Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123425620
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:6123425620.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou v spore žalobcu Náhradné

vozidlo, s.r.o., so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 50 496 166, zastúpeného ADVOKÁTI Müller
§ Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 36 864 455, proti žalovanej KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441,
o zaplatenie 376,03 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 376,03 € s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
376,03 € od 3. 8. 2023 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 25. 10. 2023, sa žalobca domáhal proti
žalovanej zaplatenia sumy 376,03 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 3. 8.
2023 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že dňa 9. 5. 2023 došlo v Ružomberku k dopravnej nehode, pri
ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola
A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. X/XX, XXX XX F.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového
vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodená nechala poškodené motorové vozidlo za
účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie

Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 672/2023 zo dňa 7. 6. 2023, na základe ktorej prenajal
žalobca poškodenej náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 7. 6. 2023 do 23.
6. 2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia
krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohla poškodená s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre
vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemala poškodená k dispozícii iné motorové
vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre ňu nevyhnutný. Po ukončení doby trvania
nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenej faktúru č. 8272023 splatnú dňa 8. 7. 2023 na

sumu 829,07 € s DPH za 17 dní, t. j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol
zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma
predstavovalanákladynanájomnáhradnéhovozidla,zaktorýchnáhradunesiezodpovednosťpoistenec
žalovanej. Poškodená odplatne postúpila svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom jeho nároku
na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním
pohľadávky poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči
poškodenej vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky

zo dňa 3. 7. 2023 vznikla voči žalovanej pohľadávka vo výške 829,07 € s DPH, ktorej postúpenie
poškodená oznámila žalovanej. Žalobca vyzval žalovanú na náhradu nákladov účelne vynaložených
na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodenou. Žalovaná dňa 20.
7. 2023 poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 453,04 €. Žalovaná postupovala v rozpore sosvojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátila nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná neposkytla žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom
pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo

používané poškodenou po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku
škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovanej, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie
návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi
na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením
zo strany žalovanej. Žalovaná sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi

ako postupníkovi v celosti, ktoré bola povinná poskytnúť žalobcovi najneskôr do 2. 8. 2023 podľa § 11
ods. 7 zákona o PZP. Žalovaná skončila šetrenie poistnej udalosti dňa 18. 7. 2023 podľa oznámenia
o poistnom plnení, preto sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej na zaplatenie istiny vo
výške 376,03 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 3. 8. 2023 do zaplatenia v
súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej

zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu
pohľadávky.Zákonnýnároknanáhradunákladovúčelnevynaloženýchnaprenájomnáhradnéhovozidla
voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia
predmetnejpohľadávky.Dlžníkomvtomtoprípadejeprávežalovaná,nakoľkovčaseuzatvoreniazmluvy
o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. (napr. rozsudok Krajského

súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp.
zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 9Co/300/2018). Poškodená sa dostala
do situácie, keď bola nútená si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v

dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovanej, a teda tento stav nebol výsledkom jej
dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodenej spočívala v tom, že poškodená vynaložila náklady za
nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bola poškodená donútená práve vzniknutou poistnou
udalosťou, ktorú nespôsobila a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového
vozidla len reparuje poškodenej stav, keď nemohla z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo

používať. Od poškodenej nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jej poškodené
vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať
pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu
prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby
bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom

pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie
oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká
nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané
nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax,
predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok

Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline
zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli
vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas
toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodená si prenajala porovnateľné vozidlo s poškodeným
motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku

(napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline zo dňa 12. 12. 2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). K uplatneným úrokom z meškania poukázal na
právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR
zo dňa 14.10. 2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR

zo dňa 22. 11. 2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu
zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného
predpisu,konkrétnepodľa§11ods.8zákonaoPZP.Právnynázordovolaciehosúduotom,žepovinnosť
zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu

právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd
SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení
§ 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol
Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 7. 11. 2023 platobný rozkaz sp. zn. 27Up/1706/2023,
proti ktorému podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením.

3. Žalovaná v odpore doručenom súdu dňa 24. 11. 2023 uviedla, že neuznáva nárok žalobcu v celom
rozsahu. Dňa 9. 5. 2023 vznikla škodová udalosť – poškodenie motorového vozidla TOYOTA Corolla
s EČV: F., ktorého vlastníčkou a držiteľkou bola v čase škodovej udalosti pani A. B., ktorá bola právnym
predchodcom žalobcu. A. B. nechala poškodené vozidlo opraviť v spoločnosti AT a.s. Žilina, IČO: 36 386

766. Dňa 7. 6. 2023 A. B. uzatvorila so žalobcom zmluvu o nájme č. 672/2023, na základe ktorej užívala
náhradné vozidlo. Nájom náhradného vozidla bol dohodnutý na dobu určitú od 7. 6. 2023 do 23. 6.
2023. Nájom náhradného vozidla bol ukončený dňa 23. 6. 2023. Denná sadzba za nájom náhradného
vozidla bola dohodnutá vo výške 37 € s DPH. Dňa 12. 7. 2023 A. B., prostredníctvom žalobcu, uplatnila
u žalovanej nárok na poistné plnenie vo výške 829,07 € (690,89 € bez DPH) zodpovedajúce nákladom
na nájom náhradného vozidla po dobu 17 dní (17 dní x 39,17 € bez DPH) a poplatok za pristavenie

a prevzatie vozidla. Žalovaná dňa 18. 7. 2023 ukončila prešetrovanie potrebné na zistenie existencie
a rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a poskytla právnemu predchodcovi žalobcu na účet
žalobcu poistné plnenie vo výške 453,04 €, zodpovedajúce nákladom na nájom náhradného vozidla po
dobu 9 dní. Žalobca predložil žalovanej faktúru č. 8272023 zo dňa 3. 7. 2023, vystavenú žalobcom,
v ktorej vyúčtoval právnemu predchodcovi žalobcu nájom náhradného vozidla v dňoch od 7. 6. 2023

do 23. 6. 2023 sumu 829,07 € s DPH. Otázka, či náklady na nájom náhradného vozidla boli nutné
a účelné, závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu. V tejto súvislosti žalovaná poukázala
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. 6. 2016, sp. zn. 3 MCdo 3/2015. Výška
náhrady škody a tomu zodpovedajúce poistné plnenie nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou,
ale výškou čiastky účelne vynaloženej. Dôkazné bremeno o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich

v konkrétnom prípade priznanie náhrady čiastky vyššej než je obvykle potrebná leží na žalujúcej
strane a nie na žalovanej strane. V tejto súvislosti poukázala žalovaná na rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky z 30. 3. 2010, sp. zn. 25 Cdo 3911/2007. Dĺžka nutnej doby sa automaticky nerovná
dobe do poskytnutia poskytnutého plnenia. Vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti (napr. stav
vozidla, rozsah opravy, existencia tzv. totálnej škody) sa posudzuje akú dlhú dobu bolo obstaranie

náhradného vozidla nutné a účelné, so zreteľom na postup obvyklý pri riešení následkov obdobných
nehôd. K uvedenému poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 28. 2. 2013, sp. zn.
25 Cdo 232/2012. Žalovaná predložila súdu faktúru opravcu č. 23014006 zo dňa 22. 6. 2023 a kalkuláciu
nákladov na opravu vozidla, z ktorých vyplýva, že oprava poškodeného vozidla trvala len 5 dní, žalovaná
priznala 9 dní. V danom prípade možno považovať za nutnú a účelnú dĺžku opravy poškodeného

vozidla v rozsahu najviac 9 dní. Poškodený subjekt rozhoduje o tom, u koho je vozidlo opravené a od
koho si prenajme náhradné vozidlo. Žalovaná je oprávnená namietať nutnosť a účelnosť nákladov
vynaložených na opravu vozidla, resp. nájom náhradného vozidla. Je oprávnená namietať absenciu
príčinnej súvislosti medzi škodou (nákladmi na nájom náhradného vozidla) a škodovou udalosťou.
Pokiaľ oprava poškodeného vozidla v rozsahu 8 dní nie je nutná a účelná, ani vynaložené náklady

na nájom náhradného vozidla zodpovedajúce 8 dňom nemožno považovať za nutné a účelné. Vozidlo
právneho predchodcu žalobcu bolo plne spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. Daná skutočnosť
nemôže byť na ťarchu škodcu (poisteného u žalovanej). Žalovaná poukázala aj na tú skutočnosť,
že právny predchodca žalobcu pristavil poškodené vozidlo do servisu dňa 7. 6. 2023, čo vyplývalo
z dotazníku pre poškodeného v bodoch 5. a 6., pričom išlo o dohodu so servisom. Servis vykonal

prvotnú obhliadku až dňa 13. 6. 2023, pričom prestoj servisu bol 6 dní, čo preukazoval detail obhliadky
zo dňa 13. 6. 2023. Ani táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu škodcu. Hoci oprava poškodeného
vozidla je objektívnou relevantnou skutočnosťou, ktorá zakladá nutnosť prenájmu náhradného vozidla
poškodeným, významné sú z hľadiska posudzovania odkázanosti poškodeného na použitie náhradného
vozidla aj konkrétne okolnosti, za ktorých sa oprava vykonávala. Nutnosť vynaloženia nákladov na

prenájom náhradného vozidla je obmedzená na dobu nevyhnutnej potreby vykonania opravy, resp. na
dobu úkonov potrebných na likvidáciu škodovej udalosti. V prípade, ak je poškodené vozidlo prevádzky
schopné, nie je dôvod, aby nebolo používané v čase, keď sa oprava reálne nevykonáva. V danom
prípade nemôže byť na ťarchu škodcu, aby zodpovedal aj za škodu v čase, kedy poškodený inak
prevádzkyspôsobilévozidloneužívalebočakánadodanienáhradnéhodieludoservisu.Vtejtosúvislosti

poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 4. 2020, sp. zn. 8Co/131/2019. Medzi
škodou a škodovou udalosťou musí existovať príčinná súvislosť. V danom prípade táto absentovala,
nakoľko škoda (náklady na prenájom náhradného vozidla) žalobcovi vznikla v dôsledku skutočnosti,
ktoré nastali náhodne a nezávisle od škodovej udalosti. Riziko, že k týmto skutočnostiam v súvislostis odstraňovaním poškodenia vozidla dôjde, znáša žalobca (právny predchodca žalobcu), ktorý nesie
zodpovednosť za výber autoservisu. Žalobca (právny predchodca žalobcu) nebol odkázaný na použitie
náhradného vozidla, preto, že jeho poškodené vozidlo nebolo spôsobilé na užívanie a ani preto, že bola

vykonávaná oprava, ale preto, že sa odložila jeho oprava pokiaľ nebude dodaný náhradný diel. Žalovaná
neposkytla žalobcovi (právnemu predchodcovi žalobcu) poistné plnenie zodpovedajúce ďalším 8 dňom
nájmu náhradného vozidla, nakoľko nešlo o nutne a účelne vynaložené náklady, pričom absentuje
príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Ani čakanie na doručenie krycieho listu nemôže
byť na jej ťarchu, pretože je na vôli poškodeného, či škodu uhradí z vlastných zdrojov alebo počká do

úhrady poisťovňou, čo potom ale neodôvodňuje účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla. Žalovaná
po doručení faktúry musela vykonať šetrenie za účelom zistenia nároku podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP
a aj plniť v lehote podľa § 11zákona o PZP. K uvedenej skutočnosti poukázala na právny názor Krajského
súdu v Žiline v rozhodnutí zo dňa 22. 3. 2023 pod sp. zn. 7Co/187/2022. K primeranosti a účelnosti
nákladov na prenájom náhradného vozidla žalovaná poukázala, že samotný rozsah náhrady škody je
v Občianskom zákonníku v platnom znení upravený tak, že neexistuje žiadny zákonný predpoklad na

zvýhodnenie poškodeného alebo škodcu. Samotný rozsah náhrady škody je závislý na objektívnych
skutočnostiach a preto rozsah náhrady škody nemôže byť ovplyvnený subjektívnymi okolnosťami. Výber
náhradného motorového vozidla ako i cenu, za ktorú si prenajme takéto vozidlo poškodený, keďže
ide o subjektívnu vôľu osoby, ktorá si vozidlo zapožičia, žiadnym spôsobom nemôže škodca ovplyvniť.
Preto je o to viac potrebné skúmať, či náhradné motorové vozidlo bolo zapožičané účelne, čo do

dôvodu zapožičania, tak do výšky nájomného a doby nájmu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 6. 2016, sp. zn. 3MCdo/3/2015 a Krajského súdu
v Košiciach, sp. zn. 6Co/99/2018. Vzhľadom na konštantnú judikatúru žalovaná mala za to, že výšku
náhrady škody spočívajúcej v prenájme náhradného vozidla je potrebné stanoviť vzhľadom na obvyklé
ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je

totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou, resp. dohodnutou v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky
účelne vynaloženej. Dôkazné bremeno o okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie
náhrady v čiastke vyššej, než je obvykle potrebná k prenájmu porovnateľného motorového vozidla
zaťažuje žalobcu. Žalovaná tiež poukázala na nález Ústavného súdu Českej republiky, v ktorom je
uvedené, že systém povinného zmluvného poistenia má slúžiť na spravodlivé odškodnenie (materiálne

aj nemateriálne) osôb poškodených pri dopravných nehodách, aby boli v zákonnom rozsahu uspokojené
ich nároky prostredníctvom poskytovateľov škodcov (vinníkov dopravných nehôd). Naopak systém
povinného zmluvného poistenia nemá byť akousi „dojnou kravou“ s cieľom, aby sa na ňom určité
podnikateľské subjekty obohacovali na úkor poisťovní, ale aj samotných poškodených. Citovaný záver
je podľa názoru žalovanej aplikovateľný aj na predmetný spor, keďže konanie žalobcu možno hodnotiť

minimálne ako snahu zneužiť systém povinného zmluvného poistenia s cieľom neoprávnene sa obohatiť
na úkor žalovanej, ak už nie priamo ako snahu parazitovať na systéme povinného zmluvného poistenia.
K uplatneným úrokom z omeškania vo výške 9,28 % ročne od 3. 8. 2023 do zaplatenia žalovaná
uviedla, že dňa 12. 7. 2023 si žalobca (právny predchodca žalobcu) uplatnil u žalovanej poistné plnenie
– nájom za náhradné vozidlo vo výške 829,07 €. Listom zo dňa 19. 7. 2023 žalovaná oznámila

žalobcovi (právnemu predchodcovi žalobcu), že dňa 18. 7. 2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti
a poskytla na účet žalobcu poistné plnenie vo výške 453,04 €. Žalovaná bez zbytočného dokladu
začala prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia žalobcu (právneho predchodcu žalobcu) o škodovej udalosti oznámila
žalobcovi výšku poistného plnenia v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. Žalovaná

v zákonnej lehote splnila povinnosti vyplývajúce z prvej aliney § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.
a preto sa nemohla dostať do omeškania. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/145/2017, 1Cdo/212/2017, 7Cdo/109/2018. Žalovaná tiež poukázala
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení, č. k. I. ÚS 567/2020-21, ktorý rozhodoval
o ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ktorému všeobecné súdy zamietli žalobu proti poisťovateľovi v časti

úrokov z omeškania. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla zamietnuť žalobu ako neodôvodnenú
v celom rozsahu a priznať jej náhradu trov konania.

4. Žalobca vo vyjadrení ku podanému odporu navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na
prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Podľa § 19 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v
ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Výber miestne príslušného
súdu je daný len žalobcovi. Pre prípad § 19 písm. b) CSP je dôležité miesto udalosti, ktorá zakladá
právo na náhradu škody. Civilný sporový poriadok hovorí iba o nároku na náhradu škody, pričom jeirelevantné, z akého titulu táto škoda má vzniknúť, pričom navrhol pokračovanie v konaní na súde
príslušnom podľa § 19 písm. b) CSP, teda na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Pokračovanie v konaní
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš navrhol aj s poukazom na. § 39 ods. 2 CSP, podľa ktorého na

návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.
Vzhľadom na miesto vzniku poistnej udalosti, je pre zisťovanie pomerov v danom mieste nepochybne
vhodnejšie i hospodárnejšie, aby konanie prebiehalo na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Žalovaná
má v uvedenom mieste pobočku, čo prispieva k zachovaniu jej procesných práv v konaní. K navrhovanej
miestnej príslušnosti poukázal na Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 12. 2018, sp.

zn. 11NcC/23/2018 a zo dňa 27. 2. 2018, sp. zn. 2Ncb/3/2018. K odporu uviedol, že je nedôvodný a
neopodstatnený. Obrana žalovanej uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave
a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalovaná opakovane
uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na rovnakom
alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky procesnej obrany však možno považovať
za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a preukázanosti žalobcom uplatneného

nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských súdov v stovkách skutkovo rovnakých
alebo obdobných sporov iniciovaných proti žalovanej a ďalším poisťovniam. Žalovaná v podanom
odpore uplatnený nárok žalobcu popiera z dôvodu neprimeranej doby trvania nájmu náhradného
vozidla s poukazom na neprimerane dlhú opravu poškodeného vozidla. Za účelnú a nevyhnutnú
žalovaná považuje dobu opravy v rozsahu najviac 9 kalendárnych dní, ktorú považuje za adekvátnu

k rozsahu poškodenia a zodpovedajúcim úkonom opravy. Okrem toho opiera svoju procesnú obranu
aj o skutočnosť, že faktúra za opravu bola zo strany autoservisu vystavená už dňa 22. 6. 2023. Pre
posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej klientom žalovanej nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu
jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Je nepochybné, že nájom motorového vozidla vznikol

v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá bola spôsobená poistencom žalovanej. Zároveň pri posudzovaní
nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať
z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodenej z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo
skúmania reálnej možnosti poškodenej užívať svoje motorové vozidlo. Poškodená prišla o možnosť
využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovanej.

Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto
možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený
v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Z judikatúry
vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický
priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovanej o možnej dobe trvania

opravy poškodeného vozidla (k uvedenému poukazujeme na Rozsudok Okresného súdu Bratislava I
zo dňa 04.04.2013, sp. zn. 27Cb/260/2011). Žalovaná vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas
ktorej bola poškodená v dôsledku ním nezavineného konania vylúčená z užívania svojho vozidla.
Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje
neoprávnené a svojvoľné konanie žalovanej a takýto postup nemožno akceptovať. Žalovaná v rámci

svojej procesnej obrany rozporuje dĺžku trvania opravy v rozsahu 17 dní, pričom poukazuje na to, že
podľa faktúry za opravu a kalkulácie opravcu mala údajne samotná oprava trvať len 5 dní, ako aj na
to, že v danom prípade sa jednalo len o jednoduché lakýrnické práce poškodených dielov. Okrem toho
žalovaná namieta vykonanie obhliadky servisom až dňa 13. 6. 2023. Postup, akým žalovaná (poisťovňa)
priznáva náhradu nákladov za nájom náhradných vozidiel po dobu kedy sa vozidlo poškodeného

nachádza v servise za účelom jeho opravy nie je správny, nakoľko neprihliada na celkovú potrebnú dĺžku
doby opravy vozidla ale iba na jednotlivé časové úseky. Žalovaná vôbec nezohľadňuje reálnu dobu,
počas ktorej oprava poškodeného motorového vozidla trvala s prihliadnutím na konkrétne okolnosti,
ale vychádza len z ním určenej kalkulácie. Žalovaná si svojvoľne určila dobu trvania nájmu, keďže
poškodená nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť začiatok, priebeh a celkovú dobu trvania opravy

poškodeného vozidla. Nemôže sa preto jednať o okolnosť, ktorá by vylučovala nutnosť a účelnosť
nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Je potrebné si uvedomiť, že
postup prác v servise ako aj celková dĺžka opravy sa odvíja od mnohých faktorov, akými sú napríklad
počet objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne obsadenie a technická vybavenosť
servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodenej. Samotná

poškodená v danom prípade nemohla nijako ovplyvniť skutočnosť kedy bola vykonaná obhliadka v
servise a rovnako ani priebeh alebo rýchlosť vykonania opravy. Práve naopak, uvedené okolnosti
nemožno pričítať na úkor poškodenej a vyžadovať, aby sama znášala náklady za obdobie, kedy bola
nedobrovoľne obmedzená v užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla bol pre ňu naúčely jej bežného fungovania nevyhnutný. V zákazkovom liste zo dňa 7. 6. 2023 bol ako predbežný
termín ukončenia stanovený deň 19. 6. 2023. Žalobca v konaní objektívne preukázal, po akú dobu sa
poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise za účelom jeho opravy, pričom je potrebné zohľadniť

fakt, že to bola práve poškodená, ktorej bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a ocitla sa tak v
situácii, kedy nemohla využívať svoje motorové vozidlo. Poškodená si riadne splnila všetky povinnosti
za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou
udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanej, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo
o nijaké špekulatívne konanie svedčí aj skutočnosť, že poškodená nechala svoje vozidlo opraviť v

autoservise AT a.s., ktorý je obchodným partnerom žalovanej a súčasne autorizovaným servisom pre
model poškodeného vozidla. Vzhľadom k tomu poškodená v dobrej viere očakávala, že jej motorové
vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Pokiaľ žalovaná nesúhlasí so zvoleným postupom
pri oprave či konečnej dĺžke opravy, neprimeranosť jej trvania alebo údajná nečinnosť autoservisu mali
byť z jeho strany namietané priamo voči autoservisu a nie následne v rámci nároku poškodenej. V tejto
súvislosti poukázal na závery konštatované v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019,

sp. zn.: 14Cob/55/2019 a obdobne v rozhodnutí zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018, v zmysle
ktorého „dobu opravy poškodeného motorového vozidla bolo zrejmé, že poškodený nemal možnosť
ovplyvniť, preto ani v tomto smere doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že
bytuneboladanánutnosťaúčelnosťvynaloženýchnákladovsozabezpečenímnáhradnéhomotorového
vozidla z titulu vzniknutej poistnej udalosti ako škodovej udalosti.“ Žalovaná spolu s odporom predložila

okrem iného faktúru vystavenú autoservisom AT a.s. zo dňa 22. 6. 2023. Z predloženej faktúry za
opravu vozidla síce vyplýva dátum dodania tovaru alebo služby dňa 22. 6. 2023, avšak vzhľadom na
odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím
plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovanou. Dĺžka prenájmu
náhradnéhovozidlavpredmetnejvecitakbolavpriamejúmerespromptnosťoušetreniapoistnejudalosti

a vydaním krycieho listu zo strany žalovanej. Čo sa týka ukončenia opravy a vydania opraveného
vozidla poškodenej, až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry
vplyvu poškodenej, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným
vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodená ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si
svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodená si mohla svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až

po doručení krycieho listu zo strany žalovanej, resp. po úhrade poistného plnenia žalovanou, v závislosti
od toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Predmetný krycí list slúži ako náhrada za úhradu
faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Vzhľadom k tomu až po vystavení a doručení
krycieho listu dňa 23. 6. 2023 mal autoservis istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu od
žalovanej, a preto okamžite v tento deň bol poškodená informovaná o možnosti prevzatia opraveného

vozidla, a toto si aj v uvedený deň vyzdvihol. V prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v
dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá poškodenému opravené motorové vozidlo, a to až do
momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia
poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne dochádza k
vydaniu opraveného motorového vozidla poškodenému. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k

navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo
požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval finančnými prostriedkami
na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného
motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za
účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie

vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania.
Jedná sa o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného vozidla
v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ohľadom otázky účelnosti nákladov na nájom náhradného
vozidla do doručenia krycieho listu poisťovňou nemožno hovoriť o ustálenej rozhodovacej praxi. Vo

vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla poukázal na názor Ústavného súdu
Slovenskej republiky s názorom odvolacieho súdu vyslovený v jeho náleze zo dňa 16.02.2023, sp.
zn. III. ÚS 602/2022-34, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených
s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného
vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie

používanie. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že účelom náhradného motorového
vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného
života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo.
V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeranýmnákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. V danej veci je preto
relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 7. 6. 2023 do 23. 6. 2023, t. j. 17 dní,
nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla

v tomto období bol pre poškodenú nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinila a
nemohla predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bola
oprávnená a nútená použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovanej. Nutnosť a účelnosť vynaloženia
finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli,
keby poškodená mohla používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bola poškodená

vylúčená z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom
náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodená si v príčinnej súvislosti s
poistnou udalosťou zapožičala náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal
účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku
na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodená dostala z dôvodu protiprávneho
konania klienta žalovanej, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v

tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu
vozidiel. Takýmto prístupom by bola poškodená neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaná, keďže už
stav poškodenia jej vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre
poškodenú. Žalovaná v podanom odpore poukázala okrem iného na nález Ústavného súdu Českej
republiky zo dňa 14.02.2018, sp. zn. IV. ÚS 2043/17, podľa záverov ktorých považuje obchodný model

žalobcuajehopodnikateľskúčinnosťzaparazitovanienasystémepovinnéhozmluvnéhopoistenia,ktoré
je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Takéto argumenty sú účelové a špekulatívne.
Žalobca odmieta, že by akýmkoľvek spôsobom parazitoval na povinnom zmluvnom poistení. Žalobca
je podnikateľským subjektom, ktorý svojim klientom ponúka komplexné služby, podniká v súlade so
zákonnými ustanoveniami a tiež pomáha poškodeným zmierniť stav, ktorý im bol vnútený dopravnou

nehodou. K uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania žalobca poukázal na
judikatúru označenú v jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu a na prijaté rozhodnutia Ústavného
súdu SR sa aj Najvyšší súd SR odklonil od doterajšej rozhodovacej praxe (Uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Obdo/27/2021 zo dňa 23.02.2022 alebo Uznesenie sp. zn. 1Cdo/225/2021 zo dňa
27.04.2022). Žalobca nesporne vznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania v zmysle § 11 ods. 8

zákona č. 381/2001 Z. z.

5. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 24. 1. 2024 uviedla, že vo veci je miestne príslušný
Mestský súd Bratislava III. Podľa § 36 ods. 1 Civilného sporového poriadku, konanie sa uskutočňuje na
súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Podľa § 36 ods. 2 Civilného sporového poriadku, „Príslušnosť

sa určuje podľa okolnosti v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia
konania". Podľa § 13 Civilného sporového poriadku „ Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný
všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak". Podľa § 19 písm. b) Civilného sporového
poriadku „Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého
obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody". Podľa § 41 Civilného sporového

poriadku „Súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom
procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku
konania. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravuje zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 381/2001 Z. z."). Podľa § 4 ods. 2
zákonač.381/2001Z.z.„Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody (...)". Podľa § 15 ods. 1 zákona č . 381 /
2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému . Poškodený je oprávnený uplatniť svoj
nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa § 15 ods.

2 zákona č. 381 /2001 Z. z. na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká
úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila". V texte ustanovení § 15 ods. 1,
2 zákona č. 381/2001 Z. z. síce zákonodarca použil slovné spojenie "nárok na náhradu škody priamo
proti poisťovateľovi", resp. slovné spojenie „nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi", žalovaná
však vyjadrila názor, že ide o nepresnú (zavádzajúcu) dikciu. Výraz "náhradu škody" je potrebné chápať

práve v súvislosti s uplatnenými a preukázanými nárokmi poškodeného na náhradu škody, ktoré je
poisťovateľ' povinný za poisteného škodcu nahradiť, a nie ako priamy nárok poškodeného na náhradu
škody proti poisťovateľovi. Poisťovateľ nie je škodcom a nezodpovedá za škodu spôsobenú škodcom,
preto ani (priamy) nárok poškodeného proti poisťovateľovi nie je nárokom na náhradu škody. Právnymdôsledkom vzniku poistnej udalosti, ktorou je spôsobená škoda, nie je zodpovednosť poisťovateľa za
takú škodu, ale povinnosť poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie za účelom náhrady
škody, ku ktorej došlo v dôsledku poistnej udalosti. Uvedenému tvrdeniu žalovanej zodpovedá aj znenie

iných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381 /2001 Z. z. poistený má
právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie (...). Podľa § 11 ods. 6 zákona
č. 381 /2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie (...). Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z. z. „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie (...). V tejto súvislosti žalovaná poukázala

na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 21. 11. 2013, sp. zn.
7 Cdo 63/2013. Hoci Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore aplikoval ustanovenia vyhlášky č.
423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vyjadril sa okrem iného aj k povahe nároku poškodeného
proti poisťovateľovi škodcu zodpovedného za škodu. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
„Vzťah poškodeného a poisťovne nie je vzťahom zodpovednosti za škodu, pretože zodpovednostný

vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu (poisťovňa ním nie je). Poisťovňa
nie je zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je však povinná plniť za
(zodpovedného)poisteného,ktorýunejuplatnilprávovyplývajúcemuzpoistnéhovzťahu(abypoisťovňa
v prípade poistnej udalosti plnila poškodenému). Len v prípade, že osobitné predpisy ustanovujú "inak",
vznikne poškodenému právo, aby mu poisťovňa plnila; ani vtedy sa ale poškodený nestáva účastníkom

právneho vzťahu z poistenia a nemá ani priamy nárok na náhradu škody voči poisťovni - medzi
poškodenýmapoisťovňoutuvznikáosobitnýprávnyvzťah,vrámciktoréhomápoškodenývočipoisťovni
špecifický právny nárok na osobitné plnenie. Oba vzťahy treba odlišovať“. Žalovaná preto zastáva názor,
že na uvedenom (citovanom) právnom názore Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k povahe nároku
poškodeného proti poisťovateľovi škodcu zodpovedného za škodu možno zotrvať aj v čase platnosti

a účinnosti zákona č. 381/2001 Z.z.. Pre porovnanie žalovaná uviedla znenie ustanovenia § 9 ods. 1
(českého) zákona č. 168/1999 Sb. o pojištění odpovědnosti za újmu způsobenou provozem vozidla a o
změně některých souvisejících zákonů ( zákon o pojištění odpovědnosti z provozu vozidla ) „Poškozený
má právo uplatnit svůj nárok na plnění podle § 6 u príslušného pojistitele nebo u Kanceláře, jedná-li se o
nárok na plnění z garančního fondu podle § 24 uplatnění nároku je povinen předložit společný záznam

o dopravní nehodě, jedná-li se o dopravní nehodu nepodléhajicí oznámení Polícii České republiky
podle zákona upravujícího provoz na pozemních komunikacích.“ K priamemu nároku poškodeného
proti poisťovateľovi zodpovednosti škodcu je judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky ustálená na
závere, že je treba rozlišovať medzi právom poškodeného na náhradu vzniknutej škody proti škodcovi
a špecifickým právom poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu. Právo poškodeného

na plnenie voči poisťovateľovi zodpovednosti škodcu je originárnym právom založeným osobitnými
právnymi predpismi, ktoré - hoci je odvodené od právneho vzťahu medzi poisťovateľom a poisteným
škodcom - nemá povahu nároku na náhradu škody. Poisťovateľ sa nestáva osobou zodpovednou
za škodu namiesto škodcu a plnenie poisťovateľa poskytnuté poškodenému nie je plnením z titulu
jeho zodpovednosti za škodu ale poistným plnením, lebo osobou zodpovednou za škodu spôsobenú

poškodenémujepoistený(pozrinapr.rozsudokz12.decembra2007,sp.zn.25Cdo113/2006,rozsudok
z 28. novembra 2012, sp. zn. 32 Cdo 4765/2010, uznesenie z 29. septembra 2015, sp. zn. 25 Cdo
3629/2015, uznesenie z 13. júla 2016, sp. zn. 25 Cdo 1119/2016. Žalovaná preto uviedla, že v spore
o nároku poškodeného proti poisťovateľovi na plnenie podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. nie
je popri všeobecnom súde žalovaného na konanie miestne príslušný aj súd daný na výber podľa §

19 písm. b) Civilného sporového poriadku. Na podporu svojej argumentácie žalovaná poukázala na
rozhodnutiepublikovanépodč.81/2011Sbírkysoudníchrozhodnutíastanovisek(uznesenieMestského
súdu v Prahe z 24. apríla 2009, sp. zn. 21 Co 139/2009, ktorého právna veta znie : „ K řízení o nároku
poškozeného proti pojistiteli na plnění podle § 68 § 9 zákona č. 168/1999 Sb. ve znění pozdějších
předpisů není vedle obecného soudu žalovaného příslušný také soud na výběr daný podle § 87

odst. 1 písm. b) o. s. r. Na základe uvedeného žalovaná namietla nedostatok miestnej príslušnosti
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, nakoľko všeobecným súdom žalovanej je Okresný súd Bratislava
III a navrhla, aby Okresný súd Liptovský Mikuláš postúpil spor Mestskému súdu Bratislava III ako
miestne príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomil o tom žalobcu a žalovanú. Ďalej žalovaná
namietla aktívnu legitimáciu žalobcu v prejednávanej veci. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný,

keď z uvádzaného skutkového stavu a predložených dôkazov vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi
záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre a preto bol subjektom, ktorý bol dlžníkom žalobcu, preto
nemohol so žalobcom platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy
o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľkouvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka
nevznikla. K úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu žalovaného v žalobcom
predloženej zmluve o postúpení pohľadávky, keď z predloženej zmluvy vyplýva, že prejav vôle jej

účastníkov najprv smeroval k cesovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných
pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanej
pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne
nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne
žalobca mienil použiť na započítanie a preto žalovaný mal za takýto úkon v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka za absolútne neplatný. Žalovaná tiež namietla, že nájom náhradného vozidla v rozsahu 8
dní nie je nutný a účelný. V prípade náhradného vozidla sa vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti
posudzuje akú dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné, so zreteľom na postup
obvyklý pri riešení následkov obdobných nehôd (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
z 28. februára 2013, sp. zn. 25 Cdo 232/2012). Práve poškodený subjekt (nie žalovaná) rozhoduje
o tom, u koho je vozidlo opravené a od koho si prenajme náhradné vozidlo. Žalovaná je oprávnená

namietať absenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a škodovou udalosťou a je oprávnená namietať
nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na nájom náhradného vozidla. Žalovaná nie je povinná plniť
neúčelné náklady na nájom náhradného vozidla. Pokiaľ oprava poškodeného vozidla v rozsahu 8 dní
nie je nutná a účelná, ani vynaložené náklady na nájom náhradného vozidla zodpovedajúce 8 dňom
nemožno považovať za nutné a účelné. Oprava poškodeného vozidla trvala len 5 dni. Žalovaná poskytla

poistné plnenie zodpovedajúce 9 dňom nájmu (t. j. s výraznou časovou rezervou). Právny predchodca
žalobcu bol v zmluvnom vzťahu s opravcom, ktorý vykonal opravu poškodeného vozidla. Pokiaľ opravca
zbytočne predĺžil dobu opravu (napr. opätovné dodanie a vrátenie toho istého náhradného dielu) a v
dôsledku uvedenej skutočnosti musel právny predchodca žalobcu vynaložiť vyššie náklady na náhradné
vozidlo, náhradu škody si môže právny predchodca žalobcu uplatňovať u opravcu. Daná skutočnosť

však nemôže byt' na ťarchu škodcu (poisteného u žalovanej). Tu totiž absentuje príčinná súvislosť medzi
škodovou udalosťou a deklarovanou škodou. Žaloba je nedôvodná a navrhla, aby súd žalobu žalobcu v
celom rozsahu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.

6. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná

pojednávanie v neprítomnosti žalovanej, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas
doručené. Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním, doručeným súdu dňa 27.
2. 2023. Súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Súčasne uviedla, že sa pridržiava svojich
doterajšíchpísomnýchpodaní,nemánávrhynadoplneniedokazovaniaanavrhlažalobuakonedôvodnú
zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania.

7. Advokát žalobcu na pojednávaní v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe. V prejednávanej
veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričitateľná
poškodenej. Práve naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidla
bola riadne preukázaná, súvisí riadne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovanej

a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu.
Žalobca vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie svojho žalobou uplatneného nároku.

8. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

9. Dňa 7. 6. 2023 uzatvoril prenajímateľ Náhradné vozidlo, s.r.o. a nájomca A. B. zmluvu o nájme č.
672/2023 zo dňa 7. 6. 2023, predmetom ktorej bol nájom osobného automobilu značky KIA Ceed,
MT, hnedá metalíza, VIN G., EČV: H. XXXXX, na dobu od 7. 6. 2023 do 23. 6. 2023, denné nájomné
dohodnuté 55 €, zmluvné nájomné 47 €, poplatok za pristavenie a odobratie vozidla 30 €, cena nájmu

vrátane DPH.

10. Z protokolu o prenájme náhradného vozidla zo dňa 30. 6. 2023 vyplýva, že vozidlo KIA Ceed, MT,
hnedá metalíza, EČV: H. XXXXX prevzala A. B. dňa 7. 6. 2023 a vrátila 23. 6. 2023.

11. Z Čestného prehlásenia zo dňa 3. 7. 2023 vyplýva, že A. B. čestne prehlásila, že mala od spoločnosti
Náhradné vozidlo, s. r. o. IČO: 50 496 166 zapožičané náhradné vozidlo KIA Ceed, MT, EČV: H. XXX I.
od 7. 6. 2023 do 23. 6. 2023, t. j. v trvaní 17 dní z dôvodu, že jej motorové vozidlo bolo po poistnej udalostič. 9852587201 zo dňa 9. 5. 2023 v autoservise, až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Po dobu
opravy jej vozidla nemala k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný.

12. Faktúrou č. 8272023 vyfakturoval dodávateľ Náhradné vozidlo, s.r.o. A. B. nájom za 17 dní v celkovej
sume 799,07 € a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30 €, v celkovej čiastke 829,07 €.

13. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 3. 7. 2023 Náhradné vozidlo s.r.o. uzatvorený medzi
Náhradným vozidlom s.r.o. a A. B. bola postúpená pohľadávky postupcu A. B. voči poisťovni

KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group v sume 829,07 € s DPH, z titulu nároku voči
poisťovni podľa § 4 Zákona č. 381/2001 na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie
náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 9. 5. 2023 na vozidle Toyota Corolla, EČV: F..
Podľa článku 4 zmluvy, zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom odplata
za postúpenie pohľadávky je vo výške 829,07 € s DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. 8272023 vystavenej
Náhradným vozidlom ako prenajímateľom, postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla

KIA Ceed, MT, EČV: H.. Podľa článku 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky na
úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom
zmluvy započítavajú, pričom Náhradné vozidlo si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na
vlastný účet.

14. Listom zo dňa 3. 7. 2023 oznámila A. B. poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group postúpenie pohľadávky z poistnej udalosti č. 98525887201 zo dňa 9. 5. 2023 vo výške 829,07
s DPH na spoločnosť Náhradné vozidlo, s.r.o.

15. Listom z dňa 3. 7. 2023 si žalobca uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovanej.

16. Poisťovňa KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. oznámila spoločnosti Náhradné vozidlo, s.r.o. listom zo
dňa 19. 7. 2023, že dňa 17. 7. 2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predložila
výpočet výšky plnenia. Poistné plnenie v sume 453,04 € bolo poukázané na účet spoločnosti Náhradné
vozidlo, s.r.o., č. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Súčasne vo vyjadrení likvidátora k osobitostiam

likvidácie uviedla, že priznaná primeraná náhrada za požičanie náhradného vozidla, t. j. 9 dní, v ktorej
je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na
objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj
čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne.

17. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 20. 7. 2023 bola prijatá platba vo výške 453,04 € s VS
9534050708.

18. Podľa kalkulácie opravy motorového vozidla značky TOYOTTA CORROLLA EČV: F. zo dňa 12. 6.
2023 celková suma za opravu by mala činiť 1.485,50 €.

19. Žalovaná listom zo dňa 22. 6. 2023 oznámila poškodenej A. B. ukončenie šetrenia poistnej udalosti
dňa 22. 6. 2023 a súčasne predložila list s výpočtom výšky poistného plnenia a oznámenie o poukázaní
poistného plnenia vo výške 1.504,75 € na účet spoločnosti AT a.s.

20. Z faktúry č. 23014006, ktorou bola vyúčtovaná oprava motorového vozidla TOYOTTA CORROLLA
EČV: F. bolo preukázané, že boli vykonané práce „ karosérske a lakýrnické práce v hodnote 939,14 €.
Celková suma opravy predstavovala sumu 1.557,61 €.

21. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

22. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

23. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).24. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

25. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

26. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba A. C. J. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Žalovaná namietala miestnu príslušnosť Okresného súdu Liptovský Mikuláš z dôvodu, že spor

nespadá pod § 19 písm. b) Civilného sporového poriadku, pretože vzťah poškodeného a poisťovne nie
je vzťahom zodpovednosti za škodu.

30. Príslušnosťou v spore žalobcu Náhradné vozidlo, s. r. o. proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. sa zaoberal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Ndob/22/2023 zo dňa 10. 10. 2023, pričom

sa primárne riešil kauzálnu príslušnosť prejednania sporu, avšak zaujal stanovisko aj k samotnému
základu sporu. V bode 20 rozhodnutia je uvedené: „Najvyšší súd tiež podotýka, že z obsahu spisu
a v ňom vymedzeného základu sporu je zjavné, že ide o náhradu škody založenú obchodnoprávnym
záväzkom z poistnej zmluvy medzi podnikateľskými subjektmi, pričom postúpenie pohľadávky na
charakter prejednávaného nároku nemá vplyv“.

31. V prejednávanej veci z obsahu spisového materiálu a v ňom vymedzeného základu sporu je zjavné,
že ide o náhradu škody založenú občianskoprávnym záväzkom z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi
fyzickouosobouapoisťovňou,pretosúdajsprihliadnutímnavyššieuvedenýprávnynázorvyššejsúdnej
autority, považoval námietku miestnej príslušnosti žalovanej za nedôvodnú, neprihliadol na ňu a vec

v zmysle § 42 Civilného sporového poriadku prejednal a rozhodol, nakoľko ide o spor, ktorého základ je
náhrada škody, a preto je v danom prípade miestna príslušnosť v zmysle § 19 písm. b) daná na výber.
Žalobca v podaní, v ktorom navrhol pokračovať v konaní na upomínacom súde navrhol tiež, aby vec
bola postúpená miestne príslušnému súdu Okresný súd Liptovský Mikuláš.

32. Súd podanej žalobe vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku
domáhal titulom náhrady škody, ktorá vznikla poškodenej A. B. v dôsledku dopravnej nehody. Medzi
stranami nebolo sporné, že dňa 9. 5. 2023 došlo v Ružomberku k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle TOYOTTA Corolla, EČV: F., ktorého držiteľom v čase dopravnej
nehody bola A. B. a k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného

u žalovanej. Medzi stranami sporu taktiež nebolo sporné, že poškodená na základe zmluvy o nájme,
uzavretej so žalobcom, užívala v čase od 7. 6. 2023 do 23. 6. 2023, kedy sa poškodené motorové vozidlo
nachádzalo v oprave, náhradné motorové vozidlo KIA Ceed, MT EČV: H..33.Žalovanározporovalaaktívnulegitimáciužalobcuvkonaní.Žalovanúpohľadávkužalobcanadobudol
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel s poškodenou A. B.. Súd mal preukázané, že
zmluva o nájme náhradného vozidla uzatvorená medzi poškodenou A. B. a žalobcom obsahovala všetky

zákonom stanovené náležitosti. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ
prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj
úžitky. Podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy sú dojednania o predmete nájmu a nájomnom, čo
zmluva v prejednávanej veci riadne obsahovala. Pohľadávka, ktorá vznikla z tohto zmluvného vzťahu
bola platne postúpená na žalobcu písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky. Poškodená za účelom

opravy vozidla odovzdala motorové vozidlo autorizovanému servisu AT, a.s. Medzi stranami nebolo
sporné, že počas trvania opravy poškodeného vozidla si poškodená prenajala motorové vozidlo KIA
Ceed, MT, na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku, ktorú uzatvorila poškodená so žalobcom
ako prenajímateľom. Po skončení nájmu vystavil žalobca poškodenej faktúru č. 8272023 na sumu
829,07 € za obdobie od 7. 6. 2023 do 23. 6. 2023. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
3. 7. 2023 uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodenou ako postupcom vyplývalo,

že ňou bola postúpená pohľadávka vo výške 829,07 € z titulu nároku poškodeného voči poisťovni,
žalovanej podľa § 4 Zákona č. 381/2001 Z. z. Nárok predstavoval účelne vynaložené náklady na
nutné užívanie náhradného motorového vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 9. 5. 2023 na
vozidle TOYOTA Corolla, EČV: F.. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné,
pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 829,07 €, ktorá zodpovedá faktúre č. 8272023

vystavenej Náhradným vozidlom, s.r.o., žalobcom ako prenajímateľom, postupcovi ako nájomcovi
náhradného motorového vozidla KIA Ceed MT, EČV: H.. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že ich
vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na náhradu nájomného za náhradné
vozidlo sa podpisom zmluvy započítajú, pričom spoločnosť Náhradné vozidlo, s.r.o. si bude uvedenú
pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Listom zo dňa 3. 7. 2023 poškodená podľa

§ 526 Občianskeho zákonníka oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky. Poškodená teda úhradu
nájomného považovala za škodu, na zaplatenie ktorej jej vznikol nárok z povinného zmluvného poistenia
voči žalovanej v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 381/2001 Z. z. a ktoré si mohol voči žalovanej
ako poisťovateľovi uplatniť priamo. Na základe tohto zákona tak vznikol záväzkovo právny vzťah medzi
poškodenou a poisťovateľom (žalovanou), kde na jednej strane vystupuje poisťovateľ ako subjekt

povinný poskytnúť plnenie a poškodená ako subjekt oprávnený na prijatie takéhoto plnenia. Tento nárok
(pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom postúpenia v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Ani
samotná žalovaná nemala pochybnosť o platnosti postúpenia pohľadávky, čo vyplýva z jej správania sa,
ktorá časť poistného plnenia z tejto poistnej udalosti žalobcovi zaplatila po ukončení poistného šetrenia
dňa 18. 7. 2023, čo mal súd preukázané oznámením o poistnom plnení. Preto žalobca je aktívne vecne

legitimovaný na jej uplatnenie. Tento právny názor vyslovil aj Krajský súd v Žiline v rozhodnutí v rozsudku
sp. zn. 8Co/24/2020 zo dňa 27. 3. 2020. Otázkou aktívnej legitimácie sa zaoberali už súdy vyššieho
stupňa, pričom aktívna vecná legitimácia žalobcu v obdobných súdnych prípadoch už bola súdnou
praxou ustálená. Obranu žalovanej v tejto časti súd preto považoval za účelovú.

34. Žalovaná rozporovala účelnosť a nevyhnutnosť doby nájmu, nerozporovala výšku nájmu, ani
dôvodnosť a výšku dojednania poplatku za pristavenie a odobratie vozidla.

35. Žalovaná tvrdila, že dĺžka trvania nájmu náhradného motorového vozidla bola neprimeraná. Tvrdila,
že poškodenie motorového vozidla poškodeného nevyžadovalo trvanie opravy v dĺžke 17 dní, ale

len v dĺžke 9 dní. Vychádzala pritom z dĺžky trvania opravy, vypočítanej kalkulačným programom,
prihliadajúc k rozsahu poškodenia vozidla poškodenej, ako aj zo skutočnosti, že motorové vozidlo bolo
schopné prevádzky. Uviedla, že oprava poškodeného vozidla v rozsahu 8 dní nie je nutná a účelná
a ani vynaložené náklady za nájom náhradného vozidla zodpovedajúce 8 dňom nemožno považovať za
nutné a účelné. Vozidlo bolo plne spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. Nebol dôvod, aby nebolo

vozidlo používané v čase, keď sa oprava reálne nevykonávala.

36. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že servis, v ktorom dala poškodená opraviť motorové
vozidlo, je zmluvným servisom žalovanej, čo nebolo medzi stranami sporné. Z faktúry č. 23014006,
ktorou bola vyúčtovaná oprava motorového vozidla TOYOTA Corolla, EČV: F., bolo preukázané, že

boli vykonávané karosérske a lakýrnické práce v hodnote 939,14 €. Žalobca argumentoval tým, že na
dĺžku trvania konkrétnej opravy motorového vozidla majú vplyv viaceré premenné, akými sú napríklad
vyťaženosť servisu, počet zamestnancov. Súd sa stotožnil s uvedenou argumentáciou žalobcu a v tejto
súvislosti poukazuje na to, že kalkulačný program na výpočet dĺžky trvania opravy vozidla uvedenépremenné (ani ďalšie, akými môže byť napr. doba dodania náhradných dielov v konkrétnom prípade)
nezohľadňuje a vychádza len zo štandardných (obvyklých) podmienok. Aj z bežnej praxe je všeobecne
známa skutočnosť, že pri oprave motorového vozidla je nevyhnutné vykonať najskôr demontáž

niektorýchčastí,abybolomožnépresnezistiťcelkovýrozsahpoškodeniaanásledneobjednaťnáhradné
diely. Až po doručení náhradných dielov je možné vykonať opravu poškodených častí, resp. ich výmenu.
Taktiež z bežnej praxe je všeobecne známa skutočnosť, že lakovanie motorového vozidla si vyžaduje
presné technologické postupy, ktoré sú časovo náročnejšie. Z listinných dôkazov teda bolo preukázané,
že oprava si vyžadovala aj lakovanie motorového vozidla, čo malo vplyv na dĺžku opravy.

37. V prejednávanej veci neboli sporné predpoklady nároku zodpovednosti za škodu, t. j. vznik škody,
protiprávnosť konania, zavinenie škodcu. Žalovaná rozporovala absenciu príčinnej súvislosti medzi
škodou a škodovou udalosťou. Z vykonaného dokazovania bola preukázaná príčinná súvislosť medzi
škodou a protiprávnym konaním, nakoľko pokiaľ by nedošlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo
poškodené motorové vozidlo právneho predchodcu žalobcu, tento by nemal dôvod uzavrieť zmluvu

o nájme náhradného vozidla a tieto náklady by neboli vznikli. Z prílohy k zmluve o nájme motorového
vozidla, protokolu o prenájme náhradného vozidla bolo jednoznačne preukázané, že k odovzdaniu
náhradného motorového vozidla došlo po dopravnej nehode dňa 9. 5. 2023, ktorú zavinil vodič, ktorý
mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovanej.

38. Žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, preto vzniklo žalobcovi
právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalovaná rozporovala nárok žalobcu na úroky z omeškania.
Podľa právneho názoru uvedeného v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS
309/2020, podľa ktorého: „Ustanovenia ZoPZP chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť
úroky z omeškania v tom prípade, ak je nárok poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v

komunikácii, ktorú predpokladá § 11 ods. 6 ZoPZP. Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by
sťažovateľovi vyplatila jeho dôvodne uplatnené nároky v lehote troch mesiacov (§ 11 ods. 6 ZoPZP)
a 15 dní (§ 11 ods. 7 ZoPZP) od ich uplatnenia si sťažovateľom, za túto dobu by nevznikol nárok na
zaplatenie úroku z omeškania z jeho dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa
nebola v omeškaní, keďže vykonávala svoje oprávnenia podľa § 11 ods. 6 a 7 ZoPZP. Žalovaná

poisťovňa však časť sťažovateľom uplatnenej škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu k sťažovateľovi
dostala do omeškania. ... Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku
z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne
po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok
z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu,

ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. ... S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť (a neustále
sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma dovolací súd. Pokiaľ by
skutočne poistiteľ (terminológia Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia ZoPZP) prakticky
nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (kedy by
sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom

sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej
devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom ZoPZP je však zlepšiť postavenie poškodeného
– veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči
poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Toho si je vedomý aj dovolací súd, ktorý si uvedomuje, že
je povinnosťou poistiteľa prešetriť poistnú udalosť a poskytnúť plnenie.“

39. S prihliadnutím na vyslovený právny názor najvyššej súdnej autority, súd priznal žalobcovi voči
žalovanej nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne, ktorých výšku si žalobca
uplatnil v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, z priznanej sumy
376,03 €, od 3. 8. 2023 do zaplatenia. Žalovaná bol povinná, v súlade so zákonným ustanovením § 11

ods. 7 zákona o PZP, poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti.
Ku skončeniu prešetrovania poistnej udalosti došlo dňa 18. 7. 2023, čo výslovne uviedla žalovaná
v oznámení zo dňa 19. 7. 2023. Žalovaná preto bola povinná poskytnúť poistné plnenie do 2. 8. 2023
a dňom nasledujúcim, t. j. od 3. 8. 2023, sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania.

40. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.41. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd priznal žalobcovi
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.