Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8821200806
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8821200806.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci v právnej veci žalobkýň: 1. A. B.
C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XXXX/XXX, XXX XX F. G. H., 2. I. J., nar. X.X.XXXX, bytom D. E. XXX/
XXX, XXX XX F. G. H., obe žalobkyne právne zastúpené: Capitol Legal Group, advokátska kancelária
s.r.o., Digital Park III, Einsteinova 19, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 257 211, proti
žalovaným: 1. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. A. XXX, XXX XX K. A., 2. K. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. XXX/XX, XXX XX F. G. H., 3. L. E., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX F. G. H.,
4. I. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. N. XXXX/X, XXX XX F. G. H., trvale bytom B. XXX/XX, C. B.

XXX/XX, XXX XX F. G. H., 5. A. L. G., nar. X.X.XXXX, bytom M. N. XXXX/XX, XXX XX F. G. H., trvale
bytom K. XX/XX, XXX XX F. G. H., 6. I. E., nar. X.X.XXXX, bytom K. A. XXX, XXX XX K. A., 7. J. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX J., trvale bytom C. XXX/X, XXX XX J., prechodne bytom O. XXXX/
XX, XXX XX C., 8. I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom K. A. XXX, XXX XX K. A., žalovaní v 1., 2., 3., 5., 6., 7.,
8. rade právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o., Ul. 1. mája 1246, 093
01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, v konaní o určenie neplatnosti vymenovania správnej rady a
vzniku funkcie členov a o nariadenie neodkladného opatrenia, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalovaným v 1., 2., 3., 5., 6., 7., a 8. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100% vo vzťahu k žalobkyniam v 1. a 2. rade, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol následovne:

„I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1. až 8. rade p r i z n á v a náhradu trov konania, ako aj náhradu trov konania súvisiacu s
konanímonariadeníneodkladnéhoopatrenia,atovrozsahu100%,ktorésúpovinnézaplatiťžalobkyne,
pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“

2. V rozhodnutí citoval ust. § 5 ods. 1, 2, § 8 ods. 1, § 18, § 19 ods. 1, § 20 ods. 1, § 21 ods. 4, § 24

ods. 4 zákona č. 213/1997 Z.z zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné
služby ( ďalej aj „ ZoNO „ ) a ustanovení z. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID – 19. V dôvodoch rozhodnutia
uviedol, že skutkové okolnosti, ktoré tvoria podklad pre rozhodnutie vo veci samej medzi stranami sporuneboli sporné a z týchto skutkových ustálených okolností aj vychádzala pri posúdení veci. Zaoberal sa
ZoNO,ktorýriešizánikfunkčnéhoobdobiačlenovsprávnejrady.Kvymenovaniunovýchčlenovnaďalšie
obdobie nedošlo, ale takýto stav zákon explicitne nerieši. V ust. § 19 ods. 1 druhá veta ZoNO je uvedené,

že prvých členov správnej rady vymenúva zakladateľ, ak nie je ustanovené v tomto zákone inak. V
štatúte, ktorý prijali zakladatelia v čl. V bod 10 je stanovené, že ak správna rada nezvolí nových členov
správnej rady a uplynie funkčné obdobie správnej rady, novú správnu radu vymenujú len zakladatelia.
Súd zhodne s oboma stranami sporu konštatuje, že v tomto ustanovení však nie je uvedený spôsob -
kvórum, akým majú zakladatelia rozhodnúť. Žalobkyne sú toho názoru tak, ako to je uvedené vyššie,

že zakladatelia musia rozhodnúť konsenzom t.j. jednomyseľne, o nových členoch správnej rady a všetci
zakladatelia majú participovať na ich vymenovaní. Žalovaní však zastávajú názor o potrebe aplikácie
analógie legis - súhlasu nadpolovičnej väčšiny zakladateľov na vymenovaní členov správny rady resp.
dvojtretinovej väčšiny.

3. Naprieč právnym poriadkom SR - súkromnoprávnych predpisov, nie je upravená situácia, aby zložený

orgán právnickej osoby rozhodoval konsenzom - t.j. jednomyseľne.

4. Súd poukazuje na ust. § 5 ods. 2 ZoNO, kde v prvej vete je uvedené, že nezisková organizácia
sa zakladá zakladacou listinou podpísanou všetkými zakladateľmi. Zákon exciplitne neobsahuje
nutnosť konsenzu - teda jednomyseľnosť zakladateľov pri založení neziskovej organizácie, čo

nevylučuje iný spôsob dohody zakladateľov na znení zakladateľskej listiny napr. súhlas nadpolovičnej
väčšiny zakladateľov. Zákon len ustanovuje podmienku - podpísania zakladateľskej listiny všetkými
zakladateľmi.

5. Jednomyseľnosť nie je podľa názoru súdu možné ani vyčítať - nájsť v § 19 ods. 1 ZoNO, kde je

uvedené, že prvých členov vymenúva zakladateľ. Nie je uvedené a ani nie je možné podľa názoru súdu
z tohto vyvodiť, že ide o konsenzus zakladateľov - jednomyseľnú dohodu. Preto je namieste použitie
analogie legis. V zákone o neziskových organizáciách je upravený spôsob konania správnej rady ako
najvyššieho orgánu - § 21 od. 4 - nadpolovičná väčšina pri rozhodovaní správnej rady a v § 24 ods. 4
dvojtretinová väčšina pri zvolení a odvolaní riaditeľa.

6. V prípade vzniku názorovej nezhody medzi zakladateľmi ako skupiny fyzických osôb, resp.
právnických osôb, by mohlo dôjsť k situácii, že tieto osoby by pre zásadné názorové nezhody ku
vzájomnému konsenzu ani nikdy nedospeli. Taktiež by mohla nastať situácia, že by sa z rôznych iných
dôvodovnemuselipodieľaťazúčastňovaťsatýchtorokovaní,konsenzuálnouvšetcizakladateliaa týmto

by došlo k totálnej patovej situácii a znefunkčneniu neziskovej organizácii.

7. Postup žalovaného v 3. rade je zákonný a v súlade s prijatou úpravou zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v
justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, uvedenou v ust. § 5. Korešpondenčné hlasovanie

sa uskutočnilo v čase mimoriadnej situácie a podmienky - návrh na takýto postup učinil žalovaný v 3.
rade ako zakladateľ. V ust. § 5 ods. 2 zák. č. 62/2020 Z.z. je stanovené, že ak podmienky rozhodovania
podľa odseku 1 nevyplývajú zo zákona, vnútorných predpisov alebo stanov, určí ich v prípade, ak ide o
najvyšší orgán právnickej osoby, štatutárny orgán konajúci s náležitou starostlivosťou, a v prípade iného
orgánu ich určí tento orgán, pričom tieto podmienky musia byť členom orgánu oznámené v dostatočnom

predstihu pred rozhodovaním. Z uvedeného vyplýva, že podmienky takéhoto hlasovania určí najvyšší
orgán. Najvyšším orgánom v neziskovej organizácii je správna rada. Správna rada však bola v danom
čase nefunkčná z dôvodu uplynutia funkčného obdobia členov správnej rady. Ak v zmysle štatútu o
nových členoch správnej rady majú rozhodovať zakladatelia (čl. V bod 10), je namieste, aby v prípade o
korešpondenčnomhlasovanítaktiežrozhodlizakladatelia.Žalovanýv3.rade(zakladateľ)učinilnávrhna

takýto postup ako prvý dňa 15.2.2021 a až následne dňa 8.3.2021 žalobkyňa v 1. rade ako zakladateľka
a zároveň riaditeľka - štatutárny orgán, vydala rozhodnutie s návrhom na postup - korešpondenčným
hlasovaním. Súd uvádza, že žalovaný v 3. rade bol prvý, ktorý navrhol korešpondenčné hlasovanie,
a pokiaľ sa týka výtky žalobkýň že neobsahoval predpoklady podmienky FO pre zvolenie za člena
správnej rady, tak tieto obsahuje zákon o neziskových organizáciách a štatút. Teda súd má zato, že

hlasovanie, ktoré prebehlo korešpondenčným spôsobom iniciovaným žalovaným v 3. rade je platné a
členovia správnej rady t.j. žalovaný v 3. až 8. rade boli ustanovení do tejto funkcie zákonne.8. Vo vzťahu ku nastolenej otázke kvóra, akým majú rozhodnúť zakladatelia súd poukazuje na
ustanovenie § 21 ods. 4 zák. o neziskových organizáciách, kde je uvedené, že na platné rozhodnutie
správnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny členov. Súd je toho názoru, že v danom prípade

postačuje na rozhodnutie zakladateľov nadpolovičná väčšina.

9. Súd zamietol návrhy žalovaných na vykonanie dokazovania výsluchom strán sporu, navrhovaných
svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi - spisom Okresného úradu L., odboru všeobecnej
vnútornej správy, nakoľko tieto návrhy považoval za nehospodárne a najmä neúčelné pre rozhodnutie

o žalobe žalobkýň. Ako už súd vyššie uviedol, žalobkyne ako dominus litis vymedzili predmet konania
a v priebehu i pojednávania právny zástupca žalobkýň zotrval na tom, že žalobkyne podanou žalobou
žiadajú posúdiť, či žalovaný v 3. - 8. rade na základe zvolenia žalovaných v 1. - 3. rade sú, resp. nie
sú členmi správnej rady. Navrhované dôkazy zo strany žalovaných by žiadnym spôsobom neprispeli
k rozhodnutiu o podanej žalobe a bude ich potrebné vykonať v konaní o vylúčenej vzájomnej žalobe
žalovaných.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobkyne v 1. a 2. rade
z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP. Uviedli, že nesúhlasia so žalobou ani

s odôvodnením súdu prvej inštancie. Konštatoval, že nezisková organizácia nemá od istého obdobia
platne zvolených členov správnej rady, nakoľko posledným členom, ktorí mali právo voliť nových
členov správnej rady uplynulo funkčné obdobie ešte pred novou voľbou, a tým sa správna rada stala
nefunkčná. Zakladateľ neziskovej organizácie prijal štatút tejto organizácií, kde v článku 5 bod 10.
upravuje otázku volenia novej správnej rady za situácie , ak uplynie funkčné obdobie správnej rady. Spor

teda spočíva v otázke výkladu článku 5 bod 10. štatútu tejto neziskovej organizácie. Treba zdôrazniť,
že zakladatelia sú si vo svojich právach a povinnostiach rovní, a žiaden z nich nedisponuje podielom
tak, ako to má na mysli Obchodný zákonník v prípade obchodných spoločností. Preto sa žalobkyne
domnievajú, že je potrebné pri voľbe správnej rady vychádzať z toho, že musí dôjsť k spoločnému
úkonu zakladateľov neziskovej organizácie, a ku konsenzu pri vymenovaní členov správnej rady.

Z týchto dôvodov nemožno súhlasiť s bodom 28. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s použitím
analógie legis, pretože zákona č. 213/1997 Z.z., podľa žalobkýň, jednoznačne upravuje konsenzus,
teda jednomyseľné rozhodnutie o orgánoch tejto neziskovej organizácie. Netýka sa to len prvých členov
správnej rady, dozornej rady a osoby riaditeľa, ale v tomto duchu treba pokračovať aj v ďalšom pôsobení
orgánov tejto neziskovej organizácie v súlade s týmto názorom. Nemožno preto použiť § 21 ods. 4,

§ 24 ods. 4 tohto zákona, keďže rieši inú situáciu a nie je možné nakladať s podielmi zakladateľov,
ako s nadpolovičnou, respektíve dvojtretinovou väčšinou všetkých hlasov. Preto sa domnievajú, že
malo dôjsť ku jednaniu zakladateľov neziskovej organizácie dovtedy, kým by nebol prijatý konsenzus.
Nemožno použiť analógiu legis, aj keď absencia úpravy v právnej norme existuje, keďže je potrebné
skúmať, či iná zákonná skutková podstata vykazuje s inou zákonne neupravenou skutkovou podstatou

prevažnú mieru obdobných, podstatných vlastností a charakteristík. Žalobkyne sa domnievajú, že
medzi právnym postavením členov správnej rady a zakladateľov existuje zásadný rozdiel, ktorý sa
prejavuje v nemožnosti preskúmania platnosti rozhodnutí prijatých správnou radou, alebo iným orgánom
neziskovej organizácie súdom, tak ako je to v tomto súdnom konaní. Preferujú teda použiť ust. § 19
ods. 3 ZoNO a musí výsledok zvolenia členov správnej rady tohto subjektu byť výsledkom dohody

zakladateľov NO. V rozhodnutí je tiež nedostatočne odôvodnené, prečo súd prvej inštancie práve použil
analógiu legis pri týchto dvoch skutkových podstatách, čiže je uvedený v § 19 a § 21 ods. 4, a to
aj v súvislosti s použitím právnej úpravy z. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID – 19. Preto sa domnievajú, že
skutkové a právne závery súdu prvej inštancie sú nezlučiteľné, neodôvodnené a preto bola porušená

aj zásada spravodlivého procesu.

12. K odvolaniu žalobkýň sa vyjadrili žalovaní v 1., 2., 3., 5., 6., 7. a 8. rade. Navrhli, aby rozsudok
súdu prvej inštancie bol ako vecne správny potvrdený. Podľa názoru žalovaných, žalobkyne, neuviedli
vo svojom odvolaní ani jeden argument, ktorý by spochybňoval správnosť rozsudku súdu prvej inštancie.

Neobstojí len argumentácia článku 2 bod 3. odvolania žalobkýň, kde tvrdia, že zakladatelia sú vo
svojich právach a povinnostiach rovní, a žiaden z nich nedisponuje podielom tak, ako tomu je v prípade
obchodnýchspoločností,ajprocesuvymenovanianovýchčlenovsprávnejradysamusiazúčastniťvšetci
zakladatelia, a pokiaľ čo i len jeden z nich neudelí svoj výslovný súhlas s vymenovaním konkrétnej osobydo funkcie člena správnej rady, funkcia člena správnej rady osobe nevznikne. V každom kolektívnom
orgáne neziskovej organizácie sú jednotliví členovia tohto orgánu vo svojich právach a povinnostiach
rovní. Žiaden z nich nedisponuje podielom ako tomu je v prípade obchodných spoločností. Toto je fakt.

Napriek tomuto faktu pri ich rozhodovaní a v kolektívnom orgáne sa počíta kvórum, a zisťuje sa či
väčšina členov kolektívneho orgánu, ktorí sú si rovní, hlasuje za alebo proti. Presne tak isto by sa malo
posudzovať aj rozhodovanie zboru zakladateľov v spornej otázke, že sú si všetci členovia tohto zboru
rovní vo svojich právach. Čiže svojim spôsobom zakladatelia neziskovej organizácie sú tiež v istom
ponímaní kolektívnym orgánom. Samotná rovnosť zakladateľov však ešte neznamená, že by mali všetci

súhlasiť s vymenovaním nových členov správnej rade, ako sa to tvrdí v odvolaní. V konečnom dôsledku
by mohlo dôjsť k situácií, že takýto konsenzus sa nedocieli. Iná je situácia pri zakladaní neziskovej
organizácie,kedyzakladatelia,ktorímajúvôľuzaložiťtentosubjekt,súhlasiasozaloženímasozvolením
pri prvom raze, aj s členmi správnej rady, s riaditeľkou spoločnosti atď. Nie je však totožná situácia,
kedy subjekt už vykonáva istú činnosť v praxi. Ak zanikne funkčné obdobie členov správnej rady, a nie
sú zvolení noví členovia, potom zakladatelia, ako kolektívny orgán majú dospieť k voľbe nových

členov správnej rady a úplne bežne môže nastať situácia, že sa nevedia zakladatelia dohodnúť. Pokiaľ
poukázali žalobkyne na rozhodnutie NS SR sp.zn. 9Cdo/35/2020, tu je potrebné povedať, že veta, ktorú
uvádzajú vo svojom odvolaní je vytrhnutá z kontextu, keďže sa v tomto spore riešila otázka naliehavého
právneho záujmu, len na určení že existujú práva a povinnosti člena a zároveň predsedu správnej
rady v počiatočnej fáze konania. Žalobca v prejednávanej veci totiž nepoprel nevyvrátiteľné tvrdenie

žalovaného v 3. rade, že jeho normálne funkčné obdobie člena správnej rady plynulo v období rokov
2012 – 2017. V čase vyhlásenia rozsudku však už žalobca nemohol byť pre prípad prípadného odvolania
z funkcie člena a predsedu správnej rady, aktívne legitimovaný pre podanie takejto žaloby. Je zrejmé,
že toto rozhodnutie sa netýkalo skutkovej okolnosti a právneho záveru, ktorý sa riešil v predmetnej
veci. Preto žalovaní súhlasia s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu, domnievajú sa že je

správny a spravodlivý, a z týchto dôvodov ho navrhli ako vecne správny potvrdiť. Zároveň navrhli, aby
boli žalovaným v 1., 2., 3., 5., 6., 7., a 8. rade priznaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo
vzťahu k žalobkyniam v 1. a 2. rade.

13. K odvolaniu žalobkýň sa vyjadril aj žalovaný v 4. rade, ktorý rovnako navrhol rozhodnutie súdu

prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, a nahradiť mu nárok na náhradu trov konania. Žalobkyne
v odvolaní nepriniesli žiadnu relevantnú argumentáciu, kde tvrdia isté citácie zákona č. 213/1997 Z.z.,
ktoré sa však týkajú iných foriem neziskových organizácií. Analógia legis bola úplne správne použitá v
rozhodnutí súdu prvej inštancie, keďže zákon č. 213/1997 je práve tým zákonom, ktorý upravuje vzťahy
v rámci neziskových organizácií, a súd prvej inštancie aj vymenoval praktické negatívne následky, ktoré

by hrozili ak by sa prijala argumentácia žalobkýň.

14. Žalobkyne v 1. a 2. rade vo svojej duplike uviedli, že trvajú na doterajšej argumentácií a nemôžu
súhlasiť s požiadavkou posudzovania istého kvóra alebo dosiahnutia väčšiny tak, ako to tvrdí súd prvej
inštancie a tiež žalovaní vo svojom vyjadrení. Je zrejmé že bol prijatý štatút tejto neziskovej organizácie,

a vôľa zakladateľov je veľmi dôležitá. Majú isté práva, ktoré sú aj vymenované v článku 5 bod 10,. tohto
štatútu a tvrdia naďalej, že súd prvej inštancie sa priklonil k nesprávnym a nedostatočným tvrdeniam
žalovaných, a vec aj nesprávne právne posúdil. Trvajú na tom, že nemožno aplikovať analógiu legis tak,
ako to použil súd prvej inštancie navrhli teda zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vrátiť vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

15. K duplike žalobkýň sa vyjadrili aj žalovaní v 1., 2., 3., 5., 6., 7., a 8. rade, ktorí uviedli, že trvajú
na svojej argumentácií o nemožnosti aplikovať na rozhodnutie NS SR sp.zn. 9Cdo/35/2020, keďže
toto rozhodnutie nebolo ani po právnej, ale ani po skutkovej stránke zhodné alebo podobné veci, ktorá
sa prejednávala v predmetnej právnej veci. Preto je potrebné zvážiť za každých okolností, či judikát

vyššieho súdu je možné použiť pri posúdení konkrétnej právnej veci. Trvajú na tom, že otázka konsenzu,
ktorá je zdôrazňovaná žalobkyňami v priebehu celého konania a v žalobe samotnej je neakceptovateľná.
Navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, podľa ust. § 34 CSP, prejednal rozhodnutie ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň v 1.
a 2. rade nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo vecisamej a vec správne aj právne posúdil. Na týchto skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania.

17. Nateraz je z obsahu spisu zrejmé, že predmetom konania je určenie, že vymenovanie žalovaných
v 3. až 8. rade do funkcie členov správny rady zo strany žalovaných v 1. až 3. rade je neplatné a
žalovaným v 3. až 8. rade funkcia člena správnej rady nevznikla. Skutkovo medzi stranami sporu nebolo
sporné, že členom správnej rady zaniklo funkčné obdobie a správna rada neziskovej organizácie G. M.
F.G.H.-B.bolanefunkčná.Spormedzistranamisporunastalpotom,čožalovanýv3.radeakojedenzo

zakladateľov neziskovej organizácie „zorganizoval“ korešpondenčné hlasovanie (z dôvodu nepriaznivej
epidemiologickej situácie súvisiacej s ochorením Covid-19 a s tým spojených opatrení), na základe
ktorého došlo k vymenovaniu nových členov správnej rady, a to žalovaných v 3. až 8. rade. Žalobkyne
sa nestotožnili s postupom žalovaného v 3. rade a nezúčastnili sa korešpondenčného hlasovania, ktoré
zinicioval žalovaný v 3. rade, pričom za zásadné považujú nutnosť konsenzu všetkých zakladateľov pri
vymenovaní členov správnej rady s odkazom na čl. V bod 10 štatútu neziskovej organizácie a z tohto

dôvodu je podľa ich názoru vymenovanie členov správnej rady (žalovaných v 3. až 8. rade) neplatné.
Takýmto spôsobom vymedzili predmet konania žalobkyne ako dominus litis.

18. Na základe Zakladacej listiny zo dňa 22.01.2010 založili žalobkyňa 1/, žalobkyňa 2/, žalovaná 1/,
žalovaná 2/ a žalovaný 3/ neziskovú organizáciu G. M. F. G., G., so sídlom: P. XXXX/XX, XXXXX E., E.

O., IČO: XXXXXXXX (ďalej ako „Nezisková organizácia“).

19. Dňa 15.02.2021 bol žalobkyniam doručený list zo strany žalovaného 3/ označený ako F. Q. E. O., v
ktorom žalobkyne informuje, že ako jeden zo zakladateľov Neziskovej organizácie sa rozhodol „prevziať
iniciatívu“ s cieľom zvrátiť nezákonný stav, ktorý trvá v Neziskovej organizácii z dôvodu neexistencie

správnej rady. Riešením je podľa žalovaného 3/ voľba členov správnej rady zakladateľmi Neziskovej
organizácie, preto v uvedenom liste vyzval Žalobkyne, aby navrhli mená šiestich kandidátov a formu
hlasovania.

20. Žalobkyne zároveň vyjadrili svoj nesúhlas s hlasovaním zakladateľov o nových členoch správnej

rady a za jediný právne akceptovateľný postup považujú prijatie spoločného konsenzu zakladateľov
Neziskovej organizácie o nových členoch správnej rady. Konsenzus by bol vyjadrený v písomnej dohode
o nových členoch správnej rady vo forme notárskej zápisnice ako nespochybniteľného právneho základu
pre vymenovanie osoby do funkcie člena najvyššieho orgánu Neziskovej organizácie.

21. Žalovaný 3/ reagoval na vyjadrenia žalobkýň vyjadrením zo dňa 01.03.2021, v ktorom sa nestotožnil
s ich tvrdeniami. Súčasťou vyjadrenia bol aj zoznam deviatich kandidátov na členov správnej rady,
hlasovací lístok a pokyny k hlasovaniu, v zmysle ktorých bude za člena správnej rady zvolený kandidát,
ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov zakladateľov.

22. Žalovaný 3/ listom doručeným Žalobkyniam dňa 18.03.2021, informoval o šiestich
novovymenovaných členoch správnej rady, ktorými sa mali stať žalovaný 3/, žalovaný 4/, žalovaný 5/,
žalovaný 6/, žalovaný 7/ a žalovaná 8/, ktorí malí zísť zišli z rozhodnutia troch zakladateľov - žalovaného
1/, žalovaného 2/ a žalovaného 3, pričom žalovaný 3/ v liste konštatuje, že „Z navrhnutých deviatich
kandidátov za člena v správnej rade n. o. sa zakladatelia zhodli na výbere šiestich kandidátov, ktorých

vymenovali nadpolovičnou väčšinou všetkých zakladateľov za členov v správnej rade n. o.“.

23. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

24. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol
zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v

odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005).25. Zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu spravidla vychádza z toho, čo je bežné, z tzv. normálnych
prípadov, pričom osobitné, špecifické situácie, ktoré život prináša, môžu uniknúť jeho pozornosti. V
takýchto prípadoch nemôžu súdy postupovať formalisticky a zohľadniť iba doslovné znenie zákona,

ktorého aplikácia môže mať protiústavné dôsledky. V prípadoch medzery zákona, ak sú dané podmienky
pre dotváranie práva súdom, je súd k dotváraniu práva nielenže oprávnený, vychádzajúc z princípu
rovnosti, dokonca povinný. Inštitút analógie je tak legitímnou metódou aplikácie práva a využíva sa v
prípadoch, ak určitý spoločenský vzťah nie je upravený konkrétnym ustanovením príslušného zákona,
resp. iného právneho predpisu (analogia legis), resp. ak existuje spoločenský vzťah, na ktorý nepamätá

právna norma, ktorá by ho regulovala (analogia iuris) (uznesenie Ústavného súdu SR zo 16. októbra
2018, sp. zn. III. ÚS 388/2018 ).

26. Civilné súdne konanie je spôsobom riešenia sporov medzi dvomi (príp. i viacerými) osobami .Súdne
konanie v civilných veciach upravuje Civilný sporový poriadok v platnom znení a v ňom je upravený
postup súdu a strán v civilnom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a

oprávnených záujmov strán a účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie
povinností a na úctu k právam iných osôb. V civilnom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú
súkromnoprávne spory a civilné súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie
a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.
Spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a

nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu. Ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty.

27. V prejednávanej veci bolo potrebné zo strany súdu zaujať stanovisko k predmetu žaloby tak, že

vyhodnotí tvrdenia a argumentáciu strán sporu z pohľadu právnej úpravy, týkajúcej sa fungovania
a režimu v neziskovej organizácii, pre účely, pre ktoré bola zriadená. Odvolací súd sa stotožnil s hlavnou
myšlienkou rozhodnutia súdu prvej inštancie, že bolo potrebné zabezpečiť kreovanie jedného z orgánov
neziskovejorganizácie–správnejrady,ktorejuplynulofunkčnéobdobieadlhodobo(atoneznamená,že
správne ) táto situácia pretrvávala . Pritom jej úlohy sú stanovené ZoNO a nie sú zanedbateľné. Tvrdený

jednomyseľnýkonsenzusprijejmenovanísaajvtomtokonkrétnomprípadeukázalakonemožný.Pritom
v ust. § 19 ods. 1 ZoNO explicitne upravuje výslovne voľbu prvých členov správnej rady. Potom bolo
vecne správne konštatovanie súdom prvej inštancie, že takého stavu, ak v zákone nie je upravený
postup pri voľbe ďalších členov správnej rady obdobným spôsobom, bolo potrebné použiť pre právne
posúdenie veci najbližšie vyhovujúce a aplikovateľné ustanovenie ZoNO. V opačnom prípade by vznikla

patová situácia, žeby nedošlo k zvoleniu členov správnej rady vôbec. Potom aj argumentácia žalovaných
v spore je legitímna. Súdne konanie a rozhodnutie prijaté v tomto konaní má viesť k záveru, ktorý súd
prijíma z ohľadom na všetky okolnosti a hlavne slúži pre potreby praktického života, ktorý je dominantne
riešený v civilnom sporovom konaní. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP.

28. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec

zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SRvyslovil,že:„súčasťouobsahuzákladnéhoprávanaspravodlivýprocesjeajprávoúčastníkakonania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite
veci bez významu.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Odvolací súd zobral do úvahy úspech v konaní a priznal tak úspešnej strane – žalovaným nárokna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalobkyniam v 1. a 2. rade, o výške
ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).