam zamestnancov vykonávajúcich triedenie odpadu a vyjadrenie Sociálnej poisťovne, že ide o

osoby, ktoré boli prihlásené na povinné odvody ako zamestnanci spoločnosti ASSESS, s. r. o. Združenie
ASSESSOR, o.z. a spoločnosť ASSESS, s. r. o. sú pritom personálne prepojené v osobe konateľa, pána
Jozefa Urda.
17. K argumentácii rekapituláciou miezd zamestnancov spoločnosti ASSESS, s. r. o. žalovaný poukázal
na vyjadrenie správcu dane, že v predmetnej veci spochybnil deklarovaného dodávateľa služieb, nie

samotné uskutočnenie služieb. Samotná rekapitulácia miezd nemá pre daňové konanie relevanciu,
keďže spoločnosť ASSESS, s. r. o. nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so spoločnosťou XADRAK, s. r. o.
Orgány finančnej správy dali tiež do pozornosti tvrdenia konateľa žalobkyne, že plnenie bolo objednané
u spoločnosti XADRAK, s. r. o., neuviedol však žiadne členenie, že časť bola poskytnutá jednou a druhá
časť inou spoločnosťou. Rovnako konateľ žalobkyne uviedol, že práce vykonali zamestnanci uvedení

v prílohe odberateľských faktúr, ktorí boli podľa zistení správcu dane zamestnancami spoločnosti
ASSESS, s. r. o. Naopak deklarovaní dodávatelia a subdodávatelia nemali evidovaných žiadnych
zamestnancov, nemali podmienky pre poskytnutie plnenia a ich konatelia nevedeli uviesť zamestnancov,
ktorí mali práce vykonávať.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

18. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej len
„správny súd“ alebo „krajský súd“) a žiadala, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako aj
prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Predmetná žaloba smerovala proti každému prvostupňovému
rozhodnutiu a každému rozhodnutiu žalovaného za jednotlivé kalendárne mesiace - zdaňovacie obdobia
roku 2015.

19. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie žalovaného je postavené na spochybnení jej subdodávateľov
a názore, že práce pre odberateľa - Technické služby mesta Prešov, a. s. boli vykonané zamestnancami
spoločnosti ASSESS, s. r. o. a nie spoločnosťou XADRAK, s.r.o. Tento záver je však podľa názoru
žalobkyne nesprávny.
20. Poukazovala pritom najmä na skutočnosť, že tak konateľ spoločnosti XADRAK, s. r. o. ako

aj spoločnosti MARFI, s. r. o. potvrdili dodanie služieb pre žalobkyňu ako aj vystavenie faktúr.
Vedúca prevádzky odberateľa - Technických služieb mesta Prešov, a. s. tiež potvrdila, že triedenie
odpadu vykonávali pracovníci žalobkyne. Z týchto zistení podľa názoru žalobkyne vyplýva, že reálnym
dodávateľom služieb pre žalobkyňu bola spoločnosť XADRAK, s. r. o.
21. Pokiaľ žalovaný a správca dane zakladali svoje závery na tom, že práce/služby reálne vykonali

zamestnanci spoločnosti ASSESS, s.r.o., ide o svojvoľný záver, keď príslušné orgány nezobrali do úvahy
dôkaz predložený žalobkyňou - rekapituláciu miezd zamestnancov spoločnosti ASSESS, s. r. o. za rok
2015. Z tohto dôkazu vyplýva, že spoločnosť ASSESS, s. r. o. a jej zamestnanci nemohli byť reálnym
dodávateľom služieb. S týmto dôkazom sa príslušné orgány náležite nevysporiadali.22. Podľa názoru žalobkyne sú pochybnosti správcu dane a žalovaného postavené len na
skutočnostiach týkajúcich sa jej subdodávateľov, teda subjektov, s ktorými neprišla do priameho
kontaktu. Toto jej preto nemôže byť na ujmu. Osobitne vtedy, ak žalobkyňa preukázala existenciu

materiálneho plnenia.
23. Žalobkyňa tiež zastávala názor, že rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne odôvodnené, keďže
žalovaný v podstatnom len odkazuje a opakuje závery správcu dane. Rovnako žalobkyňa poukázala na
to, že správca dane vykonal miestne zisťovanie u spoločnosti Technické služby mesta Prešov, a. s., v
rámci ktorého preveroval plnenia do takej miery, že namiesto miestneho zisťovania malo byť vykonané

ústne pojednávanie. Na miestnom zisťovaní totiž kládol zamestnancom odberateľa otázky v rozsahu ich
výsluchu, na ktorý mala byť žalobkyňa predvolaná.
24. Správny súd rozhodnutím č. k. 1S/81/2019-38 zo dňa 27. februára 2020 zamietol návrh žalobkyne
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a následne rozsudkom č. k. 1S/81/2019 - 73 zo
dňa 2. júna 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu žalobkyne. V odôvodnení
svojho rozhodnutia správny súd podľa § 140 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v

znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) poukázal na rozsudok správneho súdu v konaní sp. zn.
5S/78/2019. Podľa názoru správneho súdu ide o totožné/obdobné veci totožných účastníkov s totožným
predmetom konania (rovnaký zmluvný základ a odberateľ), pričom rozdiel spočíva len v zdaňovacom
období. Preto správny súd na rozsudok v obdobnej veci v plnom rozsahu odkázal.
25. V rozsudku č. k. 5S/78/2019 - 80 zo dňa 31. marca 2022 (ďalej len „odkazovaný rozsudok“) išlo o

konanie žalobkyne proti žalovanému vo veci daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január
2016, kde sa posudzovali rozhodnutia žalovaného, ktorými neboli žalobkyni uznané odpočítania z
dodávateľských faktúr od spoločnosti XADRAK, s. r. o. v súvislosti s dodávkou služby - triedenia odpadu
a plnenia big bagov pre Technické služby mesta Prešov, a. s. Zistený obchodný reťazec bol v zložení
JK&OŠ s. r. o./W.I.S. CONTROL s. r. o. - MARFI, s. r. o. - XADRAK, s. r. o. - žalobkyňa - Technické

služby mesta Prešov, a. s.
26. Správny súd v odkazovanom rozsudku uviedol, že správca dane preverením obchodného reťazca
zistil, že žiadny z konateľov zapojených spoločností (JK&OŠ s. r.o./W.I.S. CONTROL s. r. o. -
MARFI, s. r. o. - XADRAK, s. r. o.) nevedel uviesť mená osôb, ktoré mali služby vykonať, nevedeli
bližšie informácie o poskytovaných službách, nepredložili žiadne dôkazy preukazujúce uskutočnenie

zdaniteľných obchodov, v rozhodujúcom období ani nemali dostatok zamestnancov, resp. žiadnych.
Zástupcovia spoločností JK&OŠ s. r. o./W.I.S. CONTROL s. r. o nevedeli uviesť subdodávateľov svojich
spoločností a ani iné spoločnosti nedeklarovali dodanie pre týchto subdodávateľov. Správca dane,
naopak, prostredníctvom prílohy odberateľských faktúr (zoznamu zamestnancov) a vyjadrenia Sociálnej
poisťovne, zistil, že práce/služby vykonali zamestnanci spoločnosti ASSESS, s. r. o., ktorá je personálne

(cez konateľa) prepojená so žalobkyňou. Medzi spoločnosťou ASSESS, s. r. o. a obchodným reťazcom
deklarovaným žalobkyňou pritom nie je žiadny zmluvný vzťah. Tento obchodný reťazec preto nemohol
viesť k dodaniu prác/služieb žalobkyni. Žalobkyňa teda nepreukázala, že jej deklarované plnenie
dodal dodávateľ uvedený na faktúre a v tomto smere neuniesla žalobkyňa svoje dôkazné bremeno.
Predloženie samotných faktúr bez opory v reálnom plnení podľa názoru správneho súdu nepostačuje

pre priznanie práva na odpočítanie dane.
27. Správny súd dal tiež opätovne do pozornosti, že v predmetnej veci nebola spochybnená realizácia
služby, ale to, že služba bola dodaná v reťazci deklarovaných dodávateľov.
28. Podľa názoru správneho súdu nebola dôvodná ani námietka spochybnenia vykonania miestneho
zisťovania v spoločnosti Technické služby mesta Prešov, a. s. namiesto ústneho pojednávania. Správny

súd zastával názor, že aj zápisnica z miestneho zisťovania je postačujúcim a zákonným dôkazom pre
potreby daňovej kontroly. Tento dôkaz bol vykonaný nahliadnutím do spisov zo súvisiacich daňových
kontrol a nešlo pritom o jediný dôkaz, ale jeden z viacerých dôkazov.
29. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného považoval správny súd za postačujúce.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

30. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť z
dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods.
1 písm. g) SSP (čl. I, druhý odsek kasačnej sťažnosti) a z dôvodu, že je nedostatočne odôvodnený
(čl. II, posledný odsek kasačnej sťažnosti). Žiadala zmeniť napadnutý rozsudok tak, že bude zrušené
rozhodnutie žalovaného a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne požadovala zrušenie

napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie správnemu súdu. Žalovaný - stotožniac sa s
rozsudkom krajského súdu - navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.
31. Rozhodnutia orgánov verejnej správy vydané v rámci daňovej kontroly žalobkyne za obdobie január
až december 2015 pritom už boli predmetom viacerých súdnych prieskumov tak pred správnymi súdmi,akoajpredNajvyššímsprávnymsúdomSlovenskejrepubliky.Osobitnevtejtosúvislostipoukazujesenát
kasačného súdu rozhodujúci v tejto veci na zamietajúci rozsudok správneho súdu č. k. 1S/80/2019-73
zo dňa 2. júna 2022, proti ktorému podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší

správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Sfk/137/2022 zo dňa 21. novembra 2023, ktoré
rozhodnutia sa týkali zdaňovacieho obdobia september 2015 (pozn.: predmetom tohto kasačného
konania je zdaňovacie obdobie október 2015).
32. Správny súd vo veci č. k. 1S/80/2019-73 zo dňa 2. júna 2022 rozhodol rovnako, ako vo veci č. k.
1S/81/2019-73 zo dňa 2. júna 2022 (táto vec), t. j. aplikujúc ustanovenie § 140 SSP - odkazujúc na

rozsudok správneho súdu č. k. 5S/78/2019-80 zo dňa 31. marca 2022. Na strane druhej, žalobkyňa
podala proti rozsudku krajského súdu č. k. 1S/80/2019-73 zo dňa 2. júna 2022 kasačnú sťažnosť v merite
identického znenia, ako je kasačná sťažnosť, ktorú podala v tejto veci, t. j. proti rozsudku správneho
súdu - č. k. 1S/81/2019-73 zo dňa 2. júna 2022.
33. Z vyššie uvedených dôvodov, kasačný senát rozhodujúci v tejto veci uplatňujúc postup podľa § 464
ods. 1 SSP, odkazuje v ďalšom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky - sp.

zn. 3Sfk/137/2022 zo dňa 21. novembra 2023, a to tak v časti sumarizácie kasačných bodov podanej
kasačnej sťažnosti, ako aj v časti ich právneho posúdenia:
[sumarizácia kasačnej sťažnosti]
„31. Podľa názoru sťažovateľky neboli v predmetnej veci splnené podmienky pre aplikáciu § 140 SSP,
keďže nešlo o totožné veci. V napadnutom rozsudku bol preskúmavaný obchodný reťazec v zložení

SER - MAR s.r.o. - MARFI, s.r.o. - XADRAK, s.r.o. - žalobkyňa - Technické služby mesta Prešov, a.s. a v
odkazovanom rozsudku zase v zložení JK&OŠ s.r.o./W.I.S. CONTROL s.r.o.- MARFI, s.r.o. - XADRAK,
s.r.o.-žalobkyňa-TechnickéslužbymestaPrešov,a.s..Inýmislovami,preskúmavanéobchodnéreťazce
sa líšia v tom, kto je druhý subdodávateľ v danom reťazci.
32. Sťažovateľka tiež tvrdí, že konala v dobrej viere a v daňovom konaní nebola spochybnená

reálna existencia materiálneho plnenia. Pochybnosti správcu dane sa sústredia len na subdodávateľov
sťažovateľky, vo vzťahu k čomu však sťažovateľka nemôže niesť dôkazné bremeno a ani zodpovednosť.
33. Podľa názoru sťažovateľky je nesprávny právny záver správneho súdu, že plnenie big bagov
nevykonala spoločnosť XADRAK, s.r.o. v rámci subdodávateľského reťazca, ale spoločnosť ASSESS,
s.r.o. Opakovane poukazuje na skutočnosť, že konatelia zúčastnených subjektov (spoločnosti XADRAK,

s.r.o. a MARFI, s.r.o.) potvrdili dodanie prác a služieb v subdodávateľskom reťazci. Vedúca prevádzky
odberateľa - spoločnosti Technické služby mesta Prešov, a.s. tiež potvrdila, že práce boli vykonané
zamestnancami žalobkyne. Správny súd neprihliadal ani na podľa sťažovateľky zásadný dôkaz -
rekapituláciu miezd zamestnancov spoločnosti ASSESS, s.r.o. za obdobie roku 2015, ktorá preukazuje,
že spoločnosť ASSESS, s.r.o. reálne nezabezpečovala vykonanie predmetných služieb. Sťažovateľka

preto zdôrazňuje, že v daňovom konaní podľa jej názoru bolo preukázané reálne dodanie služieb
spoločnosťou XADRAK, s.r.o.
34. Ostatne sťažovateľka namieta, že správny súd sa nedostatočne vysporiadal s jej námietkou, že
miestne zisťovanie v spoločnosti Technické služby mesta Prešov, a.s. bolo vo svojej podstate výsluchom
svedkov, ktorý sa však musí uskutočniť na ústnom pojednávaní, na ktorom mala sťažovateľka právo byť

prítomná. Správca dane a žalovaný však účelovo kamuflovali výsluch svedkov miestnym zisťovaním
bez účasti sťažovateľky.
35. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil s právnymi závermi
správneho súdu a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.“
[právne posúdenie veci]

„IV. Posúdenie kasačného súdu
37. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

38. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či (i) boli v konaní pred správnym súdom
splnené podmienky pre aplikáciu § 140 SSP, (ii) či bol správny záver správneho súdu o tom, že správca
dane relevantne spochybnil dodanie služieb deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou XADRAK, s.r.o.
a (iii) či bola v predmetnej veci relevantná námietka sťažovateľky týkajúca obchádzania inštitútu ústneho
pojednávania miestnym zisťovaním v priestoroch odberateľa - Technických služieb mesta Prešov, a. s.

IV.A K námietke nesprávnej aplikácie § 140 SSP
39. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.40. K ustanoveniu § 140 SSP kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol (rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 117/2020 zo dňa 25. mája 2022, bod
55):

„Sledujúc záujem na hospodárnosti súdneho konania zákonodarca v ustanovení § 140 SSP upravil
výnimku z povinnosti správneho súdu v plnom rozsahu odôvodniť svoje rozhodnutie možnosťou použiť
skrátenú formu odôvodnenia odkazom na už vydané predchádzajúce rozhodnutie správneho súdu.
Zmyslom tohto ustanovenia je, aby pri opakujúcich sa totožných žalobách toho istého žalobcu správny
súd nemusel opakovať identické dôvody rozhodnutia. Oba účely odôvodnenia rozhodnutia - či už

dovnútra alebo navonok - sú už totiž naplnené predchádzajúcim rozhodnutím, ktoré má poskytovať
náležité odpovede na všetky sporné otázky, ktoré mali byť riešené aj v odkazujúcom rozhodnutí. Z
takéhoto poňatia následne vyplývajú podmienky pre uplatnenie skráteného odôvodnenia rozhodnutia
súdu podľa § 140 SSP. Ide o (i) totožnosť žalobcu a (ii) totožnosť predmetu konania. O totožnosť
(obdobnosť) predmetu konania pritom ide, ak sa obe súdne konania týkajú rovnakého právneho
problému a vo svojej podstate sa formálne líšia „iba“ spisovou značkou (mutatis mutandis rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžfk 68/2019 zo dňa 4. novembra 2020).“
41.Kasačnýsúdpoukazujúcnavyššieuvedenéúvahykonštatuje,žeskrátenúformuodôvodneniapodľa
§ 140 SSP v zásade možno použiť vtedy, ak v prípade totožného žalobcu ide o obdobné veci vo vzťahu
k svojmu predmetu a žalobným námietkam, nemusí ísť však o nevyhnutne identické súdne konania.
Odlišnosti medzi vedenými súdnymi konaniami môžu byť v zásade len technického, teda pre vec nie

významného, charakteru a odôvodnenie hlavného/odkazovaného rozsudku musí poskytovať odpovede
na všetky relevantné námietky nastolené aj v odkazujúcej veci.
42. Kasačný súd sa podrobne oboznámil s napadnutým rozsudkom a jemu predchádzajúcou žalobou
ako aj s odkazovaným rozsudkom a jemu predchádzajúcou žalobou. V tomto smere konštatuje, že
ide o veci totožných účastníkov, ktoré sa týkajú obdobného/totožného predmetu súdneho konania. V

obchod prípadoch ide o rozsudky vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného vo veci
neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane sťažovateľkou z faktúr od spoločnosti XADRAK,
s.r.o. v súvislosti s triedením odpadu. Odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí a pochybnosti
žalovaného a správcu dane sú formulované v zásade obdobne. Rovnako modus operandi obchodovania
sťažovateľky bol v oboch prípadoch zvolený obdobne. I keď obe rozhodnutia stoja na dvoch číselne

rozdielnych protokoloch, tieto oba vychádzajú z rovnakých/obdobných vykonaných dôkazov. Rovnako
správne žaloby v oboch porovnávaných prípadoch sú formulované obdobne, nastolené boli rovnaké
relevantné žalobné námietky. Odlišnosť medzi predmetnými prípadmi tak v podstatnom naozaj spočíva
len v uvedení dátumu zdaňovacieho obdobia, spisových značkách a v časti sporného obchodného
reťazca. Konkrétne v tom, že zatiaľ čo v napadnutom rozsudku je druhým zisteným, deklarovaným

subdodávateľom spoločnosť SER - MAR, s.r.o., v prípade odkazovaného rozsudku sú druhí zistení,
deklarovaní subdodávatelia spoločnosti JK&OŠ s.r.o./W.I.S. CONTROL s.r.o.
43. Pri posudzovaní tejto odlišnosti kasačný súd zdôrazňuje, že nejde o odlišnosť týkajúcu sa
priameho dodávateľa (XADRAK, s.r.o.) a ani prvého subdodávateľa (MARFI, s.r.o.), títo sú v
oboch veciach identickí. Zistenia týkajúce sa druhých subdodávateľov neboli pre predmetné veci

rozhodujúce, rozhodujúcou bola skutočnosť, že k faktúram od sťažovateľky pre Technické služby
mesta Prešov, a.s. bol priložený zoznam zamestnancov, ktorí boli prihlásení v Sociálnej poisťovni ako
zamestnanci spoločnosti ASSESS, s.r.o. V oboch prípadoch správca dane cez Sociálnu poisťovňu zistil
obdobné skutočnosti, a teda že deklarovaná dodávateľská, subdodávateľská a druhé subdodávateľské
spoločnosti nemali prihlásených žiadnych zamestnancov (prípadne vlastných zamestnancov v takom

množstve), ktorí by mohli vykonávať deklarované práce pre sťažovateľku. Tiež výpovede konateľov
a zástupcov predmetných spoločností boli len všeobecné, nekonkrétne a bez potenciálu preukázať
reálnosť deklarovaných obchodných reťazcov. Kasačný súd poukazuje aj na skutočnosť, že ani
samotná sťažovateľka, či už v podaných správnych žalobách (v oboch) alebo v kasačnej sťažnosti,
neargumentuje, že by niektoré zo zistení týkajúce sa druhých subdodávateľov boli relevantné či

zle vyhodnotené. Práve naopak, s odkazom na ustálenú rozhodovaciu činnosť sťažovateľka len vo
všeobecnosti namieta, že rozhodnutia žalovaného nemôžu byť postavené na pochybnostiach týkajúcich
sa subdodávateľov a tieto pochybnosti ani nemožno zohľadňovať. Inými slovami, sama relativizuje
zistenia týkajúce sa druhých subdodávateľov v predmetných veciach.
44. Po zvážení vyššie uvedených skutočností, najmä (i) identity reťazca pri dodávateľovi a prvom

subdodávateľovi, (ii) povahy a rozsahu pochybností správcu dane a žalovaného, (iii) rozsahu žalobných
námietok a (iv) charakteru argumentácie sťažovateľky v správnej žalobe, kasačný súd zastáva názor,
že odlišnosť napadnutého a odkazovaného rozsudku v zistených obchodných reťazcov vo vzťahu
k identite druhých subdodávateľov je len nevýznamnou technickou odlišnosťou. Nejde teda o takúzásadnú odlišnosť, ktorá by si vyžadovala osobitnú argumentáciu správneho súdu a vo vzťahu ku
ktorej by bolo možné konštatovať, že napadnutý a odkazujúci rozsudok nie sú obdobné, a teda ani
dostatočne odôvodnené. Kasačný súd preto uzatvára, že v predmetnej veci boli (napriek sťažovateľkou

akcentovanej odlišnosti) splnené podmienky pre aplikáciu § 140 SSP a kasačná sťažnosť je v tejto časti
nedôvodná.
IV.B K pochybnostiam správcu dane a žalovaného
45. Kasačný súd konštatuje, že podstatou v predmetnej veci bolo spochybnenie skutočného dodávateľa
služieb/prác (triedenia odpadu do big bagov) pre sťažovateľku, resp. pre jej konečného odberateľa

- Technické služby mesta Prešov, a.s. Správca dane a žalovaný v podstatnom tvrdia, že skutočným
dodávateľom prác pre sťažovateľku bola personálne spriaznená spoločnosť ASSESS, s.r.o., nie
deklarovaný dodávateľ XADRAK, s.r.o. Sťažovateľka v správnej žalobe a v kasačnej sťažnosti
spochybňuje v zásade len tento záver a tvrdí, že skutočným dodávateľom bola spoločnosť XADRAK,
s.r.o.
46. Súc viazaný vymedzením spornej právnej otázky zo strany sťažovateľky kasačný súd konštatuje,

že pochybnosť správcu dane a žalovaného je postavená na tom, že zamestnanci uvedení na zozname,
ktorý bol prílohou faktúry od sťažovateľky pre spoločnosť Technické služby mesta Prešov, a. s., boli
podľa evidencie Sociálnej poisťovne vedení ako zamestnanci spoločnosti ASSESS, s.r.o. (body 13 až
15 tohto rozsudku). Skutočnosť, že práce mali vykonávať práve osoby uvedené na prílohe odberateľskej
faktúry potvrdil vo svojom vyjadrení aj konateľ sťažovateľky (bod 5 tohto rozsudku). Pochybnosť správcu

dane a žalovaného je posilnená tiež zistením, že spoločnosti XADRAK, s.r.o., MARFI, s.r.o. a SER -
MAR, s.r.o. nemali evidovaných žiadnych zamestnancov, ktorými by mohli deklarované práce vykonávať
(bod 13 tohto rozsudku).
47. Kasačný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľky, že takto formulovanú pochybnosť vyvrátila.
Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na vyjadrenia konateľov spoločností XADRAK, s.r.o. a MARFI, s.r.o.

kasačný súd v zhode so správcom dane a žalovaným uvádza, že tieto sú príliš všeobecné a
nie sú podporené účtovníctvom predmetných spoločností. I keď konatelia predmetných spoločností
potvrdzovali dodávanie deklarovaných plnení, nevedeli uviesť zamestnancov, ktorí tieto plnenia
vykonávali, v akom type pracovného pomeru (či obdobného pomeru), kto im zabezpečoval materiálne
a technické podmienky pre výkon práce či osoby, ktoré nad pracovníkmi vykonávali dohľad. Nešlo

pritom o veľké spoločnosti, pri ktorých by bola pochopiteľná delegácia pracovných úloh a zástupcovia
predmetných spoločností ani neuviedli iné osoby, ktoré by mali na zodpovednosti predmetné obchodné
vzťahy.
48. Pochybnosti správcu dane a žalovaného nebolo spôsobilé vyvrátiť ani vyjadrenie vedúcej prevádzky
Technických služieb mesta Prešov, a. s., že triedenie odpadu do big bagov vykonávali zamestnanci

sťažovateľky. Zo zistení a údajov od Sociálnej poisťovne totiž vyplýva, že osoby vykonávajúce práce
podľa prílohy odberateľskej faktúry neboli zamestnanci sťažovateľky, ale zamestnanci spoločnosti
ASSESS, s.r.o.
49. Kasačný súd dáva do pozornosti, že „daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:
povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že

daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží
správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však
správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že

správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn.
III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie
listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení
deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods.
5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných

pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017
zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).
50. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že
prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva naodpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku;
rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Sžf/10/2015zodňa3.februára2016,sp.zn.
6Sžfk/7/2016zodňa27.septembra2018,sp.zn.5Sžfk/15/2018zodňa30.apríla2019ainé).Obchodné

transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou),
predloženédokladymusiabyťodrazomreálnehoplnenia,ktorévprípadevznikupochybnostípreukazuje
daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa
11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).
51. V súlade s vyššie uvedeným kasačný súd konštatuje, že pokiaľ správca dane a žalovaný v daňovom
konaní vzniesli pochybnosti o splnení podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane (bod 46
tohto rozsudku), bolo dôkazným bremenom sťažovateľky tieto dôkazy vyvrátiť buď priamo predložením

relevantných dôkazov alebo návrhom vykonania ďalších dôkazov.
52. Podľa názoru kasačného súdu pochybnosti správcu dane nevyvracia ani sťažovateľkou akcentovaný
dôkaz - rekapitulácia miezd zamestnancov spoločnosti ASSESS, s. r. o. za rok 2015. Kasačný súd
dáva do pozornosti, že k nezrovnalostiam ohľadne formálne deklarovaných odpracovaných hodín
zamestnancami pre spoločnosť ASSESS, s. r. o. a reálne vykonanými prácami môže dôjsť z rôznych

dôvodov, napr. z dôvodu administratívnej chyby či z dôvodu tzv. „čiernej práce“ alebo z dôvodu porušenia
pracovnoprávnych predpisov (vyplácanie mzdy „na ruku“, odpracovanie väčšieho množstva hodín,
ako je deklarované na výplatnej páske a pod.). Samotná rekapitulácia miezd spoločnosťou ASSESS,
s. r. o. preto podľa názoru kasačného súdu bez ďalšieho nedokazuje faktické množstvo vykonanej
práce a ani to, či boli práce vykonané dotknutými osobami uskutočnené pre spoločnosť ASSESS,

s .r. o. ako oficiálneho, legálneho zamestnávateľa alebo pre inú spoločnosť. Takýto dôkaz preto bez
ďalšieho nemá potenciál vyvrátiť pochybnosť správcu dane a žalovaného v tejto veci postavenú na (i)
zozname zamestnancov, ktorý tvorí prílohu odberateľskej faktúry, (ii) o ktorých konateľ sťažovateľky
vyhlásil, že vykonali práce, ktoré mali byť dodávané spoločnosťou XADRAK, s. r. o., (iii) pričom boli
evidovaní ako zamestnanci spoločnosti ASSESS, s .r. o. a (iv) deklarovaní dodávatelia a subdodávatelia

nemali evidovaných v Sociálnej poisťovni žiadnych zamestnancov. Rekapitulácia miezd predložená
sťažovateľkou teda nie je dôkazom, ktorým by sťažovateľka uniesla svoje dôkazné bremeno a vyvrátila
relevantné pochybnosti/nezrovnalosti zistené správcom dane.
53. Kasačný súd si uvedomuje, že samotná skutočnosť, že určité osoby sú evidované ako zamestnanci
spoločnosti ASSESS, s. r. o. bez ďalšieho neznamená, že nemohli vykonávať aj ďalšie práce pre iný

subjekt, ktorý si nemusel plniť svoje zákonné povinnosti k Sociálnej poisťovni. V tomto smere by preto
nepochybne mohli byť ako dôkaz relevantné svedecké výpovede zúčastnených pracovníkov, ktorí by
najlepšie vedeli popísať, s kým mali uzatvorené dohody, pre koho vykonávali práce, kto im zabezpečoval
materiálnepodmienky(ochrannéainépracovnéprostriedky),prípadevýpoveďosobyvykonávajúcejnad
nimi dohľad. Takýto dôkaz však sťažovateľka na obhajobu ňou uplatneného nároku nenavrhla vykonať.

Nie je pritom úlohou administratívnych orgánov, správneho súdu a ani kasačného súdu nahrádzať
procesnú pasivitu sťažovateľky, na ktorej ležalo dôkazné bremeno - teda procesnú zodpovednosť za
vysvetlenie relevantných nezrovnalostí zistených správcom dane a žalovaným.
54. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že pochybnosti správcu dane a žalovaného nie sú postavené
len na skutočnostiach týkajúcich sa subdodávateľov sťažovateľky. Pochybnosti správcu dane a

žalovaného sú postavené na zisteniach týkajúcich sa priamo vyjadrení a dôkazov predkladaných
sťažovateľkou - odberateľské faktúry pre Technické služby mesta Prešov, a. s. a ich príloha (zoznam
zamestnancov), vyjadreniach konateľa sťažovateľky a zisteniach, že osoby, ktoré mali vykonávať práce
sú zamestnancami spoločnosti ASSESS, s.r.o., s ktorou sťažovateľka nemala zmluvný vzťah. V záujme
objektívneho zistenia skutkového stavu správca dane rozšíril svoje zisťovanie aj na dodávateľov a

subdodávateľov sťažovateľky, v snahe obnoviť hodnovernosť jej tvrdení. Avšak žiadne zo zistení
týkajúce sa jej dodávateľa (spoločnosti XADRAK, s .r. o.) a jej subdodávateľov (spoločnosti MARFI, s.r.o.
a SER - MAR, s. r. o.) nemalo potenciál vyvrátiť správcom dane zadefinované pochybnosti, skôr tieto
pochybnosti posilnili (body 46 až 48 tohto rozsudku).
55. Aj v tejto časti bola preto kasačná sťažnosť sťažovateľky nedôvodná.

IV.C K relevancii námietky týkajúcej sa obchádzania inštitútu ústneho pojednávania miestnym
zisťovaním56. Ostatnou námietkou sťažovateľky bolo, že správca dane vykonaním miestneho zisťovania v
priestoroch odberateľa Technických služieb mesta Prešov, a. s. a kladením otázok prítomným
zamestnankyniam obchádzal inštitút ústneho pojednávania a neprizval naň sťažovateľku.

57. Sťažovateľka v tejto časti namieta procesné pochybenie. Reflektujúc zmysel a význam procesných
pravidiel je na mieste zdôrazniť, že procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu môžu byť
dôvodom na zrušenie rozhodnutia len v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť.
Rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych
nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre

účastníkakonania(rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Sž98-102/02zodňa17.
decembra 2002, publikované ako R 122/2003; sp. zn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20. mája 2010, publikované
ako R 103/2011 a iné).
58. Kasačný súd dáva v súvislosti s nastolenou námietkou do pozornosti, že správca dane a žalovaný
nespochybnili reálnosť vykonaných služieb/prác pre Technické služby mesta Prešov, a.s. Pochybnosti
správcu dane a žalovaného sa v predmetnej veci vôbec netýkali Technických služieb mesta Prešov, a.

s. a v podstatnom neboli postavené ani na zisteniach správcu dane zo sporného miestneho zisťovania.
Pochybnosti správcu dane v predmetnej veci boli založené na skutočnostiach zistených z podkladov
priamo od sťažovateľky a na zisteniach týkajúcich sa evidencie konkrétnych zamestnancov (bod 46
tohto rozsudku).
59. Zohľadňujúc už uvedené východiská týkajúce sa procesných nedostatkov, bez záveru o tom, či

spochybnené miestne zisťovanie bolo alebo nebolo zákonným dôkazom, kasačný súd konštatuje, že
nejde o rozhodujúci dôkaz v predmetnom konaní. Aj po jeho vylúčení by naďalej v plnom rozsahu
obstáli závery správcu dane a žalovaného, ako aj podstatné skutkové zistenia, na ktorých sú ich závery
postavené (týmto zisteniam sa kasačný súd venoval bližšie v časti IV.B tohto rozsudku). Podľa názoru
kasačnéhosúdupretonejdeotakúvadu,ktorábymalanegatívnydopadnaprávnusituáciusťažovateľky

a mohla by jej, v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia, priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Kasačný súd preto aj v tejto časti považoval kasačnú sťažnosť sťažovateľky za nedôvodnú.“
34. Pre úplnosť kasačný súd dopĺňa, že ak v čl. II, posledný odsek kasačnej sťažnosti sťažovateľka
poukazovala na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, resp. na to, že
krajský súd „nepodložil rozsudok kvalifikovanou právnou argumentáciou“ (potenciálny kasačný dôvod

podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP), táto námietka sťažovateľky nie je v merite dôvodná práve vzhľadom
na skutočnosť, že správny súd vo veci uplatnil postup podľa § 140 SSP (k tomu pozri toto odôvodnenie
vyššie - bod 33 rozsudku, resp. body 39 až 44 citovaného rozsudku sp. zn. 3Sfk/137/2022). V
takýchto prípadoch sa argumentácia obsiahnutá v odkazovanom rozsudku stáva integrálnou súčasťou
rozsudku súdu, v ktorom sa postup podľa § 140 SSP uplatnil. Za týchto okolností nie je možné

posudzovať odôvodnenie napadnutého (neskoršieho) rozsudku ako autonómne, resp. „nezávislé“ v
tom zmysle, že dôvodmi pre výrok predmetného rozsudku sú len skutočnosti uvedené priamo v
odôvodnení predmetného rozhodnutia. Naopak, dôvody uvedené v odkazovanom rozhodnutí sa pri
uplatnení postupu podľa § 140 SSP stávajú bez ďalšieho aj dôvodmi neskoršieho rozhodnutia, ktoré
senát (uplatňujúci postup podľa § 140 SSP) môže napr. čiastočne modifikovať, dopĺňať a pod. Nie je

však povinný ich reprodukovať alebo ich parafrázovať v neskoršej veci i keď mu SSP takúto možnosť
poskytuje (§ 140 SSP - „Vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.“). Slovo „prípadne“ použité
v ustanovení § 140 SSP nie je možné interpretovať tak, že zakladá povinnosť súdu vždy a za každých

okolností stručne zopakovať dôvody rozhodnutia vo veci. Je to zákonom poskytnutá možnosť, nie však
povinnosť súdu. Z tohto dôvodu potom kasačný senát rozhodujúci vo veci - a po oboznámení sa s
odôvodnením odkazovaného rozsudku v súdenej veci (k tomu pozri bod 24 a nasl. tohto rozsudku) -
dospel k záveru, že i táto kasačná námietka sťažovateľky je nedôvodná.
35. Sumarizujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť

kasačných námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho
právneho posúdenia veci a zároveň za riadne odôvodnený (prihliadajúc na postup podľa § 140 SSP
uplatnený krajský súdom). Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú
zamietol.
36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,

keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil
výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.