Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 18, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123200519
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123200519.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

14 16C/5/2023

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobkýň: 1.) A. B., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, E., 2.) F. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX,
E., zastúpené: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovaným: 1.) DUPOS
dražobná, spol. s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 36 233 935, 2.) DPS financial
consulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpení: PETKOV &
Co s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 50 430 742, 3.) G. H. I., narodený XX.XX.XXXX,

trvale bytom J. K. L. X, M., v konaní o určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

2 16C/5/2023

I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaným v 1.) a 2.) rade sa proti žalobkyniam v 1.) a 2.) rade priznáva nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

III.Žalovanémuv3.)radesaprotižalobkyniamv1.)a2.)radenároknanáhradutrovkonanianepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

13 16C/5/2023

1. Žalobkyňa v 1.) a 2.) rade ( ďalej len „žalobkyne“) žalobou podanou na Okresný súd Nitra
(ďalej len „súd“) dňa 18.01.2023, sa domáhali určenia neplatnosti dražby, ktorá sa konala dňa
10.01.2023 v Penzióne Artin. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 16.08.2012 uzavrel N. O. F. ako dlžník
s právnym predchodcom žalovaného v 2.) rade ako veriteľom Zmluvu o P. refinanc úvere pod číslom

061/3001/12SU. Pre účely zabezpečenia svojej pohľadávky poskytnutej N. O. F. na základe úverovej
zmluvy vo výške istiny 139600 eur si veriteľ zároveň vyhotoviteľ formulárovej zmluvy zvolil záložné
právo, ktoré bolo zriadené k nehnuteľnostiam vo vlastníctve N. O. F. a tiež vo vlastníctve tretej
osoby. Spôsob realizácie záložného práva bol zo strany žalovaného ako vyhotoviteľa formulárovej
záložnej zmluvy, ktorej obsah nemohol N. O. F. žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalobkyne sú súčasnými
podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností tvoriacich záloh. Dňa 10.01.2023 sa konala dražba ich
nehnuteľností ( (evidované na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Q. ako: parcela reg. C

č. XXXX – záhrada o výmere 541 m2, parcela reg. C č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o
výmere 105 m2, parcela reg. C č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 54 m2, parcela
reg. C č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2, stavba súp. č. XXX postavená
na parcele č. XXXX/X – rodinný dom, stavba bez súp. č. postavená na parcele č. XXXX/X – inábudova). V súčasnosti je na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie E. evidovaná plomba v
znení: „Plomba na list vlastníctva vyznačená na základe Q./XXXX (Osvedčenie o verejnej dražbe pri
výkone záložného práva)“. V notárskom centrálnom registri dražieb aj v Obchodnom vestníku bola

zverejnená informácia o tom, že sa dražba bude konať - spisová značka NCRdr:2482/2022 resp.
XXXX/XXXX a aj že ich nehnuteľnosti boli vydražené. V prípade uzavretia tak úverovej zmluvy, ako
aj záložnej zmluvy vystupoval N. O. F. ako kontrahent v pozícii spotrebiteľa. Dňa 12.12.2022 bol
do poštovej schránky žalobkýň (vložený žltý lístok, resp. viaceré oznámenia o uložení zásielky), v
zmysle ktorého bola na pošte odložená zásielka (zásielky) adresovaná zo strany žalovaného, túto

si zo závažných dôvodov na ich strane nemohli prevziať. Rovnako tak si v schránke našli vhodené
poštové obálky s oznámením o vykonaní dražby, pričom nevedeli uviesť, kedy im tam boli doručené.
Navrhovateľ dražby – veriteľ zaslal žalobkyniam e-mailom zo dňa 29.12.2022 oznámenie, v zmysle
ktorého sa dražba má konať z dôvodu existencie pohľadávky vo výške takmer 290 000 eur. Došlo tak
k významnému porušeniu viacerých ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, medzi ktoré patrí
tiež nedoručovanie písomností týkajúcich sa dražby (napr. oznámenie o dražbe, znalecký posudok) do

vlastných rúk, ako to vyžaduje ustanovenie § 10 Zákona o dobrovoľných dražbách a tiež v lehotách
stanovených poukazovaným právnym predpisom (napr. ustanovenia § 17). Rovnako tak veriteľ podnikol
všetky kroky k vykonaniu dražby na základe ním deklarovanej výšky dlžnej sumy (pohľadávky) 289
371,88 eura, ktorá nijako nezodpovedá výsledku ešte stále prebiehajúceho súdneho konania (pod sp.
zn. 14C/730/2015 pred Okresným súdom Nitra), práve naopak, značne prekračuje súdom stanovenú

výšku dlžnej sumy. Rovnako tak postup, kedy napriek nariadenému predbežnému opatreniu (OS NR,
č. k. 4C/730/2015-122) veriteľ postupoval v rozpore s povinnosťou tam stanovenou (zdržať sa výkonu
záložného práva), je prinajmenšom sporný. Je možné tiež uvažovať o vzájomnej prepojenosti subjektu
navrhovateľa dražby a dražobníka (napr. v personálnej rovine), čím sa do popredia dostáva otázka
nezávislosti dražobníka, ktorá býva súdmi v obdobných právnych veciach rovnako posudzovaná ako

jedna z podmienok, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie zákonnosti priebehu dobrovoľnej dražby. Totiž
práve nezávislosť a nestrannosť dražobníka ako osoby oddelenej a neprepojenej s navrhovateľom
dražby (veriteľom v tomto prípade) je jednou z tých garancií, ktoré môžu prispieť k tomu, že oktrojovaný
výkon záložného práva bude prebiehať zákonne, čo sa ale v predmetnej veci nestalo. Okrem totožného
sídla navrhovateľa dražby a dražobníka je ďalším významným dôkazom o ich prepojení aj to, že osoba

K. R. bola v minulosti spoločníkom a konateľom dražobníka, spoločník navrhovateľa dražby DUPOS
INVEST, a. s. bol v minulosti spoločníkom dražobníka, rovnako tak spoločník navrhovateľa dražby –
DUPOS INVEST, a. s. bol v minulosti spoločníkom dražobníka, okrem toho v uvedených spoločnostiach
vystupujú(alebovystupovali)viacerétotožnéosoby(N.C.atď.),čozjavnepreukazujevýznamnúosobnú
previazanosť týchto subjektov.

2.Žalovanýv3.)radekžalobeuviedol,žedňa10.01.2023sazúčastnildobrovoľnejdražbynehnuteľností
evidovaných na LV č. XXX, v rámci ktorej dobromyseľne vydražil predmetné nehnuteľnosti, dražba
bola osvedčená notárskou zápisnicou o priebehu dobrovoľnej dražby N 923/2022, NCRIs XXX/XXXX.
Predmetné nehnuteľnosti mu neboli zo strany pôvodných majiteľov sprístupnené.

3. Žalovaný v 1.) a 2.) rade (ďalej len ako „žalovaní“) v rámci spoločného vyjadrenia k žalobe popreli
tvrdenie žalobkýň o údajne dohodnutom spôsobe výkonu záložného práva. Žalovaný v 2.) rade vykonal
záložné právo spôsobom súladným so zákonom i so záložnou zmluvou, navyše otázka neplatnosti
záložnej zmluvy bola ako prejudiciálne otázka riešená v rámci konania 14C/730/2015. Poukázal na § 53

ods. 10 Občianskeho zákonníka. Žalobkyne tvrdili, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetu dražby,
pričom žalovaní toto tvrdenie popierali, pretože s účinkami k momentu udelenia príklepu licitátora na
dražbe (10.01.2023) v prospech vydražiteľa je vlastníkom predmetu dražby práve vydražiteľ (žalovaný
v3.)rade).Podľaichnázorutentosporniejesporomspotrebiteľským.Žalovanípoukázalinarozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, opatrenie č. 5 predsedu krajského súdu k rozvrhu práce na rok

2021, sp. zn. 1SprR/5/2021 z 13.01.2021. Žalovaní ďalej uviedli, že žalobkyne neuviedli, aké závažné
skutočnosti im bránili prevziať zásielky doručované im zo strany dražobníka. Poukázali na judikát
R9/2021. Znalecký posudok bol žalobkyniam v súlade s § 10 ZoDD doručený dňa 21.10.2022. Logicky
potom z uvedenej skutočnosti vyplýva, že dražobník si svoju zasielaciu povinnosť, vyplývajúcu mu z
§ 12 ods. 4 ZoDD, musel splniť ešte skôr (zásielky, obsahujúce znalecký posudok boli žalobkyniam

prvýkrát doručované dňa 05.10.2022). Preto zasielaciu povinnosť si dražobník musel splniť minimálne
ku dňu 04.10.2022. Od 04.10.2022 do 10.01.2023 uplynulo obdobie 99 dní. Litera ZoDD (a to tak §
12 ods. 4 ZoDD ako aj § 10 ZoDD) bola v tomto smere zo strany dražobníka nepochybne dodržaná
a k porušeniu zákona z jeho strany neprišlo. Dražobník zaslal žalobkyniam oznámenie o dražbe vzákonnom stanovenej lehote (§ 17 ods. 3 v spojení s § 17 ods. 5 ZoDD). Oznámenie o
dražbe žalobca zaslal žalobcom ako úradnú zásielku dňa 07.12.2022 (teda v lehote 35 dní pred začatím
Dražby). K porušeniu ZoDD preto ani v tomto smere neprišlo. Oznámenie o dražbe bolo žalobkyniam

aj doručené, a to v súlade s § 10 ZoDD. Pričom sa tak stalo fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP
ku dňu 03.01.2023, nakoľko sa zásielky vrátili dražobníkovi ako neprevzaté v odbernej lehote. Žalovaní
dali do pozornosti súdu, že zákonodarca viaže na dodržanie lehoty výlučne zaslanie zásielky a nie
doručenie zásielky. A to z toho dôvodu, aby nedochádzalo k zmareniu dražobného procesu v dôsledku
pasivity záložcov pri preberaní zásielok. Skutočnosť, že si žalobkyne neboli prevziať zásielky na pošte

(a tým si zmarili právo oboznámiť sa o obsahom doručovanej zásielky) je výlučne ich zodpovednosťou a
nie zodpovednosťou dražobníka. Navrhovateľ dražby výťažkom z dražby neuspokojil svoju pohľadávku
v celom rozsahu, nakoľko výťažok z dražby bol už na prvý pohľad nižší, ako judikovaná a v čase
vykonania dražby existujúca pohľadávka. Preto ak by aj výška pohľadávky a jej príslušenstva bola zo
strany veriteľa vypočítaná na účely dražby nesprávne (vo väčšej výške), na platnosť dražby táto okolnosť
nemá žiaden vplyv, pretože výška ceny dosiahnutej vydražením je v hladine, zodpovedajúcej takej

časti pohľadávky žalovaného v 2. rade, o ktorej v súčasnosti medzi žalobcami, žalovaným v 2. rade a
dlžníkom (N. O. F.) nemôže byť sporu. Žalobkyne preto prípadným, nimi v žalobe tvrdeným, nesprávnym
výpočtom výšky pohľadávky nemohli byť dotknutí na svojich právach. Žalovaní k tvrdeniu žalobkýň
ohľadne údajnej existencii predbežného opatrenia uviedli, že v čase konania dražby (10.01.2023) účinky
predbežného opatrenia už nepôsobili (neboli dané), pretože predbežné opatrenie v čase pred konaním

dražby zaniklo, a preto nemohli existovať ani jeho účinky. Fakt, že do súčasnosti nie je právoplatne
rozhodnuté o výške náhrady trov konania, nemá vplyv na vec samu (na konanie o nej). Práve v
súvislosti s vecou samou bolo nariadené predbežné opatrenie. A preto účinky (existenciu a neexistenciu)
neodkladného opatrenia, je potrebné vnímať výlučne v súvislosti právoplatným ukončením veci samej
(konaním o nej). Rozhodovanie o výške náhrady trov konania nie konaním vo veci a nikdy nebolo. V

tomto smere zmätočná argumentácia žalobkýň v žalobe neobstojí. Poukázali na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 3Obo/9/2018, uznesenie NS S, sp. zn. 2Cdo 223/2007 z 21.05.2008, uznesenie NS SR sp. zn.
1Cdo/140/2018. Na základe uvedeného žiadali žalovaní žalobu zamietnuť.

4. Žalobkyne v rámci repliky uviedli, že nie sú povinné kontaktovať dražobníka, že nie sú spôsobilé

preberať zásielky a ani mu preukazovať svoje dôvody. Sám dražobník len zaslal e-mail ich matke, že sa
bude konať dražba, pričom oznámenie im nebolo doručené do vlastných rúk. Poukázali na to, že došlo
k významnému porušeniu viacerých ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, konkrétne mali na
mysli nedoručenie oznámenia o dražbe a taktiež znaleckého posudku do vlastných rúk.

5. Žalovaní (v 1.) a 2.) rade) v rámci dupliky namietali, že žalobkyne doručili svoje vyjadrenie konajúcemu
súdu po uplynutí lehoty, ktorú im za týmto účelom stanovil. Žalobkyne ako záložcovia boli povinné
ex lege poskytovať súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Keďže zmluva o vykonaní dražby
je osobitným typom príkaznej zmluvy medzi záložným veriteľom a dražobníkom, kedy dražobník pre
záložného veriteľa vykonáva činnosť (organizuje dražbu), majú súčinnostnú povinnosť záložcovia ex

lege aj voči dražobníkovi (ako osobe, ktorá koná v dražobnom procese v prospech, za a namiesto
záložného veriteľa). Ak si žalobkyne riadne nesplnili svoju súčinnostnú povinnosť, v dôsledku čoho
muselo dôjsť k fikcii doručenia (a nie k reálnemu doručeniu), zodpovedajú si za to žalobkyne sami –
sami si svojou nečinnosťou zmarili možnosť oboznámiť sa s obsahom doručovaných listín a súčasne
si nedôsledne plnili aj svoju zákonnú povinnosť súčinnosti, ktorá v tomto prípade mala mať podobu

riadneho prevzatia zásielok (ak žalobcovia chceli predísť nastúpeniu účinkov fikcie doručenia). K
riadnemu doručeniu listín namietaných žalobcami (oznámenie o dražbe, znalecký posudok) došlo –
fikciou doručenia. Žalobcovia v žalobe netvrdili a ani nepreukázali žiadne dôvody, ktoré by mohli viesť
k záveru, že k riadnemu doručeniu listín neprišlo. Ich tvrdenia sú výsostne špekulatívne, generické,
neurčité a preto procesne neúčinné. Žalobkyne v žalobe (a ani vo vyjadrení) vôbec netvrdili, ako sa nimi

tvrdené údajné nezachovanie nezávislosti dražobníka negatívne dotklo ich práv – o čo sa ich postavenie
zhoršilo v porovnaní so stavom, keby „nezávislosť dražobníka“ (neexistujúca zákonná podmienka) bola
zachovaná.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Súd vykonal pojednávanie podľa §
180 CSP v neprítomnosti žalobkýň (v 1.) a 2.) rade), žalovaných v 1.) a 2.) rade, ako ich právneho

zástupcu, pretože na taký postup mal splnené procesné podmienky. V tejto súvislosti súd uvádza, že
právny zástupca žalovaných v 1.) a 2.) rade zaslal ospravedlnenie až v priebehu pojednávania. Právny
zástupca žalobkýň zotrval na podanej žalobe, žalovaný v7. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil tento skutkový a právny
stav:

8. Z obsahu oznámenia o dobrovoľnej dražbe DU – POS DD XX/XXXX dražobníka DUPOS dražobná,
spol. s.r.o. a navrhovateľa dražby DPS financial consulting, s.r.o. vyplynulo, že dražba sa uskutoční
dňa 10.01.2023 v čase o 10.00 hod. v penzióne Artin, Svätourbanská 37, Nitra, predmetom ktorej bol
rodinný dom zapísaný na LV č. XXX, katastrálny odbor E., katastrálne územie Q., okres E., obec E.,
parc. č. XXXX, druh pozemku – záhrada o výmere 541 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku – zastavané

plochy a nádvoria o výmere 105 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku – zastavané plochy a nádvoria
o výmere 54 m2 a parc. č. XXXX/X, druh pozemku – zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2,
stavba so súpisným č. 206, parc. č. XXXX/X druh stavby - rodinný dom a parc. č. XXXX/X, druh stavby
- iná budova. Za notára, ktorý osvedčoval priebeh dražby bol označený K. B. P.. Nehnuteľnosť bola
ohodnotená znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, ktorý bol vyhotovený G. P. S., pričom všeobecná cena
odhadu predstavovala sumu 140.000 eur.

9. Z oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby DU – POS DD XX/XXXX z 10.01.2023 vyplynulo,
že vydražiteľom predmetných nehnuteľnosti bol G. H. I., pričom cena dosiahnutá vydražením
predstavovala sumu 155000 eur.

10. Z výpisu LV číslo XXX, pre katastrálne územie E. (vyhotovený ku dňu 17.01.2023) vyplynulo, že
sú evidované parcely registra „C“, a to parc. č. XXXX, o výmere 541 m2, druh pozemku – záhrada,
parc. č. XXXX/X o výmere 105 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X
o výmere 54 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, par. č. XXXX/X o výmere 194 m2, druh
pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere 292 m2, druh pozemku – zastavaná

plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere 195 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie,
parc. č. XXXX/X o výmere 36 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, stavba so súpisným
č. XXX postavená na parc. č. XXXX/X, popis stavby - dom s prístavbou, stavba so súpisným č. XXX
postavená na parc. č. XXXX/X, popis stavby – rodinný dom s prístavbou, par. č. XXXX/X, popis stavby
– prístavba garáže k rodinnému domu, parc. č. XXXX/X, popis stavby - garáž sú v spoluvlastníckom

podiele 1 žalobkyne v 1.) a 2.) rade. Na liste vlastníctva bola vyznačená plomba na základe Z-304/2023.

11. Spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s. uzavrela s dlžníkom N. O. F. zmluvu o P. REFINANC
úvere, číslo zmluvy 061/3001/12SU dňa 16.08.2012, predmetom ktorej bolo poskytnúť dlžníkovi
účelový spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou v sume 139600 eur s konečnou splatnosťou dňa

20.08.2032.

12. OTP Banka Slovensko, a.s. ako veriteľ uzavrela s dlžníkom N. O. F. zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti, č. ZZ1 k ÚZ č. XXX/XXXX/XXXX dňa 16.08.2012, ktorým sa zabezpečovala
pohľadávka zo zmluvy o spotrebnom úvere č. XXX/XXXX/XXXX z 16.08.2012. Z zabezpečeniu

pohľadávky uvedenej v čl. I. zmluvy zmluvné strany zriadili záložné právo pre záložného veriteľa k zálohu
nehnuteľnosť – rodinný dom zapísaný na LV č. XXX, katastrálne územie Q., okres E., obec E., správa
katastra Nitra vo vlastníctve N. O. F. v podiele 1/1, rodinný dom súp. č. XXX, na parcele č. XXXX/X
vrátane všetkých súčastí a príslušenstva, prístavba garáže k RD bez súpisného č, na parcele č. XXXX/
X, pozemok-parc. č. XXXX, výmera 541 m2, druh: záhrady, parcely registra „C“, pozemok – parc. č.

XXXX/X, výmera 105 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parcely registra „C“, pozemok – parc. č.
XXXX/X, výmera 54 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parcely registra „C“. Z článku V. zmluvy
vyplynulo, že ak zabezpečovaná pohľadávka nebude riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať
výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť a) predajom
zálohu na dražbe, b) priamym predajom zálohu tretím osobám podľa výberu záložného veriteľa, c)

alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov ( napr. v exekučnom konaní,
v konaní o súdny výkon rozhodnutia).

13. Žalobkyňa v 1.) rade bola listom z 26.01.2023 vyzvaná na odovzdanie predmetu dražby a to dňa

03.02.2023.

14. Z rozsudku Okresného súdu Nitra pod č.k. 14C/730/2015 – 358 z 16.11.2018 vyplynulo, že súd
žalobu zamietol (výrok I.), žabcovi v 1.) rade ( N. O. F.) súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanému ( DPSfinancial consulting, s.r.o.) sumu 163986,88 eura, úrok z omeškania vo výške 4,39 % ročne zo sumy
135415,46euraod26.10.2016dozaplateniaaúrokzomeškaniavovýške3%ročnezosumy135415,46
eura od 26.10.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok II.), vo zvyšku súd

vzájomnú žalobu zamietol ( výrok III.), žalovanému súd priznal voči žalobcom v 1.,2., a 3. rade náhradu
trov konania v rozsahu 100 % ( výrok IV.), žalovanému súd priznal voči žalobcovi v 1. rade náhradu trov
konania o vzájomnej žalobe žalovaného v rozsahu 100 % ( výrok V.) a výrokom VI. súd zrušil predbežné
opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 14C/730/2015-122 z 03.02.2016. K výkonu
záložného práva predajom zálohu na dražbe uviedol, že dohoda o výkone záložného práva nemôže

napĺňaťcharakterneprijateľnejzmluvnejpodmienky,keďjezákonomaprobovanáajesúladnáajúnijným
právom,

15. Z rozsudku Krajského súdu v Nitre pod č. k. 5Co/35/2019 – 487 z 15.12.2020 vyplynulo, že odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a výroku IV. potvrdil a rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku II. a V. zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie opätovne rozhodol rozsudkom, č. k. 14C/730/2015-536 zo
dňa 15.12.2020, tak že žalobu žalobcov v 1. až 3. rade (o určenie neprijateľnosti podmienky v čl. V
bod 5 všeobecných zmluvných podmienok a zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 eur)
zamietol (výrok I.), uložil žalobcovi v 1. rade povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 156 035,75 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 127 464,33 eur od 26.10.2016 do zaplatenia, a to

do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.) vo zvyšnej časti vzájomnú žalobu žalovaného
voči žalobcovi v 1. rade zamietol (výrok III.), žalovanému priznal voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na
náhradu trov konania o žalobe žalobcov v rozsahu 100 % (výrok IV.), žalovanému priznal voči žalobcovi
v 1. rade nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného v rozsahu 88,26 (výrok V.).
Z dôvodu podaného odvolania strán sporu, vo veci rozhodol Krajský súd v Nitre, rozsudkom, č. k.

5Co/21/2021 – 622 zo dňa 25.05.2022 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I.
a IV. potvrdil, vo výrokoch II. a III. zmenil rozhodnutie, tak, že žalobca 1/ je povinný zaplatiť žalovanému
sumu 163.986,88 eura, úrok 4,39 % ročne zo sumy 135.415,46 eura od 26.10.2016 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 135.415,46 eura od 26.10.2016 do zaplatenia, a to všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku vzájomnú žalobu zamietol a zmenil aj výrok o náhrade

trov konania tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi 1/ nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahuapriznalžalovanémuvočižalobcom1/až3/náhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu,
žalovanému priznal voči žalobcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16.Vobchodnomvestníkuč.10/2023,X003332vydanéhodňa16.01.2023bolozrealizovanéoznámenie

o výsledku dobrovoľnej dražby č DU-POS DD XX/XXXX dražobníka DU-POS dražobná , spol. s.r.o.

17. Žalovaný listom z 03.10.2022 zaslal žalobkyni v 1.) rade znalecký posudok č. XXX/XXXX.
Z potvrdenia o doručení vyplynulo, že žalobkyňa v 1.) rade si zásielku prevzala dňa 21.10.2022.

18. Žalovaný listom z 03.10.2022 zaslal žalobkyni v 2.) rade znalecký posudok č. XXX/XXXX.
Z potvrdenia o doručení vyplynulo, že žalobkyňa v 2.) rade si zásielku prevzala dňa 21.10.2022.

19. Listami z 06.12.2022 bolo žalobkyni v 1.) a 2.) rade zaslané Oznámenie o dobrovoľnej dražbe
organizovanej žalovaným v 1.) rade. Zásielky sa žalovanému v 1.) rade vrátili s poznámkou neprevzaté

v odbernej lehote a to dňa 02.01.2023. Tieto boli podané na poštovú prepravu dňa 07.12.2022.

20. Z vyhlásenia záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky z 29.11.2022 vyplynulo,
že záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby učinil vyhlásenie, že pohľadávka dlžníka je práva a splatná.

21. Z vyhlásenia navrhovateľa dražby ( žalovaného v 1.) rade) z 29.11.2022 vyplynulo, že navrhovateľ
dražby vyhlásil, že predmet dražby špecifikovaný vo vyhlásení je možné dražiť.

22. Z notárskej zápisnice N XXX/XXXX, NCRnz XXX/XXXX napísanej a podpísanej dňa 10.01.2023
vyplynulo, že notár K. B. P. osvedčil priebeh prvej dobrovoľnej dražby, ktorá bola vykonaná dňa

10.01.2023 na adrese Penzión Artin, Svätourbanská 37, Nitra, salónik o 10.00 hodine, predmetom ktorej
boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, katastrálny odbor Nitra, katastrálne územie Q., okres E., obec
Nitra, parcely registra „C“, parc. č. XXXX druh pozemku – záhrada o výmere 541 m2, parc. č. XXXX/
X, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 105 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 54 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 194 m2, stavby súp. č. XXX, parc. č. XXXX/X druh stavby - rodinný dom, parc. č.
XXXX/X druh stavby - iná budova v spoluvlastníckom podiele 1/1. Navrhovateľom dražby bol žalovaný

v 1.) rade a podielovými spoluvlastníkmi predmetu dražby boli žalobkyne v 1.) a 2.) rade. Vydražiteľom
predmetu dražby bol žalovaný v 3.) rade.

23. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších

predpisov v znení účinnom v čase realizácie dražby (ďalej len „ZoDD“), v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa

osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

24. Podľa § 21 ods. 4 ZoDD, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

25. Podľa § 12 ods. 4 ZoDD, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi
predmetu dražby znalecký posudok,11a) a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

26. Podľa § 17 ods. 3 ZoDD, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho

organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie
o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez
zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.

27. Podľa § 17 ods. 5 písm. a) ZoDD, v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník

oznámenie o dražbe, navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby,
ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa.

28. Podľa § 10 ods. 1 ZoDD (v znení účinnom do 30.06.2023), písomnosti sa doručujú poštou formou
listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným

spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu

29. Neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti
a z ustanovení § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách a ním podaného taxatívneho výpočtu

účastníkov súdneho konania možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb označená za účastníka konania
o neplatnosť dražby nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou alebo jednou
zo žalovaných. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva
účastníkov konania z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom,
z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho,

že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok
dražby týka.

30. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že žaloba je nedôvodná.
Žalobcovia žiadali, aby súd určil, že dobrovoľná dražba, ktorá sa konala dňa 10.01.2023 je neplatná.

V predmetnom spore, boli žalobkyňami označené všetky osoby, tak ako to precizuje § 21 ods. 4
ZoDD, čo v konaní ani nebolo sporné, avšak súd je povinný skúmať legitimáciu z úradnej povinnosti. Z
pohľadu procesného práva ide o nútené spoločenstvo, pretože osobitný predpis vyžaduje pre úspech
v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu (§ 78 ods. 1 CSP). Podmienka účasti všetkých
zákonom požadovaných subjektov je splnená. Následne súd skúmal, či bola žaloba podaná včas. t.

j. v trojmesačnej lehote, pričom aj táto podmienka splnená bola. Žalobu o určenie neplatnosti dražby
možno kategorizovať ako žalobu podľa § 137 písmene d) CSP, pri ktorej sa môže žalobca (v danom
prípade žalobkyne) domáhať určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, ktorá
podmienka bola takisto splnená (nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanomurčení). Pretože žalobkyne označili všetkých účastníkov, ktorí tvoria nerozlučné spoločenstvo, podali
žalobu v 3 mesačnej prekluzívnej lehote, bolo povinnosťou súdu zaoberať sa meritom prejednávanej
veci.

31. Dôvodom neplatnosti dražby je aj porušenie ZoDD, pričom zákon výslovne neurčuje, ktoré jeho
ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie zakladá právo podať žalobu o neplatnosť dražby. Preto
je potrebné vychádzať z extenzívneho výkladu, že porušenie ktoréhokoľvek zákonného ustanovenia
môže byť dôvodom pre podanie žaloby (s výnimkou prípadov uvedených v ustanovení § 21 ods. 6

ZoDD).Jevšakpotrebnéspresniť,žeprerozhodnutieoneplatnostidražbynepostačísamotnéporušenie
niektorého ustanovenia zákona, ale musí ísť o také porušenie, ktorého následky sa negatívne prejavili
vo sfére subjektívnych práv osoby namietajúcej porušenie. To znamená, že tu musí existovať príčinná
súvislosť medzi porušením niektorého z ustanovení ZoDD a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby.
Úlohou súdu v konaní vo veci samej je posúdiť, či tvrdené porušenie zákona zasiahlo nepriaznivo do
práv žalobcu a tak spôsobilo neplatnosť dražby. Zároveň platí, že obidva predpoklady (kvalifikované

porušenie ustanovení ZoDD a porušenie práv žalobcu) musia byť splnené súčasne. Súdne konanie
o neplatnosť dobrovoľnej dražby má povahu sporovú, preto žalobcu zaťažuje povinnosť tvrdenia a
dôkazné bremeno. Žalobca je povinný v žalobe (prípadne aj v ďalších prípustných prostriedkoch
procesného útoku, resp. procesnej obrany) označiť relevantné skutočnosti, ktorými spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo z ktorých vyvodzuje porušenie ustanovení ZoDD a zároveň vznik ujmy na

svojich právach. Je tiež povinný podoprieť svoje tvrdenia včasným predložením a navrhnutím dôkazov
v súlade s princípom hospodárnosti a na základe pokynov súdu (Valová, K. a kol. Zákon o dobrovoľných
dražbách. Komentár. 4. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022).

32. Odborná literatúra ďalej uvádza, že zákon rozlišuje dve rozdielne situácie zakladajúce

a odôvodňujúce možnosť požiadať všeobecný súd o preskúmanie už vykonanej dražby podaním žaloby.
V prvom prípade stačí, ak dotknutá osoba spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, na podklade ktorej
bola dražba vykonaná, kým v druhom prípade musí tvrdiť a zároveň aj preukázať, že boli porušené
ustanovenia ZoDD. V oboch prípadoch kumulatívne platí, že žalobu môže podať iba osoba (fyzická
osoba, právnická osoba i štát), ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach.

33. Keďže v úvode žaloby, žalobkyne namietali zmluvné dojednania, predovšetkým článok V. ods.
1 záložnej zmluvy, zameral súd pozornosť na skúmanie platnosti uvedeného zmluvného dojednania.
V prvom rade súd uvádza, že platnosť záložnej zmluvy bola už predmetom prieskumu v konaní
vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 14C/730/2015 (konkrétne namietaných zmluvných dojednaní

a to článok V bod 1 písm. a), písm b.) článok V bod 1 (posledný odsek), článok V bod 3 záložnej
zmluvy), pričom súd žalobu žalobcov rozsudkom, č. k. 14C/730/2015-358 zo dňa 16.11.2018 zamietol
(výrok I.). V tejto časti (výrok I.) bol rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. k. 5Co/35/2019-487 zo dňa
29.07.2020 napadnutý rozsudok potvrdený. Vo svojom rozsudku odvolací súd (bez potreby opakovania
jeho argumentácie), predovšetkým v bode 53 uviedol, že sa súd prvej inštancie správne vysporiadal aj

s dojednanými spôsobmi výkonu záložného práva v záložnej zmluve. Súhlasil s názorom súdu prvej
inštancie, že v záložnej zmluve nie je upravený spôsob výkonu záložného práva formou prepadného
zálohu, teda tak ako namietali žalobcovia, ale dojednaný priamy predaj (tretej osobe) pri výkone
záložného práva. V čase uzatvárania zmluvy, nebol tento spôsob výkonu záložného práva zakázaný,
a to ani v prípade spotrebiteľských zmlúv. Skutočnosť, že prišlo k zmene právnej úpravy nespôsobuje

neprijateľnosť zmluvnej podmienky, jej následkom je však skutočnosť, že veriteľ pri výkone záložného
práva nemôže uvedeným spôsobom postupovať.

34. V naznačenom kontexte súd upriamuje pozornosť žalobkýň na to, že súdy už skúmali v merite veci
neprijateľnosť zmluvných podmienok záložnej zmluvy, pričom pre súd je takéto riešenie prejudiciálnej

otázky z iného súdneho konania právne záväzné. Inak povedané, súd nemôže odlišne prejudiciálne
posudzovať niečo, čo bolo právne záväzne potvrdené nielen odvolacím súdom. Takáto otázka, ktorá
má charakter hmotnoprávny už bola vyriešená v inom konaní (14C/730/2015), preto je súd takýmto
posúdením viazaný, bez existencie možnosti úplne samostatne a opätovne posudzovať niečo, čo
bolo už právoplatne judikované v inom súdnom konaní. V praktickej rovine je takáto prejudiciálna

záväznosť práve odôvodnená princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Pre
úplnosť súd argumentačne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 25Co/214/2015
zo dňa 28.09.2014. Pre posúdenie významu prejudiciálnej otázky vyriešenej v inom, svojim predmetom
súvisiacom konaní medzi tými istými stranami, pre ktoré je výrok rozsudku záväzný platí, že ani súdnemôže vychádzať z iného záveru o (ne)existencii nároku, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a
túto otázku nemôže sám v inom konaní znovu posudzovať ani ako otázku predbežnú. Pre súdy je totiž
výrok právoplatného rozsudku záväzný, ak posudzujú ako predbežnú otázku medzi stranami právne

vzťahy, ktoré už boli právoplatne vyriešené súdnym rozhodnutím. S poukazom na znenie citovaných
ustanovení je pritom zrejmé, že posúdenie predbežnej otázky iným súdom je pre súd záväzné vtedy,
keď táto predbežná otázka bola riešená vo výroku rozhodnutia a vysporiadanie sa s touto otázkou iba v
odôvodnení rozhodnutia pre súd v inom konaní záväzné nie je. Súd teda nemôže ako predbežnú otázku
v konaní znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore strán. Pokiaľ už bola

v občianskom právnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov,
je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším
posúdením. S tým súvisí aj otázka ústavného princípu právnej istoty. Aj keď právne závery všeobecných
súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter
precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť
identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k

naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie. Diametrálne
odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej
skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná. Ak
všeobecný súd rozhodol v zásade v identických veciach na základe analogických skutkových zistení
s diametrálne odlišným výsledkom a svoj názorový posun primeraným spôsobom neodôvodnil, je jeho

rozhodnutie v rozpore s ústavou chráneným princípom právnej istoty a porušuje právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

35. Na uvedenom nič nemení, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, čo mimochodom
ustálil aj súd prvej inštancie, a to v rozsudku , č. k. 14C/730/2015-358 zo dňa 16.11.2018, keď

v odseku 37 konštatoval, že predmetná úverová zmluva je nesporne spotrebiteľskou zmluvou podľa §
52 Občianskeho zákonníka, rovnako tak titulom akcesorickej povahy aj záložná zmluva. Takéto právne
posúdenie je správne, avšak nemá žiaden dopad na toto konanie, v ktorom súd konštatuje absolútnu
nedôvodnosť podanej žaloby.

36.Žalovanív1.)a2.)radezhodneprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcupoukazovalinakogentné
ustanovenie § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaný v 2.) rade vykonal záložné právo
spôsobom súladným so zákonom, ale aj so záložnou zmluvou čl. V ods. 1 písm. a) záložnej zmluvy.
K uvedenému súd poznamenáva nasledovné. Nutnosť aplikácie ustanovenia § 53 ods.10 Občianskeho
zákonníkaumocňujeprechodnéustanoveniekúpravámúčinnýmod01.06.2014,t.j.§879rObčianskeho

zákonníka. Ustanovenie § 879r Občianskeho zákonníka definuje, že ustanoveniami tohto zákona sa
spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného
práva, ktoré vzniklo pred 1. júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona. Vzhľadom na uvedené,
bolo v danej veci nevyhnutné aplikovať i predmetné ustanovenie. V tejto časti sa súd úplne stotožňuje

s argumentáciou právneho zástupcu žalovaných v 1.) a 2.) rade a týmto na ňu odkazuje.

37. K prípadnej neprimeranosti výkonu záložného práva formou dražby súd, ktorú v podstate namietali
žalobcovia súd uvádza nasledovné skutočnosti. V zmysle § 151m ods. 4 OZ je záložca povinný strpieť
výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon

záložného práva. Zákon presne špecifikovanému okruhu osôb ukladá povinnosť strpieť výkon záložného
práva. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku za rozporný s vnútroštátnym právom alebo rozporný s právom Európskej únie. Podľa
ustanovenia § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým,
že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu

záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa ustanovenia § 151j ods. 1
OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný
veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže
uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona,
alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo

osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 53 ods. 10 OZ, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo
spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Výkon
záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby predstavuje zákonnú možnosť danú na základe§ 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súdny dvor Európskej únie upriamil pozornosť na článok 1
ods. 2 Smernice 93/13, ktorý stanovuje: „Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo
regulačné ustanovenia, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice. Tiež konštatoval, že Smernica 93/13

neobsahuje nijakú úpravu týkajúcu sa výkonu záložného práva. Súdny dvor napokon dospel k právnemu
záveru, že článok 1 ods. 2 Smernice 93/13 je potrebné vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka
obsiahnutá v zmluve je vylúčená z pôsobnosti Smernice 93/13 vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka
odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia (v rámci právneho poriadku SR
je týmto ustanovením § 151j OZ). Súdny dvor zároveň ustálil, že „ustanovenia Smernice 93/13 (...) sa

majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava (...) umožňujúca vymôcť
pohľadávku (...) mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ
poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava (výkonu záložného práva)
prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto
smernica. Ustanovenie § 53 ods. 10 OZ , výslovne preferuje predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe,
podľa dôvodovej správy k novele Občianskeho zákonníka zákon č. 106/2014 Z. z., tento spôsob výkonu

záložného práva zo spotrebiteľskej zmluvy patrí medzi zákonom dovolené spôsoby. Ani § 151j ods. 1
Občianskeho zákonníka a ani ustanovenia ZoDD nemajú na základe žiadneho rozhodnutia Ústavného
súdu SR zrušenú účinnosť ani platnosť, a teda boli a sú plne aplikovateľné a v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky.

38. V danom prípade sa nejedná ani o neprimeraný výkon záložného práva, o ktorý sa jedná len
vtedy, keď hodnota zálohu prevyšuje viac ako dvojnásobok hodnoty pohľadávky v zmysle zaužívanej
súdnej praxe. V danom prípade už v čase konania dobrovoľnej dražby (dňa 10.01.2023) bolo konanie
(14C/730/2015) právoplatne skončené a žalovaný v 2.) rade ako navrhovateľ dražby mal právoplatne
priznanú judikovanú pohľadávku v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 14C/730/2015

(rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 5Co/21/2021-622 zo dňa 25.05.2022). Ani prípadný nesprávny
výpočet výšky pohľadávky, ktorí namietali žalobkyne celkom určite nie je dôvodom na vyslovenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby. Takým dôvodom je len porušenie ZoDD, a zároveň, musí byť žalobca
porušením ustanovení ZoDD fakticky dotknutý na svojich právach. Prípadný nesprávny výpočet výšky
pohľadávky medzi takéto dôvody nepatrí.

39. Čo sa týka namietaného doručovania (časť III. žaloby) súd uvádza, že skutkové tvrdenia, ktoré
boli v tejto časti uvedené, považoval za účelové. Tvrdenie, že žalobkyne si nemohli zo závažných
dôvodov na ich strane prevziať písomnosti bolo absolútne nepreukázané, hypotetické, všeobecné
a nesubstancované. Žalobkyne boli povinné v tejto časti uviesť, aké konkrétne skutočnosti im bránili

prevziať zásielky, čo však neurobili. Súd uvádza, že nie každé tvrdenie je také, ktoré v súlade s § 151
CSP treba považovať za nesporné, pretože uvedené ustanovenie predpokladá substancované tvrdenie.
Predmetom skutkových tvrdení sú právne skutočnosti, teda skutočnosti predpokladané určitou právnou
hypotézou (skutkovou podstatou). Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že
je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti

spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré
skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce. Je teda potrebné uviesť tvrdenia relevantné z hľadiska
hmotného práva. Povinnosť tvrdiť takéto skutočnosti má charakter procesného bremena. Zaťažuje toho,
kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany.
Musí však ísť o substancované tvrdenie, to je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať

pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia
povinnostižalobcusubstancovanetvrdiťjezamietnutiežalobybezdokazovania.Pojem„substancované“
zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva, nestačí tvrdiť len že žalovaný je
povinný zaplatiť určitú sumu (takéto tvrdenie bez ďalšieho nie je možné subsumovať pod skutkové
predpoklady ustanovenia hmotného práva). Nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť

(uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 13Co/130/2017). Rovnako aj skutkové tvrdenie, že
došlo k porušeniu viacerých ustanovení predmetného zákona, možno považovať za nesubstancované.

40. Napriek tomu, súd sa zaoberal žalobnou námietkou, a síce boli žalobkyniam doručené písomnosti,
ktoré namietali (oznámenie o dražbe a znalecký posudok). Z vykonaného dokazovania rezultovalo, že

žalobkyniam boli doručené znalecké posudky do vlastných rúk dňa 21.10.2022 (č. l. 144 a 145 spisu),
pričom to bolo preukázateľne v lehote najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby (10.01.2023). V tejto
časti súd musí poznamenať, že žalobkyne v žalobe uvádzali skutkové tvrdenia, ktoré boli vykonaným
dokazovaním vyvrátené, pričom podľa názoru takéto ich tvrdenia boli čisto účelové.41. Čo sa týka doručovania oznámení o dražbe, v tejto súvislosti súd poukazuje na hmotnoprávnu
dikciu § 17 ods. 5 písmeno a) ZoDD podľa ktorej, dražobník zašle oznámenie o dražbe navrhovateľovi

dražby, dlžníkovi záložného veriteľa a vlastníkovi predmetu dražby s poukazom na § 17 ods. 3 ZoDD
v lehote najmenej 30 dní pred začatím dražby. Žalovaní v 1.) a 2.) rade predložili súdu listinné dôkazy
(č. l. 146 až 149), preukazujúce, že prišlo k splneniu uvedenej zákonnej povinnosti zaslať oznámenie
o dražbe v zákonnej lehote, pričom písomnosti boli podané na poštovú prepravu dňa 07.12.2022 (alebo
inak povedané zaslané) t. j. najmenej 30 dní pred začatím dražby. V tomto kontexte je zaujímavé,

že žalobkyne v žalobe uviedli deň (12.12.2022), kedy im boli vhodené od ich poštovej schránky
písomnosti (oznámenie o dražbe), t. j. pozitívne vedeli o existencii doručovaných písomností, ktoré si
pravdepodobne zámerne neprevzali.

42. V nadväznosti na uvedené, zákon neustanovuje, že bolo potrebné predmetné oznámenie o dražbe
potrebné doručiť do vlastných rúk, keďže zákonodarca výberom použitých slovných prostriedkov

v predmetnom ustanovení použil slovo „zašle“ nie doručí. Okrem toho, pokiaľ si žalobkyne neprevzali
oznámenie o dobrovoľnej dražbe na adrese trvalého pobytu, v tomto ohľade platí fikcia doručenia
podľa § 106 ods. 1 písmeno a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) s poukazom na § 111 ods. 3 CSP. Od účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z.,
teda od 01.07.2016 pre uplatnenie fikcie doručenia postačuje, ak sa vráti súdu nedoručená zásielka z

adresy, ktorú má strana sporu - fyzická osoba – evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky
ako adresu trvalého pobytu, ak strana neuviedla súdu inú adresu, na ktorej jej majú byť doručované
písomnosti. Uvedené znamená, že samotná strana sporu znáša zodpovednosť za to, či sa jej úradná
písomnosť doručí, alebo nie, s čím sú následne spojené ďalšie dôsledky (použitím fikcie doručenia),
že sa o prebiehajúcom spore nedozvie. Preto je na zodpovednosti fyzickej osoby, či zmenu svojho

pobytu oznámi príslušným orgánom - aby mohla byť vyznačená v registri obyvateľov Slovenskej
republiky - alebo nie, kedy sa však sama svojim nedbalým (prípadne nezodpovedným) konaním vystaví
možným negatívnym dôsledkom, ktoré sú s tým spojené. Tu nachádza svoje vyjadrenie aj zásada
právo patrí bdelým („vigilantibus iura scripta sunt“). Strana sporu, ktorej bola písomnosť doručená
použitím fikcie doručenia v súlade so zákonom, sa nemôže dovolávať, že o podmienkach doručovania a

následkoch neprevzatia písomnosti nevedela. Navyše, musí ísť na ťarchu žalobkýň, nesplnenie si tejto
svojej povinnosti prevziať zásielky. V konaní nebolo preukázané, žeby žalobkyne uviedli inú adresu na
doručovanie písomností, ako tú, ktorú majú uvedenú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky.

43. V neposlednom rade, ako absolútne právne irelevantnú námietku súd vyhodnotil zmysel

postrádajúce úvahy žalobkýň o hypotetickej nezávislosti dražobníka z dôvodu vzájomnej personálnej
prepojenosti s navrhovateľom dražby. Ani takéto personálne prepojenie absolútne nemá dopad
na prejednávanú vec, pretože žalobkyne boli v predmetnom prípade povinné preukázať porušenie
ustanovení ZoDD, čo sa im nepodarilo, pretože v tejto časti neuniesli dôkazné bremeno, zároveň
nepreukázali neplatnosť záložnej zmluvy.

44. Podľa názoru súdu v predmetnom spore žalobkyne nepreukázali absolútne žiadne porušenie
ustanovenia ZoDD, neexistencia neprijateľných podmienok v záložnej zmluve bola právoplatne
judikovaná v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 14C/730/2014, pričom platnosť záložnej
zmluvy nebola zo strany žalobkýň žiadnou relevantnou argumentáciou spochybnená. Žalobkyne

nepreukázalivznikujmynaichprávach,ktoráimmalavzniknúťvdôsledkurealizáciedobrovoľnejdražby,
pri ktorej dochádza k zmene vlastníka, pričom samotná realizácia nie je zásahom do práva na ochranu
obydlia, ani do práva na ochranu súkromia, pretože predstavuje zákonom dovolený spôsob výkonu
záložného práva (čo súd konštatoval aj v uznesení, č. k. 16C/5/2023-62 zo dňa 22.02.2023, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2023 - zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia).

Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti, súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako zjavne
nedôvodnú.

45. Súd sa z hľadiska hospodárnosti už nezaoberal ďalšími skutkovými tvrdeniami, ale len tými, ktoré
mali relevanciu k meritu veci. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva platí, že judikatúra

síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 -
B, Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998).

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. Keďže súd rozhodol rozhodnutím ktorým sa konanie končí bol povinný rozhodnúť aj o nároku na
náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v zmysle
ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaní v 1.), 2.),
3.) rade boli v konaní úspešní (keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu), zatiaľ čo žalobkyne v 1.)
a 2.) rade nedosiahli žiaden materiálne merateľný úspech, patrí im nárok na náhradu trov konania. Súd
však nárok na náhradu trov konania priznal len úspešným žalovaným v 1.) a 2.) rade proti žalobkyniam

v 1.) a 2.) rade, ktoré v konaní neboli úspešné. Žalovanému v 3.) rade súd nepriznal nárok na náhradu
trov konania proti žalobkyniam v 1.) a 2.) rade, keďže si v priebehu konania nárok na náhradu trov
konania ani neuplatnil. Navyše, pokiaľ právny zástupca žalovaných v 1.) a 2.) rade uvádzal, že žiada
priznať nárok na náhradu trov konania aj žalovanému v 3.) rade, na takéto konanie nebol oprávnený,
pretože žalovaného v 3.) rade nezastupoval, tento mu ani neudelil splnomocnenie. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň súd
nevzhliadol dôvod na aplikáciu § 257 CSP, tento netvrdili ani strany sporu.

Poučenie:

2 16C/5/2023

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364CSP)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.