Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Svk/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200002
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:2022200002.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej
(sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD., vo veci žalobcu (sťažovateľ): Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 14,
851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený advokátskou kanceláriou: Tkáč & Partners, s. r. o., so
sídlom Hrnčiarska 29, 040 01, IČO: 53 929 691; proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, Odbor cestnej

dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava; za účasti ďalších účastníkov
konania: 1/ MERKURY MARKET SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Duklianska 11, 080 01 Prešov, IČO: 36
501 891, zastúpený advokátskou kanceláriou: Dolobáč Legal, s. r. o., so sídlom Floriánska 19, 040 01
Košice, IČO: 55 034 268 2/ KB SYSTÉM, s. r. o., so sídlom Tomášikova 10/D, 821 03 Bratislava, IČO: 35
754 168; 3/ H. Y., nar. XX. X. XXXX, X. J. XXX/XX, XXX XX Y.; 4/ A. Y., nar. XX. X. XXXX, X. J. XXX/XX,
XXX XX Y.; 5/ Národná diaľničná spoločnosť, a. s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava,

IČO: 35 919 001; 6/ H. R., nar. X. XX. XXXX, K. XXXX/XX, XXX XX. L. F.; 7/ E. Y., nar. XX. XX. XXXX,.
N. L. XXXX/XX, XXX XX L.; 8/ B. J., nar. XX. X. XXXX., N. A. F. XXXX/X, XXX XX V.; 9/ P. L., nar. XX.
X. XXXX, O. XXXX/X, XXX XX L.; 10/ G. J., nar. X. X. XXXX, . N. A. F. XXXX/X, XXX XX V.; 11/ A..
E. J., nar. XX. X. XXXX, N. E. XXXX/X, XXX XX V.; 12/ Slovenská správa ciest, so sídlom Dúbravská
cesta 3, 841 04 Bratislava, IČO: 00 003 328; 13/ AP - Ateliér, s. r. o., so sídlom Dobrianskeho 2157/2,
071 01 Michalovce, IČO: 35 912 278; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-

OCDPK-2021/023887-007 z 25. októbra 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Trnave č. k. 14S/1/2022-129 z 8. decembra 2022 takto,

r o z h o d o l :

Senát č. 8 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky postupuje vec vedenú pod sp. zn. 8 Svk
4/2023 veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

o d ô v o d n e n i e :

I. Odôvodnenie postúpenia

1. K postúpeniu veci veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký
senát“) podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) pristúpil senát 8S Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predkladajúci senát“) po tom, čo pri svojom rozhodovaní dospel k
právnemu názoru odlišnému od právneho názoru vyjadreného v uznesení Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky vydaného pod sp. zn 8 Sžk 30/2021 zo 16. novembra 2021 (ďalej len „odlišné

rozhodnutie“).
2. Právnou otázkou, pri ktorej riešení sa chce predkladajúci senát odchýliť od predchádzajúcej
rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, je, či počítanie lehoty na
podanie správnej žaloby žalobcom v postavení zainteresovanej verejnosti sa spravuje vždy iba
ustanovením § 181 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“), alebo v prípade, že žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti bol

súčasne účastníkom dotknutého administratívneho konania, či sa počítanie lehoty na podanie správnej
žaloby zainteresovanou verejnosťou spravuje ustanovením § 181 ods. 1 SSP.II. Opis preskúmavanej veci
3. Ďalší účastník konania 1/ požiadal Mesto Trnava podaním doručeným dňa 30. marca 2020 o vydanie
stavebného povolenia na stavbu „Novostavba výstavno-predajnej haly Trnava, Novostavba skladovej

haly Trnava - SO 02 Spevnené plochy“ (dve územné rozhodnutia na túto stavbu boli vydané Mestom
Trnava dňa 10. decembra 2019). Počas konania podaním doručeným Mestu Trnava dňa 18. mája
2020 žalobca ako účastník konania predložil vyjadrenie a námietky. Účastníctvo v stavebnom konaní
žalobcovi vyplývalo z ustanovenia § 59 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „StavZ“) v spojení s §

24 až § 27 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEIA“), konkrétne v spojení s § 24 ods. 2
ZEIA, čo vyplýva z rozhodnutia zo zisťovacieho konania vydaného Okresný úradom Trnava, Odborom
starostlivosti o životné prostredie, dňa 17. mája 2019 pod č. OU-TT-OSZP3-2019/012198/ŠSMER/Šá.
4. Mesto Trnava vydalo dňa 24. mája 2021 v poradí druhé stavebné povolenie na tieto stavby pod č.
OSaŽP/297-75053/2021/MH, keď skoršie stavebné povolenie vydané dňa 29. júna 2020 bolo odvolacím

orgánom zrušené.
5.Žalobcasaprotidruhémustavebnémupovoleniuodvolal.Napadnutýmrozhodnutímžalovanývporadí
druhé stavebné povolenie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Napadnuté rozhodnutie žalovaného
bolo žalobcovi doručené dňa 25. októbra 2021 a nadobudlo právoplatnosť dňa 5. novembra 2021.
6. Žalobca následne proti rozhodnutiu žalovaného podal dňa 5. januára 2022 správnu žalobu na Krajský

súd v Trnave (ďalej len „správny súd“), ktorý napadnutým uznesením žalobu odmietol, a to s poukazom
na § 98 ods. 1 písm. d) SSP. Uviedol, že z predloženého spisového materiálu zistil, že žalobcovi ako
účastníkovi administratívneho konania bolo napadnuté rozhodnutie doručené dňa 25. októbra 2021 s
tým, že lehota na podanie žaloby plynúca z § 181 ods. 1 SSP (fyzická osoba alebo právnická osoba
musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy

alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak) márne uplynula dňom 27. decembra 2021 (v dôsledku posledného dňa lehoty ako
soboty), keď žaloba bola podaná elektronicky až dňa 5. januára 2022, a teda oneskorene.
7. Ďalej uviedol, že nemohol odvodiť plynutie lehoty na podanie žaloby podľa § 181 ods. 3 SSP
(zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy), a to odo dňa 5.
novembra 2021, kedy napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, keďže mal žalobca v danom
administratívnom konaní, v ktorom sa rozhodovalo o jeho odvolaní, priamo postavenie účastníka
konania, a teda predmetné rozhodnutie sa mu priamo doručovalo. Preto mu lehota na podanie správnej
žaloby začala plynúť odo dňa oznámenia (doručenia) napadnutého rozhodnutia. Pri svojej argumentácii

vychádzal správny súd z odlišného rozhodnutia.
8. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. V nej v podstate argumentuje,
že správny súd nesprávne právne posúdil otázku včasnosti podanej správnej žaloby, pretože
zainteresovaná verejnosť je subjektom sui generis podľa SSP, a nie je možné na ňu vzťahovať
obmedzenia podľa § 178 ods. 1 SSP, a následne ani pravidlo uvedené v § 181 ods. 1 SSP, čo potvrdzuje

aj komentárová literatúra k SSP. Mal za to, že ak by zákonodarca chcel podmieniť včasnosť podania
správnej žaloby zainteresovanej verejnosti, ktorá bola súčasne účastníkom administratívneho konania,
momentom doručenia administratívneho rozhodnutia, tak by to výslovne v § 181 ods. 3 SSP uviedol.
9. Žalobca preto navrhol zrušenie napadnutého uznesenia správneho súdu a vrátenie veci správnemu
súdu na ďalšie konanie.

10. Ďalší účastník konania 1/ sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v tom zmysle, že nie je dôvodná,
pretožesprávnosťprávnehonázorusprávnehosúdupotvrdzujeodlišnérozhodnutie,pričomzdôrazňoval
rovnosť účastníkov v administratívnom konaní. Žalobca nebol dostatočne bdelý, keď svoju žalobu
nepodal v lehote počítanej od doručenia napadnutého administratívneho rozhodnutia.
III. Argumentácia predkladajúceho senátu

11. Predkladajúci senát zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444
SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), a že kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti
(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP).
12. Predmetom posudzovania v práve rozhodovanej veci je otázka včasnosti podania správnej žaloby

žalobcom, ktorý má postavenie zainteresovanej verejnosti s odkazom na ustanovenie § 24 ods. 2 ZEIA
v spojení s § 59 ods. 1 písm. c) StavZ (bod 3 tohto uznesenia).
13. V odlišnom rozhodnutí bolo uvedené:Zásadný vplyv na stanovenie rozhodujúcej skutočnosti určujúcej začiatok plynutia lehoty na podanie
správnej žaloby zainteresovanou verejnosťou, má okolnosť, či táto vystupovala ako účastník už v
administratívnom konaní, alebo či zainteresovaná verejnosť správnou žalobou napáda rozhodnutie

správnehoorgánuoopravnomprostriedkuvadministratívnomkonaní,ktoréhozainteresovanáverejnosť
účastníkom nebola. (bod 21)

V procesnej situácii, kedy zainteresovaná verejnosť nebola súčasťou správneho konania ako jeho
účastník, dochádza k naplneniu znenia ustanovenia § 181 ods. 3 SSP, kedy zainteresovaná verejnosť

nadobúda možnosť oboznámiť sa s preskúmavaným rozhodnutím žalovaného až jeho zverejnením,
viažucim sa na právoplatnosť tohto rozhodnutia. (bod 22)

V súlade s princípom rovnosti účastníkov konania je len taký postup súdu, kedy je vo vzťahu k
zainteresovanej verejnosti ako účastníkovi administratívneho konania, za začiatok plynutia lehoty na
podanie správnej žaloby pokladané oznámenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pre zachovanie

rovnosti účastníkov konania je nevyhnutné, aby všetkým účastníkom bola na podanie správnej žaloby
poskytnutá lehota v rovnakej dĺžke, teda aby táto plynula od momentu, kedy účastník mal po prvýkrát
možnosť oboznámiť sa s obsahom preskúmavaného rozhodnutia. Výsledkom uvedeného bude taktiež
garancia priznania procesných práv v rovnakej miere tak zainteresovanej verejnosti (žalobcovi), ako aj
ostatným účastníkom súdneho konania. (bod 32)

14. Predkladajúci senát sa s uvedenými názormi nestotožňuje. Práve naopak, je tej mienky, že lehotu na
podaniežaloby,akježalobcavpostavenízainteresovanejverejnosti,jepotrebnévždypočítaťspôsobom
podľa § 181 ods. 3 SSP, teda odo dňa právoplatnosti žalovaného rozhodnutia, keďže to zákon vo
vzťahu k zainteresovanej verejnosti explicitne upravuje nezohľadňujúc skutočnosť, či zainteresovaná

verejnosťbolaalebonebolaúčastníkomadministratívnehokonania.Predkladajúcisenátvtejtosúvislosti
zastáva názor, že pokiaľ by účasť resp. neúčasť žalobcu v postavení zainteresovanej verejnosti v
administratívnom konaní mala mať vo vzťahu k lehote na podanie správnej žaloby relevanciu, vyplývalo
by to priamo zo zákona (explicitne by to ustanovoval § 181 ods. 3 SSP).
15. Odlišné rozhodnutie sa odvoláva na princíp rovnosti účastníkov konania, ktorý má spočívať v

rovnakejdĺžkelehotynapodaniesprávnejžalobypreúčastníkovkonania.Predkladajúcisenátvšakdáva
namiskyváhrovnosťnazachovanierovnakejdĺžkylehotyagaranciuprístupuzainteresovanejverejnosti
na správny súd. Je potrebné si podľa názoru predkladajúceho senátu uvedomiť, že zainteresovaná
verejnosť v dobrej viere vychádzajúca z jasného znenia § 181 ods. 3 SSP, že lehota na podanie
správnej žaloby jej plynie od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, si lehotu počíta práve od tohto

okamihu, správnu žalobu podá v tejto lehote a následne z rozhodnutia správneho súdu vyplýva pre
ňu prekvapivý záver, že keďže bola účastníkom administratívneho konania, lehota jej neplynutie od
právoplatnosti rozhodnutia, ale od oznámenia (doručenia) rozhodnutia. Táto skutočnosť má následne
za následok zamedzenie jej prístupu k správnemu súdu, a teda denegatio iustitiae (bez možnosti
odpustenia zmeškania lehoty § 181 ods. 4 SSP).

16. Predkladajúci senát v súvislosti s postavením zainteresovanej verejnosti na podporu svojej
argumentácie uvádza a to aj s poukazom na komentárovú spisbu, že samotné postavenie
zainteresovanej verejnosti v konaní pred správnym súdom sa odvíja od toho, že nejde o účastníka,
ktorý v rámci správneho súdneho konania bráni svoje subjektívne práva. Zainteresovaná verejnosť
je procesným subjektom sui generis vystupujúcim na ochranu životného prostredia, resp. verejného

záujmu v tejto oblasti (§ 5 ods. 3 SSP) (por. Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny
súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 278 s.).
17. Uvedené sa následne prejavuje aj v tom, že Správny súdny poriadok dôsledne rozlišuje medzi
žalobcom ako fyzickou alebo právnickou osobou a žalobcom ako zainteresovanou verejnosťou, a to v
ustanoveniach § 61 SSP a § 178 SSP, pričom uvedené rozlišovanie sa následne premieta aj do, pre

danú vec relevantného, ustanovenia § 181 ods. 1 a 3 SSP.
18. V tejto súvislosti predkladajúci senát zdôrazňuje, že podmienka splnenia žalobnej legitimácie pre
fyzickú a právnickú osobu ustanovená v § 178 ods. 1 SSP v spojení s § 177 ods. 1 SSP obsahuje
predpoklad, že fyzická a právnická osoba sa podanou žalobou môže domáhať len ochrany svojich
subjektívnychpráv.Naprotitomu,zainteresovanáverejnosťmôžepodaťžalobu,aktvrdí,žebolporušený

verejný záujem v oblasti životného prostredia (§ 178 ods. 3 SSP v spojení s § 177 ods. 2 SSP); jej
žalobná legitimácia teda nie je viazaná na ochranu subjektívnych práv konkrétnych osôb. Ak by mala
byť správna interpretácia podaná v odlišnom rozhodnutí, v konečnom dôsledku by to mohlo viesť k
záveru, že ak bola zainteresovaná verejnosť účastníkom príslušného administratívneho konania, a teda(podľa odlišného rozhodnutia) je súčasťou pojmu žalobca v postavení fyzickej alebo právnickej osoby, jej
žalobnálegitimáciabypotommuselanevyhnutnebyťlimitovanánaobranuvlastnýchsubjektívnychpráv,
čo zainteresovaná verejnosť nevie splniť, ak „len“ bráni verejný záujem v oblasti životného prostredia.

19. Ak by teda zainteresovaná verejnosť mala byť súčasťou pojmu „fyzická osoba alebo právnická
osoba“ v ustanovení § 178 ods. 1 SSP, v situácii ak by bola účastníkom príslušného administratívneho
konania, zjavne by takáto interpretácia SSP išla proti zmyslu zakotvenia zainteresovanej verejnosti ako
osobitného typu žalobcu chrániaceho verejný záujem v oblasti životného prostredia).
20. Prekladajúci senát súčasne zdôrazňuje, že Správny súdny poriadok výslovne nevylučuje podanie

správnej žaloby zainteresovanou verejnosťou aj v prípade, ak táto nebola účastníkom predmetného
administratívneho konania (§ 42 ods. 1 SSP). Preto pokiaľ by táto skutočnosť (či bola alebo nebola
účastníkom administratívneho konania) mala byť relevantná aj vo vzťahu k určeniu začatia plynutia
lehoty na podanie správnej žaloby, Správny súdny poriadok by to výslovne do ustanovenia § 181 ods.
3 SSP zakotvil, čo sa však nestalo.
21. Preto, ak § 181 ods. 3 SSP ustanovuje osobitné pravidlo pre počítanie lehoty na správnu žalobu

podávanú zainteresovanou verejnosťou, vzhľadom na systematiku zákona a dôsledné rozlišovanie
zainteresovanej verejnosti ako žalobcu a iných typov žalobcov nie je možné sa rozumne domnievať,
že by zainteresovaná verejnosť mala byť podmnožinou pojmu „fyzická a právnická“ osoba uvedeného
v § 181 ods. 1 SSP. Preto podľa názoru predkladajúceho senátu na počítanie lehoty podávanej
zainteresovanou verejnosťou je vždy potrebné uplatniť ustanovenie § 181 ods. 3 SSP, a naopak, nikdy

sa na takúto situáciu neuplatní ustanovenie § 181 ods. 1 SSP.
22. Pokiaľ ide o argumentáciu v odlišnom rozhodnutí, predkladajúci senát uznáva, že jej nie je možné
uprieť logiku, keď sa argumentuje rovnosťou účastníkov v administratívnom konaní a férovosťou časovej
dotácie na podanie správnej žaloby, ktorá môže byť pre zainteresovanú verejnosť dlhšia než pre iných
účastníkov administratívneho konania. Na druhej strane je však úmysel zákonodarcu, vzhľadom na

vyššie uvedené dôvody, celkom zrejmý. Podľa mienky predkladajúceho senátu nemôžu obstáť právne
názory, ktoré na základe vlastných úvah o férovosti fakticky derogujú, namiesto zákonodarcu, text
právnej normy, konkrétne SSP. V tejto súvislosti sa nie je možné domnievať, že by zákonodarca na
iných miestach SSP rozlišoval medzi iným typom žalobcu a zainteresovanou verejnosťou (§ 178 SSP),
a práve v § 181 SSP by zainteresovanú verejnosť považoval za fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá

bola účastníkom administratívneho konania.
23. Rovnako ani dôvodová správa k SSP nepodporuje záver, že by mal § 181 SSP rozlišovať, či
zainteresovaná verejnosť bola, alebo nebola účastníkom administratívneho konania. Časť dôvodovej
správy (tlač č. 1335, VI. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky) už k § 42 SSP uvádza:
Správnu žalobu môže zainteresovaná verejnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia alebo vydania opatrenia, vo vzťahu ku ktorým tvrdí, že ním bol porušený verejný záujem v
oblasti životného prostredia (§ 178 ods. 3 a § 181 ods. 3). Hoci je časť dôvodovej správy k § 181 SSP
opisná, jej ratio je premietnuté práve do dôvodov pre prijatie § 42 SSP a neobsahuje žiadne indície či
úvahy, ktoré by mohli odôvodňovať závery uvedené v odlišnom rozhodnutí.
24. Pre úplnosť predkladajúci senát považuje za potrebné zhrnúť svoju argumentáciu, že výklad

v prospech uplatnenia § 181 ods. 3 SSP aj na zainteresovanú verejnosť, ktorá mala postavenie
účastníka konania v administratívnom konaní, má oporu (i) v jednoznačnom texte § 181 ods. 3
SSP, (ii) v systematickom výklade § 181 ods. 3 v kontexte § 61 SSP a § 178 SSP, (iii) v odbornej
komentárovej spisbe, (iv) oporu pre odlišné úvahy nepodporuje ani dôvodová správa k SSP, (v)
odlišný prístup nemožno nájsť ani v ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu (publikovanej

v Zbierkach stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, resp. v príslušnej
zbierke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky). Tieto skutočnosti mohli navyše nepochybne
založiť legitímne očakávania širokej verejnosti v aplikáciu § 181 ods. 3 SSP vo význame zastávanom
predkladajúcim senátom. Okamžitá aplikabilita názorov uvedených v odlišnom rozhodnutí (aj keby sa s
nimiveľkýsenátstotožnil),ktorénebolipublikovanévoficiálnejzbierkeamajúcharakterzásadnejzmeny

výkladu procesného predpisu s potenciálnym dôsledkom straty práva žalovať v prípade oneskoreného
podaniažalobynaďalšiesprávnesúdnekonania,bymohlapredstavovaťneprimeranýzásahdoprincípu
právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy, ktoré skutočnosti by, podľa
názoru predkladajúceho senátu, mal brať do úvahy aj veľký senát pri určovaní toho, či zmena právneho
názoru bude alebo nebude mať aj spätné účinky.

25.Predkladajúcisenátdáva osobitnedopozornosti,žehociodlišnérozhodnutiebolovyhlásenédňa16.
novembra 2021 (bod 1 tohto uznesenia) pred podaním správnej žaloby v tejto veci dňa 5. januára 2022
(bod 6 tohto uznesenia), právoplatnosť mohlo nadobudnúť až po doručení správnym súdom účastníkom
konania vo veci riešenej účastníkom odlišného rozhodnutia, k čomu mohlo dôjsť najskôr neskoršie vjanuári2022(§145ods.1SSP,resp.§151ods.1vspojenís§452ods.1SSP).Včasepodaniasprávnej
žaloby tak žalobca v predmetnej veci ani nemohol mať vedomosť o podstatnej zmene v rozhodovacej
činnosti kasačného súdu.

26. Vzhľadom na všetky tieto dôvody je predkladajúci senát toho názoru, že vec je potrebné predložiť
veľkému senátu na rozhodnutie o tom, ktorý z právnych názorov, či ten prezentovaný v odlišnom
rozhodnutí, alebo ten prezentovaný v tomto uznesení, je potrebné aplikovať v ďalšej rozhodovacej
činnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. V prípade presadenia sa právneho názoru
prezentovaného predkladajúcim senátom v tomto uznesení bude potrebné kasačnej sťažnosti žalobcu

vyhovieť a jeho žaloba bude vecne prejednateľná, keďže žalobca podal správnu žalobu v lehote
počítanej spôsobom podľa § 181 ods. 3 SSP, teda do dvoch mesiacov od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného (5. november 2021-5. január 2022).
27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.