Rozsudok · Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam · Judgement

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319201436
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2319201436.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: AGROSTAAR KB
spol. s r.o., IČO: 36 229 156, so sídlom Kráľov Brod 2, zastúpený: JUDr. Eva Skačániová, advokátka,
IČO: 31 823 971, so sídlom Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o.,
IČO: 47 244 160, so sídlom Galanta, Mierové nám. 943/4, o vypratanie nehnuteľností, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 26C/15/2019-278 zo dňa 20. októbra 2022,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o vypratanie časti parcely registra „E“ č. 1218/1, vo
výmere 105 m2 a časti parcely registra „E“ č. 1219/2, vo výmere 660 m2, rozsudok súdu prvej inštancie
v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

II. Napadnuté výroky I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný vypratať
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie C. D., obec C. D., okres Galanta: stavba –
kotolňa s. č. XXX na parcele registra „C“ 1200/52 zastavaná plocha nádvorie o výmere 177 m2, stavba

– skládka popola s. č. XXX na parcele registra „C“ č. 1200/32, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
15 m2, stavba – kotolňa s. č. XXX na parcele č. 1200/31 (neevidované na liste vlastníctva), a to do 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacích konaní
o vypratanie stavieb v plnom rozsahu.

IV. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacích konaní

o vypratanie pozemkov v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému povinnosť vypratať
nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v areáli dvora žalobcu v Obci C. D., a to stavbu-kotolňu s.č. XXX na
parc. reg. „C“ č. 1200/31, stavba - skládka popola s.č. XXX na parc. reg. „C“ č. 1200/32 a stavbu - kotolňu
s.č. XXX na parc.reg. „C“ č. 1200/52 (LV č. XXXX, Okresný úrad Galanta), časť parc, reg. „E” č. 1218/101
vo výmere 42 m2, časť parc. reg. „E” 1219/102 vo výmere 635 m2 (LV č. XXX, Okresný úrad Galanta),
časť parc. reg. „E” č. 1218/1 vo výmere 105 m2, časť parc. reg. „E” č. 1219/2 vo výmere 660 m2, (LV

č. XXXX, Okresný úrad Galanta), časť parc. reg. „E” č. 1221/101 vo výmere 76 m2 a časť parc. reg. „E”
č. 1221/1 vo výmere 37 m2 (LV č. XXXX, Okresný úrad Galanta), do 30 dní od právoplatnosti rozsudku,
II. výrok súčasťou rozsudku je geodetické zameranie geodeta E. F. so sídlom vo Veľkých Salibách, III.
výrokom priznal žalobcovi 100 % náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 126 ods. 1, § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s
poukazom aj na procesné ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu v spore, je nesporné, že
žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá má v predmete činnosti poľnohospodárstvo. Niet sporu medzi
žalovaným tvrdenou skutočnosťou, že žalovaný užíva aj stavbu - sklad obilovín na parcele č. 4007/12
v k.ú. C. D., ktorá je v žalobcovom vlastníctve podľa LV č. XXXX, ktorej sa síce predmetné konanie

o vypratanie netýka, avšak žalobca potvrdil, že podľa kúpnej zmluvy zo dňa 16.1.2007 na žiadosť
žalovaného mu na neho pripadajúcu časť kúpnej ceny 24.165,- Sk (802,13 Eur) pri podpise zmluvy
nevyplatili a dohodli sa, že namiesto toho môže užívať bezodplatne sklad obilnín s. č. XXX na parcele
č. 4007/12 a kotolňu s. č. XXX na parc. č. 1200/31, 1200/32 a 1200/52, (ktorá je predmetom konania).
Bezodplatné užívanie stavieb - skladu obilovín s. č. XXX a kotolne s. č. XXX ústne dohodli na 5 rokov.
Dôvodnosť procesnej obrany žalovaného mal predstavovať výsluch svedka p. D. G., s ktorým v tom čase

ako s konateľom žalobcu vec osobne riešil. Avšak z vykonaného dokazovania nevyplynula dôvodnosť
obranyžalovanéhoohľadneexistenciedohodymedzistranamisporu,predmetomktorejmalobyťčasovo
neohraničené bezodplatné užívanie sporných nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu žalovaným, ktorá
dohoda mala zároveň predstavovať právny dôvod užívania sporných nehnuteľností žalovaným. Keď
svedok potvrdil, že so žalovaným v roku 2006 riešil kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva zo

žalovaného na žalobcu, k uzatvoreniu ktorej aj došlo, že žalovanému nevyplatená časť kúpnej ceny
predstavovala sumu 805,- eur, pričom táto suma mala byť nahradená v bližšie neuvedenom časovom
limite prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (nevedel uviesť, o aké nehnuteľnosti konkrétne
malo ísť) zo žalobcu na žalovaného. Okresný súd sa priklonil k argumentácii žalobcu o tom, že nemalo
ísť o tzv. „večný nájom“ a ani o nájom na dobu neurčitú, i keď žalobca nevylúčil, že dohodnutú dobu

nájmu môžu prípadne predĺžiť (k čomu však podľa výsledkov vykonaného dokazovania evidentne
nedošlo). Keďže žalovaný tak užíval nehnuteľnosti bez právneho titulu a k právnemu riešeniu aj za
existencie snahy žalobcu vychádzať v ústrety žalovanému z dôvodov jeho postojov nedošlo, žalobca
vyzval žalovaného na vypratanie nehnuteľností, ktoré užíva bez právneho titulu, a ktoré tvoria predmet
žaloby, a to výzvou zo 4.10.2018. Kotolňu s. č. XXX užíva žalovaný od roku 2008, užíva aj priľahlé

pozemky. Odplatu za užívanie nehnuteľnosti so žalovaným dohodli vo výške časti kúpnej ceny podľa
zmluvy zo 16.1.2007 na obdobie 5 rokov. Nemalo ísť o tzv. „večný nájom“ a ani o nájom na dobu neurčitú,
i keď žalobca nevylúčil, že dohodnutú dobu nájmu môžu prípadne predĺžiť. Vo vzťahu k stavbe-kotolňa s.
č. XXX na parcele č. 1200/31, stavbe - skládka popola s. č. XXX na parcele č. 1200/32 a stavbe - kotolňu
s. č. XXX na parcele č. 1200/52, bola dňa 16.1.2007 ústne uzatvorená medzi stranami sporu nájomné

zmluva na 5 rokov, na základe čoho mal nájom skončiť k 16.1.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že v
konaní nebolo preukázané, že v lehote 30 dní po skončení nájmu by žalobca podal žalobu na vypratanie,
predmetný nájomný vzťah sa podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka opakovane predlžoval o
1 rok, a to až do času podania žaloby dňa 26.3.2019. Naposledy sa tak nájomný vzťah predĺžil počnúc
16.1.2019 a skončil 16.1.2020. Žaloba o vypratanie tak bola vo vzťahu k relevantnej časti nehnuteľností

podaná predčasne, avšak vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd vo veci rozhodol dňa 7.5.2020, teda
v čase po skončení obnoveného nájmu, žalobe vo vzťahu k danej časti nehnuteľností vyhovel. Vo vzťahu
k zvyšnej časti nehnuteľností (časť parcely reg. „E“ č. 1218/101 vo výmere 42 m2, časť parcely reg.
„E“ č. 1218/1 vo výmere 105 m2, časť parcely reg. „E“ 1219/102 vo výmere 635 m2, časť parcely reg.
„E“ č. 1219/2 vo výmere 660 m2, časť parcely reg. „E“ č. 1221/101 vo výmere 76 m2 a časť parcely

reg. „E“ č. 1221/1 vo výmere 37 m2), ktorých vypratanie žalobca žiadal, v konaní nebolo preukázané,
že by žalovaný disponoval akýmkoľvek právnym titulom na ich užívanie, preto žalobe vyhovel aj vo
zvyšnejčasti.Namargožalovanýmnavrhnutéhovýsluchusvedkakonštatoval,ževzhľadomnaabsenciu
doplnenia návrhu na dokazovanie a následnú pasivitu žalovaného tento na predmetnom dokazovaní
netrval.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalobcovi
ako plne úspešnej strane sporu priznal právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v
plnej miere.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorým navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu
zamietnuť, alternatívne zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods.
1 písm. a), b), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že v zmysle žalobného
petitu nie je zrejmé v akom katastrálnom území má žalovaný vypratať nehnuteľnosti, na akom listevlastníctva sa majú tieto nehnuteľnosti nachádzať a chýba aj poukaz na geodetické zameranie ohľadne
parciel, ktoré sa majú vypratať a teda ide o nevykonateľný, neurčitý a nezrozumiteľný petit, napriek
tomu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom. Súd v rozpore so žalobným petitom rozhodol s

odôvodnením, že z obsahu žaloby uvedené absencie vyplývajú, preto podľa jeho názoru zamietnutie
žaloby pre nevykonateľnosť žalobného výroku by zodpovedalo „prehnane formalistickej a reštriktívnej
interpretácii civilného sporového poriadku“ a napriek tomu, že došlo k viacnásobnej úprave žalobného
petitu, rozhodol v rozpore so žalobným petitom v prospech neexistujúceho žalobcu (AGROSTAAR
s.r.o.) a bližšie nešpecifikovaného geodetického zamerania geodeta so sídlom neexistujúcej obci

(Veľké Saliby). Predložené geodetické zameranie nemá výpovednú hodnotu, poukázal na zrušujúce
rozhodnutie odvolacieho súdu v ods. 29, avšak s poukazom na ods. 28 rozhodnutia odvolacieho
súdu geodetické zameranie geodeta E. F. ani nebolo súčasťou spisu, preto odvolací súd ani nemohol
nespochybniť právnu relevanciu geodetického zamerania. Žalovaný od počiatku poukazoval nato, že
nehnuteľnosti, ktoré žalobca žiada vypratať bez špecifikácie geometrickým plánom, neužíva protiprávne,
ale na základe ústnej dohody. V decembri 2006 oslovil žalovaného vtedajší spolumajiteľ a konateľ

žalobcu D. G., vo veci plánovanej výstavby biostanice na pozemkoch, ktorého bol žalovaný vlastníkom
s tým, že tieto pozemky potrebujú mať vo vlastníctve. Išlo o pozemky E KN parc. č.1206/4 orná pôda o
výmere 6381 m2 v 1-ici a E KN parc. č. 1194/1 orná pôda o výmere 5780 m2 v 6/8-inách s tým, že boli
vedené ako orná pôda, ale v skutočnosti išlo o zastavané pozemky v hospodárskom areáli žalobcu, t.č.
usporiadané do C KN parciel a zapísané na LV č.XXX, čoho dôkazom sú zostatky z E KN p.č.1194/1 o

výmere 54 m2 a p. č. 1209/4 o výmere 203 m2 s tým, že došlo k súhlasu žalovaného s predajom, aby
nedošlo k zmareniu investície žalobcu. Výmera pozemkov činila 7525,5 m2 a patrila do BSM žalovaného
s bývalou t. č. už neb. manželkou a došlo k dohode, že finančnú náhradu býv. manželke vyplatia a na
žalovaného prevedú primeraný pozemok vo výmere 3762,75 m2 (išlo o kúpnu zmluvu V 4554/06 zo
dňa 16.1.2007). V roku 2009 navštívil žalovaný žalobcu zastúpeného výkonným riaditeľom H. I. J., s

ktorým došlo k dohode, že poskytne žalovanému na užívanie priestory starej kotolne a po usporiadaní
pozemkov pod kotolňou prevedie na žalovaného 1600 m2 pozemku aj s kotolňou na nej postavenou
za 10.000,- eur a sklad obilovín s. č. XXX s parc. č. 4007/12 o výmere 251 m2 za 700,- eur a tým
dôjde k naplneniu dohody z roku 2006. Pri dohode došlo zo strany žalobcu aj k oploteniu priestoru,
ktorý mu bol poskytnutý na užívanie. Na opakované dopytovanie žalovaného, kedy dôjde k uzavretiu

zmluvy, mu bolo povedané, že zatiaľ nemôže dôjsť k prevodu, keďže pozemky pod stavbami ešte nie
sú usporiadané. Žalovaný má za to, že vypratať sa majúce nehnuteľnosti kotolňu s.č.XXX na parc.
reg. „C“ č. 1200/31, stavbu skládka popola s.č. XXX na parc. reg. „C“ č. 1200/32 a stavbu - kotolňu
s.č.XXX na parc. reg. „C“ č. 1200/52 zapísané na OÚ Galanta, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre
katastrálne územie C. D., obec C. D., okres Galanta, ako aj časť žalobcom oploteného priestoru na jeho

užívanie, užíva v súlade s dohodou z decembra 2006, od roku 2009 oprávnene až dovtedy, kým dôjde
k jeho naplneniu, teda k prevedeniu adekvátnej nehnuteľnosti – pozemku zo žalobcu na žalovaného
a prevodu užívaných stavieb za dohodnutú kúpnu cena na žalovaného. O tom, že medzi účastníkmi
existuje dohoda, je zjavné aj z výzvy zo dňa 4.10.2018, aj keď zo strany žalobcu v prispôsobenej
podobe aj z vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe, kde žalobca potvrdil skutočnosti

uvádzané žalovaným vo svojom vyjadrení k žalobe. Žalovaný v roku 2008/2009 hľadal priestory na
garážovanie svojich poľnohospodárskych strojov a za týmto účelom navštívil výkonného riaditeľa H. I.
J., ktorý ponúkol na užívanie budovu býv. kotolne s.č. XXX na parc. č. 1200/31 a na parc. č. 1200/52.
Došlo k dohode, že po usporiadaní pozemkov pod stavbou býv. kotolne prevedie na žalovaného 1600
m2 pozemku spolu so stavbou kotolne s.č. XXX na p.č.1200/31 a 1200/52, ako aj parc.č. 4007/12 o

výmere 251 m2 spolu so skladom obilovín s.č. XXX, ktorý užíval dávno pred rokom 2006 s tým, že
prevodom 1600 m2 pozemku pod nadstavbou býv. kotolne s.č. XXX p.č.1200/31 a 1200/52, ako aj parc.
č. 4007/12 o výmere 251 m2 a uhradením 10.000,- eur za býv. kotolňu s. č. XXX na p.č. 1200/31,
1200/52 za 700,- eur za sklad obilovín s. č. XXX dôjde k naplneniu dohody z decembra 2006 uzavretej
v súvislosti s kúpnou zmluvou. K oploteniu žalovaným užívaného pozemku došlo zo strany žalobcu tak,

akotopotvrdzujevosvojomvyjadrenízodňa9.8.2019avtomtovyjadrenížalobcapotvrdzuje,žekotolňu
s.č. XXX a priľahlé pozemky žalovaný užíva od roku 2008 a teda k dohode nedošlo a ani nemohlo
prísť pri uzatváraní kúpnej zmluvy v decembri 2006. Dohoda medzi účastníkmi konania vyplýva aj z
výpovede svedka D. G., ktorý potvrdil, že žalovaný mal dostať adekvátnu nehnuteľnosť, ktorú doposiaľ
nedostal. Potvrdil, že pozemok, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným (z

8.12.2006,vkladpovolenýpodV4554/06dňa16.1.2007),bolkúpenýzaúčelomusporiadaniapozemkov
na plánované investície na 14,5 ha majeri. Potvrdil aj to, že kupované pozemky boli v oplotenom
areáli hospodárskeho dvora a jedna z parciel, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, bola priamo pod
biostanicou. Z výpovede žalobcu H. I. J. vyplýva, že napriek tomu, že prešlo od roku 2006 už 14 rokov,nevie presne povedať čo urobili, ale dohoda z roku 2006 bola naplnená, ale presne akým spôsobom,
to teraz vysvetliť nevie – ide o odpoveď na otázku na poskytnutie iného pozemku. Taktiež potvrdil, že
kotolňu s.č. XXX, ktorú žalovaný užíva, oni nevyužívali a žalovanému dali ako pomoc, ako podporu, aby

tam mohol mať svoje stroje. Žalobca pozemky pod kotolňou vyporadúva, medzitým nadobudol E KN p.č.
1218/101, 1219/102 zapísané na LV č.XXX, ktorú časť o výmere 42 m2 z E KN p.č. 1218/101 a 635 m2
z E KN p.č.1219/102 žiada vypratať bez geometrického plánu. Žalobca užíva bezplatne nehnuteľnosti,
ktoré na neho žalovaný previedol, aby nedošlo k zmareniu jeho investícií a žalovaný v zmysle dohody
bezplatne užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu až dovtedy, kým na žalovaného podľa dohody

neprevedieadekvátnenehnuteľnosti.Okresnýsúdbezakéhokoľvekdôkazuvychádzaztoho,žedohoda
o užívaní nehnuteľností žalovaným bola ústne dohodnutá na 5 rokov, resp. na základe akého dôkazu
sa okresný súd priklonil k argumentácii žalobcu, že po určitom čase bezplatného užívania sporných
nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu žalovaným sa toto užívanie malo zmeniť na nájomný vzťah a
rozhodnúť v zmysle ust. § 126 ods. 1 spojení s § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže k naplneniu
dohody z roku 2006 zo strany žalobcu pre žalovaného, t.j. prevodu adekvátneho pozemku doposiaľ

nedošlo – žalobca takýto dôkaz nepredložil, lebo neexistuje, tak žalovaný nie je pasívne legitimovaný
na vypratanie nehnuteľností. Na margo kúpnej ceny nevyplatenej žalovanému žalobcom podľa kúpnej
zmluvy z roku 2006 vo výške 24.165,- Sk predstavujúca 805,- eur, ktorá by podľa okresného súdu mala
byť adekvátne nahradená bezplatnosťou užívania sporných nehnuteľností ku dňu podania žaloby je
neakceptovateľná,lebotrebavychádzaťzaktuálnejkúpnejcenyporovnateľnejnehnuteľnostizastavanej

plochy o výmere 3762,75 m2.

6. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovaného sa vyjadril a uviedol, že odvolateľ nesprávne
– účelovo-vykladá obsah výpovedí H. J. a svedka D. G.. Odvolací súd v uznesení vo veci sp. zn.
9Co/83/2020 zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie s tým, že nebol vypočutý svedok D. G., ktorého navrhol žalovaný na potvrdenie svojej
procesnej obrany. Práve žalovaného zaťažovala dôkazná povinnosť preukázať existenciu právneho
titulu na užívanie vypratávaných nehnuteľností (stavbách a pozemkov vo výmerách, ktoré neboli
medzi stranami sporu sporné). Vypočutý svedok D. G. žiadny právny titul na užívanie vypratávaných
nehnuteľností žalovanému nepotvrdil. Odvolací súd tiež uviedol, že je preukázaná aktívna legitimácia a

že žalobca je vlastníkom stavieb a parciel, ktoré sú predmetom vypratania, a že žalovaný má preukázať
existenciu právneho titulu na užívanie vypratávaných nehnuteľností vo výmerách, ktoré neboli medzi
nami sporné. Okresný súd všetky pochybenia, ktoré mu odvolací súd vytkol v ďalšom konaní, napravil a
opätovne vec po vykonaní ďalšieho dokazovania komplexne posúdil a rozhodol napadnutým rozsudkom
v súlade so zisteným skutkovým a právnym stavom.

7. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného a uviedol, že z výpovedí H. J. a D.
G., ako aj z doterajších podaní žalobcu jednoznačne vyplýva, že na žalovaného pripadajúca časť kúpnej
ceny 24.165,- Sk nebola vyplatená, ale že bude poskytnutá náhrada v primeranom pozemku o výmere
3762,75 m2 (kúpna zmluva V 4554/06 zo dňa 16.1.2007), doposiaľ náhrada v primeranom pozemku

žalovanému nebola poskytnutá, do poskytnutia primeranej náhrady došlo v roku 2009 k dohode so
žalobcom, na základe ktorého môže žalovaný užívať v tomto konaní vypratať sa majúce nehnuteľnosti.
Do poskytnutia primeranej náhrady za pozemok, za ktorý žalovaný neobdržal kúpnu cenu, žalovaný
užíva vypratať sa majúce nehnuteľnosti. Z výpovede H. J., ako aj svedka D. G. jednoznačne vyplýva,
že namiesto uhradenia kúpnej ceny má dôjsť k prevodu adekvátneho pozemku a do tejto doby, keďže

doposiaľ k prevodu adekvátneho pozemku zo strany žalobcu na žalovaného nedošlo, je žalovaný
oprávnený užívať vypratať sa majúce nehnuteľnosti tak, ako to bolo dohodnuté v roku 2009 so žalobcom.

8. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného a uviedol,
že sa odvoláva na vyjadrenie k odvolaniu žalovaného.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech boli rozhodnutia vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§

379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1
CSP) dňa 20.3.2024, na ktorom zopakoval dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne
dôvodné, preto postupom podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobučiastočne zamietol (k pozemkom) a I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie vecne správny vo vzťahu
k stavbám, iba formulačne zmenil.

10. Pôvodne podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal vypratania nehnuteľnosti, ktoré
protiprávne užíva v areáli dvora žalobcu v C. D. a to stavbu-kotolňu s.č. XXX na parc.č. 1200/31, stavba
- skládka popola s.č. XXX na parc. č. 1200/32 a stavbu - kotolňu s. č. XXX na parc.č. 1200/52, časť
parc. reg. "E" č. 1218/101 vo výmere 42 m2, časť parc. reg. "E" č. 1218/1 vo výmere 105 m2, časť
parc. reg. "E" 1219/102 vo výmere 635 m2, časť parc. reg. "E" č. 1219/2 vo výmere 660 m2, časť parc.

reg. "E" č. 1221/101 vo výmere 76 m2 a časť parc. reg. "E" č. 1221/1 vo výmere 37 m2, do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

11. Súd prvej inštancie (prvým) rozsudkom č. k. 26C/15/2019-152 zo dňa 7.5.2020 okresný súd rozhodol
tak, že I. výrokom uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti, ktoré protiprávne užíva v areáli
dvora žalobcu v C. D. a to stavbu-kotolňu s.č. XXX na parc.č. 1200/31, stavba - skládka popola s.č. XXX

na parc. č. 1200/32 a stavbu - kotolňu s. č. XXX na parc.č. 1200/52, časť parc. reg. "E" č. 1218/101 vo
výmere 42 m2, časť parc. reg. "E" č. 1218/1 vo výmere 105 m2, časť parc. reg. "E" 1219/102 vo výmere
635 m2, časť parc. reg. "E" č. 1219/2 vo výmere 660 m2, časť parc. reg. "E" č. 1221/101 vo výmere
76 m2 a časť parc. reg. "E" č. 1221/1 vo výmere 37 m2, do 15 dní, II. výrokom rozhodol, že súčasťou
rozsudku je geodetické zameranie geodeta E. F. so sídlom vo Veľkých Salibách, III. výrokom priznal

žalobcovi 100 % náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

12. Uznesením Krajský súd v Trnave č. k. 9Co/83/2020-219 zo dňa 27.10.2021 ako odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (prvý v poradí) zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Okresnému súdu uložil opätovne vec komplexne i s prihliadnutím na argumenty predostreté

v odvolacom konaní posúdiť, odstrániť procesné pochybenia, ktorých nedostatok spôsobil aj nutnosť
zrušenia jeho rozsudku, následne znova posúdiť žalobou uplatnený nárok vychádzajúc z výsledkov
vykonaného dokazovania (po zohľadnení aj návrhu žalovaného na vypočutie svedka D. G.) a potom vo
veci znova rozhodnúť, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdi z hľadiska všetkých
na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení, výsledky dokazovania posúdiť z hľadiska všetkých na

vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení (s ich uvedením), pričom rozhodnutie náležite odôvodní v
súlade s § 220 ods. 2 CSP.

13. Uznesením č. k. 10Co/8/2023-338 zo dňa 31.1.2024 odvolací súd vyzval žalobcu (prostredníctvom
právneho zástupcu), aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia odstránil vady žaloby zo dňa 11.3.2019

doručenej okresnému súdu dňa 26.3.2019 v spojení s pripustenou zmenou petitu v zmysle uznesenia
okresného súdu č. k. 26C/15/2019-273 zo dňa 27.7.2022 a to tak, že: odstráni neurčitosť petitu žaloby,
ktorý musí byť presný a určitý, t. j. presne a úplne identifikuje konkrétnu časť vypratávaného pozemku
(vo vzťahu ku každej požadovanej parcele).

14. Podaním zo dňa 20.2.2024 žalobca upresnil žalobu v znení: žalovaný je povinnosť vypratať
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v areáli dvora žalobcu v obci C. D.: a to: Stavby: kotolňu s.č. XXX na
parc. reg. C č. 1200/31 v k.ú. C. D., obec C. D., okres Galanta vedenú na LV č. XXXX v spoluvlastníckom
podiele 1/1 žalobcu, skládku popola s.č. XXX na parc. reg. C č. 1200/32 v k.ú. C. D., obec C. D., okres
Galanta, vedenú na LV č XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/1 žalobcu, kotolňu s.č. XXX na parc. reg. C

č. 1200/52 v k.ú. C. D., obec C. D., okres Galanta, vedenú na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/1
žalobcu, z parcely reg. E č. 1218/101-orná pôda vo výmere 588 m2, vedenú pre k.ú. C. D., obec C. D.,
okres Galanta na LV č. XXX časť vo výmere 42 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 žalobcu, celú parcelu
registra C č. 1200/52 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 177 m2, vedenú v k.ú. C. D., obec C. D.,
okres Galanta, vedenú na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/1 žalobcu, celú parcelu registra C č.

1200/32 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 15 m2, vedenú v k.ú. C. D., obec C. D., okres Galanta
na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/1 žalobcu, celú parcelu registra C č. 1200/252 - zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 577 m2, vedenú v k.ú. C. D., obec C. D., okres Galanta na LV č. XXXX v
spoluvlastníckom podiele 1/1 žalobcu, z parcely registra E č. 1221/101 - orná pôda vo výmere 491 m2,
vedenej v k. ú. C. D., obec C. D., okres Galanta na LV č.XXXX v podielovom spoluvlastníctve žalobcu,

časť vo výmere 76 m2, z parcely registra E č. 1221/1 - orná pôda vo výmere 16.743 m2, vedenej v k.ú.
C. D., obec C. D. okres Galanta na LV č. XXXX v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, časť vo výmere
37 m2, z parcely registra E č.1218/101- orná pôda vo výmere 588 m2, vedenej v k. ú. C. D., obec C. D.,
okres Galanta, na LV č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, časť vo výmere 42 m2, z parcelyregistra E č 1219/102 - orná pôda vo výmere 2378 m2, vedenej v k, ú. C. D., obec C. D., okres Galanta,
na LV č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, časť vo výmere 635 m2 do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku, súčasťou rozsudku je geodetické zameranie geodeta E. F. so sídlom vo Veľkých Salibách.

15. K podaniu označeného v odseku 14 odvolací súd konštatuje, že podľa obsahu sa jedná (aj) o návrh
za pripustenie zmeny žaloby (rozšírenie) o povinnosť vypratať naviac celú parcelu registra C č. 1200/52
zastavená plocha a nádvorie vo výmere 177 m2, celú parcelu registra C č. 1200/32 zastavená plocha
a nádvorie vo výmere 15 m2, celú parcelu registra C č. 1200/252 zastavená plocha a nádvorie vo výmere

577 m2, vedené k. ú. C. D., obec C. D., okres Galanta, vedenú na LV č. XXXX v spoluvlastníckom
podiele 1/1 žalobcu.

16. Na podanie žalobcu označené v odseku 14 reagoval žalovaný tak, že sa ním neodstránila neurčitosť
petitu žaloby, ktorú bez geometrického plánu ani nie je možné odstrániť. Geometrické zameranie
geodeta E. F. nespĺňa požiadavky určitosti. Ostatná zmena petitu z 27.7.2022 neobsahovala výrok II.

napadnutého rozsudku a zákon (§ 371 CSP) výslovne nepripúšťa zmenu žalobcu v odvolacom konaní.

17. Odvolací súd vyzval strany v zmysle § 382 CSP prípisom zo dňa 7.2.2024, aby sa vyjadrili k použitiu
ustanovení § 39, § 663, § 659 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov,
ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

18. K výzve označenej v odseku 17 sa žalobca vyjadril a uviedol, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia
žalovaný o dohodách, že za nevyplatenú časť z kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktoré predal žalovaný spolu
s manželkou žalobcovi vo výške 802,13 eur mal „sľúbené“ v neistom časovom termíne, môže nielen
užívať stavby žalobcu (konkrétne kotolňu), ale žalobca na neho prevedie túto kotolňu, aj pozemok, na

ktorej stojí za 10.000,- eur a sklad obilnín s pozemkom za 700,- eur. Pravdou je, že file_0.jpg

file_1.wmf

file_2.jpg

file_3.wmf

file_4.jpg

file_5.wmf

file_6.jpg

file_7.wmf

file_8.jpg

file_9.wmffile_10.jpg

file_11.wmf

file_12.jpg

file_13.wmf

file_14.jpg

file_15.wmf

file_16.jpg

file_17.wmf

file_18.jpg

file_19.wmf

file_20.jpg

file_21.wmf

file_22.jpg

file_23.wmf

file_24.jpg

file_25.wmf

file_26.jpgfile_27.wmf

file_28.jpg

file_29.wmf

file_30.jpg

file_31.wmf

file_32.jpg

file_33.wmf

file_34.jpg

file_35.wmf

file_36.jpg

file_37.wmf

file_38.jpg

file_39.wmf

file_40.jpg

file_41.wmf

file_42.jpg

file_43.wmffile_44.jpg

file_45.wmf

file_46.jpg

file_47.wmf

file_48.jpg

file_49.wmf

file_50.jpg

file_51.wmf

file_52.jpg

file_53.wmf

file_54.jpg

file_55.wmf

file_56.jpg

file_57.wmf

file_58.jpg

file_59.wmffile_60.jpg

file_61.wmf

file_62.jpg

file_63.wmf

file_64.jpg

file_65.wmf

file_66.jpg

file_67.wmf

file_68.jpg

file_69.wmf

file_70.jpg

file_71.wmf

file_72.jpg

file_73.wmf

file_74.jpg

file_75.wmf

file_76.jpgfile_77.wmf

file_78.jpg

file_79.wmf

file_80.jpg

file_81.wmf

file_82.jpg

file_83.wmf

file_84.jpg

file_85.wmf

file_86.jpg

file_87.wmf

file_88.jpg

file_89.wmf

file_90.jpg

file_91.wmf

file_92.jpgfile_93.wmf

file_94.jpg

file_95.wmf

file_96.jpg

file_97.wmf

file_98.jpg

file_99.wmf

file_100.jpg

file_101.wmf

file_102.jpg

file_103.wmf

file_104.jpg

file_105.wmf

file_106.jpg

file_107.wmf

file_108.jpg

file_109.wmffile_110.jpg

file_111.wmf

file_112.jpg

file_113.wmf

file_114.jpg

file_115.wmf

file_116.jpg

file_117.wmf

file_118.jpg

file_119.wmf

file_120.jpg

file_121.wmf

file_122.jpg

file_123.wmf

file_124.jpg

file_125.wmffile_126.jpg

file_127.wmf

file_128.jpg

file_129.wmf

file_130.jpg

file_131.wmf

file_132.jpg

file_133.wmf

file_134.jpg

file_135.wmf

file_136.jpg

file_137.wmf

file_138.jpg

file_139.wmf

file_140.jpg

file_141.wmf

file_142.jpgfile_143.wmf

file_144.jpg

file_145.wmf

file_146.jpg

file_147.wmf

file_148.jpg

file_149.wmf

file_150.jpg

file_151.wmf

file_152.jpg

file_153.wmf

file_154.jpg

file_155.wmf

file_156.jpg

file_157.wmf

file_158.jpg

file_159.wmffile_160.jpg

file_161.wmf

file_162.jpg

file_163.wmf

file_164.jpg

file_165.wmf

file_166.jpg

file_167.wmf

žalobca žalovanému nezaplatil časť kúpnej ceny za kúpu jeho nehnuteľností od neho a jeho manželky
vo výške 802,13 Eur (24.165,- Sk) podľa kúpnej zmluvy zo 16.1.2007, keďže žalovaný žiadal, aby
mu žalobca za to poskytol užívanie stavby, pretože potreboval, ako súkromne hospodáriaci roľník,

uskladňovať veci s jeho činnosťou súvisiace. V tom žalobca žalovanému vyhovel (na užívanie stavieb na
dobu 5 rokov), avšak obsahom tejto dohody neboli žiadne pozemky, ani žiadna možná dohoda o budúcej
kúpnej zmluve o predaji nehnuteľnosti, eventuálne aj o možnom zápočte pohľadávky žalovaného
oproti kúpnej ceny za kúpu pozemku od žalobcu. Dohoda o užívaní stavieb na 5 rokov v podstate
zodpovedala výške obvyklého nájomného v tom čase a rovnajúcu sa výške nezaplatenej časti kúpnej

ceny. Žalovaný sa nevyjadril úplne a pravdivo, keďže opätovne neuvádza, že bez právneho titulu
užíval aj sklad obilia (viackrát sa táto nehnuteľnosť vyskytuje v podaniach ako tzv. B.), ktorá ale nie
je predmetom konania. Túto nehnuteľnosť žalovaný užíval bez právneho titulu od roku 2006, chcel
ju aj nadobudnúť do vlastníctva kúpou, s čím by bol aj žalobca súhlasil. K právnemu prevodu však
nikdy neprišlo (pretože žalovaný sa vzdal záujmu o túto nehnuteľnosť v roku 2019). Svedok G. potvrdil,

že pozemky ani ich časti neboli predmetom žiadnej dohody o ich užívaní. Na rozdiel od žalobcu
žalovaný tvrdí, že tieto nehnuteľnosti (zrejme aj ich časti) užíva oprávnene - bezodplatne doposiaľ -
na základe dohody o zápočte nedoplatku kúpnej ceny zo zmluvy zo 16.1.2007 s nájmom. Žalobca
však tvrdí, že sa dohodli len na užívaní stavieb v kritickom hospodárskom dvore a v danom mieste
na dobu určitú, ale len na užívaní stavby a nie aj na užívaní pozemkov. Strany neuzavreli zmluvu

o výpožičke podľa § 659 Občianskeho zákonníka, pretože zo skutkových zistení je zrejmé, že nejde
o dohodu o užívaní nehnuteľnosti bezodplatne, čo je základným pojmovým znakom takejto zmluvy
na rozdiel od nájomnej zmluvy (§ 663 Občiansky zákonník), ktorej základným pojmovým znakom je
platenie nájomného. Je nepochybné, že žalobca neprenechal žalovanému bezodplatne do užívania
nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa domáha. Prenechal do užívania žalovaného len stavby, to odplatne

za žalobcom nezaplatenú časť kúpnej ceny, ktorej hodnota predstavovala cenu nájmu týchto stavieb na
5 rokov. Takto stanovené nájomné (dokonca) bolo nižšie ako nájomné v kritickom čase za porovnateľné
nehnuteľnosti, teda ako nájomné obvyklé. Žalobca a žalovaný mohli teda uzavrieť iba ústnu dohodu o
nájme stavieb, patriacich žalobcovi a to na dobu určitú 5 rokov. Pozemky, resp. ich časti nepochybneužíva žalovaný od začiatku bez akéhokoľvek právneho titulu a nie je ani nepochybne preukázané, že
ide o užívanie (podľa ústnej zmluvy o nájme) maximálne 3 stavieb, vo výlučnom vlastníctve žalobcu.
Nájomná zmluva bola uzatvorená ústne a to na dobu určitú (5 rokov) za dohodnuté nájomné, rovnajúce

sa časti nezaplatenej kúpnej ceny. Žalobca sa so žalovaným po uplynutí dohodnutej doby nájmu
nedohodol na jej predlžení, ani na tom, že nájom dohodnutý na dobu určitú sa zmení na nájom na dobu
neurčitú. Žalovaný však užíval nehnuteľnosti žalobcu naďalej bez toho, aby platil odplatu, t.j. nájomné.
V danej veci, keďže žalovaný pokračoval v užívaní nehnuteľnosti' aj po uplynutí dohodnutej doby (5
rokov) a aj preto, že sa žalobca neobrátil na súd, obnovil sa užívací a nájomný vzťah iba na jeden rok.

Procesná obrana žalovaného spočívajúca v tom, že za nevyplatenie časti kúpnej ceny mal nadobudnúť
od žalobcu nehnuteľnosti, nemá oporu v skutočnostiach, zistených v konaní a takáto dohoda by bola v
každom prípade neplatným právnym úkonom, takým, ktorý odporuje zákonu. To preto, že nebolo možné
započítať peňažnú pohľadávku voči žalobcovi za jeho nehnuteľnosť bez ďalšieho právneho úkonu -
kúpnej zmluvy. V tejto zmluve by musela byť dohodnutá kúpna cena za nehnuteľnosť a až potom by
bolo možné vykonať zápočet. Údajná dohoda, na ktorú sa žalovaný odvoláva je v rozpore s kogentnými

ustanoveniami Občianskeho zákona (§ 39), pretože nie je možné započítať pohľadávky, ktoré nie sú
rovnakého druhu a nie sú spôsobilé na započítanie.

19. K výzve označenej v odseku 17 sa žalovaný vyjadril a uviedol, že samotný žalobca od počiatku

tvrdí, že sporné strany sa dohodli na bezplatnom užívaní vypratať majúcich sa nehnuteľností, a že
k uzavretiu nájomnej zmluvy nikdy nedošlo. Pokiaľ teda došlo k dohode o bezplatnom užívaní, tak táto
bezodplatnosť sa nemôže zmeniť na odplatný právny úkon, lebo by nešlo o bezodplatné užívanie.

20. Do zápisnice na odvolacom súde dňa 20.3.2024 právna zástupkyňa žalobcu okrem iného uviedla,

že na pripustení zmeny žaloby v zmysle podania zo dňa 20.2.2024 netrvá (označené v odseku 14 a 15),
preto odvolací súd nepostupoval podľa § 371 CSP a nerozhodoval o procesnom návrhu žalobcu, keďže
tento na ňom netrval.

21. Zároveň odvolací súd konštatuje, že predtým ako otvoril pojednávanie dňa 20.3.2024 právna

zástupkyňa žalobcu zobrala žalobu o vypratanie časti parcely registra „E“ č. 1218/1, vo výmere 105 m2
a časti parcely registra „E“ č. 1219/2, vo výmere 660 m2 späť a navrhla konanie v tejto časti zastaviť.
Pričom právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 20.3.2024 vyjadrila súhlas s (čiastočným)
späťvzatím žaloby žalobcom.

22. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „CSP“) ak je
žalobavzatáspäťporozhodnutísúduprvejinštancie,aleskôrakorozhodnutienadobudloprávoplatnosť,
odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie

a konanie zastaví.

23. Z vyššie uvedeného v odseku 21 vyplýva, že v prejednávanej veci v čase, keď už o veci rozhodol
súd prvej inštancie vyššie označeným rozsudkom, avšak jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť
(žalovaný podal odvolanie), došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby (čiastočne), s ktorým žalovaný

(§ 370 ods. 2 CSP) vyjadril výslovný súhlas. Boli preto naplnené zákonom stanovené podmienky pre
rozhodnutie odvolacieho súdu, a to o pripustení späťvzatia (čiastočného) späťvzatia žaloby, zrušení
rozsudku súdu prvej inštancie a zastavení konania (vo vzťahu k časti parcely registra „E“ č. 1218/1, vo
výmere 105 m2 a časti parcely registra „E“ č. 1219/2, vo výmere 660 m2). Žalobca, ktorému prislúchalo
právo disponovať so žalobou až do právoplatného rozhodnutia súdu, svoje právo využil a privodil

rozhodnutie o (čiastočnom) zastavení konania.

24. Pripustením vzatia (čiastočne) žaloby späť je vybavené i odvolanie žalovaného (vo vzťahu
k vyhoveniu žalobe o vypratanie časti parcely registra „E“ č. 1218/1, vo výmere 105 m2 a časti parcely
registra „E“ č. 1219/2, vo výmere 660 m2), pretože účinné (čiastočné) späťvzatie žaloby má vplyv na

celé konanie, teda i na konanie pred odvolacím súdom, keďže bez žaloby nemôže obstáť ako konanie
prvoinštančné, tak i konanie odvolacie. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je
uvedené v I. výroku tohto rozsudku.25. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
(po zohľadnení už čiastočného späťvzatia žaloby) bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo
veci správne, ak I. výrokom žalobe vyhovel /uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti,

nachádzajúce sa v areáli dvora žalobcu v Obci C. D., a to stavbu-kotolňu s. č. XXX na parc. reg. „C“ č.
1200/31, stavba - skládka popola s.č. XXX na parc. reg. „C“ č. 1200/32 a stavbu - kotolňu s. č. XXX na
parc.reg. „C“ č. 1200/52 (LV č. XXXX, Okresný úrad Galanta), časť parc, reg. „E” č. 1218/101 vo výmere
42 m2, časť parc. reg. „E” 1219/102 vo výmere 635 m2 (LV č. XXX, Okresný úrad Galanta), časť parc.
reg. „E” č. 1221/101 vo výmere 76 m2 a časť parc. reg. „E” č. 1221/1 vo výmere 37 m2 (LV č. XXXX,

Okresný úrad Galanta), do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku/, II. výrokom rozhodol, že súčasťou
rozsudku je geodetické zameranie geodeta E. F. so sídlom vo Veľkých Salibách a III. výrokom priznal
žalobcovi 100 % náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

26. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací

súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

27. S poukazom na cit. ust. § 390 CSP skutočnosť, že rozsudok vo veci samej bol už raz odvolacím
súdom zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a odvolací súd koná a rozhoduje
o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a tiež s poukazom na dôvodnosť niektorých

odvolacích námietok (napr. o nesprávnych skutkových zisteniach), odvolací súd na zopakovanie
dokazovania nariadil vo veci odvolacie pojednávanie (§ 385 CSP).

28. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie (vyhovenie žalobe voči žalovanému) napadnutým rozsudkom
(druhým v poradí) odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním nemal jednoznačne za preukázané

existenciu dohody o neohraničenom bezplatnom užívaní sporných nehnuteľností.

29. Na odvolacom pojednávaní dňa 20.3.2024 odvolací súd zopakoval, v potrebnom rozsahu,
dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a v záujme predvídateľnosti svojho rozhodnutia
postupoval podľa § 181 ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 CSP.

30. Odvolací súd zopakoval dokazovanie, vykonané okresným súdom, oboznámením obsahu výpisu
listu vlastníctva č. XXX zo dňa 1.10.2018 na čl. 7, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 1.10.2018
na čl. 11, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 28.2.2019 na čl. 17, výpisu z listu vlastníctva č.
XXXX zo dňa 9.1.2019 na čl. 20, dodatkom č. 02939/2017-PNZ P40566/11.07 k nájomnej zmluve č.

00873/2011 zo dňa 25.10.2017 v znení príloh č. 1 a č. 2 na čl. 22-26, poverením k podpisovaniu dodatkov
zo dňa 7.9.2017 na čl. 27, výzvou na vypratanie nehnuteľností zo dňa 4.10.2018 na čl. 28 s doručenkou
a podacím lístkom na čl. 30, kópiou z mapy určeného operátu na čl. 31, časť aplikácie Mapového klienta
ZBGIS zo dňa 18.12.2018 na čl. 32, výpisom z obchodného registra žalobcu k 1.3.2019 na čl. 33,
nájomnou zmluvou č. 1188 zo dňa 20.12.2014 spolu s prílohou č. 1 na čl. 36-45, nájomnou zmluvou č.

933 zo dňa 18.12.2017 v znení dodatku č. 1 a dodatku č. 2 na čl. 46-49, nájomnou zmluvou č. 1215 zo
dňa 15.12.2015 na čl. 50-51, nájomnou zmluvou č. 797 zo dňa 24.5.2017 na čl. 32, nájomnou zmluvu
č. 60 zo dňa 8.10.2004 v znení dodatku č. 1 a č. 2 na čl. 53-54, kúpnou zmluvou zo dňa 8.12.2006 na čl.
69, náčrtom E. F. na čl. 239, výpisom z katastra nehnuteľností zo dňa 21.4.2022 na čl. 268 a na čl. 269.

31. Odvolací súd zopakoval dokazovanie vykonané okresným súdom – výsluch žalovaného na
pojednávaní dňa 20.9.2022 (prečítaním zápisnice na čl. 276), výsluch žalovaného na odvolacom
pojednávaní dňa 20.3.2024, z ktorých vyplýva, že výsledkom rokovaní s pánom G. bola kúpna zmluva
uzavretávdecembri2016,kdeeštefigurovalaajnebohámanželka,ktorádostalačasťnaňupripadajúcej
kúpnejceny.PovedalpánoviG.,ženechcepredaťzdedenépozemky,alekeďmudajútakýistýpozemok,

tak vymení, s čím pán G., vtedy ako konateľ žalobcu, súhlasil. Priznal, že kúpnu zmluvu si neprečítal
ohľadom ceny, lebo ústna dohoda bola, že mu dajú pozemok. V zmysle kúpnej zmluvy predal 36 árov,
kúpna cena mu nebola vyplatená. Dohoda s pánom H. G. bola vtedy ústne, keď sa rozprávali o predaji
žalobcovi, dohodli sa na tom, že žalovanému za to dajú istú parcelu. Sľúbili mu, že keď bude potrebovať,
lebo nemá kam dať stroje, tak to bude výmena za 36 árov. Pár mesiacov po uzavretí kúpnej zmluvy

išiel za H. J., že potrebuje nejaké budovy, dal mu kotolňu a 16 árov, že vraj oplotia tých 16 árov, kde je
kotolňa, a to môže užívať. Neuviedol mu žiadne podmienky užívania, len povedal, že mu teraz nemôže
kotolňu predať, lebo ju vlastní niekto iný. Ústna dohoda bola, že mu dá 16 árov a žalovaný mu ponúkal,
že vyplatí kotolňu za 10 000,- eur a 20 árov mu niekde dá. Za pár mesiacov asi v roku 2008 žalovanýumiestnil svoje poľnohospodárske stroje do kotolne. Keď mu dával do užívania 16 árov, povedal mu, že
keď bude všetko vysporiadané, tak vtedy mu to môže dať. Znamená to podľa žalovaného darovať, lebo
nedostal peniaze. V užívaní 16 árov vrátane stavieb mu nikto nebránil. Počas doby 10 rokov žalobca

sa nedožadoval nájomného a každý rok sa išiel žalovaný za pánom J. spýtať, či už to je vysporiadané
a vždy mu povedal, že nie. Potom v roku 2018 dostal výzvu, aby to vypratal. Po výzve na vypratanie mu
pán J. zavolal a chcel nájomné vo výške 800,- eur. Žalovaný mu povedal, že prečo by mal platiť 800,-
eur, keď nedostal žiadne peniaze za moje pozemky. Má za to, že urobil chybu, keď podpísal kúpnu
zmluvu, lebo s pánom G. to dohodli inak.

32. Odvolací súd zopakoval dokazovanie, vykonané okresným súdom – výsluch žalobcu – konateľa H.
J. na pojednávaní dňa 10.3.2020 20.9.2022 (prečítaním zápisnice na čl. 114), výsluch dňa 12.4.2022
(prečítaním zápisnice na čl. 250-251), z ktorých vyplýva, že teraz presne nevie, čo ako urobili. Bolo
naplnené, ale presne akým spôsobom nevie vysvetliť. Žalovanému poskytol do užívania kotolňu
a priľahlé pozemky, lebo nemal kde uskladňovať poľnohospodárske stroje, ale má v úmysle uzatvoriť

nájomnú zmluvu, kde sa dohodli na výške nájmu 800,- eur mesačne. K vzniku zmluvy nedošlo, lebo na
druhý deň žalovaný prišiel s tým, že nič nepodpíše. Súhlasí, že časť kúpnej ceny vo výške 800,- eur
žalovanému nezaplatil z titulu nájmu za sporné pozemky na jeden rok. Odvtedy sa na ničom novom
nedohodli, žalovaný napriek tomu bezdôvodne a aj bezplatne užíva sporné pozemky. V roku 2018 vyzval
žalovaného na vypratanie sporných nehnuteľností, avšak žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval.

Posledné neúspešné mimosúdne rokovanie bolo 18.10.2019. Tento stav bez právneho užívania trvá od
roku 2006.

33. Odvolací súd zopakoval dokazovanie, vykonané okresným súdom – výsluch svedka D. G.
(prečítaním zápisnice z pojednávania zo dňa 12.4.2022 na čl. 250-251), z ktorého vyplýva, že v roku

2006 dojednával so žalovaným a jeho manželkou kúpnu zmluvu ohľadne predaja nehnuteľností, aby
žalobcamoholrealizovaťinvestíciuvýstavbybiostanice.Bolidohodnutítak,žepripodpisekúpnejzmluvy
to žalovanému zaplatia. Manželka žalovaného prevzala kúpnu cenu, ale žalovaný hovoril, že nechce
peniaze, že chce nejakú nehnuteľnosť neskoršie. Ale vtedy nebolo presne povedané, že čo za to
dostane, išlo o nehnuteľnosť v tej hodnote. Odvtedy do vlastníctva nehnuteľnosť nedostal, len užíval

nehnuteľnosť. Dohoda bola, že neskoršie to bude tak, že dostane za to nehnuteľnosť. V roku 2006
až 2012 bol svedok konateľom spoločnosti žalobcu. Všetky veci, robili so súhlasom pána riaditeľa. O
tej dohode, čo bola, o tom vedel riaditeľ, že neskoršie musia tú nehnuteľnosť nejako vyriešiť. Nebol pri
dohode, keď žalovaný dostal tú budovu k užívaniu. Počul, že tam ide, vedel o tom, ale aké podmienky
sa dohodli, pritom nebol. V tom období, keď tam žalovaný išiel, boli budovy využívané, je tam studňa,

naďalej užívali vodu pre dielňu. Konkrétna dohoda medzi nimi, ohľadom nejakého pozemku a kde by
mal byť, nebola. Svedok vtedy veril, že sa dohodnú. Žalovaný od roku 2004 užíva budovu, čo má záujem
odkúpiť. V roku 2006, keď robili kúpnu zmluvu, už vtedy žalovaný užíval ich budovu bezplatne 15 rokov
a v roku 2019 im ju vrátil. Nehovorili o tom, že by to mal byť pozemok na hospodárskom dvore, kde
bola kotolňa. Svedok dostal za úlohu plánované investície na 14,5 ha majer, kam sa ako firma sústredili

poľnohospodársku aj živočíšnu výrobu. Dovtedy neboli vysporiadané pozemky. Boli tam stavby stavané
pred rokom 1991 a v roku 2006 začal vykupovať pozemky od vlastníkov a podarilo sa nám viac ako 10
ha odkúpiť. Časť nevyplatenej kúpnej ceny zo zmluvy z roku 2006 bolo v tých časoch 24.500,- Sk, okolo
805,- Eur. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy o užívaní aj budovy nehovorili, len o tom, že bude vysporiadané
ako nehnuteľnosť hocijako, presne určené to nebolo. Výmera pozemku na zmluve z roku 2006 bola 37

árov a niečo. Bol tam hospodársky dvor, aj budova. Nebola to budova v celosti tých 37 árov. Išlo o kúsok
budovy a kúsok dvora v oplotenom areáli hospodárskeho dvora.

34. V súlade s § 185 ods. 2 CSP odvolací súd doplnil dokazovanie na odvolacom súde o výpisy z LV
č. XXXX, K. XXX, K. XXXX, K. XXXX (zo dňa 11.3.2024), pričom zistil, že žalobca je (stále) vlastníkom

(výlučným) parcely registra „E” č. 1218/101 – orná pôda vo výmere 588 m2 a parcely registra „E” č.
1219/102 – orná pôda vo výmere 2378 m2 zapísané na LV č. XXX (katastrálne územie C. D.), vlastníkom
(podielovým vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/420 + 2520/25200 + 504/25200+3/420+6/1260 +
1/84 +130/1050) parcely registra „E“ č. 1221/1 - orná pôda vo výmere 16743 m2 a parcely registra „E“
č. 1221/101 – orná pôda vo výmere 491 m2 zapísaných na LV č. XXXX (katastrálne územie C. D.),

vlastníkom (výlučným) stavby - kotolňa s. č. XXX na parcele registra „C“ 1200/52 zastavaná plocha
nádvorie o výmere 177 m2 a stavby - skládka popola s. č. XXX na parcele registra „C“ č. 1200/32,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15 m2 ako aj stavby – kotolňa s. č. XXX na parcele č. 1200/31
(neevidované na liste vlastníctva) zapísané na LV č. XXXX (katastrálne územie C. D.). Parcela registra„E“ č. 1218/1 – orná pôda o výmere 4270 m2 a parcela registra „E“ č. 1219/2 – orná pôda o výmere
15103 m2 v čase podania žaloby zapísané na LV č. XXXX (katastrálne územie C. D.), aktuálne už na
LV č. XXXX nie sú zapísané, avšak uvedené parcely z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti, už ani nie

sú predmetom tohto odvolacieho konania.

35. Postup uvedený v odseku 34 odôvodňuje odvolací súd poukazom na § 185 ods. 2 CSP, ktorý
umožňuje súdu, aby vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania. Predmetné
ustanovenie dáva súdu možnosť napomôcť zistenie správneho skutkového stavu. Pri klasických

sporových konaniach je možnosť súdu vykonať iné navrhnuté dôkazy pomerne obmedzená, ale súd
môže vykonať 1. dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou, 2. dôkazy na zistenie, či sú
splnené procesné podmienky, 3. dôkazy na zistenie, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, 4.
dôkazy na zistenie cudzieho práva. Pod verejnými registrami a zoznamami má zákonodarca na mysli
predovšetkým kataster nehnuteľností, Obchodný register, Register exekúcií, Register záložných práv,

Register dražieb a pod. Cieľom právnej úpravy, ktorá umožňuje súdu vykonať taký dôkaz, ktorý strany
nenavrhli, ak tento dôkaz vyplýva z verejných registrov alebo zoznamov, je, aby boli v súdnom konaní
eliminované také situácie, že rozhodnutie súdu bude v rozpore so skutočnosťou.

36. V konaní nebolo sporné ani pred odvolacím súdom (ktorý zopakoval dokazovanie vykonané súdom

prvej inštancie na pojednávaní dňa 20.3.2024), že výlučným vlastníkom nehnuteľností - parcela registra
E č. 1218/101 – orná pôda o výmere 588 m2 a parcely registra E č. 1219/102 – orná pôda o výmere 2378
m2 (zapísané na LV č. XXX) je žalobca. Rovnako je žalobca výlučným vlastníkom stavby - kotolňa s. č.
XXX na parcele registra „C“ 1200/52 zastavaná plocha nádvorie o výmere 177 m2 a stavby - skládka
popola s. č. XXX na parcele registra „C“ č. 1200/32, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15 m2 ako

aj stavby – kotolňa s. č. XXX na parcele č. 1200/31 (neevidované na liste vlastníctva), všetky zapísané
na LV č. XXXX. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností (vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu1/420+2520/25200+504/25200+3/420+6/1260+1/84+130/1050)-parcelyregistraEč.1221/1
- orná pôda o výmere 16743 m2 a parcely registra E č. 1221/101 - orná pôda o výmere 491 m2 (zapísané
na LV č. XXXX). Kúpnou zmluvou zo dňa 8.12.2006 žalovaný spolu s manželkou ako predávajúci predali

žalobcovi ako kupujúcemu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX A. K. XXX za kúpnu cenu 22.330,- Sk
a 26.000,- Sk. Kúpna cena z kúpnej zmluvy zo dňa 8.12.2006 pripadajúca na žalovaného vo výške
24.165,- Sk nebola žalovanému vyplatená. Výzvou na vypratanie nehnuteľností zo dňa 7.10.2018 vyzval
žalobca žalovaného na vypratanie nehnuteľnosti s. č. XXX č. p. 1200/31 a 1200/52 - kotolňa a priľahlý
dvor s výmerou 1300 m3 v lehote 60 dní a zaplatenie nájomného za posledné 3 roky vo výške 2.400,-

eur. Žalovaný užíva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania bezodplatne.

37. S ohľadom na uvedené v odseku 36 odvolací súd konštatuje, že v zmysle § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby voči žalovanému, čo
samotný žalovaný ani v odvolaní nenamietal a okresný súd správne uzavrel v odseku 14 odôvodnenia

napadnutého rozsudku. K uvedenému odvolací súd odkazuje na odsek 19 odôvodnenia uznesenia č.
k. 9Co/83/2020 z 27.10.2021 (na ktorom zotrváva.).

38. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl

súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

39. Občiansky zákonník v ustanovení § 4 zabezpečuje možnosť súdnej ochrany každému, ktorého

právo je ohrozené alebo porušené. Predmetom tejto ochrany je aj vlastníctvo, či už k hnuteľným alebo
nehnuteľným veciam.

40. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

41. Jednotlivé oprávnenia vlastníka teda spravidla delíme na právo vec užívať a požívať (ius utendi et
fruendi), ktoré obsahuje najmä oprávnenie brať úžitky z veci, spotrebovať ju, ďalej na právo s vecoudisponovať (ius disponendi), nakladať s ňou v užšom zmysle, ktoré obsahuje oprávnenie scudziť vec,
zaťažiť ju a konečne na právo držby (ius possidendi).

42. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje, ods. 2 obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

43. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka je možné domáhať sa ochrany vlastníctva na súde (petitórna

ochrana). Podstata reivindikačnej žaloby (žaloby na vydanie veci) spočíva v tom, aby vlastník veci bol
aj jej držiteľom, t.j. aby sa faktický stav zhodoval s právnym stavom. Predmetom tejto žaloby je petit
smerujúci na vydanie veci, ktorú vlastníkovi niekto iný neoprávnene zadržuje, a tak ho zbavuje možnosti
vykonávať svoje vlastnícke právo. U nehnuteľnosti plní funkciu vindikačnej žaloby (žaloby na vydanie
veci) žaloba na vypratanie nehnuteľnosti a takáto žalobca je priamym vecno-právnym prostriedkom
ochrany vlastníctva.

44. Vlastnícke právo je charakterizované tým, že vlastník vykonáva svoje oprávnenia svojou mocou,
teda mocou nezávislou na súčasnej existencii moci kohokoľvek iného k veci. Vlastník má spravidla
právo vec držať, užívať, požívať a disponovať s vecou. K obsahu vlastníckeho práva prináleží tiež právo
brániť sa proti neoprávneným zásahom, pričom vlastníctvo je absolútnym právom, ktorému zodpovedá

povinnosťostatnýchsubjektovvlastníkanerušiť(§126ods.1Občianskehozákonníka).Procesnoprávna
teória vyvodila, že nehnuteľnosť je vyprataná vtedy, ak z nej povinná osoba nielen odstránila na nej
umiestnené veci, ale až vtedy, keď ju urobila prístupnou oprávnenému vlastníkovi (odovzdaním mu
kľúčov, odstránením uzávery a pod., porov. rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo 3206/2006).

45. Prvým predpokladom podania je existencia žalobcovho vlastníckeho resp. iného obdobného práva k
veci.Vlastníckeresp.inéobdobnéprávosamusípreukázať,pričomdôkaznébremenozaťažuježalobcu.
To predovšetkým znamená, že žalobca musí preukázať, na základe akého právneho dôvodu (titulu)
nadobudol vlastníctvo resp. iné obdobné právo k veci. Druhým predpokladom podania reivindikačnej
žaloby je, že žalovaný zadržuje žalobcovu vec bez právneho dôvodu, t.j. neoprávnene.

46. Aktívne legitimovaný je vlastník neoprávnene zadržiavanej veci, resp. oprávnený držiteľ veci.
Pasívne legitimovaný je ten, kto vec neoprávnene zadržiava. Stranami sú žalobca, ktorý podal žalobu
na súd a žalovaným je ten, koho žalobca v žalobe označil za žalovaného. Je teda na vôli žalobcu, koho
žalobca v žalobe označí za žalovaného.

47. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

48. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

49. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

50. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy

na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani
povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o
veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného

práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť
preukázaná vôbec).51. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho
je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe

navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

52. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia
a dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia

a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva
a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže
dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

53. V spore o vypratanie nesie žalobca bremeno tvrdenia, že mu svedčí vlastnícke, resp. iné obdobné
právo vo vzťahu k vypratávaným nehnuteľnostiam, že žalovaný , že žalovaný zadržuje žalobcovu vec
bez právneho dôvodu, t.j. neoprávnene. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol dôkazné
bremeno. Ak sa chce úspešne brániť žalovaný, musí tvrdiť (preukázať), že disponuje právnym dôvodom

(titulom) na užívanie vyprávaných nehnuteľností, resp. tvrdiť a preukázať iné skutočnosti spochybňujúce
nárok žalobcu na vypratanie.

54. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

55. Podstatou nájomnej zmluvy je prenechanie cudzej veci za odplatu nájomcovi, aby ju nájomca
dočasne užíval, alebo aby z nej bral aj úžitky. Pojmovými znakmi nájomnej zmluvy teda sú: a)
prenechanie veci na užívanie, alebo aj na branie úžitkov, b) individuálne určená vec, c) dočasnosť,
d) odplatnosť. Nájomná zmluva je odplatná zmluva. Pojmový znak odplatnosti odlišuje nájomnú

zmluvu od iných vzťahov, ktoré majú s nájmom spoločné znaky, najmä od výpožičky (§ 659 a nasl.
Občianskeho zákonníka). Odplata za užívanie cudzej veci sa nazýva „nájomné“ (§ 671 a nasl.
Občianskeho zákonníka), nie je však vylúčené, aby ju zmluvné strany nazvali inak – napr. cena za nájom
a pod. Ustanovenie § 127 CSP stanovuje tzv. všeobecné náležitosti, ktoré musí spĺňať každé podanie
adresované súdu. Popri týchto náležitostiach musia byť pri určitých typoch podaní kumulatívne splnené

aj iné náležitosti uložené osobitným ustanovením, ktoré sú v prípade žaloby dané ust. § 132 CSP.
Žaloba musí obsahovať osobitné náležitosti podania uvedené v § 132 ods. 1 CSP, teda označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

56. Podľa § 659 Občianskeho zákonníka zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po
dohodnutú dobu bezplatne užívať.

57. Podstatnými náležitosťami zmluvy o výpožičke sú: a) prenechaní veci požičiavateľom
vypožičiavateľovi na užívanie, b) povinnosť vypožičiavateľa vrátiť individuálne určenú vec, c)

bezodplatnosť, d) dočasnosť zmluvy. Zmluva o pôžičke je reálna zmluva. Je potrebné, aby
okrem konsenzu zmluvných strán došlo k reálnemu úkonu – odovzdaniu individálne určenej veci
požičiavateľom vypožičiavateľovi. Zákon pre jej uzavretie nepožaduje žiadne osobitné náležitosti, preto
je možné ju uzavrieť vo všetkých formách prípustných pre právne úkony. Písomná forma nie je potrebná
ani v prípade, ak je predmetom zmluvy nehnuteľnosť, pretože nedochádza k prevodu vlastníctva k nej.

58. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmú
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.59. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania, ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

60. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

61. V zmysle § 153 CSP civilné sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená
to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania,

ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je
vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia
procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Účelom a zmyslom
koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a pôsobiť na strany
sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

62. V záujme zefektívnenia dokazovania zákonodarca v Civilnom sporovom poriadku pristúpil k novej
koncepcii koncentrácie konania, ktorej zmyslom je uskutočniť isté procesné úkony v určitej fáze konania,
čo zvyšuje procesnú zodpovednosť strán sporu a ich prístup k plneniu dôkaznej povinnosti. Strany
sporu musia do momentu určeného zákonom uviesť všetko (skutkové tvrdenia aj dôkazy), na čom

chcú postaviť svoj nárok, resp. poprieť nárok protistrany. Ak tak neurobia v zákonom určenej dobe,
túto možnosť stratia. Možnosť modifikácie predmetu dokazovania sa eliminuje len na nevyhnutné
a nepredvídateľné zmeny alebo na zmeny vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania. Na
skutočnosti a dôkazy predložené a označené neskoro súd neprihliada, hľadí sa na ne akoby neboli
uplatnené. Civilný sporový poriadok rozlišuje sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania (§ 153 a § 154

CSP). Sudcovská koncentrácia sa neuplatní v sporoch s ochranou slabšej strany, okrem výnimky, ak je
spotrebiteľ v konaní zastúpený advokátom (§ 291 ods. 3 v spojení s § 296 CSP).

63. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu
spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú

povinnosť môže strana v závislosti od jej procesného postavenia plniť od začiatku sporu v žalobe,
vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní
pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a
vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih
vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej

povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane
sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také
rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou,
v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť.

64. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu

sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

65.Natomtomiesteodvolacísúdpovažujezapotrebnézdôrazniť,žesúdvkonaníniejeviazanýprávnou
kvalifikáciou uplatneného nároku, avšak je (striktne) viazaný (limitovaný) vymedzením rozhodujúcich
skutkových tvrdení žalobcu, o ktoré tento opiera uplatnený nárok.

66. Prvoinštančný súd žalobe vyhovel vo vzťahu k vyprataniu (stavieb) stavba-kotolňa s. č. XXX na
parcele č. 1200/31, stavba - skládka popola s. č. XXX na parcele č. 1200/32, stavba - kotolňa s.č.
XXX na parcele č. 1200/52, keď v odseku 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku (okrem iného)konštatoval, že dňa 16.1.2007 bola ústne uzatvorená medzi stranami sporu nájomná zmluva na 5
rokov, na základe čoho mal nájom skončiť k 16.1.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebolo
preukázané, že v lehote 30 dní po skončení nájmu by žalobca podal žalobu na vypratanie, predmetný

nájomný vzťah sa podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka opakovane predlžoval o 1 rok,
a to až do času podania žaloby dňa 26.3.2019. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom okresného
súdu, že medzi stranami sporu bola (dňa 16.1.2007) ústne uzavretá nájomná zmluva na päť rokov,
keď podľa odvolacieho súdu rovnako ako ani žalovanému takýto záver po zopakovaní dokazovania
odvolacím súdom nevyplynul. Na rozdiel od okresného súdu má odvolací súd za preukázané, že

medzi stranami sporu došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o výpožičke (ohľadom stavieb) podľa § 659
Občianskeho zákonníka, keď v konaní nebola preukázaná ani dohoda strán sporu o výške nájomného,
ktorý predstavuje podstatnú obsahovú náležitosť zmluvy o nájme (§ 663 Občianskeho zákonníka), ale
bola preukázaná dohoda o bezodplatnom užívaní predmetných stavieb žalovaným. Pričom skutočnosť
o bezodplatnom užívanie predmetných stavieb (na päť rokov) tvrdil samotný žalobca (nie v žalobe) ale
vo vyjadrení zo dňa 9.8.2019 (čl. 79) a uvedené potvrdil aj žalobca vo svojej výpovedi pred okresným

súdom, keď uviedol, že poskytol uvedené stavby do užívania žalovanému, lebo nemal kde uskladňovať
poľnohospodárske stroje. A zároveň uviedol, že síce mal v úmysle uzavrieť nájomnú zmluvu s nájomným
800,- eur mesačne, avšak výslovne uviedol, že k vzniku zmluvy nedošlo. Existenciu dohody o užívaní
stavieb potvrdil aj svedok D. G., ktorý o tom vedel, avšak nebol pri dohode o podmienkach o užívaní
stavieb žalovaným. Svedok D. G., ktorý so žalovaným dohadoval podmienky uzavretia kúpnej zmluvy

z roku 2006, resp. kúpnu zmluvu, výslovne uviedol, že o užívaní aj budovy nehovorili. Samotný žalovaný
vo vyjadrení zo dňa 8.12.2006 (na čl. 67) okrem iného tvrdil, že v roku 2009 so žalobcom zastúpeným H.
J. došlo k dohode, že mu poskytne na užívanie priestory starej kotolne. Na pojednávaní na odvolacom
súde žalovaný tvrdil, že pár mesiacov po uzavretí kúpnej zmluvy išiel za pánom J., že potrebuje nejaké
budovy, v ktorých by si uskladnil stroje, ktorý mu dal užívať kotolňu. Tvrdenie žalobcu z podania zo dňa

9.8.2019 o dočasnom užívaní stavieb na päť rokov žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie
výslovne nepoprel, preto odvolací súd postupom podľa § 151 ods. 1 CSP mal tvrdenie žalobcu o dobe
užívania stavieb na päť rokov, za nesporné. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu,
ktorý ani nevyplýva z vykonaného dokazovania a to, že k dohode o bezodplatnom užívaní došlo dňa
16.1.2007, pričom uvedený dátum je dňom, kedy Správa katastra rozhodla o povolení vkladu kúpnej

zmluvy zo dňa 8.12.2006. Z výsledkov vykonaného dokazovania podľa odvolacieho súdu vyplynulo, že k
(ústnej) dohode medzi stranami sporu došlo najneskôr v roku 2008, kedy žalovaný už užíval predmetné
stavbyadobapiatichrokovbezplatnéhoužívaniauplynulavroku2013,následnetedaužžalovanýužíval
predmetné stavby bez právneho dôvodu (neoprávnene) a uvedené platilo aj v dobe podania žaloby na
okresný súd.

67. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.

68. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods.
1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť

súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto,
že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak

hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu.

69. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí
vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení
dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-

ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu
pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti
musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym
poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.70. Odvolací súd poukazuje na to, že aj dôkaz výsluch svedka, bolo treba vyhodnotiť podľa kritérií podľa
§ 191 CSP. Z obsahu spisu vyplýva, že svedok D. G. bol vypočutý na pojednávaní dňa 12.4.2022,

na ktorom uviedol, že žalovaného pozná 40 rokov, žijú v rovnakej obci, u žalobcu bol zamestnaný
na základe pracovnej zmluvy. Pri hodnotení tohto dôkazu pôsobia vedľa vecného obsahu výpovede i
ďalšie skutočnosti, ktoré nie sú vyjadrené v zápisnici o pojednávaní. Pri hodnotení tohto dôkazu súd
vyhodnocuje vierohodnosť výpovede svedka nielen z toho, aký má svedok vzťah k stranám sporu
a k prejednávanej veci, ale tiež s prihliadnutím k tomu, aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k

spôsobu reprodukcie skutočností, o ktorých vypovedá a k jeho chovaniu pri výsluchu, t. j. či je svedok
presvedčivý, či vypovedá s istotou, plynule a či je ochotný odpovedať na otázky a k poznatkom zisteným
na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými
dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa navzájom dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk
potom poskytne záver o pravdivosti, či prípadnej nepravdivosti tvrdených preukazovaných skutočností.
Súd prvej inštancie vypočul D. G. ako už bolo uvedené na pojednávaní dňa 12.4.2022, pričom z obsahu

zápisnice tiež vyplýva, že svedok vypovedal formou odpovedí na všetky otázky, ktoré mu položili právni
zástupcovia strán sporu. Odvolací súd poukazuje na to, že výpoveď svedka nebola namietaná stranami
konania z hľadiska možnej zaujatosti. Z obsahu spisu podľa odvolacieho súdu nevyplýva záver o jeho
zaujatosti a nedôveryhodnosti. (V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na nález Ústavného súdu SR
z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29).

71. Súd vykonáva dokazovanie zásadne na návrh strán sporu. Okresný súd vykonal v prejednávanej
veci síce dokazovanie aj výsluchom žalovaným navrhnutého svedka D. G., avšak ani jeho výsluchom
nebolo preukázané, že by žalovanému svedčil v čase podania žaloby titul na užívanie predmetných
stavieb, čím žalovaný neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno a teda sa mu nepodalo vyvráť nárok

žalobcu na vypratanie predmetných stavieb. Zároveň svedok ani nepotvrdil obranu žalovaného o ústnej
dohode strán sporu, že žalobca dá žalovanému 16 árov a žalovaný mu ponúkal, že vyplatí kotolňu za
10.000,- eur a 20 árov mu niekde dá.

72. S ohľadom na uvedené v odseku 66 odvolací súd vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP na

odvolacom konaní odstránil, uvedené však nič nemení na správnom závere okresného súdu o vyhovení
žalobe súdom prvej inštancie ohľadom vypratania stavieb žalovaným.

73. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), g) CSP vo vzťahu k stavbám, odvolací súd
konštatuje, že odvolanie musí byť vadou (aj) v zmysle odvolacích dôvodov § 365 ods. 1 písm. b), d) e),

g) CSP odôvodnené (§ 363 CSP), a teda nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, tak ako to
vyplýva z predmetného odvolania, ktoré obsahuje iba odkaz (a citáciu) odvolacích dôvodov § 365 ods.
1 písm. b), d), e), g) CSP, ale je potrebné odvolací dôvod riadne identifikovať, t. j. v akom konkrétnom
pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho (označeného) dôvodu. Uvedenú
požiadavku však odvolanie nenapĺňa, čím je znemožnené odvolaciemu súdu posúdenie (iba) formálne

označených odvolacím dôvodov.

74. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) CSP ohľadom určitosti žalobného petitu vo
vzťahu k stavbám podľa odvolacieho súdu nebol naplnený, keďže nehnuteľnosti stavby, ktorých
vypratania sa žalobca domáha, sú určené jasne, určite a zrozumiteľne a petit v tomto smere netrpí ani

nevykonateľnosťou. Teda v zmysle žaloby a v spise sa nachádzajúcich listinných dôkazov sú stavby
identifikované údajmi v zmysle § 7 písm. b) katastrálneho zákona (najmä súpisným číslom).

75. Zároveň odvolací sú konštatuje, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a), b) CSP vo vzťahu
k napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k stavbám nebol naplnený. Odvolací súd

nezistil, že by procesné podmienky neboli naplnené a zároveň nedošlo k nesprávnemu procesnému
postupu, ktorý by znemožnil žalovanému uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

76. Námietku žalobcu, že okresný súd rozhodol v rozpore so žalobným petitom v prospech

neexistujúceho žalobcu (AGROSTAAR s.r.o.), nepovažuje odvolací súd za dôvodnú, keďže je síce
zjavné, že žalobca bol súdom prvej inštancie v záhlaví napadnutého rozsudku označený (nesprávnym)
obchodnýmmenomAGROSTAARs.r.o.,avšaksprávnymúdajomoIČO:36229156,ktorépatrížalobcovi
označeného obchodným menom AGROSTAAR KB spol. s r.o., keď žalobca bol už v žalobe podanejna okresný súd označený správne ako AGROSTAAR KB spol. s r.o., IČO: 36229156. Uvedený údaj
vyplýva aj z údajov Obchodného registra zverejnených na stráne L.. Na uvedené pochybenie odvolací
súd upozorňuje súd prvej inštancie.

77. Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní, ods. 2 v uznesení podľa odseku 1

súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí
o možnosti podanie odmietnuť, ods. 3 ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví,
súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať, ods. 4 ak sa
podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia
lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu
môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

78. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

79. Podľa § 132 ods. 1 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh, ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, ods.
3 žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

80. Žalobným návrhom sa rozumie tzv. petit a ide o spresnenie všeobecnej náležitosti podania (čo sa
podaním sleduje). Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Žaloba je však
procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za
žalobný návrh, teda predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové
odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby. Žalobca musí preto svoj nárok

presne vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Tá je splnená
vtedy, ak je možné žalobný petit prevzatý do výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov výkonu
exekúcie. Preto neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov strán sporu a prílišný
tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu
zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS

1/02 z 26.9.2002).

81. Požiadavka ustanovenia § 79 ods. 1 vety druhej OSP, aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca
domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku.
Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému

uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti,
súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia
rovnaképrávaapovinnosti,ktorýchsažalobcadomáhal.Ibasúdrozhodujeotom,akobudeformulovaný
výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný.
Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa

žalobca žalobou skutočne domáhal (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 254/2009).

82. Súd je teda viazaný obsahom žalobného návrhu a nie doslovným znením petitu žaloby. Súd
v sporovom konaní nemôže svojvoľne meniť obsah žalobného návrhu, t.j. rozhodovať o niečom, čo
žalobca neučinil predmetom konania. Presná formulácia výroku rozhodnutia súdu musí vychádzať

z obsahu žalobného návrhu, nemusí však byť formulačne doslovne totožná so znením petitu žalobného
návrhu.

83. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bolo v konaní preukázané, že návrh žalobcu, ktorý
sa v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhal voči žalovanému okrem iného vypratania

stavieb, bol podaný dôvodne, pričom okresný súd rozhodol vecne správne, avšak odvolací súd mal
za to, že bolo potrebné znenie výroku preformulovať vo vzťahu k označeniu stavieb, keď odvolacím
súdom preformulovaný výrok presne vymedzuje požiadavku žalobcu, a obsahuje údaje v zmysle § 7zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon).

84. Na podporu vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 25. novembra 2020, sp. zn. 7 Cdo 268/2019).

85. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobe žalobcu I. výrokom
vo vzťahu k vyprataniu stavieb vyhovel, rozhodol v podstate vecne správne, potrebné bolo vec len inak

právne posúdiť, čo odôvodnil odvolací súd v odseku 66. Avšak odvolací považoval za potrebné zmeniť
formuláciu I. výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný vypratať
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie C. D., obec C. D., okres Galanta: stavba –
kotolňa s. č. XXX na parcele registra „C“ 1200/52 zastavaná plocha nádvorie o výmere 177 m2, stavba
– skládka popola s. č. XXX na parcele registra „C“ č. 1200/32, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
15 m2, stavba – kotolňa s. č. XXX na parcele č. 1200/31 (neevidované na liste vlastníctva), a to do 30

dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd má za to, že ním preformulovaný žalobný petit (vo vzťahu
k stavbám) obsahuje presné označenie nehnuteľností, ktoré majú byť žalovaným vypratané v zmysle §
126 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na preformulovanie I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie vo
vzťahu k stavbám, odvolací súd iba formálne zmenil vecne správny výrok súdu prvej inštancie vo vzťahu
k stavbám, nakoľko v podanom odvolaní žalovaný neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti,

ktorými by preukázali nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nepovažoval ním uvádzané
tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť nielen formálnu ale aj obsahovú
zmenu napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k stavbám.

86. Vo vzťahu k vyhoveniu žaloby o vypratanie (pozemkov) časť parc. registra E č. 1218/101 vo

výmere 42 m2, registra E č. 1219/102 vo výmere 635 m2, časť parcely registra E č. 1221/101
vo výmere 76 m2, časť parcely registra E č. 1221/1 vo výmere 37 m2, okresný súd uzavrel, že
nebolo preukázané, že by žalovaný disponoval akýmkoľvek právnym titulom na ich užívanie. Nebola
preukázaná existencia prípadnej platnej a účinnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve rovnako ako ani
existencia kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti majúce sa vypratať, v rámci ktorej by v zmysle žalovaným

tvrdených jednaní medzi stranami sporu došlo k prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
zo žalobcu na žalovaného, čím by nadobudol právny titul k ich (okrem iného aj) užívaniu. Okresný súd
rozhodol, že súčasťou rozsudku bude aj geometrické zameranie nehnuteľností majúcich sa vypratať
vyhotovené geodetom E. F., a to fyzickým pripojením uvedeného zamerania. Konštatoval, že sa
nestotožnil s argumentáciou žalovaného o nedostatku výpovednej hodnoty geometrického zamerania

a potrebe geometrického plánu, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu obsiahnutým v ods. 29
zrušujúceho rozhodnutia (ktorý nespochybnil právnu relevanciu geometrického zamerania, súdu prvej
inštancie vytkol len fyzické nepripojenie geometrického zamerania k rozhodnutiu vo veci samej).

87. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením okresného súdu (odsek 18 odôvodnenia napadnutého rozsudku),

že nespochybnil právnu relevanciu geometrického zamerania, súdu prvej inštancie vytkol len fyzické
nepripojenie geometrického zamerania k rozhodnutiu vo veci samej. Dáva do pozornosti, že súd prvej
inštancie si iba vybral časť argumentácie odvolacieho súdu z odseku 29 z odôvodnenia uznesenia
odvolacieho súdu č. k. 9Co/83/2020-219 zo dňa 27.10.2021 bez toho, aby reagoval na kontext v zmysle
odseku 28 odôvodnenia označeného uznesenia odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd jednoznačne

vytkol okresnému súdu pochybenie, ktoré sa týkalo práve geodetického zamerania geodeta E. F..
Konkrétne odvolací súd uviedol: „Súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle citovaného § 204 CSP vo
vzťahu k geodetickému zameraniu geodeta E. F. so sídlom vo Veľkých Salibách. Z obsahu spisu vyplýva,
že dôkaz listinou geodetické zameranie geodeta E. F. so sídlom vo Veľkých Salibách, nevykonal jej
prečítaním ani oznámením jej obsahu, napriek tomu, že podľa II. výroku napadnutého rozsudku mal byť

dokonca súčasťou napadnutého rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že uvedená písomnosť sa v spise
ani nenachádza, s poukazom na obsah žaloby a jej príloh žalobca túto písomnosť ani neuviedol, ani
nepripojil, hoci označenie tejto listiny je uvedené aj v III. výroku uznesenia č. k. 26C/15/2019-116 zo dňa
11.3.2020 (zmena žaloby). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že hoci v žalobe je v časti
dôkazov označený náčrt vyhotovený 9.1.2019, pričom odvolaciemu súdu sa iba javí, že by mohlo ísť

o identické listiny (geodetické zameranie geodeta E. F. so sídlom vo Veľkých Salibách) len s odlišným
označením, ani takáto písomnosť sa v spise nenachádza a nie je uvedená ani v prílohách žaloby (čl.
4), preto uvedené nemožno adekvátne posúdiť. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať žalobcu
na predloženie ním označených dôkazov, tieto následne identifikovať a oboznámiť ich obsah, tým skôr,že okresný súd listinný dôkaz (ktorý sa v spise nenachádza) označil (aj) vo výroku II. napadnutého
rozsudku.“.

88. S ohľadom na uvedené v odseku 85 je nesporné, že odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní voči
prvému rozsudku okresného súdu č. k. 26C/15/2019-152 zo dňa 7.5.2020 nemohol zaujať relevantný
názor k obsahu (náčrt) zamerania geodeta E. F. vo vzťahu k požiadavke žalobcu na vypratania častí
pozemkov, keď s poukazom na obsah spisu táto písomnosť bola žalobcom do spisu založená dňa
8.12.2021 (čl. 239), t. j. jednoznačne (až) potom ako odvolací súd prvýkrát vo veci okresného súdu

rozhodol (uznesenie č. k. 9Co/83/2020-219 zo dňa 27.10.2021). A teda odvolací súd nemal možnosť
ani zaujať stanovisko k tomu, či požiadavka žalobcu na vypratanie častí pozemkov v zmysle žaloby,
vyjadrená v petite navrhnutom žalobcom spĺňa požiadavku jasnosti, určitosti, zrozumiteľnosti, keď
žalobca musí svoj nárok vo vzťahu k vypratávaným častiam pozemkov presne vyjadriť tak, aby bola
splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Tá je splnená vtedy, ak je možné žalobný petit
prevzatý do výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie.

89. V odseku 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku prvoinštančný súd konštatoval, že argumentácia
žalovaného o tom, že petit žaloby (žalobný výrok) je nevykonateľný z dôvodu neurčitosti špecifikácie
nehnuteľností majúcich sa vypratať je dôvodná len čiastočne. Po ostatnej zmene žaloby žalobcom
v snahe náležite špecifikovať nehnuteľnosti, ktoré žalobou žiada vypratať, ktorá zmena bola

pripustená uznesením zo dňa 27.6.2022, znenie žalobného výroku nebolo koncipované v úplnom
súlade s katastrálnym zákonom, nakoľko v ňom absentujú náležitosti označenia listu vlastníctva,
ak aj konkrétneho Okresného úradu, odboru katastrálneho. Žalobca konkretizoval (v samotnom
žalobnom výroku chýbajúce) označenie listov vlastníctva, ako aj označenie Okresného úradu, odboru
katastra, ktorý dané listy vlastníctva eviduje, nielen v texte žaloby, ale aj nasledujúcich písomných

a ústnych vyjadreniach. Nemožno teda konštatovať, že žalobca si nesplnil povinnosť uloženú §
132 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu totiž nehnuteľnosti, o vypratanie ktorých v konaní ide, možno
jednoznačne a nezameniteľne identifikovať, nakoľko žalobca už v žalobe uviedol identifikačné znaky
nehnuteľností vrátane listov vlastníctva a príslušného evidujúceho odboru katastra nehnuteľností.
Postup súdu predstavujúci zamietnutie žaloby pre nevykonateľnosť žalobného výroku v dôsledku

absencie explicitného označenia listov vlastníctva a evidujúceho katastrálneho úradu v žalobnom výroku
za situácie, kedy uvedené špecifikácie jednoznačne a nezameniteľne vyplývajú z obsahu žaloby by
podľa názoru okresného súdu zodpovedal prehnane formalistickej a reštriktívnej interpretácii Civilného
sporového poriadku.

90. Na rozdiel od okresného súdu (konštatácia v odseku 89), odvolací súd považoval námietku
žalovaného o nevykonateľnom a neurčitom petite vo vzťahu pozemkov, ktorých vypratania sa žalobca
domáha za dôvodnú, keďže žalobca sa domáha vypratania (iba) častí parciel registra „E“, ktoré síce
sú zapísané v katastri, ale ich hranice nie sú už v teréne viditeľné, pričom žalobca v konaní predložil
iba (náčrt) zamerania geodeta, ktoré pri údajoch o m2 konkrétnej parcely registra „E“ obsahuje dokonca

označenie cca 42 m2 z parcely reg. E č. 1218/101 orná pôda vo výmere 588 m2 (LV č. XXX), cca 76 m2
z parcely registra E č. 1221/101 orná pôda vo výmere 491 m2 (LV č. XXXX), cca 37 m2 z parcely registra
E č. 1221/1 orná pôda vo výmere 16743 m2 (LV č. XXXX), cca 635 m2 z parcely registra E č. 1219/102 –
orná pôda vo výmere 2378 m2 (LV č. XXX). Odvolací súd má za to, že na odstránenie neurčitosti žaloby
– nevykonateľnosti v zmysle uvedeného nepostačuje ani to, že súčasťou rozsudku a jeho vyhovujúceho

výroku je aj (náčrt) geodetické zameranie geodeta (III. výrok napadnutého rozsudku).

91. S poukazom na uvedené v odseku 90 odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie v rámci
odvolacieho konania vyzval žalobcu uznesením č. k. 10Co/8/2023-338 zo dňa 31.1.2024 (označené
v odseku 13) na odstránenie neurčitosť petitu žaloby, ktorý musí byť presný a určitý, t. j. presne a úplne

identifikuje konkrétnu časť vypratávaného pozemku (vo vzťahu ku každej požadovanej parcele). Pričom
v odôvodnení vysvetlil svoj postup tak, že Žaloba (ani v spojení s uznesením okresného súdu č. k.
26C/15/2019-273 zo dňa 27.7.2022) neobsahuje riadny a úplný petit, s dôrazom na jeho vykonateľnosť
a to ani s poukazom na geodetické zameranie geodeta E. F. so sídlom vo Veľkých Salibách, nakoľko
nehnuteľnosti, konkrétne časť parcely registra „E” č. 1218/101 (zapísaná na LV č. XXX, katastrálne

územie C. D., obec C. D., okres Galanta, orná pôda vo výmere 588 m2 v spoluvlastníckom podiele
1/1) podľa žaloby žalobcu vo výmere 42 m2; časť parcely registra „E” č. 1219/102 (zapísaná na LV č.
XXX, katastrálne územie C. D., obec C. D., okres Galanta, orná pôda vo výmere 2378 m2) podľa žaloby
žalobcu vo výmere 635 m2; časť parcely registra „E“ č. 1221/1 (zapísaná na LV č. XXXX zapísaná naLV č. XXXX, katastrálne územie C. D., obec C. D., okres Galanta, orná pôda vo výmere 16743 m2)
podľa žaloby žalobcu vo výmere 37 m2; časť parcely registra „E“ č. 1221/101 (zapísaná na LV č. XXXX,
katastrálne územie C. D., obec C. D., okres Galanta, orná pôda vo výmere 491 m2) podľa žaloby žalobcu

vo výmere 76 m2; časť parcely registra „E“ č. 1218/1 (podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa
9.1.2019 na č. 20 zapísaná na LV č. XXXX katastrálne územie C. D., obec C. D., okres Galanta, orná
pôda vo výmere 4270 m2) podľa žaloby žalobcu vo výmere 105 m2; časť parcely registra „E“ č. 1219/2
(podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 9.1.2019 na čl. 20 zapísaná na LV č. XXXX katastrálne
územie C. D., obec C. D., okres Galanta, orná pôda vo výmere 15103 m2) podľa žaloby žalobcu vo

výmere 660 m2, nie sú špecifikované tak, aby v prípade úspechu žalobcu v konaní bol možný výkon
rozhodnutia, keďže žalobca sa vo vzťahu k jednotlivým pozemkom domáha iba čiastočného vypratania
konkrétnych parciel, avšak bez bližšej špecifikácie vypratávanej časti, keď ani žalobcom predložené
geodetické zameranie geodeta E. F. so sídlom vo Veľkých Salibách uvedené nespĺňa.

92. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení parcelou rozumie geometrické určenie
a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v
geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla.

93. Podľa 7 písm. b) katastrálneho zákona kataster obsahuje tieto údaje: parcelné čísla, údaje o

parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra "E" evidovaných na
mapeurčenéhooperátu,druhyavýmerypozemkov,súpisnéčíslastavieb,údajeopríslušnostipozemkov
k zastavanému územiu obce, 2) údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cene nehnuteľnosti
a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho
pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách,

vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy
o nehnuteľnostiach.

94. Postup žalobcu v zmysle podania zo dňa 20.2.2024 označeného v odseku 14 odvolací súd
nepovažuje za odstránenie neurčitosť petitu žaloby s dôrazom na jeho vykonateľnosť. Uvedené je

dôvodom na zamietnutie žaloby (v časti pozemkov), bez toho, aby bolo nutné zaoberať sa jej vecnou
stránkou, keď neurčitosť žaloby tak ako tomu v danej veci, v prípade jej vyhovenia súdom, by došlo
k situácii, že rozsudok by nespĺňal podmienku materiálnej vykonateľnosti. S ohľadom na uvedené
odvolací súd napadnutý I. a II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k pozemkom zmenil (§
388 CSP) a žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, keď žalovaný dôvodne namietal naplnenie

odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP.

95. Bez ohľadu na uvedené v odseku 94 odvolací súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním nebola
preukázaná existencia právneho titulu (nájomná zmluva), ktorá by odôvodňovala práva žalovaného
užívať predmetné časti pozemkov a to ani výpoveďou svedka D. G.. Žalovaný v konaní nepreukázal

existencia dohody z roku 2006 o prevode primeraného pozemku vo výmere 3762,75 m2 namiesto
vyplatenia kúpnej ceny žalovanému v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 8.12.2006 a ani existencia dohody
z roku 2009, podľa ktorej žalobca mal žalovanému poskytnúť na užívanie priestory starej kotolne a po
usporiadaní pozemkov pod kotolňou prevod na žalovaného 1600 m2 pozemku aj s kotolňou na ňom
postavenom za 10.000,- eur (vrátane skladu obilovín s.č. XXX s parcelou č. 4007/12 o výmere 251 m2

za 700,- eur, ktorá nehnuteľnosť nebola predmetom tohto konania).

96. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), g) CSP vo vzťahu k pozemkom, odvolací
súd konštatuje, že odvolanie musí byť vadou (aj) v zmysle odvolacích dôvodov § 365 ods. 1 písm. b), d),
e), g) CSP odôvodnené (§ 363 CSP), a teda nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, tak ako

to vyplýva z predmetného odvolania, ktoré obsahuje iba odkaz (a citáciu) odvolacích dôvodov § 365 ods.
1 písm. b), d), e), g) CSP, ale je potrebné odvolací dôvod riadne identifikovať, t. j. v akom konkrétnom
pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho (označeného) dôvodu. Uvedenú
požiadavku však odvolanie nenapĺňa, čím je znemožnené odvolaciemu súdu posúdenie (iba) formálne
označených odvolacím dôvodov.

97. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.98. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods.
2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

99. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

100. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

101. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej

procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať
len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie
dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal
dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie
z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať

z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu.
Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol
v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

102. V tejto súvislosti je dôvodné prihliadnuť aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Nárok na náhradu trov

konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne
podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku
chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku
alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo/225/2010).

103.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

104. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v súdnom konaní je poskytnúť úspešnej strane náhradu
tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním, musela vynaložiť, pričom tieto by
nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred súdom. Obsahom základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1, 4 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších

zmien a doplnení) je aj to, že strana konania, ktorá bola v konaní úspešná, má zásadne právo na to, aby
sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva.
So zreteľom na rozmanitosť prípadov je však treba riešiť každú vec individuálne, s prihliadnutím na celý
priebeh konania a postup strán, ako aj vzhľadom na to, do akej miery sú jednotlivé strany dotknuté vo
svojich záujmoch vyhlásenými rozhodnutiami.

105. Ak je v jednom návrhu na začatie konania/žalobe uplatnených niekoľko samostatných nárokov,
nemôže úspech žalobcu v spore ohľadom niektorého nároku založiť právo na náhradu trov konania,
ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom.

106. Vzhľadom k tomu, že žalobca v predmetnom spore uplatňuje požiadavku vypratania k viacerým
nehnuteľnostiam (stavba-kotolňa s.č. XXX na parc.č. 1200/31, stavba-skládka popola s.č. XXX na parc.
č. 1200/32, stavbu-kotolňu s. č. XXX na parc.č. 1200/52, časť parc. reg. "E" č. 1218/101 vo výmere 42
m2, časť parc. reg. "E" č. 1218/1 vo výmere 105 m2, časť parc. reg. "E" 1219/102 vo výmere 635 m2,
časť parc. reg. "E" č. 1219/2 vo výmere 660 m2, časť parc. reg. "E" č. 1221/101 vo výmere 76 m2 a

časť parc. reg. "E" č. 1221/1 vo výmere 37 m2), odvolací súd postupoval pri rozhodovaní o náhrade
trov konania pri každej nehnuteľnosti samostatne, konkrétne stavieb a pozemkov, samostatne pričom
prvoradým kritériom pri posudzovaní náhrady trov konania je procesný úspech tej – ktorej strany sporu.107. Pokiaľ ide o nárok vypratať stavby (stavba-kotolňa s.č. XXX na parcele č. 1200/31, stavba-skládka
popola s. č. XXX na parcele č. 1200/32, stavbu-kotolňu s. č. XXX na parcele č. 1200/52) žalobca
bol v tejto časti úspešný v celom rozsahu, keďže odvolacím súdom došlo iba k formálnej zmene,

preformulovaným výroku (vo vzťahu k stavbám), preto odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 2
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP priznal žalobcovi nárok voči žalovanému na náhradu
prvoinštančných a odvolacích trov v plnom rozsahu (III. výrok tohto rozsudku), keď nezistil dôvody na
postup podľa § 257 CSP.

108. Čo sa týka nároku vypratať pozemky (časť parcely registra „E“ č. 1218/1 vo výmere 105 m2, časť
parcely registra „E“ č. 1219/2 vo výmere 660 m2), žalovaný bol v tejto časti úspešný, keďže zastavenie
konania zavinil (§ 256 ods. 1 CSP) žalobca, ktorý zobral žalobu v tejto časti bez uvedenia dôvodu,
preto odvolací súd postupoval podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP a priznal
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu prvoinštančných a odvolacích trov v plnom rozsahu (IV.
výrok tohto rozsudku), keď nezistil dôvody na postup podľa § 257 CSP.

109. Ohľadom nároku žalobcu vypratať pozemky (časť parcely reg. "E" č. 1218/101 vo výmere 42 m2,
časť parcely reg. "E" 1219/102 vo výmere 635 m2, časť parcely reg. "E" č. 1221/101 vo výmere 76 m2,
časť parcely reg. "E" č. 1221/1 vo výmere 37 m2), bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, preto odvolací
súd postupom podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP priznal žalovanému

nárok voči žalobcovi na náhradu prvoinštančných a odvolacích trov v plnom rozsahu (IV. výrok tohto
rozsudku), keď nezistil dôvody na postup podľa § 257 CSP.

110. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že v záhlaví napadnutého rozsudku je
nesprávne uvedené obchodné meno žalobcu (AGROSTAAR s.r.o.), ktoré je potrebné postupom podľa

§ 224 CSP (Súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné
zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.) opraviť
uvedením správneho obchodného mena žalobcu (AGROSTAAR KB spol. s r.o.).

111. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

112. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 357 a contrario CSP).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Nov 15, 2025. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam , Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024

Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024