Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 28, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200141
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:8022200141.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala
Novotného vo veci žalobkyne: U.. R. P., nar. XX. R. XXXX, bytom P. XXXX/XX, V., právne zastúpená:
Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 238 32, Dobšinského 12, Bratislava,
proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava,
o preskúmanie rozhodnutia z 27. júna 2017, č. 28159-3/2017-BA, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove č. k. 8 Sa 1/2022-42 z 19. mája 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta.

II. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 8 Sa 1/2022-42 z 19. mája 2022
postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol
žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 27. júna
2017, č. 28159-3/2017-BA, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov z 9. januára 2017, č. 700-2810006217-GC04/17 predpisujúce jej

poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie august 2006 až jún 2008 v
sume 3.439,28 Eur. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 tak, že úspešnej žalovanej
náhradu rov konania nepriznal, keďže jej nárok na náhradu trov v zásade neprináleží a žalobkyňa v
konaní úspešná nebola. Správny súd pritom vychádzal so záväzného právneho názoru vysloveného
Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) v skoršom rozsudku
z 15. decembra 2021, sp. zn. 9 Sžsk 65/2018.

2. Správny súd mal z obsahu rozhodnutia žalovanej za preukázané, že žalobkyňa mala v rozhodnom
období právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“) na základe platnej
licencie č. L1A/PO/0923/06 a za roky 2005 a 2006 dosiahla príjmy z podnikania vyššie, ako zákonom
ustanovené príjmy potrebné pre vznik povinného sociálneho poistenia. Ďalej mal správny súd z
administratívneho spisu žalovanej za preukázané, že uvedeným rozhodnutiam žalovanej predchádzalo
rozhodnutie žalovanej z 24. novembra 2016, č. 56532-2/2016-BJ, ktorým zamietla odvolanie a potvrdila

prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov z 31. augusta 2008, č. 15072-1/2016-
BJ, o tom, že povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni nezaniklo dňa 31. júla
2006, ale zaniklo dňa 30. júna 2008. Rozhodnutie žalovanej o zániku sociálneho poistenia žalobkyne
nadobudlo právoplatnosť dňa 6. decembra 2016.3. Na základe uvedených skutočností správny súd konštatoval, že otázka právneho postavenia
žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“) na účely sociálneho poistenia

bola právoplatne posúdená a zodpovedaná v samostatnom konaní, ktoré predchádzalo konaniu vo veci
predpísania poistného. Žalobkyňa žiadala v žalobe preskúmanie a zrušenie rozhodnutia o poistnom.
Argumenty, ktoré uviedla však smerovali proti rozhodnutiu o zániku poistenia, ktorý v predmetnom
konaní nemožno preskúmavať, keďže rozhodnutie o zániku poistenia nadobudlo právoplatnosť a
žalobkyňa v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie tohto rozhodnutia žalovanej nepodala. Správny

súd by tak rozhodoval nad rámec rozsahu predmetu konania vymedzeného preskúmavaným správnym
rozhodnutím vo vzťahu k námietkam žalobkyne týkajúcich sa jej statusu na účely sociálneho poistenia.

4. Správny súd zároveň uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov obsahovali všetky formálne aj
obsahové náležitosti v zmysle § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“).

II.
Kasačná sťažnosť žalobkyne proti rozsudku správneho súdu
5. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietala, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho

posúdeniavecianesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilúčastníkovikonania,abyuskutočniljemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1
písm. g) a f) SSP). Navrhla, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

6. V dôvodoch kasačnej sťažnosti konkrétne namietala, že rozhodnutia žalovanej o predpísaní poistného
a zániku poistenia sú skutkovo a právne previazané. V tomto prípade je otázka zániku a nezániku
poistenia žalobkyne ako SZČO, z hľadiska posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej,
kľúčová. Uviedla, že § 131 SSP uzavretým spôsobom vymedzuje, ktorými rozhodnutiami je správny súd
viazaný, pričom rozhodnutie správneho orgánu o zmene a zániku sociálneho poistenia SZČO medzi

nimi absentuje.

7. Ďalej v kasačnej sťažnosti namietala, že len formálne držanie licencie L1A bez jej skutočného
využitia za účelom získania príjmu nemôže napĺňať materiálnu podmienku na to, aby mala sťažovateľka
po zániku oprávnenia, na ktoré bola jej účasť ako SZČO na sociálnom poistení pôvodne naviazaná,

pokračujúcu účasť na sociálnom poistení aj po zániku tohto oprávnenia. Žalobkyňu tak nemožno
považovať ani za subjekt, ktorý je oprávnený na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a teda jej účasť na povinnom sociálnom poistení ako
SZČO v rozhodnom období, v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., zánikom oprávnenia na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bez pochýb zanikla.

8. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalobkyňa namietla premlčanie práva predpísať poistné. Namietala,
že poistné jej bolo predpísané za obdobie augusta 2006 až jún 2008 rozhodnutím pobočky žalovanej,
ktoré bolo právoplatne potvrdené až rozhodnutím žalovanej z 27. júna 2017, a teda predpísané bolo
až po uplynutí premlčacej doby podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Pri otázke preklúzie a

premlčania vo verejnom práve odkázala aj judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“).

9. V závere namietala porušenie procesných práv v dôsledku toho, že jej pred vydaním prvostupňového
rozhodnutia bola v podstate úplne odňatá možnosť konať pred správnym orgánom. V tomto smere

odkázala na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžsk 100/2018.

III.
Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobkyne
10. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním z 23. augusta 2022, v ktorom o.

i. uviedla, že námietky žalobkyne, ktoré smerujú proti zániku povinného nemocenského a povinného
dôchodkového poistenia, sú právne irelevantné vo vzťahu k výroku rozhodnutia o predpísaní poistného.
Taktiež dodala, že kasačná sťažnosť sa v časti, v ktorej žalobkyňa namietala premlčanie poistenia opiera
odôvody,ktoréžalobkyňaneuplatnilavkonanípredsprávnymsúdom.Knámietkeporušeniaprocesnýchpráv žalobkyne uviedla, že tá mala právo namietať skutočnosti, pre ktoré považovala prvostupňové
rozhodnutie za nezákonné v odvolaní, čo aj urobila. Žalovaná sa stotožnila s právnymi závermi
správneho súdu, vyjadrenými v napadnutom rozsudku, a navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú

zamietnuť, v časti, v ktorej žalobkyňa namieta premlčanie práva predpísať poistné, vyhodnotiť kasačnú
sťažnosť ako neprípustnú.

IV.
Konanie pred kasačným súdom

11. Najvyšší správny súd bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení
a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústava“)
dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v
súvislosti s reformou súdnictva.

12. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.

13. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na
najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho

správneho súdu.

14. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h) v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu
www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
žalobkyne nie je dôvodná.

15. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok správneho súdu č. k. 8 Sa

1/2022-42 z 19. mája 2022, ktorým správny súd žalobu zamietol. V procese posudzovania zákonnosti
napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo
spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho
orgánu, z ktorých dôvodov ich ďalej neopakuje a na ne len poukazuje.

16. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike
vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby
verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či
táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,
do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho

súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb
a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom
právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv
pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná
ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj

na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam
alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a
rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym
súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených
záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu

je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať
ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu
verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).

17. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou
pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti
Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie
si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom

prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd
nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta
nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu
a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych
právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a
rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či
sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného
uváženia ustálil správne svoj právny záver.

18. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s
prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii postupom podľa
SSP dospel k záveru, že správny súd potom, ako mu bolo predchádzajúce rozhodnutie vo veci samej
rozsudkom najvyššieho správneho súdu sp. zn. 9 Sžsk 65/2018 z 15. decembra 2021 zrušené a
vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, následne konal a rozhodol v intenciách názoru najvyššieho

správneho súdu. Kasačný súd po vyhodnotení rozsahu a dôvodov kasačnej sťažnosti žalobkyne vo
vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od
logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych
noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné
východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.

V.
Právne posúdenie kasačný súdom
19. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a

spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

20. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho
právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť

práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s
právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako
určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii
zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v

závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných
pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu
zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a
výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské
orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v

zmyslečl.2ods.2ústavy,sprihliadnutímnato,žesúčasnesúviazanéajprávnouúpravouobsiahnutouv
medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 ústavy) a po vstupe Slovenskej
republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými
predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

21. Na úvod kasačný súd poznamenáva, že predmetom tohto súdneho prieskumu je rozhodnutie o
predpísaní poistného za obdobie august 2006 až jún 2008, ktoré žalobkyňa neodviedla, a ktoré jej
bolo predpísané prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej. Námietky žalobkyne však prevažne
smerujú proti rozhodnutiu o zániku poistenia, ktoré v tomto konaní preskúmávať nemožno, keďže
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

22. V prerokúvanej veci žalovaná, ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia
podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z. z., konala a rozhodovala v rámci svojej právomoci o predpísaní
poistného podľa § 144 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého Sociálna poisťovňa
predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osobaneodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Toto rozhodovanie je podľa § 172
ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. predmetom nedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou časťou
zákona č. 461/2003 Z. z.

23. Podľa § 213 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno
odvolať, právoplatné. Zákon č. 461/2003 Z. z. neupravuje osobitne účinky právoplatnosti, podľa
kasačného súdu však jeho účinky možno vyvodiť nepriamo najmä z § 221 zákona
č. 461/2003 Z. z., ktorý upravuje podmienky obnovy konania. Z ustanovenia § 221

ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. totiž vyplýva, že konanie ukončené právoplatným rozhodnutím možno
obnoviť len za určitých presne vymedzených podmienok, pričom obnoviť konanie a novo rozhodnúť
možno podľa § 222 a § 223 zákona č. 461/2003 Z. z. len za predpokladu, že sú tieto
podmienky splnené. A contrario tak z citovaných ustanovení možno vyvodiť, že právoplatné rozhodnutie
zostáva záväzné a nemožno ho nijako meniť, pokiaľ tieto osobitné podmienky nie sú splnené. Inštitút
obnovy konania za prísne stanovených podmienok (a navyše aj s prísne ustanovenými subjektívnymi

a objektívnymi lehotami podľa § 222 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.) by nemal svoj zmysel, ak by
právoplatné rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne nemalo záväzné účinky, a ak by ho
samy organizačné zložky mohli v inom konaní ignorovať. Okrem toho, už samotný pojem „právoplatnosť“
je pojmom tradične označujúcim konečnosť, nemennosť a záväznosť právnych aktov, a to aj bez toho,
aby boli tieto účinky výslovne normované.

24. Dôsledkom právoplatnosti rozhodnutí žalovanej o tom, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. júna 2006, ale zaniklo 30. júna 2008 bolo, že
organizačné zložky žalovanej museli v ďalšom konaní vychádzať z toho, že tieto poistenia žalobkyni
trvali naďalej až do 30. júna 2008. Kým poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby

trvali, bola podľa zákona č. 461/2003 Z. z. povinná platiť poistné v zákonom ustanovenej výške. Ak
ho neodviedla vôbec, bola žalovaná (jej pobočka podľa § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu zákona č.
461/2003 Z. z.) podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. povinná poistné predpísať. Preskúmavané
rozhodnutie žalovanej teda bolo vydané v súlade s citovanými ustanoveniami zákona.

25. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje na to, že je všeobecne známou skutočnosťou vzhľadom na
rozhodovaciu činnosť, že prvostupňové a odvolacie konanie Sociálnej poisťovne, i rozhodnutia v rámci
nich vydané, tvoria jeden celok. Umožňuje to § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého
odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie
konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Kasačný súd zdôrazňuje, že žalobkyňa zároveň

ako účastníčka konania dostala možnosť sa voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolať, čo aj využila.
Neobstojí preto námietka žalobkyne o tom, že jej bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom.

26. Pokiaľ žalobkyňa namietala premlčanie práva predpísať poistné v dôsledku toho, že predpísané
poistné bolo za obdobie august 2006 až jún 2008 bolo právoplatne potvrdené až rozhodnutím žalovanej

z 27. júna 2017, kasačný súd tu odkazuje na rozsudok veľkého senátu tunajšieho súdu sp. zn. 1
SVs 5/2022. Podľa tohto rozsudku predpísanie poistného je podľa „§ 144 ods. 1 [zákona č. 461/2003
Z. z.] úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto
poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále
rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle

§ 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí
určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť,
takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným.
Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú
medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy

možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním
tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9
Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím
desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v
odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila

skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho
podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.
Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by
uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak,znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto
práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne
vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná

zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán
podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné
premlčalo.“

27. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd opätovne konštatuje, že správny súd rozhodol správne a

v súlade so zákonom, keď správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom svoju právnu úvahu, na
základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj riadne odôvodnil, jeho rozhodnutie nie je možné považovať
za arbitrárne či nepreskúmateľné. Skutočnosť, že žalobkyňa so závermi rozhodnutí správnych orgánov
a so závermi rozsudku správneho súdu nesúhlasí, nie je dôvodom na vyslovenie ich nezákonnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil kasačný súd sťažnostné námietky žalobkyne za nedôvodné,
a tým nespôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu.

Na základe toho kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov kasačnej
sťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.

28. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom

konanianepriznalnároknanáhradutrovtohtokonania.Žalovanejakoúspešnejúčastníčkeich nepriznal
z dôvodu, keďže to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP) a
žalobkyni z dôvodu, že v tomto konaní nemala úspech, a preto nemá právo na náhradu trov (§ 467 ods.
1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).

29. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.