Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 10, 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324010076
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8324010076.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésamosudcomJUDr.IvanomDaňomvtrestnejveciobžalovanéhoA.B.,prezločin

prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry
Humenné sp. zn. Pv 964/23/7702-42 zo dňa 31.01.2024, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.
apríla 2024 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Murat UGURLU, nar. XX.X.XXXX v C. D. E., trvale bytom F. G. XXXX H., XX I. J., XXXXX
E., K., štátna príslušnosť E., toho času vo výkone väzbe v ÚVV Košice,

j e v i n n ý , ž e

po predchádzajúcej dohode s osobou nezistenej totožnosti a v úmysle vykonať prevoz viacerých
nelegálnych migrantov naprieč územím Slovenskej republiky až do krajiny konečnej destinácie, odišiel
z miesta trvalého bydliska vo K. na požičanom osobnom motorovom vozidle do mesta Medzilaborce,
kde sa dňa 2.10.2023 po príchode do Medzilaboriec ubytoval v hoteli Typton a po tom čo sa za pomoci
sprostredkovateľa nezistenej totožnosti telefonicky skontaktoval s týmito osobami, tak dňa 3.10.2023 v
čase okolo 13.29 hod. na presne nezistenom mieste neďaleko Centra pre deti a rodiny v Medzilaborciach

na ulici Kpt. Nálepku, zobral do osobného motorového vozidla značky Hyundai i30cw, svetlo šedej farby
s evidenčným číslom L., C. D. K., VIN číslo M., troch maloletých nelegálnych migrantov a to F. E. (N.),
nar. XX.XX.XXXX, O. P. (A.), nar. XX.XX.XXXX a P. G. (A.), nar. XX-XX XXXX, všetci traja občania E.
a bez platných cestovných dokladov, ktorí sa predtým ako občania krajiny ktorá nie je členským štátom
Európskej únie nelegálnym spôsobom dostali na územie Slovenskej republiky a boli v tom čase na
základe rozhodnutí súdu ako maloletí cudzinci bez sprievodu umiestnení v Centre pre deti a rodiny v
Medzilaborciach na ulici M. Q. R. XXX/X, pričom v uvedený deň z tohto zariadenia ušli, následne s týmito
osobami vyrazil z mesta Medzilaborce s cieľom dopraviť ich na presne nezistené miesto v Nemecku,

avšak obvinený bol s týmito migrantmi dňa 03.10.2023 v čase 0 13:50 hod. na začiatku obce Makovce v
smere na obec Bukovce, S. Stropkov zastavený hliadkou oddelenia operatívnych činností a vyšetrovania
Východ, Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii,
t e d a

pre osobu ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky, organizoval prechod cez jej územie, také konanie umožnil a v ňom pomáhal a

tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania — na viacerých osobách,
č í m s p á c h a l

zločin prevádzačstvo podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák..

Za to sa o d s u d z u j e :Podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, l/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a § 39 ods. 1, 3 písm. d/
Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu ukladá aj trest prepadnutia veci, a to:

1 kus mobilný telefón z dotykovým displejom zn. APPLE, model iPHONE 12 Pro Max zlatej farby
v hnedom obale,
1 kus SIM kartou č. 1021141099413,
1 kus SIM kartou č. 0318149486779.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Podľa § 65 ods. 1, 4 Tr. zák. trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 7 (sedem) rokov.

Podľa § 83 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. súd ukladá zhabanie veci, a to zaistené osobné motorové vozidlo
Hyundai i30 CW 1,6 CRDiVGT, EČ: L., imatrikované vo Francúzsku, VIN č.: M., svetlošedej farby.

Podľa § 83 ods. 2 Tr. zák. sa vlastníkom zhabanej veci stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obžalovaného A. B. - S. E., obžalobu pre skutok
právne kvalifikovaný ako zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. ktorého sa

mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe doručenej súdu 01.02.2024, ale aj
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Trestná vec obžalovaného bola aj za prítomnosti tlmočníka prerokovaná na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 10.04.2024, na ktorom po prednesení obžaloby samosudca poučil obžalovaného A. B.

o jeho právach a povinnostiach, ako aj o práve urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1, 2 Tr.
por., a následne obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť vinný.

Keďže obžalovaný po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu v obžalobe prokurátora, súd pristúpil u neho k otázkam v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. písm. c/,

d/, f/, g/, a h/, na čo obžalovaný uviedol:

písm. c) – či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu - áno, rozumie podstate skutku,
písm. d) – či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby- áno, bol poučený

o svojich právach,
písm. f) – či rozumie právnej kvalifikácii skutku - áno, rozumie právnej kvalifikácii,
písm. g) – či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený
za vinu - áno, bol oboznámený s trestnými sadzbami,
písm. h) – či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu - áno,

nikto ho k priznaniu nenútil.

Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi a obhajcovi, aby zaujali stanovisko
k vyhláseniu obžalovaného A. B., pričom tak prokurátor ako aj obhajca obžalovaného navrhli vyhlásenie
obžalovaného prijať.

Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením rozhodol, že prijíma vyhlásenie obž.
A. B. a v zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku nevykonal
a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.Na hlavnom pojednávaní súd vypočul splnomocnenkyňu zúčastnenej osoby ohľadom zisteného
motorového vozidla, ktoré nepatrilo obžalovanému a na ktorom chcel previesť nelegálnych migrantom
z Medzilaboriec na presne nezistené miesto v Nemecku, oboznámil ďalší obsah spisu, prečítal odborné

vyjadrenie ohľadom hodnoty zaisteného motorového vozidla, zápisnice o vydaní a zaistení veci, odpis
registra trestov ako aj rozsudky niektorých iných súdov v identických trestných veciach, teda pre rovnaký
zločin prevádzačstva, za ktoré boli ich páchateľom uložené miernejšie- podmienečné tresty odňatia
slobody, výsledky lustrácie v evidencií priestupkov.

Splnomocnenkyňa zúčastnenej osoby v súvislosti so zaisteným motorovým vozidlom, ktorým
obžalovaný prevážal nelegálnych migrantov z Medzilaboriec do Nemecka sa na hlavnom pojednávani
vyjadrila, že sa jej nepodarilo skontaktovať so zúčastnenou osobou, ktorej zaistené osobné motorové
vozidlo Hyundai I30cw patrí, no má za to, že zhabanim veci by išlo o neprimerané opatrenie a preto
navrhla, aby motorové vozidlo bolo vrátené zúčastnenej osobe, teda jeho majiteľovi.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný nemá záznam v registri trestov ani v registri priestupkov ani
sa proti nemu nevedie žiadne ďalšie trestné konanie.

Obhajca obžalovaného na hlavnom pojednávaní predložil súdu aj kópie rozhodnutí niektorých súdov
z obvodu Krajského súdu v Prešove, v ktorých tieto súdy rozhodovali v rovnakých trestných veciach, pre

rovnaké zločiny podľa § 355 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., pričom poukázal na to, že tieto súdy ich páchateľom
ukladali tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu a tresty prepadnutia
zaistených veci, ktoré rozsudky sa stali aj ihneď právoplatné a vykonanteľné.

V tejto súvislosti však tento súd poukázuje na to, že týmito rozhodnutiami nie je viazaný, lebo každý

prípad je individuálny a posudzuje sa zvlášť, pričom v danom prípade, keďže obvod tunajšieho
okresného súdu hraničí s Ukrajinou, odkiaľ na územie SR prichádzalo nielen v minulosti, ale aj toho času
prichádza najviac nelegálnych migrantov, je potrebné, predovšetkým z hľadíska generálnej prevencie
pôsobiť na páchateľov tejto trestnej činnosti uložením nepodmienečných trestov, aby aj takouto formou
sa pôsobilo na potencionálnych páchateľov a odradilo ich od páchania tejto trestnej činnosti, ktorá sa

aj v poslednom období stáva čoraz častejším zdrojom nelegálnej migrácie občanov tretích krajín na
územie Európy a v podstate aj obchodovaním s ľuďmi, ktorí sa v snahe dostať do Európy za prepravu
cez územie SR platia značné sumy peňazí.

Prokurátor v záverečnom návrhu vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine navrhol, aby

súd obžalovaného uznal vinným zo spáchania skutku a právnej kvalifikácie na podklade podanej
obžaloby, lebo má za to, že v tomto smere k totožnosti skutku a jeho právnej kvalifikácii pochybnosti
nie sú. Čo sa týka druhu a výmery trestu navrhol, aby súd zohľadnil poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu
v priznaní spáchania skutku, jeho oľutovania a aj skutočnosť, že v zásade obžalovaný doposiaľ viedol
riadny život. Na druhej strane podľa jeho názoru neboli zistené okolnosti, ktoré by dovoľovali prijať

záver, že obžalovaný sa skutku dopustil pod vplyvom nejakých tiesnivých, osobných, finančných alebo
rodinných pomerov, alebo inej nepriaznivej okolnosti, ktorá by sa výrazne podpísala na jeho rozhodnutí
tento trestný čin spáchať. Zároveň konštatoval neexistenciu inej priťažujúcej okolnosti. Poukazal aj na
ustálenú a konštantnú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov v obvode Krajského súdu v Prešove,
ako aj samotnú rozhodovaciu činnosti odvolacieho Krajského súdu v Prešove. Mal za to, že v tomto

prípade možno aj v súlade so stanoviskom NS SR 50/2016 pristúpiť k analogickému mimoriadnemu
zníženiu trestu OS pod zákonnú dolnú hranicu v rozsahu 1/3. Zároveň však dodál a to aj s poukazom
na predložené rozhodnutia okresných súdov, ktoré obhajca obžalovaného predložil a ku ktorým mál
výhradu, že – po 1/ - z týchto rozhodnutí, keďže sú to rozsudky zjednodušené a skrátené, nie je zrejmé,
aké okolnosti na strane obvineného alebo okolnosti prípadu boli dôvodom pre aplikáciu ust. § 39 ods.

1 a ktoré viedli súd ešte k ďalšiemu mimoriadnemu zníženiu trestu aj pod už spomenutú dolnú hranicu
trestnej sadzby o 1/3 a po 2/- v tomto prípade takéto okolnosti, či už na strane obvineného alebo vo
vzťahu k prípadu samotnému, teda okolnosti v zmysle mimoriadnosti, výnimočnosti alebo neobvyklosti
nezistil. Navrhol preto uložiť obžalovanému trest dňatia slobody znížený o 1/3 v trvaní 4 rokov 8
mesiacov, pre výkon trestu ho zaradiť do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň vo vzťahu

k zaisteným veciach, mobilnému telefónu Iphone Pro max - uložiť trest prepadnutia veci. Čo sa týka mot.
vozidla–nestotožnilsasnázoromsplnomocnenkynezúčasstnenejosoby,žebytotoochrannéopatrenie
výrazným spôsobom zasiahlo do práv a postavenia vlastníka veci – zúčastnenej osoby. Hodnota vozidla,
ako bola stanovená odborným vyjadrením rozhodne je nižšia než budú náklade štátu spojené s vrátenímveci do K. a navyše osoba vlastníka sa dá povedať, je neznáma, lebo jej totožnosť bližšie neodhalil ani
samotný obžalovaný. Vozidlo samotné bolo použité na spáchanie tohto trestného činu, bez ktorého by
jednoducho nebolo možné sa ani pokúsiť o jeho spáchanie, preto z hľadiska generálnej prevencie je na

mieste, aby súd vo vzťahu k tomuto nástroju trestnej činnosti vyslovil ochranné opatrenie – zhabanie
veci a týmto spôsobom sa zabezpečí odliv majetku alebo veci z dispozície kriminálnych skupín, ktoré
sa zaoberajú touto trestnou činnosťou.

Splnomocnenkyňa zúčastnenej osoby uviedla, že čo sa týka druhu a výmery trestu, toto ponecháva

na úvahu súdu, k tomu sa vyjadrovať nebude, ale ako už uviedla, navrhuje, aby súd nevyhovel návrhu
prokurátora na zhabanie veci a vrátil vec zúčastnenej osoby, nakoľko podľa jej názoru ide o neprimerané
opatrenieazáujemzúčastnenejosobynaochranejejvlastníckehoprávajevyššíakozáujemspoločnosti
na zhabaní veci.

Obhajca obžalovaného v záverečnomm návrhu uviedol, že obhajoba nenamieta skutkové zistenia,

ani právnu kvalifikáciu, ako je uvedená v obžalobe prokurátora a v časti, kde prokurátor zhodnotil
poľahčujúce okolnosti na strane jeho klienta, sa môže pripojiť k jeho tvrdeniam. Zásadne však nemôže
súhlasiť s jeho ďalším prednesom, ktorý sa týkal rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Prešove, resp.
Okresného súdu Humenné, pretože práve to namietal, že už nežijeme v dobe kamennej, ale súdy sa
musia riadiť rozhodnutiami iných autorít, a to nemyslí len ESĽP ale aj NS SR resp. Ústavného súdu SR.

Sú opakované rozhodnutia týchto inštitúcii, že záruka práva na spravodlivý proces spočíva v tom, že
rozhodnutia súdu sú očakávateľné a v identických prípadoch temer rovnaké. Nemôžem súhlasiť s tou
alternatívnou, kde prevádzači dostanú podmienečný trest odňatia slobody a kde dostanú test odňatia
slobody v trvaní 56 mesiacov nepodmienečne pri zníženie o 1/3, ako to uvádza a navrhol prokurátor.
Dodal, že musí tiež zareagovať na jeho promntnosť, keď uvádza náklady štátu spojené s vrátením

veci, v danom prípade osobného motorového vozidla, čo odôvodňuje tým, že kriminálne skupiny budú
postihnuté, pričom on si myslí, že ten telefón, ktorý bol zaistený, má vyššiu hodnotu ako to vozidlo, čo
bolo oboznámené, a tak sa pýta, ako rečnícku otázku, že aké budú náklady štátu spojené s výkonom
trestu odňatia slobody jeho klienta v trvaní 56 mesiacov nepodmienečne, na rozdiel od 6 mesiacov
vykonanejväzbydodnešnéhodňa.Totojeargument,ktorýpredkladáobhajobasúduatýmtorozsudkami

ako aj zápisnicou z hlavného pojednávanie chcel preukázať, že súdy rozhodujú striedmo a dbajú na
náklady tohto štátu, pretože nikomu ani z hľadiska individuálnej, ani z hľadiska generálnej prevencie
nebude rozhodnutie o podmienečnom odsúdení a vyhostení tohto obžalovaného na obtiaž. Dodal, že
na hlavnom pojednávaní dňa 13.3.2024 zabezpečil brata jeho klienta I. B. s jeho dcérou T. B. a nikto
nemôže oponovať tomu, že navrhoval ich výsluch práve vzhľadom k mimoriadnym okolnostiam prípadu,

no tento návrh bol odmietnutý ešte pred začatím pojednávania a preto keď chcel argumentovať slovami
prokurátora, že predložené rozhodnutia nemožno preskúmať, pretože sú to zjednodušené rozsudku,
tak toto tiež nemôže byť pričítané v neprospech jeho klienta, pretože je všetkým známe, že keď sú to
zjednodušené rozsudku, tak sú to právoplatné rozsudky a nikto sa voči ním neodvolal. Takže či už súd
vzhliadne alebo nevzhliadne mimoriadne okolnosti prípadu na postup § 39 ods. 1, 3 Tr. zák. je už len

na súde a či bude postačovať vyjadrenie jeho klienta k okolnostiam prípadu a o tom, prečo a ako sa
dopustil trestnej činnosti a aké sú jeho pomery v rodine. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti preto
navrhol, aby súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, trest vyhostenia a pokiaľ sa týka prepadnutia veci, ponecháva vec
na rozhodnutie súdu.

V súvislosti s vyjadrením obhajcu, že na hlavné pojednávanie na deň 13.03.2024 zabezpečil brata
obžalovanéhoajehodcéru,ktorýchnavrholvypočuťprávekmimoriadnymokolnostiamprípadu,notento
návrh bol odmietnutý, súd uvádza, že tvrdenie obhajcu, že súd ich odmietol vypočuť nie je pravdivé.
Pravdou je to, že tieto osoby boli prítomné v pojednávacej miestnosti, kde sa prejednávala trestná vec

obžalovaného A. B., no po tom, čo samosudca skonštatoval ich prítomnosť, položil otázku všetkým
prítomným stranám, či budú navrhovať, aby boli vypočuté vo veci. Nakoľko strany konania – teda aj
obhajca - zhodne uviedli, že nebudú navrhovať resp. trvať na ich výsluchu vo veci, ako svedkov, preto
im samosudca umožnil, aby v pojednávacej miestnosti ostali ako verejnosť. V prípade, ak by obhajca
obžalovaného skutočne navrhol ich výsluch, resp. trval na ich výsluchu na hlavnom pojednávaní, tak

súd by po vyjadrení prokurátora o jeho návrhu aj skutočne rozhodol.

Obžalovaný v záverečnom návrhu uviedol, že prisahá na svojho jediného syna, lebo nič hodnotnejšie
na svete nemá, ako prísahu na neho - že úprimne prisahá, že k veci sa dostal náhodou a nemal žiadenúmysle spáchať trestný čin. Nevie ako súd môže presvedčiť, ale prisahá a sľubuje, že už nikdy v živote
sa nedostane k takýmto podobným činnostiam. Urobil veľkú chybu a prosíl súd, aby mu dal jednu jedinú
šancu,abyhooslobodilaon presvedčísvojouprácou,oddanosťouSlovenskýchaeurópskymzákonom,

že nespácha žiaden podobný čin. Dodal, že doteraz má čistý výpis z registra trestov, toto je jedna jediná
chyba, ktorej sa v živote dopustil, že má trojročného syna a prosí súd, aby mu dal šancu, aby som sa
mohol postať o svojho jediného syna. Nechal konečné rozhodnutie na súd, aby sa rozhodol podľa svojho
vedomia a svedomia a ešte raz sa ospravedlnil všetkým prítomným, s tým, že skutočne nemal žiaden
úmysel spáchať tento čin. / samosudca konštatoval, že obžalovaný plakal/. Pri udelení práva posledného

slova sa ešte raz všetkým ospravedlnil.

Priurčovanídruhutrestuajehovýmerypreobžalovanéhosúdprihliadolnajmänaspôsobspáchaniačinu
ajehonásledky,zavinenie,pohnútku,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobupáchateľa,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd u obžalovaného akceptoval prítomnosť dvoch poľahčujúcich
okolnosti, a to, že pred spáchaním tresnej činnosti viedol riadny život a na území SR doposiaľ súdne

trestaný nebol a že sa k spáchaniu trestného činu priznal a oľutoval ho (§ 36 písm. j/ a písm. l/ Tr. zák.).
Priťažujúca okolnosť zistená nebola. Vzhľadom k prevahe poľahčujúcich okolností súd pristúpil k úprave
trestnej sadzby zmysle ust. § 38 ods. 2 a 3 Tr. zák., a to k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri posudzovanom zločine prevádzačstva podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. je
pritom trestná sadzba u trestu odňatia slobody v trvaní sedem až desať rokov.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. pri prevahe poľahčujúcich okolnosti sa zníži horná hranica ustanovenej
trestnej sadzby o jednú tretinu.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. , ak súd vzhľaadomm na mimoriadne okolnosti prípadu alebo vzhľadom na

pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenia ochrany spoločnosti postačuje trest kratšieho trvania,
možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však

súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v
trvaní dvoch rokov nepodmienečne, lebo dospel k presvedčeniu, že vzhľadom na všetky okolnosti

prípadu a osobu obžalovaného nie je potrebné na neho pôsobiť uložením nepodmienečného trestu
odňatia slobody, hoci aj na spodnej hranici trestnej sadzby upravenej – zníženej o jednu tretinu dolnej
hranice trestnej sadzby, teda v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov, tak ako to navrhol prokurátor, lebo má za to,
že aj takýto trest by vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší bezuhonný život a skutočnosť,
že sa má starať o trojročného syna, bol neprimerane prísny a že výchovný účel v danom prípade,

tak z hľadíska individuálnej aj z hľadíska generálnej prevencie môže splniť aj trest odňatia slobody
v trvaní dvoch rokov nepodmienečne, aby tak preventívne pôsobil aj navonok a odradil potencionálnych
páchateľov od páchania obdobnej trestenej činnosti, ktorá tak ako bolo skonštatované aj vyššie, sa
v obvode tunajšieho súdu vyskytuje pomerne často.

Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho súd pre výkon teraz
uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd podľa § 60 ods. 1, písm. a/ Tr. zák. uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci zaistených od
obžalovaného a to jeho mobilného telefónu a SIM kariet, lebo tieto boli použité pri páchaní trestnej

činnosti s tým, že ich vlastníkom sa stáva štát.

Zároveň súd uložil aj zhabanie veci a to zaistené osobné motorové vozidlo /OMV/ zn, Hyundai i30
CW 1,6 CRDiVGT, EČ: L., imatrikované vo K., VIN č.: M., svetlošedej farby, ktoré bolo tiež použité
pri spáchaní trestnej činnnosti a bez ktorého by túto nebolo možné zrealizovať. Predmetné osobné

motorové vozidlo nepatrí obžalovanému ale inej osobe – zúčastnenej osobe, ktorá bola zastúpená na
hlavnom pojednávaní ustanoveným splnomocnencom, ktorý aj bol vypočutý. Súd má za to, že uvedená
zaistená - zhabaná vec - OMV, nepatrí obžalovanému a nakoľko bola použitá na spáchanie trestného
činu tak rozhodol o jej zhabaní, lebo si to vyžaduje aj všeobecný záujem štátu, aby takého veci, ktorésice napatria páchateľovi trestnej činnosti, ale boli použité pri páchaní trestnej činnosti, boli zhabané a už
viac nemohli byť na takúto trestnú činnosť použité. V danom prípade ide o vec, ktorá podľa odborného
vyjadrenia na č. l. 279 má hodnotu 2.092,00,- eur., teda nejde o vec väčšej hodnoty a v danom prípade

je podľa názoru súdu, záujem spoločnosti na ochrane spoločenosti väčší, ako záujem na ochrane
vlastníckeho práva zúčastnenej osoby.

Sprihliadnutímnavšetkyhoreuvedenéskutočnosti,akoajcitovanézákonnéustanovenia,bolopotrebné
vo veci rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu,

v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba
pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení
o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny

alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo
do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok napadnúť odvolaním okrem obžalovaného a prokurátora
i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, manžel a druh. Prokurátor tak môže
urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak jeho

spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, odvolanie môžu podať, a to i proti vôli obžalovaného v jeho
prospech, jeho zákonný zástupca, alebo obhajca, ale aj orgán sociálnoprávnej ochrany deti a sociálnej
kurately, ktorému plynie lehota samostatne. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania
výslovne vzdať.