Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sfk/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200854
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:1021200854.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry

Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra
Macha, PhD., v právnej veci žalobcu: Rezidencia Nestor s.r.o., so sídlom Stred 449, 027 05 Zázrivá,
IČO: 36 852 911, právne zastúpený: advokátska kancelária WERNER & Co., s.r.o., so sídlom Žltá 2/F,
851 07 Bratislava, IČO: 36 869 643, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
1) v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného: č. 100459251/2021 zo dňa 18.03.2021,
č. 100459293/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459319/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459346/2021

zo dňa 18.03.2021, č. 100459377/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459380/2021 zo dňa 18.03.2021,
č. 100461718/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100461890/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462013/2021
zo dňa 19.03.2021, č. 100462188/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462245/2021 zo dňa 19.03.2021,
č. 100462377/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462465/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462531/2021
zo dňa 19.03.2021, č. 100462616/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462695/2021 zo dňa 19.03.2021,
č. 100462746/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100491573/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100491791/2021
zo dňa 25.03.2021, č. 100491990/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492162/2021 zo dňa 25.03.2021,

č. 100492266/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492311/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492513/2021
zo dňa 25.03.2021, č. 100492613/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492678/2021 zo dňa 25.03.2021, č.
100492814/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492868/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100493001/2021 zo
dňa 25.03.2021 a
2) o trovách konania v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100454671/2021
zo dňa 18.03.2021, č. 100455151/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100455399/2021 zo dňa 18.03.2021,
č. 100455738/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100455998/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100456261/2021

zo dňa 18.03.2021, č. 100456894/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100457083/2021 zo dňa 18.03.2021, č.
100457395/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100458971/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459020/2021 zo dňa
18.03.2021, č. 100459133/2021 zo dňa 18.03.2021,
v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 1S/103/2021-246 zo dňa 13. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
1S/103/2021-246 zo dňa 13. októbra 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Bratislave
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňové kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobia január až december 2014, január až december 2015, január až november 2016 a január aždecember 2017 v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“ alebo
„zákon č. 563/2009 Z.z.“)

2. O výsledku daňových kontrol vyhotovil správca dane protokoly č. 100966177/2019 zo dňa 25.04.2019
(júl až december 2014), č. 101033068/2019 zo dňa 03.05.2019 (r. 2015), č. 101007207/2019 zo dňa
30.04.2019 (január až november 2016) a č. 101037186/2019 zo dňa 03.05.2019 (r. 2017), ktoré spolu
s výzvami na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokoloch doručil žalobcovi. Dňom doručenia

protokolov žalobcovi boli daňové kontroly v zmysle § 46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) ukončené.

3. Na základe výsledkov daňovej kontroly uvedených v protokoloch a na základe vyhodnotenia
pripomienok a dôkazov predložených žalobcom vo vyjadrení k protokolom, vydal správca dane
prvostupňové rozhodnutia (ďalej aj „rozhodnutia správcu dane č. 1“): č. 101744914/2019 zo dňa

16.07.2019, č. 101745046/2019 zo dňa 16.07.2019, č. 101745120/2019 zo dňa 16.07.2019, č.
101745150/2019 zo dňa 16.07.2019, č. 101745166/2019 zo dňa 16.07.2019, č. 101745180/2019 zo
dňa 16.07.2019, č. 101750942/2019 zo dňa 17.07.2019, č. 101751113/2019 zo dňa 17.07.2019, č.
101751611/2019 zo dňa 17.07.2019, č. 101752033/2019 zo dňa 17.07.2019, č. 101752575/2019 zo
dňa 17.07.2019, č. 101752962/2019 zo dňa 17.07.2019, č. 101753044/2019 zo dňa 17.07.2019, č.

101753242/2019 zo dňa 17.07.2019, č. 101753286/2019 zo dňa 17.07.2019, č. 101753427/2019 zo
dňa 17.07.2019, č. 101753454/2019 zo dňa 17.07.2019, č. 101753503/2019 zo dňa 17.07.2019, č.
101757886/2019 zo dňa 18.07.2019, č. 101758120/2019 zo dňa 18.07.2019, č. 101758767/2019 zo
dňa 18.07.2019, č. 101759186/2019 zo dňa 18.07.2019, č. 101759398/2019 zo dňa 18.07.2019, č.
101759549/2019 zo dňa 18.07.2019, č. 101759668/2019 zo dňa 18.07.2019, č. 101759953/2019 zo

dňa 18.07.2019, č. 101760105/2019 zo dňa 18.07.2019, č. 101760366/2019 zo dňa 18.07.2019, č.
101760522/2019 zo dňa 18.07.2019, č. 101766043/2019 zo dňa 19.07.2019, č. 101766192/2019 zo
dňa 19.07.2019, č. 101766641/2019 zo dňa 19.07.2019, č. 101766961/2019 zo dňa 19.07.2019, č.
101767086/2019 zo dňa 19.07.2019, č. 101767180/2019 zo dňa 19.07.2019, č. 101767229/2019 zo
dňa 19.07.2019, č. 101767324/2019 zo dňa 19.07.2019, č. 101767406/2019 zo dňa 19.07.2019, č.

101767502/2019 zo dňa 19.07.2019, č. 101767547/2019 zo dňa 19.07.2019 a č. 101767658/2019 zo
dňa 19.07.2019.

4. Predmetom týchto prvostupňových rozhodnutí správcu dane č. 1 bolo určenie rozdielu nadmerného
odpočtu za príslušné zdaňovacie obdobie uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (júl 2014 až december

2014, január až december 2015, január až november 2016 a január až december 2017) a žalobcovi bol
znížený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia.

5. Voči predmetným rozhodnutiam podal žalobca odvolanie. Žalovaný ako odvolací orgán prvostupňové
rozhodnutia správcu dane č. 1 zrušil s tým, že sa plne stotožnil s tvrdením žalobcu, že správca dane

sa pri rozhodovaní nevysporiadal s tým, či nájomca spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby v zmysle §
3 zákona o DPH. Žalovaný konštatoval, že rozhodnutia správcu dane č. 1 sú vydané na základe
nedostatočných dôkazov, na základe čoho ich zrušil a vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. V ďalšom
konaní preto zaviazal správcu dane opätovne posúdiť všetky dôkazy a skutočnosti, ktoré získal počas
daňovej kontroly, následného vyrubovacieho konania a vykonať ďalšie dokazovanie za účelom úplného

zistenia skutkového a právneho stavu veci.

6. Na základe vykonaného dokazovania správca dane opätovne rozhodol rozhodnutiami: č.
101629472/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101629731/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 499495/2020 zo
dňa 28.10.2020, č. 499520/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101630695/2020 zo dňa 27.10.2020, č.

101631420/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101634585/2020 zo dňa 27.10.2020, č.101634827/2020 zo
dňa 27.10.2020, č. 101635143/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101635309/2020 zo dňa 27.10.2020, č.
101635972/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101636102/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101636341/2020 zo
dňa 28.10.2020, č. 101636497/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101636646/2020 zo dňa 28.10.2020, č.
101636850/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101638096/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101638253/2020 zo

dňa 28.10.2020, č. 101627367/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101628194/2020 zo dňa 26.10.2020, č.
101629086/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101629356/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101629821/2020 zo
dňa 26.10.2020, č. 101630018/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101630161/2020 zo dňa 26.10.2020, č.
101630240/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101630310/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101631310/2020 zodňa 27.10.2020, č. 101631679/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101639493/2020 zo dňa 28.10.2020, č.
101632785/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101633091/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101633952/2020 zo
dňa 27.10.2020, č. 101634347/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101634584/2020 zo dňa 27.10.2020, č.

101634682/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101634828/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101635202/2020 zo
dňa 27.10.2020, č. 101635279/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101635392/2020 zo dňa 27.10.2020, č.
101635470/2020 zo dňa 27.10.2020 (ďalej len prvostupňového rozhodnutia č. 2), ktorými správca dane
za každé kontrolované zdaňovacie obdobie (júl 2014 až december 2014, január až december 2015,
január až november 2016 a január až december 2017) dorubil žalobcovi DPH z plnení na výstupe,

a to vo forme dodanenia služby nájomného, dodanenia tovaru (elektriny, vody a zemného plynu) a
dodanenia tovarov a služieb určených pre občianske združenie ZSS Nestor o.z. (ďalej aj ako „občianske
združenie“) a jeho činnosť, ktoré zabudol žalobca prefakturovať. V predmetných rozhodnutiach správca
dane zároveň skonštatoval porušenie § 69 ods. 1 v nadväznosti na § 19, § 8 ods. 1 a ods. 3 zákona
o DPH zo strany žalobcu.

7. Žalobca proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane č. 2 podal odvolanie, v ktorom namietal
dodanenie služieb nájomného. Žalovaný následne vydal rozhodnutia: č. 100454671/2021 zo dňa
18.03.2021, č. 100455151/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100455399/2021 zo dňa 18.03.2021, č.
100455738/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100455998/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100456261/2021 zo
dňa 18.03.2021, č. 100456894/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100457083/2021 zo dňa 18.03.2021, č.

100457395/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100458971/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459020/2021 zo
dňa 18.03.2021, č. 100459133/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459251/2021 zo dňa 18.03.2021, č.
100459293/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459319/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459346/2021 zo
dňa 18.03.2021, č. 100459377/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459380/2021 zo dňa 18.03.2021, č.
100461718/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100461890/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462013/2021 zo

dňa 19.03.2021, č. 100462188/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462245/2021 zo dňa 19.03.2021, č.
100462377/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462465/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462531/2021 zo
dňa 19.03.2021, č. 100462616/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462695/2021 zo dňa 19.03.2021, č.
100462746/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100491573/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100491791/2021 zo
dňa 25.03.2021, č. 100491990/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492162/2021 zo dňa 25.03.2021, č.

100492266/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492311/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492513/2021 zo
dňa 25.03.2021, č. 100492613/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492678/2021 zo dňa 25.03.2021, č.
100492814/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492868/2021 zo dňa 25.03.2021 a č. 100493001/2021 zo
dňa25.03.2021(ďalejlenrozhodnutiažalovanéhoč.2),ktorýmiprvostupňovérozhodnutiasprávcudane
č. 2 potvrdil.

8. Žalovaný v rozhodnutiach č.2 vo vzťahu k dodaneniu služieb nájomného uviedol, že žalobca na
základe zmluvy o prenájme budovy zo dňa 17. decembra 2013 a jej dodatkov a dohody poskytol
združeniu právo užívať hmotný majetok, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, t.j. v zmysle § 9 ods. 1 písm.
b/ zákona o DPH dodal združeniu službu. Keďže právo užívať hmotný majetok bolo občianskemu

združeniu poskytnuté za zmluvne dohodnutú cenu, išlo zo strany žalobcu o dodanie služby za
protihodnotu, ktorá je v zmysle § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH predmetom dane.

9. Žalobcovi preto podľa jeho názoru v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH dňom dodania služby vznikla
daňová povinnosť, pričom bol povinný v súlade s § 69 ods. 1 zákona o DPH platiť daň z dodania služby.

Zároveň bol povinný v súlade s § 72 a § 73 zákona o DPH pri dodaní služby prenájmu vyhotoviť faktúru, a
to do 15 dní od dodania služby. Keďže si žalobca nesplnil v zmysle § 69 ods. 1 zákona o DPH povinnosť
platiť daň z dodania služieb prenájmu občianskemu združeniu ZSS Nestor o.z., žalovaný dospel k
záveru, že správca dane postupoval správne a zákonne, keď dodanie služieb prenájmu žalobcovi na
výstupe dodanil.

II. Konanie pred správnym súdom

10. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v
Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, rovnako tak

prvostupňového rozhodnutia a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a priznania práva na náhradu
trov konania.11. Správny súd rozsudkom č.k. 1S/103/2021-246 zo dňa 13. októbra 2022 (ďalej aj ako „napadnutý
rozsudok“) podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho
poriadku (ďalej aj ako „SSP“) rozhodnutia žalovaného:

č. 100459251/2021 zo dňa 18.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101636341/2020 zo dňa 28.10.2020,
č. 100459293/2021 zo dňa 18.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101636497/2020 zo dňa 28.10.2020,
č. 100459319/2021 zo dňa 18.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu

Bratislava č. 101636646/2020 zo dňa 28.10.2020,
č. 100459346/2021 zo dňa 18.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101636850/2020 zo dňa 28.10.2020,
č. 100459377/2021 zo dňa 18.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101638096/2020 zo dňa 28.10.2020,
č. 100459380/2021 zo dňa 18.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu

Bratislava č. 101638253/2020 zo dňa 28.10.2020,
č. 100461718/2021 zo dňa 19.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101627367/2020 zo dňa 26.10.2020,
č. 100461890/2021 zo dňa 19.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101628194/2020 zo dňa 26.10.2020,

č. 100462013/2021 zo dňa 19.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101629086/2020 zo dňa 26.10.2020,
č. 100462188/2021 zo dňa 19.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101629356/2020 zo dňa 26.10.2020,
č. 100462245/2021 zo dňa 19.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu

Bratislava č. 101629821/2020 zo dňa 26.10.2020,
č. 100462377/2021 zo dňa 19.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101630018/2020 zo dňa 26.10.2020,
č. 100462465/2021 zo dňa 19.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101630161/2020 zo dňa 26.10.2020,

č. 100462531/2021 zo dňa 19.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101630240/2020 zo dňa 26.10.2020,
č. 100462616/2021 zo dňa 19.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101630310/2020 zo dňa 26.10.2020,
č. 100462695/2021 zo dňa 19.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu

Bratislava č. 101631310/2020 zo dňa 27.10.2020,
č. 100462746/2021 zo dňa 19.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101631679/2020 zo dňa 27.10.2020,
č. 100491573/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101639493/2020 zo dňa 28.10.2020,

č. 100491791/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101632785/2020 zo dňa 27.10.2020,
č. 100491990/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101633091/2020 zo dňa 27.10.2020,
č. 100492162/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu

Bratislava č. 101633952/2020 zo dňa 27.10.2020,
č. 100492266/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101634347/2020 zo dňa 27.10.2020,
č. 100492311/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101634584/2020 zo dňa 27.10.2020,

č. 100492513/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101634682/2020 zo dňa 27.10.2020,
č. 100492613/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101634828/2020 zo dňa 27.10.2020,
č. 100492678/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu

Bratislava č. 101635202/2020 zo dňa 27.10.2020,
č. 100492814/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101635279/2020 zo dňa 27.10.2020,č. 100492868/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava č. 101635392/2020 zo dňa 27.10.2020,
č. 100493001/2021 zo dňa 25.03.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu

Bratislava č. 101635470/2020 zo dňa 27.10.2020.

zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

12. Správny súd uviedol, že správcom dane a žalovaným zistený skutkový stav nie je jednoznačný a

ich právny záver je predčasný. Poukázal na výpoveď svedkyne A.. T. zo dňa 26. októbra 2017, ktorá
uviedla, že medzi zmluvnými stranami je uzatvorená ústna dohoda, podľa ktorej občianske združenie
zatiaľ nájomné neplatí, pričom nájomné sa bude platiť až po úplnom naplnení kapacity zariadenia. V
kontexte uvedeného znela aj jej druhá svedecká výpoveď dňa 2. júla 2020, kedy rovnako uviedla, že
sa s prenajímateľom dohodli, odkedy začnú uhrádzať nájomné, a to z dôvodu, že zmluvne dohodnuté
nájomné nezvládali platiť vzhľadom na prebiehajúcu rekonštrukciu, keďže nemohli využiť plnú kapacitu

zariadenia. Existenciu ústnej dohody medzi zmluvnými stranami svedkyňa potvrdila, a preto správny
súd nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že A.. T. vo svojej výpovedi dňa 2. júla 2020 sa nezmienila, že
skutočná vôľa zmluvných strán bola iná, ako bola v zmluve deklarovaná, a nezmenila sa ani o existencii
ústnej dohody.

13. V zmysle predmetnej ústnej dohody podmienkou začatia fakturácie mala byť skutočnosť, že sociálne
zariadenie dosiahne naplnenosť 90% po dobu najmenej troch za sebou idúcich mesiacov, pričom
podľa svedkyne bol stav naplnenosti konzultovaný medzi žalobcom a občianskym združením ohľadom
naplnenosti sociálneho zariadenia prebiehala relatívne často, niekedy aj 5 krát do mesiaca a to nielen
telefonicky. Ďalej uviedla, že zoznam klientov sa každé 3 mesiace nahlasuje obci, mestu a VÚC, kde

klienti majú trvalé bydlisko a tiež obci, mestu a VÚC, ktoré vydali klientom posudok o odkázanosti.

14. Správny súd na základe uvedených zistení vytkol správcovi dane, že na jednej strane poprel ústnu
dohodu o odklade platenia nájomného, a na druhej strane zo zisteného skutkového stavu vyvodil
záver, že v konaní nebola preukázaná 90% naplnenosť kapacity zariadenia ako (ústne a neskôr aj

písomne dohodnutá) podmienka začatia fakturovania nájomného, z čoho vyvodil, že správca dane si vo
vyhodnotení skutkového stavu vzájomne odporuje.

15. Podľa správneho súdu, ak žalovaný a aj správca dane mali pochybnosti o existencii ústnej dohody
a tiež o tom, ako a kedy bola naplnená kapacita zariadenia na 90%, mali túto skutočnosť oznámiť

žalobcovi, aby si mohol riadne splniť svoju dôkaznú povinnosť za účelom riadneho zistenia skutkového
stavu veci a vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia. Ďalej podotkol, že správca dane počas výsluchu
svedkyne A.. T. už dňa 26. októbra 2017 mal vedomosť o tom, že tu bola takáto dohoda a napriek tomu ju
nevyzval a ani sa jej nespýtal na preukázanie tejto skutočnosti, hoci v závere pojednávania ju vyzval na
predloženie nájomnej zmluvy, a teda mu nič nebránilo, aby od svedkyne vyžiadal dôkazy preukazujúce

uzavretie tejto dohody.

16. Taktiež k otázke naplnenosti zariadenia uviedla, že zoznam klientov sa hlási obci, mestu a VÚC,
kde majú klienti trvalé bydlisko, a ktoré vydali klientom posudok o odkázanosti, a to každé 3 mesiace.
Správca dane však nežiadal bližšie informácie za účelom preukázania tohto tvrdenia, za účelom zistenia

aká bola priebežná naplnenosť kapacity tohto zariadenia a ani nevysvetlil, prečo dokazovanie v tomto
smere nedoplnil.

17. Preukázanie predmetných žalobcom namietaných skutočností, podľa správneho súdu dáva
jednoznačnú odpoveď v spojitosti s § 22 ods. 1 zákona o DPH, čo tvorí základ dane pri dodaní služby

v súvislosti s tým, či žalobca mal alebo nemal prijať od príjemcu plnenia v správcom dane určených
zdaňovacích obdobiach, za dodanie služby nájmu nehnuteľnosti.

18. Správny súd sa ďalej zaoberal otázkou posúdenia miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom,
keď žalobca tvrdil, že dôkazná povinnosť zo správcu dane na neho prenesená nebola, keďže správca

dane ani žalovaný ho neinformovali o tom, že existencia dohody o začatí fakturácie, resp. platenia
nájomného je správcom dane spochybnená.19. Správny súd taktiež podotkol, že správca dane by mal v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku
daňový subjekt oboznámiť so zistenými v rozpormi, resp. s pochybnosťami ku ktorým dospel pri
vykonanom dokazovaní a minimálne by mal dať daňovému subjektu možnosť, aby v súlade s § 24 ods.

1 písm. b/ Daňového poriadku pochybnosti vysvetlil a rozpory odstránil, čo sa však v preskúmavanej
veci nestalo. Uviedol, že žalobca sa od správcu dane až na ústnom pojednávaní dňa 28. septembra
2020 dozvedel, že nájomné, ktoré mal žalobca fakturovať občianskemu združeniu zmysle uzatvorenej
nájomnej zmluvy a jej dodatkov, mu bude dodanené, pričom nebolo mu umožnené vyjadriť sa k tejto
skutočnosti.

20. Podľa názoru správneho súdu sa správca dane sa k dodaneniu za poskytnutú službu nájomného
nevyjadril, uviedol len, že žalobca si pri obstaraní, prestavbe a zariadení nehnuteľnosti, ktorá bola
prenajatá občianskemu združeniu uplatnil právo na odpočítanie DPH, a teda v prípade, že síce nájomné
nájomcovi nefakturoval, mal určiť základ dane podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, a teda základom
dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má

prijať od príjemcu plnenia. Z uvedeného tvrdenia správcu dane podľa správneho súdu nevyplýva jeho
jednoznačný úmysel žalobcovi dodaniť poskytnutú službu prenájmu.

21.Správnysúdzastalnázor,žezvykonanéhodokazovaniaskutkovýstavnebolzistenýjednoznačnevo
vzťahuksprávnemuurčeniuzákladudanepriposkytnutíslužbynájomnéhožalobcom,zktoréhosprávca

danepriurčenírozdielunadmernéhoodpočtunadanizpridanejhodnotyzato,ktorézdaňovacieobdobie
vjednotlivýchpreskúmavanýchrozhodnutiachvychádzal,keďpodľažalobcunájomnébolopočastrvania
nájomného vzťahu viackrát upravované oproti pôvodne dohodnutej výške nájomného v sume 650 000,-
ročne bez DPH.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

22. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

23. Sťažovateľ namietal najmä, že správny súd nedostatočne odôvodnil rozhodujúce okolnosti súvisiace
s predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným spočívajúce v tom, že medzi žalobcom ako
prenajímateľom a nájomcom ide na základe uzatvorenej zmluvy o prenájme budovy zo dňa 17.
decembra 2013 o odplatný právny vzťah počas celej doby prenájmu (t.j, dodanie služby nájmu za

protihodnotu).

24. Poukázal, že vnútroštátna a ani európska legislatíva nepripúšťa tzv. „rent -free“ obdobie, za ktoré by
platiteľ dane nebol povinný pri dodaní tovaru alebo služby za protihodnotu odvádzať DPH na výstupe,
keďže daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo dňom poskytnutia služby. V danom prípade

bolo podľa sťažovateľa jednoznačne preukázané, že žalobca poskytoval od 10. júna 2014 služby
prenájmu za protihodnotu, a preto mu vznikla z dodania služieb prenájmu daňová povinnosť.

25. Sťažovateľ ako aj prvostupňový orgán založili svoje rozhodnutia na skutočnosti, že žalobca na
základe zmluvy o prenájme budovy zo dňa 17. decembra 2013, jej dodatkov a dohody zo dňa 1. augusta

2015 ako vlastník nehnuteľnosti poskytol združeniu právo užívať danú nehnuteľnosť a to za odplatu, na
dojednanú dobu s vylúčením tretích osôb.

26. Sťažovateľ uviedol, že napriek zmluvnému dojednaniu, podľa ktorého akékoľvek zmeny a doplnky
zmluvy musia byť vyhotovené písomne a podpísané oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán

formou postupne očíslovaných a datovaných dodatkov, dohoda zo dňa 1. augusta 2015 nebola spísaná
touto formou. Zároveň zmluva o prenájme budovy zo dňa 17. decembra 2013 podľa jeho názoru
nepripúšťa žiadne zmeny na základe ústnych dohôd, pričom správny súd tieto okolnosti nezohľadnil a
nepodal k nim žiadne stanovisko.

27. Sťažovateľ vo vzťahu k tvrdeniu správneho súdu, že správca dane nevysvetlil, prečo nevykonal
dokazovanie v tom smere, že od svedka A.. T. na ústnom pojednávaní konanom dňa 26. októbra 2017
a 2. júla 2020 nepožadoval predložiť dôkazy o ústnej dohode, resp. dôkazy o naplnenosti kapacity
zariadenia uvádza, že výpoveď p. T. bola v danom čase zameraná na objasnenie založenia a výkonučinnosti zariadenia sociálnych služieb a na zistenie, či nájomca (občianske združenie) spĺňa definíciu
zdaniteľnej osoby. Medzi správcom dane a žalobcom v čase výpovede menovanej neboli žiadne
pochybnosti , že išlo o odplatný vzťah. Až po dodanení nájmu žalobcovi správcom dane, začal žalobca

argumentovať, že nemusí platiť daň z dodania služby prenájmu, nakoľko poskytol nájomcovi „rent-free“
obdobieneplatenianájomného,ktorévšakpodľajehovyjadreniamalobyťdoplatenécezvyššienájomné
v neskoršom období. To sa však podľa sťažovateľa nestalo.

28. Sťažovateľ namieta tvrdenie súdu, že žalobca nebol oboznámený so zisteniami správcu dane v

obnovenom vyrubovacom konaní a až na ústnom pojednávaní konanom dňa 28. septembra 2020
sa dozvedel, že nájomné, ktoré mal žalobca fakturovať občianskemu združeniu v zmysle uzavretej
nájomnej zmluvy mu bude dodanené a nemal možnosť sa k danému vyjadriť. Uvedené tvrdenie je
podľa sťažovateľa v rozpore so skutkovým stavom, keďže z administratívneho spisu je podľa neho
zrejmé, že správca dane žalobcu riadne oboznámil s výsledkami vyrubovacieho konania na ústnych
pojednávaniach konaných dňa 12. augusta 2020 a 28. septembra 2020.

29. Na ústnom pojednávaní zo 12. augusta 2020 správca dane do zápisnice uviedol, že zo skutočností
zistených počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania vyplýva, že výška nájomného
bola zmluvne riadne dohodnutá a služba prenájmu bola zo strany žalobcu poskytnutá, a teda v prípade,
že síce nájomné nájomcovi nefakturoval, mal určiť základ dane podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, v

zmysle ktorého je základom dane pri dodaní tovaru alebo služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú
dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby.
Argumentoval, že slovné spojenie „prijal alebo má prijať“ hovorí o časovom hľadisku, t.j. protihodnotu
už dodávateľ prijal alebo ju ešte má prijať od príjemcu plnenia a nie o alternatíve , že ju dodávateľ má
alebo vôbec nemusí prijať od príjemcu plnenia, t.j. že príjemca nie je povinný protihodnotu uhradiť.

30. S obsahom zápisnice bol žalobca oboznámený, čo potvrdil svojim podpisom zo strany žalobcu
konateľ žalobcu p. I., právny zástupca žalobcu JUDr. Schmidt a U.. Z uvedeného vyjadrenia správcu
dane podľa sťažovateľa teda vyplýva, že žalobca bol oboznámený s tým, že poskytnutý nájom
občianskemu združeniu mal zdaniť a bol oboznámený aj s tým, akým spôsobom mal postupovať pri

určení základu dane.

31. Zároveň uviedol, že v opatreniach a záveroch prijatých na ústnom pojednávaní konanom dňa 12.
augusta 2020 správca dane po vzájomnej dohode so žalobcom určil lehotu 2. septembra 2020, v
ktorej sa mal, resp. mohol žalobca vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a otázkam uvedeným v zápisnici.

Žalobcovi teda nebolo upreté právo vyjadriť sa k celému obsahu zápisnice, a teda aj k otázke dodanenia
nájmu a určeniu základu dane.

32. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti plne stotožnil s napadnutým rozhodnutím správneho
súdu. Uviedol, že správca dane a sťažovateľ nedostatočne zistili skutkový stav a nezohľadnili skutočnú

vôľu účastníkov nájomného vzťahu, pričom tento vzťah vyhodnocovali v jednotlivých rozhodnutiach
rozporne, zároveň nevyhoveli návrhu žalobcu na vypočutie svedkyne L. a opätovné vypočutie svedkyne
T..

33. Rovnako uviedol, že považuje predmetný nájomný vzťah za odplatný, avšak zdôraznil pojem

namietaného „rent-free“ obdobia, pričom aj za tento čo i len jeden deň musí odviesť štátu DPH, a to
napriek tomu, že za tento jeden deň neprijal ani nemal prijať žiadnu protihodnotu (nájomné) a práve
skutočne získaná protihodnota je podľa neho základné východisko, na ktorom stojí systém DPH, pričom
daňový orgán nemôže vyberať ako DPH vyššiu sumu, než je suma, ktorú získala zdaniteľná osoba.

34. V súvislosti s týmto namietal, že v období za mesiace jún 2014 až apríl 2018 žiadnu protihodnotu
neprijal a ani nemal prijať, a preto nie je možné aplikovať § 22 ods. 1 zákona o DPH. Uviedol, že prijímal
protihodnotu až od mája 2018, ktorú následne zvyšoval a tak si kompenzoval absenciu príjmov počas
„rent free“ obdobia. Poukázal na rozsudky SD EÚ Astra Zeneca, C-40/09, bod 28, Balkan and Sea
Properties a Provadinvest, C-621/10 a C-129/11, bod 44, v tomto zmysle aj Goldsmiths, C-330/95, bod

15),CampsaEstacionesdeServiciovoveciC-285/10,bod25,27a28,ElidaGibbsLtdvoveciC-317/94.

35. Sťažovateľ a rovnako aj žalobca v ďalších vo vyjadreniach v súhrne uvádzali skutočnosti a tvrdenia
známe kasačnému súdu z predchádzajúceho priebehu konania, pričom v závere vyjadrenia sťažovateľpotvrdil svoj návrh, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a zároveň aby nepriznal
žalobcovi právo na náhradu trov konania priznanú krajským súdom v bode 1 a 2 výroku predmetného
rozsudku a naopak žalobca navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol ako

nedôvodnú a aby zaviazal sťažovateľa na náhradu trov kasačného konania.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

36. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný
súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a
príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h/ SSP.

37. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa

vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

38. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná
sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.

39. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

· Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
· Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
· Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti

dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.
· Podľa § 9 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH, dodaním služby, je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru

podľa § 8, vrátane poskytnutia práva užívať hmotný majetok.
· Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
· Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí
protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie
tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý

dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.
· Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť
daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
· Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona
pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej

osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

40. Kasačný súd zhodne so správnym súdom konštatuje, že rozhodnutia sťažovateľa, ktoré boli

predmetomprieskumuzákonnostisprávnysúdomvychádzajúzozistenéhostavuskutkovéhostavuveci,
ktorý je totožný a zachytáva zdaňovacie obdobia júl až december 2015, január až november 2016 a
január až december 2017. Správny súd zameral svoj prieskum predovšetkým za účelom zodpovedaniaotázky, či žalobca bol alebo nebol povinný v zdaňovacích obdobiach za ktoré boli vydané rozhodnutia
sťažovateľa fakturovať nájomné nájomcovi za poskytnutý prenájom nehnuteľnosti.

41. Kasačný súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že správny súd sa nezaoberal celým predmetom
konania, čo spôsobilo zmätočnosť a nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia. Kasačný súd považuje za
potrebné a to bude aj úlohou správneho súdu v ďalšom konaní, rozčleniť predmetnú vec na tri obdobia,
ktoré vystihujú skutkový stav so zameraním na odlišnosti, ktoré vznikli v priebehu celého nájomného
vzťahu a sú signifikantné pre posúdenie daňovej povinnosti žalobcu.

42. Čo sa týka prvého obdobia, podstatnou okolnosťou začatia nájomného vzťahu bolo uzatvorenie
zmluvy o prenájme budovy zo dňa 17. decembra 2013, kde si zmluvné strany v zmysle článku 2 ods.1
dohodli nájomné vo výške 650 000 Eur ročne bez DPH, ktoré sa uhrádza na základe faktúry vystavenej
prenajímateľom spätne za kalendárny rok v lehote do 16. decembra príslušného kalendárneho roka a
taktiež si dohodli predmet nájmu.

43. Druhé obdobie sa začalo uzatvorením dodatku č. 2 k predmetnej zmluve zo dňa 30. júna 2015,
podľa ktorého sa s účinnosťou od 1. júla 2015 zmenil článok 1, 2 a 3 zmluvy o prenájme budovy zo dňa
17. decembra 2013, ktorým došlo k zúženiu predmetu nájmu, zníženiu sumy nájomného na 140 004
Eur ročne bez DPH a zároveň sa zmluvné strany dohodli, že nájomné sa nájomca zaväzuje uhrádzať

mesačne na základe faktúry vystavenej prenajímateľom, a to vždy spätne za uplynulý mesiac v lehote
do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca prevodom na účet prenajímateľa uvedený v záhlaví tejto
zmluvy. Taktiež došlo uzatvorením dodatku k zmene zmluvného vzťahu na dobu určitú do 30. júna 2027.

44. Tretie obdobie sa začalo uzatvorením dohody zmluvných strán zmluvy o prenájme budovy zo dňa

17. decembra 2013 k podmienkam hradenia nájomného zo dňa 1.augusta 2015, podľa ktorej sa zmluvné
strany dohodli, že ustanovenia zmluvy o prenájme budovy týkajúce sa platenia nájomného budú účinné
až od momentu, keď predmet nájmu, ktorý nájomca využíva za účelom poskytovania sociálnych služieb,
bude naplnený minimálne na 90% kapacity zariadenia, a to počas obdobia najmenej troch za sebou
idúcich mesiacov.

45. V súvislosti s tretím obdobím sa musí kasačný súd čiastočne stotožniť so závermi správneho súdu
ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože nie je zrejmé na základe čoho sťažovateľ
vychádzal pri dodanení zo sumy 650 000,- €, ktorá bola dojednaná na úplne iné obdobie. Jeho závery,
že v treťom období došlo k odovzdaniu celého predmetu nájmu do užívania občianskeho združenia

obdobne ako bol predmet nájmu stanovený v prvom období je nedostatočný pre určenie základu dane a
je preto nevyhnutné, aby sa v ďalšom konaní týmto správny súd zaoberal a prehodnotil, či neprichádzali
do úvahy aj iné prístupy určenia základu dane vo vzťahu k nájomnému v treťom období.

46. Kasačný súd však na druhej strane zhodne s názorom sťažovateľa konštatuje, že vzťah medzi

žalobcom a prenajímateľom bol od začiatku písomne dojednaný ako odplatný, a to napriek tomu, že
žalobca v konaní pred daňovými orgánmi argumentoval, že skutočná vôľa medzi zmluvnými stranami
reprezentujúcimi žalobcu a občianske združenie mala na základe ústnej dohody reflektovať skutočnosť,
že žalobca nebude občianskemu združeniu fakturovať nájomné až do momentu kedy bude občianske
združenie rentabilné, respektíve jeho príjmy budú dostatočné na platenie nájomného.

47. Existencia ústnej dohody bola jedným z hlavných aspektov, ktorým sa venoval správny súd v
svojom právnom posúdení. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v správnom súdnictve súdy
neposudzujú platnosť, alebo neplatnosť súkromnoprávnych vzťahov. Je nesporné, že v tomto prípade
vznikol nájomný vzťah, pričom zmluvné strany zhodne potvrdili, že nebolo platené nájomné.

48. Kasačný súd má za to, že nájomný vzťah medzi žalobcom a občianskym združením bol od počiatku
písomne dojednaný ako odplatný, pričom na tejto skutočnosti nič nemení ani existencia ústnej dohody
počas prvého a druhého obdobia, alebo písomnej dohody, podľa ktorej sa malo dohodnúť odkladné
platenie nájomného v treťom období, tzv. „rent-free“ obdobie.

49. Žalobcovi v danom prípade (najmä v prvom a druhom období) vznikla daňová povinnosť, keďže
preukázateľne došlo k poskytnutiu služby - nájmu, za ktorú je žalobca povinný odviesť DPH, a to ajnapriek skutočnosti, že žalobca občianskemu združeniu nefakturoval nájomné až do mája 2018. Pri jej
určení bolo potrebné postupovať podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH.

50. Správny súd zameral svoj súdny prieskum predovšetkým na existenciu ústnej dohody, resp.
odkladacejpodmienky,ktorámalabyťpredmetomtejtodohody,pričomdospelkzáveru,žesprávcadane
si odporoval, keď na jednej strane poprel existenciu ústnej dohody, respektíve ju označil ako účelovú
a na druhej strane mal správca dane akceptovať podmienku 90% naplnenosti zariadenia občianskeho
združenia.

51. Správnym súdom rozporovaná nejednoznačnosť záverov správcu dane, ohľadom ústnej dohody je
pre prejedávaný prípad už ako načrtol kasačný súd irelevantná a preto kasačný súd konštatuje, že
bez ďalšieho toto nemôže byť dôvod zrušenia rozhodnutia správcu dane. Rovnako na to nadväzujúca
argumentácia správneho súdu, že správca dane neakceptoval návrhy na doplnenie dokazovania vo
vzťahu k preukázaniu naplnenosti kapacity zariadenia občianskeho združenia je rovnako irelevantná,
keďže táto skutočnosť nič nemení na existencii daňovej povinnosti žalobcu, keďže služba nájmu bola

preukázateľne dodaná.

52. Kasačný súd však musí prisvedčiť správnemu súdu, že sťažovateľ zámer dodaniť žalobcu neoznámil
jednoznačne a nedal mu možnosť vyjadriť sa k danej skutočnosti. Skutočný zámer dodaniť žalobcu
prejavil správca dane až dňa 28. septembra 2020, keďže zo zápisnice o ústnom konaní vyplýva

jednoznačný zámer správcu dane vyjadrený nasledovne: „Správca dane bude vo vyrubovacom konaní
postupovať v zmysle vyššie uvedeného nájomné, ktoré malo byť fakturované zo strany daňového
subjektu občianskemu združeniu ZSS Nestor o. z. podľa platne uzatvorenej nájomnej zmluvy a jej
dodatkov bude dodanené“. Opačným spôsobom argumentoval sťažovateľ, keď v danom prípade na
pojednávaní dňa 12. augusta 2020 uviedol, že žalobca mal určiť základ dane podľa § 22 ods. 1 zákona

o DPH. Týmto spôsobom podľa kasačného súdu správca dane nevyjadril skutočný úmysel dodaniť
nájomné, ale len uviedol, akým spôsobom mal byť v danom prípade určený základ dane. S touto
okolnosťou sa preto bude musieť sťažovateľ opätovne vyrovnať v ďalšom konaní.

53. Kasačný súd vzhľadom na uvedené považuje za potrebné zhrnúť, že pre účely správneho konania v

predmetnomprípadeniejepodstatnýmaspektom,činájomnébolofaktickyplatené,atedaargumentácia
žalobcu, že nájomné v predmetných zdaňovacích obdobiach nefakturoval až do mája 2018 je rovnako
irelevantná, s čím súvisí aj bezpredmetnosť namietanej ústnej dohody pre účely vzniku daňovej
povinnosti.

54. Správny súd zaujal názor, že daňové orgány v predmetnej veci nedostatočne zistili skutkový
stav, pričom svoj súdny prieskum zameral hlavne k otázke existencie a relevancie ústnej dohody ako
odkladacej podmienky platenia nájomného. Svoj prieskum však zameral striktne stotožnením sa so
žalobnými bodmi bez bližšieho právneho posúdenia. Kasačný súd nerozporuje závery, správneho súdu
o potrebe zrušenia rozhodnutia správcu dane, správny súd však v odôvodnení svojho rozhodnutia

nedostatočne objasnil celý predmet konania (zameral sa iba na pochybnosti ohľadom ústnej dohody
a otázku nedodržania lehoty na vyjadrenie žalobcu), čo v zásade spôsobilo, že jeho rozhodnutie je vo
svojej podstate nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné.

55. V ďalšom konaní bude preto nevyhnutné, aby správny súd zameral svoj súdny prieskum komplexne

a zodpovedal otázky a to, či obstoja závery správcu dane a žalovaného pri jednotlivých troch obdobiach,
t.j.čiišloododanieslužby(nájmu)odplatné,alebobezodplatnéaakádaňovápovinnosťvzniklanastrane
žalobcu v jednotlivých troch obdobiach (§ 22 ods. 1 zákona o DPH pri odplatnom dodaní služby alebo §
22 ods. 5 zákona o DPH pri dodaní bezodplatnom), aj s prihliadnutím na rozsah užívania nehnuteľnosti
zo strany občianskeho združenia za jednotlivé obdobia a tiež, či správca dane vychádzal v jednotlivých

obdobiach z dodatočne (a zákonne) zisteného skutkového stavu na prijatie záveru o vyrubení rozdielu
dane a zníženia nadmerného odpočtu.

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

58. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené, konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola
dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a f) SSP vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia a je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Preto napadnutý
rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave (právnemu nástupcoviKrajského súdu v Bratislave v oblasti správneho súdnictva - § 3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 151/2022
Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie podľa
§ 462 ods. 1 SSP.

59. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie, pričom
žalovaný je viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). V ďalšom konaní
správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

60. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom
hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.