Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14P/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124203256
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Lenártová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5124203256.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou A. B. B. vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

B. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
dieťa rodičov – matka B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, E. a otec A. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XX/X, A. B., o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

1. Maloletá B. C., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

2. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať spravovať jeho majetok.

3. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej B. sumou vo výške 120,- eur mesačne, s účinnosťou
od 11.03.2024, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

4. Nedoplatok na výživnom na mal. Lilien za obdobie od 11.03.2024 do 30.04.2024 v sume 200,- eur sa
otec zaväzuje uhradiť k rukám matky do 25.05.2024.

5. Stretávanie otca s mal. dieťaťom sa neupravuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom osobne podaným na súde dňa 11.03.2024 matka žiadala o úpravu práv a povinností k mal.
dieťaťu s tým, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti. Na výživu mal. dieťaťa neprispieva.

2. Na prvom informatívnom stretnutí rodičov konanom dňa 10.05.2024 rodičia dospeli k rodičovskej
dohode ohľadom úpravy práv a povinností k maloletej.

3. Na pojednávanie uskutočnené v tejto veci dňa 21.05.2024, sa nedostavili rodičia, ktorí sa dostavili do
budovy súdu skôr, uviedli, že na ISR im bol oznámený čas pojednávania o 08.40 hod., prišli takto obaja,
z pracovných dôvodov sa nemôžu pojednávania zúčastniť až o 11.40 hod., o odročenie pojednávania

nežiadali. Za danej situácie súd konal a rozhodol bez prítomnosti rodičov.

4. Dodatočne súd zisťoval, ako došlo k situácii, že rodičom bol oznámený termín o 08.40 hod. a v spise
je v zázname z ISR termín 11.40 hod. VSÚ – koordinátorka uviedla, že rodičia dostali záznam z ISRso správnym dátumom a časom. Matka ráno volala koordinátorke a zisťovala, či by sa pojednávanie
nedalo zrealizovať v skoršom čase kvôli práci rodičov. Z uvedeného jednoznačne pre súd vyplýva, že
rodičia vedome klamali a zavádzali sudkyňu ohľadom času pojednávania. V prípade, ak sa ešte niekedy

vbudúcnostibudetakétokonanierodičovopakovať,súdvočinimvyvodíprávnedôsledky(napr.uloženie
poriadkovej pokuty do 500,- eur a iné).

5. Súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

6. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

7. Podľa § 36 ods. 1, veta prvá, druhá a štvrtá ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

8. Podľa § 24 ods. 4 a 5 ZR - rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje

právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvomi rodičmi.

9. Podľa § 62 ods. 1 – 5 ZR:
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.

- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 65 ods. 1,2 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia
spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

11. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

13.Súdmalvdanejvecipreukázané,žerodičianežijúvspoločnejdomácnosti,čímbolisplnenézákonné

podmienky pre úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu súdnou cestou.

14. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na
dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na stranepovinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca)
musísúdpostupovaťveľmiprísneazhodnotiťvšetkyrelevantnéskutočnosti,ktorésavkonanípreukážu.
Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná

tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy,
ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda
príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek,
stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce
a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

15. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné

zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť
zabezpečenia výživy mal. detí. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť
výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhláseniam
rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne)
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho

zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný
svojím úmyselným alebo neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate
možnostiplatiťvýživné.Nazníženie(stratu)príjmupovinnéhosúdprihliadalenvprípadejednoznačného
preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Konanie

povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených),
vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej
výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine), nemôže byť na úkor
oprávnených mal. detí. Rovnakým spôsobom je potrebné posudzovať stratu zamestnania v dôsledku
jehozavinenéhokonanianapr.skončeniepracovnéhopomeruvdôsledkupozitívnehovýsledkudychovej

skúšky na prítomnosť alkoholu či neospravedlnená absencia na pracovisku.

16. Súd pri rozhodovaní o tom, či rodičovskú dohodu môže schváliť vychádzal z pomerov rodičov, keď:

- matka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok v sume 473,30 eur, popri tom začala

pracovať ako operátor výroby na 3 zmeny. Jej mesačný príjem za ostatný mesiac (odpracovala 9 dní
na 3 zmeny) bol 600,- eur. Býva spolu so svojimi rodičmi, ktorým prispieva na bývanie a stravu sumu
150,- eur, je zdravá, má bežné výdavky;
- otec začal pracovať ako pomocník na stavbe, príjem by mal dosahovať do 800,- eur. Súd by však u otca
vychádzal z potenciálneho príjmu v sume 960,- eur mesačne tak, ako dosahoval u predchádzajúceho

zamestnávateľa (spoločnosti SAMAD s. r. o.), pokiaľ odpracoval celý mesiac (išlo o príjem bez daňového
bonusu). Zamestnávateľ okamžite skončil s otcom pracovný pomer z dôvodu neospravedlnenej
reťazovej absencie na pracovisku. Otec býva cez víkendy v prenajatom 2-izbovom byte, cez týždeň býva
na ubytovni, má len bežné výdavky. Má ešte 2 vyživovacie povinnosti na každé dieťa po 130,- eur;
- mal. Lilien bola v celodennej starostlivosti matky, po nástupe do práce sa o maloletú stará jej stará

matka. Sú u nej len bežné výdavky na stravu, oblečenie a obuv, hygienu, plienky a pod. Maloletá je
zdravá.

17. Súd má za to, že rodičovská dohoda o úprave práv a povinnosti k mal. dieťaťu je v záujme mal.
dieťaťa, preto ju súd schválil.

18. Rodičovská dohoda odráža skutočnosť, že starostlivosť o mal. dieťa zabezpečuje matka, v ktorej
starostlivosti neboli zistené nedostatky. Pokiaľ sa týka výšky výživného, otec bude hradiť výživné
primerané jeho súčasným pomerom a potrebám mal. dieťaťa. Pri výške výživného súd vychádzal
z potenciálneho príjmu otca vo výške cca 960,- eur mesačne v čistom. Zameškané výživné v sume

200,- eur sa otec zaviazal uhradiť k rukám matky do 25.05.2024. Aj v otázke styku otca s mal. dieťaťom
dospeli rodičia k rodičovskej dohode, pričom nežiadajú upraviť styk otca s maloletým, keďže o tomto
sa vedia spolu dohodnúť.19. Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku,
na Okresnom súde Žilina.

Rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda rodičov o úprave práv a povinností k
maloletým deťom schválená, odvolanie (§ 122 CMP).

V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku
tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
-vakomrozsahusarozhodnutienapáda;rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.