Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122207848
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8122207848.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu

JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Antónie Kandravej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Z. N.,
nar. XX.X.XXXX, mal. H. N., nar. XX.X.XXXX a mal. F. N., nar. XX.X.XXXX, všetci trvale bytom u
matky, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S.,
pochádzajúcich z rodičov M. K. - N., rod. U., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom S., S. D. X, zastúpenej v
konaní splnomocnenkyňou A.. B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., Z. XX a Z. N., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom F., E. X/XXX, zastúpeného v konaní Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom v Prešove,
Sládkovičova 8, o zvýšenie výživného a o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného

súdu Prešov, č.k. 27P/229/2022 -233 zo dňa 31.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného a vzájomný návrh otca na zníženie
výživného na mal. deti Z., H. a F. N..

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol cit.:

„I. návrh matky z a m i e t a ,
II. návrh otca z a m i e t a ,
III. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že mal. Z., maloletá H. a maloletá F. pochádzajú z
manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 30P/99/2018-158

zo dňa 26.3.2019. Na čas po rozvode boli zverené maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otec
bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého Z. sumou 100 Eur mesačne, maloletej H. sumou 100 Eur
mesačne a maloletej F. sumou 80 Eur mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.5.2019 a výživné sa stalo vykonateľným dňa 16.6.2019. V
tom čase bol maloletý Z. žiakom X. ročníka základnej školy, maloletá H. žiačkou X. ročníka základnej
školy a maloletá F. navštevovala materskú školu. Zvýšené výdavky mala maloletá F. na stravu, pretože
odmietala jesť pevnú stravu. Matka v tom čase žila v spoločnej domácnosti so svojím priateľom a

jeho XX-ročnou dcérou. Bývali v prenajatom byte, za ktorý uhrádzali 380 Eur mesačne. Finančne
jej vypomáhal priateľ. Otec v tom čase bol nezamestnaný, evidovaný v evidencii uchádzačov o
zamestnanie. Predal pozemok za 12 000 Eur, kde 2 000 Eur dal manželke a sumu 10 000 Eur vrátil
sestre, ktorá mu túto sumu požičala, pretože chceli začať s manželkou stavať rodinný dom, čo saneuskutočnilo. Maloletý Z. v súčasnej dobe navštevuje 1. ročník K.S.koly, chodí do volejbalového klubu,
navštevuje základnú umeleckú školu, odbor hudobná, hrá volejbal aj za dospelých, avšak vo svojej
kategórii do XX rokov sa stal vicemajstrom Slovenska. Maloletá H. navštevuje X. ročník základnej

školy. Z. F. navštevuje X. ročník základnej školy, hrá volejbal chodí na základnú umeleckú školu,
odbor výtvarná. Matka pracuje v M. S. Z. S.. V období od septembra 2021 do augusta 2022 bola
práceneschopná. Za obdobie od septembra 2021 do augusta 2022 jej bola vyplatená nemocenská
dávka celkovo v sume 6 996,30 Eur, čo je priemerná suma 583 Eur mesačne. Za rok 2022 obdobie
september, október a november, kedy matka nastúpila do práce, bol jej priemerný čistý mesačný príjem

1 384,83 Eur, za obdobie január 2023 až september 2023 bol jej priemerný čistý mesačný príjem 1
656,81 Eur. Okrem toho si matka dňa 25.7.2019 otvorila živnosť ako inštruktorka autoškoly, pričom
pracuje pre autoškolu Z.-A.. X. od septembra 2022 bol práceneschopný, poberal iba dávku v hmotnej
núdzi od marca do decembra 2022 celkovo v sume 981,50 Eur, čo je priemerne mesačne 98,15 Eur. V
roku 2023 poberal dávku v hmotnej núdzi za obdobie január až máj vo výške 74 Eur mesačne a v júli
69 Eur. Otcovi priznaný invalidný dôchodok od 26.7.2023 v sume 402 Eur mesačne. Naposledy bol

otec zamestnaný vo firme O. v S., ide o dopravnú firmu. Pracovný pomer bol ukončený dohodou, keďže
mal problémy s alkoholom. Aktuálne navštevuje psychiatrickú ambulanciu aj neurologickú ambulanciu,
pričom potvrdil, že mal problémy s alkoholom, ktoré u neho vyvolali neurodegeneratívne ochorenie. Otec
je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorú zdedil v dedičskom konaní a je výlučným vlastníkom
jedného pozemku, cez ktorý vedie železničná trať.

4. Na základe takto zisteného skutočného stavu dospel súd k záveru, že od poslednej úpravy výživného
došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré podrástli, maloletý Z. začal
navštevovať strednú školu a maloletá H. a maloletá F. sú na druhom stupni základnej školy. Všetky
tri deti okrem základných školských povinností majú aj mimoškolské záujmy a aktivity, pričom Z. hrá

aktívne volejbal za prešovský klub Z., s čím sú navýšené výdavky najmä na zakupovanie športového
oblečenia, fyzioterapie s tým spojenej, ale aj výdavky v súvislosti s účasťou na rôznych turnajoch. Okrem
toho Z. hrá plážový volejbal a rovnako ako jeho sestry chodí na základnú umeleckú školu, kde sa hradia
pravidelné poplatky, pričom poplatky platí aj za stretnú školu, keďže ide o športovú súkromnú strednú
školu. K navýšeniu výdavkov došlo aj u oboch dievčat, ktoré obe hrajú plážový volejbal, rovnako obe

navštevujú základnú umeleckú školu, s čím sú navýšené výdavky zo strany matky. Okrem toho všetky
tri deti majú zvýšené výdavky na ošatenie, stravu, obuv, hygienické potreby, školské pomôcky, ktoré vo
väčšej miere v súčasnej dobe hradí matka, nakoľko otec aktuálne prispieva zníženou výškou výživného
na všetky tri maloleté deti. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej pribudla vyživovacia
povinnosť k synovi K.. U otca nedošlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko aj pri poslednej úprave

výživného už bol nezamestnaný, poberal iba dávku v hmotnej núdzi, pričom z posledného zamestnania
v roku 2018 bol prepustený z dôvodu užívania alkoholu. Jeho priemerný čistý mesačný zárobok sa
pohyboval od 740 do 800 Eur mesačne. V priebehu celého konania bol otec práceneschopný, pričom
táto práceneschopnosť trvá doposiaľ. Aktuálne poberá od júla 2023 invalidný dôchodok v sume 402 Eur
mesačne,pričomodtohtoobdobiadošlounehokčiastočnémunavýšeniupríjmu,keďžedovtedypoberal

iba dávku v hmotnej núdzi v minimálnej výške. Z preukázaných lekárskych správ bolo zistené, že otec
má degeneratívne neurologické ochorenie zapríčinené nadužívaním alkoholu, navštevuje psychiatrickú
ambulanciu, má problémy s chôdzou, keďže mal úraz a v dôsledku tohto svojho zdravotného stavu
bol uznaný za invalidného. V priebehu konania preukázal, že si hľadá prácu, avšak aktuálne si nevie
nájsť adekvátnu prácu primeranú jeho zdravotnému stavu, pričom aktívne si takúto prácu chce hľadať

po tom, čo ukončí svoju práceneschopnosť. Aj keď súd považoval návrh matky na zvýšenie výživného
za dôvodný, najmä s prihliadnutím na podstatné navýšenie výdavkov na strane maloletých detí, ktoré
matka riadne zdokladovala a odôvodnila, a ktoré súd považoval za primerané, nebolo možné zvýšiť
výživné zo strany otca, nakoľko pri určovaní výšky výživného vychádza súd nielen z odôvodnených
potrieb maloletých detí, ale aj z možností a schopností na strane povinného rodiča. Aktuálne je otec

práceneschopný, bol mu priznaný invalidný dôchodok, z ktorého je aktuálne v jeho možnostiach a
schopnostiach prispievať na výživu maloletých detí aspoň takým výživným, aké bolo určené naposledy.
Aj keď celková suma výživného prevyšuje polovičnú sumu invalidného dôchodku, súd je toho názoru,
že je v možnostiach a schopnostiach otca vykonávať určitú prácu a po ukončení práceneschopnosti
je schopný sa zamestnať na čiastočný úväzok. Súd zamietol návrh otca na zníženie výživného,

nakoľko aktuálne výživné vzhľadom na výdavky maloletých detí je už teraz nízke a všetky zvýšené
výdavky hradí matka sama za pomoci svojho manžela, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Keďže
súd považoval zdravotný stav na strane otca spôsobený vlastným pričinením nadužívaním alkoholu, čo
mal súd preukázané aj lekárskymi správami a vzhľadom na navýšenie príjmu na strane otca priznaníminvalidného dôchodku v sume 402 Eur mesačne, zatiaľ čo pri poslednej úprave výživného nedosahoval
ani takýto príjem, keďže bol nezamestnaný a poberateľ iba dávky v hmotnej núdzi, považoval súd za
dôvodné ponechať doposiaľ určenú výšku výživného.

5. Otec proti výroku o zamietnutí jeho návrhu na zníženie výživného podal odvolanie z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. 1) a h) C.s.p.. Do priznania invalidného dôchodku bol jeho príjem za
obdobie rokov 2022 a 2023 priemerne za mesiac v sume 154,81 €, pričom životné minimum pre jednu
plnoletú fyzickú osobu suma 268,80 € mesačne. Podstatnou skutočnosťou je rozdiel v znížení jeho

práceschopnosti, ktorá oproti poslednému právoplatne skončenému konaniu, v ktorom sa rozhodovalo
o výživnom, poklesla o 45%, čo výrazným spôsobom znehodnotilo jeho možnosť uplatnenia na trhu
práce. Pokles jeho práceschopnosti bol preukázaný v konaní pred súdom prvej inštancie rozhodnutím
Sociálnej poisťovne ako príslušného správneho orgánu a rovnako bolo preukázané, že minimálne od
9.11.2022 nie je schopný sústavného pracovného zaradenia. Príčinou zníženia jeho práceschopnosti
sú objektívne existujúce ochorenia, ktoré boli lekársky riadne zdiagnostikované, pričom každé z týchto

ochorení má svoje zaradenie v oficiálnom zozname diagnóz. Jeho práceschopnosť je v súčasnosti
znížená o 45%, pričom od 5.9.2022 doposiaľ je práceneschopný v dôsledku ochorenia. Jediným jeho
príjmom je invalidný dôchodok vo výške 402,- € mesačne. Nehnuteľnosti, ktoré súd spomína vo svojom
rozhodnutí, sú v podstate bezcenné, nakoľko sa nachádzajú v ochrannom banskom pásme. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá poukázala na výrazné zhoršenie je zdravotného stavu od
rozhodnutia súdu, ako aj na ukončenie spolužitia s jej terajším manželom.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v

spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je vecne správne. Súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.

9. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal a z tohto skutkového
stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom
rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim

rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe
tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR
sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu

konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08)

10. Súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol, poukazujúc na neexistenciu
podstatnej zmeny pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného. Súd považoval zdravotný
stav na strane otca spôsobený vlastným pričinením nadužívaním alkoholu, čo mal súd preukázané aj

lekárskymi správami a vzhľadom na navýšenie príjmu na strane otca priznaním invalidného dôchodku v
sume 402 Eur mesačne, zatiaľ čo pri poslednej úprave výživného nedosahoval ani takýto príjem, keďže
bol nezamestnaný a poberateľ iba dávky v hmotnej núdzi, považoval súd za dôvodné ponechať doposiaľ
určenú výšku výživného.11. V kontexte uplatnených odvolacích dôvodov je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam. Svoje rozhodnutie argumentuje odvolací súd nasledovne.

12. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z.
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). CSP v uvedenom

ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka
res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu
dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery.
Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu
vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

13. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladomtakejtozmenyjevýraznáatrvalázmenapomerov,čiužnastraneoprávnenéhoplnoletého
dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s
tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy

vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

14. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia

predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zníženie výživného je
nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného
dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom.

15. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a
schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,
pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou
pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

16. Z obsahu preskumávaného spisu je zrejmé, že vyživovacia povinnosť otca voči mal. deťom bola
naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu č.k. 30P/99/2018-158 zo dňa 26.3.2019. Na čas po
rozvode boli zverené maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na
výživu maloletého Z. sumou 100 Eur mesačne, maloletej H. sumou 100 Eur mesačne a maloletej F.
sumou 80 Eur mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 24.5.2019 a výživné sa stalo vykonateľným dňa 16.6.2019. V tom čase bol maloletý
Z. žiakom X. ročníka základnej školy, maloletá H. žiačkou X. ročníka základnej školy a maloletá F.
navštevovalamaterskúškolu.ZvýšenévýdavkymalamaloletáF.nastravu,pretožeodmietalajesťpevnú
stravu. Matka v tom čase žila v spoločnej domácnosti so svojím priateľom a jeho XX-ročnou dcérou.
Bývali v prenajatom byte, za ktorý uhrádzali 380 Eur mesačne. Finančne jej vypomáhal priateľ. Otec v

tom čase bol nezamestnaný, evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Predal pozemok za 12
000 Eur, kde 2 000 Eur dal manželke a sumu 10 000 Eur vrátil sestre, ktorá mu túto sumu požičala,
pretože chceli začať s manželkou stavať rodinný dom, čo sa neuskutočnilo.

17. Od času posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči mal. deťom

nepochybne došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí ako oprávnených z výživného. V zmysle
rozhodovacej činnosti súdov už samotný prechod v rámci stupňov vzdelania smie stačiť na zvýšenie
výživného, resp. brániť zníženiu výživného na dieťa. Za daných skutkových okolností na strane detí
možno k zníženiu výživného pristúpiť len za osobitne významných okolností na strane povinného rodiča.

18. Ako podstatnú zmenu pomerov vo svojich možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch
deklaruje navrhovateľ tú skutočnosť, že vzhľadom na jeho trvale zhoršený zdravotný stav, zníženú
pracovnú schopnosť o 45% a pretrvávajúcu práceneschopnosť nie je v jeho možnostiach plniť sivyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške. Rovnako nesúhlasí so záverom súdu o tom, že svoj
zhoršený zdravotný stav si spôsobil nadužívaním alkoholu, v dôsledku ktorého sa stal závislým.

19. Na rozdiel od odvolacej argumentácie navrhovateľa je však odvolací súd toho názoru, že nemožno
prihliadať len na skutočný príjem povinného rodiča, ale aj na dôvody, pre ktoré k významnému poklesu
jeho príjmov došlo. Už v čase pôvodnej súdnej úpravy súd vychádzal z tzv. potenciality príjmu otca, ktorý
pracoval ako top manažér a prácu stratil z dôvodu nadmerného používania alkoholu. Súd predpokladal,
že otec so svojimi pracovnými skúsenosťami a schopnosťami si nájde opätovne prácu, aby mohol

uhrádzať výživné na mal. deti stanovené súdom. Poškodenie zdravia otca bolo posúdeným odborníkmi z
radov lekárov. Zdravotný stav navrhovateľa každopádne odvolací súd nemieni spochybňovať, nemožno
však prehliadať, za akých okolností k nemu došlo. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti konkretizuje, že
ide o alkoholizmus otca. Tento záver vychádza z obsahu spisu, osobitne lekárskych správ, vyplýva, že
otcovi bola stanovená diagnóza F 10.2 - poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu:
syndróm závislosti. Otcovi bol zo strany ošetrujúceho lekára - neurológa uložený striktný zákaz konzumu

alkoholu ( čl. 119), ktorý otec nedodržiava ( na pojednávaní konanom dňa 31.10.2023 uviedol, že si dal
pivo, čl. 232) , tvrdenia oprávneného nie sú svojvoľné, keďže alkoholický exces konštatovali aj lekári a
odporučili v rámci liečenia abstinenciu.

20. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd

neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím
konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje

dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo 236/2018 zo dňa 20.02.2019)

21. Ak teda je za zhoršeným stavom otca, s čím priamo súvisí pokles jeho príjmov, čo i len
sčasti jeho vlastné nezodpovedné správanie, okolnosti prípadu je potrebné vyhodnotiť v kontexte
potenciality príjmov otca. Zavineným konaním sa navrhovateľ pripravil o výhodnejší príjem, teda vzdal
sa výhodnejšieho zamestnania, čo aktuálne ide na úkor vyživovaných detí. V takomto prípade súd
na zníženie príjmu povinného rodiča neprihliada a do úvahy berie posledný príjem navrhovateľa, ktorý

dosahoval pri výkone jeho pracovnej činnosti. V nadväznosti na uvedené teoretické východiská, v
porovnaní so stavom posledného súdneho rozhodovania nenastala zmena pomerov, ktorá by dôvodila
znížiť výživné podľa ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 zákona o rodine.

22. Aby sa však fikcia príjmov navrhovateľa nezdala príliš formalistická či dokonca nespravodlivá, v

okolnostiach skutočného stavu veci odvolací súd uvádza, že otec v súčasnosti na rozdiel od pôvodnej
súdnej úpravy má zníženú schopnosť vykonávať prácu v rozsahu 45%. Na druhej strane jeho schopnosť
dosahovať príjem ostáva zachovaná v rozsahu 55%. Kompenzáciou jeho čiastočnej neschopnosti
dosahovať príjem je invalidný dôchodok, ktorý mu bol priznaný. Otec poukazuje na jeho neschopnosť
vykonávať sústavnú prácu, z lekárskej správy ( čl. 119) vyplýva, že lekár nedoporučuje prácu na zmeny.

Iné obmedzenia zo správy nevyplývajú. Odvolací súd reflektuje, že otec utrpel komplikovanú zlomeninu
členka nohy, ktorá ho na určitý čas úplne vyradila z možnosti pracovať, avšak na druhej strane otec
uviedol, že v rovnakom období predal pozemok za cenu 1.500 Eur a peňažné prostriedky sčasti použil
na úhradu dlhov sestre, od ktorej si požičal na úhradu výživného ( čl.158).

23. Príjem otca je dlhodobo nízky, no rovnakým spôsobom, ako zabezpečuje svoje základné životné
potreby, mal by sa usilovať zabezpečiť aj uspokojenie potrieb svojich maloletých detí. Pri miere poklesu
vykonávať pracovnú činnosť o 45%, otec stále nie je vylúčený z pracovného pomeru, ktorým by mohol
svoju finančnú situáciu zlepšiť.

24. Ani ďalšie odvolacie námietky nepovažoval odvolací súd za dôvodné, bez potreby sa nimi osobitne
vysporiadať. Za daného stavu teda odvolací súd záverom zhŕňa, že v okolnostiach preskúmavanej veci,
v zhode s názorom súdu prvej inštancie, nevzhliadol takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by dôvodila
znížiť výživné otca voči oprávneným mal. deťom. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutýrozsudok ako vecne správne postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods.
1 CMP.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne
nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa
§ 55 CMP.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).