Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sžfk/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200584
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vališ

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:8018200584.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa,

LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD.,
v právnej veci žalobcu: HOLZ-PRODUKT, s.r.o., so sídlom Ruská Nová Ves 244, IČO: 36478377,
zastúpený: Advokátska kancelária SD LEGAL, s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, Košice, IČO: 51717395,
proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.
101548590/2018 zo dňa 9. augusta 2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove č. k. 1S/5/2018-185 zo dňa 16. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania pred kasačným súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Rozhodnutím č. 101548590/2018 zo dňa 9. augusta 2018 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“)
žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej aj „správca dane“),
ktorým správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty rozhodnutím č.
101009579/2018 z 22. mája 2018 v zmysle § 68 ods. 5 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane
z pridanej hodnoty v sume 8 003,30 € za zdaňovacie obdobie jún 2014 tak, že daň vyrubenú daňovým
priznaním doručeným dňa 25.07.2014 vo výške 493,31 € zvýšil na sumu 8 496,61 €.

2. Správca dane na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 103860313/2016 dňa 17. októbra 2016

začalužalobcudaňovúkontrolunadanizpridanejhodnoty(ďalejaj,,daň“al.,,DPH“),atozazdaňovacie
obdobie máj až november 2014, o výsledku ktorej vypracoval protokol č. 102046117/2017 zo dňa
27. septembra 2017 (ďalej aj „protokol“). Výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole
spolu s protokolom správca dane doručoval žalobcovi na adresu trvalého pobytu konateľov žalobcu
zamestnancami správcu dane dňa 27. septembra 2017. V tento deň považoval protokol za doručený, a
to v zmysle § 30 Daňového poriadku v dôsledku odmietnutia jeho prevzatia zo strany konateľov žalobcu.

3. Dňa 2. októbra 2017 konatelia žalobcu nahliadli do administratívneho spisu správcu dane, z ktorého si
vyhotovili kópie, zároveň aj kópiu protokolu (svedčí o tom úradný záznam č. 102081169/2017). Následne
podaním zo dňa 3. októbra 2017 sa žalobca k protokolu vyjadril.4. Správca dane mal za preukázané, že hlavnou činnosťou žalobcu v kontrolovaných zdaňovacích
obdobiach bolo čistenie lesov, štiepkovanie, výroba biomasy a recyklácia skladov, ktoré činnosti
vykonával buď prostredníctvom svojich zamestnancov alebo prostredníctvom subdodávky. V

zdaňovacom období jún 2014 správca dane posudzoval dodanie služieb:
- prerezávanie stromov po kalamite na základe dodávateľských faktúr v celkovej sume 23 800,80 €
(základ dane 19 834,- € a DPH 20% v sume 3 966,80 €), vystavených spoločnosťou RM MART, s.r.o.,
IČO: 36 686 069 (jej nástupnícka spoločnosť inavia s. r. o., IČO: 46 065 164 zanikla dňa 02.06.2018 ex
offovýmazomzobchodnéhoregistra,konateľomspoločnostibolvposudzovanomobdobíod10.02.2014

občan Maďarskej republiky Zsolt Mogyoró, funkciu prokuristu od 09.04.2014 do 08.04.2015 vykonával
Róbert Müller),
- pilčícke a pomocné práce na základe dodávateľských faktúr v celkovej sume 24 219,- € (základ dane
20 182,50 eur a DPH 20% v sume 4 036,50 €), vystavených spoločnosťou SKRM, s. r. o., IČO: 46
264 183 (spoločnosť dňa 23.02.2023 zanikla výmazom z obchodného registra a funkciu konateľa v
posudzovanom období zastával Richard Frajtko). Medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetné práce

boli fakturované v subdodávke vyššie uvedenou spoločnosťou RM MART, s.r.o., IČO: 36 686 069.

5. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane vo výške 3 966,80 € uplatnené na základe
dodávateľských faktúr spoločnosti RM MART, s.r.o. s odôvodnením, že daňový subjekt nepreukázal, že
došlo k dodaniu služieb od uvedenej spoločnosti a konštatoval porušenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004

Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ( ďalej aj ,,zákon o DPH“) v nadväznosti
na § 51 cit. zákona. Nakoľko mal za to, že nebolo preukázané reálne nadobudnutie fakturovaných prác
spoločnosťou SKRM, s.r.o. od spoločnosti RM MART, s.r.o., nemohlo byť preukázané ani ich následné
dodanie pre spoločnosť HOLZ-PRODUKT s.r.o.. Keďže nedošlo k naplneniu § 49 ods. 1 zákona o DPH
v nadväznosti na § 51 cit zákona, správca dane z totožného dôvodu neuznal žalobcovi odpočítanie dane

vo výške 4.036,50 eur z faktúr od daňového subjektu SKRM, s. r.o..

6. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný zhrnul priebeh daňovej kontroly realizovanej správcom
dane. Uviedol, že na základe poznatkov odstúpených v rámci operatívnej činnosti Kriminálneho úradu
Finančnej správy bolo zistené, že spoločnosť RM MART, s.r.o. vystavovala v posudzovanom období

pre rôznych odberateľov faktúry bez reálnych zdaniteľných plnení, keď faktúry vystavoval prokurista
Róbert Müller, ktorý sa nemohol nachádzať na rôznych častiach Slovenska a osobne zabezpečovať
dodávky tovarov a služieb veľkému počtu odberateľov. Z odpovede maďarských daňových a colných
orgánov zo dňa 19.10.2015 ako aj zo správy maďarskej daňovej správy zo dňa 6.10.2017, zaslanej na
základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, vyťažením osoby p. Zsolt Mogyoró-a bolo zistené,

že tento má vedomosť, že je konateľom spoločnosti RM MART, s.r.o., avšak nemá žiadne informácie
týkajúce sa ekonomickej činnosti spoločnosti, nedisponuje žiadnymi dokladmi a ani v mene spoločnosti
nepodpisoval žiadne dokumenty a nepoveril žiadnu osobu, aby v jej mene konala. Uviedol, že ho
kontaktovala neznáma osoba a ponúkla
mu 50.000,- forintov, aby prevzal úlohu konateľa uvedenej spoločnosti. Osobu prokuristu - Róberta

Müllera nepozná. Dňa 8.2.2017 sa zamestnanci správcu dane osobne dostavili na adresu bydliska
Róberta Müllera, na ktorej adrese sa však podľa ich zistení dlhodobo nezdržiaval a bol nekontaktný.

7. Z dôvodu nekontaktnosti spoločnosti RM MART, s.r.o. i jej bývalého prokuristu správca dane vyzval
žalobcu na predloženie dôkazov k prijatým zdaniteľným obchodom, na základe ktorých si uplatnil

odpočítanie dane v posudzovanom zdaňovacom období. Žalobca k obchodom so spoločnosťou RM
MART, s.r.o. v odpovedi zo dňa 24.07.2017 uviedol, že s touto spoločnosťou nadviazal spoluprácu
v dobe, keď zadával veľa inzerátov s požiadavkou hľadania lesníckych firiem a živnostníkov,
vykonávajúcich lesnícke, pilčícke a ťažobné práce, keď v danom období bola kalamita na Slovensku
cca 2,5 mil. m3 stromov a bolo ťažké zohnať pilčíkov a ťažbárov. Žalobcu oslovil priamo Róbert Müller,

tvrdiac, že takéto služby vykonával a vie ich vykonávať, následne s ním prebehlo rokovanie v sídle
prevádzky žalobcu. S firmou RM MART, s.r.o. bola spolupráca dohodnutá do doby november 2014,
zadávanie a preberanie prác bolo vždy vykonávané za prítomnosti pána Müllera, s ktorým prebiehala
aj komunikácia, pričom pracovníkov si tento organizoval podľa dohody sám. Nebola potrebná žiadna
projektová dokumentácia, jednalo sa o tú istú prácu na stovkách úsekoch, existovali iba plány lesných

porastov, čo boli v skutočnosti kópie štandardných turistických máp. Všetky úhrady pre firmu RM MART,
s.r.o. boli uskutočnené bankovým prevodom cez účet a práce boli priebežne kontrolované investorom a
jemu nadriadenými zodpovednými kontrolnými orgánmi.8. Dňa 14.8.2017 žalobca správcovi dane doručil notársky osvedčené čestné vyhlásenie bývalého
prokuristu spoločnosti RM MART, s.r.o., pána Müllera, týkajúce sa prác uskutočnených vo Vysokých
Tatrách, ktoré malo slúžiť ako dôkaz o ich realizácii. Žalobca zároveň navrhol správcovi dane čo

najskorší výsluch bývalého prokuristu Róberta Müllera za prítomnosti žalobcu. V reakcii na e-mailovú
správu správcu dane Róbert Müller telefonicky navrhol správcovi termín vypočutia na deň 05.09.2017,
z ktorého termínu sa následne mailovo dňa 04.09.2017 zo zdravotných dôvodov ospravedlnil s tým, že
po 06.10.2017 bude správcovi k dispozícii.

9. K obchodom so spoločnosťou SKRM, s.r.o. žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.08.2017 uviedol, že túto
spoločnosť oslovil, nakoľko sa s ňou pozná už viac rokov, tiež pochádza z Ruskej Novej Vsi a vie, že
daná spoločnosť okrem iného vykonáva aj pilčícke práce a priamo jej konateľ vykonával prácu pilčíka
v lese. Spoločnosť SKRM, s.r.o. im ponúkla, že vie zabezpečiť požadované práce subdodávateľsky.
Práce na danej zákazke riadil osobne konateľ spoločnosti pán Frajtko, tieto mali byť vykonávané v
lokalitách vo Vysokých Tatrách a jednotlivé úseky boli zadávané osobne a pomocou turistických máp.

Úseky vykonávané danou firmou osobne preberal konateľ žalobcu, ním boli odsúhlasené a následne
fakturované. Úhrady boli prevádzané cez bankový účet, žalobcovi nie je známe, kto poskytoval techniku
pre subdodávateľa firmy SKRM, s.r.o., domnieva sa, že pilčíci mali vlastné píly, ako býva zvykom.
Žalobca navrhol vykonať výsluch svedka - konateľa spoločnosti SKRM, s.r.o. pána Richarda Frajtka a
bývalého prokuristu spoločnosti RM MART, s.r.o., pána Müllera.

10. Konateľ spoločnosti SKRM, s.r.o., pán Frajtko v odpovedi k výzve správcu dane zo dňa 09.08.2017
uviedol, že spoločnosť SKRM, s.r.o. sporadicky vstupuje do obchodov formou sprostredkovania s
cieľom dosiahnutia ziskov aj mimo svojej hlavnej činnosti, ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade,
kedy zabezpečoval dodávku pilčíckych, manipulačných, čistiacich a pomocných prác pri odstraňovaní

kalamity v jednotlivých úsekoch lesa vo Vysokých Tatrách pre žalobcu, a to prostredníctvom subdodávky
prác 5 osôb - pilčíkov od spoločnosti RM MART, s.r.o.

11. Dňa 10.08.2017 bolo správcovi dane doručené doplnenie vyjadrenia spoločnosti SKRM, s.r.o. spolu
s kontaktnými údajmi Róberta Müllera a notársky osvedčeným čestným vyhlásením bývalého prokuristu

spoločnosti RM MART, s.r.o., pána Müllera o tom, že spoločnosť RM MART, s.r.o. riadne dodala
všetky kalamitné manipulačné práce a práce pri odstraňovaní kalamity, prerezávaní stromov v Tatrách
a stavebné práce pre spoločnosť SKRM, s.r.o.. Ako je už vyššie v bode 8 uvedené, v reakcii na e-
mailovú správu svedok Róbert Müller telefonicky navrhol správcovi termín vypočutia na deň 05.09.2017,
z ktorého sa mailovo dňa 04.09.2017 zo zdravotných dôvodov ospravedlnil s tým, že po 06.10.2017

bude správcovi k dispozícii.

12. Dňa 11.9.2017 bolo žalobcovi doručené oboznámenie č. 101924893/2017 zo dňa 11.09.2017, v
ktorom bol žalobca informovaný o vyššie uvedených skutočnostiach. Správca dane uviedol, že nakoľko
nebolo preukázané reálne nadobudnutie prác spoločnosťou SKRM, s.r.o. od spoločnosti RM MART,

s.r.o.,nebolopreukázanéanináslednédodanieprespoločnosťžalobcuanazákladeuvedenéhosprávca
dane neuznal právo na odpočet dane z faktúr vyhotovených spoločnosťou SKRM, s.r.o. pre žalobcu.

13. Dňa 06.10.2017 sa na návrh žalobcu uskutočnilo ústne pojednávanie so svedkom Róbertom
Müllerom, ktorý potvrdil zabezpečovanie prác spoločnosťou RM MART, s.r.o. pre žalobcu ako aj pre

spoločnosť SKRM, s.r.o.. Svedok uviedol, že všetky faktúry a dodacie listy, ktoré mu boli predložené
k nahliadnutiu vystavil a podpísal. Uviedol tiež, že nemal pilčíkov, preto mu známy Y. T. dal kontakt
na pilčíka pána Č., s ktorým sa osobne stretol a ten zohnal ďalších ľudí. Pre obe spoločnosti spolu
potreboval 10 až 12 ľudí. Práce vykonávali viacerí pilčíci - minimálne traja z rodiny pána Č., ďalší z Novej
Lesnej a ďalšie mená si nepamätá, mal by ich však vedieť zdokladovať. Potvrdil tiež vykonanie poučenia

o bezpečnosti pri práci (ďalej aj „BOZP“).

14. Dňa 12. októbra 2017 boli zo strany Róberta Müllera správcovi dane doručené kópie 11-tich dohôd
o pracovnej činnosti uzatvorené medzi spoločnosťou RM MART, s.r.o. a v dohodách špecifikovanými
fyzickými osobami s uvedením ich údajov a termínu nástupu. V predmetných dohodách neboli uvedené

dátumy ich vyhotovenia, práce mali byť poskytované od mája 2014 na neurčitý čas, v bode 5 týchto
dohôd je uvedené, že zamestnanci majú byť pred nástupom preškolení o BOZP, požiarnej ochrane,
avšak záznamy o školení a evidenciu svedok nepredložil. Na dožiadanie správcu dane príslušnápobočka Sociálnej poisťovne uviedla, že spoločnosť RM MART, s.r.o. nie je a nikdy nebola v evidencii
Sociálnej poisťovne vedená ako platiteľ poistného v pozícii zamestnávateľa.

15. Z vykonaného dokazovania žalovaný uzavrel, že nespochybňuje reálnosť prác v teréne v lokalitách
Vysokých Tatier, avšak spochybnil to, že práce boli skutočne vykonané spoločnosťami RM MART, s.r.o.
a SKRM, s.r.o. Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno o preukázaní skutočností uvedených na
sporných faktúrach. Podľa názoru správcu dane a žalovaného nebolo možné ako dôkaz akceptovať
kópie dohôd o pracovnej činnosti s jedenástimi osobami, pretože neobsahovali dostatočné identifikačné

údaje a žiadne iné doklady, ktoré by preukazovali deklarovaný zdaniteľný obchod, neboli predložené.
Tvrdenia prokuristu spoločnosti RM MART, s.r.o. sú tiež pochybné, keďže pri porovnaní jeho aktivít nie je
možné, aby bol súčasne pri realizácii viacerých zdaniteľných obchodov. Konateľ spoločnosti RM MART,
s.r.o. bol podľa žalovaného do spoločnosti účelovo dosadený, zároveň prokuristu spoločnosti nepozná.

16.Žalovanýjetohonázoru,ževpredmetnejveciboladaňovákontrolazačatáriadnevsúlades§45ods.

2 písm. b/ a g/ a § 46 ods. 1 daňového poriadku. Rovnako ako správny orgán dospel k záveru, že protokol
z daňovej kontroly bol doručený žalobcovi riadne dňa 27. septembra 2019 a daňová kontrola bola
ukončená v zákonnej lehote. Správca dane vykonal doručovanie jeho zamestnancami, pri doručovaní
(ako to vyplýva z úradného záznamu správcu dane) poučil konateľov žalobcu v mieste ich bydliska, že
odmietnutím prevzatia protokolu sa tento považuje za doručený. Žalobca odmietol doručovaný protokol

prevziať, a preto sa považuje za doručený. S protokolom sa žalobca navyše podľa názoru žalovaného
oboznámil pri nahliadnutí do spisu dňa 2. októbra 2017. Podľa názoru žalovaného § 30 ods. 4 Daňového
poriadku pri doručovaní zamestnancami správcu dane neviaže toto doručovanie na miesto doručenia.

II. Konanie pred správnym súdom

17. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „správny súd“) dňa 21.09.2018 sa
žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101548590/2018 zo dňa 9. augusta 2018 ako
aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Žalobca namietal samotný začiatok daňovej kontroly,
nesprávne doručovanie protokolu z daňovej kontroly mimo miesta doručenia v zmysle § 30 ods. 5 a §

31 ods. 3 Daňového poriadku a s tým súvisiacu nezákonnosť samotného prvostupňového rozhodnutia
správcu dane. Argumentoval, že v zmysle § 17 ods. 1 zákona o e-Governemente má správca dane
povinnosť doručovať písomnosti výhradne elektronicky, subsidiárne je možné doručovať písomnosti
aj inak, avšak len na adresu sídla spoločnosti a nie na adresu trvalého pobytu konateľov daňového
subjektu. V dôsledku nedoručenia protokolu nebola riadne ukončená daňová kontrola a jej celková dĺžka

tak už prekročila maximálnu zákonnú lehotu. Žalobca poukazoval tiež na nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav veci a nezákonnosť získaných dôkazov.
Konštatoval, že predmetom daňovej kontroly boli pilčícke a pomocné práce vykonané pre konečného
odberateľa mesto Vysoké Tatry po kalamite v roku 2014, pričom k odstráneniu polámaných stromov
fyzicky reálne došlo, čo ani žalovaný nespochybnil, mestom Vysoké Tatry boli dané práce zaplatené

a následne zo strany žalobcu došlo k bezhotovostnej úhrade týchto prác na bankové účty uvedených
spoločností,ktoréprácevykonali.Čosatýkaskutočnosti,žežalobcanekomunikovalpriamoskonateľom
spoločnosti RM MART, s.r.o. uviedol, že konatelia žalobcu neskúmali, kto je konateľom spoločnosti
RM MART, s.r.o., keďže komunikovali s jej prokuristom, ktorý robotníkov aj dodal a nebol ani dôvod
zo strany žalobcu zisťovať, či tieto osoby sú prihlásené v Sociálnej poisťovni. Ani formálne vady

prípadných dohôd nemôžu byť v tomto smere relevantnou pochybnosťou. Bývalý prokurista spoločnosti
RM MART, s.r.o. pán Müller potvrdil vystavenie faktúr aj vykonanie prác a dôkazné bremeno preto
bolo na strane správcu dane, ktorý mal preukázať, že zdaniteľné plnenie nebolo dodané, k čomu však
nedošlo. Žalobca namietal nezákonnosť dôkazov - operatívnych informácií z iných daňových konaní,
nezákonnosť dôkazov získaných mesiace po vyhotovení protokolu ako i skutočnosť, že správca dane

sa nevysporiadal so skutočnosťou, že bývalý prokurista označil osoby, ktoré práce vykonávali a zároveň
nevypočul svedka - konateľa spoločnosti SKRM, s.r.o., pána Frajtka.

18. O podanej žalobe rozhodol správny súd rozsudkom č. k. 1S/5/2018-185 zo dňa 16. januára 2020
(ďalej aj „napadnutý rozsudok“) tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým

rozhodnutím a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozsudok vydal správny súd v súlade s §
140 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) s
odkazom na rozsudok správneho súdu sp. zn. 2S/85/2018 zo dňa 7. novembra 2019, prijatý v totožnom
zložení členov senátu, na ktorého odôvodnenie v plnej miere poukazuje a s ním sa aj stotožňuje,keď rozdiel spočíva len v inom zdaňovacom období. Správny súd uviedol, že bude úlohou správnych
orgánov najskôr sa vysporiadať s námietkou žalobcu týkajúcou sa nedodržania zákonnej jednoročnej
lehoty na vykonanie daňovej kontroly a v prípade, ak daňové orgány dospejú k záveru, že v dôsledku

neposkytnutia súčinnosti žalobcu došlo k nedoručeniu protokolu v zákonnej lehote, bude následne
ich úlohou doplniť dokazovanie o žalobcom navrhnuté dôkazy, a to výsluch osôb označených ako
zamestnancov spoločnosti RK MART, s.r.o. a vysporiadať sa s návrhom žalobcu na výsluch svedka
Róberta Müllera ako aj svedka Frajtka.

19. V odkazovanom rozsudku sp. zn. 2S/85/2018 zo dňa 7. novembra 2019 sa správny súd stotožnil s
názorom žalobcu, že protokol mu nebol účinne doručený. Podľa správneho súdu doručovanie nebolo
vykonané v súlade s § 30 ods. 5 v spojení s § 31 ods. 3 daňového poriadku, keďže správcovi
dane vyplývala povinnosť doručiť protokol elektronickými prostriedkami, k čomu v danom prípade
nedošlo. Aj za predpokladu, že by správca dane považoval doručovanie zamestnancami správcu
dane za účelné, teda nedoručoval by elektronickými prostriedkami, nemožno doručovať písomnosti v

rozpore s miestom doručenia, ktoré vyžaduje zákonné ustanovenie § 30 ods. 5 daňového poriadku a
správca dane bol tak povinný doručiť protokol na adresu sídla žalobcu. Správny súd ďalej konštatoval,
že zákonná lehota na ukončenie daňovej kontroly nebola zo strany správcu dane dodržaná, keďže
nedošlo k účinnému doručeniu protokolu. Dal žalobcovi za pravdu v tom, že uniesol svoje dôkazné
bremeno v daňovom konaní, keď predložil účtovnú dokumentáciu, fotodokumentáciu služieb, vysvetlil

mechanizmus dodávania služieb a na podporu svojich tvrdení navrhol výsluch prokuristu spoločnosti RM
MART, s.r.o. ako aj 11 osôb, ktoré tento označil ako osoby vykonávajúce pilčícke práce. Podľa názoru
správneho súdu žalobca vyčerpal svoje dôkazné bremeno aby preukázal, že poskytnuté služby dodali
deklarované spoločnosti. Z vykonaného dokazovania tiež podľa správneho súdu vyplynulo, že bývalý
prokurista spoločnosti RM MART, s.r.o. Róbert Müller potvrdil uskutočnenie služieb ako aj vystavenie

faktúr a označil tiež osoby, ktoré mali práce vykonať a dokladoval aj ich zmluvný vzťah so spoločnosťou
RM MART, s.r.o. Správca dane predložené dohody o vykonaní pracovnej činnosti odmietol z dôvodu
formálnych vád a nevyhovel ani návrhu žalobcu na vykonanie výsluchu dotknutých pracovníkov, v
ktorom postupe videl správny súd nezákonnosť. Dotknuté osoby boli v dohodách o pracovnej činnosti
označené menom, priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom, miestom trvalého bydliska ako aj

číslom občianskeho preukazu, boli preto pre správcu dane dostupné. Správca dane mohol tieto osoby
vypočuť za účelom zistenia, či vykonávali pilčícke práce a pre aký subjekt. K deklarovanej nedostatočnej
obozretnosti správny súd dodal, že žalobca konal s konateľom spoločnosti SKRM, s.r.o. a s prokuristom
spoločnosti RM MART, s.r.o. zapísaným v obchodnom registri a bol preto náležite obozretný. Ďalším
námietkam správny súd nevyhovel.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného

20. Žalovaný proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP
kasačnú sťažnosť a rozsudok správneho súdu č. k. 1S/5/2018-185 zo dňa 16. januára 2020 žiadal zrušiť

a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

21. Sťažovateľ namietal závery správneho súdu ohľadom konštatovaného pochybenia pri doručovaní
protokolu zamestnancami správcu dane a z nich plynúci záver správneho súdu, že daňová kontrola
nebola ukončená v zákonom stanovenej lehote. Argumentoval, že § 30 ods. 5 v spojení § 31 ods.

3 Daňového poriadku neukladá povinnosť správcovi dane doručovať písomnosti daňovým subjektom
elektronickými prostriedkami, tieto je možné doručovať rôznymi spôsobmi a to i s ohľadom na ich
charakter. Pri doručovaní protokolu spolu s výzvou využil správca dane druhý spôsob doručovania
v súlade s platnou legislatívou z dôvodu, že to bolo možné, účelné a hospodárne. V tejto súvislosti
poukázal na to, že zo všeobecného elektronického výkonu moci bola podľa §60b ods.2 ZoEG vyňatá

agenda Finančnej správy SR, v ktorej elektronická komunikácia prebieha prostredníctvom portálu
Finančnej správy. V danom prípade v súlade s § 31 ods. 3 Daňového poriadku zamestnanci správcu
dane doručovali zásielky oprávneným osobám - konateľom žalobcu na adrese ich trvalého bydliska, títo
protokol odmietli prevziať, pričom z úradného záznamu číslo 102050807/2017 zo dňa 27. septembra
2017 vyplýva, že zamestnanci správcu dane žalobcu riadne poučili o následku odmietnutia prevzatia

písomnosti a táto sa považuje za doručenú aj napriek tomu, že doručenie neprebehlo v mieste sídla
spoločnosti. Sťažovateľ zároveň považoval za potrebné uviesť, že žalobca v súvislosti s doručovaním
dokumentov nahliadol dňa 2. októbra 2017 do spisu a vyhotovil si z neho fotokópiu.22. K samotnému meritu veci sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie (ne)unesenia
dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k sporným obchodom zdôrazňujúc, že dôkazné bremeno
na preukázanie splnenia podmienok práva na odpočítanie dane zaťažuje práve žalobcu a je jeho

povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok, a
toto dôkazné bremeno žalobca neuniesol. Vykonané dokazovanie považuje sťažovateľ za dostatočné
a podľa jeho názoru nebolo potrebné vypočúvať osoby, ktoré boli správnym súdom označené za
zamestnancov spoločnosti RM MART, s.r.o. i s ohľadom na vyjadrenie Sociálnej poisťovne, že nešlo
o reálnych zamestnancov predmetnej spoločnosti ako i absenciu záznamov o ich preškolení o BOZP

a požiarnej ochrane, ktoré mali byť vykonané v súlade s bodom 5 predložených uzatvorených dohôd.
Sťažovateľ poukázal na výpoveď konateľa spoločnosti RM MART, s.r.o. - občana Maďarska pred
maďarskou daňovou správou z ktorej je zrejmé, že uvedená spoločnosť umelo vykonávala svoju
podnikateľskú činnosť prostredníctvom prokuristu za účelom fakturovania deklarovaných zdaniteľných
obchodov a keď ,,splnila svoje poslanie“ zanikla. Spoločnosť RM MART, s.r.o. nemohla podľa názoru
žalovaného vykonávať zazmluvnené služby svojimi zamestnancami, keďže žiadnych zamestnancov

nemala a žalobcom navrhnuté a správnym súdom akcentované dôkazy (výsluch 11 zamestnancov RM
MART, s.r.o.) tak nie sú v danej veci relevantné. Podľa názoru sťažovateľa nebolo úlohou správcu dane
dohľadávať svedkov v prospech žalobcu. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti podrobne opísal priebeh
konania pred správnym orgánom v závere konštatujúc, že v predmetnej veci je vysoko pravdepodobné,
že práce boli vykonané formou čiernej práce osobami, ktoré nie sú podnikateľskými subjektmi a

neboli registrované na dani z pridanej hodnoty. Správca dane preto preukazne zistil a konštatoval, že
skutočným dodávateľom služieb nebola spoločnosť RM MART, s.r.o.

23. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na všetkých svojich skutkových a právnych
tvrdeniach a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

24. Vec bola predložená na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a
bola jej pridelená spisová značka 1Sžfk/39/2020. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021,

nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa
mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol
zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1.
augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, a to vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g

ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

25. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP),
oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439

SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

26. Predmetom kasačného konania je posúdenie: 1. zákonnosti doručovania protokolu zamestnancami
správcu dane a z toho vyplývajúce posúdenie ukončenia daňovej kontroly v zákonnej lehote; 2. unesenie

dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k preukázaniu materiálnych podmienok uplatneného práva
na odpočet dane a 3. posúdenie otázky dostatočného zistenia skutkového stavu z dôvodu nerealizácie
výsluchu 11 osôb, ktoré mali osobne vykonať fakturované služby. Pre úplnosť kasačný súd dodáva,
že rozsudok správneho súdu považoval za náležite odôvodnený. Je z neho zrejmé, z akých dôvodov
považoval správny súd rozhodnutie žalovaného za nezákonné, keď tomuto na jednej strane vyčítal

nesprávne posúdenie doručenia protokolu (a s tým súvisiace prekročenie zákonnej lehoty na vykonanie
daňovej kontroly) a na druhej strane aj nesprávne posúdenie unesenia a miery dôkazného bremena v
daňovom konaní a nedostatočné zistenie skutkového stavu.

27. Kasačnému súdu je z vlastnej činnosti známe, že v obdobnej veci totožných účastníkov konania,

keď rozdiel spočíva len v inom posudzovanom zdaňovacom období, kasačný súd uznesením sp. zn.
6Sžfk/26/2020 zo dňa 1. marca 2023 podľa § 22 ods. 1 písm. a/ SSP postúpil predmetnú vec na
prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„veľký senát“), konkrétne na posúdenie prípustnosti odklonenia sa od v rozhodovacej praxe kasačnéhosúdu ustálených odpovedí na otázky: (i) či sa na doručovanie zamestnancami správcu dane (ale aj
na akékoľvek iné doručovanie) bezpodmienečne vzťahuje § 30 ods. 5 Daňového poriadku a (ii) či
odmietnutie prevzatia zásielky v prípade doručovania zamestnancami správcu dane na iné miesto

doručenia než stanovuje § 30 ods. 5 Daňového poriadku, môže mať účinky doručenia.

28.Veľkýsenátuznesenímsp.zn.19SVs/3/2023zodňa4.decembra2023vzneníopravnéhouznesenia
zo dňa 6. februára 2024 dal na predložené otázky podľa § 466 ods. 5 písm. b/ SSP nasledujúcu odpoveď:
„V prípade doručovania písomností právnickej osobe zamestnancami správcu dane podľa § 30 ods. 1

Daňového poriadku je správca dane povinný postupovať v súlade s § 30 ods. 5 Daňového poriadku, teda
písomnostimôžedoručovaťlennaadresunaúzemíčlenskéhoštátuEÚ,ktorúprávnickáosobaoznámila
správcovi dane, alebo na adresu jej sídla. K aplikácii fikcie doručenia písomnosti podľa § 30 ods. 4
Daňového poriadku pre bezdôvodné odopretie jej prijatia môže dôjsť len vtedy, ak samotné doručovanie
písomnosti vykonali zamestnanci správcu dane v súlade s § 30 ods. 5 Daňového poriadku.“

29. Podľa § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už
len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

30. Kasačný súd má vedomosť o tom, že predmetom jeho právneho posúdenia sú viaceré skutkovo

a právne obdobné veci sťažovateľa (totožná právna otázka týkajúca sa doručovania protokolu
zamestnancami správcu dane a ukončenie daňovej kontroly, posúdenie otázky unesenia dôkazného
bremena vo vzťahu k preukázaniu materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočet dane a
posúdenie otázky dostatočného zisteného skutkového stavu veci z dôvodu nevykonania výsluchu 11
osôb, ktoré mali osobne vykonať fakturované služby), pričom rozdielnosť spočíva len v tom, že sa jedná

o iné zdaňovacie obdobia šetrené v rámci tej istej daňovej kontroly. Kasačný súd v konaní vedenom pod
sp. zn. 6Sžfk/26/2020 (zdaňovacie obdobie november 2014) rozsudkom sp. zn. 6Sžfk/26/2020 zo dňa
31. januára 2024 kasačnú sťažnosť žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zamietol.

31. Ohľadom vznesených námietok nesprávneho doručenia protokolu z daňovej kontroly a z toho

plynúceho posúdenia ukončenia daňovej kontroly v zákonnej lehote, unesenia dôkazného bremena
žalobcom vo vzťahu k preukázaniu materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočet dane
ako i posúdenia otázky dostatočného zistenia skutkového stavu z dôvodu nerealizácie výsluchu
navrhovaných osôb v súlade s § 464 ods. 1 SSP, kasačný súd v ďalšom poukazuje na odôvodnenie
rozsudku sp. zn. 6Sžfk/26/2020 zo dňa 31. januára 2024 (posudzované zdaňovacie obdobie november

2014), s ktorým sa kasačný súd stotožnil a neidentifikoval dôvody, pre ktoré by sa mal od relevantnej
argumentácie odchýliť, preto uvádza jeho vybrané časti:
,,49. Podľa § 30 ods. 1 Daňového poriadku správca dane doručuje písomnosť elektronickými
prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.
50. Podľa § 30 ods. 2 Daňového poriadku ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1,

správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom a) poskytovateľa poštových služieb, b) iného orgánu,
ak to ustanovuje osobitný predpis, c) verejnej vyhlášky.
51. Podľa § 30 ods. 4 Daňového poriadku ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto
doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté; o tom musí doručovateľ adresáta poučiť.
52. Podľa § 30 ods. 5 Daňového poriadku ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje

sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak
sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla
(ďalej len „miesto doručenia“); ustanovenie § 9 ods. 11 tým nie je dotknuté.
53. Kasačný súd v súvislosti s prvou nastolenou otázkou v kasačnom konaní dáva sťažovateľovi za
pravdu v tom, že z § 30 ods. 1 Daňového poriadku mu bez ďalšieho nevyplýva povinnosť doručovať

protokol z daňovej kontroly žalobkyni elektronickými prostriedkami. Predmetné ustanovenie totiž
upravuje možnosť upustiť od doručovania elektronickými prostriedkami a doručovať prostredníctvom
zamestnancov správcu dane, ak to je účelné a možné. V tejto veci s ohľadom na plynutie zákonnej lehoty
daňovej kontroly (daňová kontrola začala dňa 17. októbra 2016, ročná lehota na ukončenie daňovej
kontroly mala uplynúť dňa 17. októbra 2017 a protokol z daňovej kontroly bol vyhotovený dňa 27.

septembra 2017) možno postup správcu dane, ak uprednostnil doručovanie zamestnancami správcu
dane, považovať za účelný a možný. Správca dane preto vykonával doručovanie zamestnancami
správcu dane v súlade s § 30 ods. 1 Daňového poriadku. K obdobnému záveru dospel aj Najvyšší súdSlovenskej republiky v obdobnej veci sťažovateľa v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/28/2020 zo dňa 27. januára
2021.
54. V tomto kontexte preto nebolo potrebné ďalej skúmať, či bola alebo nebola zo všeobecného

elektronického výkonu verejnej moci vyňatá agenda finančnej správy, keďže zodpovedanie tejto otázky
by nič nemenilo na závere o zákonnosti zvoleného spôsobu/formy doručovania.
55. Na druhej strane však kasačný súd dáva za pravdu správnemu súdu a žalobkyni v tom, že aj keď
správca dane zvolil doručovanie protokolu zamestnancami správcu dane podľa § 30 ods. 1 Daňového
poriadku, naďalej bol viazaný miestom doručenia podľa 30 ods. 5 Daňového poriadku. V prípade

právnickej osoby - v prípade žalobkyne, tak mal vykonávať správca dane doručovanie protokolu v mieste
adresy sídla žalobkyne, nie na adrese trvalého pobytu jej konateľov. Správca dane preto pri doručovaní
protokolu dňa 27. septembra 2017 postupoval nezákonne.
56. Kasačný súd sa tiež stotožnil s názorom správneho súdu, že k aplikácii fikcie doručenia podľa §
30 ods. 4 Daňového poriadku môže dôjsť len vtedy, ak došlo k bezdôvodnému odmietnutiu prijatia
písomnosti za predpokladu, že samotné doručovanie písomnosti bolo vykonané v súlade so zákonom.

Keďže dňa 27. septembra 2017 správca dane v predmetnej veci nedoručoval protokol na adrese sídla
žalobkyne (v rozpore s § 30 ods. 5 Daňového poriadku), pokiaľ konatelia žalobkyne v mieste ich trvalého
pobytu odmietli prevziať nezákonne doručovanú zásielku, nemohlo dôjsť k nastúpeniu účinkov fikcie
doručeniapodľa§30ods.4Daňovéhoporiadkuaprotokolpretonebolomožné vdanomčasepovažovať
za doručený.

57. Vyššie uvedené závery sú v plnom rozsahu súladné s právnymi závermi vyjadrenými v rozhodnutí
veľkého senátu sp. zn. 19 SVs 3/2023 zo dňa 4. decembra 2023 (zhrnuté v bode 43 tohto rozsudku),
ktoré sú pre kasačné senáty záväzné (§ 466 ods. 3 SSP).
58. Kasačný súd, postupujúc ďalej v argumentácii sťažovateľa, vníma, že žalobkyňa sa po vykonaní
neúspešného doručovania oboznámila s protokolom nahliadnutím do spisu dňa 2. októbra 2017, keď si

z predmetného protokolu vyhotovila kópiu a následne doručila správcovi dane aj vyjadrenie k protokolu.
59. V tejto súvislosti kasačný súd opätovne poukazuje na závery uvedené v odôvodnení rozhodnutia
veľkého senátu sp. zn. 19 SVs 3/2023 zo dňa 4. decembra 2023 v znení opravného uznesenia zo dňa
6. februára 2024:
„43. Veľký senát však považuje za dôležité doplniť, že vyššie opísaný prístup k doručovaniu písomností,

ktorý je považovaný za tzv. formálny, musí niekedy pri posúdení konkrétnych okolností ustúpiť tzv.
materiálnemu prístupu vnímania právneho inštitútu doručovania, ktorým je v súlade s jeho zmyslom a
účelom predovšetkým oboznámenie sa účastníkov konania s doručovanou písomnosťou. Akokoľvek je
totiž tento inštitút v právnom poriadku významný a sú s ním spojené významné následky (ako napr.
fikcia doručenia) a právne účinky, nie je možné prehliadať fakt, že svojou podstatou ide o komunikačný

prostriedok, ktorý má slúžiť na oznámenie účastníkom konania o úkonoch správnych orgánov, v tomto
prípade daňových.
44. V tomto zmysle je preto dôležité nachádzanie rovnováhy medzi prirodzenou a logickou ochranou
procesných práv účastníkov a medzi snahou štátu o efektívne doručovanie tak, aby sa účastníci
dozvedeli o úkonoch príslušných orgánov. Pre materiálny prístup k doručovaniu písomnosti je preto

podstatné to, či sa adresát mohol s doručovanou písomnosťou zoznámiť a tak bolo zachované jeho
právo na podanie efektívnych opravných prostriedkov alebo na súdnu ochranu. V takom prípade už
posudzovanie zákonnosti doručovania nie je potrebné skúmať a nemôže mať vplyv na závery o účinkoch
doručenia, keďže požiadavka materiálneho doručenia bola dodržaná. V zmysle uvedeného preto, hoci
aj doručovanie písomnosti vykazuje znaky nezákonnosti, ale účastník konania sa preukázateľne s

obsahom doručovanej písomnosti oboznámil (o oboznámení sa nesmú byť pochybnosti), a spôsob
doručenia mu nezabránil včas a účinne realizovať jeho procesné práva (realizoval svoje procesné práva
riadne a včas), je potrebné túto považovať za riadne doručenú. To platí napr. vtedy, ak účastník včas
podá opravný prostriedok, z ktorého jasne vyplýva, že obsah doručovanej písomnosti mu je známy, a
teda nedošlo k reálnemu zásahu do jeho procesných práv.

47. V tejto súvislosti veľký senát pripomína, že nazeranie do spisu je prejavom realizácie práva účastníka
konania a bez ďalšieho ho nie je možné považovať za okamih, kedy bola účastníkovi konania doručená
písomnosť. Je to jednak z toho dôvodu, že pri nazeraní do spisu správny orgán nevykonáva žiadnu
aktivitu (ide o aktivitu účastníka) a tiež z toho dôvodu, že pri nazeraní nie je bez ďalšieho zrejmé, s
akými dokumentmi sa účastník konania pri nazeraní naozaj oboznámil. Z uvedených dôvodov je preto

možné záver o materiálnych účinkoch doručenia pri nazeraní do spisu (v posudzovanom prípade podľa
§ 23 Daňového poriadku) vysloviť len v prípadoch, v ktorých nevznikajú žiadne pochybnosti o dodržaní
procesných práv účastníka konania.48. Aplikujúc vyššie uvedené východiská na prejednávanú vec, veľký senát mal za preukázané, že
správca dane v tejto veci nebol nečinný a mal snahu protokol sťažovateľke doručiť (27. septembra
2009). Pri tomto, hoci neúčinnom doručení (odmietnutie pri nesprávnom mieste doručenia), konatelia

sťažovateľky obdržali informáciu o tom, aký dokument má správca dane záujem doručiť a sami sa
rozhodli, že využijú právo nazerania do spisu a preukázateľne si kópiu tohto protokolu vyhotovili (z
úradného záznamu č. 102081169/2017 zo dňa 2. októbra 2017 jasne vyplýva, že do spisu nazerali obaja
konatelia a okrem iných dokumentov si vyhotovili kópiu aj sporného protokolu). Následne sa dňa 3.
októbra 2017 sťažovateľka k protokolu aj riadne vyjadrila.

49. Vzhľadom na špecifické okolnosti prejednávaného prípadu, kedy (i) správca dane nebol nečinný a
protokol mal záujem doručiť dňa 27. septembra 2017, (ii) konatelia sťažovateľky vedeli, aký dokument je
sťažovateľke doručovaný, (iii) obaja konatelia sa preukázateľne s protokolom oboznámili dňa 2. októbra
2017, (iv) sťažovateľka dňa 3. októbra 2017 k protokolu podala vecné pripomienky, veľký senát prijal
záver, že protokol bol sťažovateľke doručený dňa 2. októbra 2017. Sťažovateľka sa preukázateľne
s obsahom doručovanej písomnosti oboznámila dňa 2. októbra 2017 a včas realizovala jej procesné

práva - dňa 3. októbra 2017 sa vyjadrila k protokolu v súlade s § 46 ods. 8 Daňového poriadku, teda v
lehote tridsať dní od jeho doručenia (lehota tridsať dní by bola dodržaná aj pri správcom dane tvrdenom
doručení dňa 27. septembra 2017). Nedošlo teda k žiadnemu obmedzeniu na právach sťažovateľky,
ktorá sa mohla v konaní ďalej riadne a informovane brániť.“
60. S ohľadom na vyššie uvedené musí kasačný súd korigovať závery správneho súdu a konštatovať,

že protokol z daňovej kontroly bol žalobkyni s ohľadom na špecifické okolnosti predmetného prípadu
doručený nahliadnutím do spisu dňa 2. októbra 2017. Keďže daňová kontrola začala dňa 17. októbra
2016 a bola ukončená doručením protokolu s výzvou dňa 2. októbra 2017, bola ukončená v zákonnej
jednoročnej lehote podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku.
61. Správny súd preto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ dospel k záveru, že

správca dane prekročil zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly.

IV.B K otázke unesenia dôkazného bremena v daňovom konaní a dostatočnosti zistenia skutkového
stavu

62. Keďže sa kasačný súd nestotožnil s prvým správnym súdom zisteným dôvodom nezákonnosti
rozhodnutia žalovaného, pristúpil k prieskumu ďalších zistených a správnym súdom pomenovaných
nezákonností, ktoré by aj samé o sebe boli spôsobilé odôvodniť zrušenie rozhodnutia žalovaného.
63. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o DPH“) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri

tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
64. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.
2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

65. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v

ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca....
....84. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou kasačný súd dáva v prvom rade do pozornosti, že
správcom dane a sťažovateľom deklarovaným dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane
zo sporných obchodov žalobkyne so spoločnosťami RM MART, s.r.o. a SKRM, s.r.o. bolo neunesenie
dôkazného bremena žalobkyňou vo vzťahu k preukázaniu identity dodávateľov uskutočnených služieb.

85. Kasačný súd konštatuje, že pokiaľ správca dane a sťažovateľ argumentovali, že žalobkyňa
nepreukázala, že jej služby boli dodané deklarovanými dodávateľmi (resp. dodanie od deklarovaných
dodávateľov bolo spochybnené), spochybnili práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky
práva na odpočítanie dane - dodanie tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm.a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH (z materiálneho
hľadiska - bod 67 a 68 tohto rozsudku). Takto vymedzeným dôvodom nepriznania odpočítania dane
žalobkyne bol pritom tak správny súd ako aj kasačný súd viazaný a ich úlohou bolo posúdiť, či takýto

záver príslušných orgánov bol dôvodný a podložený relevantnými výsledkami vykonaného dokazovania.
86. V súvislosti s predmetným prípadom kasačný súd, rovnako ako správny súd, nespochybňuje,
že správca dane a sťažovateľ spočiatku skutočne vzniesli/zistili relevantné pochybnosti o splnení
materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov. Tieto
pochybnosti boli založené najmä na získaných vyjadreniach a výsluchoch konateľa spoločnosti RM

MART, s.r.o. v čase uskutočnených obchodov, keď sa tento vyjadril, že sa konateľom spoločnosti stal za
odplatu,ouskutočnenýchobchodochaanioaktivitáchspoločnostinemalvedomosť.Zistenie,žekonateľ
dodávateľskej (v druhom reťazci subdodávateľskej spoločnosti) nemá informácie o obchodoch svojej
spoločnosti a popiera svoju účasť na jej podnikaní, nepochybne predstavuje relevantnú pochybnosť
o uskutočnení samotných obchodov predmetnou spoločnosťou. Toto zistenie bolo tiež podporené
nekontaktnosťou právneho nástupcu spoločnosti RM MART, s.r.o. - spoločnosti inavia s. r. o.

87. Avšak aj kasačný súd, stotožňujúc sa so správnym súdom, musí konštatovať, že žalobkyňa napriek
týmto zisteniam nezostala pasívna a ďalej produkovala dôkazy s potenciálom rozptýlenia zistených
pochybností správcu dane a sťažovateľa.
88. Žalobkyňa podrobne popísala samotný obchod aj dôvody, pre ktoré k nemu došlo. Popísala rozsiahlu
kalamitu v roku 2014, ku ktorej došlo vo Vysokých Tatrách, ktorá viedla k tomu, že žalobkyňa bola

mestom Vysoké Tatry zazmluvnená k dodávke služieb spočívajúcich v spracovaní kalamity. Žalobkyňa
nemala dostatok zamestnancov pre vykonanie prác vlastnými zamestnancami, preto oslovovala aj
iné subdodávateľské firmy a živnostníkov (aj prostredníctvom inzerátov) za účelom plnenia záväzkov
pre mesto Vysoké Tatry. Konateľa spoločnosti SKRM, s.r.o. poznali konatelia sťažovateľky osobne, za
spoločnosť RM MART, s.r.o. komunikovala žalobkyňa len s prokuristom spoločnosti - pánom Róbertom

Müllerom. Pán Frajtko a pán Müller mali tiež dohliadať nad výkonom zazmluvnených prác. Nesporné (aj
zo strany sťažovateľa) tiež bolo, že pilčícke práce (ktoré mali byť predmetom dodávok od spoločností
RM MART, s.r.o. a SKRM, s.r.o.) aj boli vykonané, prevzaté mestom Vysoké Tatry a uhradené.
89. Uskutočnenie a dodávku služieb ako aj vystavenie sporných faktúr potvrdil za spoločnosť SKRM,
s.r.o. po výzve správcu dane jej konateľ v spornom období pán Frajtko a vo výsluchu tiež prokurista

spoločnosti RM MART, s.r.o. - pán Róbert Müller. Prokurista spoločnosti RM MART, s.r.o. tiež označil
osoby, ktoré mali v mene tejto spoločnosti vykonávať zazmluvnené práce či už priamo pre žalobkyňu,
alebo prostredníctvom spoločnosti SKRM, s.r.o.
90. Za tohto stavu aj kasačný súd zastáva názor, že žalobkyňa produkovala dôkazy, ktoré boli spôsobilé
potvrdiť splnenie hmotnoprávnych podmienok vo vzťahu k uskutočneniu zdaniteľných obchodov, pričom

správca dane neprodukoval žiadne ďalšie dôkazy na podporu svojich pôvodných pochybností.
91. Pokiaľ sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti opakovane akcentuje skutočnosť, že konateľ
spoločnosti RM MART, s.r.o. nemal o jej podnikateľských aktivitách vedomosť a nepoznal ani prokuristu,
pána Müllera, táto skutočnosť sama o sebe nepostačuje pre vyvrátenie dôkazov svedčiacich v prospech
žalobkyne.

92. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Obchodný zákonník“) ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca.
Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
93. Podľa § 14 ods. 1 Obchodného zákonníka prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky
právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné

plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe.
94. Podľa § 14 ods. 3 Obchodného zákonníka obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi nemá právne
následky voči tretím osobám.
95. Podľa § 14 ods. 6 Obchodného zákonníka udelenie prokúry je účinné od zápisu do obchodného
registra.

96. Kasačný súd dáva do pozornosti, že prokúra je relevantným právnym inštitútom, ktorým podnikateľ
splnomocňujeprokuristunavšetkyprávneúkony,kuktorýmdochádzapriprevádzkepodniku(§14ods.1
Obchodného zákonníka). Prokúra je účinná od zápisu do obchodného registra (§ 14 ods. 6 Obchodného
zákonníka) a obmedzenia prokúry vnútornými pokynmi (medzi konateľom a prokuristom) nemajú právne
následky voči tretím osobám (§ 14 ods. 3 Obchodného zákonníka). Konanie prokuristu spoločnosť

zaväzuje (§ 13 ods. 1 a § 14 ods. 1 Obchodného zákonníka). V predmetnej veci nie je sporné, že prokúra
spoločnosti RM MART, s.r.o. prokuristom pánom Róbertom Müllerom bola zapísaná do obchodného
registra od 9. apríla 2014 a trvala do 8. apríla 2015. Žalobkyňa preto konala s relevantným zástupcom
- prokuristom spoločnosti RM MART, s.r.o., ktorého konanie v rámci prokúry je konaním pripísateľnýmspoločnosti RM MART, s.r.o.. A to bez ohľadu na vnútorné vzťahy medzi konateľom spoločnosti RM
MART, s.r.o. pánom Zsoltom Mogyoró-om a jej prokuristom pánom Róbertom Müllerom.
97. Kasačný súd, rovnako ako správny súd, zastáva názor, že ak správca dane a sťažovateľ

chceli podporiť svoje pôvodné pochybnosti opätovne ďalšími dôkazmi a vyvrátiť tvrdenia preukázané
žalobkyňou, bolo v predmetnej veci potrebné vypočuť 11 osôb, ktoré prokurista spoločnosti RM MART,
s.r.o. označil ako osoby, ktoré mali v mene tejto spoločnosti vykonať fakturované práce pre žalobkyňu,
a to či už priamo alebo prostredníctvom spoločnosti SKRM, s.r.o.
98. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
99. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
100. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.
101. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že jeho úlohou a ani úlohou správcu dane nie je vyhľadávať a

získavať skutočnosti svedčiace v prospech žalobkyne, kasačný súd dáva do jeho pozornosti, že je jeho
povinnosťou objasniť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo možno najúplnejšie (§ 24 ods. 2
Daňového poriadku). Aj pri výkone dokazovania je pritom správca dane viazaný základnými zásadami
správy daní a musí dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobkyne - daňového
subjektu (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku).

102. Kasačný súd nespochybňuje, že dôkazné bremeno na preukázaní splnenia podmienok
uplatneného práva na odpočítanie dane ťaží prioritne daňový subjekt a presahuje jednoduchú
požiadavku predloženia faktúr (bod 74 a 75 tohto rozsudku), na druhej strane je však potrebné zdôrazniť,
že prenos dôkazného bremena na daňový subjekt v procese správny daní aktivuje vždy až dokazovaním
správcu dane preukázaná a dôkazmi daňového subjektu nevyvrátená dôvodná pochybnosť o splnení

podmienok uplatneného práva (body 75 a 76 tohto rozsudku). Nevykonanie ďalších relevantných
dôkazov na podporu vyvrátených pochybností správcu dane a sťažovateľa v daňovom konaní preto v
tejto veci ide práve na úkor správcu dane.
103. Nemožno prehliadnuť ani argumentáciu sťažovateľa, ktorý namietal nerelevantnosť výsluchu
prokuristom spoločnosti RM MART, s.r.o. označených osôb, ktoré mali vykonávať zazmluvnené práce.

Tá argumentácia bola v podstatnom postavená na vadách predložených dohôd o výkone pracovnej
činnosti týmito osobami pre spoločnosť RM MART, s.r.o. a skutočnosti, že spoločnosť RM MART, s.r.o.
si vo vzťahu k týmto osobám neplnila odvodové a registračné povinnosti do Sociálnej poisťovne (ako
vyplýva z jej vyjadrenia).
104. Kasačný súd v súvislosti s argumentáciou sťažovateľa pripomína, že porušenie vnútroštátnych

pravidiel pri uskutočnení zdaniteľného obchodu bez ďalšieho nezakladá právo na odmietnutie práva
na odpočítanie dane (mutatis mutandis rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci W. sp. z
o.o., C-114/22 zo dňa 25. mája 2023, body 31 až 37, 48, 50 a 51; vo veci A.T.S. 2003, C-289/22 zo
dňa 9. januára 2023, bod 61). A to ani v prípade, ak ide o porušenie právnych predpisov týkajúcich sa
zamestnávaniačiprihlasovaniazamestnancov(mutatismutandisrozhodnutieSúdnehodvoraEurópskej

únievoveciGáborTóth,C-324/11zodňa6.septembra2012,body40až45).Obdobnesakpredmetným
problémom stavia aj kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 73/2022 zo dňa 28. augusta 2023).
105. Nebolo preto v predmetnej veci z hľadiska daňového úlohou príslušných orgánov skúmať,
či si spoločnosť RM MART, s.r.o. (ne)splnila všetky svoje zákonné povinnosti ako zamestnávateľ

alebo či uzatvorila právne (bez)chybné dohody o pracovnej činnosti s osobami označenými jej
prokuristom. Úlohou správcu dane a sťažovateľa bolo posúdiť, či tieto označené osoby skutočne
vykonávali predmetné pilčícke práce na vymedzených úsekoch a vykonávali ich pre spoločnosť
RM MART, s.r.o. Teda či práca/služby vykonané označenými 11 osobami boli pričítateľné (fakticky)
spoločnosti RM MART, s.r.o. a táto ich následne dodávala žalobkyni priamo, alebo prostredníctvom

spoločnosti SKRM, s.r.o. Sťažovateľom akcentovaná vadnosť dohôd o pracovnej činnosti či neplnenie
povinností zamestnávateľa zo strany spoločnosti RM MART, s.r.o. voči Sociálnej poisťovni tak logicky
nerobí z potenciálneho výsluchu 11 osôb, označených prokuristom spoločnosti RM MART, s.r.o. akovykonávateľov zazmluvnených prác, v daňovom konaní irelevantný dôkaz, ako sa nesprávne domnieva
sťažovateľ.
106.Kasačnýsúdsatiežstotožňujesosprávnymsúdomvtom,ževpredloženýchdohodáchopracovnej

činnosti je uvedený dostatok identifikačných údajov, aby správca dane, resp. sťažovateľ vedel označené
osoby stotožniť, skontaktovať a vypočuť.
107. Na vyššie uvedených záveroch kasačného súdu v zásade nič nemenia ani sťažovateľom
opakovane akcentované výsledky výkonu operatívno-pátracej činnosti KÚFS.
108. Kasačný súd sa dôkladne oboznámil s predloženým administratívnym spisom a konštatuje, že sa

v ňom nachádza list KÚFS zo dňa 9. decembra 2015 označený ako „Odstúpenie poznatkov“. Tento
obsahuje zistenia a poznatky z operatívno-pátracej činnosti KÚFS vo vzťahu k spoločnosti RM MART,
s.r.o. Ide o analytické zhrnutie a analýzu zistení rôzneho procesného ako aj mimoprocesného charakteru
bez odkazu na ich pôvod. K predmetnému listu nie sú v administratívnom spise pripojené žiadne
dôkazné prostriedky (odpovede od príslušných inštitúcií, dokumenty či výsluchy), z ktorých by tvrdenia
v predmetnom liste mali vychádzať.

109. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.
110. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.
111. V zhode so správnym súdom aj kasačný súd nespochybňuje, že ako dôkaz v daňovom konaní

možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods.
4 Daňového poriadku). V daňovom konaní tak možno využívať aj dôkazy získané v iných daňových
či odlišných konaniach alebo v prebiehajúcich trestných konaniach, ktorých účastníkom nevyhnutne
nebol daňový subjekt - žalobkyňa (mutatis mutandis rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci

WebMindLicenses Kft., C-419/14 zo dňa 17. decembra 2015, bod 90).
112. Aj toto použitie však má svoje limity, (i) dotknutá osoba má právo byť oboznámená s dôkazmi,
ktoré sa voči nej použijú a má právo sa k nim účinne vyjadriť, (ii) na žiadosť má tiež dotknutá osoba
právo sa oboznámiť v celosti s dôkazmi získanými v súvisiacich konaniach, na ktorých správca dane
plánuje založiť svoje rozhodnutie (ak nie sú dané dôvody pre obmedzenie tohto prístupu) a (iii) orgány

konajúce v hlavnom konaní (poťažmo súd) musia mať možnosť overiť zákonnosť získania a použitia
takýchto dôkazov z iných konaní ako aj prípadných zistení v správnych rozhodnutiach vydaných proti
dodávateľom daňového subjektu a kľúčových pre rozhodnutie veci daňového subjektu (rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Glencore Agriculture Hungary Kft., C-189/18 zo dňa 19. októbra
2019).

113. Kasačný súd dáva do pozornosti, že aj dôkaz získaný z iného konania, má stále povahu dôkazu,
ktorý aj z hľadiska svojho obsahu podlieha hodnoteniu dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). Hoci
je hodnotenie dôkazov primárne na úvahe správcu dane a sťažovateľa, aj títo sa musia pri hodnotení
dôkazov vyvarovať svojvôle (bod 79 tohto rozsudku).
114. Aplikujúc už uvedené na „Odstúpenie poznatkov“ kasačný súd uvádza, že toto nepochybne môže

byť relevantným dôkazom v daňovom konaní či podnetom pre začatie daňovej kontroly. Z hľadiska jeho
hodnotenia - teda pripisovanej výpovednej hodnoty však kasačný súd musí konštatovať, že v zásade
ide len o predbežné a žiadnym ďalším dôkazným prostriedkom nepreukázané operatívne informácie.
Tvrdenia v ňom uvedené neboli podporené a podložené pripojenými dôkazmi z iných konaní (ktoré by
bolizadministratívnehospisudostupnéžalobkyničikasačnémusúdu)aakokasačnýsúduviedolvyššie,

ani dokazovaním nateraz uskutočneným v tomto konaní.
115. Kasačný súd zdôrazňuje, že „Odstúpenie poznatkov“ vo forme všeobecného analytického
hodnotenia operatívnych poznatkov/informácií s neznámym zdrojom v zásade nedokazuje, že v
predmetnej veci neboli splnené podmienky uplatneného práva na odpočítanie dane a ani to, že
spoločnosť RM MART, s.r.o. nedodala služby tak, ako bolo deklarované v predložených faktúrach.

Predmetné podanie má v zásade charakter podnetu, ktorým KÚFS žiada o vykonanie kontroly a
potvrdenie zatiaľ (v danom čase) nepreukázaných podozrení. S ohľadom na už uvedené sa preto
kasačný súd nemôže stotožniť s tvrdeniami sťažovateľa, že by toto podanie či podozrenia (špekulácie)
v ňom uvedené mali prevážiť dôkazný stav v predmetnej veci v neprospech žalobkyne.116. Po zvážení všetkých už uvedených skutočností kasačný súd konštatuje, že sa stotožňuje s názorom
správneho súdu, že rozhodnutia žalovaného a správcu dane vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia unesenia a miery dôkazného bremena, ktorým bola žalobkyňa v daňovom konaní zaťažená

a vychádzajú tiež z nedostatočne zisteného skutkového stavu.
117. Keďže kasačný súd korigoval zistenia správneho súdu, a to osobitne v časti týkajúcej sa
prekročenia maximálnej dĺžky daňovej kontroly, musí v tomto smere korigovať aj pokyn správneho
súdu pre postup daňových orgánov v ďalšom konaní. Kasačný dáva do pozornosti, že jeho závery
bez ďalšieho neznamenajú, že žalobkyni v ďalšom konaní musí byť nevyhnutne priznané právo na

odpočítanie dane zo sporných obchodov. Je však úlohou správcu dane, aby buď relevantne spochybnil
splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok predmetného práva (napr. spochybnením reálneho
poskytnutia služby či postavenia platiteľa dane skutočného dodávateľa služby) alebo aby preukázal
žalobkyni spáchanie daňového podvodu či jej vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom. Nateraz však dôkazný stav nepredstavuje dostatočnú oporu pre žiadny z vyššie
uvedených dôvodov nepriznania práva na odpočítanie dane.

118. V prípade spochybňovania hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane
bude musieť sťažovateľ, resp. správca dane za účelom formulovania relevantných pochybností
vypočuť konateľa spoločnosti SKRM, s.r.o. (k dodávkam služieb, k priebehu týchto dodávok, identite
zamestnancov, ktorí túto prácu vykonávali či dohľadu nad nimi), vypočuť 11 osôb označených
prokuristom spoločnosti RM MART, s.r.o., či vykonávali pilčícke práce pre žalobkyňu priamo alebo cez

spoločnosť SKRM, s.r.o. (či a kde tieto práce vykonávali, pre aký subjekt a pod.) a zistené skutočnosti
opätovne vyhodnotiť...“

V. Záver

32. S poukazom na vyššie uvedené, kasačný súd stotožňujúc sa so závermi Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky vyjadrenými v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/26/2020 zo dňa 31. januára 2024
konštatuje, že rovnako ako sťažovateľ má za to, že protokol č. 102046117/2017 zo dňa 27. septembra
2017 bol žalobcovi doručený a daňová kontrola v predmetnej veci bola vykonaná v zákonnej lehote.

33. Zároveň sa stotožňuje s názorom správnemu súdu, ktorý sťažovateľovi a správcovi dane vytýka
nedostatočné zistenie skutkového stavu i nesprávne právne posúdenie unesenia dôkazného bremena,
ktorým bol žalobca v daňovom konaní zaťažený. Keďže tieto zistenia sú samé o sebe spôsobilé
odôvodniť zrušenie rozhodnutia sťažovateľa (§ 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP), nie je hospodárne zrušovať
napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vracať na ďalšie konanie len pre účely odstránenia

čiastkového nesprávneho právneho názoru. S ohľadom na uvedené kasačný súd konštatuje, že
rozsudok správneho súdu v podstatnom (v časti podstatných identifikovaných a kasačným súdom
aprobovaných dôvodov pre zrušenie) vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, preto kasačnú
sťažnosť sťažovateľa zamietol.

34. V ďalšom konaní budú správca dane a sťažovateľ povinní postupovať spôsobom, ktorým kasačný
súd upravil pokyny správneho súdu a načrtol ich v bodoch 117 a 118 citovaného rozsudku sp. zn.
6Sžfk/26/2020 zo dňa 31. januára 2024 . Sťažovateľ a správca dane sú pritom viazaní vyjadreným
právnym názorom kasačného súdu (mutatis mutandis § 469 SSP).

35. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods.
1 a § 175 ods. 2 SSP tak, že žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
kasačného konania voči procesne neúspešnému sťažovateľovi, o výške ktorých rozhodne správny súd
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.