Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Malacky

Judgement was issued by Mgr. Ján Pastirčík

Legislation area – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4Csp/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623200580
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1623200580.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o, so

sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpenej: A. A. B., C., D. D. E. XX, F., proti žalovanej:
G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. D. XXXX/XX, E., o zaplatenie 652,78 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.3.2023 sa pôvodná žalobkyňa Všeobecná úverová
banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, domáhala voči žalovanej zaplatenia
sumy 652,78 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 2.9.2020 do zaplatenia. V žalobe

uviedla, že so žalovanou uzatvorila dňa 7.9.2019 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX,
na základe ktorej poskytla žalovanej pôžičku vo výške 699,30 € na kúpu spotrebného tovaru bližšie
špecifikovaného v zmluve (záhradná technika a náradie). Kúpna cena tovaru bola 999 €. Podľa zmluvy
opôžičkemalažalovanásplácaťpôžičkuvpravidelných36mesačnýchsplátkachvsume25,32€,atoaž
do celkovej sumy pôžičky vo výške 911,52 €. Do podania žaloby žalovaná uhradila z tejto zmluvy sumu
151,92 € (bez akontácie). Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve,

pôvodná žalobkyňa dňa 26.6.2020 listom – predžalobná upomienka vyzvala žalovanú k úhrade dlžných
splátokaupozornilajunamožnosťvyhláseniasplatnosticeléhoúveru.Nakoľkokúhradedlžnýchsplátok
ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, dňa 19.8.2020 úver zosplatnila, o čom bola žalovaná
informovaná listom zo dňa 27.8.2020. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu
652,78 €. Uvedenú sumu pôvodná žalobkyňa vypočítala tak, že spočítala predpísané splátky splatné do
zosplatnenia úveru (253,20 €) a sumu po zosplatnení (551,50 €), od ktorých odpočítala úhrady žalovanej
vo výške 151,92 €. Pôvodná žalobkyňa si zároveň uplatnila aj úroky z omeškania, a to od šiesteho

dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané
obyčajnou listovou zásielkou, kde je obvyklá doba na doručenie najviac 5 dní.

2. Uznesením zo dňa 14.12.2023 č.k. 4Csp/21/2023-121 súd pripustil zmenu strany sporu na strane
žalobkyne tak, že pôvodná žalobkyňa z konania vystúpila a na jej miesto do konania vstúpila terajšia
žalobkyňa. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 6.3.2024.

3. Žalovanej bola žaloba doručená postupom podľa § 116 ods. 2 C.s.p. K podanej žalobe sa nevyjadrila.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 17.5.2024, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobkyňa
a jej právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť na ňom ospravedlnili podanímdoručeným súdu dňa 9.5.2024, a to s poukazom na pracovnú zaneprázdnenosť a zásadu hospodárnosti
konania. Na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavila ani žalovaná, ktorej bolo predvolanie
doručené dňa 18.4.2024 s použitím fikcie doručenia. Vychádzajúc z uvedeného, súd v zmysle § 180

druhej vety C.s.p. rozhodol, že bude konať v neprítomnosti strán sporu, pojednávanie otvoril, vec
prejednal a rozhodol.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

6. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 7.9.2019 medzi pôvodnou
žalobkyňou ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom vyplýva, že jej predmetom bolo poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru vo výške 699,30 € na kúpu záhradnej techniky a náradia, ktorej kúpna
cena bola 999 €. Žalovaná mala úver splatiť v 36 mesačných splátkach po 25,32 €, celková čiastka tak
predstavovala sumu 911,52 € a celkové náklady spotrebiteľa 212,22 €. Strany si dohodli ročnú úrokovú
sadzbu 20,14 %. RPMN predstavovala 20,14 %. Prvá splátka úveru mala byť uhradená 20.10.2019,

ostatné vždy k 20. dňu v mesiaci. V zmysle bodu 10.2 zmluvy bola banka oprávnená v prípade riadneho
a včasného nesplácania splátok úveru žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky pred dátumom
konečnej splatnosti úveru, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru), ak
je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia
dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

7. Z prehľadu splátok a úhrad predmetného úveru súd zistil, že žalovaná uhradila len prvých šesť
mesačných splátok vo výške 25,32 € a to splátky splatné 20.10.2019 až 20.3.2020 a do omeškania sa
dostala so splátkou splatnou 20.4.2020. Celkovo tak uhradila na úver sumu 151,92 €.

8. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.6.2020 pôvodná žalobkyňa vyzvala žalovanú na úhradu
nedoplatku na splátkach vo výške 75,96 € s upozornením, že ak do 5.8.2020 nedôjde k úhrade, bude
oprávnená úver zosplatniť. Zásielka s uvedenou upomienkou adresovaná žalovanej bola dňa 7.7.2020
poštou vrátená pôvodnej žalobkyni s poznámkou adresát neznámy.

9. Následne pôvodná žalobkyňa listom zo dňa 27.8.2020 oznámila žalovanej, že nakoľko dlžné splátky
v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradila, jej dlh sa stal splatným v celom
rozsahu naraz. Zároveň ju vyzvala na úhradu dlžnej sumy vo výške 652,86 €. Žalobkyňa však v konaní
ničím nepreukázala, že tento list bol doručený žalovanej.

10. Z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 uzavretej medzi Consumer Finance
Holding,a.s.apôvodnoužalobkyňouakopostupcamiažalobkyňouakopostupníkom,vzneníjejdodatku
č. 6, v spojení s prílohou č. 3 k tejto zmluve vyplýva, že predmetom rámcovej zmluvy bola aj pohľadávka,
ktorú si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanej v tomto konaní. Ďalej sa v rámcovej zmluve dohodlo, že
konkrétne pohľadávky, ktoré sa majú postúpiť, budú určené v jednotlivých Žiadostiach o postúpenie

a prevod, pričom dátumom postúpenia sa rozumie každý dátum, ku ktorému dôjde k doručeniu Žiadosti
o postúpenie a prevod od postupcov postupníkovi. Zo Žiadosti o postúpenie a prevod zo 8.9.2023
(kde pôvodná žalobkyňa vystupovala ako postupca a žalobkyňa ako postupník), vyplýva, že predmetná
pohľadávka voči žalovanej sa s odvolaním na rámcovú zmluvu postupuje na žalobkyňu k dátumu
prevzatia, t.j. k 21.9.2023.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej
zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom jespotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
14. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy,

dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

15. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a/, b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

21. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo

pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom

úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi pôvodnou žalobkyňou ako veriteľom
ažalovanouakodlžníkombolauzavretázmluvaospotrebiteľskomúvere,nazákladektorejbolžalovanej
poskytnutý úver vo výške 699,30 €. Právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym
vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných

ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ZoSÚ), keďže pôvodná
žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikaniaa žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania.

23. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Vo všeobecnosti platí,
že pod vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je určitá
osoba subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pre posúdenie, kto je v spore
vecne legitimovaný je rozhodujúce výlučne právo hmotné. V prípade dvojstranných právnych vzťahov,
v ktorých strany stoja navzájom v spore, sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna (na strane žalobcu) alebo

pasívna (na strane žalovaného). Z hľadiska vecnej legitimácie je teda podstatné, že ten, kto žaluje,
je aj v skutočnosti podľa hmotného práva nositeľom oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná
legitimácia), resp. ten, kto je žalovaný, je aj reálne nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania.
Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom
sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je
nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

24. Žalobkyňa svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore vyvodzuje z Rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 30.11.2017 (v znení jej dodatku č. 6) uzavretej medzi pôvodnou žalobkyňou ako
postupcom a žalobkyňou ako postupníkom, v spojení so Žiadosťou o postúpenie a prevod z 8.9.2023, na
základe čoho malo k 21.9.2023 dôjsť k postúpeniu predmetnej pohľadávky voči žalovanej na žalobkyňu.

Hoci v konaní už bolo na návrh pôvodnej žalobkyne právoplatne rozhodnuté o pripustení zmeny na
strane žalobkyne, je potrebné uviesť, že súd v súlade s § 80 C.s.p. predmetný návrh posudzoval len
z hľadiska toho, či bol podaný oprávnenou osobou, ďalej či po začatí konania nastala právna skutočnosť,
s ktorou sa spája prevod práva, o ktorom sa koná, a či ten, kto mal do konania vstúpiť na strane
žalobkyne, so svojim vstupom súhlasí (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

23.8.2018 sp. zn. 8 Cdo 28/2017). Súd v tomto štádiu konania nebol oprávnený hodnotiť, či sú inak
naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. Otázkou, či
tvrdené právo, ktoré malo byť prevedené, skutočne prešlo na iný subjekt sa totiž súd môže zaoberať
len v rozhodnutí vo veci samej a nie pri skúmaní procesného nástupníctva (k tomu porovnaj napr.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.5.2018 sp. zn. 1 Cdo 163/2017, ako aj uznesenie

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 743/2006). Skutočnosť, že súd už pripustil zmenu
strany sporu na strane žalobkyne preto nijako nebránila súdu, aby skúmal, či v danom prípade došlo
k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodnej žalobkyne na terajšiu žalobkyňu a v nadväznosti na to,
či je žalobkyňa v tomto spore aktívne vecne legitimovaná.

25. Postúpenie pohľadávky je upravené v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. So zreteľom na to,
že veriteľom pohľadávky v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok bola Všeobecná úverová
banka a.s., teda banka, na platné postúpenie pohľadávky na žalobkyňu bolo taktiež nevyhnutné splnenie
zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Súd v tejto spojitosti poukazuje na judikát R 60/2018, z ktorého právnej vety vyplýva, že

postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny
úkon. V odôvodnení tohto rozhodnutia dovolací súd zdôraznil, že ak bola postúpená pohľadávka v
rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení
pohľadávky dlžníkovi.

26. Súd na tomto mieste poukazuje taktiež na právnu vetu judikátu R 6/2022, v ktorej sa uvádza: „V
sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno
preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením
pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia
veriteľa.“ Krajský súd v Bratislave v rozsudku z 29.11.2022 sp. zn. 3Co/84/2021 vychádzajúc z uvedenej

právnej vety skonštatoval, že postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný nielen
tvrdiť, ale i preukázať, že pred postúpením bola predmetná pohľadávka splatná, že banka dlžníka
písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient i napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho
záväzku aspoň 90 kalendárnych dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie
aktívnej vecnej legitimácie postupníka, a to i v prípade, keď sa spotrebiteľ svojich práv v konaní výslovne

nedovoláva, nakoľko v takom prípade sa ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p. o nespornosti nepopretých
skutkových tvrdení neuplatní. Samotná pasivita žalovanej strany v tomto smere preto nemôže viesť k
aplikácii ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 C.s.p. a zakladať povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený
nárok (k tomu aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 246/2019).27. V danom prípade niet pochybností o tom, že v čase, keď malo dôjsť k postúpeniu predmetnej
pohľadávky, t.j. k 21.9.2023, už bola pohľadávka splatná, keďže úver bol v tom čase po konečnom

termíne splatnosti (ten nastal splatnosťou poslednej mesačnej splátky, t.j. 20.9.2022). Žalobkyňa však
bola povinná v konaní taktiež preukázať, že pôvodná žalobkyňa VÚB, a.s. žalovanú v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách písomne vyzvala na splnenie jej záväzku a táto i napriek tomu zostala v omeškaní
so splatením svojho záväzku aspoň 90 kalendárnych dní pred postúpením pohľadávky.

28. Súd v súvislosti s písomnou výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.3.2022 sp. zn. 2Cdo/266/2020, v ktorom dovolací súd
v rámci riešenia dovolacej otázky „či výzva vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje
výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách“, dospel k záveru, že: „Obsah ustanovenia § 92 ods. 8
veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient
v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej

zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v
zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.“ Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa
27.10.2022 sp. zn. 4Cdo/75/2020 skonštatoval neprípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/
C.s.p. ohľadne tejto dovolacej otázky s poukazom na to, že už bola vyriešená v spomínanom uznesení
sp. zn. 2Cdo/266/2020.

29. Vychádzajúc zo záverov uvedených v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/266/2020 je zjavné, že v okolnostiach prejednávanej veci za písomnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách nemožno považovať oznámenie pôvodnej žalobkyne VÚB, a.s. o vyhlásení okamžitej
splatnostiúveruzodňa27.8.2020.Žalobkyňanavyševkonaníaninepreukázala,žetotooznámeniebolo

doručené žalovanej. Keďže žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu písomnej výzvy v zmysle § 92
ods. 8 zákona o bankách, možno konštatovať, že neboli splnené všetky zákonné podmienky vyplývajúce
z uvedeného ustanovenia pre postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobkyňu, čo predstavuje dôvod
neplatnostitohtopostúpeniavzmysle§39Občianskehozákonníka.Vzhľadomnaneplatnosťpostúpenia
predmetnejpohľadávkyniejedanáaniaktívnavecnálegitimáciažalobkynevtejtoveci.Súdpretožalobu

v celom rozsahu zamietol.

30.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Žalovaná síce mala v konaní plný úspech, keďže žaloba bola zamietnutá, súd jej však nárok na
náhradutrovkonaniavočižalobkyninepriznal,pretožejejvkonanížiadnetrovynevznikli(viďR72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.