Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 24, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obdo/60/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106205130
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedlačková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:1106205130.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej

a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v spore žalobcu: Nitriansky
samosprávny kraj, Štefánikova tr. 69, Nitra, IČO: 37 861 298, zastúpeného Advokátska kancelária
SPÁL & Partners s.r.o., Kapitulská 454/12, Trnava, IČO: 54 252 601, proti žalovanej: Československá
obchodná banka, a.s., Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpenej RUŽIČKA AND PARTNERS
s. r. o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 36 863 360, o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov, vedenom
na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-32Cb/22/2006, o dovolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/63/2020-889 zo dňa 21. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalovaného z a m i e t a .
II. Žalobcovi n e p r i z n á v a proti žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom (tretím
v poradí) č. k. 32Cb/22/2006-808 zo dňa 6. septembra 2019 vo výroku I. určil, že Zmluva o
úvere číslo 250005136, Dohoda o vyplňovacom práve k bianko zmenke číslo XXXXXXXXX-BZ-Xl,
Zmluva o vystavení platobnej bankovej záruky číslo XXXXXXXXX, Dohoda o vyplňovacom práve k
bianko zmenke číslo XXXXXXXXX-BZ-XX a Zmluva o budúcej zmluve o zriadení záložného práva k
nehnuteľnej veci číslo XXXXXXXX-ZZ-Xl, všetky podpísané za žalobcu podpredsedom Nitrianskeho

samosprávnehokrajasožalovanýmdňa17.augusta2005,súabsolútneneplatné.VovýrokuII.otrovách
prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v
rozsahu 100 %. Vo výroku III. o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok
na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nesporné skutočnosti, že podpredseda nemal zastupiteľstvom
Nitrianskeho samosprávneho kraja (ďalej aj ako „NSK“) presne vymedzený rozsah svojej právomoci,

ani udelené písomné splnomocnenie alebo poverenie na uskutočnenie sporných právnych úkonov
a že návrh na obmedzenie právomoci podpredsedu predseda NSK zastupiteľstvu nepodal. Ako
sporné vyhodnotil, či má uvedené za následok, že podpredseda NSK nemohol zo zákona a z titulu
zvolenia do funkcie vôbec zastupovať predsedu NSK, či neobmedzenie jeho právomoci zastupiteľstvom
má za následok, že zastupuje predsedu v plnom rozsahu, či presné nevymedzenie právomoci
podpredsedu zastupiteľstvom má za následok, že zastupuje predsedu v plnom rozsahu a výklad pojmu
neprítomnosti predsedu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zastupiteľstvo podpredsedu zvolilo,

avšak nevymedzilo rozsah, v akom podpredseda zastupuje predsedu v zmysle § 16 odsek 8 zákona
č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) a ani
neobmedzilo na návrh predsedu v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 písm. j) zákona č. 302/2001 Z. z. jeho
právomoci. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že funkcia podpredsedu síce vznikla, avšak konkrétnyrozsah právomoci závisel od udeleného poverenia v zmysle § 9 ods. 2 Štatútu NSK, podľa ktorého
podpredsedu môže poveriť plnením úloh len zastupiteľstvo a predseda NSK.

3. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom č. k.
2Cob/63/2020-889 zo dňa 21. júna 2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) rozhodol, na základe odvolania
žalovaného v merite veci tak, že potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. Súčasne žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku k námietke žalovaného týkajúcej sa nesprávneho
právneho posúdenia existencie naliehavého právneho záujmu uviedol, že naliehavý právny záujem
na určovacej žalobe bol preukázaný, pretože je daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným ohľadne platnosti právnych úkonov, ktoré je ohrozením žalobcovho postavenia,
keďže bez vyriešenia tejto otázky je v neistote, či ho právne úkony zaväzujú.

5. V súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia vo veci
nepreukázania relatívnej neplatnosti právnych úkonov odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie
dospel k záveru, že v prípade sporných právnych úkonov ide o neplatnosť absolútnu. Tento názor
považoval odvolací súd za správny, keď zobral do úvahy okolnosti uzatvorenia právnych úkonov,
ako aj právnu povahu strán sporu, predovšetkým žalobcu (subjekt verejného práva), podpísanie

právnych úkonov neoprávnenou osobou, ktorá prekročila svoje oprávnenia, nedodržanie písomnej
formy vyžadovanej žalovaným, obchádzanie zákona uzatvorením právnych úkonov aj rozpor s dobrými
mravmi. Súčasne uviedol, že v tomto prípade je potrebné posudzovať právne úkony prísne formálne,
keďže táto požiadavka vyplýva z postavenia žalobcu ako orgánu územnej samosprávy. Z uvedeného
dôvodu nebolo možné ani aplikovať judikatúru, na ktorú poukazoval žalovaný.

6. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil absolútnu neplatnosť právnych úkonov. Zdôraznil, že v zmysle platnej právnej úpravy v
rozhodnom čase štatutárnym orgánom žalobcu bol predseda a podmienky na jeho zákonné zastúpenie
nebolisplnené,predsedaanizastupiteľstvopodpredsedupodpisomspornýchprávnychúkonovneverilo,

preto podpredseda nebol oprávnený na uzatvorenie týchto úkonov. Na uvedené nemá vplyv ani
skutočnosť, že podpredseda realizoval vôľu zastupiteľstva, keďže podpredseda je zástupcom predsedu,
mal konať v súlade s vôľou predsedu, nie je priamym vykonávateľom vôle zastupiteľstva. Rozhodujúce
podľa názoru odvolacieho súdu bolo, že podpredseda konal bez oprávnenia. Podpredseda žalobcu
nebol v čase realizácie sporných právnych úkonov oprávnený konať v mene žalobcu, hoci postupoval v

súladesuzneseniamizastupiteľstvažalobcu,nakoľkoanipostupvsúladesuznesenímzazastupiteľstva
nedokáže konvalidovať nedostatok oprávnenia podpredsedu v rozhodnom čase zastupovať predsedu
pre neexistenciu, respektíve nesplnenie podmienok zákonného a absenciu zmluvného zastúpenia.

7. Odvolací súd nesúhlasil ani s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny

názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení sp. zn. 2Cob/97/2013 zo dňa 28. mája 2013,
podľa ktorého sa súd nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného, že zastupiteľstvo žalobcu s poukazom
na § 11 ods. 9, § 16 ods. 4 a 5 zákona o samosprávnych krajoch prelomilo pozastavenie výkonu
uznesenia zastupiteľstva č. 179/2005 uznesením č. 198/2005, a preto platnosť takéhoto uznesenia
už nemohol predseda žalobcu spochybniť ani neskúmal, či v danom prípade zastúpenie predsedu

podpredsedom nevyplýva priamo zo zákona, bez potreby osobitnej plnej moci podľa § 20 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôraznil, že krajský súd v zrušujúcom uznesení
nevyslovil právny názor pokiaľ ide o posúdenie právnych úkonov, napadnutý rozsudok zrušil z dôvodu
nedostatočne zisteného skutkového stavu a následne nesprávneho právneho posúdenia. Odvolací súd
v zrušujúcom uznesení uložil vysporiadať sa s dotknutými ustanoveniami zákona o samosprávnych

krajoch a posúdiť, či mali uznesenia zastupiteľstva vplyv na uzatvorenie právnych úkonov. Súd prvej
inštancie sa vysporiadal s ustanovením § 11 ods. 2 písm. j/ a § 16 ods. 8 zákona č. 302/2001 Z. z. v bode
38. a dospel k záveru, že zastupiteľstvo nevymedzilo rozsah, v akom podpredseda zastupuje predsedu
a ani neobmedzilo na návrh predsedu jeho právomoci, konkrétny rozsah právomoci teda závisel od
udelenia poverenia v zmysle § 9 ods. 2 Štatútu NSK. Súd prvej inštancie dal teda jasnú odpoveď,

že v konaní nebola preukázaná existencia poverenia udeleného podpredsedovi zastupiteľstvom ani
predsedom, preto právne úkony uskutočnila osoba, ktorá na to nebola oprávnená.8. Na záver odvolací súd pripomenul, že podpredseda NSK bol uznaný vinným podľa § 158 ods. 1
písm. a/ a b/ Trestného zákona pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, nakoľko nebol
splnomocnený predsedom NSK na podpis jednotlivých zmlúv, čím porušil § 11 ods. 2 písm. j/, § 16 ods.

3 a § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 302/2001 Z. z.

9. Proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie a
proti výroku o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podal včas dovolanie žalovaný (ďalej aj
„dovolateľ“). Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zmenil dovolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu. Prípustnosť dovolania
odôvodnil vadou podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, ako aj ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.

10. Žalovaný v čl. II. a III. dovolania zhrnul rozhodnutia vo veci pred vydaním napadnutého rozsudku
a svoje odvolanie. V čl. IV. dovolania namietal nesprávny procesný postup súdu, kedy odvolací súd v
napadnutom rozsudku porušil zásadu vyjadrenú v ustanovení čl. 2 CSP čím došlo k porušeniu práva

na predvídateľnosť súdneho rozhodnutia. Žalovaný namietal napadnutý rozsudok pre nerešpektovanie
záverov predošlého rozhodnutia odvolacieho súdu. Podľa jeho názoru odvolací súd porušil jeho právo
na spravodlivé súdne konanie tým, že odvolanie žalovaného zo dňa 5. októbra 2019 nepretavil
do rozhodnutia o odvolaní náležite, v súlade so zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu č. k.
2Cob/97/2013-620zodňa28.mája2013.Odvolacísúdporušilzásaduuvedenúvčl.2CSP,keďvdanom

rozsahu v bode 38. (správne má byť bod 39. - pozn. najvyššieho súdu) odôvodňuje svoje rozhodnutie
tým, že „odvolací súd v zrušujúcom uznesení nevyslovil právny názor, pokiaľ ide o posúdenie právnych
úkonov,napadnutýrozsudokbolzrušenýzdôvodunedostatočnezistenéhoskutkovéhostavuanásledne
nesprávneho právneho posúdenia. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení teda vytkol nedostatky
odôvodnenia rozhodnutia a uložil vysporiadať sa s dotknutými ustanoveniami zákona o samosprávnych

krajoch v znení v rozhodnom čase a posúdiť, či mali uznesenia zastupiteľstva, na ktoré sa odvoláva
žalovaný, vplyv na uzatvorenie právnych úkonov.“ Podľa názoru dovolateľa odvolací súd v napadnutom
rozsudku však dôsledne neposúdil námietku žalovaného, že pokiaľ odvolací súd akcentoval uvedené
tvrdenia žalovaného, je dôvodné považovať také usmernenie za vyjadrenie takého právneho názoru,
ktorýmjesúdnižšiehostupňapovinnýriadiťsa,atonajmäzasituácie,kedyprvoinštančnýsúdnevykonal

žiadne ďalšie dokazovanie relevantné pre nerešpektovanie právneho názoru súdu vyššej inštancie.
Dovolateľ má za to, že vydaním prvoinštančného rozsudku (tretieho prvoinštančného rozsudku v spore),
po dvoch predchádzajúcich zrušených prvostupňových rozsudkoch a dvoch zrušených rozsudkoch
odvolacieho súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na predvídateľné súdne rozhodnutie a
k porušeniu základného práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie a aby bola jeho vec, čo

najrýchlejšie prejednaná podľa čl. 46 a 48 Ústavy SR.

11. Nesprávny procesný postup súdu videl ďalej žalovaný v porušení § 470 ods. 2 CSP, pričom poukázal
na fakt, že na súde prvej inštancie sú podané žaloby žalobcu o plnenie a konania o týchto žalobách
sú prerušené z dôvodu, že tento spor o určovacej žalobe mal odstrániť stav právnej neistoty na strane

žalobcu. Podľa názoru žalovaného by sa mal súd zamyslieť, či odstraňovanie tzv. právnej neistoty môže
trvať 17 rokov a či je súdna obhajoba naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku po takúto dobu trvania sporu v súlade so zásadami spravodlivého súdneho procesu a
v súlade s ustanovením § 470 ods. 2 CSP. Žalovaný považoval za arbitrárne odôvodnenie napadnutého
rozsudku, ktoré po 17 rokov trvajúcom spore zásadnú právnu otázku naliehavého právneho záujmu

odôvodňuje potrebou právnej istoty žalobcu. Rovnako žalovaný považoval za arbitrárne odôvodnenie
napadnutého rozsudku tým, že aj keď sú na tom istom súde prvej inštancie podané dve žaloby o
plnenie z právnych úkonov, odvolací súd dôvodil, že v sporoch o plnenie by súd posudzoval otázku
platnosti právnych úkonov „iba“ ako prejudiciálnu otázku. Podľa presvedčenia žalovaného napadnutým
rozsudkom došlo k porušeniu základného práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie a porušeniu

práva žalovaného na rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov. Odvolací súd násobne zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie bez toho, aby včas riadne a dôsledne vyslovil vo veci právny názor (rovnako tak
dovolacísúd).Zaporušeniezákladnéhoprávanaspravodlivésúdnekonanieabezzbytočnýchprieťahov
žalovaný označil taký postup odvolacieho súdu, ktorý po 17 rokoch trvania sporu odôvodní napadnutý
rozsudok tým, že ním odstraňuje stav právnej neistoty na strane žalobcu. Porušenie uvedených

základných práv žalovaného tým dosiahlo takú intenzitu, ktorá podľa názoru žalovaného má viesť k
zrušeniu napadnutého rozsudku.12. Dovolateľ ďalej odôvodnil prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP a dôvodil ďalší
dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci. Prvú otázku, ktorá nebola doposiaľ
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená, dovolateľ položil v znení: „Pokiaľ zastupiteľstvo

samosprávneho kraja v zmysle § 11 ods. 2 písm. j/ zákona o samosprávnych krajoch (platného do
31.01.2006) odmietlo určiť (neurčilo) rozsah výkonu právomocí podpredsedovi samosprávneho kraja,
ktoré v čase neprítomnosti predsedu samosprávneho kraja podpredseda nemôže vykonávať, môže
podpredseda vykonávať právomoci predsedu v čase neprítomnosti predsedu len na základe osobitného
poverenia (splnomocnenia) zastupiteľstva alebo predsedu?“ Žalovaný zastáva názor, že odvolací

súd nesprávne vec právne posúdil, keď ustanovenie § 11 ods. 2 písm. j/ zákona o samosprávnych
krajoch aplikoval na spor tak, že podpredseda samosprávneho kraja, pokiaľ nemá určený výkon tých
právomocí predsedu samosprávneho kraja, ktoré počas jeho neprítomnosti nemôže vykonávať, nemôže
za predsedu samosprávneho kraja vykonávať právomoci vôbec, a to bez osobitného poverenia, teda
zrejme písomného splnomocnenia udeleného mu predsedom samosprávneho kraja alebo poverením
zastupiteľstva. Žalovaný má za to, že pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle takýmto spôsobom obmedziť

podpredsedu samosprávneho kraja (voleného zastupiteľstvom samosprávneho kraja), musel by znenie
§ 11 ods. 2 písm. j/ zákona o samosprávnych krajoch koncipovať jasne v danom smere. Predovšetkým
slovo nemôže vykonávať tie právomoci, ktoré sú vymedzené zastupiteľstvom by musel nahradiť slovom
môže vykonávať, pokiaľ ich má zastupiteľstvom určené alebo vymedzené. V prípade, že zákonodarca
koncipoval znenie § 11 ods. 2 písm. j/ zákona o samosprávnych krajoch tak, že zastupiteľstvo určí

rozsah právomocí, ktoré nemôže podpredseda za predsedu vykonávať (počas neprítomnosti predsedu),
znamená to, že všetky ostatné právomoci, teda tie, ktoré nie sú negatívne vymedzené zastupiteľstvom,
vykonávať môže. Takýto výklad zákona je logický, zodpovedá praxi a logike zastúpenia predsedu
podpredsedom samosprávneho kraja. V nasledujúcom texte dovolania žalovaný zopakoval tvrdenia
uvedenévodvolaníavjehovyjadrení.Žalovanývzmysle§432ods.2CSPpovažovalprávneposúdenie

podpisovprávnychúkonovpodpredsedomsamosprávnehozaprávnenesprávneanavrhol,abydovolací
súd z uvedeného dôvodu zrušil, alebo zmenil napadnutý rozsudok.

13.Druhúotázkupredložildovolateľvznení:„Predstavujeuvedeniedátumunazmluve,pripodpisektorej
nie sú prítomné obe strany zmluvy (a ktorú je možné antidatumovať), presvedčivý dôkaz o prítomnosti

verejného činiteľa (resp. zamestnanca) v mieste výkonu jeho funkcie (práce), pokiaľ je nesporné, že na
uvedený deň má vypísaný dovolenkový lístok?“ V tejto spojitosti žalovaný zopakoval tvrdenia uvedené
v odvolaní a odôvodnenie napadnutého rozsudku. Podľa názoru žalovaného odvolací súd nesprávne
právne posúdil (ne)prítomnosti predsedu NSK v sídle NSK, keď sa v napadnutom rozsudku nekriticky
stotožnil s konštatáciou súdu prvej inštancie, ktorý dovolenkový lístok vypísaný na daný deň neposúdil

v súvislosti s takou zmluvou, ktorá nebola nijak právne a ekonomicky pre NSK významná (obchodné
podmienky METRO). Podľa presvedčenia žalovaného, súd mal tvrdenie o dátume podpisu takéhoto typu
právneho úkonu právne posúdiť ako účelové tvrdenie NSK s cieľom preukázať prítomnosť predsedu
NSK v sídle NSK v deň podpisu právnych úkonov.

14. Vo vzťahu k relatívnej neplatnosti právnych úkonov v spojitosti s žalobcovým postavením ako
subjektom verejného práva dovolateľ predložil dve právne otázky v znení: „Je pre určenie relatívnej
neplatnosti právnych úkonov, ktoré sú uzavreté podľa Obchodného zákonníka podstatné, že jeden
subjekt týchto právnych vzťahov je subjekt verejného práva?“ „Pokiaľ za stranu podpísala právne úkony
osoba, ktorá na to nemala poverenie, sú tieto právne úkony postihnuté relatívnou neplatnosťou, keď

ochrana poskytnutá určením neplatnosti právnych úkonov svedčí iba tejto strane právneho úkonu?“ V
rámci dovolacej argumentácie k týmto položeným otázkam žalovaný zhrnul tvrdenia uvedené v odvolaní,
ako aj pôvodné skutkové a právne okolnosti a zopakoval právne závery napadnutého rozsudku.
Žalovaný nesúhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, podľa ktorého právne
úkony nie sú relatívne neplatné z dôvodu, že žalovaný musel vedieť, že právne úkony sú za žalobcu

podpísané v rozpore s vôľou zastupovanej osoby a daný právny názor namietal ako nesprávny a
svojvoľný. V dovolaní tiež súdu vytýkal, že pri posúdení relatívnej neplatnosti právnych úkonov nevzal
vôbec do úvahy postavenie a úlohu zastupiteľstva v samosprávnych krajoch podľa článku 69 Ústavy
SR. Ďalej uviedol, že okrem Ústavy SR pôsobnosť obecného zastupiteľstva vymedzuje aj zákon o
samosprávnych krajoch tým spôsobom, že výslovne určuje tzv. výhradnú pôsobnosť zastupiteľstva.

Dovolateľnamietalnapadnutýrozsudokprenesprávneprávneposúdenierelatívnejneplatnostiprávnych
úkonov, keď je podľa jeho názoru nesporné, že žalovaný neplatnosť právnych úkonov nespôsobil a
konal v dobrej viere, že uzavretie právnych úkonov a zastúpenie NSK podpredsedom je plne v súlade
so zákonom a vôľou NSK.15. Žalobca sa k dovolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 8. novembra 2022 po uplynutí
desaťdňovej lehoty (výzva na vyjadrenie k dovolaniu doručená žalobcovi 25. októbra 2022, posledný

deň pripadol na 4. novembra 2022) určenej súdom prvej inštancie, a preto na jeho vyjadrenie v súlade
s § 436 ods. 3 CSP dovolací súd nemohol prihliadať.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (podľa § 35 CSP) po
zistení, že dovolanie podala strana sporu zastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP, dospel k

záveru, že dovolanie žalovaného je prípustné, avšak nie je dôvodné a je potrebné ho zamietnuť.

17. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak
to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza,
že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie
nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu dovolacieho

súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú
alebo nie sú splnené zákonné predpoklady, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do
výlučnej právomoci dovolacieho súdu (III. ÚS 474/2017 a I. ÚS 438/2017).

18. O tom, či je daná prípustnosť dovolania, rozhoduje dovolací súd výlučne, na základe dôvodov

uvedených dovolateľom. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1
CSP,máviazanosťdovolaciehosúdudovolacímidôvodmi(§440CSP)kľúčovývýznamvtomzmysle,že
posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ vysvetlil, konkretizoval,
že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide
o prípad, na ktorý sa vzťahuje ním uvedené zákonné ustanovenia. V dôsledku viazanosti dovolacieho

súdu uplatneným dovolacím dôvodom, neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/235/2016 z 13. júla 2017).

K namietanej vade zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP

19. Dovolacím dôvodom podľa § 420 CSP, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania, nie je nesprávne
alebo nedostatočné zistenie skutkového stavu. Rovnako prípustnosť dovolania nezakladá ani
zhodnotenie vykonaných dôkazov súdom odchylne od návrhu a názoru sporovej strany, keďže ide o
skutkovú rovinu posudzovania sporu. Dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 442 CSP, podľa ktorého

dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, z čoho vyplýva, že skutkový
stav veci zistený odvolacím súdom nepodlieha prieskumu v dovolacom konaní.

20. Dovolateľ nesprávny procesný postup súdu videl v porušení princípu právnej istoty odvolacím
súdom v napadnutom rozsudku, čím malo dôjsť u žalovaného k porušeniu práva na predvídateľnosť

napadnutého rozsudku. Dovolateľ tvrdený nesprávny procesný postup namietal pre nerešpektovanie
záverov zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/97/2013-620 zo dňa 28. mája
2013.

21. Dovolateľ mal za to, že krajský súd v zrušujúcom uznesení dospel k záveru, že:

- súd prvého stupňa sa v rozsudku nevysporiadal s ustanoveniami § 11 ods. 2 písm. b/, c/ zákona o
samosprávnych krajoch platného v čase podpísania sporných dokumentov, nedostatočne posúdil § 11
ods. 2 písm. j/ zákona o samosprávnych krajoch v nadväznosti na § 16 ods. 8 uvedeného zákona a na
štatút NSK zo dňa 7. júna 2003, ktorými sa v odôvodnení ani nezaoberal;
- súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného, že zastupiteľstvo NSK zákonom

predpísaným spôsobom výkon právomocí podpredsedu neobmedzilo, ani s tvrdeniami, že s poukazom
na § 11 ods. 9, § 16 ods. 4 a 5 zákona o samosprávnych krajoch došlo k prelomeniu pozastavenia výkonu
uznesenia zastupiteľstva č. 179/2005 (uznesením č. 198/2005), a preto platnosť takéhoto uznesenia už
nemohol predseda NSK spochybniť;
- súd prvého stupňa vôbec právne neposudzoval v napadnutom rozsudku predmetné uznesenia

zastupiteľstva o prejavenej vôle NSK uzavrieť sporné právne úkony, neskúmal, či v danom prípade
zastúpenie predsedu podpredsedom nevyplýva priamo zo zákona, bez potreby osobitnej plnej moci
podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka;- súd prvého stupňa sa taktiež nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, že žalovaný konal v dobrej
viere, že koná s oprávnenou osobou v zmysle § 16 ods. 8 zákona o samosprávnych krajoch.

22. Odvolací súd k odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor
odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení sp. zn. 2Cob/97/2013-620 zo dňa 28. mája 2013
uviedol,žeodvolacísúdvzrušujúcomuznesenínevyslovilprávnynázorpokiaľideoposúdenieprávnych
úkonov,napadnutýrozsudokbolzrušenýzdôvodunedostatočnezistenéhoskutkovéhostavuanásledne
nesprávneho právneho posúdenia. Odvolací súd teda v zrušujúcom uznesení vytkol nedostatky

odôvodnenia rozhodnutia a uložil vysporiadať sa s dotknutými ustanoveniami zákona č. 302/2001 Z. z. a
posúdiť, či mali uznesenia zastupiteľstva vplyv na uzatvorenie právnych úkonov (bod 39. napadnutého
rozsudku).

23. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie uznesením
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/97/2013-620 zo dňa 28. mája 2013 sa súd prvej inštancie

v zmysle inštrukcií vysporiadal s námietkami žalovaného a dal odpoveď na jeho námietky, ktoré majú
význam pre rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie sa v bode 38. odôvodnenia rozsudku
vysporiadal s § 16 ods. 8 zákona o samosprávnych krajoch a uviedol, že zastupiteľstvo predsedu
zvolilo, avšak nevymedzilo rozsah, v akom podpredseda zastupuje predsedu, ani neobmedzilo na
návrh predsedu v zmysle ustanovenia § 11 odsek 2 písm. j/ zákona o samosprávnych krajoch,

jeho právomoci. Vzhľadom na uvedené síce vznikla funkcia podpredsedu, avšak konkrétny rozsah
právomoci závisel od udeleného poverenia v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 Štatútu NSK, podľa
ktorého podpredsedu môže poveriť plnením úloh len zastupiteľstvo NSK a predseda NSK. Podpredseda
v čase zastupovania predsedu zvoláva a vedie zasadnutie zastupiteľstva NSK. Znenie štatútu je
preto aj v súlade s § 16 odsek 8 zákona samosprávnych krajoch. Ďalej uviedol, že žalovaný súdu

nepreukázal existenciu poverenia udeleného podpredsedovi zastupiteľstvom ani predsedom NSK, preto
právne úkony uskutočnila osoba, ktorá na to nebola oprávnená v zmysle ustanovenia § 20 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Samotné zvolenie za podpredsedu totiž nevymedzuje jeho právomoci.
Okresný súd v bodoch 56. až 67. odôvodnenia rozsudku v súlade s uloženou povinnosťou odvolacím
súdom v zrušujúcom uznesení posudzoval ustanovenia § 11 ods. 2 písm. b/ a § 16 ods. 8 zákona o

samosprávnych krajoch a vysporiadal sa s otázkou, či uznesenie zastupiteľstva malo alebo nemalo
vplyv na platnosť právnych úkonov a či zastupovanie nevyplýva zo zákona. Okresný súd dospel k
názoru, že zastupiteľstvo v zmysle zákona rozhoduje o základných otázkach samosprávneho kraja,
ale štatutárnym orgánom, osobou oprávnenou v konkrétnom prípade konať v mene a na účet NSK je
predseda,pretonerešpektovanierozhodnutiazastupiteľstvajeotázkouzodpovednostipredseduNSKza

výkon svojej funkcie. Strany sporu nepreukázali, že by zastupiteľstvo na uskutočnenie právnych úkonov
poverilo podpredsedu, hoci tak mohlo urobiť tak v zmysle Štatútu NSK, ako aj mohlo vymedziť právomoci
podpredsedu v zmysle ustanovenia § 16 ods. 8 zákona č. 302/2001 Z. z., mohlo podpredsedovi
udeliť plnú moc. Podpredseda nevykonáva priamo vôľu zastupiteľstva, ale má zastupovať predsedu,
preto ani samotná vôľa zastupiteľstva, platnosť uznesenia zastupiteľstva nemá vplyv na platnosť

právnych úkonov uskutočnených podpredsedom. Potvrdenie platnosti uznesenia nespôsobuje vznik
oprávnenia podpredsedu uskutočniť sporné právne úkony bez súhlasu predsedu a oprávnenia na jeho
zastupovanie, nakoľko také ustanovenie nemá oporu v zákone. Ďalej v bode 60. odôvodenia sa okresný
súd vysporiadal s argumentáciou o konaní žalovaného v dobrej viere a dospel k názoru, že nemožno ani
dôvodiť, že žalovaný konal v dobrej viere, že podpredseda je oprávnený právne úkony platne uskutočniť,

keďže nekonal s náležitou odbornou starostlivosť a také konanie nepožíva v zmysle právnych predpisov
právnu ochranu v podobe platnosti právneho úkonu.

24. Z odôvodnenia odvolacieho súdu sp. zn. 2Cob/97/2013-620 zo dňa 28. mája 2013 jednoznačne
vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP z dôvodu

nevysporiadania sa s tvrdeniami žalovaného a neposkytnutia odpovede na jeho námietky. Odvolací súd
vytkol súdu prvej inštancie, že „súd prvého stupňa sa v rozsudku nevysporiadal s ustanoveniami § 11
ods. 2 písm. b), c) zákona o samosprávnych krajoch platného v čase podpísania sporných dokumentov,
nedostatočne posúdil § 11 ods. 2 písm. j.) zákona o samosprávnych krajoch v nadväznosti na § 16 ods.
8 uvedeného zákona a na štatút NSK zo dňa 07.06.2003, ktorými sa v odôvodnení ani nezaoberal; súd

prvého stupňa sa nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného, že zastupiteľstvo NSK zákonom predpísaným
spôsobom výkon právomocí podpredsedu neobmedzilo, ani s tvrdeniami, že s poukazom na § 11 ods.
9, § 16 ods. 4, 5 zákona o samosprávnych krajoch došlo k prelomeniu pozastavenia výkonu uznesenia
zastupiteľstva č. 179/2005 (uznesením č. 198/2005), a preto platnosť takéhoto uznesenia už nemoholpredseda NSK spochybniť; súd prvého stupňa vôbec právne neposudzoval v napadnutom rozsudku
predmetné uznesenia zastupiteľstva o prejavenej vôle NSK uzavrieť sporné právne úkony, neskúmal,
či v danom prípade zastúpenie predsedu podpredsedom nevyplýva priamo zo zákona, bez potreby

osobitnej moci podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka; súd prvého stupňa sa taktiež nevysporiadal
s argumentáciou žalovaného, že žalovaný konal v dobrej viere, že koná s oprávnenou osobou v zmysle
§ 16 ods. 8 zák. o samosprávnych krajoch“. Z takéhoto odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva jasne
formulovaný právny názor odvolacieho súdu, ktorý by mal byť prvoinštančným súdom rešpektovaný,
ako to predostiera žalovaný.

25. Žalovaný tiež namietal nerešpektovanie právneho názoru odvolacím súdom vysloveným vo svojom
skoršom zrušujúcom uznesení. Ako bolo uvedené vyššie, z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu
nevyplýva explicitne právny názor odvolacieho súdu. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení
vytkol nedostatky odôvodnenia rozhodnutia súru prvej inštancie a uložil vysporiadať sa s dotknutými
ustanoveniami zákona č. 302/2001 Z. z. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že konanie nebolo

zaťažené namietanou vadou zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP.

26. Nad rámec uvedeného dovolací súd k námietke, že odvolací súd prípadne nerešpektoval právny
názor vyslovený vo svojom skoršom (zrušujúcom) rozhodnutí, poznamenáva, že takáto situácia nie je
žiaduca, ale ani vylúčená. Už staršia rozhodovacia prax dovolacieho súdu (R 68/1971) pripustila, aby

odvolací súd svoj skorší záväzný právny názor vyjadrený v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení
zmenil, nakoľko z Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva viazanosť vlastným právnym názorom.
Keďže ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ohľadom kasačnej záväznosti rozhodnutí súdov
vyššej inštancie sú obsahovo totožné s ustanoveniami v CSP, je táto judikatúra použiteľná aj pre nový
procesný kódex. Takisto Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 3. septembra 2013 sp.

zn. III. ÚS 46/2013 o. i. konštatoval, že „pre odvolací súd totiž nevyplýva z § 226 OSP jeho viazanosť
vlastným právnym názorom. Teda odvolací súd svoj skorší záväzný právny názor môže (napríklad aj pod
vplyvom záväzného právneho názoru ústavného súdu vysloveného v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy)
zmeniť. Potvrdzuje to aj súdna judikatúra, podľa ktorej odvolací súd nepostupuje v rozpore s procesnými
predpismi, ak svoj predchádzajúci vo veci vyslovený právny názor zmení a potvrdí také rozhodnutie

súdu prvého stupňa, ktorým tento jeho skorší právny názor nerešpektoval (rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky z 24. októbra 2007 vo veci sp. zn. 28Cdo/3342/2007). Obdobne Najvyšší súd Českej
republiky v rozsudku z 3. mája 2007, sp. zn. 22Cdo/1349/2006 uviedol, že aj keď zmena skoršieho, pre
súd prvého stupňa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, je v zásade nežiaduca, nemožno ju
považovať za nepatričnú, predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu, ktorý

je vo všeobecnosti viazaný len zákonom. Opodstatneným dôvodom odlišného právneho názoru môže
byť okrem iného ovplyvnenie praxe nižších súdov judikatúrou najvyššieho súdu alebo ústavného súdu“.

27. Ďalší nesprávny procesný postup odvolacieho súdu vzhliadol žalovaný v porušení § 470 ods. 2 CSP,
v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované. Tvrdený nesprávny procesný postup dôvodil arbitrárnosťou napadnutého
rozsudku, ktorú videl v posúdení otázky naliehavého právneho záujmu odvolacím súdom a vo vyjadrení
vovzťahukpodanýmžalobámžalobcuoplneniezprávnychúkonov,ktorýchplatnosťbudeposudzovaná
ako otázka predbežná. Namietal, že napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva
žalovaného na rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov.

28. Pod pojmom nesprávny procesný postup súdu je potrebné rozumieť taký postup súdu v konaní,
ktorý je v rozpore so zákonom. Aby bola daná prípustnosť dovolania, musí súd svojim nesprávnym
procesným postup znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva
zákon. Vznesené námietky tak nepredstavujú nesprávny procesný postup súdu.

29.Dovolacísúdkonštatuje,ženámietkaposúdeniatrvaniasúdnehosporu,namietanéprieťahyvkonaní
a ani námietka posúdenia otázky právnych úkonov ako otázky predbežnej v inom súdnom spore nie
sú spôsobilé založiť prípustnosť dovolania. Dovolací súd si je vedomý dĺžky predmetného súdneho
konania, a práve s poukazom na túto skutočnosť považuje zhodne so súdmi prvej a druhej inštancie za

nevyhnuté vyriešiť s konečnou platnosťou daný spor o určenie neplatnosti právnych úkonov. Dovolací
súd poznamenáva, že mu neprináleží hodnotiť porušenie ústavných práv, ktoré dovolateľ namieta v
dovolaní.30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti (body 20. až 29.) dovolací súd konštatuje, že konanie pred
odvolacím súdom nebolo poznačené ani jednou z namietaných vád zmätočnosti podľa § 420 písm. f/
CSP.

K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci § 421 CSP

31. Dovolateľ ďalej založil prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, v zmysle ktorého je
dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie

súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Z § 432 ods. 1 a 2 CSP vyplýva, že
dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

32. Prvú právnu otázku, ktorá nebola doposiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená,
definoval dovolateľ v znení: „Pokiaľ zastupiteľstvo samosprávneho kraja v zmysle § 11 ods. 2 písm.
j) zákona o samosprávnych krajoch (platného do 31.01.2006) odmietlo určiť (neurčilo) rozsah výkonu
právomocí podpredsedovi samosprávneho kraja, ktoré v čase neprítomnosti predsedu samosprávneho
kraja podpredseda nemôže vykonávať, môže podpredseda vykonávať právomoci predsedu v čase

neprítomnosti predsedu len na základe osobitného poverenia (splnomocnenia) zastupiteľstva alebo
predsedu?“

33. Žalovaný zastáva názor, že odvolací súd nesprávne vec právne posúdil, keď ustanovenie § 11 ods.
2 písm. j/ zákona o samosprávnych krajoch aplikoval na spor tak, že podpredseda samosprávneho

kraja, pokiaľ nemá určený výkon tých právomocí predsedu samosprávneho kraja, ktoré počas jeho
neprítomnosti nemôže vykonávať, nemôže za predsedu samosprávneho kraja vykonávať právomoci
vôbec, a to bez osobitného poverenia, teda zrejme písomného splnomocnenia udeleného mu
predsedom samosprávneho kraja alebo poverením zastupiteľstva. Žalovaný má za to, že pokiaľ by
zákonodarca mal v úmysle takýmto spôsobom obmedziť podpredsedu samosprávneho kraja (voleného

zastupiteľstvom samosprávneho kraja), musel by znenie § 11 ods. 2 písm. j/ zákona o samosprávnych
krajoch koncipovať jasne v danom smere. Predovšetkým slovo nemôže vykonávať tie právomoci,
ktoré sú vymedzené zastupiteľstvom by musel nahradiť slovom môže vykonávať, pokiaľ ich má
zastupiteľstvom určené alebo vymedzené. V prípade, že zákonodarca koncipoval znenie § 11 ods. 2
písm. j/ zákona o samosprávnych krajoch tak, že zastupiteľstvo určí rozsah právomocí, ktoré nemôže

podpredseda za predsedu vykonávať (počas neprítomnosti predsedu), znamená to podľa mienky
dovolateľa, že všetky ostatné právomoci, teda tie, ktoré nie sú negatívne vymedzené zastupiteľstvom
vykonávať môže. Takýto výklad zákona považuje žalovaný za logický, zodpovedajúci praxi a logike
zastúpenia predsedu podpredsedom samosprávneho kraja.

34. Dovolateľ v tejto časti dovolania namieta nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 11 ods. 2 písm. j/
zákona o samosprávnych krajoch. Dovolací súd poznamenáva, že v konaní pred prvoinštančným a
odvolacím súdom nebolo sporné, že zastupiteľstvo v danom prípade nevymedzilo právomoci, ktoré
nemôže podpredseda vykonávať v čase neprítomnosti predsedu podľa § 11 ods. 2 písm. j/ zákona o
samosprávnych krajoch. Súčasne nebolo v konaní sporné, že zastupiteľstvo neurčilo rozsah, v akom

podpredseda zastupuje predsedu v zmysle § 16 ods. 8 zákona o samosprávnych krajoch v znení
účinnom ku dňu vykonania dotknutých právnych úkonov. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav
dospeli súdy k záveru, že funkcia podpredsedu síce vznikla, avšak konkrétny rozsah právomoci závisel
od udeleného poverenia v zmysle § 9 ods. 2 Štatútu NSK, podľa ktorého podpredsedu môže poveriť
plnením úloh len zastupiteľstvo a predseda NSK.

35. Názor dovolateľa, že „ak zákonodarca koncipoval znenie § 11 ods. 2 písm. j/ zákona o
samosprávnych krajoch tak, že zastupiteľstvo určí rozsah právomocí, ktoré nemôže podpredseda za
predsedu vykonávať (počas neprítomnosti predsedu), znamená to, že všetky ostatné právomoci, teda
tie, ktoré nie sú negatívne vymedzené zastupiteľstvom, vykonávať môže“, nie je správny a nemá oporu

v § 11 ods. 2 písm. j), v § 16 ods. 3 a 8 zákona č. 302/2001, ani v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého
štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon.36. Podľa § 16 ods. 3 zákona o samosprávnych krajoch v znení účinnom ku dňu vykonania
právnych úkonov predseda zastupuje samosprávny kraj navonok. V majetkovoprávnych vzťahoch,
pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je štatutárnym orgánom; rozhoduje aj vo veciach, v

ktorých zákon zveruje samosprávnemu kraju rozhodovanie o právach a povinnostiach právnických osôb
a fyzických osôb.

37. Podľa § 16 ods. 8 zákona o samosprávnych krajoch v znení účinnom ku dňu vykonania právnych
úkonov predsedu zastupuje podpredseda v rozsahu určenom zastupiteľstvom.

38. Podľa § 11 ods. 2 písm. j/ zákona o samosprávnych krajoch v znení účinnom ku dňu vykonania
právnych úkonov zastupiteľstvu je vyhradené rozhodovať o základných otázkach samosprávneho kraja,
najmä voliť a odvolávať na návrh predsedu z poslancov zastupiteľstva podpredsedu samosprávneho
kraja, vymedziť na návrh predsedu právomoci, ktoré nemôže podpredseda vykonávať v čase
neprítomnosti predsedu, ako aj určovať podpredsedovi, ktorý je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie,

primeranú odmenu.

39. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že štatutárnym orgánom samosprávneho kraja je predseda
samosprávneho kraja. Súčasne je zrejmé, že v prípade podpredsedu samosprávneho kraja nejde o
samostatnú funkciu v štruktúre samosprávnych orgánov, ale o poslanca zastupiteľstva s osobitným

právnym statusom, ktorý okrem výkonu poslaneckého mandátu má aj ďalšie oprávnenia a povinnosti v
samospráve samosprávneho kraja. V zmysle citovanej právnej úpravy teda predseda samosprávneho
kraja „vyberá“ podľa vlastného uváženia spomedzi poslancov osobu na funkciu podpredsedu
samosprávneho kraja. Podpredseda zastupuje predsedu v rozsahu určenom zastupiteľstvom.

40. Ustanovenie § 11 ods. 2 písm. j/ zákona o samosprávnych krajoch nemožno vykladať izolovane,
ale v kontexte právnej úpravy vyššieho územného celku ako právnickej osoby verejného práva, ktorá
nezdieľa celý právny režim právnických osôb súkromného práva, v kontexte právnej úpravy postavenia
predsedu samosprávneho kraja, ktorá ho v majetkovoprávnych vzťahoch definuje ako štatutárny orgán
samosprávneho kraja a napokon (nie naposledy) v kontexte s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

41. Z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že každé konkrétne ustanovenie právnej úpravy treba interpretovať
a aplikovať tak, aby sa dosiahol cieľ, ktorý sa ním sleduje. Osobitne to platí v situáciách, keď je
prípustných viacero možností, ako možno rozumieť právnej úprave.

42. Výkladom citovaných ustanovení nie je možné dospieť k záveru, aký prezentuje dovolateľ, teda
že zvolený podpredseda pri absencii negatívneho vymedzenia právomocí, ktoré vykonať nemôže,
zastupujepredseduvovšetkýchjehoprávomociach.Takýtozávernezodpovedázákonnémudefinovaniu
postavenia predsedu samosprávneho kraja ako štatutárneho orgánu, od ktorého sa následne odvíja
postavenie podpredsedu samosprávneho kraja a zákonné vymedzenie jeho kompetencií. Keďže

zo zákona č. 302/2001 Z. z. o samosprávnych krajoch nevyplýva priamo zmocnenie podpredsedu
zastupovať predsedu samosprávneho kraja vo všetkých jeho právomociach, vrátane právomoci
štatutárneho orgánu a keďže z Ústavy SR vyplýva pre „štátne orgány princíp konať iba to, čo im zákon
dovoľuje“, je nutné považovať za správny záver, ku ktorému dospeli konajúce súdy, a to, že štatutárnym
orgánom v rozhodnom čase bol predseda samosprávneho kraja a podpredseda nebol oprávnený

predsedu zastupovať pre nesplnenie podmienok zákonného a absenciu zmluvného zastúpenia.

43. S poukazom na uvedené je potrebné dovolateľom nastolenú právnu otázku „Pokiaľ zastupiteľstvo
samosprávneho kraja v zmysle § 11 ods. 2 písm. j) zákona o samosprávnych krajoch (platného do
31.01.2006) odmietlo určiť (neurčilo) rozsah výkonu právomocí podpredsedovi samosprávneho kraja,

ktoré v čase neprítomnosti predsedu samosprávneho kraja podpredseda nemôže vykonávať, môže
podpredseda vykonávať právomoci predsedu v čase neprítomnosti predsedu len na základe osobitného
poverenia (splnomocnenia) zastupiteľstva alebo predsedu? je potrebné zodpovedať kladne, teda ak
zastupiteľstvo samosprávneho kraja v zmysle § 11 ods. 2 písm. j/ zákona o samosprávnych krajoch
(platného do 31.01.2006) neurčilo rozsah výkonu právomocí podpredsedovi samosprávneho kraja,

ktoré v čase neprítomnosti predsedu samosprávneho kraja podpredseda nemôže vykonávať, môže
podpredseda vykonávať právomoci predsedu v čase neprítomnosti predsedu len na základe osobitného
poverenia (splnomocnenia) zastupiteľstva alebo predsedu podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka.Keďže súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd vec správne právne posúdili, dovolanie žalovaného je
v tejto časti nedôvodné.

44. Druhú právnu otázku položil dovolateľ v znení: „Predstavuje uvedenie dátumu na zmluve, pri podpise
ktorej nie sú prítomné obe strany zmluvy (a ktorú je možné antidatumovať), presvedčivý dôkaz o
prítomnosti verejného činiteľa (resp. zamestnanca) v mieste výkonu jeho funkcie (práce), pokiaľ je
nesporné, že na uvedený deň má vypísaný dovolenkový lístok?“

45. Podľa názoru dovolateľa mal odvolací súd skutkový stav posúdiť z pohľadu, či tvrdenie žalobcu o
podpise takej zmluvy, akou je zmluva o obchodných podmienkach so spoločnosťou Metro, pri ktorej
zjavne neboli účastné obe strany zmluvy a ktorá svojim právnym a ekonomickým významom a dopadom
na NSK zreteľne nemôže mať väčší význam pre NSK ako dotknuté právne úkony, môže predstavovať
dôkaz o tom, že predseda NSK túto inú zmluvu podpísal v deň, ktorý je na nej uvedený. Odvolací súd
podľa názoru dovolateľa právne neposúdil preukázane vypísaný a na sekretariáte NSK riadne evidovaný

dovolenkový lístok na rozhodný deň podpisu právnych úkonov.

46. Dovolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, že dňa
17. augusta 2005 bol predseda NSK na pracovisku, bol vo svojej kancelárii a podpisoval rôzne
iné dokumenty (bod 55. rozsudku súdu prvej inštancie). Ďalej mal za to, že samotnú neprítomnosť

nemožno účelovo vykladať ako neprítomnosť na viacerých miestach naraz (bod 60. prvoinštančného
rozsudku). Odvolací súd v bode 35. svojho rozhodnutia uviedol, že skutočnosť, že predseda v
rozhodujúci deň dovolenku nečerpal, bola preukázaná aj podpísaním zmluvy o osobitných obchodných
podmienkach pre bezhotovostný predaj uzatvorenou medzi žalobcom (v zastúpení predsedom) a
obchodnou spoločnosťou Metro dňa 17. augusta 2005.

47. Z uvedeného je zrejmé, že druhou položenou otázkou sa dovolateľ snaží navodiť skutkový stav
odlišný od toho, ako ho ustálili súd prvej a druhej inštancie. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza,
že nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Táto viazanosť zisteným skutkovým stavom je

nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti právneho posúdenia veci, pretože podstatou
právneho posúdenia veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav.

48. Dovolací súd preto konštatuje, že predložená druhá právna otázka vychádza z odlišného skutkového
stavu ako v posudzovanej veci, a preto nemohla byť podstatná pre rozhodnutie odvolacieho súdu v

tejto veci, čo predstavuje jeden z predpokladov, ktorý musí byť naplnený, aby bola daná prípustnosť
dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP.

49. Okrem uvedeného dovolací súd uvádza, že v kontexte zisteného skutkového stavu (zastupiteľstvo
nevymedzilo právomoci, ktoré v čase neprítomnosti nemôže podpredseda vykonávať a súčasne

nevymedzilo rozsah, v akom podpredseda zastupuje predsedu) a súdmi prijatého záveru, že za
takého skutkového stavu podpredseda nezastupuje predsedu v plnom rozsahu a neobmedzene, nebola
otázka neprítomnosti predsedu samosprávneho kraja pre prijatie dovolaním napadnutého rozhodnutia
kľúčová. Odvolací súd nezaložil svoje rozhodnutie na vyriešení otázky, že predseda samosprávneho
kraja bol v rozhodnom čase v úrade, a práve z tohto dôvodu ho nemohol podpredseda zastupovať.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo rezultátom záveru, že podpredseda konal bez oprávnenia, teda
že podpredseda nemohol zastupovať predsedu samosprávneho kraja pre nesplnenie podmienok
zákonného a pre absenciu zmluvného zastúpenia. Samotná prítomnosť alebo neprítomnosť predsedu
nebola pre vyriešenie sporu významná, a to práve s poukazom na skutkové zistenie, že zastupiteľstvo
nevymedzilo rozsah, v akom podpredseda zastupuje predsedu a nevymedzilo rozsah právomocí, ktoré

podpredseda nemôže vykonávať v čase neprítomnosti predsedu podľa § 11 ods. 2 písm. j/ zákona č.
302/2002 Z. z.

50. Ako tretiu otázku dovolateľ uviedol: „Je pre určenie relatívnej neplatnosti právnych úkonov, ktoré sú
uzavreté podľa Obchodného zákonníka podstatné, že jeden subjekt týchto právnych vzťahov je subjekt

verejného práva?“51. K tretej otázke dovolateľ položil pod otázku v znení: „Pokiaľ za stranu podpísala právne úkony osoba,
ktorá na to nemala poverenie, sú tieto právne úkony postihnuté relatívnou neplatnosťou, keď ochrana
poskytnutá určením neplatnosti právnych úkonov svedčí iba tejto strane právneho úkonu?“

52. Odvolací súd v súvislosti s námietkou relatívnej neplatnosti právnych úkonov (bod 38. napadnutého
rozsudku) uviedol, že považuje za správny záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého v prípade
sporných právnych úkonov ide o neplatnosť absolútnu. Zobral pritom do úvahy okolnosti uzatvorenia
právnych úkonov, ako aj právnu povahu strán sporu, predovšetkým žalobcu (subjekt verejného práva),

podpísanie právnych úkonov neoprávnenou osobou, ktorá prekročila svoje oprávnenia, nedodržanie
písomnej formy vyžadovanej žalovaným, obchádzanie zákona uzatvorením právnych úkonov aj rozor
s dobrými mravmi. Odvolací súd súčasne uviedol, že v tomto prípade je potrebné posudzovať právne
úkony prísne formálne, keďže táto požiadavka vyplýva z postavenia žalobcu ako orgánu územnej
samosprávy.

53. Dovolateľ v dovolaní atakuje vyššie uvedený záver odvolacieho súdu a považuje výklad a aplikáciu
§ 267 Obchodného zákonníka v napadnutom rozsudku, podľa ktorého relatívna neplatnosť právnych
úkonov neprichádza do úvahy, nakoľko v danom prípade neslúži na ochranu niektorého účastníka v
spojení s odôvodnením, že žalobca je subjektom verejného práva, a preto je potrebné posudzovať
právne úkony prísne formálne, za nesprávny. Žalovaný ďalej v tejto súvislosti namietal, že ak niekto

spôsobil neplatnosť právnych úkonov, tak to bol žalobca. Žalovaný súčasne tvrdil, že ak konala niektorá
zo strán právnych úkonov v rozpore s dobrými mravmi, tak to bol žalobca. Ak niektorá strana uviedla
druhú stranu do omylu pri uzavretí právnych úkonov, tak to bol výlučne žalobca, ktorý do omylu
uviedol žalovaného. Žalovanému bolo v čase podpisu právnych úkonov známe, že zastupiteľstvo NSK
schválilo uzavretie právnych úkonov a poverilo predsedu NSK na ich podpísanie. Žalovaný považuje

právne úkony za platné, a pokiaľ ich za platné nepovažuje žalobca, ktorý sám ich relatívnu neplatnosť
spôsobil, tak potom sa nemôže relatívnej neplatnosti slúžiacej výlučne na jeho ochranu, v spore
domáhať. Žalovaný nevidí žiaden dôvod na zvýšenú súdnu ochranu žalobcu iba z dôvodu, že sa jedná
o samosprávny kraj.

54. K uvedenej otázke dovolací súd poznamenáva, že pri právnických osobách verejného práva možno
zaznamenať odlišnosti od právnických osôb súkromného práva, a to napríklad vzhľadom na osobitný
spôsob zriaďovania, nemožnosť ich zrušenia dohodou či dobrovoľným rozpustením, aplikáciou doktríny
ultra vires a osobitný spôsob konania za tieto právnické osoby. Tieto odlišnosti sú dané verejným
záujmom. Okrem ochrany tretích osôb sa musí zohľadniť aj verejný záujem, rozdelenie kompetencií

verejných volených orgánov, resp. požiadavka ochrany verejných zdrojov, pričom tieto záujmy môžu
prevážiť nad ochranou právnej istoty tretích osôb a ich dôvery v platnosť právnych úkonov (pozri
„Nakladanie s majetkom obcí a miest v judikatúre Najvyššieho súdu a Ústavného súdu Slovenskej
republiky, doc. JUDr. Kristián Csach PhD., LL.M.).

55. Dovolací súd v súvislosti s touto otázkou poznamenáva, že podľa ustálenej judikatúry je všeobecným
následkom porušenia procesných a kompetenčných pravidiel pri robení majetkovoprávnych
úkonoch obce absolútna neplatnosť právneho úkonu (R 90/2018, 5Obdo/44/2018, 5Obdo/45/2013,
2Cdo/284/2006). Dovolací súd si je vedomý, že v označených rozhodnutiach bola posudzovaná platnosť
právneho úkonu obce v prípade neexistencie predchádzajúceho rozhodnutia obecného zastupiteľstva

zaviazať ním obec, avšak princípy, z ktorých daný záver vychádza, možno podľa názoru dovolacieho
súdu aplikovať aj na posudzovanú vec. Účelom koncipovania postavenia zastupiteľstva samosprávneho
kraja, ktoré rozhoduje o základných otázkach samosprávneho kraja, koncipovania postavenia predsedu
samosprávneho kraja ako štatutárneho orgánu, ktorý koná v majetkovoprávnych vzťahoch a za
súčasného stanovenia mechanizmu tvorby a prejavu vôle samosprávneho kraja, je podľa mienky

dovolacieho súdu predovšetkým ochrana verejného záujmu a majetku VÚC, ktorý prevažuje nad
záujmom tretích osôb a ochranou ich dôvery v platnosť právnych úkonov.

56. Vzhľadom na uvedené je potrebné vyššie nastolenú právnu otázku „Je pre určenie relatívnej
neplatnosti právnych úkonov, ktoré sú uzavreté podľa Obchodného zákonníka podstatné, že jeden

subjekt týchto právnych vzťahov je subjekt verejného práva?“ zodpovedať kladne, teda že pre určenie
relatívnej neplatnosti právnych úkonov, ktoré sú uzavreté podľa Obchodného zákonníka je podstatné,
že jeden subjekt týchto právnych vzťahov je subjekt verejného práva. Uvedený záver považuje dovolací
súd za správny, a to z najmä dôvodu, že pri právnych úkonoch samosprávneho kraja prevyšuje ochranaverejného záujmu nad záujmom tretích osôb a nad ochranou ich dôvery v platnosť právnych úkonov.
Zodpovedanie tejto otázky v uvedenom smere súčasne konzumuje aj odpoveď na pod otázku nastolenú
dovolateľom (Pokiaľ za stranu podpísala právne úkony osoba, ktorá na to nemala poverenie, sú tieto

právneúkonypostihnutérelatívnouneplatnosťou,keďochranaposkytnutáurčenímneplatnostiprávnych
úkonov svedčí iba tejto strane právneho úkonu?). Keďže súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd vec
správne právne posúdili, dovolanie žalovaného je v tejto časti nedôvodné.

57. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd konštatuje, že žalovaný nedôvodne

vytýkalodvolaciemusúdunesprávneprávneposúdenieajehodovolaniesmerujeprotivecnesprávnemu
rozhodnutiu odvolacieho súdu, preto najvyšší súd dovolanie žalovaného podľa § 448 CSP ako
nedôvodné zamietol.

58. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že úspešnému
žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril v

lehote určenej súdom prvej inštancie.

59. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.