Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/60/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200278
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:2020200278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny
Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu: Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX.
J., právne zastúpeného VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Ševčenkova 5,
851 01 Bratislava, IČO: 50 217 020, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101475682/2020 zo dňa 23. septembra 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/92/2020 - 61 zo dňa 17. februára 2022,

ECLI:SK:KSTT:2022:2020200278.1, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/92/2020 - 61 zo dňa 17. februára 2022 zrušuje a vec vracia
Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

1. Daňový úrad Trnava (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č.
100966391/2020 zo dňa 02.06.2020 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 79 ods. 2 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov nevyhovel žiadosti žalobcu, ktorou požiadal o vrátenie daňového preplatku vo
výške 546,46 eur. Daňový preplatok žalobcovi vyplynul z podaného daňového priznania k dani z príjmov
fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019.
2. Správca dane žiadosti žalobcu nevyhovel a daňový preplatok žalobcovi nevrátil z dôvodu jeho
započítania na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku žalobcu na dani z príjmov fyzickej osoby,
vyplývajúceho z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011, ktorý
bol splatný dňa 02.04.2012.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Postup správcu dane považoval za
nesprávny a nezákonný z dôvodu, že Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 25Odk/214/2018 zo dňa
24.10.2018 rozhodol o vyhlásení konkurzu na jeho majetok a zároveň ho oddlžil. Žalobca mal za to, že
daňový nedoplatok na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 zanikol dňom zverejnenia uznesenia
súdu. Z tohto dôvodu považoval vymáhanie takto zaniknutého nedoplatku v rozpore so zákonom.
Žalobca zároveň vzniesol aj námietku premlčania a mal za to, že vymáhanie nedoplatku je premlčané

po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.4. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 101475682/2020 zo dňa 23.09.2020 (ďalej ako
„rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil a odvolanie žalobcu
zamietol.

5. Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval správne, keď po zrušení konkurzu na žalobcu
použil daňový nedoplatok na čiastočnú úhradu nevymáhateľných, no nezaniknutých daňových
nedoplatkov žalobcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu. K námietke premlčania uviedol, že jej
vyhovel čiastočne z dôvodu, že právo na vymáhanie časti daňového nedoplatku bolo premlčané a na

časť daňového nedoplatku právo na vymáhanie premlčané nie je.

II. Konanie pred krajským súdom

6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote na Krajský súd v Trnave (ďalej ako
„krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia

žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) a e)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“).

7. Krajský súd rozsudkom č. k. 14S/92/2020 - 61 zo dňa 17. februára 2022 (ďalej ako „napadnutý
rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správcovi dane na

ďalšie konanie. Žalobcovi zároveň priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu o tom, že daňový nedoplatok zanikne dňom
zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorý je fyzická osoba a to v
rozsahu neuspokojených prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate, ktoré

zostali po zrušení konkurzu a ktoré neboli uspokojené. Krajský súd poukázal na to, že dňom 06.11.2018,
kedy bolo uznesenie súdu o oddlžení žalobcu zverejnené v Obchodnom vestníku, dlh žalobcu zanikol
a preto vymáhanie takéhoto dlhu je v rozpore so zákonom.

9. V súvislosti s námietku premlčania krajský súd uviedol, že daňový nedoplatok žalobcu za zdaňovacie

obdobie rok 2011 bol splatný 02.04.2012, šesť ročná premlčacia lehota preto začala plynúť prvým
dňom nasledujúceho roka, t. j. 01.01.2013. Premlčacia lehota preto uplynula dňa 31.12.2018, pričom
prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až v roku 2020, teda 2 roky po uplynutí zákonnej premlčacej
lehoty.

10. Krajský súd ďalej uviedol, že je pravdou, že premlčaním právo nezaniká na rozdiel od preklúzie,
len sa oslabuje v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Vznesením námietky premlčania nárok zaniká,
subjektívnym právom trvá naďalej, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné
splnenie záväzku. Premlčacia lehota je daňovým poriadkom určená na šesť rokov po skončení
kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Lehota sa obnoví, ak správca dane doručí

daňovému subjektu výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, čo v danej veci nebolo zistené.

11. Ďalej krajský súd poznamenal, že vznesenou námietkou premlčania zo strany žalobcu došlo aj k
zániku práva žalovaného na vymáhanie nedoplatku. V danom prípade je podľa krajského súdu zrejmé,
že zo strany daňových orgánov došlo k započítaniu pohľadávky, ktorá bola premlčaná, čo je v rozpore

s ustanoveniami daňového poriadku a preto krajský súd považuje právny názor vyslovený žalobcom v
námietkach za oprávnený a postup daňových orgánov za nezákonný.

12. Za nezákonný postup považuje aj skutočnosť, že žalovaný nereagoval na námietku premlčania
vznesenú žalobcom, čo je podľa krajského súdu dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného.

13. V napadnutom rozsudku tiež krajský súd uviedol, že vznesením námietky premlčania došlo aj k
zániku daňového nedoplatku.

14. Podľa názoru krajského súdu k započítaniu pohľadávky nemohlo dôjsť jednostranným právnym

úkonom zo strany správcu dane ale len na základe dohody oboch strán, teda správcu dane, ako aj
žalobcu, čo však v danom prípade zistené nebolo.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania15. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú
sťažnosť, v ktorej navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo

aj ako „Najvyšší správny súd SR“) napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil podľa § 462 ods. 1 SSP a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP tak, že
krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. Sťažovateľ nesúhlasil s právnou argumentáciou krajského súdu a uviedol, že počas konkurzu platí
zákaz započítania uvedený v § 167c od. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZKR“) s tým,
že započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené, teda je prípustné. Uvedené pravidlá platia podľa
sťažovateľa od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu. Sťažovateľ vychádzal zo skutočnosti, že
konkurz bo zrušený a zanikli účinky spojené s vyhlásením konkurzu, t.j. neplatia pravidlá pre započítanie
pohľadávok uvedené v § 167c ods. 3 ZKR, a použitie daňového preplatku sa riadi pravidlami daňového
poriadku. Po zrušení konkurzu neuspokojené daňové nedoplatky, ktoré vznikli do rozhodujúceho dňa

sa stali nevymáhateľnými, avšak nezanikli. Ak by správca dane po zrušení konkurzu evidoval daňový
preplatok (aj keď vznikol po vyhlásení konkurzu), takýto preplatok je podľa sťažovateľa možné podľa
daňového poriadku použiť na nevymáhateľný daňový nedoplatok, ktorý je dotknutý oddlžením a vznikol
dorozhodujúcehodňa.Sťažovateľďalejuvádza,žeustanoveniadaňovéhoporiadkunemožnosťpoužitia
preplatku na nevymáhateľný daňový nedoplatok z dôvodu oddlženia neupravujú.

17. Sťažovateľ následne uvádza, že § 166e ods. 4 ZKR stanovuje, že na nevymáhateľnosť pohľadávky
voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka, a že orgán verejnej moci je povinný hľadieť na
dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná, ako by na neho hľadel, keby rozhodol
o trvalom upustení od jej vymáhania. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že správca

dane eviduje pohľadávky na účely oddlženia podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZKR ako pohľadávky na
uspokojenie. Sťažovateľ vychádza z § 158 ods. 1 daňového poriadku účinného od 01.01.2020, v zmysle
ktorého sa daňový nedoplatok na účely osobitného predpisu považuje za istinu pohľadávky. Podľa
sťažovateľa použitie preplatku na nevymáhateľný daňový nedoplatok nie je úkonom vymáhania.

18. Následne sťažovateľ poukazuje na zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a
doplnení niektorých zákonov a uvádza, že tento zákon sa nevzťahuje na nakladanie a vymáhanie
pohľadávok štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy - daňový poriadok.

19. Podľa názoru sťažovateľa ak daňový poriadok výslovne nevylúči aplikáciu ustanovení o použití

daňového preplatku na nevymáhateľné daňové nedoplatky z dôvodu oddlženia, správca dane je po
zrušení konkurzu oprávnený a povinný použiť daňový preplatok na takto nevymáhateľné daňové
nedoplatky, kým nedôjde k ich zániku podľa ustanovení § 84 daňového poriadku.

20. Sťažovateľ sa ďalej vyjadruje k záveru správneho súdu ktorý uviedol, že sťažovateľ žiadnym

spôsobom nereagoval na žalobcom vznesenú námietku premlčania a upriamuje pozornosť na str.
4 rozhodnutia žalovaného, v ktorom je uvedené, že o námietke žalobcu rozhodol správca dane v
samostatnom konaní rozhodnutím č. 101328904/2020 zo dňa 18.08.2020. Následne sťažovateľ uvádza,
že premlčanie práva vymáhať daňový nedoplatok neznamená zánik práva vymáhať daňový nedoplatok,
pričom toto právo zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok

vznikol.

21. S právnym názorom krajského súdu, že podľa § 87 ods. 2 daňového poriadku možno započítať
len nepremlčané pohľadávky sa sťažovateľ stotožnil, ale zároveň zdôraznil, že uvedené ustanovenie sa
netýka daňových preplatkov, na ktoré sa vzťahuje § 79 daňového poriadku. Toto ustanovenie sa podľa

sťažovateľa týka iných pohľadávok voči štátnej rozpočtovej organizácii, a preto sťažovateľ nesúhlasí so
záverom správneho súdu, že k započítaniu pohľadávky nemohlo dôjsť jednostranným právnym úkonom
zo strany správcu dane. Sťažovateľ uzatvára že postup podľa § 87 nebol predmetom tohto konania.

IV. Konanie na kasačnom súde

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v
medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou
v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle§ 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa

§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

23. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

24. Podľa § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku v znení do 31.12.2019: „Daňový nedoplatok zanikne
dňom zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba,
a to v rozsahu neuspokojených prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate,
ktoré zostali po zrušení konkurzu a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia.“

25. Podľa § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku v znení od 01.01.2020: „Daňový nedoplatok zanikne

dňom nasledujúcim po uplynutí šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového
kalendára alebo oddlženia podľa všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;48) rovnako
zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom
súdom.“ Poznámka pod čiarou č. 48) odkazuje na ZKR.

26. Podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku v znení do 31.12.2019: „Právo na vymáhanie daňového
nedoplatkujepremlčanépošiestichrokochposkončeníkalendárnehoroku,vktoromdaňovýnedoplatok
vznikol. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína
plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.“

27. Podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku v znení od 01.01.2020: „Právo na vymáhanie daňového
nedoplatkujepremlčanépošiestichrokochposkončeníkalendárnehoroku,vktoromdaňovýnedoplatok
vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak.48) Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí
daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho
roku, v ktorom bola výzva doručená.“ Poznámka pod čiarou č. 48) odkazuje na ZKR.

28. Podľa § 85 ods. 4 Daňového poriadku: „Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20
rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.“

29. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZKR: „Ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze

alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej
len „rozhodujúci deň“).“

30. Podľa § 166e ods. 2 ZKR: „Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze

alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči
dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.“

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
31. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo posúdiť, či krajský súd

rozhodol vo veci na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SPP).

32. Zásadnou námietkou sťažovateľa je nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, ktoré
sťažovateľ vidí v právnych záveroch krajského súdu, podľa ktorého na jednej strane pohľadávka správcu
dane voči žalobcovi zanikla v zmysle § 84 ods. 1 písm. f) daňového poriadku v znení zákona č. 177/2018

Zb. účinného od 01.09.2018 do 31.12.2018 (ďalej len „daňový poriadok“). Zároveň krajský súd uvádza aj
právny záver, podľa ktorého tá istá pohľadávka správcu dane mala byť súčasne aj premlčaná, prípadne
malo zaniknúť právo na jej vymáhanie podľa § 85 ods. 1, resp. § 85 ods. 4 daňového poriadku, a tiež
že podľa § 87 ods. 2 daňového poriadku možno započítať len nepremlčané pohľadávky, pričom tento
postup ani nebol predmetom konania.

33. Kasačný súd uvádza, že sa stotožňuje s námietkami sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení
veci krajským súdom, a preto ich považuje za dôvodné.34. Krajský súd totiž napadnutý rozsudok nelogicky odôvodnil tromi rôznymi právnymi inštitútmi, ktoré
majú iné podmienky, iné právne následky a ktoré sa vzájomne vylučujú.

35. Daňový nedoplatok ako peňažný záväzok zaniká na základe právnych skutočností s ktorými
objektívne právo takýto následok spája. Právne skutočnosti, s ktorými sa spája zánik daňového
nedoplatku určuje daňový poriadok taxatívne v § 84. Krajský súd konštatoval zánik daňového nedoplatku
v zmysle § 84 ods. 1 písm. f) daňového poriadku v znení do 31.12.2019, ktorý nastáva zverejnením
uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba, a to v rozsahu

neuspokojených prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate, ktoré zostali po
zrušení konkurzu a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia. Kasačný súd konštatuje,
že pokiaľ sú podmienky stanovené ustanovením § 84 ods. 1 písm. f) daňového poriadku splnené,
pohľadávka správcu dane zo zákona zaniká, tzn. neexistuje. Vo vzťahu k zaniknutému daňovému
nedoplatku nie je možné po jeho zániku ďalej hovoriť o jeho premlčaní, prípadne o zániku práva daňový
nedoplatok vymáhať.

36. Premlčanie práva vymáhať daňový nedoplatok v zmysle § 85 ods. 1 daňového poriadku nastáva
uplynutímšiestichrokovposkončeníkalendárnehoroku,vktoromdaňovýnedoplatokvznikol.Posplnení
tejtopodmienkypohľadávkasprávcudanenezaniká,alestávasapremlčanou,atopovznesenínámietky
premlčania. Premlčaním však právo nezaniká, len sa oslabuje v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. I keď

vznesením námietky premlčania nárok zaniká, subjektívne právo trvá naďalej. To znamená, že daňový
nedoplatok ako taký existuje aj naďalej, nie je ho však možné uspokojiť inak, ako jeho dobrovoľným
splnením. Premlčaný daňový nedoplatok po vznesení námietky premlčania nie je možné vymáhať v
daňovom exekučnom konaní, ani započítavať voči pohľadávkam daňového subjektu.

37. Z vyššie uvedeného je viac ako zrejmé, že základným predpokladom premlčania daňového
nedoplatku (pohľadávka správcu dane) je však jeho samotná existencia. Daňový nedoplatok, ktorý
zanikol bez ohľadu na právny dôvod jeho zániku, už neexistuje a po jeho zániku nie je preto možné
hovoriť o jeho prípadnom premlčaní.

38. Zánik práva vymáhať daňový nedoplatok podľa § 85 ods. 4 daňového poriadku nastáva po
dvadsiatich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Po splnení
tejto podmienky nie je možné pokračovať vo vymáhaní daňového nedoplatku. Základným predpokladom
práva vymáhať daňový nedoplatok správcu dane je však jeho existencia. Daňový nedoplatok, ktorý
zanikol bez ohľadu na právny dôvod jeho zániku, už neexistuje a nie je preto možné ďalej hovoriť o

zániku práva vymáhať takýto neexistujúci daňový nedoplatok.

39. Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že nie je právne možné, aby jeden a ten istý daňový nedoplatok
zanikol, tzn. že už neexistuje, a súčasne bol premlčaný, prípadne aby súčasne vo vzťahu k nemu aj
zaniklo právo na jeho vymáhanie.

40. Zánik daňového nedoplatku, premlčanie daňového nedoplatku, prípadne zánik práva vymáhať
daňový nedoplatok sú tri navzájom odlišné právne inštitúty. Ku každému z nich dochádza po splnení
iných právnych podmienok a každý z nich spôsobuje rozličné právne následky.

41. Základným predpokladom premlčania daňového nedoplatku a zániku práva vymáhať daňový
nedoplatok je samotná existencia daňového nedoplatku, ktorý nesmel zaniknúť. Len existujúci daňový
nedoplatok, ktorý nezanikol, sa môže následne premlčať. Rovnako to platí aj pre inštitút zániku práva
vymáhať daňový nedoplatok. Zánik práva vymáhať daňový nedoplatok môže nastať len vo vzťahu k
existujúcemu daňovému nedoplatku, teda k takému ktorý nezanikol.

42. Preto nie je právne logicky možné, aby jeden a ten istý daňový nedoplatok zanikol v zmysle § 84
daňového poriadku a súčasne neskôr došlo aj k jeho premlčaniu, prípadne k zániku práva na jeho
vymáhanie v zmysle § 85 daňového poriadku.

43. Tieto závery platia rovnako aj pre daňový nedoplatok žalobcu, ktorý nemohol zaniknúť podľa § 84
daňového poriadku, a súčasne sa neskôr aj premlčať, prípadne súčasne neskôr vo vzťahu k nemu
nemohlo zaniknúť právo na jeho vymáhanie.44. Keďže krajský súd vec právne posúdil tak, že došlo najprv k zániku daňového nedoplatku podľa
§ 84 ods. 1 písm. f) daňového poriadku a po jeho zániku mal byť podľa krajského súdu tento daňový
nedoplatok aj premlčaný, prípadne že vo vzťahu k nemu zaniklo právo na jeho vymáhanie podľa § 85

daňového poriadku, sú právne závery uvedené v napadnutom rozsudku krajského súdu nesprávne a
zmätočné. Kasačný súd preto prisvedčil námietkam sťažovateľa v kasačnej sťažnosti, že krajský súd vec
nesprávne právne posúdil, keď svoje právne závery oprel o tri rôzne právne inštitúty daňového poriadku,
ktoré sa vzájomne vylučujú.

45. Okrem vyššie uvedenej vady právneho posúdenia spočívajúcej v súbežnej aplikácii vzájomne sa
vylučujúcich ustanovení daňového poriadku vidí kasačný súd pochybenie krajského súdu aj v tom,
že krajský súd sa pri skúmaní otázky premlčania práva na vymáhanie daňového nedoplatku podľa §
85 ods. 1 Daňového poriadku nezaoberal prednostne aplikáciou príslušných ustanovení ZKR, ktoré
sú vo vzťahu k ustanoveniam daňového poriadku v pomere špeciality (porov. rozhodnutie veľkého
senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021, bod 39). Krajský súd konštatoval

uplynutie premlčacej lehoty vo vzťahu k právu vymáhať daňový nedoplatok dňom 31.12.2018 titulom
aplikácie § 85 ods. 1 Daňového poriadku. Kasačný súd však poznamenáva, že už dňom nasledujúcim
po zverejnení uznesenia súdu o oddlžení žalobcu v Obchodnom vestníku dňa 06.11.2018 nastala ex
lege nevymáhateľnosť predmetnej pohľadávky správcu dane z titulu aplikácie § 166e ods. 2 ZKR.
Nevymáhateľnosť pohľadávky v zmysle § 166e ods. 2 ZKR znamená, že ich veriteľ nemôže vymáhať.

Právna teória v tomto ohľade uvádza, že „dlhy“ (správne „záväzky“) dlžníka nezanikajú, ale stávajú sa
len nevymáhateľné v takom rozsahu, v akom sa neuspokoja na základe rozvrhu alebo splátkového
kalendára. (ĎURICA: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, 3. vydanie, 2019, komentár k § 166e ZKR).
Skutočnosť, že predmetný daňový nedoplatok vznikol pred rozhodným dňom a vzťahuje sa naň § 166a
ods. 1 písm. a) ZKR, je skutočnosťou medzi účastníkmi nespornou. Z tohto dôvodu je tiež nesporná

nutnosť aplikácie ustanovenia § 166e ods. 2 ZKR na tento daňový nedoplatok, pričom toto ustanovenie
spôsobuje nevymáhateľnosť daňového nedoplatku.
VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
46. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že prisvedčil námietkam sťažovateľa
prezentovaným v kasačnej sťažnosti o nesprávnych právnych záveroch krajského súdu opierajúcich sa

o tri rôzne právne inštitúty Daňového poriadku, ktoré sa vzájomne vylučujú, a nezohľadnení právnej
úpravy ZKR.

47. Na základe vyššie uvedených dôvodov kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa §
462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie Správnemu súdu v Bratislave, a to

s odkazom na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.

48. V ďalšom konaní je správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu prezentovanom v tomto
rozsudku (§ 469 SSP). Úlohou správneho súdu bude v novom konaní opätovne sa vecou zaoberať,

prejednať ju a rozhodnúť, a to v zmysle všetkých uplatnených žalobných námietok tak, aby odôvodnenie
nového rozhodnutia zodpovedalo požiadavkám kladeným § 139 ods. 2 SSP.

49. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude v prvom rade posúdiť to, či predmetný daňový
nedoplatok zanikol alebo nezanikol podľa § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku v aplikovateľnom

znení, kedy sa bude zaoberať splnením všetkých podmienok stanovených v tomto ustanovení. V
prípade, že dospeje k záveru o zániku daňového nedoplatku, použitie daňového preplatku, vrátenia
ktorého sa žalobca domáhal, na úhradu takto zaniknutého daňového nedoplatku podľa § 79 a § 55
daňového poriadku bude a priori vylúčené.

50. V prípade, že daňový nedoplatok podľa § 84 daňového poriadku nezanikol, tzn. existuje, zohľadní
správny súd nevymáhateľnosť tohto daňového nedoplatku z titulu aplikácie § 166e ods. 2 ZKR. V
tomto smere bude povinnosťou správneho súdu vysporiadať sa s otázkou, či je právne možné použitie
daňového bonusu, ktorého vrátenia sa žalobca domáhal, na úhradu takejto nevymáhateľnej pohľadávky
podľa § 79 a § 55 daňového poriadku. Tzn. správny súd bude povinný zodpovedať otázku, či úkon

použitia daňového preplatku na úhradu „nevymáhateľného“ daňového nedoplatku, ktorý vo výsledku
povedie k nevyplateniu sumy, ktorú by bol žalobca inak získal, a teda i k finančnému zaťaženiu žalobcu,
možno subsumovať pod pojem „vymáhanie pohľadávky“. Správny súd však pritom zohľadní nielen
doslovné gramatické znenie ustanovení daňového poriadku, ale túto otázku posúdi v kontexte oddlženiažalobcu, príslušných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii (osobitne § 166e ods. 2 ZKR v
spojitosti s § 166a ods. 1 písm. a) ZKR) a v súlade s účelovým a systematickým výkladom práva. V
tejto súvislosti kasačný súd pripomína, že Najvyšším správnym súdom SR je už stabilne judikované, že

účelom inštitútu oddlženia je urobiť za minulosťou dlžníka „hrubú čiaru“ a umožniť mu začať odznova
bez toho, aby bolo možné od neho vymáhať „staré dlhy“ pochádzajúce z obdobia spred oddlženia
(napr. rozsudky sp. zn. 1Sžfk/17/2020 zo dňa 25.05.2021, sp. zn. 8Sžfk/29/2021 zo dňa 24.11.2021,
sp. zn. 1Sžfk/49/2021 zo dňa 21.07.2023, sp. zn. 10Sžfk/44/2020 zo dňa 14.04.2022). Ďalším účelom
inštitútu oddlženia je tiež zaručiť kolektívne uspokojenie veriteľov dlžníka uplatnením princípu pari

passu (každému veriteľovi s porovnateľným postavením pomerne). Úlohou správneho súdu teda bude
preveriť, či použitím daňového preplatku na úhradu pohľadávky vzniknutej pred rozhodným dňom
nedôjde k zmareniu uvedeného účelu oddlženia a k zvýhodneniu správcu dane ako veriteľa na úkor
ostatných veriteľov (porov. rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/3/2020 zo
dňa 27.01.2021, bod 48, ktoré sa síce týka reštrukturalizácie, avšak pomerné uspokojenie veriteľov a
účel usporiadania majetkových pomerov dlžníka spočívajúci v umožnení „nového začiatku“ dlžníka sú

spoločné tak pre inštitút reštrukturalizácie ako aj oddlženia).

51. O nároku na náhradu trov kasačného konania ako aj o nároku na náhradu trov konania pred
správnym súdom rozhodne v súlade s § 467 ods. 3 SSP správny súd.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v
spojení s § 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.