Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Júlia Prikrylová

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-7C/258/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516204849
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3516204849.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D.

B. D. E., 2/ F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX D. B. D. E., obaja zastúpení Advokát
CIBULKA, s.r.o., so sídlom Hodžova 53, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: H. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX J. XXX, zastúpenému: doc. JUDr. Štefan Kočan, PhD., advokát, IČO: 42 292 301, so
sídlom Nitrianska 5, 921 01 Piešťany, o určenie že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel 1/2 nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D. B. D. E.,
a to: Bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí, vchod XX, D. K. C. E. D. B. D. E., súp. číslo XXXX
na pozemku registra „C“ KN, parc. č. 3659/2, a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti

6692/368196 na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku „C“ KN, parc. č. 3659/2,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 619 m2 patrí do dedičstva po neb. G. B., L. M., nar. XX.XX.XXXX,
rod. č. XXXXXX/XXX, zomr. XX.XX.XXXX.

II. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel 1 nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. D. B. D.
E., a to: Bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí, vchod XX, D. K. C. E. D. B. D. E., súp.
číslo XXXX na pozemku registra „C“ KN, parc. č. 3659/2, a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel

o veľkosti 6692/368196 na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku „C“ KN, parc. č.
3659/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 619 m2, patrí do dedičstva po neb. Ivanovi Martákovi,
rod. Martákovi, nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, zomr. XX.XX.XXXX.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodná žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.06.2016 domáhala
určenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. D. B. D.
E., a to: bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X. poschodí, vchod XX, D. K. C. E. D. B. D. E., súpisné číslo

stavby XXXX na pozemku registra C KN, par. č. 3659/2, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6692/368196
na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku C KN, par. č. 3659/2, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 619 m2 a určenia, že kúpna zmluva z 31.7.2012 uzatvorená medzi žalobkyňou a
F. B., nar. XX.X.XXXX ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim, evidovaná na Okresnom úrade
Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor pod E. je neplatná. Žalobný návrh odôvodnila tým, že
bola spolu so svojim manželom - F. B., nar. XX.X.XXXX, v súčasnosti už zosnulým (dňa X.XX.XXXX)
vlastníčkou bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X. poschodí, vchod XX, D. K. C. XX E. D. B. D. E.,

postaveného na pozemku, par. č. 3659/2, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. D. B. D. E. (ďalej len „byt“)
spolu s pozemkom a spoločnými časťami k bytu patriacimi (ďalej len „nehnuteľnosti“ - list vlastníctva
v prílohe). Byt spolu s manželom nadobudla pred takmer 30 rokmi a dlhé roky nerušene vlastnila a
užívala. V lete roku 2012 požiadal jej syna - A. B. o pomoc jeho vtom čase kamarát - E. A.. Pomocmala spočívať v dočasnom založení nehnuteľnosti v prospech banky, aby tak mohol pán A. dostať
úver. Záloh mal byť po troch mesiacoch vymazaný. Žalobkyňa spolu so svojim manželom vzhľadom na
opisovanú veľmi zlú finančnú situáciu p. A., ktorú jej opísal sám E. A. na jedinom osobnom stretnutí

v A. súhlasila s dočasným založením svojho bytu, preto podpísala (splnomocnená tiež manželom)
Plnomocenstvo svojmu synovi - A. B., pričom vyslovene súhlasila len so založením nehnuteľnosti, a
to len na dobu troch mesiacov. Na toto splnomocnenie bola sama neplatne splnomocnená manželom
(príloha). Všetky tieto podklady - plnomocenstvá priniesol a pravdepodobne spísal p. A.. Je toho
názoru, že tieto úkony (plnomocenstvá) nespĺňajú náležitosti vážneho prejavu vôle smerujúceho k

prevodu nehnuteľností, ktorý sa následne udial a sú teda absolútne neplatné v zmysle ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo, ktorým manžel žalobkyne splnomocnil svoju manželku je
neurčité, neobsahuje určité vymedzenie nehnuteľnosti, ktorá sa má zakladať/prevádzať a je v zmysle
konštantnej judikatúry slovenských súdov neplatné (prípady pohotovosť, napr. Rozsudok KS v Žiline,
sp. zn: 29SP/12/2012) pre rozpor s § 37 Občianskeho zákonníka. Tento nedostatok sa týka takisto
plnomocenstvá, ktorým žalobkyňa splnomocnila svojho syna a na základe ktorého bola uzatvorená

Kúpna zmluva, ktorej neplatnosti sa v tomto konaní domáha (príloha). Pán A. B., syn žalobkyne teda na
požiadanie E. A. podpísal dňa 31.7.2012 Zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnostiam svojich rodičov,
podpísal tiež návrh Kúpnej zmluvy z toho istého dňa, na čo v zmysle plnomocenstva nebol oprávnený,
pričom bol uistený že takýto návrh kúpnej zmluvy je len na účely poskytnutia úveru a nebude podaný
návrh do katastra na zápis prevodu nehnuteľností. Sám si bol vedomý, že na prevod nehnuteľnosti nemá

splnomocnenie od svojich rodičov, ktorí výslovne nesúhlasili s prevodom svojho bytu, v ktorom bývali.
Nehnuteľnosti boli následne prevedené na žalovaného, ktorého nepoznala ani žalobkyňa, ani jej syn A.
B., čo bolo pánom A. vysvetlené tak, že on sám by peniaze z úveru nedostal, a preto sa dohodol s p. I.
(žalovaným), o ktorom A. B. ubezpečil, že ide o čestného človeka, ktorý pracuje na polícii. Následne bol
Rozhodnutím Správy katastra Nové Mesto nad Váhom, číslo vkladu E. zo dňa 4.9.2012 povolený vklad

záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne a jej manžela.
V období po uplynutí troch mesiacov sa žalobkyňa, ako aj jej syn opätovne domáhali výmazu záložného
práva tak, ako boli s E. A. dohodnutí, avšak bezvýsledne. A. ako dôvod uvádzal tehotenstvo manželky a
svoj zlý zdravotný stav. Smrť spoluvlastníka a jej právne dôsledky: V decembri roku XXXX zomrel F. B.
(úmrtný list v prílohe) - manžel žalobkyne a v tom čase bezpodielový spoluvlastník nehnuteľností, ktoré

sú predmetom tohto konania. Následkom tejto udalosti sa vlastníkmi časti nehnuteľnosti stali zo zákona
dedičia zosnulého F. B.. a to okamihom smrti poručiteľa (§ 460 OZ). V dedičskom konaní nebolo možné
ustáliť predmet dedičstva kvôli sporu o nehnuteľnosti vo vlastníctve zosnulého. Rozhodnutie o povolení
návrhu na vklad: Žalobkyňa aj po smrti manžela prostredníctvom výziev (príloha) viackrát upozornila
žalovaného i pána A. na to, že dohoda o výmaze záložného práva nebola dodržaná a vyzvala ho na

vyriešenie vzniknutej situácie, avšak bezvýsledne. Okrem iného vo výzvach výslovne upozornila na to,
že jej zomrel manžel a je začaté dedičské konanie. Výzvy zostali bez odpovede žalovaného a žalobkyni
bolo následne doručené Rozhodnutie Správy katastra Nové Mesto nad Váhom, číslo vkladu E. zo dňa
26.7.2013, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v jej
vlastníctve v prospech žalovaného. Toto bolo pre žalobkyňu šokujúce, keďže nikdy nedala súhlas na

prevod svojho bytu a ostatných nehnuteľností k nemu patriacich. Od tohto času je žalobkyňa vo veľmi
zlom psychickom stave, pričom sa tiež pokúsila vziať si pod ťarchou týchto udalostí život. Treba na tomto
mieste poukázať na ďalší dôvod neplatnosti úkonu, ktorým bol predmetný byt prevedený do vlastníctva
žalovaného. Ide o vyššie spomenuté úmrtie manžela žalobkyne, ktorý v čase rozhodnutia katastra o
povolení vkladu, kde figuroval ako predávajúci, bol už osem mesiacov mŕtvy. Žalovaný teda nemohol

nadobudnúť vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam od nevlastníka, keďže vlastníkmi nehnuteľností boli
v čase zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností už dedičia zosnulého F. B.. Je teda otázne
a zároveň zaujímavé, prečo k podaniu návrhu na vklad do katastra došlo až takmer rok po tom, ako
bola podpísaná predmetná kúpna zmluva z 31.7.2012, a to aj napriek upozorneniu o smrti jedného z
predávajúcich. Následkom týchto skutočností, o ktorých sa žalobkyňa dozvedela, keďže na jej výzvy

nereagoval ani žalovaný, ani pán A., ktorý ju o založenie bytu požiadal, obrátila sa žalobkyňa dňa
30.8.2013 na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom s trestným oznámením,
keďže mala podozrenie, že sa stala obeťou trestného činu podvodu, ktorého sa dopustili dosiaľ neznáme
osoby konajúce vo forme vykazujúce všetky príznaky akejsi „bytovej mafie“. Z tohto dôvodu žiadali, aby
do konania vstúpil tiež prokurátor Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom. Veľmi dôležitou

okolnosťou v prípade prevodu nehnuteľností bol spôsob vyplatenia Kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktorá
mala byť podľa Kúpnej zmluvy vyplatená na účet č.XXXXXXXXXX/XXXX do 30 dní od podpisu zmluvy.
Tento účet však nie je účtom žalobkyne ani nikoho z jej blízkych osôb. Je to dôkaz toho, že žalobkyňa
bola veľmi nevyberaným spôsobom podvedená a pripravená osvoj majetok a jediné príbytok, v tom časev bezpodielovom spoluvlastníctve s manželom. Takto vypracovaná zmluva spolu s uvedeným číslom
účtu bola predostretá na podpis pánu A. B., pričom tento nemal možnosť meniť jej obsah a podľa
jeho vedomostí bola zmluva vypracovaná pani N. G., ktorá bola zhodou okolností spoločníčkou E. A. v

spoločnosti Sanus Invest, s.r.o. Ešte zaujímavejšie pôsobí skutočnosť, že účet, na ktorý bola predmetná
kúpna cena zaslaná, patrí pánu G. A., ktorý je synovcom N. G.. Trestné stíhanie: Po podaní trestného
oznámenia bolo aj skutočne začaté trestné stíhanie pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.
a) Trestného zákona, ktoré bolo Uznesením vyšetrovateľa PZ dňa 24.6.2015 prerušené, pretože sa stále
nezistiliskutočnostioprávňujúcevykonaťstíhanieprotiurčitejosobe.Vtomtokonaníbolivypočutíviacerí

svedkovia, ktorí sa mali určitou formou podieľať, resp. pomáhať s uzavretím Kúpnej zmluvy či Zmluvy
o záložnom práve. Ide o osoby - N. G., G. A. B., F. E. A., či odporca - H. I.. Pani N. G. je totiž bývalou
spoločníčkou E. A. a práve na účet jej synovca bola vyplatená Kúpna cena za sporné nehnuteľnosti.
Podľa vyjadrenia A. B. a tiež žalovaného bola tiež osobou, ktorá pripravovala znenie zmlúv. Na základe
týchto skutočností bola tiež podaná žiadosť o pokračovanie v trestnom stíhaní dňa 5.4.2016. Naliehavý
právny záujem: Žalovaný v poslednom období viackrát písomne vyzval žalobkyňu na vypratanie

bytu, ktorá je vo svojom vysokom veku (79 rokov) z tohto postupu zhrozená a vystrašená, je však
presvedčená, že na predaj bytu nikdy nedala s manželom súhlas a nebola jej tiež vyplatená žiadna
kúpna cena. Keďže na jej výzvy na vyriešenie tejto situácie ohľadom vlastníctva a založenia jej bytu
odporca neodpovedal a svojim postojom popiera tvrdenie žalobkyne, je podľa ich názoru jednoznačne
daný naliehavý právny záujem o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy ako aj na určenie vlastníctva k

spornej veci - nehnuteľnostiam, keďže ide o nehnuteľnosti, v ktorých žalobkyňa býva, je presvedčená
o svojom vlastníckom práve k nim, avšak tento stav nesúhlasí so zápisom vlastníka k nim v katastri
nehnuteľností. Okrem týchto skutočností je tu tiež potrebné zohľadniť, že vyšetrovateľ vzal do úvahy
okolnosti uvádzané v trestnom oznámení a trestné stíhanie pre zločin podvodu bolo začaté. Žalobkyňa
sa môže domáhať svojich práv (ochrany vlastníckeho práva) len týmto podaným návrhom, preto má na

určení záujem. Len rozhodnutie súdu prispeje k odstráneniu stavu právnej neistoty a spornosti v otázke
vlastníctva nehnuteľností a spôsobu jeho nadobudnutia. Žalobkyňa považuje Kúpnu zmluvu uzatvorenú
medzi ňou, jej manželom ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim zo dňa 31.7.2012 za absolútne
neplatný právny úkon (s účinkami „ex lege" a „ex tunc") v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Okrem tejto skutočnosti svedčí stav, aký tu bol pred uzavretím napadnutej zmluvy v prospech zomrelej

osoby a vlastnícky vzťah k nehnuteľnostiam sa zmenil do času podania návrhu na vklad, preto žalovaný
nemôže byť vlastníkom sporných nehnuteľností a úkon, na základe ktorého bol zapísaný ako vlastník
bytu do katastra nehnuteľností je absolútne neplatný. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhujeme,
aby súd vydal tento Rozsudok:
1. Súd určuje, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú.

D. B. D. E., a to:
- bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X. poschodí, vchod XX, D. K. C. E. D. B. D. E., súpisné číslo stavby
XXXX na pozemku registra C KN, par. č. 3659/2, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6692/368196 na
spoločnýchčastiachazariadeniachdomuanapozemkuCKN,par.3659/2,zastavanáplochaanádvorie
o výmere 619 m2.

2. Kúpna zmluva z 31.7.2012 uzatvorená medzi navrhovateľkou a F. B., nar. XX.X.XXXX ako
predávajúcimi a odporcom ako kupujúcim, evidovaná na Okresnom úrade Nové Mesto nad Váhom,
katastrálny odbor pod E. je neplatná.
3. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania, ktoré budú vyčíslené v zákonnej lehote do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalovaný v podaní došlom súdu dňa 07.03.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,
že s uvedenou žalobou v žiadnom prípade nesúhlasí. On riadne podpísal Kúpnu zmluvu kde predmetom
zmluvy bol prevod vlastníckeho práva nasledovných nehnuteľností: byt č. XX, nachádzajúci sa na X.
poschodí, vchod XX, bytového domu na ul. C. O. XX v D. B. D. E., súpisné číslo XXXX postaveného na

pozemku parcela 4950, katastrálne území D. B. D. E., okres D. B. D. E.. Je pre neho urážkou, keď niekto
napíše v žalobe „bytová mafia“. Po spísaní kúpnej zmluvy riadne za nehnuteľnosť vyplatil sumu 65.800
Eur. Takže on je prakticky podvedenou osobou, nakoľko nemá ani peniaze, ani byt. O žiadnej dohode
medzi B. a A. nevedel. Nikdy sa s pani B. nestretol, nerozprával a neuzatváral s ňou žiadne dohody.
Počas celej doby sa stretával s A. B., s ktorým komunikoval a stretával sa s ním. Od začiatku vystupoval

akopredávajúcibytu.ZuzneseniavyšetrovateľaPZOkresnéhoriaditeľstvaPZ,odborkriminálnejpolície,
oddelenie vyšetrovania jednoznačne vyplýva, že došlo k spáchaniu zločinu Podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo v zmysle § 228 ods. 1
Trestného poriadku aj trestné stíhanie prerušené, pretože sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonaťtrestné stíhanie proti určitej osobe. Je toho názoru, že v súčasnej dobe je namieste pokračovať v
trestnom stíhaní na Okresnom riaditeľstve PZ Nové Mesto nad Váhom a nie je na mieste podanie žaloby
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Jednoznačne

vyplýva, že tak z vyšetrovania na polícii, ako aj z podanej žaloby, že on ako aj p. B. sú poškodení v
súvislosti so zločinom Podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Vlastníkmi bytu po
dedičskom konaní sa nemohli stáť dedičia zosnulého, pretože byt bol vtom čase už predaný, ale nebol
ešte prepísaný na nového majiteľa. Majiteľom boli stále na katastri uvedení B. so záložným právom
banky, ktorá mu poskytla úver potrebný na kúpu tohto bytu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný

navrhuje, aby súd po zvážení uvedených skutočnosti nevykonával žiadne dokazovanie, a ako navrhuje
právny zástupca žalobkyne, aby do konania vstúpil prokurátor a to pokračovaním v trestnom konaní v
spisovom materiály na OR PZ Nové Mesto nad Váhom O.:P./P..

3. Dňa 27.03.2017 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne, v ktorom
uviedol, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení k vecným dôvodom žaloby nevyjadril. Nevyjadril sa k nimi

uvedenému dôvodu neplatnosti Kúpnej zmluvy, ktorým sú okrem iného neplatné plnomocenstvá. Tieto
nespĺňajú náležitosti vážneho prejavu vôle smerujúceho k prevodu nehnuteľností, ktorý sa následne
udial a sú teda absolútne neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Tvrdenie,
že žalovaný nikdy nestretol žalobkyňu, teda predávajúcu, a napriek tomu od nej kúpil byt je veľmi
zaujímavé a je na neho potrebné prihliadnuť pri hodnotení dôkazov. Nevedia posúdiť, či bol v súvislosti

s trestnou vecou poškodeným tiež žalovaný, žalobkyňa však sama podala podnet na pokračovanie
v trestnom konaní. Nesúhlasia s názorom žalovaného vo vyjadrení, podľa ktorého bol byt čase smrti
manžela žalobkyne predaný, pretože, ako uviedli v žalobe, žalovaný nemohol nadobudnúť vlastníctvo k
sporným nehnuteľnostiam od nevlastníka. Vlastníctvo k nehnuteľnosti osoba nadobudne až vkladom do
katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 2 OZ), čo je nepochybné. Žalovaný teda v tom čase nebol vlastníkom

nehnuteľností a ani sa ním v dôsledku smrti jedného z predávajúcich nikdy nestal. So scudzovacou
zmluvou je totiž spojená aj jej vecnoprávna stránka. Obligačné účinky (vznik zmluvy) a vecnoprávne
účinky (prevod vlastníckeho práva) môžu, ale nemusia nastať v rovnakom čase. V tomto prípade účinky
v rovnakom čase nenastali, teda názor žalovaného, že bol vlastníkom bytu od podpisu zmluvy (aj tak
neplatnej) je nesprávny a neobstojí. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na dôvody obsiahnuté

v žalobe navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhovel žalobe v celom rozsahu.

4. Žalovaný vo vyjadrení došlom súdu dňa 18.04.2017 uviedol, že to čo uviedol, vo svojom vyjadrení
k žalobe, ďalej na polícii v súvislosti s trestným konaním sa zakladá na pravde a nič k tomu nebude
meniť. Nikdy nestretol žalobkyňu, nakoľko ona splnomocnila na predaj bytu svojho syna, takže o predaji

komunikoval jedine s ním. Taktiež sa nezakladá na pravde, že sa dostal k bytu od nevlastníka, lebo ako
uviedol stále jednal s jej synom, ktorý bol splnomocnený na zastupovanie predaja bytu. Iné nemá čo
uviesť, nakoľko on žalovaný bol podvedený a v súčasnej dobe nemá ani byt ani peniaze.

5. Pôvodná žalobkyňa G. B. na nariadenom pojednávaní dňa 20.01.2020 o.i. uviedla, že jej syn ju

požiadal o pomoc pre jedného známeho, ktorému hrozilo až ohrozenie života. Týmto známym mal byť
p. A., s ktorým sa jedenkrát stretli v A. pri pošte. Dala mu teda súhlas so zriadením záložného práva na
jej byt na tri mesiace. Potom jej od neho prišla výzva na vypratanie. Následne sa spojila s p. G., ktorá ju
ubezpečila, že je to slušný človek a že jej od neho nič nehrozí. Oni tento byt nikdy nechceli previesť na
tretiu osobu. Chceli ho dať na vnuka, ktorý by ich doopatroval. Uviedla, že p. A. videla jedenkrát ako už

opísala a p. I. ako žalovaného vidí teraz prvýkrát na pojednávaní. Výzva na vysťahovanie jej prišla od
p. A.. A. G. nepozná. Jedenkrát s ňou telefonovala, pričom telefonát sprostredkoval jej syn. Ona nikdy
nemienila tento byt predať. Žiadne peniaze nikdy nedostala. O peniazoch sa ani nikdy nebavili. A aj
súhlas na zriadenie záložného práva dala bezodplatne. Jej syn nemá žiadne problémy s alkoholom ani
automatmi. Ona mu dôverovala. Predmetné plnomocenstvá nevyhotovovala, kto ich vyhotovil by vedel

uviesť jej syn. V tom čase mala a aj doteraz má účet v banke. Pán I. sa nikdy neinformoval na aký účet
má poslať platbu za byt. Ich byt si nikdy nikto nebol ohliadnuť. Keď žalovaného kontaktovali, poštu už
nepreberal. Nevie uviesť v akom stave je dedičské konanie po jej manželovi. Na otázku PZ žalovaného
ako mal p. A. pomôcť zriadenie záložného práva na tri mesiace, aký význam by takýto právny úkon mal,
žalobkyňa uviedla, že oni mu chceli pomôcť z ľudského hľadiska, nevie ako si chcel situáciu za tieto tri

mesiace vyriešiť. Dôverovali mu a rovnako tak aj ich synovi.

6. Žalovaný na nariadenom pojednávaní dňa 20.01.2020 o.i. uviedol, že o tom, že v D. B. D. E. je
predmetný byt na predaj sa dozvedel prvýkrát od p. G. a p. A.. Oni dvaja sa poznali dlhšie. Jeho p. G.zoznámila s p. A.. Porozprávali mu, kde sa ten byt nachádza a aký je to byt. Zoznámili ho s pánom, ktorý
tento byt chcel predať s tým, že je to ich dlhoročný kamarát. Týmto predávajúcim bol syn žalobkyne,
p. B.. Na stretnutie doniesol znalecký posudok, ktorý si mal možnosť prezrieť s tým, že kúpna cena je

hodnota bytu uvedená v znaleckom posudku. Chcel si spočiatku zobrať nejakú dobu na premyslenie.
Na to mu p. G., ktorá na toto bola prichystaná, predložila tlačivo o výške príjmu za účelom zistenia, či
mu banka na kúpu tohto bytu požičia. Po uplynutí určitej doby tlačivo vyplnil, aby zistil, či si byt vôbec
môže dovoliť. A. G. mu následne oznámila, že úver mu bol schválený a aby uviedol, či teda byt kupuje
s tým, že bude musieť uhradiť poplatok za schválenie úveru asi vo výške 500,- Eur. Aj v prípade, že sa

rozhodne, že úver neberie a byt nechce. Pod vplyvom tohto naliehania sa rozhodol pre kúpu tohto bytu.
Jeho chybou bolo, že jej toto uveril. Chce uviesť, že znalecký posudok dal vypracovať syn žalobkyne už
2/2012, pričom hodnota v tomto posudku, ako sa dozvedel v r. 2015 bola nadhodnotená min. o 15.000
Eur. Z tohto vyvodzuje, že konaním týchto osôb došlo voči jeho osobe k podvodu. Podľa jeho názoru,
že najviac za vzniknutú situáciu zodpovedný p. B., teda syn žalobkyne. Pokiaľ jeho matka si neželela,
aby bol jej byt predaný, tak plnomocenstvo, ktoré mu bolo vystavené nemal zneužiť. Čo sa týka kúpnej

ceny, on platil na účet uvedený v zmluve s vedomím, že ide o účet predávajúceho a s tým, že je v jeho
záujme, aby si preveril o aký účet ide. Pokiaľ kúpnu zmluvu podpísal, mal žalovaný za to, že s týmto
číslom účtu súhlasí. Podľa žalovaného motívom takéhoto konania syna žalobkyne bola výška kúpnej
ceny a z nej vyplývajúca vidina finančného zisku. O tom, čí je to účet sa bližšie nebavili. Predmetnú
nehnuteľnosť si nikdy nebol pozrieť. O to, že ide o byt, ktorý patrí rodičom predávajúceho sa dozvedel už

na prvom stretnutí. A. B. mu uviedol, že jeho rodičia v tom byte momentálne bývajú, že ide o starých ľudí,
ktorí potrebujú čas, aby sa zmierili s myšlienkou, že majú zmeniť byť. Preto si určili čas na vypratanie,
a to dvanásť mesiacov od podpisu kúpnej zmluvy. V predmetnom byte nebol ani po podpise kúpnej
zmluvy. O tom, že manžel žalobkyne zomrel vedel. Pani B. mu to písomne oznámila. Návrh na vklad
podal zhruba 11,5 mesiaca po podpise zmluvy, pretože mu p. G. povedala, že od prevodu zmluvy na

katastri bude hradiť poplatky za bývanie bez ohľadu na to, či tam bývajú pôvodní vlastníci. Preto prepis
bytu odkladal, až kým sa pôvodní vlastníci nevypracú. V tom čase býval u svojich rodičov v J.. Pracuje
v Q. ako príslušník ZVJS. Byt v D. B. D. E. chcel kúpiť preto, že sa mu toto mesto páčilo. Už predtým
tu niekoľkokrát bol. Ohliadky bytu sa nedomáhal, pred podpisom zmluvy ani po nej. Bol v tom, že si
nehnuteľnosťprezrie,keďsapôvodnívlastnícivypracú.Nikdyneprejavilzáujemostretnutiesnimi. Úver,

ktorý si na kúpu tejto nehnuteľnosti zobral doteraz spláca zo svojho účtu. Myslí si, že banka vyžadovala
overený prevod vlastníckeho práva, ale nie je si istý. Podľa neho kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení
záložného práva pripravovala p. G.. Skutočnosť, že p. B. vystupoval ako syn svojich rodičov, ktorí majú
záujem predať byt, mal preverenú plnomocenstvom, ktoré mu predložil. Vzťah s p. A. mal minimálny.
On bol aktívny iba v tej fáze, že ho zoznámil s p. B.. Nahnevaný bol na nich po tom, ako sa dozvedel o

nadhodnotenej kúpnej cene. Za týmto účelom prebehlo stretnutie v r. 2015, čo bolo bližšie jeho obsahom
si nepamätá, ale následne všetko uviedol vyšetrovateľovi. Pred vyšetrovateľom sa prvý krát dozvedel,
že účet, na ktorý odišla kúpna cena nepatril p. B. ani predávajúcim. Prvýkrát sa s p. B. stretol približne
dva týždne pred predajom nehnuteľnosti. Na výzvu žalobkyne o výmaz záložného práva nereagoval, ani
na žiadnu ďalšiu výzvu, pretože ona sa domáhala dodržania zmluvy, ktorú žalovaný s ňou neuzatváral.

Nemal žiaden dôvod na túto výzvu reagovať. PZ žalobkyne prečítal svedeckú výpoveď žalovaného zo
dňa 16.04.2015 z vyšetrovacieho spisu, ku ktorej žalovaný uvádza, že obsahuje pravdivé skutočnosti a
že k nej nemá čo dodať. V čase, keď prebehol rozhovor s p. A. a p. G. bol veľmi nahnevaný a v hlave
mal najmä škodu 20.000 Eur, ktorí mu túto mali spôsobiť. Na otázku PZ žalobkyne, prečo sa nedomáhal
od p. A. ponúkanej sumy 20.000 Eur, žalovaný uvádza, že predmetné stretnutie sa konalo najmä za

účelom získania detailov, ako vec prebehla, pričom p. A. považuje za nedôveryhodného a to že mu
sľúbil 20.000 Eur zaplatiť neuveril.

7. Žalovaný na nariadenom pojednávaní dňa 16.06.2021 o.i. uviedol, že by chcel ešte pripomenúť jednu
nezrovnalosť, ktorú ešte nespomenul a tá sa týka ohľadne výpovedi pani B. a B. ide o to, že tieto

dve výpovede sa zhodujú na tom, že predmetný byt údajne nechceli predávať. A že v podstate jediný
dôvodu prečo došlo k predaju bolo naliehanie pána A.. Cituje z výpovede pani B. zo dňa 30.08.2013
z vyšetrovacieho spisu (zápisnica z trestného oznámenia) prvá veta. „V mesiaci august 2012 ma
požiadal môj syn A. B. nar. XX.XX.XXXX bytom C. XX, D. B. D. E.. O pomoc o ktorú ho žiadal jeho
známy E. A., že pán A. má problémy a urgentne vyriešiť živ. situáciu.“ Chcel povedať, že vlastne táto

výpoveď naznačuje, že vlastne jediný dôvod prečo prišlo k predaju tohto bytu bolo naliehanie zo strany
A.. Nezrovnalosť spočíva v tom, že toto naliehanie malo byť v auguste 2012 ako je to uvedené. Lenže
znalecký posudok B. dali vypracovať vo februári 2012 o šesť mesiacov skôr ako došlo k naliehaniu.
K znaleckému posudku sa dostal od A. B., na prvom stretnutí. v mesiaci júl 2012. Úver si platí zosvojho príjmu. Ide o to, že vlastne k tomu predaju malo dôjsť len kvôli tomu že ich A. požiadal pána B.
A., ale znalecký posudok nasvedčuje tomu, že B. mali už v úmysle vo februári 2012 predávať. Preto
považuje tento znalecký posudok ako dôkaz, že B. mali v úmysle predávať alebo zaťažiť. Považuje

tento znalecký posudok za dôkaz, že B. už vo februári 2012 boli rozhodnutí byt predávať. Keďže
nedisponuje, žiadnym vysvetlením prečo B. dali vyhotoviť znalecký posudok vo februári 2012 považuje
všetky výpovede pani B. za klamstvo. Dôvodom ďalším výpoveď B. považuje je skutočnosť, že sa snaží
svojho syna A. B. ochraňovať od akéhokoľvek obviňovania. V písomnej žalobe od pani navrhovateľky na
strane tri je uvedené, že jej bolo doručené rozhodnutie zo strany katastra zo dňa 26.07.2013, v ktorom

bol povedený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam jej vlastníctve
v prospech odporcu. Uvádza sa tu ďalej, že toto oznámenie bolo šokujúce pre žalobkyňu, a že od toho
času je navrhovateľka vo veľmi zlom psychickom stave, pričom si chcela pod ťarchou týchto vziať život.
Chce sa vrátiť k zápisnici 30.08.2013 je zaujímavé na tomto, že toto obdobie sa tu viackrát spomína
ako mesiac jún 2013 júl 2013 tiež sa tu spomínajú termín 26.08.2013 a čo je na tomto zaujímavé,
že sa tu vôbec nespomína žiadna informácia zo správy katastra a podľa neho je to dôvod taký, že

nechce dopustiť akékoľvek obviňovania svojho syna B., pretože je pre žalovaného podozrivé ak PZ
navrhovateľky tvrdí, že v tomto období prijala šokujúcu správu z katastra a pani navrhovateľka bola
za krátku dobu vypovedať u vyšetrovateľa resp. podať trestné oznámenie a túto škodujúcu informáciu
mu neuviedla, nespomenula. Chcel by povedať k tomuto, že ak je pravda, že táto informácia bola pre
pani B. šokujúca, tak to nasvedčuje tomu, že o predaji dovtedy nevedela, inak by to pre ňu nebolo

šokujúce. A zároveň musí byť pravda, že to A. B. túto informáciu musel pred ňou úmyselne zatajovať.
Pretože A. B. o predaji vedel od začiatku a ak je pravda, že pani B. nevedela o predaji a s A. B. sa
o predaji bytu nespočetne krát rozorávali takto je dôkazom toho, že A. B. musel túto informáciu pred ňou
zatajovať. K stretnutiu s A. v J. v roku 2015 uviedol, že si spomína, že tomuto stretnutiu predchádzalo
zistenie, že za predmetný byt zaplatil oveľa viac ako bola jeho hodnota. K tomuto zisteniu došiel na

stretnutí s pani R. myslí, že sa volala, mal jej vizitku, nevie, či to meno presne sedí. Je majiteľkou realitnej
kancelárie v D. B. D. E. alebo vtedy aspoň bola. Jej ukázal znalecký posudok predmetného bytu na
tomto stretnutí a ona mu povedala, že trhová hodnota toho bytu nie je ani zďaleka taká vysoká ako je
uvedená v znaleckom posudku. Bezprostredne k tomu stretnutiu s pánom A. a G.. Na tomto stretnutí
sa chcel ísť spýtať, že prečo mu tvrdili, že ten byt má hodnotu 65 000,- Eur keď to nebola pravda. Oni

sa mu začali vyhovárať, že oni za to nemôžu, za to môže znalec, žiadal ich o vysvetlenie. Podrobnosti
tohto rozhovoru si vzhľadom na odstup času úplne presne nepamätá, ale vie, že mal v úmysle posunúť
túto informáciu vyšetrovateľovi, ktorý mal otvorené vyšetrovanie logicky predpokladal, že sa ho opýta,
ako sa mu títo dvaja vyjadrili a predtým ako išiel vypovedať ich žiadal o vysvetlenie. Po tomto stretnutí
následne vyšetrovateľa B. požiadal o opätovné vypočutie. Žalovanému sa prečítala časť zápisnice z

jeho výpovede z vyšetrovacieho spisu O.: P./P. zo dňa 16.04.2015 str. 3 ods.1: „Z tohto dôvodu som
usúdil, že som poškodený, pretože pani G. aj s p. A. ma pred kúpou tohto bytu ubezpečovali, Že byt
má takú hodnotu, aká je uvedená na ZP. Z toho dôvodu som požiadal p. A. a p. G. o stretnutie, aby
mi to vysvetlili. Stretli sme sa dňa 05.03.2015 o 14.15 hod. v J. pri kostole, a povedal som im, čo som
zistil. Pani G. mi na to povedala, že ona aj s A. za to nemôžu, ako to ten znalec ohodnotil. Ja som im

na to povedal, že ja si myslím, že toho znalca podplatili, aby ma ľahšie uviedli do omylu a že to mám
v úmysle nahlásiť na políciu. Pani G. mi na to povedala, že kľudne chod, ale p. A. mi povedal, že počkaj
uznávam že sme mali v tom prsty, ale nemusíš s tým ísť hneď na políciu pretože ja ti ten cenový rozdiel
vynahradím. Ja som mu na to povedal, že ten rozdiel robí približne 20 000 eur Piršel mi na to povedal,
že teraz momentálne síce toľko nemá, ale hneď ako bude môcť, mi ich dá. Ja som sa ho opýtal, že prečo

to urobili, že ma presvedčili, že ten byt má takú hodnotu, aká je uvedená v ZP keď to nie je pravda. A.
mi na to povedal, že mali z tohto nejakú províziu, preto to urobili. Ja som sa A. opýtal, že koľko mali
tú províziu, a on mi na to povedal, že 2.000 Eur. Vtedy ma A. nahneval, lebo som vedel, že ma klame.
Opýtal som sa p. A., že či ja mám, uveriť tomu, že on mal z toho iba 2000,- Eur keď mi teraz núka
20.000,- Eur za to, že niečo nepôjdem oznámiť na políciu. A. bol vtedy ticho a ja som mu vtedy povedal,

že počúvajte, buď mi poviete celé, ako to bolo, alebo ma vážne nahneváte. A A. mi na toto povedal, že
celé to bolo kvôli tomu, aby mu mohli B. požičať 39.000,- Eur. Ja som sa A. opýtal, že to B. predávali
ten byt len kvôli tomu, aby tebe mohli požičať 39.000,- Eur a prečo by to robili? A. mi na to povedal, že
mal tým vyriešiť nejaké svoje problémy, a že po vyriešení problémov mali B. kúpiť náhradný byt, teda
A. s G.. Taký vraj bol pôvodný plán. A povedal, že celé sa to pokazilo vtedy, keď ich B. začal vydierať,

pretože B. vraj načisto preskočilo a chcel od nich nový byt, aj starý byť a všetky peniaze. A že keď mu to
nedajú tak že to pôjde B. oznámiť na políciu.“ Žalovaný po prečítaní výpovede potvrdil, že je to pravda.
Pána A. nepovažuje za čestného človeka a neuveril mu, že tých 20 000 Eur mu chcel dať. Nevie, kto
presne vypracoval kúpnopredajnú zmluvu, ale myslí si, že pani G..8. Svedok A. B. na nariadenom pojednávaní dňa 13.08.2021 o. i. uviedol, že sa s A. pozná cez podnik,
spoznali sa v roku 2019. Prostredie, kde mu bol doporučený ako finančný poradca, ktorý má osvedčenú

licenciu. V rámci tejto spolupráce svedok vykonával aj nejaké drobné stavebné činnosti pre firmu Sanus
a počas tohto obdobia do roku 2012 vznikol medzi ním a A. dobrý a priateľský až rodinný vzťah. Svedok
sa veľa krát zastavoval v A. doma a on v tom čase u neho. V roku 2012 obdržal od A. zákazku na
výkopové práce v S. T., kde mu mal pre jeho tri pozemky v prvej časti pripraviť kanalizáciu a inžinierske
siete pre tri stavebné pozemky. Neskoršie, bolo to v marci vznikol A. v súvislosti s jeho podnikateľským

zámerom problém a požiadal svedka, či by som mu vedel vypomôcť nakoľko pán B. je s ním vo
finančnom spore a mal mu v podstate spraviť mediátora, aby bol tento vzťah medzi nimi urovnaný.
K tomu mu poslal aj mailovú komunikáciu, ktorú mal s B.. Prvýkrát 15.03.2012, kde mu B. písal: „dobrý
večer, premýšľajte, či ešte 20.03.2012 so mnou niečo riešiť ja som sľub dodržal, myslel som, že sme
partneri. Ak nechápete otázku, manželka vám to vysvetlí. S pozdravom A..“ Druhý mail, ktorý mu prišiel
s prílohou bol 23.03.2012 bol to mail, ktorý bol poslaný od pani B. A.. Príloha obsahuje text: „nemusela

som manželovi nič objasňovať. Sám pochopil, aký ste partner vo vašich nižšie opísaných skutkoch. Je
samozrejmé, že manžel so mnou riešil ďalšiu existenciu. Tá vaša vie čo robíte?“ Svedok predmetné
mailovú komunikáciu medzi A. a B. založil do súdneho spisu. Komunikácia sa týka toho, že pani B.
v nej vyzývala A. na vysporiadanie si finančných záväzkov voči jej manželovi a tento spor založil potrebu
pána A. požiadať svedka o pomoc za účelom vyrovnania týchto pozemkov, následného dokončenia

výstavby a predaja troch domov. Na základe týchto mailov svedok požiadal B. o osobné stretnutie, na
ktoré šiel z vlastného presvedčenia, že to čo si v tých mailoch prečítal nemôže byť pravda, pretože
od roku 2008-2012 A. dohodol viacero klientov a nevyskytol sa ani jeden taký problém. B. svedka na
osobnom stretnutí upozornila, aby nedopadol rovnako ako oni. Následne A. oznámil, že rodina B. nie
je ochotná s nim pristúpiť na žiadnu dohodu len na finančné vysporiadanie. Od tohto dátumu svedok

pokračoval normálne na prácach na uvedených pozemkoch, predpokladal, že si to A. vyriešil nejako.
Až v júli 2012 ho A. požiadal, či by mu vedel pomôcť s vyšším obnosom na krátky čas. A. vedel o jeho
finančných dispozíciách. Svedok nevlastní, v tom čase nevlastnil vyššiu hotovosť a spýtal sa ho, či by
mu svedok vedel pomôcť s nejakou nehnuteľnosťou, ktorú by do mesiaca vrátil. Na to svedok reagoval,
že on nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, nevie o nikom, jedinú možnosť, pretože na ňom videl, že je tento

problém pre neho akútny, ho informoval, že sa môže pokúsiť opýtať rodičov, či by s takouto formou
súhlasili a zároveň ho upozornil, že takúto pomoc mu môže poskytnúť v prípade súhlasu rodičov len na
tri mesiace. Na tri mesiace z toho dôvodu, lebo začiatku roku 2012 ako rodina riešili pomoc synovcovi,
ktorý sa chcel osamostatniť a svedkovi rodičia navrhovali, že buď predajú byt a kúpia dva pre seba a pre
vnuka, alebo poskytnú byt vnukovi, aby si mohol kúpiť nejaký menší byt on. A. sa mu zaručil, že do troch

mesiacov zapožičanú nehnuteľnosť vráti. Bohužiaľ nemá, lebo mi zmizlo veľa mailov z PC, zachovali sa
mu len niektoré dokumenty, ktoré už mal uchované na kľúči (svedok poukazuje na mailovú komunikáciu
B. a A.) komunikácia od siedmeho mesiaca mu zmizla. Súčasťou bola zaslaná zmluva o zapožičanie
nehnuteľnosti, ktorú mu poslal A. ako prílohu. Svedok založil predmetnú zmluvu do súdneho spisu.
Na druhý deň mu prišiel ďalší mail, kde v prílohe boli všetky dokumenty, tak ako sú už popísané a sú

uvedené v spise bola to (tri štyri dni pred 31.07.2012) všetky ktoré sú zviazané v zmluve pre banku. A.
mu poslal návrh kúpno-predajnej zmluvy, plnú moc pre matku a otca a splnomocnenie rodičov na svedka
s tým, že súrne potrebuje, aby mu všetky tieto dokumenty priniesol a podpísali 31.07.2012 v M. u notárky
JUDr. Hodálovej. Podľa dohody sa v uvedený deň dostavil o 08.00 hod. ráno do M. podľa požiadavky
p. A. mal predmetné dokumenty so sebou. Tam na mieste ich podľa jeho inštrukcii aj podpísal. Ešte

keď si svedok tú zmluvu čítal u notárky pýtal sa A., či účet uvedený na zmluve je jeho, aby mal istotou,
že peniaze, ktoré súrne potreboval, že sa po ne dostane. Uistil ho, že áno je to jeho účet. Zároveň
svedok A. požiadal, že sa chce stretnúť s druhou stranou I., aby mal aj ja 100% istotu, že obidve strany
svedok - ktorý bol požiadaný o pomoc, tak aj I. správne porozumeli požiadavkám A., ktorý sa zaviazal,
že si to do troch mesiacov vysporiada. Oznámil mu, že pán I. je pracovník polície a je to dôveryhodná

osoba. Keďže svedkovi do troch mesiacov nesplnil sľub, ktorý mu dal a aj jeho matke, vyzýval ho a tlačil
ho na osobné stretnutie s I. a žiadal ho aj o vrátenie nehnuteľnosti jeho rodičom. Pravidelne dokázal
odďaľovať stretnutie, len 1x za mesiac, uisťoval ho, že na tom pracuje a že to už bude vysporiadané.
Nakoľko tých stretnutí nebolo veľmi veľa od februára 2013 aj s pani G., tak hľadal cestu ako sa stretnúť
s p. I., nakoľko mu na neho nechceli dať telefónne číslo. S matkou sa dohodol 15.05.2013, že napíšu

list, ktorým informovali I. o tomto stave. List poslali aj A. aj K. U.. A. si neprevzal a I. naň nereagoval.
Keďže sa situácia stále neriešila aj napriek osobnému stretnutiu s A. a G. 11.07.2013, poslali I. ďalší list.
Rovnako išiel aj A. aj K. U.. Po tomto liste na osobnom stretnutí v A. ho pani G. informovala, že v ôsmom
mesiaci bude vrátený jeho rodičom byt. Dňa 7.8.2013 prišiel list od I., v ktorom vyzýva ako vlastník bytu,na okamžité vysťahovanie. Svedok priložil mail zo 14.08.2013, ktorý mu posielala pani G. a v ktorom
ho informovala, že zorganizovala stretnutie s I. na dnes večer. Stretnutie sa neuskutočnilo. Jeho matke
prišlo z katastru oznámenie že na LV je majiteľom I.. Po obdržaní toho listu s matkou volali pani G.,

ktorá aj napriek tomu sľubovala, že jej byt bude vrátený. Až na základe tohto rozhovoru konečne obdržal
telefonický kontakt na I.. Skontaktoval ho a koncom ôsmeho mesiaca 2013 si dohodli prvé osobné
stretnutie, kde ho prvýkrát videl osobne a to v B., v strede dedine je reštaurácia názov nevie. Tam ho
informoval o týchto skutočnostiach, ktoré tu teraz vypovedal. Pýtal sa ho, či je súčasťou celého scenára
s pánom A., alebo či je tak isto ako aj jeho matka len poškodený. V prípade, že by spolupracoval na tomto

s A., s G., s A. tak mu to pripadalo, to mu aj povedal sú organizovaná skupina. Svedok predkladá do
spisu listinné dôkazy, na ktoré poukázal vo svojej výpovedi a to: 3 maily od A., komunikácia s rodinou B.
a správa od G.. Predmetné dokumenty podpisovali v M. u notárky. Pri podpísaní kúpno-predajnej zmluvy
boli prítomní A., svedok, zapisovateľka a pani notárka vo vedľajšej miestnosti, I. tam prítomný nebol.
Sudkyňaprečítalačasťvýpovedesvedkazodňa27.10.2014strana3zvyšetrovaciehospisuO.P.–XXX/
XXX-XX-XXXX, z ktorej vyplýva, že svedok uviedol, že kúpno-predajnú zmluvu podpísal v A. na matrike.

Súd vyzval svedka, aby vysvetlil túto nezrovnalosť. Ten uviedol, že nevie prečo je to tam tak uvedené,
on v skutočnosti podpisoval kúpnu zmluvu v M. pred notárkou. V A. podpisoval plnomocenstvo, ktoré
mi udelili rodičia zo dňa 31.07.2012. Z kúpno-predajnej zmluvy mu nebola vyplatená kúpno-predajná
cena. Keď dával podpisovať otcovi a matke predmetné plnomocenstvá, informoval ich na základe mailu,
kde mu A. poslal návrhy na založenie nehnuteľnosti a na základe toho na poslednú chvíľu to zmenil, tak

mamu informoval, že byt bude založený na tri mesiace, neinformoval ich o kúpnej zmluve. A. si to potom
mal vyriešiť iným spôsobom, že má inú nehnuteľnosť a za tú ju potom vymení. Záložné právo malo
byť zrušené, lebo tým, že A. realizoval takéto stavby, tak na základe toho usudzoval, že nie je žiadny
problém pre neho záložné právo vymeniť a pravdepodobne mu chýbajú len nejaké právne dokumenty
nehnuteľnosti, ktorou by bol zamenil nehnuteľnosť mojich rodičov.

VA.predmestskýmúradombolivstredupred31.07.2012týždeň4-5dnípred31.07.2012.Stretolsatam
s A. svedok a jeho matka, A. hovoril, že na to záložné právo a na výpomoc na tri mesiace by jeho rodičia
súhlasili, ale jeho matka sa chce stretnúť osobne s A. a chce sa osobne spýtať, či dohoda, že to do troch
mesiacov vráti. Až na základe tohto dohovoru a podaní si rúk matky a A. svedok obdržal plnomocenstvo
a 31.07.2012 aj kúpnu zmluvu. Otec bol v aute, s A. sa vôbec nestretol. Bol tam A., matka a svedok.

Bavili sa o tom, že zapožičia byt na dobu tri mesiace, aby si A. mohol vypomôcť finančnými prostriedkami
na založenie a toto záložné právo bolo do troch mesiacov vrátené. A. s týmto súhlasil a uistil matku, že
to tak bude, nato si podali ruky. Na tomto stretnutí nemali návrhy dokumentov, matke sa nič nepredložilo.
Až potom tieto veci riešili. Bolo to tak rýchle, pretože A. to potreboval veľmi rýchlo. Tie udalosti sa pri tom
tlaku a tých rýchlych krokov aj svedkovi zlievajú do jedného okamihu. Ale všetko malo svoju postupnosť

a mal to pripravené a tlačil svedka, že tie peniaze potrebuje veľmi rýchle. A keď prišiel s dokumentami
k notárovi A. mal namiesto toho kúpnu zmluvu s tým, že ho informoval, že inak tie peniaze nedostane.
Potrebuje ich veľmi súrne, potrebuje to v ten deň odovzdať do banky. V dobrej viere a pretože nemal
s ním problémy, si tú zmluvu prečítal a spýtal sa ho na tri základné otázky. Či je účet jeho, či tá osoba
ktorá to podpisuje je dôveryhodná. Nato odpovedal, áno je. Je to policajt a tretia otázka potrebuje to do

troch mesiacov vrátiť. Lebo podal jeho matke ruku a povedal, že to tak bude. A. sa stretol s jeho matkou
už predtým a informoval o tom, že potrebuje túto pomoc. Keď toto podpísal, vrátil sa za rodičmi a ich
informoval, a preto aby pomohol kamarátovi v tejto situácii podpísal kúpnu zmluvu vlastným krkom, že
to vysporiada a že to dajú do poriadku. Preto sa snažil po tých troch mesiacoch, aby sa mohol stretnúť
s I., lebo na základe týchto informácii čo robil mediátora sa začal obávať, že ho zatiahli do podvodu. Keď

odchádzal z A., kde sa podpisovali tie prílohy plnomocenstvo, išiel s tým, že nebude podpisovať kúpnu
zmluvu. Ani on o tom vedomosť nemal, tak ich v tom okamihu nemohol informovať. Až prišiel do M.
a videl v podstate, že došlo k inému riešeniu ako sa dohodli s A. a tlačil ho, že to potrebuje mať v ten deň
a aj v banke tak to rozhodol a podpísal na základe svojho rozhodnutia. Následne keď sa vrátil domov,
o tomto rodičov informoval. Na základe čoho mu rodičia povedali, že im ručí vlastným krkom, aby sa to

vyporiadalo naspäť do tých troch mesiacov. Na otázku, či si svedok myslí, že prekročil právomoci, na
ktoré bol splnomocnený plnomocenstvom zo dňa 31.07.2012 uviedol, že konal v dobrej viere, že pomôže
kamarátovi vyriešiť ťažkú situáciu a keďže ho uistil p. A. aj v osobe p. I. tak predpokladal, že všetky
tri strany majú záujem, aby bola dodržaná dohoda a do troch mesiacov sa to vrátilo naspäť. V čase
uzatvorenia kúpno-predajnej nemal dlhy. Nepamätá si, aké mal exekúcie v roku 2012 a 2013, ale mohol

to vyporiadať 2018-2019. Ak mal nejaké exekúcie, on si ich si pred 2-3 rokmi vyporiadal. Nepamätá
si, kto bol oprávnený, komu dlžil peniaze, na základe týchto exekúcii. Nepamätá si sumu, ktorú dlžil,
nezaplatil to on, vyhlásil bankrot 2-3 roky dozadu. V 2014 bol v nemocnici naskakovalo mu veľa exekúcii.
Bankrot mu vyhlásil OS Trenčín. Svedka kompletne vykradli na chate na V. E.. Otec nevedel, že bolapodpísaná kúpna zmluva na byt, lebo keď sa vrátili 31.07.2012 z M., tak o tomto informoval len matku.
Otec mu dal súhlas len zo založením, ale nie s predajom bytu. Nepamätá si, kedy boli podpisované
záložnézmluvy,nedokážesirozpamätaťnatendátum.OdI.,A.,G.svedoknikdyneprijalžiadnepeniaze.

Od A. nikdy neprijal peniaze, kto je to A. sa dozvedel až keď bol osobne v Tatrabanke. Na účet, ktorý
je v kúpno-predajnej zmluve vložil 10,- Eur až z výpisu sa dozvedel komu patrí, že nie A. a obratom
bol informovať vyšetrovateľa, ktorému ten výpis dal. Na otázku koho sa informovali, že koho je to číslo
účtu, kedy a kde, svedok odpovedal, že pri podpise zmluvy prvýkrát keď povedal A., že je to jeho účet
a po troch mesiacoch sa nedochádzalo k naplneniu, tak už začal rozmýšľať, koho je to účet a pretože

nemal kontakt na I., jeho sa spýtať nemohol. Tak spravil najjednoduchšiu vec, vložil na účet 10 Eur, a tak
prišiel na to, kto je majiteľom.

9. Svedok E. A. na nariadenom pojednávaní dňa 13.08.2021 o. i. uviedol, že žalobkyňu nepozná,
nepamätá si, že by ju videl. Nevie o tom, že by s ňou mal stretnutie. Nepamätá si ju. Žalovaného pozná
z M., dlho ho nevidel. Z názvu pochopil o čo sa jedná. Konkrétne nevie, o čo sa jedná. Vie, že je to

konania o nejakej kúpnej zmluve. Veľmi si to nepamätá, ale keď sa to týka toho, čo bol vypovedať aj na
polícii, tak mu je to známe, nie do detailov, ale to čo si pamätá. S pani G. sa pozná, nevie, kde býva, počul
o nej 2014-2015 naposledy. A. A. B. pozná, ale nevie presne odkedy. Myslí, že od roku 2011 a stretol sa
s ním na základe určitých projektov, ktoré chcel riešiť v stavebníctve. Boli to rôzne projekty. Ale myslí, že
ani jeden z nich nevyšiel. Jednalo sa o rôzne kúpy pozemkov, ktoré patrili ževraj do správy biskupského

úradu v I.. Tvrdil, že má kontakty, že vie následne zobchodovať tie nehnuteľnosti a potreboval na to zdroj
finančný. Svedkovi sa prečítala jeho výpoveď zo dňa 05.02.2014 z vyšetrovacieho spisu P. -XXX/P. čl.
4 v zmysle ktorej uviedol, že „v júli 2012, keď som sa stretol s A. B., G. B. a otcom A. B. v A., tak som
prišiel do kontaktu s plnou mocou, na ktorej vystupovala ako splnomocenená osoba A. B.. Osoby ktoré
ho splnomocnili boli asi jeho rodičia, to ale neviem určite, pretože som plnú moc nečítal.“ Bol vyzvaný,

aby vysvetlil tento rozpor. Uviedol, že on si pamätá pána B. a to je všetko, keď to tam povedal tak je
to asi pravda. Ale keď sa teraz na ňu ( pani B. ) pozrie nepamätá sa, že by sa s ňou stretol. Čo sa týka
stretnutia na mestskom úrade v A., pre takú dlhú dobu nevie povedať, tak tam určite bol, ale nevie, aké
to bolo stretnutie. Na otázku, či pripravoval niektoré zmluvy o zapožičaní nehnuteľnosti, preberajúcu I.
30.07.2012, kúpno-predajnú zmluvu medzi predávajúcimi G. B. B. zast. plnou mocou B. a kupujúcim

I. 31.07.2012 následne plnomocenstvo od F. B. pre B. 31.07.2012, plnomocenstvo splnomocniteľ F. B.
a G. B. zo dňa 31.07.2012 svedok uviedol, že je možné, že ich skontroloval. Nepamätá si, či mu ich
poslal na mail. Ak tvrdia, že on prevzal plnomocenstvo v A. a bol ho niekde zaniesť, tak asi participoval.
Prečo by inak bol prevzal plnomocenstvo, pána B. pozná. Nepamätá si na takú vec, že by oslovil v júli
2012 A. B. s požiadavkou, aby mu dočasne požičal nejaké peniaze, B. zvyčajne potreboval požičať

peniaze. Nepamätá sa, že zasielal v júli 2012 pánovi B. mailom vypracované plnomocenstvo, príp.
návrhy kúpnych zmlúv alebo iných listín. Nevie o tom, že by boli niekedy s p. B. podpisovať nejaké
listiny na notárskom úrade v M., že by takúto vec spravil, lebo keď sa podpisujú zmluvy býva notár sám
podľa jeho skúsenosti. Nepamätá si, že bol na notárskom úrade s pánom B., možno bol na parkovisku.
Nepamätá sa, že by mali rodičia p. B. založiť byt. Ak ho predávali, nevidí dôvod. Ak ho kupoval niekto

na úver, tak ho určite zakladali. Určite sa s I. stretol, asi sa stretol s I. a G. aj súčasne. Nespomína si
na stretnutie 05.03.2015 v J. o 14:15, nespomína si, že sa stretli s p. I. a G.. Nevie, nepamätá sa, že
by od neho požadoval niečo I. a niečo požadoval buď na tom stretnutí alebo v tom období. Svedkovi
sa prečítala časť zápisnice z výpovede žalovaného H. I. zo dňa 16.04.2015 z vyšetrovacieho spisu O.:
P./P. str. 3 ods.1, ktorá bola už citovaná vyššie v rozsudku v odseku 7. Svedok k prečítanej výpovedi

uviedol, že takýto typ rozhovoru si nepamätá. Tie okolnosti k nemu nie sú pravdivé. Od B. nepožadoval
sumu 39.000 Eur. O kúpno-predajnej zmluve mal vedomosť, že I. kupoval byt. Je možné, že zoznámil I.
s B., lebo jeden chcel kupovať druhý chcel predávať. Nevie, ako sa to k nemu dostalo, možno cez pani
G.. A. B. chcel predávať, lebo potreboval peniaze, robil projekty. Nevie, či si predajom chcel vyriešiť
svoje vlastné finančné problémy, ale z peňazí mal byť zisk z toho zisku by boli ďalšie peniaze, by si

vyriešil svoju otázku. Jednalo sa o kapitolské polia, to boli veci ktoré boli veľké. B. odovzdával finnančnú
hotovosť po výbere z jeho účtu, sumy si presne nepamätá, bolo to viackrát a v jednom prípade to bolo
tak, že to vyberali viaceré osoby. Peniaze mu dával kvôli projektom ktoré nikdy neboli, kvôli klamstvám
na ktoré prišiel neskoro a kvôli tomu, že keď predal ten byt, tak nemohol mať na účte peniaze lebo
ževraj mal exekúciu. Peniaze potreboval rýchlo. Peniaze vyberali viacerí z viacerých účtov, aby mu ich

dali. Výplatné z tej kúpnej zmluvy. Vie, že keď predával B. byt, peniaze mu nemohli ísť na účet lebo
mal exekúciu, alebo niečo také, tak peniaze museli ísť niekam inam. Aby ich mohol vybrať a mohol
ich mať v hotovosti. Nevie koľko ich bolo traja - štyria, na polícii to vypovedal myslí, že konkrétne a
presne. Myslí, že tam boli aj kamery, kde sa vyberali tie peniaze na jednom mieste, na to upozorňovalpolíciu. To bolo na pobočke, nie niekde mimo mesta. Všetky peniaze mu reálne odovzdal. Svedkovi sa
prečítala jeho výpoveď zo dňa 05.02.2014 str. 4 od 5. vyšetrovací spis O.: P./P. „N. G. sa ma spýtala
niekedy koncom júla alebo začiatkom augusta 2012 či mám ešte účet v I. U., pretože by potrebovala

vybrať väčšiu sumu peňazí. Keďže som účet mal vedený v I. U., tak som súhlasil, že jej pomôžem
a po tom čo mi boli poslané na môj účet peniaze z účtu jej synovca v sume 22.000,- Eur, vytiahol som
sumu 10.000,- Eur v M. a 10.000,- Eur v Tescu v I. v pobočke I. U., a hneď po druhom výbere som
ich odovzdal A. B., podľa pokynu N. G.. Meno jej synovca je pravdepodobne J. A.. Súčasne so mnou
ďalšie peniaze odovzdali A. B. – pani N. G., jej synovec J. A. ml. a jeho otec pán A. W.. J. A. B., N.

G. aj A. st. vyťahovali peniaze v rovnakom čase a na rovnakých miestach ako ja. Neviem akú sumu
peňazí odovzdávali spomenuté osoby A. B., ja som mu odovzdal spolu 20.000,- Eur. 2.000,- Eur ktoré
mi ešte zostali na účte som vrátil N. G., neviem uviesť už akým spôsobom. A. B. potreboval peniaze
v hotovosti a nemohli mu byť zaslané na jeho účet, pretože ako sám povedal sú vedené na jeho osobu
exekučné konania. Všetky peniaze, ktoré sme odovzdávali A. B. predstavovali pravdepodobne cenu
bytu, ktorý A. B. predával a boli pravdepodobne od H. I..“ Svedok uviedol, že okolnosti ktoré uviedol vo

výpovedi sú pravdivé. Na otázku „kto všetko bol prítomný pri odovzdávaní peňazí B.“ svedok odpovedal,
že mu ich odovzdávali spoločne pred bankou vnútri. G., synovec G., nevie či tam nebol aj jeho otec
alebo G. sestra, nespomína si. V I. v pobočke pred Tatrabankou v Tescu. Z predaja bytu nemal províziu.
Nespomína si, akým spôsobom G. vrátil 2000 Eur, ak nemohol vybrať, tak to bolo chybou banky, lebo
mal limit na výber a on ich potreboval hneď. Keby nahlásil výber tak ho má, on ho nenahlasoval. I.

neponúkal ľubovoľnú sumu za to, že nepôjde oznámiť túto skutočnosť na políciu. Nemá žiadny doklad,
že B. odovzdali 20.000 Eur v hotovosti.

10. Svedok E. A. na nariadenom pojednávaní dňa 29.09.2021 uviedol, že si nepamätá veľa vecí. Keď
sa čítala zápisnica, tak sa mu ozrejmili veci, ale to je o tom, že naozaj p. I. kupoval a B. predával

nehnuteľnosť to z toho vyplývalo. Väčšinou to tak bolo, že bola G. jeho asistentka. Nepamätá si, kto robil
kúpnu zmluvu ani či ju robili, celé to bolo o tom, že keď aj riešili jednotlivých prípady, alebo klientov tak sa
stalo, že im do mailu prišla zmluva a oni ju dopísali to čo potrebuje banka v rámci čerpania alebo rôznych
vecí, ktoré by bránili možno zavkladovaniu nevie, ktoré boli odkomunikované s bankou alebo katastrom
klienti ak priniesli vypracovanú zmluvu tak tá sa neprerábala, prečo by sa mala prerábať. Vypracovali -

mohlo byť, že sa aj dopĺňala. V tomto období riešil úvery v bankách. K odovzdaniu peňazí A. B. uviedol,
že tam bol on, p. G. a tiež si nepamätá mená a myslí si, že tam boli ešte traja plus p. B., ktorý si zobral
peniaze do ruky. Bolo to preto tak, už to aj minule hovoril, že nedalo sa vytiahnuť viacej peňazí, tak sa
to rozkladalo na viacej osôb, aby v ten deň a v tú chvíľu mohli dať p. B. a to sa aj stalo. Netuší, vážne
si nepamätá, koľko bola kúpna cena bytu. Asi sa dostali všetky peniaze k pánovi B., ktoré boli vložené

na účet. Vie, že p. B. bol splnomocnený na predaj bytu svojimi rodičmi.

11. Svedkyňa N. G. na nariadenom pojednávaní dňa 29.09.2021 uviedla, že žalobkyňu vôbec nepozná,
nikdy ju nevidela. Žalovaného pozná, tancoval vo folklórnom súbore, kde bola vedúca, 5 rokov ho
nevidela. Pán A. prišiel za ňou, že má klienta, ktorý chce predať v D. B. D. E. byt, že či niekoho nepozná,

kto by ho chcel kúpiť. Toto robili bežne. Povedala, že sa spýta, tak prišla do súboru a spýtala sa aj p. I..
Mal doma zlú bytovú situáciu, býval v nejakom rozostavanom dome, čo si pamätá, tak mu to ponúkla.
On uvažoval a potom povedal, že by to zobral, že má záujem. Potom p. I. zoznámila s p. A. a vybavili
mu úver v Unicredit Bank a kúpil ten byt. Úver dostal, takže ho kúpil. Pán A. robil ten úver, vybavoval
úver. Ona má s ním nejaké skúsenosti a nejaké problémy, spory s ním a tiež ho hľadala a nemohla ho

nájsť. Odišla z firmy, hnevajú sa na seba a nestretávajú sa. Súdne spory nemajú. Vlastne ju vyhodil
z firmy. V spoločnosti boli partneri, ale fungovalo to tak, že ona bola asistentka a on vedúci. Kúpnu
zmluvu na tento byt vypracoval p. A.. Je možné, že aj ona tam dopisovala nejaké údaje. Nepamätá si,
či účet dopĺňala ona, ale ak áno, tak jej ho zadával p. A.. A. A. jej nadiktoval č. účtu ktoré tam má dať,
ale nepamätá si koho to bol účet. Nevie, kto všetko bol prítomný v I. keď vyberali peniaze, ale bolo ich

tam viacej. Pamätá si, že to bolo zvláštne prečo to tak dávali, ale ona sa o to neinformovala prečo alebo
si nespomína prečo. Prítomní tam boli ona, p. A., B. určite a niekto ju tam ešte tuším viezol, nepamätá
si, myslí, že tam ešte niekto bol. Nepamätá si, či žalovaného zoznámila s p. B., myslí, že len s A.. Nie
je si istá. A že p. A. potom priviedol klienta. Ona klienta p. B. nepoznala. Svedkyne sa prečítala časť
zápisnice z výpovede žalovaného H. I. zo dňa 16.04.2015 z vyšetrovacieho spisu O.: P./P. str. 3 ods.1,

ktorá bola už citovaná vyššie v rozsudku, v odseku 7. Svedkyňa na prečítanú výpoveď uviedla, že naozaj
si nespomína na toto stretnutie. Vie, že mal nejaké finančné problémy p. A., lebo aj ju žiadal, aby svoj
byt založila, lebo že potrebuje peniaze. To sa teda nestalo. Stretnutie v J. si pamätá, ale nepamätá si,
či pri tom bola.12. Žalobca 2/ F. G. B. na nariadenom pojednávaní dňa 25.03.2024 o.i. uviedol, že o okolnostiach toho
prevodu bytu vie povedať, že ono to bolo dávnejšie, a na základe toho nie sú tie okolnosti také, ako by

vedel interpretovať. Ale prišla za ním mama s tým, že brat by potreboval vypomôcť s ručením bytu na
tri mesiace, či s tým súhlasí. Povedal, že nie, ale je to jej rozhodnutie. Nech si spraví ako ona uznáva
za vhodné, keď chce pomôcť bratovi. To mala byť výpomoc na tri mesiace. Po troch mesiacoch sa jej
pýtal, či tá vec je vysporiadaná, tak povedala že ešte nie, že sú tam nejaké okolnosti, také, že proste
nedošlo k vyrovnaniu. Hovoril jej, nech si to rieši, nech sa o to zaujíma, a to prakticky to už riešila, robila

s bratom. Prakticky dochádzalo k riešeniu tak, že kontaktovala brata s tým riešila tie ďalšie postupy,
ako naloží s tým ďalším postupom, ohľadom toho bytu. Myslí si, že tam došlo aj k nejakým trestným
oznámeniam, ktoré podávala, nebolo naplnené to čo prakticky bolo dohodnuté. Ohľadom predaja bytu s
matkou vôbec nehovoril, lebo ten byt chcela matka pre jeho najstaršieho syna, takže o žiadnom predaji
nevie. Samozrejme, že ju to, čo sa stalo psychicky zlomilo, bolo vidieť, že ju to trápi, že spravila chybu.
Nevedel,žebolaspísanáapodpísanákúpnazmluvaopredajipredmetnéhobytu,takúinformáciunemal.

Nemal informáciu, že na katastri je byt písaný na žalovaného, nevedel nič o tom. Nezaujímal sa o to, že
by si niečo preveroval. V súčasnosti ten byt nie je obývaný, nikto tam nebýva.

13. Žalobca 1/ A. B. na nariadenom pojednávaní dňa 25.03.2024 o.i. uviedol, že v predmetnom byte
býva po smrti mamy, čo je vidieť aj na odberoch aj na ostatných veciach. S bratom majú svoje životy,

stretávajú sa veľmi málo. Brat nechodí do toho bytu. Jeho zdravotný stav je taký aký je, chodí veľa
po rehabilitáciách. Cez deň sa tam málo zdržuje, väčšinou večer a ráno idem zase ďalej. Je invalidný
dôchodca. Zdravotníctvo a dať si svoje veci dohromady nie je lacné. On si svoje záväzky zaplatí, ale
prvoradé je zdravie.

14. Žalovaný na nariadenom pojednávaní dňa 25.03.2024 o.i. uviedol, že A. B. nemá seriózny záujem
o tento byt. Pretože keby mal seriózny záujem, tak by po smrti matky platil energie on. Pani B. platila tie
energie pokiaľ žila. Všetky poplatky spojené s týmto bytom platí teraz žalovaný. Čo sa týka hypotéky,
energií, všetko platí on.

15. Po začatí konania pôvodná žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX zomrela, pričom z uznesenia zo dňa
08.02.2023, č. k. 9D/469/2022, Dnot 262/2022, vydaného notárom JUDr. Zuzany Zigovej, notársky úrad
Nové Mesto nad Váhom, ako súdnym komisárom, ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní
dedičstva, vyplýva, že dedičmi po žalobkyni sa stali: A. B., L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/
XX, XXX XX D. B. D. E. a F. G. B., L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX D. B. D. E..

Preto súd uznesením č.k. NM-7C/258/2016 – 271 zo dňa 22. augusta 2023 rozhodol, že pokračuje v
konaní s dedičmi žalobkyne: A. B., L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. B. D. E.
označeným ako žalobca 1/ a F. G. B., L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX D. B. D. E.
označeným ako žalobca 2/.

16. Na pojednávaní konanom dňa 25.03.2024 súd pripustil zmenu žaloby v súlade s písomným podaním
PZ žalobcov z dôvodu úmrtia pôvodnej žalobkyne nasledovne: I. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel
1/2 nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D. B. D. E., a to: U. O. XX, nachádzajúceho sa na
X. poschodí, vchod XX, D. K. C. E. D. B. D. E., súp. číslo XXXX na pozemku registra „C“ KN, parc. č.
3659/2, a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6692/368196 na spoločných častiach

a zariadeniach domu a na pozemku „C“ KN, parc. č. 3659/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 619
m2 patrí do dedičstva po neb. G. B., L. M., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, zomr. XX.XX.XXXX.
II. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel 1 nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. D. B. D. E.,
a to: U. O. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí, vchod XX, D. K. C. E. D. B. D. E., súp. číslo XXXX
na pozemku registra „C“ KN, parc. č. 3659/2, a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti

6692/368196 na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku „C“ KN, parc. č. 3659/2,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 619 m2, patrí do dedičstva po neb. F. B., L. B., nar. XX.XX.XXXX,
rod. č. XXXXXX/XXX, zomr. XX.XX.XXXX. III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Uznesenie bolo na pojednávaní vyhlásené, odôvodnené a bolo dané poučenie
o opravnom prostriedku.

17. Súd sa oboznámil so žalobou s prílohami, písomnými vyjadreniami strán, žiadosťou o vypratanie
nehnuteľnosti, čiastočným výpis z LV, úmrtným listom F. B., Plnomocenstvom udeleným F. B. G. B. zo
dňa 31.07.2012, Plnomocenstvom udeleným F. a G. B. p. A. B. zo dňa 31.07.2012, rozhodnutím správykatastra D. B. D. E. o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností, kúpnou zmluvou
zo dňa 31.07.2012 (predávajúci: F. B. a G. B., v zastúpení A. B., kupujúci H. I.), rozhodnutím správy
katastra Nové Mesto nad Váhom, listom G. B. zo dňa 15.05.2013 p. I. a ďalším listom zo dňa 11.07.2013,

zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 30.08.2013, ktorú podala p. B., upovedomením o začatí
trestného stíhania zo dňa 11.10.2023, uznesením ORPZ zo dňa 24.06.2015, ZP č. 187/2012, zmluvou
o úvere, zmluvou o zapožičaní nehnuteľnosti, odstúpením od zmluvy zo dňa 23.03.2016, spisom
Okresného riaditeľstva PZ Nové Mesto nad Váhom, odbor kriminálnej polície, oddelenie vyšetrovania
číslo O.: P./P., spisom Katastrálneho úradu v Trenčíne, správa katastra nové Mesto nad Váhom číslo

E. XXXX/XX, ako aj ostatným spisovým materiálom, výsluchom pôvodnej žalobkyne a žalobcov 1/ a 2/,
žalovaného a svedkov: N. G., F. E. A., konfrontáciami medzi svedkami na nariadenom pojednávaní,
pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

18. Pôvodná žalobkyňa G. B. boli spolu s manželom - F. B., nar. XX.X.XXXX, v súčasnosti už zosnulým
(zomreldňaX.XX.XXXX)bezpodielovýmispoluvlastníkmibytuč.XX,nachádzajúcomsanaX.poschodí,

vchod XX, D. K. C. XX E. D. B. D. E., postaveného na pozemku, pare. č. 3659/2, zapísaného na LV č.
XXXX pre k.ú. D. B. D. E. spolu s pozemkom a spoločnými časťami k bytu patriacimi.

19. V lete roku 2012 požiadal jej syna - A. B. o pomoc jeho kamarát - E. A., pomoc mala spočívať v
dočasnom založení nehnuteľnosti v prospech banky, aby mohol E. A. dostať úver. Záloh mal byť po troch

mesiacoch vymazaný. Žalobkyňa spolu so svojim manželom vzhľadom na opisovanú veľmi zlú finančnú
situáciu p. A., ktorú jej opísal E. A. na osobnom stretnutí v A. súhlasila s dočasným založením svojho
bytu, preto podpísala spolu so svojím manželom Plnomocenstvo svojmu synovi - A. B., pričom súhlasili
len so založením nehnuteľnosti, a to len na dobu 3 mesiacov.

20. Z Plnomocenstva zo dňa 31.07.2012 súd zistil, že F. B. a G. B. ako splnomocnitelia udelili
plnomocenstvo A. B. ako splnomocnencovi na všetky právne úkony spojené s nadobúdaním majetku v
prospech splnomocniteľa, nakladania s akýmkoľvek a všetkým hnuteľným a nehnuteľným majetkom, so
zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam, aktívami a právami splnomocniteľa nachádzajúcimi sa
na území SLOVENSKEJ REPUBLIKY a to najmä::

- podpísanie zmluvy o zapožičaní nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa,
- podpísanie Zmluvy a úvere a jej neskorších dodatkov,
-podpísanie zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa, podpísanie a
podanie návrhu na vklad záložného práva zriadeného v prospech Banky do katastra nehnuteľností z
predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam,

- podpísanie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti/tiam, ktorou Splnomocniteľ ako záložca
zriadi záložné právo v prospech Banky ako záložného veriteľa k nasledujúcim nehnuteľnostiam:
a) parcely registra „C“
pozemok pare. č. 3659/2, druh pozemku:Zastavané plochy a nádvoria, výmera 619 m2
b) byt č. XX na X. p. v bytovom dome súp. č. XXXX, vchod: XX postavenom na pozemku pare. č. 3659/2,

a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku
vo veľkostí 6692/368196
všetko nachádzajúce sa v kat. úz. D. B. D. E., obec: D. B. D. E., okres: D. B. D. E. zapísané na LV č.
XXXX vedenom Správou katastra Nové Mesto nad Váhom v bezpodielovom spoluvlastníctve F. B., L. B.,
narodený XX.XX.XXXX, rod.číslo XXXXXX/XXX, adresa trvalého pobytu: C. XXXX/XX, XXX XX D. B. D.

E. , a manželka G. B., L. M., narodená XX.XX.XXXX, rod.číslo XXXXXX/XXX, adresa trvalého pobytu:
C. XXXX/XX, XXX XX. D. B. D. E., v podiele: 1/1 (ďalej len „Nehnuteľnosť")za účelom zabezpečenia
pohľadávok UniCredit Bank Slovakia a.s., Šancová 1/A, 813 3.3 Bratislava, ÍČO: 00681709 20 Zmluvy
o úvere medzi Bankou a Dlžníkom: H. I., bytom J. XXX, XXX XX J., nar. XX.XX.XXXX, rod. č.: XXXXXX/
XXXX, (ďalej len „Dlžník“), na základe ktorej Banka poskytne Dlžníkovi úver maximálne do výšky 59

220,- EUR,
- podpísanie žiadosti o čerpanie úveru
- podpísanie poistnej zmluvy/návrhu na zmenu poistnej zmluvy na Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom
zabezpečenia pohľadávok Banky voči Splnomocniteľovi vyplývajúcich zo Zmluvy úvere a žiadosti
o vydanie oznámenia o vinkulácii poistného plnenia v prospech Banky z týchto poistných zmlúv /

oznámenia o vzniku záložného práva k Nehnuteľnosti pre poisťovňu podľa § 1 mc zák.č. 40/1964 Zb.
(Občiansky zákonník) v znení neskorších zmien a doplnkov,
- podpísanie dohody o zrážkach zo mzdy.- podpísanie zmluvy o záložnom práve k peňažnej pohľadávke vrátane podania návrhu na pregistráciu
záložného práva k peňažnej pohľadávke v Notárskom centrálnom registri záložných práv,
- podpísanie zmluvy o zabezpečení záväzku pohľadávkou z účtu v Banke,

- podpísanie zmluvy o zabezpečení podielovými listami podfondov Pioneer Funds {*Pioneer
S.F.,**Pioneer P.F.],
-podpísaniezmluvyobežnomúcte,nazákladektorejBankaotvoríabudeviesťnamenoSplnomocniteľa
ako majiteľa účtu bežný účet („účet"),
na akúkoľvek dispozíciu s peňažnými prostriedkami na účte, vrátane zadávania prevodných príkazov,

súhlasov s inkasom, trvalých prevodných príkazov, zriaďovania vinkulácií, a všetkých iných dispozičných
oprávnení,
- na podpísanie zmluvy o sprístupnení služieb elektronického bankovníctva a prostredníctvom týchto
služieb na dispozíciu s prostriedkami na účte,
- výkon všetkých úkonov potrebných k výpovedí/zrušeniu zmluvy o účte, preberanie akýchkoľvek
písomností súvisiacich so zmluvou o účte,

ako aj na všetky právne a iné úkony, ktoré Banka bude v tej súvislostí požadovať.
Na plnomocenstve sú úradne na Meste A. overené podpisy F. B. a G. B.. Súd zistil, že obaja sa na úrade
Meste Piešťany na predmetnom plnomocenstve podpísali.

21. A. B. podpísal dňa 31.7.2012 Zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnostiam svojich rodičov, toho

istého dňa podpísal tiež návrh Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností.

22. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 31.07.2012 súd zistil, že dňa 31.07.2017 uzatvorili ako predávajúci: F. B.
a G. B. obaja v zastúpení na základe plnomocenstva zo dňa 31.07.2012 A. B. a H. I. ako kupujúci
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľnosti: a) byt č. XX, nachádzajúci sa na

X.p., vchod: XX, bytového domu na ul. C. O. XX E. D. B. D. E., W. O. XXXX postaveného na pozemku
parcela registra „C“ s parcelným číslom číslo: 3659/2 vedený na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne
územie D. B. D. E., okres D. B. D. E., obec D. B. D. E., v podiele 1/1, b) Spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového dómu súpisné číslo XXXX patriaci k bytu č. XX
vo veľkosti 6692/368196- in z celku, Vedený na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie D. B. D.

E., c) Spoluvlastnícky podiel na zastavaných pozemkoch parcely registra „C“ a to parcela číslo 3659/2
- Zastavané plochy a nádvoria o výmere 619 m2, vo veľkosti 6692/368196-in z celku, vedený na liste
vlastníctva číslo XXXX. katastrálne územie D. B. D. E., nachádzajúce sa v katastrálnom území D. B. D.
E., okres D. B. D. E., obec D. B. D. E., ktoré sú evidované Správou katastra Nové Mesto nad Váhom.

23. Zo zmluvy o úvere č. Y. súd zistil, že H. I. uzavrel dňa 31.07.2012 zmluvu o úvere s UniCredit Bank
Slovakia a. s. na poskytnutie úveru vo výške 59.220 Eur.

24. Z rozhodnutia číslo vkladu: E. XXXX/XX zo dňa 04.09.2012 súd zistil, že Správa katastra Nové Mesto
nad Váhom povolila vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na byt, ktorý je predmetom tohto

konania v prospech UniCredit Bank Slovakia a. s. na základe zmluvy o zriadení záložného práva číslo
Y./N. uzavretej medzi účastníkmi UniCredit Bank Slovakia a. s. ako záložným veriteľom a F. B. a G. B.
ako záložcom (obaja zastúpení na základe plnomocenstva zo dňa 31.07.2012 A. B.). Vklad povolený
dňa 04.09.2012 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť, právne účinky vkladu nastali dňa
04.09.2012.

25. Z úmrtného listu Matričného úradu Nové Mesto nad Váhom súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX zomrel
F. B., nar. dňa XX.XX.XXXX manžel pôvodnej žalobkyne a v tom čase bezpodielový spoluvlastník
nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania.

26. Žalovaný H. I. podaním zo dňa 08.03.2016 požiadal G. B. o vypratanie nehnuteľnosti do 30.06.2016
s upozornením, že v opačnom prípade to bude riešiť súdnou cestou.

27. Pôvodná žalobkyňa G. B. v reakcii na žiadosť H. I. na vypratanie nehnuteľnosti, podaním označeným
ako „Odstúpenie od zmluvy“ zo dňa 23.03.2016 doručeným dňa 30.03.2016 právnemu PZ žalovaného

doc. JUDr. Štefanovi Kočanovi, PhD. odstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa 31.07.2012 z dôvodu, že jej
nebola uhradená kúpna cena za byt a zároveň oznámila, že sa bude domáhať svojich práv súdnou
cestou z dôvodu, že pri podpise zmluvy bola uvedená do omylu, v dôsledku čoho ide v prípadepredmetnej kúpnej zmluvy o okolnosť, ktorá vzhľadom na všetky okolnosti tohto prevodu spôsobuje
absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu s poukázaním na § 39 Občianskeho zákonníka.

28. Pôvodná žalobkyňa listom zo dňa 15.05.2013 a následne aj zo dňa 11.07.2013 oznámila
žalovanému, že jej v decembri 2012 zomrel manžel, ktorý bol spoluvlastníkom predmetného bytu
a nemôžu uzavrieť dedičské konanie. Zároveň upozornila žalovaného i pána A. na to, že dohoda o
výmaze záložného práva nebola dodržaná a vyzvala ho na vyriešenie vzniknutej situácie, inak bude
nútená celú vec oznámiť orgánom činným v trestnom konaní ako trestný čin podvodu spáchaný na jej

osobe.

29. Zo spisu číslo E. XXXX/XX z Katastrálneho úradu v Trenčíne, Správa katastra Nové Mesto nad
Váhom súd zistil, že žalovaný H. I. doručil dňa 28.06.2013 na Správu katastra Nové Mesto nad
Váhom „Návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti“ zo dňa 20.06.2023. Správa
katastra Nové Mesto nad Váhom rozhodnutím číslo vkladu E. XXXX/XX zo dňa 26.07.2013 povolil

vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností v prospech H. I.. Vklad
povolený dňa 26.07.2013 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť, právne účinky vkladu
nastali dňa 26.07.2013. Predmetné rozhodnutie Správa katastra Nové Mesto nad Váhom doručovala F.
B. zásielka vrátenia dňa 03.09.2013 ako neprevzatá v odbernej lehote, G. B., zásielka doručená dňa
19.08.2013, A. B., zásielka doručená dňa 29.11.2013, H. I., zásielka doručená dňa 05.08.2013.

30. Pôvodná žalobkyňa sa dňa 30.8.2013 obrátila na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Novom
Meste nad Váhom s trestným oznámením, keďže mala podozrenie, že sa stala obeťou trestného činu
podvodu. Z vyšetrovacieho spisu číslo: O.: P./P. súd zistil, že pôvodná žalobkyňa G. B. dňa 30.08.2013
na Obvodnom oddelení PZ Nové Mesto nad Váhom podala trestné oznámenie pre trestný čin podvodu

podľa § 221 Trestného zákona, kde podrobne uviedla okolnosti ktoré viedli k tomu, že prišla o byt, pričom
záverom uviedla, že „považuje konanie F. A. za podvod, čím ma od začiatku uvádzal vedome do omylu
a svojím konaním ma vedome pripravil o môj majetok, čím mi takto spôsobil škodu vo výške 70.000
Eur“. ORPZ v Novom Meste nad Váhom, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality
uznesením O.: P./P. zo dňa 09.10.2013 začal trestné stíhanie za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.

3 písm. a) Trestného zákona. Uznesením zo dňa 24.06.2015 ORPZ v Novom Meste nad Váhom, odbor
kriminálnej polície, oddelenie vyšetrovania podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku prerušil, pretože sa
nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

31. Zo znaleckého posudku číslo XXX/XXXX vypracovaného znalcom Ing. Stanislavom Cákom,

znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 25.07.2012 súd zistil,
že znalec určil všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti (predmet sporu) vo výške 65.800 Eur.
Objednávateľom znaleckého posudku bol F. B. pre účely zriadenia záložného práva na zabezpečenie
úveru.

32. Z písomné oznámenia z Tatra banka, a.s. zo dňa 26.07.2021, doručené súdu dňa 29.07.2021 súd
zistil, že majiteľom účtu IBAN W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (uvedený v kúpnej zmluve ako účet
predávajúcich) v období od 31.07.2012 do 30.09.2012 bol G. A., r.č. XXXXXXXXXX.

33. Takto zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

34. Podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu.

35. Podľa § 137 písm. d) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

36. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v
jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

37. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.38. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej
forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa

netýka len určitého právneho úkonu.

39. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

40. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

41. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

42. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

43. Podľa § 46 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch

nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie
zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o
zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

44. Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v

tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

45. Podľa § 132 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných

skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

46. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný

zákon neustanovuje inak.

47. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

48. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

49. Podľa § 30 ods. 2 zákona číslo 162/1995 Z.z., konanie o povolení vkladu sa začína na návrh

účastníka konania.

50. Podľa § 31 ods. 3 zákona číslo 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad
vklad povolí; inak návrh zamietne.

51. V zmysle § 211 CMP platí, že ak sa po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa skončilo konanie
o dedičstve, objaví ďalší poručiteľov majetok, súd na návrh (resp. v odôvodnených prípadoch aj bez
návrhu)vykonáotomtomajetkudodatočnékonanieodedičstve.Vdodatočnomkonaníodedičstvenejde
o prehodnotenie skutkových alebo právnych záverov pôvodného konania o dedičstve, teda nijakým
spôsobom nejde o nápravu vád pôvodného konania o dedičstve. Dodatočné konanie o dedičstve je

namieste vtedy, keď v pôvodnom konaní o dedičstve nebol prejednaný celý majetok poručiteľa buď kvôli
tomu, že sa o ňom nevedelo, alebo kvôli tomu, že bol sporný. Podľa § 198 ods. 1 CMP, ak sú majetok
alebo dlhy poručiteľa medzi účastníkmi sporné, súd sa v dedičskom konaní obmedzí len na zistenie ich
spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliada. Podľa § 212 ods. 1 CMP nezaradeniesporného majetku alebo dlhov do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou.
Práve na vyriešenie toho, čo patrí do dedičstva, slúži sporové konanie o určenie, či vec patrí alebo
nepatrí do dedičstva. Táto žaloba nie je osobitým typom žaloby, ide o určovaciu žalobu podľa § 137

písm. c) C.s.p.

52. Súd konštatuje, že v konaní bol preukázaný naliehavý právny záujem na určení, že vec patrí
do dedičstva po poručiteľoch v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. V prípade úspechu v tomto konaní,
by súd na návrh vykonal o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Súd tiež poukazuje na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Cdo 26/2007 zo dňa 16.12.2008, podľa ktorého,
ak aj z doterajšej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že dedič má vždy naliehavý právny záujem na
určení, či určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi.

53. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 154/2010 zo 16. decembra
2010 publikovaným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdom Slovenskej republiky

pod č. 3/2011 „V konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva,
ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje
k smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie
súdu.“ V citovanom uznesení sa konkrétne uvádza: „Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič
domáha určenia, že tá – ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takýchto žalobách ide

o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku
dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu maž vplyv na rozhodnutie súdu.
Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná
v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie
o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať

právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníckeho práva niekoho iného (napríklad
vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve,
sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné“.

54. Kúpna zmluva je najbežnejším odvodeným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o

dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), spočívajúci
vo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu
vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať
a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu (§ 588 Občianskeho zákonníka). Kúpna zmluva vzniká,
keď sa zmluvné strany zhodli (dosiahli konsenzus) o predmete kúpy a kúpnej cene, pokiaľ zákon alebo

dohoda zmluvných strán nevyžaduje ďalšie náležitosti. Zhoda zmluvných strán je daná okamihom,
keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť, t.j. okamihom, keď včasné prijatie návrhu
spočívajúce vo vyjadrení súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi (§ 44 ods. 1, § 43c ods. 2).
Osobitný režim vzniku zmluvy platí vtedy, keď podľa zákona alebo dohody zmluvných strán sa vyžaduje
písomná forma. Napríklad zmluva o prevode nehnuteľnosti vzniká (je platná) až vtedy, keď sa zmluvné

strany dohodnú o jej obsahu v predpísanej písomnej forme a prejavy zmluvných strán sú na tej istej
listine (§ 46).

55.Nazákladevykonanéhodokazovania,súd poskutkovejaprávnejstránkevecposúdiltak,žežalobný
návrh je dôvodný a žalobe v zmysle jej následných zmien vyhovel. Žaloba bola o.i. odôvodnená tým,

že právne úkony plnomocenstvá nespĺňajú náležitosti vážneho prejavu vôle smerujúceho k prevodu
nehnuteľností, ktorý sa následne udial a sú teda absolútne neplatné v zmysle ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo, ktorým manžel žalobkyne splnomocnil svoju manželku je
neurčité, neobsahuje určité vymedzenie nehnuteľnosti, ktorá sa má zakladať/prevádzať a je v zmysle
konštantnej judikatúry slovenských súdov neplatné (prípady pohotovosť, napr. Rozsudok KS v Žiline,

sp. zn: 29SP/12/2012) pre rozpor s § 37 Občianskeho zákonníka. Tento nedostatok sa týka takisto
plnomocenstva, ktorým žalobkyňa splnomocnila svojho syna, a na základe ktorého bola uzatvorená
Kúpna zmluva, ktorej neplatnosti sa v tomto konaní domáha. Nespĺňa náležitosti vážneho prejavu
vôle smerujúceho k prevodu nehnuteľností, ktorý sa následne udial a je teda absolútne neplatné v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Súd v tomto smere uvádza, že plnomocenstvo

zo dňa 31.07.2012, ktorým manžel pôvodnej žalobkyne splnomocnil svoju manželku nie je pre túto
právnu vec relevantné. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že podpísala plnomocenstvo (splnomocnená tiež
manželom) svojmu synovi A. B. a že na toto splnomocnenie bola sama neplatne splnomocnená
manželom. Súd preskúmal plnomocenstvo zo dňa 31.07.2012, ktorým pôvodní vlastníci G. B. a F. B. malisplnomocniť splnomocnenca A. B. na o.i. založenie nehnuteľnosti a prevod nehnuteľností a zistil, že toto
plnomocenstvo podpísali obaja manželia, F. B. aj G. B. a podpisy boli aj úradne overené Mestom A.. Toto
plnomocentvo pre syna A. B. teda nepodpísala iba G. B. aj za manžela (na základe plnomocenstva),

podpísali ho obaja. Keďže na základe tohto plnomocentva splnomocnenec A. B. podpísal záložnú
zmluvu aj kúpnu zmluvu (ktorej neplatnosti sa pôvodná žalobkyňa domáhala), súd sa ďalej nezaoberal
plnomocentvom, ktorým manžel pôvodnej žalobkyne splnomocnil svoju manželku. Súd sa stotožnil
s dôvodmi a argumentáciou na strane žalobcov, že jedným z nedostatkom napadnutého prevodu
nehnuteľnosti, ktorý sa nedá odstrániť je absolútna neplatnosť právneho úkonu – plnomocenstva zo

dňa 31.07.2012, ktorým G. B. a F. B. mali splnomocniť splnomocnenca A. B. na prevod nehnuteľností.
Tento právny úkon má vadu v časti označenia a špecifikovania nehnuteľnosti, ktorá má byť prevedená
ako aj špecifikácie konkrétneho úkonu, ktorým má byť prevedená. Absentujú podstatné náležitosti
zmluvy, ktorá má byť právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva. V tomto plnomocenstve
je riadne špecifikovaná len časť, kde je uvedené podpísanie zmluvy o zriadení záložného práva –
v tejto časti bola nehnuteľnosť riadne a nezameniteľne označená, čo samo o sebe aj potvrdzuje tvrdenia

pôvodnej žalobkyne, že súhlasila len so zriadením záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť.
Toto však absentuje vyššie – kde je len stroho uvedené - podpísanie zmluvy o prevode vlastníctva
nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa. Ide o všeobecné, tzv. generálne splnomocnenie, ktorého
platnosť najvyššie súdne autority pre takýto druh právnych úkonov odmietli. V súdnej praxi existuje
dostatočné množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktorý potvrdil, že Splnomocnenie na právny úkon k

nehnuteľnostiam by malo kopírovať samotný predmet zmluvy, to znamená, že obsahom plnomocenstva
by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu. Súd
sa stotožnil s argumentáciou žalobcov, že formulácia, že splnomocniteľ: „....splnomocňuje ...... a to
najmä:....„podpísanie zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa“......je
neurčitá. Nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom prevodu a ktoré nie sú žiadnym spôsobom

špecifikované, a teda ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania splnomocnenia
nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať. Nič na tom nemení ani skutočnosť,
že si nižšie v plnomocenstve dohodli konkrétnu nehnuteľnosť (riadne špecifikovaná), ku ktorej má byť
zriadené záložné právo. V ostatnej časti súd takéto plnomocenstvo posúdil ako absolútne neplatné.
Z plnomocenstva je zrejmé, že špecifikácia bytu sa týka len a výlučne záložnej zmluvy, nie zmluvy

o prevode nehnuteľnosti. Z plnomocenstva by okrem špecifikácie predmetu malo byť zrejmé aj to,
či ide o bezodplatnú zmluvu (napr. darovaciu zmluvu) alebo odplatnú zmluvu (napr. kúpnu alebo
zámennú zmluvu), aj toto v plnomocenstve chýba, čo takisto spôsobuje jeho neplatnosť. V predmetnom
splnomocnení nie je výslovne určené, na ktoré nehnuteľnosti (identifikované podľa parcelných čísel, listu
vlastníctva, katastrálnych území) sa má prevod vzťahovať, teda nie je zrejmé, či sa jedná o konkrétne

nehnuteľnosti, resp. o všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka. Takéto dojednanie je opäť neurčité.
Vzhľadom k tomu, že splnomocnenie je v časti prevodu neurčité, splnomocnenec nebol oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťami splnomocniteľov. Tento názor je vyjadrený vo viacerých rozhodnutiach
Najvyššieho súdu, (napr. sp. zn. 8Sžo 30/2007 8 Sžo 17/2007, 1 Sžr 36/2011), ktoré sa vyjadrovali
k napadnutým rozhodnutiam správy katastra a ktoré konštatovali potrebu konkrétneho špecifikovania

nehnuteľnosti v splnomocnení, ktorým sa má nakladať s nehnuteľnosťou, pod hrozbou absolútnej
neplatnosti takéhoto úkonu. Nakoľko je plnomocenstvo, na základe ktorého uzatvoril kúpnu zmluvu
splnomocnenec absolútne neplatné, neplatnou je aj kúpna zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa
31.07.2012, nakoľko splnomocnenec nemal oprávnenie na uzatvorenie predmetnej kúpnej zmluvy.

56. Žalobný návrh bol ďalej odôvodnený tým, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti je absolútne
neplatná a to z ďalších viacerých v žalobe uvedených dôvodov: okolnosti prevodu nehnuteľnosti -
absencia vážnosti a slobody vôle predávajúcich predať svoj byt, preukázané nezaplatenie kúpnej ceny
predávajúcim a rozpor s dobrými mravmi. Kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi pôvodnou žalobkyňou, jej
manželom ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim zo dňa 31.7.2012 považuje za absolútne

neplatný právny úkon (s účinkami „ex lege" a „ex tunc") v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Súd pri posudzovaní platnosti prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti posudzoval aj okolnosti, ktoré viedli
k jej uzavretiu. Počas konania bolo preukázané, že u predávajúcich absentovala vážnosť vôle predať
svoj byt. Pôvodná žalobkyňa sa v žalobe ako aj na pojednávaní vyjadrila, pričom súd o pravdivosti jej
tvrdení nemal pochybnosť, že nemala akýkoľvek dôvod svoj byt predávať, rozhodla sa len pomôcť tretej

osobe založením svojho bytu aj to na obmedzený čas, vážnu vôľu predať ho nikdy nemala. Nemal ju
ani jej nebohý manžel ako bezpodielový spoluvlastník.57. Dôležitou okolnosťou v prípade prevodu nehnuteľností bol spôsob vyplatenia Kúpnej ceny za
nehnuteľnosti,ktorámalabyťpodľaKúpnejzmluvyvyplatenánaúčetč.XXXXXXXXXX/XXXXdo3dníod
podpisu zmluvy. Skutočnosť, ktorú súd v konaní skúmal, bol spôsob vyplatenia Kúpnej ceny 65.800 Eur

za nehnuteľnosť. Táto mala byť podľa Článku VII. Kúpnej zmluvy (Kúpna cena a platobné podmienky)
uhradená v 1. časti kúpnej ceny vo výške časti 6.580 Eur v hotovosti pred podpisom predmetnej kúpnej
zmluvy k rukám predávajúcich, čo mali predávajúci potvrdiť svojim podpisom. V 2. časti kúpnej ceny vo
výške časti 59.220 Eur mala byť uhradená kupujúcim prostredníctvom úveru poskytnutého kupujúcemu
odUniCreditBankSlovakia,a.s.naúčetpredávajúcich-čísloúčtu:XXXXXXXXXX/XXXX,vedenývI.U.,

N. bezodkladne po predložení všetkých dokladov potrebných na čerpanie úveru, v lehote najneskôr do 3
pracovných dní od podpisu tejto zmluvy zmluvnými stranami. Súd dopytom na Tatra banku, a.s. zistil, že
tento účet uvedený v kúpnej zmluve ako účet predávajúcich však nie je účtom predávajúcich (pôvodnej
žalobkyne alebo jej manžela) ani nikoho z jej blízkych osôb. Účet, na ktorý bola predmetná kúpna cena
zaslaná, uhradená, patril G. A., ktorý je synovcom N. G.. Zmluva tak obsahuje klamlivý údaj, že číslo účtu
uvedené v zmluve, na ktorý má žalovaný zaplatiť podstatnú časť kúpnej zmluvy je účtom predávajúcich.

Okolnosti toho, kto a prečo mal vpísať konkrétny bankový účet do kúpnej zmluvy sú rôznymi svedkami
navzájom popreté. Kúpna cena prišla na bankový účet osoby, ktorá mala byť synovcom svedkyne
G.. To je posledná nesporná vec, ktorá sa v tomto konaní podarila preukázať ohľadom toku peňazí –
kúpnej ceny. Ďalšie odovzdanie peňazí, ktoré malo prebehnúť medzi viacerými osobami a A. B. nebolo
v tomto konaní jednoznačne preukázané. Súd však uvádza, že A. B. nemal žiadne splnomocnenie

na prevzatie takto platenej kúpnej ceny, pretože sa takéto splnomocnenie v plnomocenstve zo dňa
31.07.2012 nenachádza. Kúpna cena mala byť podľa kúpnej zmluvy uhradená na účet predávajúcich –
to znamená na účet uvedený v čl. VII. absolútne neplatnej kúpnej zmluvy. V konaní sa žalobcom podarilo
preukázať, že predávajúci: pôvodná žalobkyňa ani jej manžel nikdy neobdržali od žalovaného kúpnu
cenu za svoju nehnuteľnosť a to ani z časti, žalovanému sa nepodarilo dokázať, že kúpna cena bola

uhradená predávajúcim. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že hradil na účet uvedený v zmluve. Už len
táto samostatná skutočnosť stačí na to, aby súd kúpnu zmluvu vyhlásil za absolútne neplatnú. Kúpna
zmluva je tak absolútne neplatná, ide o simulovaný právny úkon, nakoľko nedošlo k zaplateniu kúpnej
ceny predávajúcim a odovzdaniu predmetu kúpy. Na základe tejto skutočnosti, pre nezaplatenie kúpnej
ceny, odstúpila žalobkyňa od kúpnej zmluvy. Žalovaný v konaní poukázal na to, že prečo žalobkyňa

odstupovala od zmluvy, ak bola podľa nej neplatná. Žalobcovia ako reakciu na to uviedli, že k odstúpeniu
došlo z opatrnosti pôvodnej žalobkyne pre prípad, ak by jej bola v budúcnosti vyčítané, že od zmluvy
neodstúpila. Súd k tomu uvádza, že v kúpnej zmluve v Článku VII mali strany dojednané, že ak z
akéhokoľvek dôvodu na strane kupujúceho nedôjde v lehote v zmysle odseku 2. tohto článku k úhrade
dohodnutej kúpnej ceny v plnej výške, resp. ktorejkoľvek jej časti, tak môžu predávajúci od tejto Zmluvy

odstúpiť podľa § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení pre omeškanie
dlžníka. Súd v tomto smere poukazuje to, že ak dôjde k platnému (účinnému) odstúpeniu od zmluvy,
zmluva sa od začiatku zrušuje § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd však zdôrazňuje, že odstúpiť
možno iba od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá (R 22/1976), a preto len takú zmluvu možno zrušiť
odstúpením od nej.

58. Súd v konaní zistil, že zo strany pôvodnej žalobkyne a jej manžela nedošlo k slobodnému, vážnemu
a najmä určitému prejavu vôle v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, úkon Kúpnej zmluvy je
absolútne neplatný spolu s jemu predchádzajúcim právnym úkonom plnomocenstva zo dňa 31.7.2012.
Okolnosti, za ktorých obaja podpísali plnomocenstvo pôvodná žalobkyňa popísala celkom podrobne a

presvedčivo, keď opakovane uvádzala, že chcela založením bytu krátkodobo pomôcť v dobrej viere
kamarátovi svojho syna, ktorý mal byť v núdzi, čo sa im takýmto nezákonným postupom priečiacemu
sa tiež dobrým mravom vypomstilo. Nakoľko sa takéto konanie prieči dobrým mravom súd poukazuje
aj na neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

59. Súd záverom uvádza, že k vyššie uvedenej neplatnosti plnomocenstva a kúpnej zmluvy pristúpila
ďalšia okolnosť, ktorá robí prevod nehnuteľností na žalovaného neplatným. Dňa XX.XX.XXXX zomrel
F. B. - manžel pôvodnej žalobkyne a v tom čase bezpodielový spoluvlastník nehnuteľností, ktoré sú
predmetom tohto konania. Následkom tejto udalosti sa vlastníkmi časti nehnuteľnosti stali zo zákona
dedičia zosnulého F. B., a to okamihom smrti poručiteľa (§ 460 OZ). V dedičskom konaní nebolo možné

ustáliť predmet dedičstva kvôli sporu o nehnuteľnosti vo vlastníctve zosnulého. Súd skúmal vecno-
právne účinky prevodu vlastníctva až po smrti jedného z pôvodných vlastníkov. Podľa § 133 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inakPodľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona, „Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka
konania.“ Žalovaný podal návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dňa 28.6.2013, teda pol
roka po smrti účastníka konania F. B. (zomrel dňa XX.XX.XXXX). Právnym následkom smrti prevodcu

bolo nenadobudnutie vlastníctva žalovaného od prevodcu.

60.Vkonaníourčenie,ževecpatrídodedičstva,ideoposúdenie,čiporučiteľbolvčasesmrtivlastníkom
tejto veci. Požadované určenie sa teda vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa. Súd preto konštatuje, že G. B.,
L. M., nar. XX.XX.XXXX bola ku dňu smrti XX.XX.XXXX spoluvlastníčkou a že F. B., nar. XX.XX.XXXX

bol ku dňu smrti dňa XX.XX.XXXX spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX,
k.ú. D. B. D. E., a to: U. O. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí, vchod XX, D. K. C. E. D. B. D. E., súp.
číslo XXXX na pozemku registra „C“ KN, parc. č. 3659/2, a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 6692/368196 na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku „C“ KN, parc. č.
3659/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 619 m2. Preto súd rozhodol ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.

61. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

62. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

63. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia boli vo veci úspešní v plnom

rozsahu,pretosúdrozhodoltak,žežalobcomsapriznávanáhradatrovkonaniavovýške100%. Ovýške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.