Rozsudok – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2024

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 7T/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7921010299
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2024:7921010299.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Trebišov, JUDr. Ladislav Bujňák, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

15.02.2024 v Trebišove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B. C. D. E. A. F. G., nar. XX.XX.XXXX v Čadci, trvale bytom bez
popisného čísla H., prechodne
A. XXXX/XX, E., t. č. ÚVV a
ÚVTOS Košice,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

- ako povinný otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, a mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX si v mieste svojho bydliska
ako aj inde v období od mesiaca november 2018 až doposiaľ vynímajúc obdobie od 02.03.2020 do
30.10.2020 neplní vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona č. 36/2005 Z. z.
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň mu bola uložená rozsudkom Okresného
súdu v Trebišove sp. zn. 16P/191/2014 zo dňa 03.11.2014, právoplatného dňa 20.12.2014 a následne
rozsudkom Okresného súdu v Trebišove, sp. zn. 8P/64/2016 zo dňa 26.03.2021, právoplatného dňa

12.05.2021 prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 100,- €, mesačne vždy do 25-teho
dňa v mesiaci vopred k rukám matky I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. XXXX/XX a na výživu dcéry G.
B. sumou 100,- € od 14.07.2017 do 31.08.2019 a sumou 150,- € od 01.09.2019 do budúcna, vždy do 25.
dňa v mesiaci vopred k rukám dcéry G., čím mu takto na bežnom výživnom doposiaľ vznikol dlh vo výške
12.150,- € , a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol rozhodnutím Okresného súdu Košice
II., sp. zn. 2Pp/62/2020 zo dňa 30.10.2020 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 5T/43/2017 zo dňa 08.11.2018, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2019 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,

ods. 3 písm. c/ Trestného zákona,

t e d a

- najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného,
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a hoci bol v posledných dvadsiatich štyroch
mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,

č í m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona,

Z a t o m u u k l a d á :Podľa § 207 ods. 3, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4, § 42 ods. 1 Trestného zákona s ú
h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 32 (tridsaťdva) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona pre výkon uloženého trestu ho zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods.2 Trestného zákona z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Čadca zo dňa 30.11.2022, sp. zn. 2T/117/2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.08.2023, ktorým

mu bol podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch)
mesiacov nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trebišov podala dňa 15. 07. 2021 obžalobu na obvineného A. B., pre

spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Samosudca dňa 16. 08. 2021 vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým uznal obvineného za vinného v zmysle
podanej obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov nepodmienečne so zaradením do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V zákonnej lehote podal obvinený dňa 15. 09.
2021 odpor proti trestnému rozkazu.

Samosudcapretonariadilvovecitermínhlavnéhopojednávanianadeň21.10.2021,pričome-mailovým
podaním zo dňa 19.10.2021 sa obžalovaný ospravedlnil a požiadal o odročenie hlavného pojednávania,

z dôvodu pracovných povinností v zahraničí. V tejto súvislosti je potrebné zvýrazniť, že súd v danej
veci vytyčoval pravidelne hlavné pojednávanie, avšak viacero pokusov bolo neúspešných, z dôvodu
pravidelných ospravedlnení zo strany obžalovaného. Súd považoval toto správanie sa obžalovaného
za obštrukciu a preto bol dňa 31.03.2022 vydaný príkaz na zatknutie obžalovaného, nakoľko sa javilo,
že v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku sa obžalovaný vyhýba trestnému stíhaniu.

Dňa 12.04.2022 obžalovaný e-mailovým podaním oznámil novú kontaktnú doručovaciu adresu a v
dôsledku tohto podania bol súdom vyzvaný, aby oznámil bezodkladne telefonický kontakt, na ktorom je
zastihnuteľný, nakoľko na jeho osobu bol vydaný príkaz na zatknutie, na čo obžalovaný oznámil súdu
telefonický kontakt.

V dôsledku tejto skutočnosti bol príkaz na zatknutie dňa 14.04.2022 odvolaný a bol nariadený nový
termín hlavného pojednávania na deň 02.06.2022, pričom na tomto hlavnom pojednávaní samosudca
konštatoval, že obžalovaný sa opätovne nedostavil a svoju účasť žiadnym spôsobom neospravedlnil.
Zároveň konštatoval, že kontaktoval telefonicky obžalovaného, ktorý uviedol, že predvolanie prevzal,
avšak úplne zabudol na to, že sa má dostaviť na súd. Dodal, že rieši vážne rodinné veci, náhradné

bývanie pre súčasnú partnerku a deti. Doplnil, že má snahu doplatiť zameškané výživné a zároveň
oznámil súdu novú doručovaciu adresu.

Následnebolovytýčenýchniekoľkohlavnýchpojednávaní,ktoréboliodročenézrôznychdôvodov,avšak
najmä z dôvodov ospravedlnení zo strany obžalovaného a žiadostí o odročenie. V rámci hlavného

pojednávania dňa 02.02.2023 samosudca konštatoval, že na toto hlavné pojednávanie sa neustanovil
obžalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 01.02.2023, pričom zároveň uviedol, že
súhlasí s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Z uvedeného dôvodu súd vyhlásil
uznesenie s tým, že hlavné pojednávanie sa vykoná v neprítomnosti obžalovaného.

Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, ktorým bol obžalovaný
uznaný za vinného v zmysle podanej obžaloby a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V dôsledku
podaného odvolania zo strany obžalovaného vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý na
neverejnom zasadnutí dňa 17.08.2023 zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby

ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V dôvodoch zrušujúceho uznesenia Krajský súd vKošiciach okrem iného uviedol, že v ďalšom konaní bude nevyhnutné zabezpečiť účasť obžalovaného
a vypočuť ho, najmä na okolnosti nemožnosti plnenia si vyživovacích povinností.

Po vrátení spisového materiálu dňa 11.09.2023 na Okresný súd Trebišov bol vo veci vytýčený
termín hlavného pojednávania na deň 26.10.2023, avšak nakoľko obžalovaný sa ani na toto hlavné
pojednávanie neustanovil, bolo odročené na nový termín 11.01.2024, avšak ani na toto hlavné
pojednávanie sa obžalovaný nedostavil. Z uvedeného dôvodu bol na obžalovaného vydaný príkaz na
zatknutie, nakoľko sa javilo, že v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku sa obžalovaný vyhýba

trestnému stíhaniu. Po vykonanom hlavnom pojednávaní dňa 11.01.2024 a vydaní príkazu na zatknutie,
obžalovaný prostredníctvom e-mailovej komunikácie kontaktoval tunajší súd s tým, že cestoval na
pojednávanie rýchlikom do Humenného, v ktorom zaspal.

Následne dňa 14.01.2024 bol obžalovaný zatknutý a dňa 15.01.2024 bol vykonaný jeho výsluch, na
ktorom uviedol, že bol zatknutý dňa 14.01.2024 o 15.30 hod., v mestečku Krásno nad Kysucou s tým, že

mu bolo povedané, že OS Trebišov na neho vydal príkaz na zatknutie. Je pravdou, že výživné neplatil
a ani ho spätne nedoplatil a je si vedomý toho, že dostane nepodmienečný trest, ktorý bude musieť
vykonať. Samosudca vzal obvineného do väzby, keďže jednoznačne dospel k záveru, že obžalovaný
sa dlhodobo vyhýba trestnému stíhaniu.

Samosudca preto nariadil vo veci termín hlavného pojednávania na deň 15.02.2024. Na uvedenom
hlavnom pojednávaní, bol obžalovaný poučený o jeho práve v zmysle § 257 Trestného poriadku, teda
učiniť jedno z vyhlásení, či sa cíti byť vinný, nevinný alebo nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe. Obžalovaný po poučení zo strany samosudcu prehlásil, že sa cíti byť vinný zo skutku
uvedeného v obžalobe a nakoľko kladne odpovedal na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm.

c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, prokurátorka navrhla prijať vyhlásenie obžalovaného. Samosudca
prijal toto vyhlásenie obžalovaného a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný
priznal spáchanie skutku sa nevykoná a budú vykonané dôkazy pokiaľ ide o výrok o treste, prípadne
o ochrannom opatrení.

Následne samosudca oboznámil podstatný obsah spisového materiálu, pokiaľ ide o výrok o treste,
prípadne o ochrannom opatrení. Boli oboznámené rozsudky tunajšieho súdu, konkrétne ide o rozsudok
sp. zn. 16P/191/2014 zo dňa 03.11.2014 a rozsudok sp. zn. 8P/84/2016 zo dňa 03.05.2017, ktorými bol
obžalovaný zaviazaný k vyživovacej povinnosti.

Taktiež bol oboznámený spis tunajšieho súdu sp. zn. 5T/43/2017, teda obžaloba a rozsudok zo dňa
08.11.2018, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného pre spáchanie prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
v trvaní 1 roka nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Košiciachsp.zn.6To/56/2019zodňa15.10.2019,ktorýmodvolacísúdzamietolodvolanieobžalovaného
voči predmetnému rozsudku.

Ďalej samosudca oboznámil rodné listy detí, potvrdenia o návšteve školy. Z týchto listinných dôkazov
jednoznačne vyplýva, že obžalovaný je otcom detí G. B. a A. B., voči ktorým si dlhodobo neplní svoju

vyživovaciu povinnosť. Zároveň je zrejmé, že syn A. si plní povinnú školskú dochádzku a dcéra G. je
študentkou na vysokej škole dennou formou štúdia.

Z výpisu evidencie priestupkov bolo zistené, že obžalovaný má viacero záznamov v evidencii
priestupkov, pričom sa jedná prevažne o priestupky na úseku cestnej premávky. Z odpisu z registra

trestov bolo zistené, že obžalovaný bol 12-krát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť, pričom
naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T/117/2022 za prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4
mesiacov nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 16.8.2023 a uložený trest doposiaľ nenastúpil.

Zospomínanéhospisutunajšiehosúdupodsp.zn.5T/43/2017,bolokonštatované,žeobžalovanýboluž
vminulostitrestanýzatotožnútrestnúčinnosťato rozsudkomzodňa08.11.2018,ktorýmbolobžalovaný
uznaný za vinného pre spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.c/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka nepodmienečne so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Nakoľko obžalovaný voči tomuto
rozhodnutiu podal odvolanie, rozhodoval vo veci odvolací súd, ktorý uznesením sp. zn. 6To/56/2019 zo

dňa 15.10.2019 zamietol odvolanie obžalovaného voči predmetnému rozsudku a uvedený rozsudok tak
nadobudol dňom 15.10.2019 právoplatnosť. Z hlásenia ZVJS v uvedenom spise vyplýva, že obžalovaný
bol dňa 17.03.2020 dodaný do výkonu trestu v tejto veci, pričom dňa 30.10.2020 bol podmienečne
prepustený na slobodu uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 2Pp/62/2020.

Súhrne teda možno konštatovať, že vina obžalovaného nebola predmetom dokazovania v rámci
hlavného pojednávania po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, nakoľko obžalovaný učinil
vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté. Preto súd oboznámil listinné dôkazy najmä vo vzťahu
k ukladaniu trestu a následne uznal obžalovaného za vinného v zmysle podanej obžaloby a uložil mu
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 32 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Ukladanie súhrnného trestu je obligatórne vzhľadom na trestný

rozkaz Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T/117/2022.

K tomuto záveru dospel súd po vykonanom dokazovaní, pričom je logické, že na rozdiel od podanej
obžaloby došlo k úprave sumy dlžného výživného, keďže vyživovacia povinnosť obžalovaného voči
obom deťom stále trvá, a teda na rozdiel od podanej obžaloby (15.07.2021), kde bolo dlžné výživné

vo výške 5.450,- Eur, výška zameškaného výživného v čase vyhlásenia rozsudku je 12.150,- Eur.
Konajúci súd sa stotožnil taktiež s právnou kvalifikáciou tak, ako bola uvedená v obžalobe, teda
že ide zo strany obžalovaného o úmyselné neplnenie si vyživovacej povinnosti, čo je evidentné zo
správania obžalovaného, nekontaktovania vyživovaných detí a absolútny nezáujem o to, ako jeho deti
žijú, vyrastajú a podobne.

Pokiaľ ide o tvrdenia obžalovaného a jeho obranu v rámci jeho písomných podaní adresovaných súdu,
že má novú rodinu a ďalšie vyživovacie povinnosti, takáto obrana v žiadnom prípade nemôže obstáť.
Každý je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť voči všetkým svojim deťom, minimálne vo výške 30%
životného minima. Na jednej strane súdy v rámci určovania výšky výživného berú do úvahy osobné,

rodinné a majetkové pomery povinného, avšak na strane druhej v žiadnom prípade nemožno opomenúť
odôvodnené potreby oprávnených osôb, teda vyživovaných detí. Argument obžalovaného, že nie je
v jeho silách plniť si vyživovaciu povinnosť voči dcére G. a synovi A., nakoľko má novú rodinu a
ďalšie vyživovacie povinnosti vyznieva absurdne pri predstave, že matka spomínaných detí musela a
musí po celú dobu neplnenia si zákonnej vyživovacej povinnosti obžalovaného plnohodnotne starať sa

o vyživované deti a nahrádzať tak povinnú vyživovaciu povinnosť obžalovaného. Ako protiargument
obžalovanému súd dáva do pozornosti, že v prípade posudzovania tejto veci z pohľadu obžalovaného
vyvstáva otázka, z čoho mala matka vyživovaných detí zabezpečovať nevyhnutné potreby pre obe deti,
ktoré sama vychováva, stará sa o nich a to bez akejkoľvek pomoci obžalovaného.

Pokiaľ ide o trest pre obžalovaného, pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie
jeho výkonu, súd postupoval v zmysle § 34 Trestného zákona a prihliadol najmä na spôsob spáchania
činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho
nápravy. Súd zohľadnil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom na strane poľahčujúcich
okolností bola zistená okolnosť podľa § 36 písm. l/, teda že ku skutku a trestnému činu sa priznal

a oľutoval ho. Na strane priťažujúcich okolností bola zistená okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného
zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov, keďže súd ukladal súhrnný trest odňatia
slobody vzhľadom na právoplatne uložený trest Okresného súdu Čadca a priťažujúca okolnosť podľa
§ 37 písm. m/ Trestného zákona, teda, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený, dokonca za
totožnú trestnú činnosť, kde bol rozsudkom zo dňa 08.11.2018, uznaný za vinného pre spáchanie

prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To/56/2019
zo dňa 15.10.2019, ktorým zamietol odvolanie obžalovaného. Uvedený trest obžalovaný vykonával a
dňa 30.10.2020 bol podmienečne prepustený na slobodu uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn.

2Pp/62/2020.

Z uvedeného vyplýva, že súd upravoval trestnú sadzbu, a to tak, že v dôsledku prevažujúceho pomeru
priťažujúcich okolností, sa zvyšuje dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinuv súlade s § 38 ods. 4 Trestného zákona a teda upravená trestná sadzba v danom prípade je 28
mesiacov až 5 rokov. S poukazom na celý spisový materiál, prístup obžalovaného k neplneniu si
vyživovacej povinnosti, vykonané dokazovanie v rámci celého súdneho konania, ako aj zavádzanie zo

strany obžalovaného o fiktívnej práceneschopnosti a pravidelné nedostatočne zdôvodnené žiadosti o
odročovanie pojednávaní a jednoznačné obštrukcie zo strany obžalovaného a zároveň s prihliadnutím
na ťažkú rodinnú situáciu svedkyne I. B., ktorá sa sama stará a vychováva dve deti, ktorých otcom je
obžalovaný, dospel súd k záveru, že v danom prípade je potrebné a nevyhnutné uložiť obžalovanému
súhrnný trest v hornej polovici zákonom stanovenej resp. upravenej trestnej sadzby.

Nemožno opomenúť taktiež fakt, že obžalovaný bol naposledy za totožnú trestnú činnosť právoplatne
odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený, čo
zjavne nemalo na obžalovaného výchovný efekt, keďže po podmienečnom prepustení z výkonu
trestu si naďalej neplní svoju vyživovaciu povinnosť. S poukazom na tieto skutočnosti súd uložil
obžalovanému na hlavnom pojednávaní dňa 15.02.2024 súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 32

mesiacovnepodmienečneanakoľkobolvposlednýchdesiatichrokochvovýkonetrestuodňatiaslobody,
pre výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obligatórne
bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Čadca zo dňa 30.11.2022, sp. zn.
2T/117/2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.08.2023, ktorým mu bol podľa § 212 ods. 1 písm.
b/ Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov nepodmienečne, so

zaradenímdoústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženia,akoajvšetkyďalšierozhodnutiana
tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti predmetného
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný
súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.