Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoCsp/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722203258
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8722203258.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej, v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenej zákonným zástupcom E. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX,
XXX XX D., zastúpenej: Mgr. Ondrej Barna, advokát, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO:
52824837, proti žalovanému: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská
1525/1, 14092 Praha 4 –Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, konajúca prostredníctvom UniCredit
Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33
Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpenému: Bartová, Kovácsová & Partners, s.r.o., so sídlom Majzonovo

námestie 2, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 855 197, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 21Csp/87/2022-108 z 6.11.2023,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa oboznámenia
žalobkyne so Základnými podmienkami úveru, Obchodnými podmienkami, Cenníkom a VOP.

V prevyšujúcej časti, t. j. vo výrokoch II. a III., rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom č. I. určil, že zmluvná
podmienka, uvedená v Zmluve o úvere č. F., dňa 7.8.2014 v časti II. ÚVOD, bod 2. v znení: „Časť
obsahu tejto zmluvy určujú Základné podmienky Úveru a Obchodné podmienky na poskytovanie úverov
zabezpečených nehnuteľnosťou fyzickým osobám - nepodnikateľom (ďalej len „Obchodné podmienky“),
ktoré sú prílohou tejto zmluvy, Cenník a Všeobecné obchodné podmienky na vykonávanie bankových
obchodov (ďalej len „VOP“), ktoré sú súčasťou tejto zmluvy. Dlžník vyhlasuje, že sa pred uzavretím
tejto zmluvy oboznámil so Základnými podmienkami Úveru, Obchodnými podmienkami, Cenníkom a

VOP, súhlasí s nimi, čo potvrdil svojím podpisom na tejto zmluve, ako aj Obchodných podmienkach.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Pod výrokom č. II. určil, že zmluvná podmienka, uvedená v Zmluve
o úvere č. F., dňa 7.8.2014 v čl. V. SPLÁCANIE ÚVERU bod 5. v znení: „Zmluvné strany sa dohodli,
že Úroky alebo Splátky (anuitné) je Banka oprávnená zúčtovať na ťarchu Inkasného účtu bez ďalšieho
príkazu Dlžníka formou inkasa v prvom poradí platieb a Dlžník týmto súhlasí s inkasom Úrokov alebo
Splátky (anuitnej). Dlžník dáva súčasne Banke súhlas na inkaso splatných Poplatkov podľa tejto zmluvy
a Cenníka.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania

voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 7.8.2014 uzavrela právna predchodkyňa žalobkyne a žalovaný
Zmluvu o úvere č. F. (ďalej len „Zmluva o úvere“). Predmetom Zmluvy o úvere bolo poskytnutieúveru vo výške 20.600,- eur. Podľa článku II. bod. 2: „Časť obsahu tejto zmluvy určujú Základné
podmienky úveru a Obchodné podmienky na poskytovanie úverov zabezpečených nehnuteľnosťou
fyzickým osobám - nepodnikateľom (ďalej len Obchodné podmienky), ktorú sú prílohou tejto zmluvy,

Cenník a Všeobecné obchodné podmienky na vykonávanie bankových obchodov (ďalej len VOP), ktoré
sú súčasťou tejto zmluvy. Dlžník vyhlasuje, že sa pred uzavretím zmluvy oboznámil so Základnými
podmienkami, Obchodnými podmienkami, Cenníkom a VOP, súhlasí s nimi, čo potvrdil podpisom na
tejto zmluve, ako aj Obchodných podmienkach.“ Podľa článku V. bod. 5 Zmluvy o úvere: „Zmluvné strany
sa dohodli, že Úroky alebo Splátky (anuitné) je banka oprávnená zúčtovať na ťarchu inkasného účtu

bez ďalšieho príkazu dlžníka vo forme inkasa v prvom poradí platieb a dlžník týmto súhlasí s inkasom
Úrokov alebo Splátky (anuitnej). Dlžník dáva súčasne banke súhlas na inkaso splatných Poplatkov podľa
tejto zmluvy a Cenníka.“ Zmluvné strany dohodli výšku úrokovej sadzby 2 % p.a. s fixáciou na tri roky,
počet splátok 348, s dňom splatnosti jednotlivých splátok 15. dňa v mesiaci, končenou splatnosťou
úveru 15.8.2043. Súčasne toho istého dňa bola medzi stranami uzavretá aj Zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o úvere. Ako záloh bol

dojednaný byt označený v článku II., ktorého vlastníkom bola právna predchodkyňa žalobkyne. Právna
predchodkyňa žalobkyne dňa XX.X.XXXX zomrela. Dedičské konanie sa skončilo vydaním uznesenia č.
k. 9D/73/2018-41 zo dňa 26.9.2018, ktorým bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva jediným dedičom -
žalobkyňou. Žalobkyňa ako dedička nadobudla byt, vo vzťahu ku ktorému má žalovaná záložné právo, a
tiež na žalobkyňu ako dedičku prešiel dlh zo Zmluvy o úvere. Platobným rozkazom vydaným Okresným

súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 34Up/2045/202 zo dňa 2.12.2020 žalobkyňa bola
zaviazaná zaplatiť žalovanému (v upomínacom konaní boli strany v opačnom procesnom postavení)
sumu 18.832,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18.765,84 eur od 19.4.2018 do
zaplatenia a nahradiť trov konania vo výške 564,50 eur. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom
konaní uznesením sp. zn. 34Up/2045/2020 zo dňa 11.3.2021 odpor žalobkyne voči platobnému rozkazu

odmietol z dôvodu jeho podania po uplynutí lehoty na podanie odporu. Uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica vydaným v exekučnom konaní sp. zn. 62Ek/30008/2021 zo dňa 24.6.2022 exekučný
súd zamietol sťažnosť žalobkyne (v exekučnom konaní v procesnom postavení povinnej). V odôvodnení
uznesenia súd konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty, preto bol uznesením vyššieho súdneho úradníka zamietnutý. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že

napriek tejto skutočnosti sa exekučný súd oboznámil so spotrebiteľskou zmluvou (Zmluvou o úvere)
vrátane dokumentov, na ktoré zmluva odkazuje. Súd v exekučnom konaní prieskumom uvedených
dokumentov zistil, že pohľadávka žalovaného nebola premlčaná v čase jej uplatnenia v upomínacom
konaní,Zmluvyoúverespĺňavšetkynáležitostizákona129/2010Z.z.apoplatky,ktorébolinamietanézo
strany žalobkyne (v exekučnom konaní v procesnom postavení povinnej) neboli v upomínacom konaní

ani uplatnené.

3. K námietke žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu súd poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019. V uvedenom rozhodnutí sa konštatuje,
že v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky ide o osobitný druh žaloby patriacej

spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušovateľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými
podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 ods. 5 a § 53a
Obč. zákonníka, § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z.), a preto v prípade takejto žaloby nie je potrebné
tvrdiť ani preukazovať naliehavý právny záujem. Obdobný právny názor zaujal Najvyšší súd SR aj v
uznesení sp. zn. 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019. Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov aj v

prejednávanej veci súd dospel k záveru, že zo strany žalobkyne nie je potrebné preukazovať naliehavý
právny záujem, pretože nejde o žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP.

4. Súd posúdil Zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú. Je nepochybné, že žalovaný pri uzatváraní
Zmluvy o úvere vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a právna predchodkyňa

žalobkyne vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka). Vzťahy medzi
stranami sporu vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku
Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa
ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to

s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so
zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne formou formulárových zmlúv. Pre
takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov,pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto
novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou aj prípadného
obmedzenia autonómie vôle. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Z

ustálenejjudikatúryEurópskehoSúdnehodvorajeochranazavedenásmernicouzaloženánamyšlienke,
že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred
druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok.

5. Žalobkyňa namietala neprijateľnosť zmluvnej podmienky v článku II. bod. 2. Zmluvy o úvere tzv.

inkorporačnej doložky. Vnútroštátny poriadok Slovenskej republiky, ako ani európska smernicová
úprava spotrebiteľských úverov nevyžadujú zakotvenie všetkých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v jedinom dokumente ani nevylučujú použitie všeobecných obchodných podmienok. Musí
však byť uskutočnená riadna inkorporácia takýchto dokumentov do zmluvy - jasný, zrozumiteľný
a transparentný odkaz na všetky dokumenty tak, aby bolo zjavné, o ktoré konkrétne dokumenty
ide a musí byť jednoznačne uvedené, že sú súčasťou zmluvy a v akom rozsahu. Nepostačuje iba

vyhlásenie, že sa s ostatnými dokumentmi spotrebiteľ oboznámil a súhlasí s nimi. Ak chýba jednoznačné
včlenenie podmienok do zmluvy vzniká pochybnosť o riadnej inkorporácii. Je nevyhnutné zabezpečenie
riadneho a preukázateľného informovania spotrebiteľov o obsahu zmluvných dojednaní obsiahnutých
v predmetných obchodných podmienkach. Veritelia sú povinní preukázať, že obchodné podmienky sú
spotrebiteľovi známe, resp. že boli k zmluve priložené, a to tak, aby sa spotrebiteľ mohol pred uzavretím

zmluvy skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami. Nepostačujú vyhlásenia
uvedené v záverečných ustanoveniach zmlúv o tom, že spotrebiteľ obchodné podmienky prevzal a
oboznámil sa s nimi. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C -
449/13, CA Consumer Finance SA v. Bakkaus, bod 28, podľa ktorého obozretný veriteľ si musí byť
vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a

povinnosti poskytnúť vysvetlenia. Žalovaný poukázal na znenie § 37 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách. Banky používajú predmetné ustanovenie ako argument, že tento stupeň starostlivosti
postačuje na to, aby VOP boli riadne inkorporované do zmluvy. Súd má za to, že argument nie je
akceptovateľný, nakoľko sa jedná len o verejnoprávnu povinnosť bánk a netýka sa pravidiel kontraktácie.
Po posúdení znenia inkorporačnej doložky v Zmluve o úvere v súlade s vyššie uvedenými kritériami, má

súd za to, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zo znenia inkorporačnej doložky uvedenej v
Zmluve o úvere vyplýva, že právna predchodkyňa žalobkyne svojim podpisom potvrdila oboznámenie
sa so Základnými podmienkami úveru, Obchodnými podmienkami, VOP a Cenníkom. Kým prvé dva
dokumenty boli prílohou Zmluvy o úvere, VOP a Cennník priložené neboli. Podľa tvrdenia žalovaného sa
právna predchodkyňa s nimi mohla oboznámiť na pobočke alebo na internetovej stránke žalovaného. Zo

zneniainkorporačnejdoložkyvšaknevyplýva,akýmspôsobomsaskutočneprávnapredchodkyňasVOP
a Cenníkom oboznámila (napr. ich predložením pred podpisom Zmluvy o úvere pred zamestnancom
žalovaného, poskytnutím informácie a vysvetlením zamestnancom žalovaného). Takouto formuláciou na
spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými
podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena

má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u
iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť
odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Uvedenými zmluvnými
podmienkami sa na spotrebiteľa taktiež neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia
sa s esenciálnymi informáciami podstatnými pre posúdenie vhodnosti a únosnosti úveru podľa zmluvy

v kontexte jeho majetkových pomerov a finančných možností. Uvedený záver je podporený aj vyššie
uvedeným rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 449/13, podľa ktorého je povinnosťou
veriteľa zbierať a uchovávať dôkazy o splnení svojich informačných povinností. Rovnako z uvedeného
dôvodu bola takto formulovaná inkorporačná doložka označená za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj
rozhodnutím ústredného inšpektorátu SOI z 24.3.2014 č. G./XXXX. Súd preto dospel k záveru, že znenie

článku II. v bode 2. Zmluvy o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

6. Žalobkyňa namietala neprijateľnosť zmluvnej podmienky v článku V. bod. 5. Zmluvy o úvere. V
uvedenom ustanovení si zmluvné strany dohodli spôsob splácania splátok úveru formou inkasa, na
základektoréhobolžalovanýoprávnenýzúčtovaťzbežnéhoúčtutaksplátkyúveru,úrokyakoajpoplatky

podľaZmluvyoúvereaCenníka.Súdmázato,žeuvedenéustanoveniezakladánerovnováhuvprávach
a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa a neprimeraným spôsobom obmedzuje zmluvnú autonómiu
spotrebiteľa. Ide preto o podmienku, ktorá je v rozpore s generálnou klauzulou ustanovenou v § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa so zúčtovaním poplatkov podľa Cenníka,ktorý sa v priebehu trvania úverového vzťahu môže jednostranne meniť zo strany dodávateľa, znamená,
že spotrebiteľ dáva dopredu súhlas s platením akýchkoľvek poplatkov bez toho, aby v čase súhlasu
vedel, o aké poplatky sa bude jednať a v akej výške. Nie je možné považovať za primerané a v súlade

s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, aby dodávateľ formou štandardnej zmluvnej klauzuly prezumoval
súhlas spotrebiteľa s takto koncipovaným spôsobom platenia akýchkoľvek poplatkov, ktorých určenie je
plne na strane dodávateľa. Súd preto dospel k záveru, že znenie článku V. v bode 5. Zmluvy o úvere
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

7. V danom prípade žalobkyňa ako spotrebiteľka uplatňuje právo v súlade s vyššie citovanou právnou
úpravou na súdny prieskum zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň rozhodnutie o určení
neprijateľnosti zmluvných podmienok má za následok ich neplatnosť, nie zánik povinnosti žalobkyne
splatiť poskytnutý úver. Z uvedených dôvodov nemôže byť podanie žaloby o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok zneužitím práva tak, ako to tvrdí žalovaný.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

9. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Poukázal na to, že pokiaľ ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku I. napadnutého
rozsudku, treba konštatovať, že Základné podmienky úveru sú ťažiskovým obsahom zmluvy o úvere
a sú v nich uvedené individuálne dojednania zmluvných strán vo výške úveru, účele úveru, počte splátok,
lehote na čerpanie úveru a podmienkach čerpania úveru, pričom individuálne dojednania sú z veľkej
časti premietnutím individuálnych požiadaviek dlžníčky na úver, o ktorý žalovaného žiadala.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že základné podmienky úveru obsahujú dojednanie o predmete plnenia
a cene plnenia, ako i individuálne dojednania, nemá prieskum ich neprijateľnosti oporu v hmotnom
práve. Dôsledkom napadnutého rozhodnutia súdu je stav, že Základné podmienky úveru nie sú
súčasťou zmluvy o úvere, čo nikdy nemôže byť výsledkom konania o určenie neprijateľnosti zmluvných

podmienok,keďžesúdmôževydaťrozhodnutiaibamazákladezákona,pričompodľaplatnéhoprávneho
stavu nemôže určiť neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia
a primeranosti ceny.

12. Základné podmienky úveru sú jednoznačne včlenené do zmluvy a nemôžu vznikať pochybnosti o ich

inkorporácii. Samotná zmluva o úvere má 8 strán, čo je vyznačené v samotnej zmluve.

13. Z uvedeného je zrejmé, že obsahom namietanej zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku I.
rozsudku, ktorá predstavuje inkorporáciu individuálnych dojednaní zmluvných strán, sa musel zaoberať
aj upomínací súd v konaní vedenom pod sp. zn. 34Up/2045/2020, ako i exekučný súd v konaní č. k.

62Ek/3008/2021, ktorý sa s obsahom zmluvy a zmluvnými podmienkami vyporiadal.

14. Súdny dvor v konaní pod sp. zn. C-485/19 rozhodol, že pokiaľ ide o zásadu efektivity, každý
prípad, v ktorom je nastolená otázka, či vnútroštátne procesné ustanovenie vedie k nemožnosti
alebo nadmernému sťaženiu výkonu práva únie, sa musí skúmať s prihliadnutím na postavenie tohto

ustanovenia v celom konaní, jeho priebeh a jeho osobitosti. Je v úplnom súlade s požiadavkou právnej
istoty, aby bol rešpektovaný výsledok konania vedeného na upomínacom a exekučnom súde.

15. Súd bez akéhokoľvek vysvetlenia a odôvodnenia určil neprijateľnosti inkorporácie Základných
podmienok úveru, ktoré sú súčasťou tela zmluvy o úvere, boli dlžníčke vysvetlené a následne podpísané

a pevne spojené so zmluvou o úvere, založil stav, keď súčasťou zmluvy o úvere nie sú základné –
individuálne dojednané podmienky úveru. Rovnaký záver platí vo vzťahu k Obchodným podmienkam
na poskytovanie úverov zabezpečených nehnuteľnosťou fyzickým osobám – nepodnikateľom. Tento
dokument bol neoddeliteľnou súčasťou úverovej dokumentácie a dlžníčka bola s jeho obsahom
oboznámená. Súd teda dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

ohľadom spôsobu a kvality informovania dlžníčky o obsahu Základných podmienok úveru a Obchodných
podmienok (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP).16. Vo vzťahu k preukázaniu oboznámenia sa s Cenníkom a Všeobecnými obchodnými podmienkami
by na splnenie povinnosti žalovaného, ktorý s obsahom uvedených dokumentov oboznámil dlžníčku
pri podpise zmluvy o úvere a splnil si povinnosť transparentného informovania spotrebiteľa o obsahu

inkorporovaných dokumentov, bol nevyhnutný výsluch dlžníčky, ktorý z objektívnych dôvodov nemožno
vykonať.

17. Žalobkyňa v konaní nepredložila žiadne dôkazy o tom, že ako dlžníčka mala pochybnosti
o jednotlivých náležitostiach obsahu zmluvy. Pochybnosť o riadnej inkorporácii môže byť s istotou

vylúčená iba výsluchom účastníka zmluvy. V prípade, ak je táto možnosť žalovaného odopretá, je odňatá
možnosť konať pred súdom (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).

18. Žalovaný trvá na nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok v individuálnom spotrebiteľskom spore, v ktorom nie je uplatnený
žiaden iný nárok spotrebiteľa, ktorý by súvisel s obsahom neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pri aplikácii

§ 298 CSP treba dospieť k záveru, že domáhanie sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky
v individuálnom spotrebiteľskom spore, ktorého predmetom zároveň nie je určenie splnenia povinnosti
dodávateľa, teda konkrétny nárok spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, je vylúčené.

19. O predmete sporu mohol potenciálne rozhodovať iba kauzálne príslušný súd v konaní o abstraktnej

kontrole spotrebiteľských zmlúv, ktorého príslušnosť sa v čase podania žaloby mala určiť podľa § 31
CSP. Táto skutočnosť zakladá nedostatok procesnej podmienky na konanie vo veci (§ 365 ods. 1 písm.
a) CSP).

20. Žalobkyni nesvedčí aktívna legitimácia v spore z dôvodu, že nie je účastníčkou zmluvy o úvere.

Žalobkyni síce smrťou poručiteľa vznikla zodpovednosť za splatenie jeho dlhov, nestala sa však
bez ďalšieho zmluvnou stranou zmluvy, ktorú poručiteľka uzavrela. V čase smrti účastníčky zmluvy
bol predmetný úver už poskytnutý a momentom jej smrti sa súčasťou dedičstva stala nehnuteľnosť,
ktorej nadobudnutie bolo účelom poskytnutia úveru. Dedičia sa však momentom smrti dlžníčky nestali
zmluvnými stranami.

21. Žalobkyňa sa teda stala dlžníčkou banky, ale medzi ňou a žalovanou nevznikla zmluva o úvere, a to
z dôvodu, že nestal prechod zmluvného účastníctva v rámci dedenia a z dôvodu, že žalobkyňa neurobila
prejav vôle voči žalovanému, ktorý by bol právnym základom a dôvodom vzniku zmluvy o úvere medzi
žalobkyňou a žalovaným.

22. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého rozsudku, t. j. zmluvnú podmienku týkajúcej sa toho, že úroky
alebo splátky (anuitné) je banka oprávnená zúčtovať na ťarchu inkasného účtu bez ďalšieho príkazu
dlžníka formou inkasa v prvom poradí platieb a dlžník týmto súhlasí s inkasom úrokov alebo splátky,
pričom dlžník dáva súčasne banke súhlas na inkaso splatných poplatkov podľa tejto zmluvy a cenníka.

Treba mať za to, že záver súdu vo vzťahu k tejto zmluvnej podmienke je nesprávny.

23. Uvedené zmluvné dojednanie predstavuje dohodu o spôsobe platieb dlžníka za úver a plnenia
vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Vo vzťahu k možnostiam a limitáciám jednostranných zmien úrokov
a poplatkov treba uplatniť § 53 ods. 15 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého za neprijateľnú

podmienku podľa ods. 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si dodávateľ finančných
služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia
zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa osobitného predpisu,
ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže bez zbytočného odkladu
o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne informovať spotrebiteľa a ak

spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu. Rovnaký charakter má
dojednanie, podľa ktorého si dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo
meniť jednostranne podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje,
aby o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval
spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.

24. Platné právo počíta s možnosťou platných jednostranných zmien poplatku a úrokov pri dodaní
finančných služieb za predpokladu, že ich dodávateľ (veriteľ) dodrží zákonné podmienky. Spôsob platby
poplatkov – inkaso je úpravou technického spôsobu prevodu finančných prostriedkov z dispozíciedlžníka do dispozície veriteľa za účelom plnenia jeho zmluvného záväzku. Inkaso je právom
aprobovanou platobnou službou, ktorá je upravená v § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 492/2009 Z. z.
o platobných službách a predstavuje predpokladaný a spotrebiteľsky výhodný druh platobného styku.

Preto nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku.

25. Súd bez akéhokoľvek dôvodu predpokladá, že žalovaný bude z účtu dlžníka inkasovať finančné
prostriedky na základe svojho rozhodnutia bez toho, aby dlžník vedel o aké poplatky ide. Tento prístup
súdu je arbitrárny a neudržateľný. Žalovaný inkasuje finančné prostriedky z účtu dlžníka vždy v súlade so

zmluvou o úvere a v prípade zmien úrokov a poplatkov, len ak sú splnené zákonné podmienky uvedené v
§ 53 ods. 15 písm. a) alebo b) Občianskeho zákonníka. K svojvoľnému prevodu finančných prostriedkov
dôjsť nemôže, a preto uvedená podmienka nemôže založiť nerovnováhu v právach a povinnostiach
dodávateľa a spotrebiteľa.

26. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

27. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

28. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

29. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

30. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

31. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

32. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že právna predchodkyňa žalobkyne a žalovaný
uzavreli predmetnú Zmluvu o úvere pod č. F., ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 20.600,-

eur.

33. Súd prvej inštancie správne zistil, že podľa článku II. bod 2 je v zmluve konštatované, že časť
obsahu tejto zmluvy určujú Základné podmienky úveru, Obchodné podmienky na poskytovanie úverov
zabezpečených nehnuteľnosťou fyzickým osobám – nepodnikateľom (Obchodné podmienky), ktoré sú

prílohou tejto zmluvy, Cenník a Všeobecné obchodné podmienky na vykonávanie bankových obchodov
(VOP), ktoré sú súčasťou tejto zmluvy.

34. Zároveň táto zmluva obsahuje konštatovanie, že pred uzavretím zmluvy sa dlžník oboznámil so
všetkými týmito predpismi, t. j. Základnými podmienkami, Obchodnými podmienkami, Cenníkom a VOP

a s nimi aj súhlasil.

35. Pokiaľ ide o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, nemožno súhlasiť s argumentáciou
žalovaného uvedenou v jeho odvolaní týkajúcou sa toho, že bez súčasného návrhu na plnenie nie je
možné podať žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/294/2019 z 28.2.2022, publikované v Zbierke stanovísk NS SR
a rozhodnutí súdov pod poradovým č. 12/2022, nedopadá na prejednávanú vec, nakoľko legitimácia
spotrebiteľa na podanie návrhu na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyplýva z § 298 ods. 1,
2 CSP, ktorý je základnou a doposiaľ nezmenenou normou týkajúcou sa takejto procesnej možnosti
súdu, a to dokonca aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom

v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch je neprijateľná.

36. Rovnako nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tom, že žalobkyňa je
síce v súčasnom štádiu konania po smrti jej právnej predchodkyne právnou nástupkyňou a dlžníčkoužalovaného, avšak nie je účastníčkou zmluvy. Takéto konštrukcie sú z pohľadu spotrebiteľa neprijateľné
a pokiaľ je spotrebiteľ (žalobkyňa) dlžníkom žalovaného a právnym nástupcom pôvodného dlžníka, má
právo požívať všetky výhody, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľského práva a v tomto kontexte aj z úpravy

týkajúcej sa sporov s ochranou slabšej strany v zmysle § 290 a nasl. CSP.

37. Okolnosť, že právna predchodkyňa žalobkyne nemôže byť vypočutá v súčasnom štádiu konania
v dôsledku jej úmrtia a výsluch žalobkyne ako takej so zreteľom na vek, ako aj so zreteľom na jej
neinformovanosť o okolnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania, nie je dôvodom, pre ktorý by súd

prvej inštancie nemal vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku I. napadnutého
rozsudku.

38. V tomto kontexte treba konštatovať, že je neprijateľný paušálny odkaz na rozhodujúce dokumenty
obsahujúce úpravu práv a povinnosti zmluvných strán v súvislosti s úverom, pričom je reálne nemožné,
aby pri podpise zmluvy sa dlžník s týmito dokumentmi oboznámil, porozumel im a nie je preukázané,

aby mu boli tieto dokumenty zástupcom dodávateľa predložené a vysvetlené. Takýto odkaz má len
formálny charakter, ktorý v skutočnosti je len odrazom neinformovanosti spotrebiteľa o skutočnom
obsahu právneho vzťahu vzniknutého predmetnou zmluvou o úvere, teda o konkrétnych právach
a povinnostiach, ktoré z tejto zmluvy vyplývajú, pričom správne súd prvej inštancie konštatuje, že
formuláciou aká je použitá v predmetnej zmluve o úvere, teda, že právna predchodkyňa žalobkyne

podpisom potvrdzuje oboznámenie sa s predmetnými dokladmi, je de facto prenesením dôkazného
bremena na dlžníka, čo má neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde.
Treba zaujať stanovisko, že s týmito podstatnými okolnosťami, ktoré vyplývajú z predmetných dokladov,
v skutočnosti dlžníčka – právna predchodkyňa žalobkyne oboznámená v skutočnosti nebola.

39. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ určil neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky
a postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil.

40. Neboli však podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku vo vzťahu k výroku II., ktorým súd
prvej inštancie určil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku úpravu týkajúcu sa oprávnení žalovaného

zúčtovať na ťarchu inkasného účtu bez ďalšieho príkazu dlžníka formou inkasa v prvom poradí platby,
ktoré sú špecifikované v tejto zmluvnej podmienke.

41. V tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nedostatočne odôvodnené a je len opakovaním
argumentácie, ktorá bola v základných rámcoch uvedená žalobcom v žalobe bez hlbšej analýzy

skutočnej nerovnováhy a problémov, ktoré táto zmluvná podmienka môže prinášať spotrebiteľovi –
žalobkyni (a jej právnej predchodkyni) a bez vyporiadania sa s úpravou, ktorá vyplýva z ust. § 53 ods. 15
Občianskeho zákonníka, ktorá nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku zmenu úrokovej sadzby
v zmysle § 53 ods. 15 písm. a) a umožňuje meniť podmienky spotrebiteľskej zmluvy v oboch prípadoch
za situácie, ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.

42. Taktiež sa súd prvej inštancie nezaoberal ust. § 2 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) bod 3 citovaného
zákona, platobnou službou sa rozumie vykonávanie platobných operácií vrátane prevodu finančných
prostriedkov z platobného účtu alebo na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb, a to

okrem iného v zmysle bodu 3 aj inkasom.

43. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetné inkaso, tak ako bolo medzi
právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným dojednané, slúži na splácanie predmetného dlhu,
pričom v zmysle citovaného § 53 ods. 15 Občianskeho zákonníka počíta aj s možnosťou platných

jednostranných zmien poplatkov a úrokov pri dodaní finančných služieb. Naviac v zmysle § 6 ods. 3
písm. a) zákona č. 492/2009 Z. z. môže súhlas s inkasom spotrebiteľ kedykoľvek odvolať.

44. Za týchto okolností nevysvetlil súd prvej inštancie náležitým spôsobom ako sa s touto právnou
úpravou vyporiadal a ako možno na jej základe uzavrieť, že predmetná zmluvná podmienka predstavuje

skutočne značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a ako taká by mala byť
neprijateľná, teda neplatná.45. Za týchto okolností v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný, pričom
nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tomto smere dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu
odnímajúceho strane (v danom prípade žalovanému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Preto bolo rozhodnutie súdu prvej
inštancie týkajúce sa tejto druhej zmluvnej podmienky postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušené a vec bola vrátená (vrátane rozhodnutia o trovách konania) súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

46. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie podrobiť predmetnú zmluvnú podmienku
kritickému posúdeniu nielen z pohľadu argumentácie žalobkyne, ale aj z pohľadu analýzy, ktorú ponúka
žalovaný poukazom na ust. § 53 ods. 15 Občianskeho zákonníka a § 2 ods. 1 písm. c) a § 6 ods. 3
písm. a) zákona č. 492/2009 Z. z. Ak sa ukáže taká potreba, môže súd prvej inštancie vyzvať sporové
strany (najmä žalovaného) na detailnejšie objasnenie podmienok za akých sa predmetná inkasná služba
vykonáva.

47. Až na základe takto doplneného dokazovania a právnych úvah vrátane vyžiadania si dodatočného
stanoviska strán, bude možné vo veci aj o tejto druhej zmluvnej podmienke zákonne rozhodnúť.

48. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§

396 ods. 3 CSP).

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).