Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 24, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208204360
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2208204360.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.

Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
C. XXXX/X, D. A. - E. F., zastúpená advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, so sídlom Korzo Bélu
Bartóka 789/3, Dunajská Streda, proti žalovanému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XXX, D.
A., zastúpený advokátom: Mgr. Ing. Juraj Trokan, so sídlom Vajanského 10, Trnava, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti výrokom III., IV. a V. a odvolaní
žalovaného proti výrokom I. a II. rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8C/68/2008-1379 zo
dňa 11.11.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobkyne proti výrokom III., IV. a V. o d m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e .

III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VI. r u š í a vec mu v zrušenej časti vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvožalobkyneažalovanéhotak,žedovýlučnéhovlastníctvažalobkyneprikázala)hnuteľné

veci: 1. elektrická rúra v hodnote 230,40 eur (č. 6), 2. stropný luster v hodnote 17,96 eur (č. 18), 3.
stropný luster v hodnote 5,40 eur (č.19), 4. obrazy 1 malý 1 veľký v hodnote 3,98 eur (č. 51), 5. veľká
vitrína so zásuvkami v hodnote 156,14 eur (č. 59), 6. komoda v hodnote 156,14 eur (č. 60), 7. koberec
metrážny 2x3m v hodnote 11,74 eur (č. 61), 8. vyklápacia celočalúnená posteľ v hodnote 7,20 eur (č. 65),
9. nábytková zostava v hodnote 317,87 eur (č. 66), 10. nábytková zostava a písací stôl v hodnote 515,08
eur (č. 70 a 71), 11. bicykel 46,67 eur (č. 84), b) zostatková hodnota bicykla (č. 83) 81,26 eur, c) zostatok
na účte vo B., I. č. ú. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu 24.05.2007 vo výške 2.049,19 eur, d)

zostatok na vkladnej knižke v J. F. I. č. XXXXXXXX/XXXX ku dňu 24.05.2007 vo výške 12,28 eur; a do
výlučného vlastníctva žalovaného prikázal a) hnuteľné veci: 1. mraziaci box v hodnote 44,60 eur (č. 8),
2. stropný luster v hodnote 15,94 eur (č. 12), 3. hifi veža v hodnote 59,75 eur (č. 13), 4. sedacia súprava
a kreslo v hodnote 87,13 eur (č. 49), 5. skriňa pod TV v hodnote 39,04 eur (č. 50), 6. obrazy – 1ks veľký
a 1 ks malý v hodnote 3,98 eur (č. 51), 7. koberec kusový 4x3m – 1ks v hodnote 23,73 eur (č. 52), 8.
kuchynská linka kostra v hodnote 661,22 eur (č. 53), 9. kuchynský stôl v hodnote 11,89 eur (č. 54 ), 10.
predsieňová skriňa v hodnote 102,47 (č. 57), 11. veľká šatníková skriňa rozbitá v hodnote 156,14 eur

(č. 58), 12. celočalúnená manželská posteľ v hodnote 74,69 eur (č. 62), 13. skriňová zostava spálňa
v hodnote 157,55 eur (č. 63), 14. koberec behúň v hodnote 4,37 eur (č. 64), 15. celočalúnená posteľ
chlap. v hodnote 41,80 eur (č. 72), 16. konferenčný stôl v hodnote 22,18 eur (č. 75), 17. bicykel pánsky v
hodnote41,82eur(č.85),b)zostatkováhodnotamikrovlnnejrúry(č.7)27,87eur,c)zostatoknavkladnejknižke v K. F., I. č. XXXXXXXXXX/XXXX so stavom ku dňu 24.5.2007 vo výške 31,57 eur, d) zostatok na
vkladnej knižke v J. F., I. č. XXXXXXXX/XXXX so stavom ku dňu 24.5.2007 vo výške 6,11 eur, e) hodnota
podnikania žalovaného 8.408,74 eur. Výrokom II. žalovanému uložil povinnosť z titulu vyporiadania

zaplatiť žalobkyni 3.976,82 eur, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III.
žalovanému priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Výrokom IV. zrušil uznesenia Okresného súdu
Dunajská Streda o povinnosti žalovaného zaplatiť preddavky na trovy dôkazu v sume po 400 eur č. k.
8C/68/2008-271 zo dňa 10.12.2010, č. k. 8C/68/2008-298 zo dňa 17.6.2011 a č. k. 8C/8/2008-514 zo
dňa 20.3.2013. Výrokom V. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Dunajská Streda súdny

poplatok 309 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom VI. vyslovil, že o náhrade
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 136 ods. 2, § 142, § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 150
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vecne tým, že strany konania sa
mimosúdne nedohodli na vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len

„BSM“), a preto sa žalobkyňa žalobou podanou dňa 3.4.2008 domáhala jeho vyporiadania. BSM vzniklo
uzavretím manželstva so žalovaným dňa 25.6.1994 a zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich
manželstva t.j. dňa 24.5.2007.

3.PredsamotnýmvyporiadanímBSMbolopotrebnéustáliť,čotvorímasuBSM,t.j.aktívaapasíva,ktoré

BSM zaťažujú, a následne ustáliť čistú hodnotu BSM a zohľadniť investície, ak nejaké boli preukázané.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany konania počas trvania BSM
nadobudli hnuteľné veci, z ktorých časť sa nachádza v držbe žalobkyne a časť v držbe žalovaného.
Žalobkyňa má vo svojej držbe hnuteľné veci označené v znaleckom posudku Ing. Harsányiovej (a tiež
vo výroku I. rozsudku – pozn. odvolacieho súdu) č. 6, č. 18, č. 19, č. 51, č. 59, č. 60, č. 61, č. 65, č. 66,

č. 70, č. 71, č. 83 a č. 84. Hodnota týchto hnuteľných vecí (bez bicykla č. 83 v hodnote 81,26 eur, ktorý
podľa vyjadrenia žalovaného tvorí majetok jeho firmy) predstavuje sumu 1.468,58 eur. Žalovaný má vo
svojej držbe hnuteľné veci označené č. 7, č. 8, č. 12, č. 13, č. 16, č. 20, č. 49, č. 50, č. 51, č. 52, č. 53, č.
54, č. 57, č. 58, č. 62, č. 63, č. 64, č. 72, č. 75 a č. 85. Hodnota týchto hnuteľných vecí (bez mikrovlnnej
rúry č. 7 v hodnote 27,87 eur, PC zostavy starej č. 16 v hodnote 119,90 eur, PC zostavy novej č. 20 v

hodnote 148,18 eur) je 1.548,30 eur. Hnuteľné veci, a to PC zostava stará (č. 16) a PC zostava nová
(č. 20) v hodnote spolu 268,08 eur nepatria do BSM, lebo slúžili na výkon povolania žalovaného. Na
držbe týchto vecí sa strany v podstate zhodli, keď každá z nich podala o tom podala vyjadrenie, ktoré
veci sa u nej nachádzajú.

4. Hodnota takto preukázaných vecí zostala medzi stranami sporná, keď žalovaný nesúhlasil so
znaleckým posudkom Ing. Harsányiovej. Podstata jeho námietok spočíva v tom, že ohodnotenie je
povrchné, nepresné, nevyhovuje skutočnostiam niektorých zariadení, pričom za účelom vysvetlenia
záverov znaleckého posudku žiadal vypočuť znalkyňu. Zároveň namietal, že niektoré vecí boli ocenené
druhýkrát aj v znaleckom posudku na jeho živnosť, a to ako dlhodobý majetok. Namietal, že znalkyňa

ohodnotila oveľa nižšou hodnotou veci, ktoré si chcela podľa žaloby zobrať žalobkyňa, a veci, ktoré si
mal zobrať on, boli ohodnotené naopak vyššou sumou.

5. K jeho nesúhlasu so znaleckým posudkom súd prvej inštancie uviedol, že znalkyňa hneď v úvodnej
časti znaleckého posudku uviedla právne predpisy aj normy, z ktorých vychádzala pri vypracovaní

znaleckého posudku. Uviedla, akým spôsobom posúdila technický stav, ak bola možná ohliadka vecí, a
akým,aktátoznejakýchdôvodovnebolamožná.Znaleckýposudokobsahujeopispostupupristanovení
hodnoty jednotlivých vecí, fotografie hnuteľných vecí. Z hodnoty vecí, ktoré si v priebehu konania strany
rozdelili, nevyplýva, že by boli ceny stanovené v neprospech žalovaného a v prospech žalobkyne. Napr.
pri č. 66 namietal vysokú cenu, pričom vec sa nachádza u žalobkyne. Veci č. 83 (hodnota 81,26 eur),

č. 84 (46,67 eur) sa nachádzajú u žalobkyne, vec č. 85 (41.82 eur) sa nachádza u žalovaného. Bicykel
č. 83 bol podľa žalovaného nadobudnutý za cenu 3.990 Sk, ale z dokladov, ktoré boli odovzdané na
účel znaleckého posudku Ing. Šefčíkovej, PhD., vyplýva, že jeho nadobúdacia cena mala byť 3.352 Sk
(príloha č. 16 k znaleckému posudku Ing. Ševčíkovej č. 3/2013 dodatok č. 1 k znaleckému posudku č.
8/2011). Sedacia súprava č. 49 sa nachádza u žalovaného (namietal nepomer s hodnotou stola č. 67,

aj keď je podľa jeho tvrdení poškodený). Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie nepovažoval
výsluch znalkyne za nevyhnutný a hospodárny, a preto tento dôkaz nevykonal. Pri stanovení hodnoty
hnuteľných vecí a pri stanovení hodnoty hnuteľných vecí, ktoré patria do podnikania žalovaného, preto
súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Harsányiovej.6. Žalovaný tvrdil, že niektoré z hnuteľných vecí, ktoré si rozdelili, tvoria majetok jeho podnikania a sú
ocenené aj v znaleckých posudkoch Ing. Šefčíkovej, PhD. Súd prvej inštancie k tomu uviedol, že niektoré

veci boli ohodnotené dvakrát, ale nie sú predmetom vyporiadania dvakrát. Pri hodnote podnikania nie sú
tietovecizohľadnenéakomajetokpodnikaniaaniesúpremietnutévtejčasti,ktorábyzvyšovalahodnotu
podnikania. Vyplýva to str. č. 13 znaleckého úkonu č. 5/2013 znalkyne Ing. Šefčíkovej, PhD. Zo zoznamu
kariet majetku (č. l. 499) a aj zo záverov znalkyne Ing. Šefčíkovej, PhD. vyplýva, že žalovaný v nich má
kartu majetku na 5 položiek - PC zostava PII 350, tlačiareň EPSON, fiškálny modul EASY, kancelársky

nábytok a technické zhodnotenie. V inventúrnom zozname príloha č. 16 znaleckého posudku Ing.
Ševčíkovej sú vedené ako dlhodobý hmotný majetok niektoré z hnuteľných vecí, a to mikrovlnná rúra
(č. 7 v znaleckom posudku Ing. Harsányiovej), PC zostavy (č. 16 a č. 20), bicykel (č. 83). Bicykel sa
nachádza v držbe žalobkyne, PC zostavy a mikrovlnná rúra sa nachádzajú u žalovaného. Tieto veci
preto súd prvej inštancie nevyporiadaval ako hnuteľné veci. Bicykel v držbe žalobkyne a mikrovlnnú
rúru v držbe žalovaného vyporiadal v ich hodnotovom vyjadrení, zostatkovou hodnotou, ktorú ustanovila

znalkyňa Ing. Harsányiová v znaleckom posudku. Obidve PC zostavy nevyporiadal, lebo slúžili na výkon
podnikania žalovaného (povahy týchto vecí, ktoré sú pre výkon podnikania nevyhnutné), v ktorého držbe
sa nachádzajú a ktoré tvoria jeho výlučné vlastníctvo. Posteľ (č. 72) a kuchynská linka – kostra (č. 53),
ktoré sú u žalovaného a podľa jeho vyjadrenia by mali tvoriť majetok podnikania, nie sú evidované v
týchto dokladoch. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto veci absentujú v účtovných dokladoch podnikania

žalovaného ako majetok firmy žalovaného, neboli tieto zohľadnené ako majetok podnikania, a preto
predmetom vyporiadania sú samotné veci v hodnote stanovenej znaleckým posudkom Ing. Harsányiovej
a nie ich zostatková hodnota.

7. Ostatné hnuteľné veci zostali sporné, keďže ani jednej strane sa nepodarilo preukázať, že ich má v

držbe druhá strana. Okrem toho niektoré z hnuteľných vecí mali byť zabudované do rodinného domu,
ktorý bol medzičasom predaný. Z týchto dôvodov boli do masy BSM pojaté ako aktíva iba hnuteľné veci,
u ktorých strany konania potvrdili, že ich majú vo svojej držbe a netvorili majetok podnikania žalovaného
a hodnota dvoch hnuteľných vecí, ktoré patria do majetku podnikania, ale sú v držbe žalobkyne a
žalovaného.

8. Strany konania počas trvania manželstva nadobudli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, kat., úz. D.
A.. Uvedené medzi stranami nebolo sporné. Strany sporu v priebehu konania tieto nehnuteľnosti predali.
V kúpnej zmluve sa dohodli aj na vyporiadaní kúpnej ceny, ktorá im bola vyplatená kupujúcimi. Zároveň
sa dohodli aj na vyporiadaní zostatku na hypotekárnom úvere, čerpanom na výstavbu predmetných

nehnuteľností, ktorý bol predmetom exekučného konania. Vzhľadom na uvedené, preto nehnuteľnosti
už nie je možné vyporiadať, pretože síce existovali ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode, ale ku
dňu rozhodovania o vyporiadaní BSM už tieto netvorili BSM strán konania, keďže si ich vyporiadali
rozdelením kúpnej ceny, ktorú za ich predaj dostali. Žalobkyňa navrhla, aby sa predmetom vyporiadania
stala kúpna cena, ktorú strany konania získali predajom tejto nehnuteľnosti, a to aj z dôvodu, že kúpna

cena nebola rozdelená na rovnaké časti, keď žalovaný z nej dostal viac. V čl. 3 bod 4. a 5. kúpnej zmluvy
sa strany dohodli, že nebudú mať navzájom voči sebe ďalšie požiadavky. Kúpna cena získaná predajom
nehnuteľností nemôže byť predmetom vyporiadania, keďže sa o nej strany konania zmluvne dohodli v
kúpnej zmluve, ako to vyplýva z pripojenej kúpnej zmluvy. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že
sa nedohodli na vyporiadaní kúpnej cene v rovnakom podiele.

9. Strany sporu počas trvania manželstva čerpali úver zo ŠFRB v hodnote 600.000 Sk. Ku dňu zániku
BSM úver nebol uhradený, čo medzi stranami nebolo sporné. Za obdobie od 24.5.2007 do januára 2015
žalobkyňa zaplatila spolu 4.301,57 eur. Žalovaný za to isté obdobie zaplatil 2.310,85 eur. Uvedené medzi
stranami nie je sporné. Tieto úhrady boli zahrnuté do vyporiadania. Strany sporu od januára 2015 úver

už nesplácali. Rozsudkom súdu prvej inštancie boli obidve strany povinné zaplatiť dlh na úver spoločne
a nerozdielne veriteľovi. Úver zaplatený nebol a tak bola voči stranám konania začatá exekúcie. V rámci
exekúcie zaplatila žalobkyňa dlh na úvere s príslušenstvom v sume 15.812,53 eur, a to zrážkami z jej
mzdy. Žalovaný v rámci exekúcie uhradil na účet súdneho exekútora sumu 13.534,69 eur s tým, že
táto suma bola uhradená zo strany kupujúcich na účet súdneho exekútora v mene žalovaného, ako to

vyplýva z pripojeného výpisu z účtu, ktorý predložil žalovaný. Ku dňu vyhlásenia rozsudku dlh na úvere
už neexistoval, pretože bol uhradený v celej dlžnej sume. BSM strán konania síce ku dňu zániku BSM
zaťažoval predmetných úver, ale ku dňu vyporiadania už bol splatený a neexistoval ako pasívum, ktoré
by mohlo byť pojaté do masy BSM. Keďže strany sporu za obdobie od zániku BSM, tj. od 24.05.2007do januára 2015 vykonali určité úhrady (4.301,57 eur a 2.310,85 eur), bolo potrebné tieto v rámci BSM
vyporiadať. Úhrady na úvere vykonané v rámci exekúcie súd nepojal do vyporiadania BSM tak, ako ani
nehnuteľnosť, pretože z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že sa strany dohodli, že nebudú mať navzájom

voči sebe ďalšie požiadavky (čl. 3 bod 4.a 5. kúpnej zmluvy).

10. Žalovaný počas trvania BSM a aj ku dňu zániku BSM podnikal ako živnostník. Z týchto dôvodov
bolo potrebné vyporiadať hodnotu jeho podnikania ako aktíva, pretože samotné podnikanie do BSM
nepatrí. Hodnota podnikania žalovaného bola stanovená znaleckým úkonom Ing. Ševčíkovej č. 5/2013

v nadväznosti na obidva znalecké posudky. Žalovaný so závermi znaleckých posudkov a znaleckého
úkonu nesúhlasil. Žalovaný tvrdil, že do hodnoty podnikania patrí suma 40.000 Sk. Tvrdil, že túto
hotovosť zobrala z domu so sebou žalobkyňa, ale v znaleckom posudku Ing. Šefčíkovej, PhD. sa
nenachádza táto suma. Žalobkyňa poprela, že by bola zobrala so sebou takúto hotovosť. Žalovaný
tvrdil, že žalobkyňa si mala so sebou takúto hotovosť zobrať. Nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz,
ktorým by toto tvrdenie dokázal. Znalkyňa sa v znaleckom posudku vyjadrila v tom smere, že v

účtovníctve žalovaného sa takáto suma nenachádza. Ak mala takáto suma patriť do podnikania, mala
sa v jeho podnikaní zobraziť ako škoda. V účtovníctve žalovaného sa takáto škoda v roku 2006
ani v roku 2007 nenachádza. Z toho potom vyplýva záver, že žalovaný existenciu tejto sumy a jej
odnesenie žalobkyňou nepreukázal. Neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazu. Preto nemohla byť táto
suma predmetom vyporiadania BSM. Zároveň, ale nemohla byť zohľadnená v podnikaní ako škoda,

ktorá by bola spôsobilá znížiť hodnotu podnikania žalovaného.

11. Žalovaný tvrdil, že počas trvania BSM mu jeho rodičia a sestra poskytli pôžičky a tieto potom použil
v podnikaní. Namietal, že v podnikaní sa nezohľadnila táto pôžička od rodičov v sume 120.000 Sk, ani
pôžička od sestry v sume 60.000 Sk a ani druhá pôžička od rodičov v sume 120.000 Sk. Žalovaný

tvrdil, že jeho rodičia mu zmluvou o pôžičke zo dňa 21.3.2007 požičali finančné prostriedky vo výške
120.000 Sk a jeho sestra sumu 60.000 Sk na prerábku rodinného domu. K tvrdeniu pripojil písomnú
zmluvuopôžičkezodňa21.3.2007.Zpripojenejzmluvyvyplýva,žežalovanýzmluvuuzavrelakodlžník-
živnostník.Namatrikebolioverenépodpisyžalovaného,jehorodičovasestry.Zozmluvynevyplývaúčel,
na ktorý mala byť pôžička poskytnutá. Žalobkyňa pôžičku neuznala, uviedla, že o nej nemala vedomosť,

považuje ju za neplatnú, pretože bola uzavretá bez jej súhlasu. Žalobkyňa nebola účastníčkou zmluvy,
ktorú skutočnosť potvrdil vo svojom vyjadrení aj žalovaný, keď uviedol, že nebola prítomná a nemala
o nej vedomosť. Na pojednávaní dňa 18.8.2009 žalovaný uviedol, že peniaze, o ktorých tvrdí, že mu
ich požičali rodičia a sestra, nepoužil na financovanie stavby, ale na vyrovnanie dlžôb z podnikania.
Tvrdil, že peniaze mu odovzdali jeho rodičia a sestra v prítomnosti advokátky. Vo vyjadrení na č. l.

266 tvrdil, že pôžička bola uskutočnená, podpísaná, overená na Mestskom úrade Dunajská Streda.
Tvrdil, že tieto peniaze vložil na podnikateľský účet v troch častiach. V záverečnom vyjadrení žalovaný
uviedol, že peniaze neboli ako pôžička na podnikanie. Zo znaleckého posudku Ing. Ševčíkovej vyplýva,
že žalovaný v účtovníctve nemá evidovanú pôžičku od rodičov v sume 120.000 Sk a ani pôžičku od
sestry v sume 60.000 Sk. Uviedla, že sú tam vklady v hotovosti s poplatkom v dňoch a výškach ako

uvádza žalovaný, ale z podkladov nevyplýva, kto bol ich vkladateľom. Súčasne uviedla, že ak to mala
byť pôžička, v účtovných dokladoch by to malo figurovať ako záväzok. V účtovníctve žalovaného takýto
záväzok nefiguruje. K tvrdenej pôžičke boli vypočutí ako svedkovia – otec žalovaného a jeho sestra.
Sestra žalovaného ako svedkyňa uviedla, že peniaze si od nej pýtal žalovaný, lebo ho vykradli v obchode
a potreboval peniaze, aby si mohol vybrať pôžičku s tým, že peniaze mu dala na mestskom úrade, bol

tam prítomný jej otec a osoba, ktorá overovala podpisy. Otec žalovaného uviedol, že žalovanému dal
peniaze v sume 120.000 Sk na matrike, že tam boli on, jeho manželka, dcéra a žalovaný, žalobkyňa
nebola prítomná. Potreboval zaplatiť starú pôžičku a zobrať si novú. Z predložených dôkazov vyplýva,
že žalovaný s rodičmi a so sestrou podpísali zmluvu o pôžičke. Spornou je otázka reálneho vyplatenia
tvrdenej pôžičky. Jednak preto, že medzi žalovaným, jeho otcom a sestrou ide o blízky príbuzenský

vzťah a tak vznikajú dôvodné pochybnosti o tom, že peniaze boli reálne poskytnuté. Ďalšie pochybnosti
vyplývajú z toho, že peniaze neboli evidované v účtovníctve žalovaného ako pôžička od rodičov a
od sestry. Nebolo preukázané, že práve tieto tvrdené prostriedky vložil žalovaný v troch častiach
do podnikania i keď ju uzatváral ako živnostník. Nebolo preukázané, kde malo dôjsť k odovzdaniu
peňazí vzhľadom na rozporné tvrdenia žalovaného (v prítomnosti advokátky, na mestskom úrade) a

tiež vzhľadom na tvrdenia, kto všetko mal byť prítomný pri tvrdenom odovzdávaní peňazí (žalovaný v
prítomnosti advokátky, svedkovia rodičia žalovaného, sestra a žalovaný). Okrem toho samotné tvrdenia
žalovaného sa rozchádzali aj ohľadne účelu pôžičky. Zmluvu uzavrel ako živnostník. Najprv tvrdil, že
peniaze mali byť na prerábku domu. Neskôr, že peniaze použil na podnikanie. Neskôr, že pôžička nebolana podnikanie. Jeho otec ani sestra netvrdili, že by to mali byť peniaze na prerábku domu. Tri vklady, o
ktorých tvrdí žalovaný, že to boli práve peniaze - pôžička od rodičov a sestry, nie sú dôkazom, ktorý by
preukázal tvrdenie žalovaného o pôžičke jeho rodičov a sestry do podnikania. Ide o vklady v hotovosti a

nie je možná identifikácia osoby, ktorá vklad vykonala, nie je to dôkaz, že to boli práve peniaze z pôžičky.
Pokiaľ by to nemala byť pôžička do podnikania, ale osobná, potom je sporné, ako bolo s touto pôžičkou
naložené, či bola investovaná alebo spotrebovaná. Žalovaný nepredložil dôkazy, ktoré by jeho tvrdenie
preukázali. Neuniesol bremeno dôkazu o tomto svojom tvrdení. Suma 120.000 Sk a suma 60.000 Sk
ako pôžičky, záväzok strán konania z BSM voči tretím osobám (pasíva) neboli preukázané, netvoria

masu BSM a vyporiadať ich v rámci BSM strán sporu nie je možné. Uvedené sumy však nebolo možné
zohľadniť ani ako záväzok z podnikania, ktorým by bolo možné znížiť hodnotu podnikania. Žalovaný
tieto sumy nemá vedené v účtovníctve ako pôžičky, nemá ich vedené ako záväzok, a preto nemôžu byť
súdom zohľadnené ako navýšenie jeho záväzkov z podnikania a ako zníženie hodnoty jeho podnikania.

12. Žalovaný preukázal, že v jeho firme došlo ku krádeži vlámaním, že mu vznikla škoda, čo

vyplýva z predloženého rozhodnutia polície. Namietal, že v znaleckom posudku Ing. Šefčíkovej, PhD.
nie je zohľadnené, že došlo k odcudzeniu tovaru. Uvedené tvrdenie nezodpovedá skutočnosti. K
odcudzenému tovaru sa znalkyňa vyjadrila na str. 18 znaleckého posudku č. 3/2013 dodatok č. 1 k
znaleckému posudku č. 8/2011. Uvádzaný odcudzený tovar je odrátaný z konečného stavu tovaru na
sklade. Pre presný stav skladových zásob chýba inventúrny zoznam skladu k 5.4.2007 s uvedením

skladových cien a zoznam výdajok s dátumom ich vydania. Na str. 17 a 19 znalkyňa poukázala na to,
že zo strany žalovaného neboli predložené všetky doklady, na základe ktorých bolo vedené účtovníctvo,
nemala k dispozícii úplné skladové hospodárstvo. Za vedenie účtovníctva vo vzťahu k tretím osobám
je zodpovedný daňový subjekt.

13. Žalovaný tvrdil, že po vlámaní do jeho obchodu potreboval vyrovnať svoj podnikateľský účet vo B.,
aby mohol obnoviť kontokorentný úver od B., pričom túto zmluvu podpísala aj žalobkyňa. Za tým účelom
si opätovne požičal od rodičov 120.000 Sk, a to dňa 10.5.2007. Po obnovení pôžičky hneď na druhý deň,
t.j. 11.5.2007 vyrovnal s rodičmi sumu 120.000 Sk, ale v znaleckom posudku táto pôžička nie je uvedená.
Z podnikateľského účtu žalovaného nevyplýva, že by tam mal vklad zo strany rodičov. Zo znaleckého

posudkuIng.Šefčíkovej,PhD.vyplýva,ženaúčtepribližnevtomčaseapribližnevtejsume(122.000Sk)
bol vykonaný vklad v hotovosti s poplatkom, ale z listín nie je možné identifikovať vkladateľa. Naviac nie
je zrejmé, akým spôsobom by táto suma mala byť v rámci BSM strán konania vyporiadaná, keď žalovaný
tvrdí, že s rodičmi sa hneď na druhý deň 11.5.2007 vyrovnal. Ak by aj prípadne došlo k poskytnutiu
pôžičky v sume 120.000 Sk, ale nie do podnikania, tak potom ku dňu rozvodu manželstva strán konania

(24.5.2007), teda aj ku dňu zániku BSM, by už dlh na pôžičke pravdepodobne nebol, nakoľko žalovaný
tvrdí, že ju hneď na druhý deň vrátil. Neexistoval by tak záväzok strán voči tretím osobám (pasíva), ktorý
by mal byť predmetom vyporiadania. Ak by to mala byť pôžička do podnikania, ktorá už bola vrátená,
nemohla byť posúdená v konaní ako záväzok žalovaného z podnikania, pretože v účtovníctve žalovaný
v časti záväzkov takúto sumu neeviduje. O takúto sumu tak nebolo možné ponížiť hodnotu podnikania

žalovaného, lebo na strane záväzkov takúto hodnotu v účtovníctve neevidoval. Žalovaný neuniesol
bremeno dôkazu ku svojmu tvrdeniu o existencii pôžičky od rodičov z mája 2007 na podnikanie.

14. Žalovaný tvrdil, že predmetom vyporiadania BSM by mal byť aj jeho podnikateľský úver v sume
15.127 eur. Tvrdil, že ide o kontokorentný úver v sume 160.000 Sk, ktorý každým rokom obnovoval

vo B. F.. Tento aj po rozvode pravidelne obnovoval až do času zrušenia jeho živnosti v roku 2009.
Tvrdí, že polovicu z dlhu by mala prevziať ako záväzok žalobkyňa, pretože aj ona podpísala zmluvu
o kontokorentnom úvere v roku 2006. Z predložených výpisov z jeho podnikateľského účtu vyplýva,
že zo strany B. F. mal úver – povolené prečerpanie do výšky 160.000 Sk. Z úveru 160.000 Sk ku
dňu zániku BSM čerpal úver - povolené prečerpanie -50.517,64 Sk. Táto suma vyplýva z konečného

stavu na jeho podnikateľskom účte ku dňu 30.4.2007, so zohľadnením vkladov a výdavkov z účtu do
24.5.2007 a potom výsledná suma predstavuje výšku čerpania úveru z povoleného prečerpania. Táto
suma je ako záväzok uvedená v znaleckom posudku a znaleckom úkone Ing. Šefčíkovej, PhD.. Teda
podnikateľský úver, mínusový stav na bankovom podnikateľskom účte žalovaného v rámci povoleného
prečerpania, bol posúdený a zohľadnený ako záväzok pri stanovení hodnoty podnikania žalovaného,

ktorá patrí do BSM strán konania. Pokiaľ žalovaný aj neskôr čerpal a obnovoval tento podnikateľský
úver, bolo to po zániku BSM, a preto zostatok vyšší než bol ku dňu 24.5.2007 (-50.517,64 Sk, t.j.
-1.676,88 eur) nemôže byť zohľadnený ako záväzok v podnikaní žalovaného počas trvania BSM.
Keďže bol poskytnutý na podnikanie žalovaného, nemôže tvoriť masu BSM ako pasívum. Výpis zpodnikateľského účtu žalovaného za mesiac máj 2007 je súčasťou znaleckého posudku znalkyne Ing.
Šefčíkovej, PhD. č. 8/2011 ako príloha č. 9. Žalovaný navrhol vypočuť znalkyňu na pojednávaní. Súd
prvej inštancie tento dôkaz nevykonal, pretože znalkyňa sa k jednotlivým námietkam a vyjadreniam

strán konania vyjadrila písomne vo svojom vyjadrení, v znaleckom úkone aj v dodatku k znaleckému
posudku. Na základe uvedeného nemohol súd podnikateľský úver žalovaného zahrnúť do masy BSM
ako pasívum a vyporiadať ho, pretože patril do podnikania, kde bol premietnutý mínusovým zostatkom
na podnikateľskom účte žalovaného. Rovnako tak nemohol byť ako pasívum zahrnúť ani mínusový stav
podnikateľského účtu, pretože bolo zohľadnené v hodnote podnikania ako záväzok.

15. Súd prvej inštancie v rámci vyporiadania BSM vzal do úvahy ako aktívum - hodnotu podnikania
stanovenú znalkyňou v sume 8.408,74 eur. Táto nemohla byť ponížená o hodnotu žalovaným tvrdených,
ale nepreukázaných pôžičiek od jeho rodičov (120.000 Sk - marec 2007 a 120.000 Sk – máj 2007 a od
sestry 60.000 Sk – marec 2007). K tejto sume potom patrí hodnota hnuteľných dvoch vecí, z ktorých
jednajevdržbežalobkyneadruhávdržbežalovanéhoabolopreukázané,žesúevidovanévúčtovníctve

žalovaného.

16. Žalovaný žiadal vyporiadať sumu 150.000 Sk, ktorá mala byť na účte žalobkyne vo B. I.. V tomto
smere žalovaný uniesol dôkazné bremeno iba do výšky 2.049,19 eur, pretože z pripojenej správy banky
a pripojeného výpisu z účtu žalobkyne vyplýva, že ku dňu zániku BSM, t.j. dňu 24.5.2007 mala na

tomto účte žalobkyňa uvedenú sumu. Táto suma je zahrnutá do masy BSM ako aktíva a je predmetom
vyporiadania.

17. Žalovaný žiadal vyporiadať náklady, ktoré zaplatil od roku 2006 do roku 2009 v súvislosti s nákladmi
za užívanie nehnuteľností. Žalovaný v konaní preukázal, že vykonal tieto úhrady. Žalovaná nesúhlasila

s týmito nákladmi s odôvodnením, že nehnuteľnosti neužívala. Na túto obranu žalobkyne nebolo možné
prihliadnuť. Je preukázané, že náklady spojené s nehnuteľnosťami boli, boli hradené a obaja boli
bezpodielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností. V rámci vyporiadania ale nebolo možné zohľadniť
náklady z roku 2006, pretože v tom čase ešte trvalo BSM strán konania. Ide o sumu 299,74 eur. V roku
2007 boli žalovaným vynaložené náklady vo výške 389,26 eur. Tieto však bolo potrebné rozdeliť na

náklady, ktoré vznikli počas trvania BSM, t.j. do 24.5.2007 a na náklady, ktoré vznikli po zániku BSM,
pretože len tie mohli byť predmetom vyporiadania zaniknutého BSM. Ide o sumu 222,86 eur za obdobie
od 24.5.2007 do 31.12.2007. Za celé obdobie od 24.5.2007 do 31.12.2009 je to suma spolu 368,36 eur.

18. Žalovaný žiadal vyporiadať zlaté šperky v hodnote 60.000 Sk. Medzi stranami nebolo sporné, že

takéto veci existovali. Spornou bola skutočnosť, kde sa tieto veci nachádzajú, v koho držbe tieto veci
sú, a to vzhľadom na rozdielne tvrdenia strán konania, keď tieto navzájom tvrdili, že ich má ten druhý.
V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že sa veci nachádzajú u žalovaného, ale ani tvrdenie
žalovaného, že tieto veci by sa mali nachádzať u žalobkyne. Žalobkyňa ani žalovaný nepredložili ani
neoznačili dôkaz, ktorý by preukázal ich tvrdenie, že šperky sú u toho druhého. So zreteľom na uvedené,

nebolo možné tieto veci pojať do masy BSM ako aktíva a v tomto konaní ich vyporiadať medzi strany
konania, pretože nie je preukázané, kde sa v skutočnosti tieto veci nachádzajú.

19. Žalobkyňa tvrdila, že rodičia jej dali 50.000 Sk pred uzavretím manželstva, ktoré použili so žalovaným
na kúpu bytu, ktorý neskôr predali. Na pojednávaní dňa 17.8.2020 bola vypočutá matka žalobkyne.

Tvrdila, že žalobkyni dala peniaze, keď začali stavať (že to bol asi rok 2002) a to 2 x 50.000 Sk s tým,
že jej ich vrátia, ale nevrátili. Okrem nich dvoch nebol nikto pri odovzdávaní tejto hotovosti. Neskôr
dala ešte 2 x 50.000 Sk na Vianoce, tie dala každému dieťaťu, darovala ich im. Tvrdila, že žalobkyni
kúpila auto za 150.000 Sk, sedačku, práčku. Žalovaný uvedené poprel. Z výpovede svedkyne nevyplýva
tvrdenie žalobkyne o tom, že jej matka poskytla peniaze v čase, keď kupovali byt. Iný dôkaz, ktorým by

bolo jednoznačne nad akúkoľvek pochybnosť preukázané jej tvrdenie o investíciách 50.000 Sk v konaní
žalobkyňa nepredložila, ani neoznačila. Žalobkyňa na svoje bremeno tvrdenia, neuniesla bremeno
dôkazu.Ztýchtodôvodovnebolomožnénauvedenéprihliadnuťakonainvestíciežalobkynezvýlučného
majetku do BSM a ani ich zohľadniť pri vyporiadaní BSM. Žalobkyňa netvrdila, ani si neuplatnila pôžičky
od matky do BSM a ani investície z prípadných darov, o ktorých sa vyjadrila svedkyňa, a preto nemôžu

byť ani predmetom vyporiadania. Osobné motorové vozidlo nie je predmetom BSM, keďže ani jedna
strana ho nenavrhla pojať do BSM.20. Žalobkyňa tvrdila, že na stavbu rodinného domu použili aj úspory ich detí po dohode so žalovaným s
tým, že tieto prostriedky vrátia. Žalovaný potvrdil, že deťom šetrili a aj to, že peniaze niekedy v roku 2003
vybrali, ale už tam nie sú, pričom chcel vedieť kde sú. V tomto smere ani jedna zo strán nepredložila ani

neoznačila žiadne dôkazy o tom, že by to mal byť záväzok žalobkyne a žalovaného voči ich deťom, ktorý
nevyporiadali do zániku BSM. Preto ani uvedené nemohlo byť predmetom vyporiadania ako pasíva.

21. Žalobkyňa tvrdila, že jej matka im požičala sumu 97.500 Sk na podnikanie žalovaného, a to v
decembri 2004. Žalovaný tvrdenie žalobkyne poprel s tým, že je to vysoká suma a žalobkyňa ju

spomenula až po 3 – 4 rokoch od zániku BSM. Uviedol, že matka žalobkyne mu žiadne peniaze
nepožičala. Okrem toho ich ani nepotreboval, ako to vyplýva zo stavu jeho podnikania koncom roka
2004. Žalobkyňa na svoje tvrdenie predložila listinu o výbere hotovosti 100.000 Sk z účtu matky
žalobkyne dňa 9.12.2004. Touto listinou bola potvrdená časť výpovede matky žalobkyne, ktorá bola ako
svedkyňa vypočutá na pojednávaní dňa 17.8.2010 o tom, že takýto výber uskutočnila. O jej výpovedi
v ostatnej časti však možno mať dôvodné pochybnosti vzhľadom na skutočnosť, že je tu príbuzenský

a pokrvný vzťah žalobkyne a svedkyne, ale najmä vzhľadom na skutočnosť, že medzi žalovaným a
svedkyňou boli zlé vzťahy, čo potvrdili žalovaný aj svedkyňa na pojednávaní. Okrem toho žalovaný
nemaltakútopôžičkuakozáväzokvedenúvosvojomúčtovníctve,akotovyplývazoznaleckéhoposudku
Ing. Šefčíkovej, PhD.. Týmito dôkazmi tak nebolo preukázané, že finančné prostriedky boli odovzdané
na podnikanie žalovanému. Z týchto dôvodov nebolo možné na uvedenú pôžičku ako záväzok strán

konania z titulu BSM prihliadnuť, zahrnúť do masy BSM ako pasívum a vyporiadať. Nebolo možné na
túto sumu prihliadnuť ani ako na záväzok z podnikania, ktorý by bol spôsobilý znížiť hodnotu podnikania
žalovaného, pretože v účtovníctve žalovaného sa nenachádza.

22. Žalovaný tvrdil, že pred uzavretím manželstva mal okolo 300.000 Sk, pričom rozpis tejto sumy

pripojil na č. l. 85 (banková knižka 40.000 Sk, J. 50.000 Sk, G. J.. L. – 10.000 Sk, G.. J.. L. 12.000
Sk, M. G.. 13.000 Kč, stavebné sporenie 100.000 Sk, rakúsky šiling – 60.000 Sk, rodičia kúpa bytu –
50.000 Sk, N. G. J. L. – 20.000 Sk). Žalobkyňa uvedené neuznala. Za preukázanú vyhodnotil súd prvej
inštancie iba hotovosť na vkladnej knižke v J. F. v sume 2.129,32 eur. V ostatnom žalovaný nepredložil,
neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by preukázal jeho tvrdenie o existencii ostatných tvrdených finančných

prostriedkoch. Okrem toho ani prípadná existencia takýchto finančných prostriedkov nedokazuje, že
by takéto prostriedky mali byť prípadnou investíciou z výlučného majetku žalovaného do BSM so
žalobkyňou, pretože by musel preukázať bremeno tvrdenia (tvrdiť, na čo konkrétne, kedy, v akej sume
bolo investované v rámci BSM) a okrem toho by musel uniesť bremeno dôkazu, teda preukázať svoje
tvrdenie. Skonzumované, spotrebované finančné prostriedky nie sú investíciami. V konaní žalovaný

preukázal existenciu vkladnej knižky s vkladom 2.129,32 eur, ale nepreukázal existenciu zvyšných
peňažných prostriedkov. Pri sume preukázanej ale nepreukázal, na čo bola použitá (tvrdil, že na kúpu
bytu a zariadenia do bytu). Preto nemôže byť vyporiadaná ako investície žalovaného do BSM.

23. Žalovaný tvrdil, že jeho rodičia aj príbuzní im vypomáhali opakovane finančne, materiálne aj prácou

pri stave a rekonštrukcii rodinného domu. Predložil rozpis prác, činností, stavebného materiálu a
finančných prostriedkov, ktoré mali predstavovať investície do ich rodinného domu, ktorý so žalobkyňou
počas trvania manželstva stavali, predložil listiny, ktorým preukazoval svoje tvrdenia. V tomto smere
navrhol vypočuť svojho otca. Výšku tejto pomoci vyčíslil sumou 19.400 eur. Žalobkyňa tvrdenia
žalovaného neuznala. Otec žalovaného bol v konaní vypočutý ako svedok na pojednávaní dňa

17.8.2010. Jeho výpoveďou sa však žalovanému nepodarilo preukázať tvrdenia vyššie uvedené.
Výpoveď jeho otca bola neurčitá, nekonkrétna. Nedokázal sa rozpamätať na konkrétne veci. Samotný
žalovaný požiadal, aby bol výsluch jeho otca ukončený, ktorá skutočnosť vyplýva zo zápisnice o
pojednávaní zo dňa 17.8.2010. Z listín, ktoré žalovaný predložil, nevyplýva, že by sa na úhrade
zakúpeného stavebného materiálu či iných vecí v týchto dokladoch uvedených podieľali jeho rodičia

alebo iné osoby. Pokiaľ sú na týchto dokladoch uvedené celé mená, tak je to meno žalovaného alebo
je tam uvedené len priezvisko, ktoré majú žalovaný a jeho otec zhodné. Ani na jednom z predložených
dokladov nie je uvedené meno jeho otca (O.). Z pokladničných dokladov zasa nevyplýva, že by platby
tam uvedené, boli uhradené otcom žalovaného. Žalovaný nepredložil a neoznačil iné dôkazy, ktoré by
jeho tvrdenie preukázali, dokázali. Neuniesol bremeno dôkazu o tomto svojom tvrdení a preto nebolo

možné prejednať ho v rámci vyporiadania.

24. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa mala mať počas trvania BSM úspory v sume okolo 1.5 mil. Sk.
Tvrdil, že žalobkyňa musela mať našetrené peniaze minimálne 50.000 eur, keď zaplatila preddavokna kúpnu cenu za kúpu nehnuteľnosti v roku 2013. Uvedené tvrdenie nepreukázal. Žalobkyňa na
pojednávaní dňa 21.6.2012 uviedla, že mala vkladné knižky, kde boli peniaze, čo jej rodičia dali pred
uzavretím manželstva, ale boli vybraté na stavbu a ku zániku BSM neexistujú. Žalobkyňa takéto

investície neuplatňovala. Žalovaný navrhol vypočuť matku žalobkyne, jej bývalého priateľa, jeho matku
a jej terajšieho priateľa, ktorí by uvedené mohli potvrdiť (že mala vkladnú knižku, že šetrila). Tento dôkaz
nebol vykonaný. Samotné tvrdenie, že vkladná knižka existovala, nepreukáže, či ku dňu zániku BSM
mala alebo nemala žalobkyňa našetrené prostriedky, ktoré by mali patriť do BSM. Prípadná existencia
vkladnej knižky nepreukáže ani to, že by žalobkyňa použila na kúpu nehnuteľnosti v roku 2013 finančné

prostriedky, o ktorých tvrdí žalovaný, že patria do BSM. Tvrdenie žalovaného nebolo preukázané. Z
týchto dôvodov takáto suma nemohla byť pojatá do masy BSM ako aktíva. Do masy BSM ako aktíva
nemohla byť pojatá ani hodnota 60.000 eur, ako polovica hodnoty rodinného domu, ktorý žalobkyňa
kúpila. Nebolo totiž preukázané, že by to bola suma tvoriaca masu BSM. Strany konania mali zostatky
na účtoch a vkladných knižkách zostatok ku dňu zániku BSM, a preto tieto patria do BSM ako aktíva,
keď opak tvrdený, ani preukázaný nebol. Okrem týchto prostriedkov v konaní nebolo preukázané, že

by žalobkyňa ku dňu zániku BSM disponovala ďalšími finančnými prostriedkami, ktoré by patrili do
zaniknutého BSM.

25. Strany konania ku dňu zániku BSM, t.j. ku dňu 24.5.2007 mali úver zo ŠFRB. Tento bol ku dňu
vyporiadania splatený. Preto nie je možné zohľadniť ho ako pasívum pri vyporiadaní. Kontokorentný

úver na podnikateľskom účte žalovaného je zohľadnený v hodnote podnikania. Žalobkyňa ani žalovaný
neuniesli dôkazné bremeno o existencii pôžičiek od príbuzných, žalobkyňa od matky, žalovaný od
rodičov a od sestry. Pri vyporiadaní BSM bolo potrebné vychádzať z toho, že BSM strán konania už
nezaťažuje žiadny úver, ani pôžičky. Bolo však potrebné zohľadniť, ktorý z nich a akou sumou od zániku
BSM do januára 2015 zaplatil na úver zo ŠFRB. Strany konania nepreukázali ani existenciu investícií

zo svojho výlučného majetku do BSM.

26. Žalovaný navrhol výsluch znalcov. Tento dôkaz súd prvej inštancie nevykonal. Svedkyňu Ing.
Tokovicsovúnevypočul,nakoľkomedzičasombolinehnuteľnosti,ktoréznalkyňaoceňovala,predané.Jej
výsluch by bol preto nadbytočným a nehospodárnym. Ing. Harsányiová vo svojom znaleckom posudku

hneď v úvodnej časti uviedla ako postupovala pri vypracovaní znaleckého posudku a z čoho vychádzala.
Čo sa týka stanovenia jednotlivých vstupných cien a ich zostatkovej hodnoty, aj v tomto smere znalecký
posudok obsahuje odpovede na otázky žalovaného. Jej výsluch preto súd nepovažoval na potrebný.
Znalkyni Ing. Šefčíkovej, PhD. boli v konaní doručené vyjadrenia strán konania, ku ktorým sa vyjadrila.
Vo svojich dvoch znaleckých posudkoch a v znaleckom úkone opísala aj postup, z ktorého vychádzala

pri vypracovaní znaleckých posudkov. Poukázala aj na skutočnosť, že ani pri dodatočne predložených
dokladoch neboli predložené všetky doklady. Pokiaľ sa týka skladových zásob, nebola predložená
kompletné účtovná dokumentácia. Znalkyňa mohla vychádzať len z údajov a dokladov, ktoré jej boli
predložené. Vzhľadom na to, že znalkyňa písomne zodpovedala jednotlivé námietky žalovaného, súd
prvej inštancie dospel k záveru, že jej výsluch nie je nevyhnutný. Matka žalovaného v konaní ako

svedkyňa nebola vypočutá, jej výsluch žalovaný ani nenavrhol, len v námietke zaujatosti poukázal na
to, že nebola ako svedkyňa volaná. Pod sp. zn. 1T/42/2010 bolo vedené trestné konanie ohľadne
tvrdenia žalobkyne voči žalovanému, že jej bráni v užívaní domu, že ju nevpúšťa do domu. Žalovaný bol
spod obžaloby oslobodený, ako to vyplýva z jeho vyjadrenia. Uvedené ale nesúvisí s predmetom tohto
konania,apretopredmetnýspisnebolpripojený.Obidvestranykonanianavrhovalivykonaťdokazovanie

o pohyboch na účtoch toho druhého aj za obdobie počas trvania manželstva, a to za rôzne dlhé obdobie.
V tomto smere súd prvej inštancie dokazovanie nevykonal, pretože by išlo o dokazovanie nad rámec
dokazovania potrebného pre toto konanie. Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého BSM, teda
toho, čo existovalo ku dňu zániku BSM, t.j. ku dňu 24.5.2007.

27. Žalobkyňa k žalobe pripojila znalecký posudok Ing. Gaalovej č. 59/2007 z 28.11.2007 o stanovení
všeobecnej hodnoty rodinného domu s príslušenstvom (č.l. 17 -31). Uvedený znalecký posudok
žalovaný neuznal č.l. 53 – 57 – vyjadrenie žalovaného datované dňom 20.10.2008). Znalec Ing. Vojtech
Binder vypracoval znalecký posudok na posúdenie možnosti reálnej deľby pozemkov č. 2/2011 dňa
18.2.2011 (č.l. 282 - znalecký posudok Ing. Bindera). Znalkyňa Ing. Tokovicsová vypracovala znalecký

posudok č. 14/2011 dňa 11.5.2011 na ocenenie nehnuteľností a na posúdenie možnosti reálne deľby
domovej nehnuteľnosti (č.l. 290 – znalecký posudok Ing. Tokovicsovej). V priebehu konania žalobkyňa a
žalovaný spoločne predali nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom BSM, a vyporiadali sa s jej kúpnou cenoua tiež so sumou, ktorá bola poukázaná súdnemu exekútorovi. Keďže ku dňu rozhodnutia strany konania
už neboli vlastníkmi nehnuteľností, bolo by nadbytočné hodnotenie týchto dvoch znaleckých posudkov.

28. Na základe vykonaného dokazovania bolo ustálené, že do masy BSM patria aktíva - uvedené vo
výroku I. rozsudku - hnuteľné veci pod bodom a) u žalobkyne v hodnote 1.468,58 eur, hnuteľné veci
pod bodom a) u žalovaného v hodnote 1.548,30 eur, zostatková hodnota b) u žalobkyne v hodnote
81,26 eur, zostatková hodnota b) u žalovaného v hodnote 27,87 eur, zostatok na účte žalobkyne c) v
hodnote 2.049,19 eur, zostatok na vkladnej knižke d) u žalobkyne v hodnote 12,28 eur, zostatok na

vkladných knižkách žalovaného c) a d) v hodnote 31,57 eur + 6,11 eur = 37,68 eur, a hodnota podnikania
žalovanéhoe)vovýške8.408,74eur,tedaspolu13.633,90eur.MasaBSMtvorízároveňajčistúhodnotu
BSM, lebo strany nemajú pasíva, ktoré by bolo potrebné vyporiadať. Pri vyporiadaní súd vychádzal z
toho, že podiely oboch strán sú rovnaké. Žalobkyňa aj žalovaný by mali dostať z čistej hodnoty BSM
polovicu, t.j. hodnotu 6.816,95 eur (13.633,90 eur : 2). Žalobkyni boli prikázané do výlučného vlastníctva
hnuteľné veci, ktoré má v držbe, zostatkovú hodnotu bicykla, zostatok na účte a zostatok na vkladnej

knižkevcelkovejhodnote3.611,31eur(1.458,58+81,26+2049,19+12,28).Dostanetako3.205,64eur
menej ako je polovica čistej hodnoty BSM (6.816,95 eur – 3.611,31 eur). Žalovanému boli prikázané do
výlučného vlastníctva hnuteľné veci, ktoré má v držbe, zostatkovú hodnotu mikrovlnnej rúry, zostatky na
vkladných knižkách a hodnotu podnikania v celkovej hodnote 10.022,59 eur (1.548,30 + 27,87 + 31,57
+ 6,11 + 8.408,74). Dostane tak o 3.205,64 eur viac, ako je čistá hodnota BSM (10.022,59 – 6.816,95).

29. V rámci BSM bola vyporiadaná aj suma 4.301,57 eur, ktorú na úvere zo ŠFRB zaplatila od zániku
BSM do januára 2015 žalobkyňa a suma 2.310,85 eur, ktorú zaplatil za to isté obdobie žalovaný. Súčet
úhrad predstavuje sumu 6.612,42 eur. Každý z bývalých manželov by mal znášať polovicu týchto úhrad,
teda sumu 3.306,21 eur (6.612,42 eur : 2). Keďže žalobkyňa zaplatila 4.301,57 eur, zaplatila o viac

995,36 eur viac ako je polovica, ktorú mala zaplatiť (4.301,57 – 3.306,21). Žalovaný zaplatil 2.310,85
eur a tak zaplatil o 995,36 eur menej ako je polovica, ktorú mal zaplatiť (3.306,21 – 2.310,85).

30. Žalovaný po zániku BSM zaplatil náklady spojené s užívaním nehnuteľností, a to v sume 368,36
eur. Tieto náklady mali strany konania znášať v rovnakom pomere, teda v 1 -ici, čo predstavuje sumu

184,18 eur. Žalobkyňa na náklady nezaplatila nič, teda by mala zaplatiť polovicu z celkových nákladov,
tj. sumu 184,18 eur.

31. Výslednou sumou je suma 3.976,82 eur, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť žalobkyni, pretože z BSM
dostal o túto viac ako bola jeho polovica, a to aj po zohľadnení úhrad, ktoré realizoval (dostal o 3.205,64

eur viac ako polovica čistej hodnoty BSM, zaplatil na úvere o 995,36 menej než je polovica vykonaných
úhrad a na nákladoch spojených s užívaním nehnuteľností zaplatil o 184,18 eur viac ako je polovica).
Žalobkyňa dostala o túto sumu menej (dostala o 3.205,64 menej ako je polovica čistej hodnoty BSM,
na úvere zaplatila o 995,36 viac ako je polovica úhrad a na nákladoch nezaplatila nič, teda zaplatila o
184,18 eur menej ako je polovica úhrad).

32. Uznesením 8C/68/2008-271 zo dňa 10.12.2010 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie na
ocenenie nehnuteľností, na ocenenie hnuteľných vecí a znalecké dokazovanie geodetom na reálnu
deľbu pozemkov. Žalobkyni a žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť preddavok na trovy dôkazu v
sume po 400 eur. Uznesením 8C/68/2008-298 zo dňa 17.6.2011 bolo nariadené znalecké dokazovanie

na podnikanie žalovaného. Žalobkyni aj žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť preddavok na
trovy dôkazu v sume po 400 eur. Žalovaný k uzneseniu z 10.12.2010 ako aj k uzneseniu z 17.6.2011
podal návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesením 8C/38/2008-514 z 20.2.2013 bolo
nariadené znalecké dokazovanie v kontexte dodatočne predložených listín. Žalobkyni aj žalovanému
bola uložená povinnosť zaplatiť preddavok na trovy dôkazu po 400 eur. Žalovaný dňom 28.2.2013

požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov.

33. Žalovaný po doručení uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania a uložení povinnosti zaplatiť
preddavok na trovy dôkazu požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov s odôvodnením, že jeho
osobné a majetkové pomery sú nepriaznivé. Berúc do úvahy jeho návrh a listiny, ktoré k návrhu na

priznanie oslobodenia pripojil, bolo žalovanému výrokom III. rozsudku priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov, keď bolo preukázané, že žalovaný bol vedený ako uchádzač o zamestnanie v evidencii
ÚPSVaR a poberal dávku hmotnej núdze (§ 254 CSP).34. Vzhľadom na priznané oslobodenie od súdnych poplatkov súd prvej inštancie výrokom IV. rozsudku
zrušil uznesenia súdu, ktorými bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť preddavky na trovy dôkazu.

35. Keďže vyporiadanie BSM podlieha poplatkovej povinnosti (výška poplatku je 3 % z hodnoty, ktorá
bola predmetom vyporiadania - položka 6b sadzobníka k zákonu o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov - ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), žalobkyni bola výrokom V. rozsudku
uložená povinnosť zaplatiť polovicu hodnoty súdneho poplatku (1,5 %), ktorá zodpovedá sume 309 eur.
Žalovanému nemohla byť uložená povinnosť zaplatiť druhú časť súdneho poplatku, pretože mu bolo v

konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch).

36. Súd prvej inštancie výrokom VI. rozsudku vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté až po
právoplatnosti tohto rozsudku s poukazom na čl. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) s odôvodnením, že v konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie, znalci si
v konaní uplatnili trovy znaleckého dokazovania a v konaní je potrebné vyporiadať trovy štátu.

37. V závere odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný podal sťažnosť kvôli
zaujatosti, datovanú dňom 8.8.2022, podanie označené ako odvolanie, v ktorom nesúhlasil s vrátením
spisu bez rozhodnutia (odvolacím súdom o námietke zaujatosti) a podanie obsahuje námietku. Dňa
26.10.2022 doručil do spisu opätovnú sťažnosť a dňa 4.11.2022 podanie označené ako odvolanie

proti vyjadreniu sudkyne na podanie sťažnosti, zaujatosti a zahlásenie trestného činu v konaní BSM
8C/68/2008. Z obsahu podaní vyplýva, že ide o námietku zaujatosti, ktorá smeruje voči postupu sudkyne
v konaní a voči rozhodovacej činnosti. Okrem toho tvrdí vzťah žalobkyne a bývalého sudcu súdu prvej
inštancie.Obsahovoideonámietku,ktoráužbolaskôrposúdenáKrajskýmsúdomvTrnave.Okremtoho
od pojednávania, ktoré bolo dňa 13.10.2022, bola podaná aj oneskorene, týka sa procesného postupu

sudkyne, hodnotenia dôkazov. Z týchto dôvodov na tieto námietky nebolo možné prihliadnuť (§ 49 ods.
3, 52 ods. 2 a § 53 CSP).

38. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. podal odvolanie žalovaný s návrhom, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil právne § 365 ods. 1 písm. a/ neboli splnené procesné
podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

39. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. a/ a c/CSP žalovaný uviedol, že
niekoľkokrát namietal zaujatosť a nestrannosť zákonnej sudkyne z dôvodu jej známostí, ale najmä z

dôvodu, že už v minulosti bol iným sudcom (kolegom zákonnej sudkyne) Okresného súdu Dunajská
Streda nezákonne (neprávoplatne) odsúdený (konanie bolo vedené pod sp. zn. 1T/42/2010), o čo v
konečnom dôsledku právoplatne rozhodol Krajský súd v Trnave. Na posúdenie skutočnosti, či je sudca
zaujatý alebo nezaujatý, nestačí subjektívne vyhodnotenie tejto skutočnosti sudcom alebo nadriadeným
súdom, ale sudca sa ako nestranný a nezaujatý musí takto javiť aj v očiach strán konania. Z množstva

podaní a sťažností žalovaného je zrejmé, že zákonná sudkyňa, resp. viacerí sudcovia Okresného súdu
Dunajská Streda a okolitých súdov, najmä z dôvodu známosti so sudcom JUDr. Ladislavom Pirosom,
sa takto v očiach žalovaného nejavia. Zákonná sudkyňa mala byť v tomto prípade podľa žalovaného
vylúčená z prejednania tejto veci.

40. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie mu prikázal do vlastníctva „hodnotu podnikania“
bez toho, aby posudzoval, ktoré jednotlivé a konkrétne veci tvoria predmet podnikania a posudzoval
ich hodnotu, resp. existenciu k času vyporiadania. Okrem toho, žalovaný osobitne napádal aj spôsob
výpočtu tejto hodnoty v konaní. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/
a g/ CSP žalovaný uviedol, že v konaní navrhol vykonanie viacerých dôkazov, ktoré súd odmietol.

Návrhy na vykonanie dokazovania smerovali k preukázaniu tvrdení žalovaného, ktoré v konaní uvádzal,
a ktoré mohli byť preukázané v prípade, že by súd takéto dokazovanie umožnil. Žalovaný poukázal
najmä na odmietnutie dôkazu vypočutím žalovaným navrhovaných svedkov (P., I. B., Q. R.). Ďalej
namietal nedôsledné zisťovanie súdu ohľadom vkladných knižiek alebo účtov žalobkyne v bankách,keď tieto súd zisťoval len na aktuálne priezvisko žalobkyne „B.“, a nie na jej pôvodné priezvisko
„A.“. Takýmto postupom súd ani nemohol overiť žalovaným tvrdené skutočnosti, keďže účty alebo
vkladné knižky v bankách mohli byť vedené na pôvodné priezvisko žalobkyne, pokiaľ si neskôr v

bankách nepožiadala, resp. neinformovala o zmene svojho priezviska. V súvislosti s existenciou alebo
neexistenciou úspor žalobkyne ostala nevyriešená skutková okolnosť, z čoho žalobkyňa financovala
nadobudnutie nehnuteľnosti v roku 2013. Žalovaný je presvedčený, že kúpu nehnuteľnosti žalobkyňa
financovala z úspor vytvorených počas trvania manželstva, teda z prostriedkov, patriacich do BSM, ktoré
nebolivkonanízohľadnené.Žalovanýtiežchcelpreukázaťskutočnosť,žežalovanásiprisvojilahotovosť

z jeho „podnikania“, čo súd vyhodnotil ako nepreukázané tvrdenie žalovaného. Súd v konaní v rámci
vyporiadania nezohľadnil pôžičku od rodičov žalovaného, ktorej existenciu tvrdil žalovaný a potvrdil vo
svojej výpovedi aj jeho otec na pojednávani. Podobne súd vyhodnotil pôžičku od sestry žalovaného.
Súd viaceré položky majetku uviedol dvakrát, raz ako hnuteľný majetok, kde ich konkrétne špecifikoval a
raz ako „súčasť“ podnikania. Bez presnej identifikácie vecí v „podnikaní“ nie je možné ustáliť, ktoré veci
boli súdom do masy BSM započítané duplicitne, a teda nesprávne. Napriek existencii zlatých šperkov,

tieto súd rovnako do vyporiadania nezahrnul. Súd do vyporiadania nezahrnul náklady v spojitosti s
financovaním stavby spoločného rodinného domu. Súd nezohľadnil ani vnos žalovaného do BSM – išlo
o financie, ktoré boli z väčšej časti použité na financovanie kúpy bytu v D. A. v roku 1995.

41. Žalovaný nesúhlasil s ohodnotením majetku znaleckým posudkom znalkyne Ing. Harsányiovej

a ani so znaleckým posudkom vypracovaným znalkyňou Ing. Šefčíkovou, ktorá podľa jeho názoru
ohodnotenie vypracovala nesprávne a k nesprávnemu dátumu (k 15.5.2007 a nie k 24.5.2007), pričom
medzi výdavky nezahrnula všetky ním uvádzané položky. Uviedol, že znalkyňa vylúčila z rozdelenia
majetku jeho osobný majetok, ktorý zobrala žalobkyňa a ktorý uviedla vo vyjadrení zo dňa 9.3.2016 (č.
1 televízny prijímač, č. 2 video rekordér, č. 3 kuchynský luster, č. 4 chladnička s mrazničkou Whirlpool,

č. 5 varná plocha Whirlpool, č. 9 vysávač Philips, č. 11 stropný luster predsieň, č. 25 digestor, č. 52
koberec kusový 4x3m 1 ks, č. 56 kuchynský riad Ametist irídium, č. 67 písací stôl dievčenská izba, č. 73
koberec behúň dievčenská izba, č. 76 garniža kuchyňa, č. 82 posteľná súprava čistá strižná vlna; bez
čísla - ďalšie kuchynské riady, príbory, krištále, kuchynský robot, čajové a kávové sety, vázy, ozdobné
porcelány, taniere v rôznych veľkostiach a hĺbkach, porcelánové sety, poháre, hotovosť 40.000 Sk, zlato

v hodnote 60.000 Sk, jeho osobné veci). Poukázal na to, že vyjadrenie žalobkyne zo dňa 9.3.2016 sa
zo spisu stratilo a tiež, že niektoré ním znalkyni predložené doklady zmizli z účtovníctva, čo sa prejavilo
v nesprávnom ohodnotení masy BSM a následne aj v jeho neprospech v rozhodnutí vo veci samej.

42. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV. a V. podala odvolanie žalobkyňa s návrhom,

aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu vrátil v danom
rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila právne § 365 ods. 1 písm. f/ CSP
(súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a ust. §
365ods.1písm.h/CSP(rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci). Odvolaním napadnutými výrokmi súd prvej inštancie žalovaného oslobodil od súdnych poplatkov

(výrok III.), zrušil povinnosť žalovaného zaplatiť preddavky na trovy dôkazu v sume 400 eur (výrok IV.) a
jej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 309 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok V.).
Podľa žalobkyne sú dotknuté výroky nedostatočne odôvodnené, nezodpovedajú zistenému skutkovému
stavu a sú v rozpore so zákonom.

43. Žalobkyňa poukázala na ust. § 254 CSP, ktoré upravuje možnosť individuálneho oslobodenia od
súdnych poplatkov, ak to odôvodňujú pomery strany. Súd rozhoduje o oslobodení na návrh strany. Zákon
nerieši explicitne, že priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov má spätnú väzbu, teda možnosť
priznania spätnej účinnosti. CSP umožňuje spätnú účinnosť len pri odňatí oslobodenia, ak sa do
právoplatného skončenia konania preukáže, že pomery strany neodôvodňujú alebo neodôvodňovali

oslobodenie od súdneho poplatku. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaný zrejme podal návrh
na oslobodenie od súdnych poplatkov po nariadení znaleckého dokazovania v roku 2010, v roku 2011
a v roku 2013. Súd o tomto návrhu rozhodol až napadnutým rozsudkom, teda spätne, pričom vychádzal
z pomerov žalovaného, ktoré deklaroval v minulosti, najneskoršie v roku 2013. I keď sám súd prvej
inštancie uvádza, že v priebehu konania (ktoré sa začalo 3.4.2008 na súde prvej inštancie a vo veci

bolo rozhodnuté až 11.11.2022), strany konania 17.5.2021 predali nehnuteľnosti pôvodne zaradené do
masy BSM a z tohto predaja žalovaný získal 100.000 eur, z ktorých zaplatil nedoplatok úveru vymáhaný
v exekúcii. Je teda zrejmé, že prinajmenšom pomery žalovaného v roku 2021 a 2022 nemohli byť také,
ktoré by odôvodňovali záver, že by žalovaný nemohol splniť poplatkovú povinnosť. Zostalo nevyjasnené,či a ako sa zmenili a upravili pomery žalovaného (rodinné, sociálne, majetkové) od roku 2013, keď do
rozsudku súdu ubehlo 9 rokov a keď žalovaný preukazoval, že jeho príjem predstavoval iba sociálne
dávky.Vtomtoohľadenebolzistenýpotrebnýskutkovýstav,ktorýbyodôvodňovalpriznanieoslobodenia

od súdnych poplatkov so spätnou účinnosťou na celé konanie. Súd prvej inštancie priznal oslobodenie
až v roku 2022 bez toho, aby mal dostatok dôkazov o tom, že splnenie poplatkovej povinnosti nemožno
už ani v roku 2022 od žalovaného spravodlivo žiadať.

44. Vo vzťahu k výroku V. žalobkyňa uviedla, že podľa položky 6b prílohy zákona o súdnych poplatkoch

(sadzobníka súdnych poplatkov) je potrebné vychádzať v prípade vyporiadania BSM z predmetu
konania. V prípade ukončenia konania rozsudkom predstavuje súdny poplatok 3% z ceny predmetu
konania. V danom prípade je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do BSM i ostatných
hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadajú (§ 7 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch). Súd prvej inštancie
neuviedol z akej hodnoty základu vypočítal pre žalobkyňu súdny poplatok vo výške 309 eur ako polovicu
hodnoty súdneho poplatku.

45. Žalovaný s odvolaním žalobkyne nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. IV.
a V. (napadnutých žalobkyňou) označil za zákonný a zodpovedajúci skutkovému stavu veci. Uviedol,
že napadnutie III. výroku rozsudku, ktorým bol žalovaný oslobodený od súdnych poplatkov zákon
nepripúšťa (§ 357 CSP) a súčasne žalobkyňa nie je v tejto veci aktívne vecne legitimovaným subjektom

(§ 359 CSP). Žalobkyňa nie je subjektom aktívne vecne legitimovaným na podanie odvolania ani vo
vzťahu k výroku IV. rozsudku. Výrok V. rozsudku sa žalovaného priamo nedotýka. Žalovaný preto
navrhol, aby odvolací súd podľa § 386 CSP vo vzťahu k výrokom III. a IV. odvolanie žalobkyne odmietol.

46. Žalobkyňa odvolanie žalovaného označila za nedôvodné. Poukázala na to, že dôvody odvolania sú

totožné s námietkami žalovaného vznášanými v priebehu konania, pričom súd prvej inštancie sa týmito
námietkami vysporiadal v plnom rozsahu. Tvrdenia žalovaného sú skresľované, nepravdivé a v konaní
nepreukázané. Žalobkyňa rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej (výroky I. a II.) považuje za
správne a v tejto časti navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

47. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania žalobkyne i žalovaného
boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a odvolanie

žalobkyne je potrebné odmietnuť.

48. Podľa § 191 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon

neustanovuje inak (ods. 2).

49. Podľa § 218 ods. 1 CSP, obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

50. Podľa § 355 ods. 1 a 2 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje (ods. 1). Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa
(ods. 2).

51. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania,

b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní
a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť

rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva
duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n)
prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, onávrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia,
p) postúpení právomoci do cudziny.

52. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

53. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b/ ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

54. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

55. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods.
2).

56. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti odvolaní, vychádzajúc z toho, že
žalovaný podal odvolanie voči výrokom I. a II. rozsudku a žalobkyňa voči výrokom III., IV. a V. rozsudku.

57. V civilnom sporovom konaní platí zásada, že ten, komu bola rozhodnutím spôsobená ujma, má
právo na riadne opravné konanie, ktoré je iniciované podaním riadneho opravného prostriedku, ktorým
je odvolanie. Toto právo však nie je bezvýnimočné, preto zákon podmieňuje vykonanie odvolacieho
konania naplnením tzv. procesných podmienok prípustnosti odvolania. Preto je prvotnou úlohou

odvolacieho súdu, skôr ako pristúpi k posudzovaniu dôvodnosti podaného odvolania z jeho vecnej
stránky, posúdiť, či odvolateľ splnil všetky zákonom vyžadované podmienky, ktoré odvolaciemu súdu
umožnia odvolanie meritórne prejednať. Ak to tak nie je, rozhodne o odmietnutí odvolania bez toho,
aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné,
predpokladá objektívnu prípustnosť odvolania (existencia uznesenia, proti ktorému zákon pripúšťa

odvolanie), ako aj subjektívnu prípustnosť odvolania (odvolanie musí podať oprávnená osoba).

58. Podľa všeobecnej úpravy CSP je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak
to zákon pripúšťa. Zákon pripúšťa v civilnom sporovom konaní odvolanie proti uzneseniam, ktoré sú
taxatívne vymenované v ustanovení § 357 CSP. Proti iným uzneseniam v civilnom sporovom konaní

odvolanie nie je prípustné. Neprípustnosť odvolania tak znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť
rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v
ktorých je prípustné podať odvolanie proti uzneseniu treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť
len zákonom.

59. Vyššie uvedený záver nie je spôsobilé ovplyvniť ani nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o
prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, keďže ustanovenie § 362 ods. 3 CSP
poskytuje stranám ochranu len v prípade nesprávnosti poučenia o neprípustnosti odvolania. Skutočnosť
nesprávneho poučenia strán sporu o prípustnosti odvolania proti napadnutému rozhodnutiu zo strany
súdu totiž nezakladá ich procesnú legitimáciu uplatnenia tohto opravného prostriedku, keďže jeho

prípustnosť je ex lege vylúčená (por. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5
Sžf/47/2010 zo dňa 7.12.2010 a sp. zn. 1Obo/15/2018 zo dňa 4.12.2018).

60. Podľa § 218 ods. 1 CSP súd výrokom rozsudku vyslovuje len obsah povinnosti vo veci samej, ako aj
rozhodnutie o trovách konania. Z praktických dôvodov sa v súdnej praxi ponímajú do výroku rozsudku

aj ďalšie procesné rozhodnutia, ktoré však podľa citovaného ustanovenia nie sú súčasťou rozsudku v
materiálnom zmysle. Ide v skutočnosti o uznesenia, ktoré boli len z dôvodov hospodárnosti formálne
poňaté do výroku rozsudku. Takúto povahu majú aj výroky III., IV. a V. rozsudku súdu prvej inštancie,
aj keď sú formálnou súčasťou výroku rozsudku.61. Súd prvej inštancie výrokom III. rozsudku žalovanému priznal oslobodenie od súdnych poplatkov
podľa § 254 CSP a výrokom IV. zrušil uznesenia súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného

zaplatiť preddavky na trovy dôkazu v sume po 400 eur č. k. 8C/68/2008-271 zo dňa 10.12.2010, č.
k. 8C/68/2008-298 zo dňa 17.6.2011 a č. k. 8C/8/2008-514 zo dňa 20.3.2013. V prejednávanej veci
vo vzťahu k týmto výrokom išlo potom o prípad nedostatku subjektívneho oprávnenia žalobkyne ako
odvolateľky na podanie odvolania v kombinácii s objektívnou neprípustnosťou odvolania. Prípustnosť
odvolania proti predmetným rozhodnutiam zo znenia ustanovení § 357 CSP nevyplýva, z čoho možno

vyvodiť jediný záver, že proti nim nie je odvolanie objektívne prípustné. Pri posudzovaní subjektívnej
prípustnosti odvolania je nutné vychádzať z toho, že právo podať odvolanie prináleží len tej stane sporu,
ktorej bola rozhodnutím spôsobená ujma (§ 359 CSP), pričom v danom prípade žalobkyni výrokmi III.
a IV. žiadna ujma na jej procesných právach spôsobená nebola, a preto nie je osobou subjektívne
oprávnenou na podanie odvolania.

62. Výrokom V. rozsudku súd prvej inštancie žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu
Dunajská Streda súdny poplatok 309 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Podľa § 14
ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sa na konanie vo veciach poplatkov primerane použijú ustanovenia
CSP (okrem § 357 písm. a/ CSP), ak tento zákon neustanovuje inak. Pretože tento zákon nemá
žiadne ustanovenia o prípustnosti odvolania proti uzneseniu o súdnom poplatku, treba na posúdenie

jeho prípustnosti použiť ustanovenia CSP. Ako je uvedené vyššie, uznesenia, proti ktorým je odvolanie
prípustné, sú vymedzené v § 357 CSP, uznesenie o súdnom poplatku sa však medzi nimi nenachádza
a prípustnosť odvolania nevyplýva ani zo žiadneho iného ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb., ani iného
zákona. Ani odvolanie proti tomuto rozhodnutiu (majúcemu povahu uznesenia) tak podľa § 355 ods. 2
CSP nie je objektívne prípustné.

63. Odvolací súd preto o odvolaní žalobkyne, postihnutom vyššie zmienenými nedostatkami, rozhodol
podľa § 386 písm. b/ a c/ CSP odmietnutím jej odvolania.

64. Žalovaný podal odvolanie voči výrokom I. a II. rozsudku, proti ktorým zákon odvolanie pripúšťa (§

355 ods. 1 CSP), a to ako strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), teda
ako osoba oprávnená na podanie odvolania proti výrokom I. a II. rozsudku. Pretože žalovaným podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a žalovaný v ňom použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, e/, f/, g/ CSP), odvolací súd pristúpil k vecnému prieskumu
meritórneho rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP)

a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené a preskúmavaný rozsudok vo výrokoch
I. a II. je vecne správny.

65. Odvolací súd v celom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k
správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie,

pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi oboch strán sporu. Pretože odvolací súd v celom
rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné
ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP
odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie
podrobne odôvodnil svoje závery. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza

dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť.

66.Žalovanývpodanomodvolanínamietal,ževovecirozhodovalasudkyňa,oktorejnezaujatostimožno
mať dôvodné pochybnosti (čo predstavuje odvolací dôvod vymedzený v § 365 ods. 1 písm. c/ CSP).

67. Podľa § 52 ods. 1 a 2 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku
zaujatosti (ods. 1). V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené,
proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku
o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa,
okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety,

súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní
vád podania sa nepoužijú (ods. 2).68. Podľa § 53 ods. 1 až 3 CSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní,
odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku
zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (ods. 1). Na

opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich rozhodol
nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (ods. 2). Ak sa námietka
zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej
činnosti,súdnanámietkuzaujatostineprihliada;vtomtoprípadesavecnadriadenémusúdunepredkladá
(ods. 3).

69. Ustanovenie § 52 ods. 2 CSP upravuje osobitné náležitosti námietky zaujatosti, ktoré musí námietka
(okrem všeobecných náležitostí podania uvedených v § 127 CSP) obsahovať. Medzi povinné obsahové
náležitosti námietky zaujatosti okrem označenia, že ide o námietku zaujatosti a podpisu strany, ktorá
námietku podáva, patrí aj označenie súdu, ktorému je určená; spisovej značky konania; osoby, ktorá
námietku podáva; osoby, proti ktorej námietka smeruje; dôvodu, pre ktorý má byť sudca vylúčený (t.

j. opis konkrétnych skutočností zakladajúcich vylúčenie sudcu); okamihu, kedy sa strana uplatňujúca
námietku o dôvode vylúčenia dozvedela; dôkazov na preukázanie svojho tvrdenia (ktorých povaha
to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť). Ak námietka nemá všetky zákonom
vyžadované náležitosti, súd nie je povinný stranu sporu poučiť o potrebe opravy alebo doplnenia, a
teda vyzvať ju na odstránenie vady. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa § 52 ods. 2 vety prvej

CSP súd neprihliadne. V prípade okamihu, kedy sa strana uplatňujúca námietku o dôvode vylúčenia
dozvedela, musí strana sporu uviesť presný dátum, keďže ustanovenie § 53 CSP upravuje sedemdňovú
zákonnú lehotu, v rámci ktorej je potrebné uplatniť námietku zaujatosti, pričom na neskôr uplatnenú
námietku zaujatosti súd vôbec neprihliadne. Z obsahu odvolania (ktorého súčasťou je aj námietka
zaujatosti) potom vyplýva, že tento dátum žalovaný v odvolaní nekonkretizoval. Neprihliadanie na

zákonom vyžadované náležitosti pre riadne uplatnenie námietky zaujatosti v rámci odvolacieho konania
by bolo potom popretím samotného inštitútu námietky zaujatosti, ako i požiadavky na včasné uplatnenie
procesných práv strany sporu.

70. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni

z dôvodov uvádzaných aj v odvolaní žalovaný podal už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
dňa 12.4.2022. Vec bola na rozhodnutie o podanej námietke zaujatosti predložená Krajskému súdu
v Trnave, ktorý listom zo dňa 4.5.2022 spis vrátil súdu prvej inštancie ako nedôvodne predložený
z dôvodu, že žalovaný v námietke zaujatosti neuviedol údaj o tom, kedy sa dozvedel o dôvode vylúčenia
sudkyne (pre blízky vzťah k sudcovi JUDr. Ladislavovi Pirosovi), pričom časť námietok žalovaného sa

týkala okolností, ktoré spočívali v procesnom postupe zákonnej sudkyne (jej rozhodovacej činnosti),
preto na námietku zaujatosti nebolo možné prihliadať (viď § 52 ods. 2, § 53 ods. 2 a 3 CSP).

71. Posúdením vyššie uvedených skutočností tak odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska nich
nedošloknaplneniuuplatnenéhoodvolaciehodôvodu,žerozhodnutiebolovydanévylúčenousudkyňou.

72. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému

z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

73. Podľa § 149 ods. 1 až 5 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150 (ods. 1). Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní

vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali (ods. 2). Ak sa vyporiadanie
nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd (ods. 3). Ak do troch rokov
od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo
ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku
vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa

stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a
domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach
platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí
primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné (ods. 4).74. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a

je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

75. Predmetom konania v prejednávanej veci je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán
sporu ako bývalých manželov. BSM vzniklo dňa 25.6.1994 uzavretím manželstva strán sporu a zaniklo
dňa 24.5.2007, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 6C/89/2006-76 z
3.5.2007, ktorým bolo manželstvo strán sporu rozvedené. Návrh na vyporiadanie BSM bol podaný dňa
3.4.2008.

76. Vyporiadanie BSM súdom na návrh podaný v zákonom ustanovenej lehote jedným z bývalých
manželov je jedným z celkom troch spôsobov vyporiadania ustanovených v zákone (1. vyporiadanie
dohodou, 2. vyporiadanie rozhodnutím súdu a 3. nástup vyporiadania zo zákona – ktorý tretí spôsob
je ale závislým nielen na neexistencii včas, teda v lehote troch rokov od zániku BSM uzavretej dohody,
ale i na neexistencii rozhodnutia súdu o vyporiadaní, u ktorého síce nie je rozhodujúcim časový odstup

rozhodnutia od zániku BSM, súd však môže vyporiadať BSM len na návrh niektorého z bývalých
bezpodielových spoluvlastníkov podaný v lehote slúžiacej bývalým manželom na uzavretie prípadnej
platnej dohody o vyporiadaní, teda len v konaní iniciovanom najneskôr do troch rokov od zániku BSM).
Príslušná zákonná úprava ustanovuje okrem iného i kritériá striktne záväzné pre vyporiadanie BSM
súdom – tu por. najmä ustanovenie § 150 OZ, podľa ktorého najmä podiely oboch bývalých manželov sú

rovnaké a všetky ústupky od tohto pravidla musia byť náležite odôvodnené a mať aj podklad v riadnych
a preskúmateľnými hľadiskami podopretých úvahách súdu. Existencia takýchto kritérií je práve tým, čím
sa vyporiadanie BSM súdom líši od oboch ďalších zákonom predpokladaných spôsobov vyporiadania. V
prípade dohody sa na spôsob vyporiadania nekladú prakticky žiadne podmienky a dohoda o vyporiadaní
tak v sebe môže zahŕňať i vzdanie sa niektorým z manželov určitých či dokonca i všetkých vecí

alebo práv, resp. majetkových hodnôt v prospech druhého manžela aj bez poskytnutia primeraného
finančného vyrovnania; vyporiadanie zo zákona potom nemusí rešpektovať pravidlo rovnosti podielov
(resp. odôvodniteľnú odchýlku od takého pravidla) už len z dôvodu možnosti zjavného nepomeru
hodnoty hnuteľných vecí ponechaných si jednotlivými manželmi pre výlučnú potrebu svoju či svojej
neskoršej domácnosti alebo rodiny a nimi po zániku BSM takto užívaných.

77. V tu posudzovanej veci strany sporu počas trvania manželstva nadobudli do BSM nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v obci D. A., katastrálne územie D. A., zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu
Dunajská Streda, katastrálny odbor, a to rodinný dom s. č. XXXX, na parc. č. 1072/2, pozemky parc. č.
1072/1 – záhrady o výmere 317 m2, parc. č. 1072/2 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 162 m2 a

parc. č.1075 – záhrady o výmere 585 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1.

78. Počas konania strany sporu spoločne predali nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX kat. úz. D. A., a
to kúpnou zmluvou zo dňa 17.5.2021 za kúpnu cenu 170.000 eur. Kupujúci pri podpise zmluvy o budúcej
zmluvy zo dňa 29.3.2021 vyplatili predávajúcim zálohu 20.000 eur tak, že sumu 13.534,69 eur zaplatili

na účet súdneho exekútora a sumu 6.465,31 eur vyplatili žalovanému (predávajúcemu 1/) v hotovosti. Zo
zostávajúcej sumy 150.000 eur vyplatili na účet žalovaného sumu 14.000 eur, na druhý účet žalovaného
sumu 66.000 eur a na účet žalobkyne (predávajúcej 2/) sumu 70.000 eur. V článku 3 bod 4. a 5. sa
žalobkyňa a žalovaný dohodli, že po úspešnom predaji predmetu zmluvy nebudú mať navzájom voči
sebe ďalšie požiadavky. Uvedené skutkové zistenia strany sporu v odvolacom konaní nenamietali.

79. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 11.10.2021 vzala žalobu v celom rozsahu späť s tým, že spoločnú
nehnuteľnosť predali, výťažok z nej si rozdelili, uhradená bola dlžná suma na úvere v rámci exekučného
konania (13.534,69 eur z kúpnej ceny a 15.812,53 uhradila žalobkyňa) s tým, že žalovaný dostal
z predaja nehnuteľností viac ako žalobkyňa. Žalovaný so späťvzatím žaloby, okrem vyporiadania

nehnuteľností, nesúhlasil, keď tvrdil, že žalobkyňa použila na kúpu jej rodinného domu finančné
prostriedky patriace do BSM. V nadväznosti na to súd prvej inštancie uznesením č. k. 8C/68/2008-1268
zo dňa 14.12.2021 rozhodol tak, že konanie vo veci nezastavil.80. Pokiaľ došlo medzi rozvedenými manželmi k čiastkovej dohode o vyporiadaní majetku, túto bez
ďalšieho nemožno s poukazom na princíp zmluvnej autonómie považovať za neprípustnú. Hodnoty,
ktoré boli čiastkovou dohodou platne vyporiadané, neprichádza do úvahy pri nadväzujúcom ďalšom

vyporiadaní znovu vyporiadavať, ani preskúmavať správnosť ustanovení dohody o rozdelení časti
spoločného majetku, prípadne spoločných záväzkov. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že
podľa predchádzajúcej súdnej praxe bolo vyporiadanie BSM platné len vtedy, ak sa týkalo všetkých vecí
patriacich do masy BSM (napr. sp. zn. 2 Cdo 83/1998, sp. zn. 2 M Cdo 5/2005). Avšak od účinnosti
novely OZ vykonanej zákonom č. 131/1982 Zb. účinnej od 1.4.1983, právna teória pripúšťala výklad,

podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM je platná s prihliadnutím na zmluvnú voľnosť
účastníkov občianskoprávneho vzťahu, ako aj s doplnením § 149 OZ o odsek 4 z dôvodu právnej istoty.
S účinnosťou od 1.11.2008 novelou OZ vykonanou zákonom č. 379/2008 Z. z. bolo ustanovenie §
149 OZ doplnené o nový odsek 5, ktorým právna úprava odstránila pochybnosti či právnu neistotu o
tom, aký právny režim sa vzťahuje na ten spoločný majetok bývalých manželov, ktorý nebol zahrnutý v
dohode o vyporiadaní BSM alebo v rozhodnutí súdu o vyporiadaní BSM. Na tento majetok sa vzťahuje

zásada o vyporiadaní uvedená v § 149 ods. 4 OZ. S poukazom na princíp zmluvnej autonómie je teda
dôvodné za platné považovať uzavretie dohody o vyporiadaní BSM i vtedy, ak jej obsahom nie je tzv.
celá masa majetku patriaceho do BSM (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 147/2011,
sp. zn. 4Cdo/88/2020). Dispozíciu strán s predmetom konania o vyporiadanie BSM treba rešpektovať
v tom zmysle, že súd vyporiada len tie veci, resp. majetok patriaci do BSM, ktoré strany sporu urobili

predmetom konania. Postup súdu prvej inštancie, ktorý preto pristúpil k vyporiadaniu zvyšnej časti BSM,
vyjmúc z toho už scudzené nehnuteľnosti, bol preto dôvodný.

81. Úlohou súdu prvej inštancie bolo v rámci dokazovania ustáliť, čo tvorí masu BSM, ktorú strany
sporu žiadali súdnym rozhodnutím vyporiadať. Podstatná časť odvolacích námietok žalovaného pritom

smerovala k (podľa jeho názoru) nesprávne ustálenej mase BSM a jej následnému ohodnoteniu, keď
súd prvej inštancie neakceptoval jeho návrhy na doplnenie dokazovania a v rámci už vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (ohľadom masy BSM, hodnoty BSM, investícií
do spoločného majetku a záväzkov, ktoré žiadal zohľadniť).

82. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia,
nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie

procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z
tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významnépodľahmotnéhoprávaprerozhodnutieoveci(čiužzdôvodunečinnostistrany,ktoránesplnila
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 132 ods. 1 CSP alebo preto, že

takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

83. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd
vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd pritom nie je viazaný návrhmi
strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Po skončení

dokazovania súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi
a prípadne vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam. V nadväznosti na vyššie
uvedené potom platí, že hodnotenie dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí

vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd
v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale
nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí
súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím

významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

84. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu počas
trvania BSM nadobudli hnuteľné veci, pri ktorých bolo preukázané, že sa nachádzajú v držbe žalobkynea hnuteľné veci, pri ktorých bolo preukázané, že sa nachádzajú v držbe žalovaného. Žalovaný v podaní
zo dňa 10.2.2016 a žalobkyňa v podaní zo dňa 8.3.2016 špecifikovali zoznam vecí, ktoré sa u nich
nachádzajú. Žalovaný v tejto súvislosti namietal, že sa zo spisu stratilo vyjadrenie žalobkyne zo dňa

9.3.2016, ktoré mala podať spoločne s vyjadrením jej predchádzajúceho právneho zástupcu. Z obsahu
spisu odvolací súd zistil, že na č. l. 811 sa nachádza podanie právneho zástupcu žalobkyne zo dňa
8.3.2016, doručené súdu dňa 9.3.2016, na ktoré súd prvej inštancie prihliadal vo svojom rozhodnutí
vo veci samej, pričom obsah spisu (žurnalizácia spisu, doručenka adresovaná žalovanému č. l. 812)
nenasvedčuje tomu, že jeho súčasťou malo byť aj (iné) vyjadrenie žalobkyne podané k uvedenému

dátumu.

85. Hodnota hnuteľných vecí bola určená znaleckým posudkom znalkyne Ing. Harsányiovej č. 48/2011
EZ, č. 10/2011 BZ dňa 25.5.2011 na ocenenie hnuteľných vecí. Žalobkyňa uviedla, že má vo svojej držbe
hnuteľné veci označené v znaleckom posudku č. 6, č. 18, č. 19, č. 51, č. 59, č. 60, č. 61, č. 65, č. 66, č.
70, č. 71, č. 83 a č. 84. Žalovaný uviedol, že má vo svojej držbe hnuteľné veci označené v znaleckom

posudku znalkyne Ing. Harsányiovej č. 7, č. 8, č.12, č.13,č.16, č.20, č.49, č.50, 51, č.52, č.53, č.54, č.57,
č.58, č.62, č.63, č. 64, č.72, č.75 a č. 85. Vo vzťahu k ostatným hnuteľným veciam, na ktoré žalovaný
poukazuje v odvolaní, bolo nutné konštatovať, že v konaní nebolo preukázané kde sa nachádzajú,
a preto súd prvej inštancie správne vychádzal z nesporných tvrdení strán sporu a z (ne)unesenia
dôkazného bremena, ktoré zaťažovalo strany sporu. K ohodnoteniu hnuteľných vecí je potrebné

zdôrazniť, že strany sporu v rámci kontradiktórneho procesu nenavrhli vypracovanie kontrolného
znaleckého posudku na určenie hodnoty hnuteľných vecí, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie
vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne Ing. Harsányiovej. Odvolací súd (v zmysle § 380 CSP
viazaný odvolacím dôvodmi) poukazuje tiež na skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní nenamietal
dátum, ku ktorému bolo ohodnotenie hnuteľných vecí znalkyňou Ing. Harsányiovou vykonané, ale

(podobne ako v konaní pred súdom prvej inštancie) spôsob výpočtu hodnoty vecí nachádzajúcich sa
u jednotlivých strán sporu. Závery znaleckého posudku Ing. Harsányiovej však relevantným spôsobom
nespochybnil, pričom súd prvej inštancie sa s jeho námietkami voči predmetnému znaleckému posudku
a návrhom na výsluch znalkyne vysporiadal, keď nepovažoval výsluch znalkyne za nevyhnutný
a hospodárny z dôvodov, ktoré podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku.

86. Na pojednávaní dňa 8.6.2010 navrhli strany sporu výsluch svedkov - žalobkyňa E. A. (matku
žalobkyne) a žalovaný P. F. (sestru žalovaného) a I. B. (otca žalovaného), ktorých výsluch súd prvej
inštancie vykonal na pojednávaní dňa 17.8.2010. Žalovaný v konaní navrhol tiež vypočuť bývalého
priateľa žalobkyne, jej terajšieho priateľa a jeho matku, pričom súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého rozsudku riadne odôvodnil, prečo návrhu žalovaného v tomto smere nevyhovel. V tejto
súvislosti k tvrdeniu, že pri stave a rekonštrukcii rodinného domu mu finančne pomáhali jeho rodinný
príslušníci, súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že ani z listín, ktoré žalovaný predložil
(a ktoré by mohli preukázať výšku reálnych investícií do spoločného majetku), nevyplýva jeho tvrdenie o
tom, že by sa na úhrade zakúpeného stavebného materiálu či iných vecí v týchto dokladoch uvedených

podieľali jeho rodičia alebo iné osoby.

87. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu
jeho zániku. Na zistené zostatky na účtoch a vkladných knižkách ku dňu zániku BSM súd prvej inštancie
prihliadal, pričom tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa mala ďalšie úspory, z ktorých po zániku BSM

financovala kúpu nehnuteľnosti, preukázané nebolo. Vo vzťahu k údajným úsporám žalobkyne, odvolací
súd poukazuje na konštatovanie súdu prvej inštancie, že i prípadné tvrdenie svedkov, že vkladná knižka
existovala, nepreukáže, či ku dňu zániku BSM mala alebo nemala žalobkyňa našetrené prostriedky
a v akej konkrétnej výške.

88. Žalovaný v súvislosti so zisťovaním finančných prostriedkov, s ktorými žalobkyňa disponovala ku
dňu zániku manželstva, namietal, že nebola vykonaná lustrácia na rodné priezvisko žalobkyne. Zo spisu
ale vyplýva, že súd prvej inštancie lustráciu v bankách, prípadne dopyty na jednotlivé finančné inštitúcie
vykonal opakovane, a to tak na priezvisko žalobkyne „B.“ (viď č. l. 399-401, 943, 948-960, 1135-1137),
ako aj na rodné priezvisko žalobkyne „A.“ (viď úpravu č. l. 996 a lustrácie č. l. 999-1003) s tým, že banky

súdu o. i. oznámili, že výpisy za požadované obdobie (ku dňu vzniku a zániku BSM) nie je možné zaslať,
nakoľko uplynula archivačná doba. Námietky žalovaného voči postupu súdu prvej inštancie v tomto
smere sú preto nedôvodné.89. Ďalšie výhrady žalovaného smerovali k záverom znaleckých posudkov a znaleckého úkonu znalkyne
Ing. Šefčíkovej, PhD., ktorým bola stanovená hodnota podnikania žalovaného. Žalovaný opakovane
počas konania (aj v rámci odvolania) tvrdil, že niektoré z vyporiadavaných hnuteľných vecí sú v jeho

neprospech zarátané dvakrát, jednak ako hnuteľný majetok (kde ich konkrétne špecifikoval aj súd prvej
inštancie), ako aj ako súčasť podnikania (ohodnotený v znaleckých posudkoch Ing. Šefčíkovej, PhD.).
S touto námietkou sa súd prvej inštancie nestotožnil a odvolací súd aj tento jeho záver považuje za
správny a riadne odôvodnený. Pri hodnote podnikania totiž nie sú tieto veci zohľadnené ako majetok
podnikania a nie sú premietnuté v tej časti, ktorá by zvyšovala hodnotu podnikania. Súdom ustanovená

znalkyňa Ing. Šefčíková, PhD. vo veci vypracovala znalecký posudok č. 8/2011 z 30.9.2011. Po doplnení
účtovnej dokumentácie znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. 3/2013 – Dodatok č. 1 k znaleckému
posudkuč.8/2011zodňa31.5.2013anáslednepredložilaznaleckýúkonč.5/2013z30.9.2013(odborné
vyjadrenie a vysvetlenie). V znaleckom úkone č. 5/2013 z 30.9.2013 bola stanovená hodnota podnikania
žalovaného 8.408,74 eur (ktorú súd prvej inštancie zohľadnil v rámci vyporiadania BSM), pričom z
tabuľky pre výpočet hodnoty podnikania uvedenej v znaleckom úkone možno jednoznačne zistiť, že

samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí a ostatný dlhodobý hmotný majetok nie sú súčasťou
vyčíslenia. Žalovaný pritom neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by hodnoverne spochybňoval hodnotu
podnikania stanovenú znaleckým posudkom/úkonom vypracovaným odborne spôsobilou osobou.

90. Súd prvej inštancie sa aj v tomto prípade v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalovaného

voči záverom znalkyne Ing. Šefčíkovej, PhD., keď nepovažoval ani výsluch znalkyne za nevyhnutný
z dôvodu, že vyjadrenia strán jej boli doručené, znalkyňa sa k ním písomne vyjadrila a vo svojich dvoch
znaleckých posudkoch a znaleckom úkone písomne zodpovedala sporné otázky a jednotlivé námietky
žalovaného. Vo veci tiež podala vyjadrenie zo dňa 25.4.2012. Ak žalovaný v odvolaní namietal, že
znalkyňa ohodnotenie vypracovala k 15.5.2007 a nie k 24.5.2007, ani táto námietka nebola dôvodná,

keďže zo znaleckého úkonu vyplýva, že ohodnotenie bolo vypracované k 24.5.2007 (viď str. 13.
znaleckého úkonu). Vo vzťahu k zvolenému spôsobu vyporiadania hnuteľných vecí potom odvolací súd
poukazuje na body 11. až 14., 37., 38., 70., 71. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.

91. Vo vzťahu k ostatných odvolacím námietkam týkajúcim sa dispozície s majetkovými hodnotami,

žalovaným uvádzaných záväzkov a investícií do spoločného majetku, odvolací súd poukazuje na
rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení riadne a presvedčivo vysporiadal s námietkami
oboch strán sporu, keď sa o. i. vyjadril k nevyporiadaniu zlatých šperkov v bode 95. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, k tvrdeniu, že do hodnoty podnikania patrí aj suma 40.000 eur, ktorú mala
zobrať žalobkyňa, v bodoch 80. a 81. odôvodnenia napadnutého rozsudku, k investíciám do spoločného

majetku (z predmanželského majetku a z finančnej a materiálnej pomoci od rodinných príslušníkov)
v bode 101. až 103. odôvodnenia napadnutého rozsudku, k žalovaným uvádzaným pôžičkám od jeho
rodičov a sestry v bodoch 82. až 84., 86. a 87. odôvodnenia napadnutého rozsudku (keď nebolo
preukázané, že vznikol spoločný záväzok manželov, že išlo o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa
spoločných vecí, že boli použité na podnikanie), k zostatku úveru vo B., I. v bodoch 88. až 90.

odôvodnenia napadnutého rozsudku.

92. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, stanoviská
procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil právne závery, ktoré primerane vysvetlil. V

posudzovanej veci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno považovať za
svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keďže zrozumiteľne a výstižne poskytuje odpovede na právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

93. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní pritom nemá (nemusí) odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (porovnaj uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS78/05, sp. zn. IV. ÚS 115/03, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Cdo/145/2011). Do práva na spravodlivý proces nepatrí súčasne právo strany konania, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s požiadavkami strany konania a jej právnymi názormi (viď rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04 a sp. zn. I. ÚS 50/04). Odvolací súd zároveň nezistilexistenciu ďalšieho odvolacieho dôvodu v odvolaní žalovaného, ktorý by mal pre danú vec podstatný
význam.

94. Z uvedených dôvodov odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP), rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokoch I. a II. (t. j. vo veci samej) podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

95. Vo vzťahu k závislému výroku VI. vyhradzujúcemu rozhodnutie o náhrade trov konania
samostatnému uzneseniu odvolací súd dospel k záveru, že tento je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm.

b/, d/ a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a v zrušenej časti vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Toto rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené právne (výkladom
právnej normy) a ani z hľadiska vecného odôvodnenia neobsahovalo žiadne relevantné dôvody, pre
ktoré súd prvej inštancie nemohol rozhodnúť o trovách konania a bolo tak i nepreskúmateľným.
Možnosť postupu zvoleného súdom prvej inštancie bola pritom limitovaná aj za predchádzajúcej právnej
úpravy (§ 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku), pričom len samotné

konštatovanie nutnosti sa vyporiadať s trovami konania štátu, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým
dokazovaním,bezbližšiehoodôvodneniadôvodnosťtakéhotopostupunezakladalo.CSPnavyšeúpravu
predchádzajúceho procesného kódexu umožňujúcu takýto postup neprevzal. Odvolací súd o náhrade
trov tohto odvolacieho konania nerozhodol, keďže v zmysle zákona musí o nich rozhodnúť súd prvej
inštancie spolu s rozhodovaním o náhrade trov prvoinštančného konania (§ 396 ods. 3 CSP).

96. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).