Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Cn/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624201364
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5624201364.1

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľky : LIPTOVENTURE s.r.o., IČO: 52977536,
so sídlom Demänovská Dolina 95, zastúpenej Mgr. Lukášom Kysuckým, advokátom, Vojtecha Tvrdého
819/1, Žilina proti osobe, ktorej má byť podľa návrhu uložený zákaz : GAMAT, s.r.o., IČO: 51958457,
so sídlom Bobrovec 562, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 11. 3. 2024, doručeného
na tunajší súd 27. 3. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie tohto znenia :

U k l a d á osobe, ktorej má byť podľa návrhu uložený zákaz, aby nijako nenakladala so scénickou
stavbou A., ktorá sa nachádza na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie A. B., obec A. C., okres Liptovský Mikuláš, a to konkrétne na pozemku registra „C“ parc. č.
XXXX/XXX, ostatná plocha, o výmere 487 m2, na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/XXX, orná pôda,

o výmere 685 m2, na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha, o výmere 304 m2
a na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/XXX, orná pôda, o výmere 3873 m2, ako aj aby sa zdržala
demontáže a odvozu súčastí tejto stavby alebo iného poškodzovania tejto stavby.

II. P o u č u j e osobu, ktorej má byť podľa návrhu uložený zákaz, že môže voči navrhovateľke ako

žalovanej podať žalobu vo veci samej, ktorej predmetom konania bude nárok osoby, ktorej má byť podľa
návrhuuloženýzákaznaurčenie,žejevlastníkomstavbyuvedenejvovýrokuI.tohtouzneseniastým,že
právnym následkom úspešnosti takejto určovacej žaloby bude zrušenie tohto neodkladného opatrenia
aj bez návrhu rozhodnutím súdu, ktorým sa takejto určovacej žalobe vyhovie, pričom dovtedy bude toto
neodkladné opatrenie trvať, pretože obsahuje trvalú úpravu pomerov medzi navrhovateľkou a osobou,
ktorej má byť podľa návrhu uložený zákaz. Konanie vo veci samej začaté na základe žaloby osoby,

ktorej má byť podľa návrhu uložený zákaz smerujúcej proti navrhovateľke sa môže týkať aj nárokov na
náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom tohto neodkladného opatrenia.

III. Navrhovateľka má voči osobe, ktorej má byť podľa návrhu uložený zákaz nárok na náhradu trov
konania o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu, pričom o výške tejto
náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom z 11. 3. 2024, doručeným na tunajší súd 27. 3. 2024 sa navrhovateľka (posudzujúc
toto podanie podľa obsahu v zmysle § 124 ods. 1 CSP, teda nie podľa jeho doslovnej formulácie
navrhovateľkou) domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by tunajší súd uložil osobe,
ktorej má byť podľa návrhu uložený zákaz, zákaz nakladať so stavbou uvedenou vo výroku I. tohto
uznesenia, vrátane zákazu predaja, darovania, prevedenia na tretiu osobu, resp. iného scudzenie,
prenajatia alebo poskytnútia do bezplatného užívania, založenia alebo zaťaženia vecným bremenom

alebo iného zaťaženia v prospech tretích osôb, ako aj zdržania sa demontáže, odvozu súčastí a iného
poškodzovania tejto stavby. Navrhovateľka pritom tiež uviedla, že je výlučným vlastníkom predmetnejstavby, ktorá je postavená na pozemkoch uvedených vo výroku I. tohto uznesenia, ktoré sú vo výlučnom
vlastníctve D. E. F., G. XXX/X, A. C.. Osoba, ktorej má byť podľa návrhu uložený zákaz vykonávala na
tejto stavbe pre navrhovateľku práce, ktoré následne aj navrhovateľke vyfakturovala. Vlastníctvo k tejto

stavbe pritom nikdy nebolo medzi navrhovateľkou a osobou, ktorej má byť podľa návrhu uložený zákaz
sporné. Túto stavbu navrhovateľka vždy užívala ako jej vlastník. Neskôr medzi účastníkmi tohto konania
došlo ku konfliktom, ktoré vyvrcholili do protiprávneho konania z 10. 3. 2024, kedy konateľ osoby, ktorej
má byť podľa návrhu uložený zákaz začal predmetnú stavbu vo vlastníctve navrhovateľky neoprávnene
rozoberať, poškodzovať, demontovať a vykonávať kroky smerujúce k jej odvozu, pričom takto zatiaľ

stihol demontovať polovicu stavby. Osoba, ktorej má byť podľa návrhu uložený zákaz pred orgánmi
činnými v trestnom konaní začala uvádzať, že stavba je v jej vlastníctve, čo sa však podľa navrhovateľky
nie je pravda. Orgány činné v trestnom konaní však odkázali navrhovateľku na podanie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na spornosť vlastníctva k tejto stavbe. Osoba, ktorej má
byť podľa návrhu uložený zákaz však v žiadnom prípade nemôže byť vlastníčkou stavby, pretože ona
sama vykonávala práce pre navrhovateľku ako vlastníka tejto stavby. Skutočnosť, že vlastníkom stavby

je navrhovateľka je preukázaná aj čestným prehlásením druha konateľky navrhovateľky, ktorý vyhlásil,
že predmetná stavba je vo vlastníctve navrhovateľky, nakoľko bol prítomný pri tom, keď jeho družka
nadobudla túto spoločnosť a je si vedomý toho, čo tvorí majetok tejto spoločnosti. Táto osoba takisto
vyhlásila, že 11. 3. 2024 bola priamym svedkom toho, ako konateľ osoby, ktorej má byť podľa návrhu
uložený zákaz - C. H. začal poškodzovať predmetnú stavbu, rozoberať ju a začal všetky veci, ktoré

tvoria túto stavbu, odcudzovať, na základe čoho aj bola privolaná policajná hliadka a podalo sa trestné
oznámenie. Osoba, ktorej má byť podľa návrhu uložený zákaz teda vykonáva protiprávne konanie, ktoré
smeruje k odcudzeniu stavby vo vlastníctve navrhovateľky, čím je tak navrhovateľka nútená za účelom
ochrany svojich práv podať tento návrh na neodkladné opatrenie, keďže orgány činné v trestnom konaní
majú za to, že v danom prípade sa jedná o civilnoprávny spor. Z vyššie uvedeného potom vyplýva,

že je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, nakoľko osoba, ktorej má byť podľa
návrhu uložený zákaz má záujem demontovať a odcudziť stavbu. Vydaním navrhnutého neodkladného
opatrenia dôjde ipso iure ku konzumpcii, resp. k autoritatívnemu zákazu osobe, ktorej má byť podľa
návrhu uložený zákaz s touto stavbou nakladať, vrátane zákazu predať ju, darovať, previesť na tretiu
osobu, resp. inak scudziť, prenajať alebo poskytnúť do bezplatného užívania, založiť alebo zaťažiť

vecným bremenom alebo inak zaťažiť v prospech tretích osôb, pretože táto osoba tvrdí, že je vlastníkom
stavby, a aby tak nedošlo k scudzeniu stavby, resp. jej poškodeniu, ako k tomu dochádza za súčasného
stavu.

2. Z faktúry vystavenej 16. 12. 2021 dodávateľom - osobou, ktorej má byť podľa návrhu uložený zákaz

pre navrhovateľku ako odberateľa, s dátumom splatnosti 16. 3. 2022 súd zistil, že navrhovateľke
bola uvedeného dňa vyfakturovaná suma 95.000 eur, a to za vykonané práce na scénickej stavbe
A. v Liptovskom Mikuláši špecifikované ako stavebné práce, betonážne práce, práca s drevom,
opracovanie drevnej hmoty a izolatérske práce.

3. Zo zápisnice o trestnom oznámení „ČVS : ORP- /1-VYS-LM-2024“, spísanej na OR PZ Liptovský
Mikuláš, odbore kriminálnej polície, 2. oddelenie 10. 3. 2024 vyplynulo, že C. I., nar. X. X. XXXX, trvale
bytomG.,J.XXXX/Xpredorgánmičinnýmivtrestnomkonaníuviedla,žesadostavilazaúčelompodania
trestného oznámenia, keď ako jediná konateľka navrhovateľky vlastniacej stavbu uvedenú vo výroku I.
tohtouznesenia,ktorásanachádzanapozemku,ktoréhomajiteľomjeE.F.,sktorýmvšaknavrhovateľka

nemá oficiálnu zmluvu o prenájme, len ústnu dohodu, túto stavbu nadobudla kúpou od C. H. dňa 22. 4.
2022, a to tak, že C. I. prevzala celú spoločnosť navrhovateľky od vtedajšieho konateľa spoločnosti C. H..

4. Z písomného čestného prehlásenia K. C., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom D. L. XXXX/XX, M., druha
konateľky a spoločníčky navrhovateľky C. I. vyplynulo, že tento čestne prehlásil, že scénická stavba A. je

vo vlastníctve navrhovateľky, nakoľko bolo osobne pri tom, keď jeho družka nadobudla túto spoločnosť
a je si vedomý toho, čo tvorí majetok tejto spoločnosti a tiež, že 11. 3. 2024 bol priamym svedkom toho,
ako C. H. ako konateľ spoločnosti osoby, ktorej má byť podľa návrhu uložený zákaz začal poškodzovať
túto stavbu, rozoberať ju a začal všetky veci, ktoré tvoria túto stavbu, odcudzovať, na základe čoho bola
privolaná aj policajná hliadka a podalo sa trestné oznámenie na C. H..

5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A. B., obec A. C., okres Liptovský Mikuláš
z 27. 3. 2024 súd zistil, že výlučným vlastníkom pozemkov zapísaných na tomto liste vlastníctva, medzi
ktoré patria aj pozemky uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia je D. E. F., G. XXX/X, A. C..6. Podľa § 325 ods. 1 CSP (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“)
neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,

že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1, prvej vety CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

13. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak

navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

14. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov,

ďalej len „OZ“) vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

15. Vecne príslušným súdom na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia (vždy, aj v odvolacom konaní vo veci samej) je okresný súd. Túto podmienku tunajší súd

nepochybne spĺňa.

16. Miestne príslušným na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd,
ktorý je alebo by bol miestne príslušný na konanie vo veci samej. Keďže z povahy tejto veci vyplýva, že
konanie vo veci samej (z pohľadu navrhovateľky) by bolo konaním o zapieracej žalobe navrhovateľky

ako vlastníčky predmetnej stavby domáhajúce sa ochrany voči osobe, ktorej má byť podľa návrhu
uložený zákaz ako osobe, ktorá zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľky k tejto stavbe inak ako
jej zadržiavaním, a to konkrétne demontovaním, resp. poškodzovaním stavby, avšak aj pre hrozbu
dispozície formou právnych úkonov s touto nehnuteľnosťou, kde by vzhľadom na umiestnenie tejto
stavby v obvode tunajšieho súdu bola vo veci samej podľa § 20 písm. a) CSP daná výlučná miestna

príslušnosť tunajšieho súdu, je tak miestne príslušným na konanie o podanom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia Okresný súd Liptovský Mikuláš.

17. Pokiaľ ide o kauzálnu príslušnosť, tak v tomto prípade by síce v rámci konania vo veci samej (o
zapieracej žalobe) išlo o spor medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, avšak súd súčasne vzhľadom na

okolnosti prípadu nemal preukázanú súvislosť tohto ich sporu s ich podnikateľskou činnosťou, pretože
predmetom konania vo veci samej by bola vlastnícka žaloba (zapieracia žaloba) navrhovateľky ako
vlastníčky proti osobe, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz ako osoby, ktorá ruší vlastníčku pri
výkone jej vlastníckych práv iným spôsobom ako zadržiavaním nehnuteľnosti (podľa § 126 ods. 1 OZ),ktorý právny vzťah vyplýva z protiprávneho úkonu, ktorým sa porušilo všeobecné ustanovenie o ochrane
vlastníckehopráva,avšakbezzistenéhokontextuspodnikanímtýchtodvochpodnikateľskýchsubjektov.
Navrhovateľka odôvodnila toto správanie rušiteľky len bližšie neurčitými konfliktmi medzi účastníkmi

tohto konania, resp. ich konateľmi, pri ktorých tak nie je zrejmé, či majú základ v ich osobných vzťahoch
alebo či súvisia s ich podnikateľskou činnosťou. Vzhľadom na uvedené tak súd nemal za to, že vo
veci samej by išlo o obchodnoprávny spor, na ktorý je kauzálne príslušný Okresný súd v Žiline, a tým
ani nebolo možné uvažovať o jeho príslušnosti v konaní o podanom návrhu na nariadenie uvedeného
neodkladného opatrenia.

18. Z ustanovení § 325 ods. 1 CSP v spojení s § 326 ods. 1 CSP vyplýva, že základnými
predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia je aspoň osvedčenie (spravdepodobnenie)
potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, resp. aspoň osvedčenie, že je
tu obava, že výkon exekúcie bude ohrozený, a súčasne (kumulatívne spolu s jednou z dvoch
predchádzajúcich alternatív) aspoň osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana (vo veci samej.) Osvedčenie pritom treba chápať ako spravdepodobnenie určitých skutočností,
ktoré nedosahuje kvalitu dokazovania (potrebného pre rozhodnutie vo veci samej), ale pre rozhodnutie
o nariadení neodkladného opatrenia je postačujúce.

19. Na základe navrhovateľkou priložených listinných dôkazov (zápisnice o trestnom oznámení OR PZ

Liptovský Mikuláš, odboru kriminálnej polície z 10. 3. 2024 v spojení s čestným prehlásením K. C., druha
konateľky navrhovateľky z 11. 3. 2024) pritom bola minimálne osvedčená (spravdepodobnená) potreba
neodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľkou a osobou, ktorej má byť podľa návrhu uložený
zákaz (v zmysle požiadavky vyplývajúcej § 325 ods. 1 CSP), pretože z obsahu týchto listinných dôkazov
vyplynulo, že pravdepodobne dochádza k demontáži, resp. rozoberaniu stavby uvedenej vo výroku I.

tohto uznesenia osobou, ktorej má byť podľa návrhu uložený zákaz, a teda k jej znehodnocovaniu,
ako aj hrozba prípravy na ich odvoz, z čoho nepriamo vyplynula aj hrozba nakladania s touto stavbou
formou právnych úkonov zo strany tejto osoby. V tejto súvislosti (pokiaľ ide o hrozbu nakladania so
stavbou formou právnych úkonov) tunajší súd dodáva, že vydanie rozhodnutia o neodkladnom opatrení
nie je možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti za preukázania

úmyslu osoby, ktorej má byť podľa návrhu uložený zákaz vykonať úkony súvisiace s vlastníctvom tejto
nehnuteľnosti, pretože vyčkávaním na prejavenie jej úmyslu by mohlo dôjsť k prevodu nehnuteľnosti,
pri ktorom by bola ochrana navrhovateľky znížená. Pokiaľ takáto osoba nemala v úmysle nehnuteľnosť
scudzovať, resp. zaťažovať, tak neodkladné opatrenie je vo vzťau k nej bez právneho významu a pokiaľ
takýto úmysle mala, potom je jeho nariadenie dôvodné (viď aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. : 3Co/337/2009, zverejnené aj v prehľade použiteľnej judikatúry v komentári k CSP, C.H.BECK,
2016, Števček a kol., str. 1102.)

20. Na základe navrhovateľkou priložených listinných dôkazov bola tiež minimálne osvedčená
(spravdepodobnená) dôvodnosť a trvanie nároku (navrhovateľky) vo veci samej. Vecou samou je

(z pohľadu navrhovateľky) v tomto prípade (ako to už bolo uvedené v súvislosti s výkladom ohľadne
príslušnosti tunajšieho súdu) ochrana jej vlastníckeho práva proti osobe, ktorej má byť podľa návrhu
uložený zákaz, ktorá je osobou, ktorá do vlastníckeho práva navrhovateľky neoprávnene zasahuje inak
ako zadržiavaním nehnuteľnosti, a ktorej ochrany by sa (v konaní vo veci samej) mohla navrhovateľka
domáhať na základe tzv. zapieracej žaloby (actio negatoria), ktorú pripúšťa demonštratívny výpočet

vlastníckych žalôb v § 126 ods. 1 OZ, a ktorej predpokladom úspešnosti by bolo preukázanie vlastníctva
navrhovateľky a súčasne rušivých zásahov zo strany osoby, ktorej má byť podľa návrhu uložený zákaz.
Vdanomprípademajúbyťtýmitoinýmirušivýmizásahmitejtoosobyjejaktivityspočívajúcevdemontáži,
resp. poškodzovaní tejto stavby, ako aj následná hrozba, resp. realizácia odvozu častí tejto stavby, ako
aj hrozba nakladania (disponovania formou právnych úkonov) s touto stavbou zo strany osoby, ktorej

má byť podľa návrhu uložený zákaz. Dôvodnosť a trvaniu nároku navrhovateľky vo veci samej je tu totiž
minimálne osvedčená (spravdepodobnená) na základe faktúry vystavenej osobou, ktorej má byť podľa
návrhu uložený zákaz (pre navrhovateľku) dňa 16. 12. 2021 v spojení s čestným prehlásením K. C.
z 11. 3. 2024, v zmysle ktorých listinných dôkazov je aspoň osvedčené (pravdepodobné), že vlastníčkou
tejto stavby je navrhovateľka, a tiež je (z listinných dôkazov - zápisnice o trestnom oznámení OR PZ

Liptovský Mikuláš, odboru kriminálnej polície z 10. 3. 2024 v spojení s čestným prehlásením K. C., druha
konateľky navrhovateľky z 11. 3. 2024) minimálne osvedčené (pravdepodobné), že dochádza k vyššie
uvedeným zásahom tejto osoby do vlastníckeho práva navrhovateľky.21.Vtejtosúvislostisúdupozorňujenato,že(obdobneakojetomu vprípadežaloby)ajvprípadenávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, napriek nesprávnej formulácii petitu návrhu, môže súd v konaní
pokračovať, ak je z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zrejmé, čoho sa návrh týka

a čo sa ním sleduje. Súd totiž nie je viazaný formuláciou petitu návrhu, ale obsahom návrhu, resp.
obsahom petitu návrhu (viď aj komentár k CSP C.H.BECK, 2016, Števček a kolektív, str. 505.) Vzhľadom
na uvedené tak súd nebol viazaný doslovnou formuláciou petitu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia z 11. 3. 2024, podľa ktorého znenia by sa malo osobe, ktorej má byť podľa návrhu uložený
zákaz, zakázať nakladať so stavbou uvedenou vo výroku I. tohto uznesenia, a tiež predať ju, darovať,

previesť na tretiu osobu, resp. inak scudziť, prenajať alebo poskytnúť do bezplatného užívania, založiť
alebo zaťažiť vecným bremenom alebo inak zaťažiť v prospech tretích osôb, keďže podľa takejto
doslovnej formulácie petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by súd nemohol zohľadniť
obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je daný aj odôvodnením tohto návrhu,
v zmysle ktorého bolo zrejmé, že navrhovateľka sa domáhala okrem uloženia zákazu nakladania (teda
dispozície formou právnych úkonov) aj uloženia povinnosti zdržať sa faktických úkonov spočívajúcich

v demontáži a odvoze, resp. vôbec poškodzovaniu predmetnej stavby.

22. Navyše, je tiež potrebné rozlišovať tzv. nakladanie s vecou (v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP), pod
ktorým sa rozumie disponovanie s vecami prostredníctvom právnych úkonov, teda iným spôsobom, než
ich užívaním a spotrebou, od zdržania sa výkonu určitej faktickej činnosti (v zmysle § 325 ods. 2 písm.

d) CSP), pod ktorým je zase treba chápať určité rušivé zásahy skutkového, nie právneho charakteru,
spočívajúce v určitej forme užívania, resp. spotrebe (viď aj komentár k CSP C.H.BECK, 2016, Števček
a kolektív, str. 1096 - 1097.)

23. Z uvedeného tak tiež vyplýva, že pod pojem nakladanie s vecou (v zmysle § 320 ods. 2 písm. c) CSP)

treba správne subsumovať všetky konkrétne formy disponovania vecou formou právnych úkonov, teda
vrátane predaja, darovania, inej formy scudzenia, resp. prevodu na tretiu osobu, prenájmu, dania do
bezplatného užívania, založenia alebo zaťaženia vecným bremenom alebo iného zaťaženia v prospech
tretích osôb, a že teda navrhovateľka pri formulácii petitu tieto dispozície do formulácie petitu zahrnula
nadbytočne.

24. Súd teda zistiac, že sú naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 1 a ods. 2 písm. c) a d) CSP v spojení s § 326 ods. 1 CSP rozhodol podľa § 328 ods. 1 CSP, že
podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 11. 3. 2024 vyhovuje, a to aj bez výsluchu
a vyjadrenia druhého účastníka konania, ako aj bez nariadenia pojednávania podľa § 329 ods. 1, prvej

vety CSP.

25. Vzhľadom na to, že uvedeným nariadeným neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú
povahu pomerov vo veci samej (ide o neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samú - rozsudok,
ktorým by sa vyhovelo zadržiavacej žalobe navrhovateľky), súd podľa § 336 ods. 1, poslednej vety CSP

neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej (zadržiavaciu žalobu) v určenej lehote
podľa § 336 ods. 1, prvej vety CSP, a preto podľa § 337 ods. 1 CSP musel poučiť osobu, ktorej má
byť podľa návrhu uložený zákaz (ako neúspešného účastníka konania na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorému sa v tomto konaní uložili povinnosti), že môže podať žalobu vo veci samej (z jeho
pohľadu, ide o odlišnú žalobu ako v prípade navrhovateľky), ktorá je bližšie konkretizovaná vo výrokovej

časti tohto uznesenia, a tiež aj o právnych následkoch s tým spojených, bez toho, aby mu na to určil
lehotu, pričom v súlade s § 337 ods. 2 CSP vo výrokovej časti tohto uznesenia tiež poučil o tom, kto má
byť stranami v takomto konaní vo veci samej a aký má byť predmet konania v tejto veci samej.

26. Porovnajúc návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s výrokovou častou tohto uznesenia súd

dospel k záveru, že plne úspešným účastníkom v tomto konaní bola navrhovateľka, a preto jej podľa §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal voči neúspešnej osobe, ktorej mal byť podľa návrhu
uložený zákaz nárok na náhradu týchto trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v plnom rozsahu (100%), pričom súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady
rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny

úradník.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Liptovský Mikuláš, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.