Uznesenie – Hospodárske trestné činy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 6, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/62/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222010249
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6222010249.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Michaely Bucekovej, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci obžalovaných A. B., C. D. a E.
B., stíhaných pre pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c),
ods. 4 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 06. marca 2024 o odvolaní obžalovaného E. B. proti
rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/76/2022 zo dňa 12.04.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného E. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/76/2022 zo dňa 12.04.2023 boli obžalovaní, a to

A. B. v časti I v bodoch 1 až 31 uznaný vinným z pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného
podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 Tr. zák. spáchaného v jednočinnom súbehu so zločinom

daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm.
b) Tr. zák., a to formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,

obžalovaný C. D. bol uznaný vinným v časti II v bodoch 1 až 29 z pokračovacieho zločinu skrátenia dane
a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 Tr. zák. spáchaného v jednočinnom súbehu so
zločinom daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák., s poukazom

na § 138 písm. b) Tr. zák., a to formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,

obžalovaný E. B. bol uznaný vinným v časti I v bodoch 1 až 31 a v časti II v bodoch 1 až 29 z
pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 Tr.
zák. spáchaného v jednočinnom súbehu so zločinom daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2
písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., a to formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Tr.zák.,
na tom skutkovom základe, ako je uvedený v napadnutom rozsudku v časti I v bodoch 1 až 31 a v časti
II v bodoch 1 až 29.

Za toto konanie okresný súd uložil obžalovanému A. B. podľa § 276 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36
písm. j), písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., §

39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Podľa §51ods. 1,ods. 2Tr.zák.mu trestpodmienečneodložilnaskúšobnúdobu 5rokovsprobačným
dohľadom.

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. mu súd uložil povinnosť pravidelne preukazovať probačnému úradníkovi

miesto zamestnania.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. mu uložil peňažný trest vo výške 7 000,00 Eur.Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený mu
ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.
Podľa § 61 ods 1, 2 Tr. zák. mu uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu

právnickej osoby, túto zastupovať na základe plnej moci ako aj zákaz vykonávania funkcie prokuristu
na dobu 7 rokov.
Okresný súd uložil obžalovanému C. D. podľa § 276 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l) Tr. zák.,
§ 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. mu trest podmienečne odložil na skúšobnú dobu 5 rokov s
probačným dohľadom.
Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. mu uložil povinnosť pravidelne preukazovať probačnému úradníkovi miesto
zamestnania.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. mu uložil peňažný trest vo výške 7 000,00 Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený mu

ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. mu uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu
právnickej osoby, túto zastupovať na základe plnej moci ako aj zákaz vykonávania funkcie prokuristu
na dobu 7 rokov.
Ďalej okresný súd uložil obžalovanému E. B. podľa § 276 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr.

zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., § 41
ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho pre výkon trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. mu uložil peňažný trest vo výške 10 000,00 Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený mu
ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov.
Podľa § 61 ods 1, 2 Tr. zák. mu uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu
právnickej osoby, túto zastupovať na základe plnej moci ako aj zákaz vykonávania funkcie prokuristu
na dobu 7 rokov.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný E. B., a to prostredníctvom svojho
obhajcu, pričom odvolanie smerovalo proti výroku o treste. Z písomných dôvodov odvolania v podstate
vyplynulo, že obžalovaný zaujal ku svojej trestnej činnosti kritický postoj, na hlavnom pojednávaní
urobil vyhlásenie o vine, čím výrazne uľahčil vykonávanie dôkazov Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši.
Obžalovaný si uvedomuje, že okresný súd mu výrazne znížil trest oproti návrhu prokurátora, že zobral

do úvahy aj jeho zdravotný stav a to, že je invalidnou osobou, avšak ako hlavný dôvod, prečo mu neuložil
podmienečný trest bolo to, že nie je bezúhonnou osobou, na rozdiel od ďalších dvoch spoluobvinených.
V tomto smere je síce pravdou, že bol Okresným súdom Dunajská Streda sp. zn. 18T/51/2018 odsúdený
dňa 01.02.2019 na trest v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky, zároveň
však je to skutočnosť, že uznesením Okresného súdu v Dunajskej Strede bolo rozhodnuté, že sa

v podmienečnej dobe osvedčil. V tomto smere chce poukázať, že bol odsúdený za skutky, ktoré spáchal
ešte v roku 2000 a nemôže za to, že boli spôsobené také veľké prieťahy v konaní, že to bolo právoplatne
skončené až 19 rokov po spáchaní vyššie uvedených skutkov. Rovnako aj prejednávaných skutkov sa
dopustil v roku 2014 až 2016, pričom má za to, že tento odstup času od spáchania skutkov až po
odsúdenie akoby prvostupňový súd vôbec nebral do úvahy.

Obžalovaný mal za to, že v jeho prípade na jeho prevýchovu by postačovalo mu uložiť podmienečný
trest odňatia slobody a nie trest vo výkone trestu, ktorý vzhľadom aj na jeho zdravotný stav pre neho
je viac ako likvidačný.
Preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a aby vo veci bol súd k nemu zhovievavý a sám rozhodol tak,
že mu uloží primeraný podmienečný trest s primeranou skúšobnou dobou aj za ponechania finančného

trestu a ponechania trestu zákazu činnosti.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí považoval uložený trest obžalovanému za
primeranývzhľadomnajehopodielnarozsiahlejtrestnejčinnosti.Zuvedenéhodôvodunavrhol,abyjeho
odvolanie bolo ako nedôvodné zamietnuté. Podotkol, že okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti
a uložil obžalovanému najnižší možný trest.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí sa pridržiaval písomných dôvodov ich odvolania.
Vzhľadom na odstup času od spáchania skutku si dovolil požiadať ešte o uloženie nižšieho trestu
obžalovanému. V tejto súvislosti krátkou cestou predložil súdu pracovnú zmluvu obžalovaného,
ktorá sa týkala polovičného pracovného úväzku obžalovaného. Uloženie nepodmienečného trestuobžalovanému považuje za neprimerane prísne opatrenie. Z toho dôvodu navrhol uložiť obžalovanému
podmienečný trest odňatia slobody.
Obžalovaný sa na verejné zasadnutie nedostavil, dal však súhlas na jeho vykonanie v neprítomnosti

obžalovaného a za prítomnosti jeho obhajcu.
V prejednávanej veci podal odvolanie len obžalovaný E. B., preto Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste v napadnutom rozsudku,
ako aj správnosť postup konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na vyhlásenie obžalovaného o vine

v zmysle § 257 Tr. por., ktoré prvostupňový súd prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania
viny nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd v napadnutom rozsudku preskúmal výrok o treste a zistil, že okresný
súd nepochybil, keď obžalovanému za jeho konanie uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2
roky nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Súčasne obžalovanému uložil aj peňažný trest vo výške 10.000,- Eur a pre prípad, že

by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 15 mesiacov. Súčasne súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu
štatutárneho orgánu právnickej osoby, túto zastupovať na základe plnej moci, ako aj zákaz vykonávania
funkcie prokuristu na dobu 7 rokov. Pri takto uloženom treste odvolací súd musí konštatovať, že
prvostupňový súd správne vyhodnotil osobu obžalovaného, ako aj okolnosti prípadu, za ktorých trest

ukladal. Z odôvodnenia výroku o treste uloženému obžalovanému v napadnutom rozsudku na str. 25
odsek 2 je zrejmé, k akým skutočnostiam okresný súd prihliadal pri ukladaní trestu. V tejto súvislosti
sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením obhajoby, že uložený trest pre obžalovaného je neprimerane
prísny až likvidačný, pretože vzhľadom na okolnosti prípadu, konkrétne s poukazom na rozsah trestnej
činnosti obžalovaného, jeho osobu, ktorý má v registri trestov sedem záznamov, aj keď v podstate sa

na obžalovaného hľadí ako na netrestaného vo všetkých prípadoch, okrem jedného, kde bol zrušený
trest, odvolací súd musel konštatovať, že v prípade obžalovaného neboli splnené zákonné podmienky
pre uloženie podmienečného trestu odňatia slobody.
Navyše je potrebné rozhodne odmietnuť tvrdenie obžalovaného, že uložený trest je neprimerane
prísny a že súd nezohľadnil všetky skutočnosti, ktoré pri ukladaní trestu mal zohľadniť, predovšetkým

nezohľadnil dĺžku konania od spáchania skutku, preto obžalovaný dospel k záveru, že na jeho
prevýchovu mu postačí uložiť podmienečný trest odňatia slobody za súčasného uloženia peňažného
trestu a zákazu činnosti tak, ako mu boli uložené prvostupňovým súdom.
V tomto smere sa krajský súd nestotožnil s obhajobou obžalovaného, pretože prvostupňový súd
prihliadol či už na dĺžku konania, ako aj na zdravotný stav obžalovaného a na všetky ďalšie zákonné

skutočnosti, ktoré bol povinný vziať v úvahu pri ukladaní trestu. Obžalovanému za jeho konanie hrozil
trest odňatia slobody v rozmedzí zákonom stanovenej trestnej sadzby od 7 rokov do 12 rokov. Súd
však obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, teda za aplikácie ust. §
39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., obžalovanému mimoriadne znížil trest na najnižšiu možnú mieru,
ktorú zákon pripúšťal a vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti mu nebolo možné uložiť miernejší trest

vo forme podmienečného trestu odňatia slobody. Totiž dobrodenie súdu, ktoré aplikoval vo vzťahu
k obžalovanému E. B. bolo využité v maximálnej možnej miere prípustnej zákonom.
Pozornosti súdu však neunikla formálna chyba, ktorej sa prvostupňový súd dopustil pri ukladaní trestu
tým, že obžalovanému priznal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. a súčasne mu okrem
iného ukladal trest aj podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., teda aplikoval súčasne asperačnú zásadu pri ukladaní

trestu, čo je neprípustné z dôvodu porušenia zásady dvojitého pričítania konkrétnej skutočnosti k tiaži
páchateľa. Krajský súd však toto pochybenie neopravoval, keďže pre obžalovaného nemalo žiadny
význam, pretože mu bol uložený najnižší možný trest pod zákonom stanovenej trestnej sadzby, preto
nemohlo dôjsť pri ukladaní trestu k ujme na jeho právach.
Takto uložený trest krajský súd považuje za primeraný a zákonný, ktorý vyhovuje aj podmienkam pre

individuálnu a generálnu prevenciu.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Vzhľadom na vyššie uvedené potom Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného E. B. ako
nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.